Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 12). Objekty vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 12: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn, TOC, SiO₂

Sledované ukazovatele sa monitorovali s dohodnutou frekvenciou 4-krát do roka. V prípade niektorých vodárenských objektov sme mali k dispozícii väčší počet hodnôt u niektorých ukazovateľov, ktoré sme tiež použili pre hodnotenie i pre grafické spracovanie údajov. V hodnotení kvality podzemnej vody za rok 2007 hodnotíme pre Vodárenský zdroj Kalinkovo objekt č. 119, ktorý sa začal čerpať a sledovať od roku 2004 a nahradil dovtedy monitorovaný objekt č. 116. Avšak z hľadiska dlhodobého zhodnotenia používame aj výsledky z objektu č. 116, ktorého čerpanie bolo z technických dôvodov ukončené v roku 2004.

Na Rokovaní zástupcov pre monitorovanie, ktoré sa konalo 25. apríla 2007 v Győri sa dohodlo, že zo sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody sa vynechajú dusitany, TOC a kremičitany.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZVS a.s. BVS a.s., ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP, š.p. OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Pri odbere vzoriek podzemnej vody sa postupovalo podľa slovenskej technickej normy STN EN ISO 5667-3: 2005 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Odbery vzoriek podzemnej vody z ôsmych vodárenských zdrojov (VZ) určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich analýzy zabezpečovali Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. (ZVS) a Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. (BVS). Vzorky boli odoberané z vodárenských objektov z odberného kohúta. BVS v teréne stanovuje iba teplotu vody. Vodivosť, pH a kyslík sú merané v laboratóriu. ZVS v teréne stanovuje datasondou H-20G elektrometricky teplotu vody a rozpustený kyslík. Vzorky boli analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixuje. Prehľad používaných fixačných činidiel je uvedený v tabuľke 13.

Tab. 13: Prehľad fixačných činidiel používaných ZVS a BVS

Odbery vzoriek podzemnej vody z pozorovacích objektov (PO) zabezpečovali organizácie SHMÚ a KSPV s.r.o. a analýzy vzoriek boli realizované v laboratóriách ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP š.p OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB s.r.o. V teréne boli stanovované teplota vody, pH, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia vody kyslíkom, merná vodivosť, celková alkalita a redox potenciál. KNK_4,5 je stanovovaná titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody boli odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpalo sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie), umiestnené pod hladinou podzemnej vody, slúžilo na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni, druhé (ponorné) slúžilo na odber vzorky vo filtri z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixovali na základe požiadaviek laboratória Vzorky boli transportované v chladničke a dopravené do laboratória do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixovala. Použité fixačné činidlá sú uvedené v Tab. 14.

Tab. 14: Prehľad používaných fixačných činidiel SVP, OZ Bratislava a ŠGÚDŠ

4.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Do roku 2007 sa hodnotenie kvality podzemnej vody vzťahovalo na hydrologický rok. Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie, ktoré sa konalo 25. apríla 2007 sa dohodlo, že hodnotenie sa bude vzťahovať na kalendárny rok. Vzhľadom na zachovanie kontinuity hodnotenia je rok 2007 špecifický tým, že hodnotenie bude zahŕňať 14 mesiacov, t.j. kalendárny rok 2007 a mesiace november a december 2006. Údaje kvality za toto obdobie boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane trámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh Národnej ročnej správy za rok 2007.

Hodnotenie kvality podzemnej vody v roku 2007 (14 mesiacov) bolo uskutočnené:

• ako porovnanie voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (viď Tab. 15) za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2007;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodárenské zdroje Rusovce a Kalinkovo, Obr. A.4-1 až 4-17,

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodárenských zdrojoch (Obr. A.4-1 až Obr. A.4-17) a pozorovacích objektoch (Obr. A.4-18 až Obr. A.4-34) monitorovaných v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2007, Obr. A.4-1 až Obr. A.4-34 sú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007.

