Monitoring bioty realizovaný v roku 2007 si kládol za cieľ ďalej sledovať hlavné trendy vo vývoji bioty 15 rokov po odklonení Dunaja, zaznamenať zmeny a navrhnúť prípadné opatrenia pre zlepšenie podmienok biotopov a skvalitnenie monitorovacieho systému. Taktiež sa postupne začína prihliadať na aktuálne smery hodnotenia vodných biotopov v súlade s Rámcovou smernicou o vode, ktoré sa pre podmienky Slovenska ešte upresňujú a verifikujú. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 21).

Tab. 21: Zoznam monitorovacích plôch a sledovaných ukazovateľov

Sledované ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda a metóda Braun-Blanquet) 

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované 2-krát ročne (jarný a letný aspekt) a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3 - stromová, E2 - krovinná, E1 - bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Bola vyjadrená aj podobnosť porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dynamika vývoja porastu. V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené aj z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). 

Vodné makrofyty

V období medzi rokmi 1990-1991 a 1999-2002 sa monitorovanie makrofýt uskutočnilo metódou Braun-Blanquet (1964). V roku 2003 bola z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov s maďarskou stranou zavedená metodika podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 ex Matečný, 2003). Avšak Kohlerova metóda nehodnotí brehovú vegetáciu, preto v dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov, sa od roku 2007 opäť pristúpilo k používaniu fytocenologického snímkovania (Braun-Blanquet) ako doplňujúcej metódy. 

Cladocera (Perloočky), Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou. V metodike vzorkovania oproti doterajšiemu monitoringu nenastali žiadne zmeny. 

Ephemeroptera (Podenky), Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Výsledky od roku 2004 zahŕňajú i imága zachytené na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia na zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov. 

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch. Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťkou. Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov. Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú vzorkované preosievaním hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). V prípade potreby sa používa aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov. 

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie je vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. Za účelom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpila aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág. 

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m. 

Metodika zberu dát jednotlivých sledovaných ukazovateľov je podrobnejšie charakterizovaná v predchádzajúcich Národných ročných správach (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2005/index.html).

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov lokality (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, invázne druhy, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Hydrologické a meteorologické podmienky roku 2007 boli v porovnaní s predchádzajúcim dvoma rokmi menej priaznivé, a to hlavne na začiatku vegetačného obdobia. Podrobnejšia charakteristika podmienok z hľadiska vegetácie je uvedená vyššie, v kapitole 6.3. Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách. 

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Vážky sú od roku 2002 sledované v štrkovej jame v blízkosti starého koryta Dunaja.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo, v ostatných rokoch je možné badať ustálenie podmienok. Táto oblasť nebola zaplavená ani počas prirodzených záplav a nesiahajú sem ani pozitívne vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti. Lokalita je zásobovaná v podstate len zrážkovou vodou.

V týchto zhoršených vlhkostných podmienkach je fytocenóza monitorovacej plochy v ostatných rokoch v podstate stabilizovaná, ale keďže aktuálne hodnotený rok bol z meteorologického hľadiska mimoriadne nepriaznivý, boli zaznamenané niektoré zmeny. Pôda bola už v čase jarného zápisu suchá, ale pokryvnosti jednotlivých vrstiev boli ešte porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. Avšak do leta došlo k ďalšiemu vysúšaniu pôdy (dlhé bezzrážkové obdobia, extrémne vysoké teploty vzduch), čo sa prejavilo na predčasnom opade olistenia prežívajúcich topoľov. Povädnuté a uschýnajúce listy boli hojné aj v krovinnej vrstve. Bylinná vrstva bola aj v tomto roku mozaikovito rozvinutá s dominanciou nitrofilného druhu Urtica dioica a neofytného druhu Impatiens parviflora. Prítomnosť inváznych druhov, ktoré je potrebné odstraňovať je veľmi mierna. Druh Impatiens glandulifera tu bol zaznamenaný len v roku 2002. Prítomnosť ďalšieho druhu s povinnosťou odstraňovania Solidago gigantea je na ploche v posledných desiatich rokoch ustálená s pokryvnosťou do 1%. Z hľadiska ekologických parametrov bol zaznamenaný hojnejší výskyt svetlomilnejších a suchomilnejších druhov.

Hlavný tok Dunaja: Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili, sú relatívne stabilizované a v porovnaní s obdobím pred prehradením Dunaja väčšinou chudobnejšie. Určité zmeny sú v ostatných rokoch zaznamenávané v súvislosti s aktuálnym hydrologickým režimom toku.

