Podobne ako v predchádzajúcich rokoch ani v roku 2007 nenastala v monitoringu pôdnej vlhkosti žiadna zmena. Merania pôdnej vlhkosti sa uskutočňujú neutrónovou sondou. Pozorovania boli uskutočňované v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov s maďarskou stranou je zaradených 20 objektov (Tab. 16). Patria sem objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny „Biota“ (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny „Les“ (12 objektov), garantom ktorej je Národné lesnícke centrum-Lesnícky výskumný ústav Zvolen, výskumná stanica Gabčíkovo (NLC-LVÚ) (Obr. 5).

Tab. 16: Zoznam pozorovaných lokalít

 

5.2.  Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli v zmysle "Dohody" a "Štatútu" tabuľkovo a graficky spracované. Vypracované grafy a tabuľky sú uvedené v prílohách Národnej ročnej správy z monitorovania za rok 2007 (Tabuľkové a Grafické prílohy). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 2007, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov, vrátane údajov o hladine podzemnej vody v mieste merania pôdnej vlhkosti. Ako podporné údaje sú do výmeny zaradené aj údaje priemerných denných teplôt a denných zrážkových úhrnov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Grafické znázornenie nameraných údajov bolo vyhotovené v dohodnutom tvare a pozostáva z dvoch typov grafov:

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala len v prípade najmenej štyroch meraní po hĺbke.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2007. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite.

Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:            2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:     2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

 

5.3.  Hodnotenie monitorovaných lokalít

Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na hodnotení údajov nameraných v roku 2007. Základné údaje o lokalite, ako aj vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobná charakteristika lokality je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996 (www.gabcikovo.gov.sk). Pôdna vlhkosť v priebehu roka 2007 bola významne ovplyvnená nedostatkom zrážok začiatkom vegetačného obdobia (apríl) a v priebehu leta (júl). Významnejšie doplnenie pôdnej vlhkosti znamenal až prechod povodňovej vlny koncom prvej dekády septembra, čo však už z hľadiska vegetácie nemalo veľký vplyv. Pôdnu vlhkosť nepriaznivo ovplyvnili aj vysoké teploty vzduchu, najmä máj až júl.