• ako stručné hodnotenie kvality podzemnej vody na všetkých objektoch zahrnutých do monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995.

V tabuľke č. 15 sú uvedené limitné hodnoty pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa Nariadenia vlády č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu (SR). Týmto nariadením sa preberá právny akt Európskeho spoločenstva, a to smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. V tabuľke sú tiež uvedené limity platné v Maďarskej republike (MR).

Základným cieľom Rámcovej smernice o vodách – RSV (Smernica 2000/60/ES) pre podzemné vody je dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a chemického stavu. V januári 2007 nadobudla účinnosť nová „Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality“, ktorá je určená členským štátom. Táto smernica má byť transponovaná do slovenskej legislatívy – vodného zákona č. 364/2004 Z.z. V nadväznosti na túto smernicu (2006/118/ES) je potrebné stanoviť prahové hodnoty (Threshold values) vrátane určenia pozaďových hodnôt (Natural background level) a referenčné hodnoty (Reference values) pre jednotlivé ukazovatele chemického stavu. Ciele pre dobrý chemický stav budú vydané ako príloha k predmetnému zákonu (č. 364/2004 Z.z.) alebo iným legislatívnym predpisom – predpoklad vydania koniec roka 2008 („Dobrý stav vôd, významné problémy“, VÚVH, november 2007). 

Následne sa budú upravovať, resp. prispôsobovať dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody (Tab. 15). Kvalitu podzemnej vody za rok 2007 hodnotíme v náväznosti na hodnotenia predchádzajúcich rokov.

Tab. 15: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

EÚ – Predpis Európskej únie; SR – Predpis SR; MR – Predpis MR; IH – indikačná hodnota; OH – odporúčaná hodnota; MH – medzná hodnota; NMH – najvyššia medzná hodnota

⁽¹⁾ – voda nesmie byť agresívna

⁽²⁾ – v prípade krasových vodných zdrojov, vodných zdrojov podzemnej vody a vodných zdrojov s brehovou filtráciou

⁽³⁾ – súčet koncentrácií dusitanov a dusičnanov v mg/l musí zodpovedať nasledovnej podmienke:  dusičnany/50 + dusitany/3 = 1

4.3.  Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pri hodnotení kvality podzemných vôd sú jednotlivé monitorované objekty hodnotené podľa miesta, kde sú situované. Z hľadiska ich umiestnenia je možné objekty rozdeliť na tri skupiny. Do prvej skupiny patria objekty situované na pravej strane Dunaja, druhú skupinu tvoria objekty na ľavej strane Dunaja a do tretej patria objekty, ktoré sa nachádzajú v území medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja.

4.3.1.   Zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutým v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2007

V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007 sa nachádzajú dve tabuľky s názvom „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd“. Jedna je pre vodárenské zdroje a druhá pre pozorovacie objekty. Tabuľky obsahujú prekročenia za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2007. Vzhľadom na to, že sa v oboch krajinách menila legislatíva a implementovali sa smernice Európskej únie, sprísnili sa aj niektoré limity pre kvalitu vody. V prípade podzemnej vody sa sprísnili limity pre mangán a železo, čo sa odrazilo vo väčšom počte prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody. Dlhodobé hodnotenie, a teda aj dlhodobé prekročenia (od 1.10.1992) sú súčasťou predchádzajúcich správ z monitorovania, ktoré hodnotia podzemné vody podľa dovtedy platných limitov.

Vodárenské zdroje

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch (VZ) je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú:

• na VZ Bodíky (objekt č. 485), kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty pre mangán pri každom odbere,

• na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) štyri prekročenia limitnej hodnoty pre mangán a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo,

• na VZ Šamorín (objekt č. 105) bola v roku 2007 zaznamenaná jedna koncentrácia mangánu odpovedajúca medznej hodnote podľa Tab. 15.