Cladocera, Copepoda: Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok boli v Dunaji chudobné, hlavne z hľadiska početnosti populácií. V oboch spoločenstvách bola zaznamenaná nezvyčajná dominancia euplanktonických druhov, čo je pravdepodobne možné vysvetliť tým, že do planktónu hlavného toku neprenikli pravé planktonity zo zdrže, alebo ich väčšie prietoky vyplavili pred termínmi odberov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom odklonenom úseku veľmi chudobné, avšak počas nízkych prietokov počas hodnoteného roka bol potvrdený výskyt bohatších spoločenstiev v okolí ťažko prístupného kamenného výhonu v mediáli Dunaja. V týchto miestach sa vyskytovali reofilné a semireofilné druhy a bol zachytený aj vzácny druh Rhyacophila dorsalis.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov bolo v ostatných dvoch rokoch veľmi chudobné. Okrem zámeny reofilných druhov indiferentnými a postupného znižovania druhovej diverzity v predchádzajúcich rokoch sa od roku 2005 registruje výrazný pokles početnosti zástupcov. Kým do roku 2004 sa niektoré druhy vyskytovali s niekoľkotisícovou abundanciou, v hodnotenom roku boli zaznamenané len tri druhy s početnosťou okolo 20 jedincov (max. 59 jedincov). Pravidelnú prítomnosť mal jedine indiferentný druh Dreissena polymorpha. Príčina týchto zmien nie je v súčasnosti jasná. Môže ísť o interakciu viacerých faktorov, napr. prítomnosť hrubého sedimentu na kameňoch, s tým súvisiaci obmedzený rozvoj rias, absencia vodnej vegetácie.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Prípadné rozdielnosti je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase odberu, čo mení charakter prelovenej časti monitorovacej plochy. Druhová diverzita ichtyocenózy je v ostatných rokoch pomerne nízka, avšak je možné predpokladať, že okrem siedmych zachytených, hlavne eurytopných a reofilných druhov, žijú v Dunaji aj ďalšie prúdomilné druhy, ktoré sú s ohľadom na charakter lokality a spôsob monitorovania zachytávané iba sporadicky. Nový druh pre túto lokalitu Neogobius melanostomus sa zatiaľ nesprával expanzívne.

Odonata: Odonatocenóza štrkovej jamy zaliatej vodou z Dunaja je v posledných dvoch rokoch chudobnejšia. K ochudobneniu došlo po vyschnutí jamy pri extrémne nízkych vodných stavoch Dunaja na jeseň roku 2006 a po odstránení brehového porastu. V hodnotenom roku boli zaznamenané hlavne eurytopné a semireofilné druhy v podobe imág.

Terestrická fauna - Gastropoda: V dôsledku dlhodobého vysychania oblasti je možné prítomnú terestrickú malakocenózu hodnotiť ako stabilizované spoločenstvo najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa. V spoločenstve opäť dominoval lesný mezohygrofilný druh, avšak tohoročné nepriaznivé meteorologické podmienky (absencia zrážok) zapríčinili ústup vlhkomilnejších druhov. Pomerne hojné zastúpenie majú aj euryekné druhy, ale prenikanie vyslovene xenocénnych druhov naďalej nie je badateľné. 

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy od Dunaja je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym účinkom koryta.

Desaťročný porast šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) podplochy 2603/A je už v podstate ustálený. Pokryvnosť stromovej vrstvy v ostatných rokoch dosahuje 70-80 %), hodnoty pokryvnosti krovinnej vrstvy sa ustálili na úrovni 15- 25 %. V bylinnej vrstve sa taktiež ustaľuje počet druhov, avšak v hodnotenom roku došlo k výraznému zníženiu jej pokryvnosti kvôli letnému suchu. Bylinná vrstva bola v lete vyvinutá slabo, mozaikovito, pod hustým zápojom korún chýbala. Nedostatok vlahy sa však na zastúpení vlhkomilnejších druhov a druhov znášajúcich záplavy a kolísanie vlhkosti výrazne neprejavil a ďalej sa znižoval počet inváznych druhov. Z druhov, ktoré je potrebné odstraňovať sa tu vyskytuje Impatiens glandulifera s pokryvnosťou 1-5 %. Avšak na bývalej náhradnej podploche 2603/B bol zaznamenaný aj ďalší invázny druh Solidago gigantea s pokryvnosťou až 25 %.

Makrofyty: V predchádzajúcich dvoch rokoch boli spoločenstvá makrofytov chudobné, kvôli ich vyplaveniu záplavami, avšak ich stavy zostali aj v hodnotenom roku podobné kvôli vysokým prietokom v prietočnom ramene slúžiacom na dotáciu vody. Do leta sa pozdĺž prehrádzok vyskytoval len Myriophyllum spicatum, až neskôr sa začali vyvíjať ďalšie druhy: vzácny druh Butomus umbellatus a invázny druh Elodea nuttalii.

Hlavný tok Dunaja: Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Zástupcovia podeniek boli na tomto úseku Dunaja naposledy zaznamenané v roku 2002. Spoločenstvo potočníkov bolo v hodnotenom roku pomerne bohaté. Okrem dlhodobo prítomného reofilného filtrátora (Brachycentrus subnubilus) boli opäť zaznamenané aj dva dunajské druhy rodu Hydropsyche.

Ramenná sústava: Sledované živočíšne spoločenstvá sú prispôsobené regulovanému vodnému režimu ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy. Zmena hydrologických podmienok ramena sa neočakáva.

Cladocera: Súčasné osídlenie ramena tvoria hlavne fytofilné druhy Chydorus sphaericus, Peracantha truncata a druhy rodu Alona. Tieto druhy osídľujú litorál i mediál ramena. K ústupu pravých planktonitov, ktoré tu prevládali pred prehradením, došlo po vyťažení stromov obkolesujúcich rameno. Väčšie množstvo prístupného svetla umožnilo rozvoj litorálnej makrovegetácie (cca od roku 2004), ktorá poskytuje vhodný biotop pre tychoplanktonické druhy. Ďalej platí, že rýchle prúdenie vody v dotačnom ramene prispieva k vymývaniu planktonických druhov. Opäť bolo zaznamenané aj jesenné ochudobneniu spoločenstva.