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1841. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody nie je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) možné. V roku 2007 hladina podzemnej vody počas prechodu povodňovej vlny začiatkom septembra vystúpila nad rozhranie štrkov a jemnozrnnejších sedimentov, pričom nasýtila vrstvu v hĺbke 1,5-2,0 m. Obsah vlhkosti v pôdnom horizonte a v najvrchnejších vrstvách závisí výlučne od zrážok. K zvýšeniu vlhkosti dochádza len vplyvom pomerne výdatných zrážok a na jar, keď dochádza ku kombinácii topenia sa snehu so zrážkami. Veľmi priaznivo sa na pôdnej vlhkosti prejavuje prevádzanie povodňových prietokov starým korytom Dunaja (Obr. 5-1a).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v tejto hĺbke vytvára prevažne v mesiacoch november až marec, prípadne apríl. Najvyššia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti vo vrstve do 1 m sa na tejto lokalite vyskytla v koncom marca a začiatkom novembra 2007 (Obr. 5-1b). Od konca marca pôdna vlhkosť rýchlo klesala, pričom najnižšie hodnoty dosiahla na konci augusta 2007. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2007 bola 9,38 objemových %, najvyššia 28,14 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti mierne stúpli koncom marca vplyvom predchádzajúcich zrážok. Avšak následne pomerne rýchlo klesali a najnižšie hodnoty sa vyskytli koncom augusta 2007. Až prechod septembrovej povodne opäť nasýtil pôdny profil a maximálne hodnoty sa vplyvom ochladenia a ďalších zrážok vyskytli koncom novembra a začiatkom decembra 2007. Týmto sa vytvorila pomerne dobrá zásoba pôdnej vlhkosti pre nasledujúce vegetačné obdobie (Obr. 5-1b). Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti koncom augusta dosiahla 13,55 objemových %, najvyššia bola koncom novembra 27,7 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Vplyv z hladiny podzemnej vody je v roku 2007 zrejmý len v priebehu septembra pri povodňovej vlne. Najintenzívnejší vplyv klimatických pomerov sa prejavuje do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m, kde sa nedostatok vlahy prejavil v mesiacoch máj až august. Dotácia vrchnej vrstvy obyčajne prebieha v mesiacoch november až apríl. Avšak po ochladení začiatkom septembra a výdatnejších zrážkach je vidieť pomerne dobré nasýtenie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou. Vďaka septembrovej povodni bol hĺbkový interval 1,5-2 m výrazne ovplyvnený aj hladinou podzemnej vody. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2709 sa do prehradenia Dunaja pohybovala takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa po prehradení Dunaja väčšinou pohybuje v jeho dolnej polovici maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 3 m pod terénom. V roku 2007 sa hladina pohybovala 0 až 3,8 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. V roku 2007 sa rozkyv oproti ostatným dvom rokom  opäť mierne zväčšil. Pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty, ale v roku 2007 bola výrazne ovplyvnená povodňou v septembri. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl. Jarné maximálne hodnoty vlhkosti boli dosiahnuté koncom marca, avšak ročné maximálne hodnoty sa vyskytli po prechode povodňovej vlny v septembri. Vďaka chladnejšiemu a vlhkejšiemu koncu roka ostala zásoba pôdnej vlhkosti na pomerne vysokej úrovni. Najnižšie hodnoty v roku 2007 dosiahla pôdna vlhkosť koncom augusta. V roku 2007 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 14,1 objemových %, najvyššia 35,97 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti prevažne závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. Vplyvom menej priaznivej hydrologickej situácii sa pôdny profil vo vegetačnom období nasycoval len počas zvýšených prietokov do ramennej sústavy. V priebehu leta klesal a koncom augusta sa obsah pôdnej vlhkosti pohyboval okolo 25 objemových %. Avšak po prechode septembrovej povodňovej vlny sa pôdny profil nasýtil a pôdna vlhkosť dosiahla takmer 40 objemových %. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 25,69 objemových %, najvyššia hodnota bola 38,96 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-2a) sa vplyv klimatických pomerov v roku 2007 prejavil len v letných mesiacoch, kedy došlo k presušeniu pôdneho profilu až do hĺbky cca 0,8-1 m. V roku 2007 je zreteľný priaznivý vplyv zvýšených prietokov do ramennej sústavy v priebehu mája a začiatkom júna. Veľmi priaznivý vplyv z hľadiska doplnenia zásob pôdnej vlhkosti mala aj septembrová povodeň. V priebehu jesene a začiatkom zimy sa vďaka chladnejšiemu a vlhkejšiemu počasiu vytvorila dobrá zásoba pôdnej vlhkosti, čo sa prejavilo aj na vyšších hodnotách.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2710 a 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,5 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramenách. Hladina podzemnej vody na lokalite prevažne kolíše od 0,5 do 1,5 m pod terénom. Počas každoročného zvýšených prietokov do ramennej sústavy začiatkom vegetačného obdobia hladina podzemnej vody vystupuje až na povrch.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Jestvujúce kolísanie súvisí so striedaním sa zimného a letného režimu prietokov v ramennej sústave. V roku 2007 sa zásoba pôdnej vlhkosti po predchádzajúcom poklese koncom roka 2006 dopĺňala len pomaly, v priebehu apríla vplyvom bezzrážkového obdobia dokonca klesla. Významné doplnenie nastalo až po zvýšení prietokov do ramennej sústavy začiatkom mája. Avšak v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku zrážok po ukončení zvýšenej dotácie pôdna vlhkosť opäť poklesla a koncom augusta sa znova vyskytovali minimálne hodnoty. Čiastočné doplnenie nastalo v priebehu septembra a októbra. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2007 bola 40,35 objemových %, najvyššia 48,41 objemových % (Obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa prakticky pohybujú na úrovni nasýtenia. Je to spôsobené tým, že hladina podzemnej vody sa v priebehu roka pohybuje v hornej časti tohoto hĺbkového intervalu. V tejto hĺbkovej úrovni sa nepriaznivé klimatické pomery vôbec neprejavili. V roku 2007 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 42,55 objemových %, najvyššia 44,78 objemových %. Aj tieto hodnoty naznačujú, že priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti bol po celý rok 2007, podobne ako za celé predchádzajúce obdobie, vyrovnaný.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-3a) je vidieť, že vplyv klimatických pomerov na tejto lokalite je zanedbateľný. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2007 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde č. 2711 pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších vodných stavov. Pri porovnaní priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky sa dá usúdiť, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemerných a minimálnych hladín. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch občas dochádza k zatopeniu monitorovaného územia, v roku 2007 sa takýto stav vyskytol začiatkom septembra. V prípade dlhotrvajúcich nízkych stavov, ako to bolo v druhej polovici hydrologického roka 2003 a v roku 2004 sa výrazne prejavuje nedostatočné zásobovanie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá sa viažu na minimá priebehu hladiny podzemnej vody. Maximálne hodnoty sa okrem vysokých vodných stavov vyskytujú aj v období s vyšším množstvom zrážok. V rokoch 2005 a 2006 bol prerušený negatívny trend postupného klesania obsahu pôdnej vlhkosti. Výrazne sa na tom podieľali priaznivé hydrologické podmienky, keď pri viacnásobnom zaplavení územia bol pôdny profil dostatočne zásobený vodou (Obr. 5-4b). V roku 2007 vplyvom nepriaznivých klimatických a hydrologických podmienok opätovne koncom augusta nastalo výrazné preschnutie pôdneho profilu. K opätovnému doplneniu pôdnej vlhkosti došlo po prechode septembrovej povodňovej vlny, kedy boli zistené aj maximálne hodnoty. V roku 2007 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 7,79 objemových %, najvyššia 35,16 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti tiež pomerne rozkolísaný. Hodnoty pôdnej vlhkosti podobne ako v predchádzajúcom roku neklesli pod 20 objemových %. Avšak koncom zimy a koncom augusta v dôsledku nepriaznivých klimatických a hydrologických podmienok došlo k miernemu presušeniu pôdneho profilu. Podobne ako vo vrstve do hĺbky 1 m aj v tomto hĺbkovom intervale bola pôdna vlhkosť opätovne doplnená po prechode septembrovej povodňovej vlny, kedy boli zistené aj maximálne hodnoty. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2007 bola 22,76 objemových %, najvyššia 38,53 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný do hĺbky cca 0,6 m. Aj tento najvrchnejší horizont je občas dotovaný podzemnou vodou a to vždy v čase zvýšených prietokov na Dunaji. V roku 2007 sa takáto situácia vyskytla len v priebehu septembra. V hĺbke 0,6 až 1,0 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva a uplatňuje sa už vplyv hladiny podzemnej vody. V roku 2007 však boli vrstvy do hĺbky 2-2,5 m, až na jednu výnimku, závislé výlučne od zrážok. Je zrejmé, že pri relatívne nízkych stavoch na Dunaji, keď sa v priebehu roka nevyskytnú prietoky nad 4500 m³s^-1, začína byť vodný režim lokality závislý výlučne od zrážok. Táto skutočnosť bude mať výrazný vplyv na premenu lokality. Nedostatok zásobovania z hladiny podzemnej vody dokumentuje aj vývoj hladiny podzemnej vody v roku 2007, kedy sa okrem septembrovej povodne hladina podzemnej vody pohybovala výlučne pod rozhraním jemnozrnnejších sedimentov a štrkopieskov. Výsledky monitoringu lesných porastov a bioty poukazujú na potrebu urýchleného doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou, tak aby sa priemerné hladiny podzemných vôd zvýšili o 0,5 až 1 m, inak je možné očakávať trvalú zmenu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev smerom k suchomilnejším.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa hladina podzemnej vody v roku 2007 pohybovala v hĺbke od 0 do 4 m. Lokalita bola zaplavená len počas prechodu povodňovej vlny v septembri. Hladina podzemnej vody sa po prevažnú časť roka pohybovala sa od 2,5 do 3,5 m (Obr. 5-5a).