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ pre vodárenské zdroje v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ (viď tabuľka v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1 v Jarovciach), železo (objekty č. 170/2 v Dobrohošti, 234/1 v Rohovciach, 262/1 v Sape, 265/1 v Kľúčovci, 872/1 v Čunove, 899/1 v Jarovciach) a mangán (objekty č. 262/1 v Sape, 265/1 v Kľúčovci, 899/1 v Jarovciach).

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy. 

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch a pozorovacích objektoch

Pravá strana Dunaja

          Vodárenský zdroj č. 907 – Pečniansky les

Vodárenský zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodárenský zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody než za prirodzeného stavu. Situácia na vodárenskom zdroji Pečniansky les je v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi odlišná. Hodnoty niektorých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, teploty vody, vodivosti, rozpusteného kyslíka a dusičnanov, sú počas sledovaného obdobia zväčša výrazne rozkolísané. Obsahy rozpusteného kyslíka, dusičnanov a CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. Z nameraných hodnôt počas hodnoteného obdobia je badateľný mierny nárast koncentrácií vápnika, horčíka a chloridov. Ojedinele sa vyskytli zvýšené koncentrácie hydrogénuhličitanov, síranov, vápnika a mernej vodivosti – v rokoch 1998, 2002 a 2003, horčíka – v roku 2003, sodíka a chloridov – v rokoch 2004-2006. Koncentrácie chloridov a sodíka v roku 2007 poklesli. Mierny pokles koncentrácií bol pozorovaný v prípade mangánu – od roku 2003 a fosforečnanov od roku 1999, odkedy sú hodnoty prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Amónne ióny boli od roku 2001 do júla 2007 iba pod medzou stanovenia. V júlovom odbere bol nameraný obsah 0,145 mgl^-1, ale v októbri boli amónne ióny opäť pod medzou stanovenia (0,014 mgl^-1). V porovnaní s rokom 2006 boli zaznamenané nižšie hodnoty koncentrácií CHSK_Mn, dusičnanov a železa. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

          Vodárenské zdroje č. 102 – Rusovce a č. 2559 – Čunovo

Vodárenský zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodárenský zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri VZ Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na VZ v Rusovciach a v Čunove je po prehradení Dunaja, podľa ukazovateľov sledovaných v rámci Dohody, veľmi podobná. Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty na VZ Rusovce) a dusičnanoch (vyššie hodnoty na VZ Čunovo). Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na VZ Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení na tomto vodárenskom zdroji výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa prejavilo aj v poklese hodnôt mernej vodivosti a chemické zloženie podzemnej vody sa priblížilo chemizmu podzemnej vody v Čunove. V ďalších rokoch sledovaného obdobia kolísali jednotlivé ukazovatele kvality podzemnej vody v pomerne úzkom intervale. Vyššie koncentrácie dusičnanov sa vyskytujú počas celého sledovaného obdobia na VZ v Čunove. Ostatné nutrienty majú dlhodobo nízky obsah a od roku 1999 (fosforečnany), resp. 2000 (amónne ióny) sa pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Koncentrácie železa a mangánu sú nízke a v prípade mangánu sa od roku 2002 na oboch VZ pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia. Obsahy kyslíka sú rozkolísané a dosahujú hodnoty do 6 mgl^-1. Rozkolísané sú tiež hodnoty horčíka a v období 2004-2007 aj koncentrácie sodíka. Na oboch VZ došlo k poklesu organického znečistenia charakterizovaného ukazovateľom CHSK_Mn.(hodnoty klesli pod 1 mgl^-1). V ostatných dvoch rokoch (2006, 2007) bolo zaznamenané mierne zvýšenie koncentrácií chloridov. V prípade vodivosti môžeme pozorovať ojedinele sa vyskytujúcu vysokú alebo nízku hodnotu, čo je pravdepodobne spôsobené tým, že niekedy vzorky pre BVS odoberá iná organizácia. Aprílový odber podzemnej vody na VZ Rusovce a Čunovo uskutočnila pre BVS a.s. firma Geospektrum spol. s r.o. Pri overovaní údajov potvrdili namerané hodnoty, ktoré sú veľmi odlišné od ostatných (Obr. A.4-3 v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy)