Copepoda: V súčasnosti je možné konštatovať, že aj spoločenstvo veslonôžok reagovalo na zmenené podmienky ramena podobne ako spoločenstvo perloočiek, len s väčším časovým odstupom. Dominancia fytofilných druhov je v tejto taxocenóze registrovaná od predchádzajúceho roka (Nitocra hibernica, Eucyclops serrulatus). Spoločenstvo bolo s výnimkou jednej vzorky druhovo chudobné, čo sa pripisuje hlavne rýchlemu prúdeniu vody a vymývaniu zástupcov z mediálu.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v poslednom období druhovo a početnostne čoraz chudobnejšie. Celoročnú prítomnosť mala v hodnotenom roku limnofilná podenka Cloeon dipterum, a na jar a v lete bol zaznamenaný ďalší semireofilný resp. reofilný druh. Potočníky boli zachytené len pri jarnom odbere: semireofilný Anabolia furcata a vzácny xylofágny druh Lype phaeopa.

Odonata: Trend znižovania dominancie reofilných druhov a pribúdania limnofilných zástupcov vážok (v zarastených zátokách)  pokračuje. Týmito zmenami sa odonatocenóza približuje spoločenstvu pred prehradením a to pravdepodobne vďaka hydrologickým podmienkam ramena podobnejším stavu pred prehradením (nižší stav vody, zárasty makrofytov). V hodnotenom roku sa objavil aj zraniteľný druh Anax parthenope.

Mollusca: Hoci monitorovacia plocha naďalej poskytuje podmienky pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov, v hodnotenom roku došlo k zníženiu druhovej diverzity. Väčšina prítomných druhov je k prúdeniu vody indiferentná a hojne sú zastúpené aj stagnikolné druhy. Svoju dominanciu si zachovávajú Dreissena polymorpha (semireofil) a Bythinia tentaculata (limnofil).

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, vďaka regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní, indiferentní zástupcovia: Alburnus alburnus, Rutilus rutilus. Zvýšená hodnota bola zaznamenaná aj z hľadiska abundancie rýb, a to vďaka juvenilným jedincom. Pozitívne je aj to, že nepôvodný druh Neogobius melanostomus sa nespráva expanzívne a pretrváva aj výskyt sumca.

Terestrická fauna - Gastropoda: Malakocenóza topoľového porastu (na podploche č. 2603/A) je druhovo bohatá a pri dominancii lesných stredne vlhkomilných druhov má mezohygrofilný charakter. Zastúpenie vlhkomilných druhov je nízke a narastá početnosť antropotolerantných druhov. Ich prítomnosť poukazuje na časté zásahy človeka v okolí lokality. Nepôvodný druh Discus rotundatus sa ani naďalej nespráva invazívne, ale jeho zastúpenie pomaly narastá. 

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamal pod obcou Bodíky.

Hoci vŕbový porast monitorovacej plochy (TMP 2604/B) nebol vo vegetačnom období hodnoteného roka zaplavený, vlhkostné podmienky boli na jar primerané. Vŕby boli dobre olistené, bylinný podrast bol zapojený (nebol zničený záplavou) a krovinná vrstva bola prirodzene slabo vyvinutá. Už aj v tomto čase mal výrazné zastúpenie invázny druh Impatiens glandulifera a zastúpenie do leta dosiahlo dominantné postavenie, podobne ako Calystegia sepium. V lete, vplyvom suchého počasia došlo aj k zníženiu pokryvnosti bylinnej vrstvy. V hodnotenom roku nebol potvrdený výskyt vzácneho druhu Leucojum aestivum, ale zaujímavý je nárast podielu druhov mokrých stanovíšť. V letnom období bola aj podobnosť porastu veľmi nízka.

Makrofyty: Spoločenstvo makrofýt sa v mŕtvom ramene výrazne nemení. Otvorenú vodnú plochu aj v tomto roku zarástol Ceratophyllum demersum, na plytších úsekoch bol koncentrovaný Hydrocharis morsus-ranae, vo východnej časti plochy, okrem porastu Ceratophyllum demersum, prevládala aj populácia Nymphaea alba. Rozšírenie vláknitých rias bolo v celom ramene opäť hojné. Nezvyčajným javom bolo skoré obnaženie litorálu – už koncom leta, vplyvom vysokých teplôt a nedostatku zrážok. V týchto podmienkach sa v niektorých častiach ramena rozšírili aj močiarne druhy.  Pomerne rozľahlé porasty vzácnych druhov (Nymphaea alba, Nuphar lutea, Trapa natans, Bolboschoenus maritimus) sa zachovávajú.

Cladocera: Vývoja bohatého spoločenstva perloočiek bol aj v hodnotenom roku ovplyvnený postupným zarastaním mŕtveho ramena. Hoci v spoločenstve z hľadiska celoročného priemeru prevládali euplanktonické druhy, hojné boli aj druhy uprednostňujúce biotopy bohaté na organický detrit – teda biotopy s prebiehajúcimi rozkladnými procesmi. Hromadný výskyt ďalších druhov indikuje prítomnosť bohatej rybej osádky. Septembrová povodňová vlna pravdepodobne zaplavila i hodnotené mŕtve rameno, jeho vplyvy bude možné pozorovať v nasledujúcom roku.

Copepoda: Vplyv zarastania ramena je v druhovo bohatom spoločenstve veslonôžok menej výrazný. Svoju dominanciu si zachovávajú euplanktonické druhy. Je však potrebné dodať, že aj tieto dominantné euplanktonické veslonôžky (druhy rodu Thermocyclops) uprednostňujú biotopy s vyššou priemernou teplotou. Ďalšie prítomné druhy indikujú bohatú osádku rýb v ramene. Hodnotené mŕtve rameno na základe bohatého spoločenstva perloočiek a veslonôžok, ako aj prítomnosti vzácnych druhov, patrí medzi hodnotné biotopy Slovenska.