Pôdnu vlhkosť na tejto lokalite jednoznačne ovplyvňujú vodné stavy na Dunaji. Keďže sa v priebehu roka, okrem septembra nevyskytli prietoky nad 4000 m³s^-1 pôdna vlhkosť v hornej časti pôdneho profilu bola ovplyvňovaná výlučne zrážkami.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, a zodpovedá režimu pri ktorom je pôdna vlhkosť prevažne závislá od zrážok. Minimá sa viažu na nízke vodné stavy na Dunaji v júli a auguste 2007. Maximá boli viazané na obdobie po prechode povodňovej vlny v septembri. V roku 2007 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 5,53 objemových %, najvyššia 18,97 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti tiež rozkolísaný. Po nedostatočnom doplnení zásob pôdnej vlhkosti cez zimné obdobie hodnoty pôdnej vlhkosti od marca sústavne klesali a koncom augusta dosiahli minimálne hodnoty. Dotácia pôdneho profilu nastala až po zaplavení lokality v septembri. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 11,39 objemových %, najvyššia hodnota bola 27,8 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1,5 m. Nedostatok vlahy sa najviac prejavil v mesiaci júl a august, kedy došlo k preschnutiu aj pôdnych vrstiev od 0,5 do 1,5 m. Dotácia vrchnej vrstvy zvyčajne prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie. Po priaznivých rokoch 2005 a 2006 z hľadiska dotácie pôdnej vlhkosti bol rok 2007, najmä vegetačné obdobie menej priaznivým. Potvrdilo sa, že v prípade dlhotrvajúcejších suchších období, kombinovaných s nízkymi stavmi na Dunaji je možné aj túto lokalitu považovať za ohrozenú.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 2-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov trochu rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, v roku 2007 sa pohybovali približne v intervale 9-22 objemových %. Na lokalite č. 2717 sa zväčša pohybujú v intervale 20-30 objemových %, v roku 2007 v intervale 23-35 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 22-32 objemových %, v roku 2007 v intervale 25-37 objemových %.