          Pozorovacie objekty č. 899/1, 888/1, 872/1

V blízkosti vodárenského zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899/1 (v blízkosti obce Jarovce) a medzi vodárenskými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888/1 (pri Rusovciach) a 872/1 (pri Čunove). Chemizmus na pozorovacích objektoch je podobný chemizmu oboch vodárenských zdrojov. Kvalita podzemnej vody na objekte č. 899/1 v Jarovciach sa vyvíjala v priebehu sledovaného obdobia obdobne ako v prípade VZ v Rusovciach. To znamená, že po prehradení Dunaja v roku 1992 bol zaznamenaný pokles koncentrácií katiónov (sodíka, vápnika, horčíka) a aniónov (hydrogénuhličitanov, chloridov, síranov), a teda aj mernej vodivosti a tým sa chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody na objektoch č. 888/1 a 872/1.

Rozdiely v chemizme pozorovacích objektov (PO) č. 899/1, 888/1, 872/1 oproti vodárenským zdrojom (VZ) v Rusovciach a Čunove sa prejavujú pri:

• obsahoch rozpusteného kyslíka na objekte č. 899/1, kde jeho obsah je veľmi nízky – maximálne do 1 mgl^-1;

• obsahoch mangánu a amónnych iónov na objekte č. 899/1, kde dochádza k dlhodobému vzostupu koncentrácií na rozdiel od ostatných PO a VZ, kde sú obsahy často pod medzou stanovenia alebo tesne nad ňou;

• obsahoch železa, ktoré sú na PO vyššie ako na VZ;

• dusičnanoch na objekte č. 899/1 sú obsahy väčšinou pod medzou stanovenia, teda sú podstatne nižšie ako na VZ Rusovce a Čunovo; avšak na PO č. 888/1 a 872/1 sú dusičnany vyššie ako na VZ,

• hodnotách CHSK_Mn, ktoré sú na PO vyššie.

Na pozorovacom objekte č. 899/1 Jarovce boli zaznamenané viaceré prekročenia dohodnutých limitov pre kvalitu podzemnej vody v prípade amónnych iónov, železa aj mangánu. Na objekte č. 872/1 Čunovo sa vyskytli prekročenia len pri koncentráciách železa. Podrobnejšie sú prekročenia zdokumentované v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy v tabuľke „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ pre pozorovacie objekty.

Ľavá strana Dunaja

          Vodárenské zdroje č. 116, 119 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín

Vodárenský zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj pre Bratislavu, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodárenský zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia, ktoré majú brániť kolmatácii miest infiltrácie v Dunaji a predpokladanému zhoršeniu kvality vody.

Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch na pravej strane Dunaja. Chemizmus podzemnej vody VZ Kalinkovo a Šamorín je podobný a vo väčšine ukazovateľov je podobný aj priebeh a zmeny v jej kvalite. Po prehradení Dunaja mierne klesli obsahy niektorých katiónov a aniónov (vápnika, sodíka, horčíka, hydrogénuhličitanov) a tiež hodnoty mernej vodivosti. V nasledujúcom období boli koncentrácie základných katiónov a aniónov vyrovnané a pohybovali sa v úzkom intervale. Teplota vody na obidvoch VZ v dlhodobom meradle vykazuje mierne stúpanie a na objekte č. 119 je rozkolísanejšia v porovnaní s objektom č. 116, ktorý bol v Kalinkove pozorovaný do roku 2004. Koncentrácie CHSK_Mn sú v sledovanom období pomerne rozkolísané, postupné mierne stúpanie hodnôt do roku 2001 vystriedal klesajúci trend koncentrácií, ktorý pokračuje aj v roku 2007. Dusičnany po prehradení Dunaja dlhodobo klesali približne do roku 2001 a od tohto roku nastáva mierny nárast koncentrácií pozorovaný aj v roku 2007. Obsahy rozpusteného kyslíka sú od roku 2004 výraznejšie vyššie ako v predchádzajúcom období. Interpretácia týchto zmien nie je jednoznačná, môžu súvisieť so zmenou prevádzkovateľa vodárenských zdrojov.