Ephemeroptera, Trichoptera: Po predchádzajúcom roku sa aj v tomto roku zachovalo mierne bohatšie spoločenstvo podeniek, prítomné tri stagnikolné resp. eutrofné druhy. Početnosť týchto druhov bola ale znížená. Spoločenstvo potočníkov bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom chudobnejšie. Len v lete bol zaznamenaný výrazne limnofilný chránený druh Holocentropus dubius.

Odonata:  Spoločenstvo vážok je v ostatných rokoch pomerne bohaté, a to hlavne na jar. V hodnotenom roku bolo zaznamenaných 11 druhov, hlavne eurytopných. Taktiež sa vyskytoval aj druh preferujúci plytké prehrievané vody. Avšak s letným-jesenným poklesom hladiny vody v ramene výrazne poklesol i počet prítomných druhov, pretrvával len indiferentný Ischnura elegans  s ďalším limnofilným druhom. Pre zlepšenie tohto stavu by bolo potrebné realizovať simulované záplavy.

Mollusca:  V dôsledku dlhodobej izolovanosti a pravidelného jesenného zaklesávania hladiny vody (až s deficitom kyslíka) dochádza k ochudobňovaniu malakocenózy. V hodnotenom roku došlo k výraznému zníženiu počtu i početnosti druhov. V hojnom počte (ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom taktiež so zníženým počtom) sa vyskytoval iba ubikvistický druh Physa acuta. Rameno bolo v septembri počas povodne zaplavené vysokou vodou. Pozitívne vplyvy by boli pravdepodobne badateľné aj po pravidelnej realizácii simulovaných záplav.

Pisces: Ichtyofauna lokality nevykazuje zmeny, okrem výrazného zvýšenia abundancie cudzieho, expanzívneho druhu Ameiurus melas v ostatných dvoch rokoch. V druhom roku svojej prítomnosti (v roku 2006) na lokalite bol už dominantným druhom spoločenstva. Ostatné druhy spoločenstva sú eurytopné resp. limnofilné a majú pravidelnú prítomnosť vo vzorkách.

Terestrická fauna - Gastropoda: Sledovaná mokraďová malakocenóza obýva biotop s pomerne vyrovnanými a dobrými vlhkostnými podmienkami. Je typická pre najvlhšie varianty lužných lesov. V hodnotenom roku dominoval polyhygrofilný a lesný vlhkomilný druh. Po záplavách v roku 2005 a 2006 sa očakával ústup mezohygrofilných druhov, avšak táto potenciálna zmena bola prekrytá nepriaznivými zrážkovými pomermi, ktoré môžu byť príčinou ústupu niektorých druhov náročných na vlhkosť. Znovuobjavenie sa antropotolerantného Limax maximus indikuje prítomnosť ľudských zásahov, ale zachováva sa aj prítomnosť ekosozologicky významného kalcifilného druhu Cochlicopa nitens. 

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Plocha je najrozsiahlejšou monitorovacou lokalitou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno typu para-plesiopotamal. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri priemerných, ale najmä nižších stavoch vody v starom koryte Dunaja. Výskyt podpriemerných prietokov bol v hodnotenom roku veľmi hojný.. Hydrologický režim oblasti nie je v súčasnosti regulovateľný. Viaceré výsledky monitorovania naznačujú nutnosť riešenia dotácie vody v tejto oblasti.

Lesný porast monitorovacej plochy bol koncom roka 2006 vyťažený holorubom. Fytocenózu plochy v hodnotenom roku tvorila slabo rozvinutá krovinná vrstva a zapojená bylinná vrstva. Stromová vrstva zatiaľ neexistuje. Krovinná vrstva plochy nebola ťažbou výrazne poškodená, druhovým zložením i pokryvnosťou bola podobná predchádzajúcim rokom. Absencia jarnej záplavy a stromovej vrstvy umožnili intenzívny rozvoj bylinnej vrstvy pozostávajúcej hlavne z nitrofilných a neofytných druhov. Jej pokryvnosť sa však dôsledkom letného sucha znížila. Mierne sa znížilo i zastúpenie invázneho druhu Impatiens glandulifera, avšak miera jeho výskytu je na ploche naďalej alarmujúca.

Makrofyty: V terénnych zníženinách oblasti pravidelne dochádza k obnaženiu povrchu pôdy a k jeho opätovnému zaliatiu. V hodnotenom roku boli hladinové pomery ramena nepriaznivé, k obnaženiu dna a porastov močiarnych druhov došlo už začiatkom leta. Naviac sa z okolitých lesných plôch šírili ruderálne a invázne druhy rastlín, keďže na týchto plochách bola uskutočnená ťažba. V sledovanom ramene bola zaznamenaná aj prítomnosť invázneho druhu Impatiens glandulifera.

Hlavný tok Dunaja: Súčasné akvatické spoločenstvá hodnoteného úseku Dunaja sú ovplyvnené zníženou rýchlosťou prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek je aj v tejto časti hlavného toku chudobné. Najnižšie počty druhov a jedincov boli zaznamenané na jeseň, keď boli zástupcovia spoločenstva vyplavení vyššími prietokmi Dunaja. Z hľadiska ekologických nárokov druhov pretrváva slabá dominancia euplanktonických zástupcov, ktorí v Dunaji prevažovali aj pred prehradením.