V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti na všetkých troch lokalitách pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, v roku 2007 v intervale 15-20 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 28-35 objemových %, v roku 2007 v intervale 31-37 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 12-27 objemových %, v roku 2007 v intervale 17-28 objemových %. Na hodnotených lokalitách nie je možné sledovať zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti z dôvodu zmeny hladiny podzemnej vody.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2007 sú uvedené v Tab. 17.

 Tab. 17: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2007

Monitorovacie objekty č. 2716-2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759 a 2760 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. V roku 2007 však pôdna vlhkosť na všetkých lokalitách závisela prevažne od množstva zrážok. Len na lokalitách č. 2758 až 2761 bola pôdna vlhkosť priaznivo ovplyvnená prepúšťaním zvýšených prietokov do ramennej sústavy v období od začiatku mája do polovice júna. Väčšina lokalít, okrem lokalít č. 2763 a 2764, bola ovplyvnená aj prechodom povodňovej vlny v septembri 2007. Na všetkých plochách sa nepriaznivo prejavili podpriemerné prietoky a nedostatok zrážok.. Po septembrovej povodni sa zásoba pôdnej vlhkosti do konca roka vylepšila.

Je dôležité poukázať na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti najmä v druhej polovici vegetačného obdobia (júl-august). Toto je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Druhým veľmi dôležitým faktorom pri tvorbe a dopĺňaní pôdnej vlhkosti je realizácia umelých záplav inundácie alebo aspoň zvýšených prietokov, ktoré sú osobitne dôležité v prípade nepriaznivých hydrologických a klimatických podmienok. Ich priaznivý účinok je obzvlášť možné pozorovať počas hodnoteného roka. V prípade nepriaznivých takých podmienok, aké sa vyskytli v roku 2007 by bolo vhodné zvýšené prietoky do inundácie realizovať aj dvakrát.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2007 sú uvedené v Tab. 18:

 Tab. 18: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2007

Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2007 pre hĺbku do 1 m, ako aj pre hĺbku od 1 do 2 m boli na lokalitách č. 2755 a 2756 opäť výrazne ovplyvnené presušením pôdneho profilu. Na oboch lokalitách sa v zimnom období nevytvorila dostatočná zásoba pôdnej vlhkosti, pretože hladina podzemnej vody kvôli nízky a priemerným stavom na Dunaji až do konca augusta kolísala hlboko pod rozhraním pôdneho profilu a štrkopieskov. Navyše v letných mesiacoch vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok pôdny profil významne preschol. K nasýteniu pôdneho profilu došlo až počas povodňovej vlny v septembri, po ktorej sa udržala pomerne dobrá zásoba pôdnej vlhkosti až do konca roka. Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2757 a 2758 boli v roku 2007 priaznivo ovplyvnené realizovaním zvýšenej dotácie vody do ramennej sústavy v priebehu mája a prvej polovice júna, počas ktorej stúpli v inundácii aj hladiny podzemných vôd a podzemná voda sa významne podieľala na dotácii pôdneho profilu vodou. Ani presušenie pôdneho profilu v letných mesiacoch nebol také intenzívne. Podobná situácia panovala aj na lokalitách č. 2759 až 2761, kde  však presušenie pôdneho profilu cez leto bolo o niečo silnejšie. Na lokalite č. 2762 sa priaznivý vplyv zvýšenej dotácie ramennej sústavy prejavil len v dolnej časti pôdneho profilu. Presušenie pôdnych vrstiev v lete sa prejavilo až do hĺbky 3 m. Na všetkých lokalitách sa však zásoba pôdnej vlhkosti obnovila po septembrovej povodni a udržala sa až do konca roka. Na lokalitách č. 2763 a 2764, ktoré sa nachádzajú v hornej časti inundácie (Dobrohošť-Vojka) je vidieť, že pôdna vlhkosť vo vrstve do 1 m závisí výlučne na zrážkach a pri ich nedostatku dochádza k výraznému presúšaniu pôdneho profilu. Určitý vplyv zrážok je vidieť do konca marca, čiastočne apríla, ale bezzrážkové obdobie v apríli a nedostatok zrážok v letných mesiacoch spôsobili výrazné presušenie pôdneho profilu. Keďže hĺbkový interval 1 až 2 m je tvorený prevažne štrkom obsah pôdnej vlhkosti vzhľadom na polohu lokalít sa nezlepšil ani počas a po povodni v priebehu septembra. Vyššie zrážkové úhrny koncom roka však vytvorili určitú zásobu pôdnej vlhkosti vo vrstvách do hĺbky 1 m. Na lokalitách č. 3804 a 3805, ktoré sa nachádzajú pod vodným dielom Gabčíkovo nebolo ani napriek nepriaznivej hydrologickej situácii zaznamenané presušenie pôdnych vrstiev. Je potrebné však poznamenať, že sa jedná o plochy s hlbokým pôdnym profilom a hladina podzemnej vody pri priemerných prietokoch zásobuje dolnú časť pôdneho profilu vodou. Skúsenosti z rokov 2003 a 2004 však ukazujú, že aj na týchto lokalitách sa prejavuje negatívny vplyv erózie koryta Dunaja a pri dlhšie trvajúcich nízkych stavoch môže dôjsť k výraznému preschnutiu celého pôdneho profilu.

Na priebeh hladiny podzemnej vody v oblasti inundácie medzi Dobrohošťou a Gabčíkovom má významný vplyv prepúšťanie zvýšených prietokov a realizovanie umelých záplav. Podľa výsledkov monitorovania pôdnej vlhkosti je ich uskutočňovanie nevyhnutné aspoň raz do roka, v prípade nepriaznivých klimatických a hydrologických podmienok, aké sa vyskytli aj v roku 2007, aj dva razy do roka.

5.4.  Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti v roku 2007 je možné konštatovať, že na priemerných hodnotách pôdnej vlhkosti sa nepriaznivé hydrometeorologické podmienky neprejavili až tak výrazne, najmä vďaka prepúšťaniu zvýšených prietokov do ramennej sústavy v priebehu mája a  prvej polovice júna. Nepriaznivý vplyv nedostatku zrážok v apríli a v letných mesiacoch, ako aj vysoké teploty vzduchu sa prejavili na presušení pôdneho pokryvu. K zlepšeniu situácie prispela až septembrová povodeň, vďaka ktorej sa na väčšine lokalít doplnili zásoby pôdnej vlhkosti a udržali sa až do konca roka. Na základe monitoringu predchádzajúcich rokov je možné konštatovať, že na lokality situované v inundácii majú pozitívny vplyv umelé záplavy ako aj prirodzené povodne prepúšťané v starom koryte Dunaja. Podľa výsledkov hodnoteného roka by zvýšené prietoky alebo záplavy v prípade nepriaznivých hydrometeorologických podmienok bolo vhodné realizovať aj dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl, zvýšené hladiny by bolo vhodné vyvolať aj v priebehu mája, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha. Z hľadiska optimálneho účinku umelých záplav by bolo vhodné kombinovať zvýšené prietoky do ramennej sústavy aj so zvýšenými prietokmi v starom koryte Dunaja.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2755, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Ako ohrozené lokality vplyvom pokračujúcej erózie dna Dunaja je možné považovať lokality v oblasti Istragova a pod zaústením odpadového kanála do Dunaja. Tu aj napriek priaznivým podmienkam dochádza v prípade dlhšie trvajúcich nižších stavov k rýchlemu presúšaniu pôdneho profilu.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že sa vlhkostný režim v priebehu hodnoteného obdobia nezmenil.