Určité malé odlišnosti na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín sa prejavujú v niektorých ukazovateľoch. Obsahy draslíka sú v Kalinkove vyššie ako v Šamoríne. Koncentrácie vápnika a hydrogénuhličitanov na VZ Kalinkovo v sledovanom období do roku 2004 mierne narastajú, potom bol na objekte č. 116 zaznamenaný pokles. Na náhradnom objekte č. 119 sú obsahy vápnika podobné obsahom na objekte č. 105 v Šamoríne. Hydrogénuhličitany na vodárenskom objekte č. 105 v Šamoríne od roku 2000 vykazujú mierne klesajúci trend. Koncentrácie síranov na oboch vodárenských zdrojoch po prehradení klesajú. Na objekte č. 116 v Kalinkove je pokles v porovnaní s objektom č. 105 v Šamoríne výraznejší. Na objekte č. 119, ktorý nahradil v roku 2004 dovtedy monitorovaný objekt č. 116 v Kalinkove, sú koncentrácie síranov veľmi podobné s objektom č. 105 v Šamoríne. Amónne ióny sú v Šamoríne väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V Kalinkove sa ich koncentrácie ostatné tri roky pohybujú do hodnoty cca 0,15 mgl^-1. Aj obsahy železa a mangánu sú na VZ v Kalinkove vyššie a v niektorých prípadoch prekračujú limitné hodnoty dohodnuté v rámci monitorovania podľa Dohody 1995 (podrobnejšie viď tabuľku „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd“ pre vodárenské objekty v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy  za rok 2007). 

          Pozorovacie objekty č. 87/7 a 3/3

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti VZ Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi týmto VZ a Dunajom, cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte č. 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na VZ Kalinkovo. Odlišnosti sa prejavujú v ukazovateli pH. Na pozorovacom objekte má pH, na rozdiel od objektu č. 119, klesajúcu tendenciu. Obsah mangánu a koncentrácie dusičnanov sú na pozorovacom objekte nižšie ako na VZ Kalinkovo. V období monitorovania sú hodnoty CHSK_Mn na tomto objekte dlhodobo nízke a nevykazujú takú variabilitu ako na ostatných pozorovacích objektoch. Koncentrácie hydrogénuhličitanov od roku 2004 klesajú a tento trend je viditeľný aj v roku 2007. Mierne klesanie je badateľné aj u vápnika a vodivosti. Obsahy kyslíka sú nízke, v roku 2007 maximálne do 1,8 mgl^-1. Amónne ióny a CHSK_Mn sú nízke.

Pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný v tesnej blízkosti Dunaja. Jeho chemizmus je priamo ovplyvňovaný kvalitou dunajskej vody, a preto je veľmi podobný chemickému zloženiu povrchovej vody v Dunaji. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH (mierne stúpajúci trend, podobne ako v dunajskej vode na profile Bratislava) a merná vodivosť. Obsah rozpusteného kyslíka dlhodobo kolíše v rozsahu od 0 do 8 mgl^-1, čo je najvyšší rozptyl zo sledovaných objektov pre podzemnú vodu (pre porovnanie v dunajskej vode – profil č. 109 sa obsahy pohybujú cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Prejavy sezónnosti vykazujú aj jednotlivé katióny (sodík, draslík, vápnik, horčík) a anióny (hydrogénuhličitany, chloridy, sírany). Výrazné sezónne kolísanie vykazujú aj koncentrácie dusičnanov, ktoré dosahujú najvyššie hodnoty spomedzi všetkých pozorovacích objektov zahrnutých do monitoringu. Z dlhodobých meraní je na pozorovacom objekte č. 3/3 zrejmá tendencia poklesu hodnôt CHSK_Mn, čo je v súlade s poklesom hodnôt uvedeného ukazovateľa v dunajskej vode. V roku 2007 sú obsahy chloridov nižšie ako v predchádzajúcich troch rokoch, čo v podstate odpovedá vývoju chloridov v dunajskej vode (Obr. A.2-20 v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy). Obsahy amónnych iónov, mangánu, železa a fosforečnanov sú trvalo veľmi nízke, amónne ióny sú prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