Copepoda: V ostatných rokoch je chudobné aj spoločenstvo veslonôžok hlavného toku. V hodnotenom roku došlo až k ich absencii v jesennej vzorke po ich vyplavení vysokými dunajskými prietokmi. Nezvyčajná je aj dominancia tychoplanktonických druhov vďaka litorálnemu druhu Nitocra hibernica.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné. Podenky v tejto oblasti neboli v ostatných troch rokoch zaznamenané ani vo forme lariev, ani vo forme imág. Prítomnosť druhov potočníkov bola v jednotlivých vzorkách nestála, ale v priebehu celého roka bol opäť potvrdený výskyt troch reofilných druhov.

Odonata: V dôsledku nevhodných podmienok pre výskyt vážok v ramennej sústave Istragova a zlej dostupnosti ramien pre hydrobiologické odbery bolo sledovanie odonatocenózy od roku 2005 prebieha v Dunaji. Podľa prvých výsledkov je však odonatocenóza chudobná aj v hlavnom toku. V roku 2006 bol zaevidovaný jediný  reofilný zástupca, ktorý však nebol odchytený priamo v Dunaji, ale zaznamenané boli dve lietajúce imága v jeho blízkosti. V roku 2007 boli síce zaznamenané už tri druhy (reofilný, semireofilný a indiferentný), ale všetky mali nepravidelnú a nepatrnú prítomnosť vo vzorkách a zachytené boli opäť iba vo forme lietajúcich imág.

Mollusca: V spoločenstve vodných mäkkýšov Dunaja je možné od roku 2004 vidieť postupnú degradáciu. Dochádza k ubúdaniu druhov, prosperuje len invázny cudzí druh  Theodoxus fluviatilis a ubikvistický lastúrnik Dreissena polymorpha. Úbytok druhov je pravdepodobne vyvolaný potravnými a priestorovými konkurenčnými vzťahmi vyššie uvedeného invázneho druhu. Ďalšie dva prítomné druhy v hodnotenom roku boli zaznamenané len s nepatrnou početnosťou. Jedným z nich je chránený vysadený reofilný druh Fagotia esperi.

Pisces: Ichtyocenóza tejto časti toku vykazuje v ostatných rokoch pomerne malé zmeny, ale z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať ústup reofilných druhov, prítomnosť prevažne eurytopných druhov a rozširovanie sa nepôvodných expanzívnych reofilných zástupcov (Neogobius kessleri a Neogobius melanostomus). Zdá sa ale, že ich expanziu potláča reofilný dravý druh Lota lota. Abundancia rýb bola v hodnotenom roku vysoká, ale zachytené boli hlavne juvenilné jedince.

Ramenná sústava: Aktuálna situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s možnosťou prepojenia ramena s hlavným tokom. K prepojeniu dochádza pri vyšších prietokoch v Dunaji. Situácia bola z tohto hľadiska v rokoch 2005 a 2006 priaznivá, avšak dokazovali to jedine výsledky monitorovania spoločenstva perloočiek. V hodnotenom roku to potvrdzujú aj výsledky ichtyofauny.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek  bolo podobne predchádzajúcemu roku bohaté, hoci hojnejšie obývaný bol len litorál. Prevládali euplanktonické druhy, najmä vďaka hojnému výskytu druhu Bosmina longirostris, ktorý indikuje aj vysokú abundanciu rýb. Trend postupného vytláčania euplanktonických druhov tychoplanktonickými, súvisiaci s vyplytčovaním ramena, sa teda prerušil.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok bolo z hľadiska počtu druhov taktiež bohaté, ale druhy mali nízke početnosti. Druhy sa sústreďovali v litoráli ramena, podobne ako perloočky. V spoločenstve sa zachováva prevaha euplanktonických druhov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Výskyt lariev podeniek a potočníkov nie je v ramene v ostatných šiestich rokoch registrovaný. Neudáva sa ani výskyt imág na pobrežnej vegetácii a v okolí.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena. V súčasnosti k pravidelnej komunikácii s hlavným korytom Dunaja dochádza len v časti ramena nad prehrádzkou Foki. Aj preto sa v tejto časti ramena zaznamenáva druhovo bohatá, stabilizovaná ichtyocenóza. V hodnotenom roku bola vysoká aj abundancia jednotlivých druhov. Spoločenstvo je tvorené nielen eurytopnými druhmi, ale zachováva sa aj prítomnosť reofilných a limnofilných zástupcov. V hodnotenom roku bola zachytená aj prítomnosť druhu Neogobius gymnotrachelus, ktorý je zaradený do červeného zoznamu IUCN a pôvodne sa vyskytoval len nižšie po Dunaji.

Druhá časť ramena, nachádzajúca sa pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná. Predpokladá sa obnovenie prepojenia počas povodňových vĺn v rokoch 2002, 2005 a 2006. Jednoznačne to dokazujú až tohtoročné výsledky, hoci mierny nárast druhovej diverzity ichtyocenózy bol pozorovaný už aj v predchádzajúcich dvoch rokoch. Na jar hodnoteného roku bolo zaznamenaných 16 druhov, podobne ako nad prehrádzkou. Počas vegetačného obdobia však dochádzalo k postupnému znižovaniu diverzity približne na úroveň predchádzajúcich rokov (5-6 druhov). Veľmi vysoká bola aj abundancia rýb, najvyššia hodnota taktiež bola zaznamenaná na jar. Zachováva sa dominancia eurytopného druhu Rutilus rutilus. Početnosť expanzívnych nepôvodných reofilných druhov Neogobius kessleri a Neogobius melanostomus je zatiaľ nízka.

Terestrická fauna - Gastropoda: Monitorovacia plocha sa vyznačuje stredne degradovanou malakocenózou mäkkého lužného lesa, v ktorej však degradačné procesy naďalej prebiehajú. Bezzrážkové obdobia hodnoteného roka a vyťaženie stromovej vrstvy biotopu prispeli k ďalšiemu šíreniu mezohygrofilných a eurytopných druhov. Súčasne pokračuje i trend ústupu hygrofilných až polyhygrofilných zástupcov, ktoré sa hojnejšie vyskytujú už len v depresiách. Opätovné rozšírenie týchto druhov by bolo možné očakávať po vyriešení dotácie oblasti vodou. 

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k poklesu hladiny podzemnej vody, zachovala sa i častý výskyt záplav. Oblasť sa však v dôsledku pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávania hladiny povrchových aj podzemných vôd môže stať zraniteľnou a to hlavne v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji, ktoré sa v hodnotenom roku vyskytovali pomerne často. Zaplavenie lokality bolo zaznamenané až koncom vegetačného obdobia, v septembri.

Fytocenóza: Vŕbový porast bol na jar roku 2006 vyťažený holorubným spôsobom. K opätovnému zalesneniu plochy zatiaľ nedošlo. pravdepodobne v dôsledku častých vysokých vodných stavov. Stromová a krovinná vrstva na tejto ploche zatiaľ neexistuje, ale z pňov vŕb a spadnutých kmeňov pomaly rašia nové výhonky, čím vzniká riedka vrstva krov v jej okolí. Úplne zapojený bylinný podrast v čase oboch zápisov sa i na tejto ploche vytvoril v dôsledku absencie záplav a stromovej vrstvy. Jeho fyziognómiu celoročne určoval neofyt Aster lanceolatus. V jej silnej konkurencii však prežívali aj viaceré pôvodné vlhkomilné a nitrofilné druhy, vrátane vzácneho Leucojum aestivum, ktorého prítomnosť vlani nebola potvrdená. Na druhej strane, silná dominancia astry zabraňuje aj šíreniu synantropných druhov, ktoré zvyčajne osídľujú rúbaniská. Na tejto ploche doteraz neboli zaznamenané invázne druhy. Ekologická analýza po vyťažení stromovej vrstvy poukázala na zmeny z hľadiska viacerých faktorov (nárast indexu pôdneho dusíka, kontinentality a pôdnej reakcie, pokles indexu vlhkosti), aj podobnosť porastu je nízka.

Terestrická fauna - Gastropoda: Výrubom lesného porastu bude postihnutá aj jeho typická mokraďová malakocenóza. V druhom roku po výrube sa síce ešte zachováva prítomnosť všetkých typických polyhygrofilných druhov, ale s podstatne nižšou početnosťou. Dominanciu preberá lesný vlhkomilný druh Arianta arbustorum a výrazne eurytopný druh Euconulus fulvus. Tieto zmeny boli pravdepodobne okrem výrubu vyvolané aj nepriaznivými meteorologickými podmienkami. 

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané, môžu sa však začať prejavovať vplyvy zaklesávania dna v dôsledku erózie a s tým spojeného poklesu hladín podzemných a podzemných vôd. Oblasť monitorovacej plochy je počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná, avšak počas vegetačného obdobia roku 2007 k tomu nedošlo.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Terestrická časť monitorovacej lokality sa nachádza na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Fytocenóza: Stromová vrstva počas tohto suchšieho a extrémne teplého roka sa vyvíjala podobne predchádzajúcim rokom. Neobjavoval sa ani predčasný opad olistenia, stromy boli dotované aspoň kapilárnou vodou. V krovinnej vrstve bol v lete zaznamenaný výraznejší pokles pokryvnosti, než v predchádzajúcich rokoch. Pokryvnosť bylinnej vrstvy však bola vyššia, keďže nebola ničená záplavami. Vďaka tejto skutočnosti sa zvýšilo i zastúpenie stromov a krov zo zmladenia v podraste. Charakter bylinnej vrstvy opäť celoročne určovali nitrofilné druhy Urtica dioica a Rubus caesius, podobne ako počas vlhkostne priaznivých rokov. Doterajší dominant jarných zápisov, blyskáč jarný, nebol v predchádzajúcom roku zaznamenaný, v hodnotenom roku sa opäť objavil, ale len s pokryvnosťou do 1 %. Z hľadiska ekologického zastúpenia bylín bol zaznamenaný ústup druhov indikujúcich záplavy. Medziročná podobnosť fytocenózy bola pomerne nízka.

Makrofyty: Vodné stavy hodnoteného roka boli v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi nižšie, vývoj vegetácie hodnotených úsekov ramena prebiehal prevažne v limóznej ekofáze. Trvalý výskyt vody bol zaznamenaný len na úseku č. 1, kde dominoval invázny druh Elodea nuttalii, populácie mnohých ostatných vodných makrofytov boli eliminované. Druhová diverzita bola vysoká na úseku č. 3, spoločenstvo vytvárali najmä močiarne druhy. Prítomnosť vzácnych a ohrozených druhov pretrváva.