          Pozorovací objekt č. 329/1

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsah dusičnanov je nízky. V roku 2007 podobný ako v predchádzajúcom roku (pohyboval sa v intervale 2,4-3,4 mgl^-1) Koncentrácie ostatných nutrientov (amónnych iónov, dusitanov a fosforečnanov) a tiež mangánu sú dlhodobo nízke, a pohybujú sa zväčša na úrovni medzí stanovenia. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky, v ostatných troch rokoch mierne stúpol (v roku 2007 bola najvyššia hodnota 0,91 mgl^-1). Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a od septembra 2005 do decembra 2007 sú skoro všetky obsahy pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá sa však zvyšovala. Ostatné ukazovatele kvality podzemnej vody kolíšu v pomerne úzkom intervale.

          Pozorovací objekt č. 234/1

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Koncentrácie dusičnanov aj v roku 2007 pokračujú v klesajúcom trende predchádzajúcich rokov. Obsahy železa sú vysoké a kolíšu od 0,1 do 1,1 mgl^-1, čo môže byť spôsobené aj železnou pažnicou na tomto objekte. Obsahy železa prekračujú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (viď tabuľku „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy). Koncentrácie mangánu sú trvalo nízke. Obsahy kyslíka sú podobne ako na pozorovacích objektoch v Dobrohošti (170/2), Sape (262/1) a Kľúčovci (265/1) veľmi nízke (v roku 2007 na objekte č. 234/1 len do 0,25 mgl^-1). Obsah CHSK_Mn vykazuje postupné klesanie hodnôt a od septembra 2005 sa pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Treba však podotknúť, že sa zvyšovala hodnota medze stanovenia pre CHSK_Mn z hodnoty 0,1 na 0,5 až 0,8 mgl^-1 v závislosti od laboratória, v ktorom sa vykonali analýzy.

          Vodárenský zdroj č. 103 – Gabčíkovo

Vodárenský zdroj Gabčíkovo sa nachádza juhovýchodne od obce Gabčíkovo vo vzdialenosti cca 2000 m od odpadového kanála vodného diela. Okolie zdroja je tvorené prevažne poľnohospodársky využívanou pôdou.

Modelové riešenia preukázali, že pri súčasnom odbere a charakteristickom stave hladín, prúdi k VZ Gabčíkovo voda zo smeru medzi obcou Gabčíkovo a VE Gabčíkovo (Rodák a kol., 2008). Centrálna časť zachytávaného prúdu podzemných vôd má pôvod v oblasti priesakových kanálov a ramennej sústavy Dunaja na slovenskom území, severná časť prúdu je viac ovplyvnená znečistením z vnútrozemia Žitného ostrova, z oblasti južne od obce a z oblasti skládok nachádzajúcich sa severozápadne od Gabčíkova. Pri charakteristickom stave hladín odpadový kanál vo svojom hornom úseku obojstranne drénuje podzemnú vodu z plytkého horizontu. Pri nízkych stavoch hladín v odpadovom kanáli sa zvýši jeho drenážny účinok a vtedy intenzívne drénuje podzemné vody po celej svojej dĺžke. Voda k čerpacím studniam prúdi v smere od obce Gabčíkovo, viac smerom z vnútrozemia Žitného ostrova. Pri vysokých stavoch hladín v odpadovom kanáli voda z odpadového kanála infiltruje do podzemných vôd. Priaznivý vplyv na kvalitu podzemnej vody sa však prejavuje len v úzkej príbrežnej zóne. Infiltrovaná dunajská voda je pri prevažujúcich charakteristických a nízkych stavoch vytláčaná z pririečnej zóny späť k odpadovému kanálu, čo sa prejavuje napríklad kolísaním hodnôt ukazovateľov kvality podzemnej vody v blízkosti odpadového kanála.