Hlavný tok Dunaja: Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. V súčasnosti sa však zdá, že prevádzkovanie vodného diela vplyvom denného kolísania vodnej hladiny predsa ovplyvnilo pobrežné spoločenstvá. Ďalej sa predpokladá interakcia napr. trofických faktorov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sa v jednotlivých rokoch a jednotlivých vzorkách vyskytujú nepravidelne. Po dvojročnej úplnej absencii spoločenstiev bola na jar hodnoteného roka zaznamenaná nížinná reofilná podenka a v lete boli zachytené tri reofilné druhy potočníkov. Z hľadiska ochudobnenia týchto spoločenstiev sa predpokladá vplyv denného kolísania vodnej hladiny, ale na druhej strane sú tieto spoločenstvá veľmi chudobné na celom odklonenom úseku Dunaja, kde sa vplyvy denného kolísania hladiny vody neprejavujú.

Mollusca: Hlavný tok Dunaja sa v celom hodnotenom úseku vyznačuje chudobnou malakofaunou. Na tejto ploche bol v roku 2007 zaznamenaný len reofilný invázny druh Theodoxus fluviatilis a ubikvistický lastúrnik Dreissena polymorpha. Ochudobnenie na tomto úseku môže súvisieť tak s denným kolísaním hladiny vody, ako aj s prítomnosťou hrubej vrstvy naplaveného kalu na pobrežných kameňoch, ktorá bráni rozvoju rias, čím klesá potravná ponuka biotopu

Ramenná sústava: Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom dochádza pri vysokých prietokoch v Dunaji.

Cladocera: O obnovení prepojenia ramena s Dunajom môže svedčiť aj nárast počtu druhov perloočiek v ostatných dvoch rokoch. Na jar hodnoteného roka bola zaznamenaná vysoká druhová diverzita a nezvyčajná dominancia euplanktonických druhov. Tieto druhy neskôr následkom rozvoja makrovegetácie ustúpili, prevažovali tychoplanktonické druhy. Druhová diverzita spoločenstva sa v priebehu roka ďalej zvyšovala.

Copepoda: O spomalení procesu zazemňovania ramena po viacnásobnom prepláchnutí v ostatných rokoch svedčí aj vysoká druhová diverzita spoločenstva veslonôžok. Pomer zastúpenia pravých a nepravých planktonitov bolo celoročne takmer vyrovnané. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi teda došlo k miernemu nárastu rozšírenia tychoplanktonických druhov vďaka rozvinutej makrovegetácie. Bol registrovaný aj výskyt efemérnych druhov, teda druhov typických pre periodické vody, čo svedčí o častom poklese vodnej hladiny ramena.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné až nepravidelné. Jediná stagnikolná podenka Cloeon dipterum mala opäť celoročnú prítomnosť a taktiež podobne predchádzajúcemu roku bol pri dvoch odberoch zachytený semireofilný potočník Anabolia furcata.

Odonata: Spoločenstvo vážok bolo v hodnotenom roku opäť bohaté (hlavne na jeseň). Zapríčiňuje to fakt, že výsledky vypovedajú o osídlení troch susediacich biotopov: hlavný tok, občasne prietočné rameno a periodické mláky. V ramene boli zaznamenané eurytopné larvy vážok a v periodických mlákach sa vyskytovali druhy znášajúce vysychanie. Odchytené semireofilné imágo sa do ramena dostalo pravdepodobne počas vysokého vodného stavu Dunaja. Vysoký počet druhov v ramene bol vyvolaný aj prítomnosťou dobre rozvinutej makrovegetácie.

Pisces: Ichtyofauna sledovaného občasne prietočného ramena bola v ostatnom čase druhovo a početnostne veľmi chudobná. Navyše koncom roka 2004 rameno vyschlo, čo malo za následok absenciu ichtyocenózy v roku 2005. V roku 2006 sa ichtyofauna ramena vďaka záplavám obnovila na úroveň roku 2004 a približne na tejto úrovni sa nachádzala aj v hodnotenom roku. Tvorilo ju 5 eurytopných resp. limnofilných druhov, ktoré sú nenáročné na obsah kyslíka vo vode.

Terestrická fauna - Gastropoda: Malakocenóza sa nachádza v štádiu typickom pre suchšie štádiá mäkkého lužného lesa. Ani napriek absencii záplav v hodnotenom roku nedošlo k rozšíreniu mezohygrofilných a eurytopných druhov, svoju dominanciu si zachovali hygrofilní zástupcovia. Všeobecne však platí, že v podmienkach veľkej dynamiky povrchovej vody tu dochádza k častej výmene veľkej časti spoločenstva.

7.4. Záver

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev vykazoval v hodnotenom roku kvôli nepriaznivým meteorologickým a hydrologickým podmienkam z určitých pohľadov menej pozitívny trend a v jednotlivých častiach inundácie je ho možné charakterizovať nasledovne:

Najvrchnejšia časť tejto oblasti je bez pozitívnych vplyvov zásobovania ramennej sústavy vodou, spoločenstvá sú odkázané len na zrážkovú vodu, ktorá mala v hodnotenom roku nepriaznivé rozloženie. V tejto časti sa nachádza monitorovacia plocha č. 2600, na ktorej bolo v letnom, extrémne teplom a pomerne suchom období badateľné vysychanie rastlín a ústup vlhkomilnejších živočíchov. Oblasť obývajú spoločenstvá najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa.

Nižšie, v oblasti medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja sa nachádzajú plochy č. 2603 a 2604. Oblasť sa vyznačuje regulovateľnou hladinou podzemnej vody a pravidelne sa vyskytujúcimi prirodzenými alebo umelými záplavami. V rámci komplexnej monitorovacej plochy č. 2603 sa hodnotí mladý topoľový porast v blízkosti Dunaja a jeho malakocenóza. Tieto spoločenstvá sú v podstate ustálené na mezohygrofilnej úrovni. Nepriaznivým javom je ustálený výskyt dvoch inváznych rastlín s povinnosťou ich odstraňovania a nárast počtu antropotolerantných mäkkýšov. Hodnotený vodný biotop sa nachádza v hlavnom ramene dotačného systému inundácie. Akvatické spoločenstvá sú v regulovanom ramene v podstate ustálené, ale sú pomerne chudobné kvôli vyplavovaniu zástupcov silnejším prúdením vody. V terestrickej časti monitorovacej plochy č. 2604 sa nachádzajú stabilizované rastlinné a živočíšne spoločenstvá typické pre vlhké varianty mäkkých lužných lesov. Alarmujúci je však trvalý, až dominantný výskyt inváznych rastlín. Mŕtve rameno plochy č. 2604 vykazuje na základe vývoja živočíšnych spoločenstiev znaky starnutia. Vplyvom prebiehajúcich rozkladných procesov pribúdajú druhy preferujúce teplejšie vody a vody bohatšie na makrofyty a organický detrit. Spoločenstvá sú väčšinou druhovo bohaté. Rameno bolo na jeseň prepláchnuté počas vysokých prietokov na Dunaji, čo pravdepodobne spomalí proces zarastania.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (reprezentovanej plochami č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom je pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. Na druhej strane však nie je možné zabudnúť na pokles hladiny podzemnej vody, ktorý je v čase nízkych prietokov Dunaja výrazný (v súvislosti s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja). Hydrologická situácia hodnoteného roka bola z tohto pohľadu nepriaznivá, čo zdôrazňuje nutnosť riešenia dotácie vody v tejto oblasti. Porasty oboch hodnotených plôch boli vyťažené a hustý podrast zatiaľ nezalesnených plôch vytvárali hlavne neofytné rastliny. Výrubom boli postihnuté aj terestrické malakocenózy, v ktorých sa zvýšilo zastúpenie eurytopných druhov. Po viacnásobnom predpokladanom prepojení rôznorodých ramien oblasti (počas vysokých vodných stavov Dunaja) monitorovacej plochy č. 2608 s hlavným tokom v predchádzajúcich dvoch rokoch, došlo v hodnotenom roku k výraznému zvýšeniu druhovej diverzity ichtyocenózy pod prehrádzkou Foki. Po skoršom miernejšom náraste diverzity niektorých sledovaných spoločenstiev to bolo jednoznačným dôkazom obnovenia prepojenia.

Na monitorovacej ploche č. 2612 – reprezentujúcej oblasť inundácie pod sútokom Dunaja a odpadového kanála – je situácia po obnovení kontaktu sledovaného ramena s Dunajom v predchádzajúcich dvoch rokoch pomerne priaznivá. Fytocenóza i terestrická malakocenóza sú v podstate ustálené s mezohygrofilným charakterom. Obnovením kontaktu sledovaného ramena s Dunajom sa pribrzdilo jeho starnutie a prerušilo sa ochudobňovanie spoločenstiev. V budúcnosti však bude potrebné venovať pozornosť zníženiu hladín podzemných vôd vplyvom postupného zaklesávania dna Dunaja vyvolaného eróziou pod gabčíkovskou elektrárňou.

Hlavné koryto Dunaja (sledované v rámci komplexných monitorovacích plôch č. 2600, 2603, 2608 a 2612) sa vyznačuje zmenenými charakteristikami po odklonení toku. Okrem zníženého zastúpenia reofilných druhov a ich nahradenia eurytopnými bolo po odklonení pozorované všeobecné ochudobnenie spoločenstiev. Jeho miera je pravdepodobne miernejšia, než ukazujú výsledky, keďže zástupcovia sa mohli presunúť smerom do stredu riečiska, kde sú odberovými metódami nezachytiteľní (nasvedčuje tomu aj tohtoročné vzorkovanie podeniek a potočníkov pri kamennom prepade v Dunaji v blízkosti plochy č. 2600). Ďalej je potrebné upozorniť, že vo viacerých spoločenstvách – ichtyocenóza, malakocenóza – dochádza k expanzii inváznych druhov a súčasnému ústupu ostatných druhov. Pri hodnotení vývoja oživenia Dunaja v úseku pod sútokom s odpadovým kanálom je potrebné prihliadať aj na vplyvy denného kolísania hladiny vody spôsobeného prevádzkovaním VDG a v posledných rokoch aj na pokles vodnej hladiny dôsledkom erózie dna starého koryta.

Dôležitým faktom, na ktorý výsledky monitoringu upozorňujú, je v podstate celoplošné rozšírenie dvoch inváznych druhov rastlín. Invázne druhy Impatiens glandulifera a Solidago gigantea sa majú podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. odstraňovať. Výskyt aspoň jedného z týchto dvoch druhov bol v roku 2007 potvrdený na väčšine monitorovacích plôch lesa a bioty. Ich najhojnejší výskyt bol zdokumentovaný zo strednej časti inundácie na odklonenom úseku Dunaja, ale vyskytujú sa aj na monitorovacích plochách pod sútokom. Riešenie tejto problematiky bude dlhodobý a zložitý proces, ktorý vyžaduje komplexný a systémový prístup. Docielenie ústupu inváznych rastlín by malo byť založené na zlepšení vodného režimu záujmového územia (záplavy, zvýšenie hladiny vody v Dunaji, efektívnejšie využívanie existujúcich regulačných objektov), čím sa podporuje pôvodná vegetácia.