Kvalita podzemnej vody na VZ Gabčíkovo je na základe odlišných podmienok prúdenia podzemnej vody oproti VZ Kalinkovo (objekt č. 116, resp. č. 119) a Šamorín (objekt č. 105) odlišná. Priebeh teploty podzemnej vody je vyrovnanejší. Hodnoty pH sú vyššie, boli v rokoch 2005-2006 rozkolísané, ale od polovice roka 2007 sa opäť stabilizovali. Merná vodivosť dlhodobo mierne stúpa. Obsah kyslíka je dlhodobejšie nízky (cca do 0,5 mgl^-1), aj keď bola v roku 2007 zaznamenaná jedna vyššia hodnota 3,8 mgl^-1. Koncentrácie sodíka a draslíka dosahujú polovičné hodnoty koncentrácií aké sa vyskytujú na objektoch č. 105 a 119. Koncentrácie vápnika, horčíka, chloridov, síranov a hydrogénuhličitanov sa počas hodnoteného obdobia postupne mierne zvyšovali. V porovnaní s VZ Kalinkovo a Šamorín chloridy na objekte č. 103 dosahujú dlhodobo nižšie koncentrácie, horčík zasa o niečo vyššie. Obsahy vápnika, hydrogénuhličitanov, síranov a dusičnanov boli na začiatku sledovaného obdobia v Gabčíkove nižšie ako na objektoch v Kalinkove a Šamoríne. Postupne však narastali a v súčasnosti dosahujú tieto parametre vyššie hodnoty na VZ Gabčíkovo. Zvyšovanie síranov a chloridov svedčí o tom, že k vodárenskému zdroju postupne priteká väčší podiel vody z vnútrozemia Žitného ostrova. Náhle stúpnutie hodnôt koncentrácie dusičnanov o cca 3 mgl^-1 v roku 2005 je zrejme spôsobené zmenou metodiky laboratórnych rozborov. Od roku 2002 sú hodnoty CHSK_Mn prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Z tohoto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšuje. Obsah amónnych iónov, fosforečnanov, železa a mangánu sú na objekte č. 103 väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

          Pozorovací objekt č. 262/1 a 265/1

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 Sap a pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec. Kvalita podzemnej vody, jej kolísanie a trendy sú na oboch pozorovacích objektoch podobné. Koncentrácie niektorých sledovaných ukazovateľov sú na objekte č. 262/1 vyššie – merná vodivosť, koncentrácie draslíka, vápnika, síranov, železa a CHSK_Mn. Podobné resp. o máličko vyššie sú obsahy mangánu, horčíka, dusičnanov a amónnych iónov v Sape (objekt č. 262/1). Teplota podzemnej vody, hodnoty pH, koncentrácie sodíka, chloridov, hydrogénuhličitanov a fosforečnanov sú zasa vyššie na pozorovacom objekte č. 265/1 v Kľúčovci. Oproti ostatným pozorovacím objektom zahrnutým do monitoringu podľa Dohody je na objekte č. 265/1 výrazne vyššia teplota a dlhodobo osciluje okolo 16 °C a tiež fosforečnany vykazujú najvyššie obsahy oscilujúce okolo hodnoty 0,1 mgl^-1. Na oboch pozorovacích objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu. V sledovanom období sa vyskytli ojedinelé hodnoty 0,3 mgl^-1 a v roku 2007 sa obsahy mangánu pohybujú do hodnoty 0,124 mgl^-1. Aj koncentrácie železa sú na oboch objektoch dlhodobo zvýšené a prekračujú dohodnutý limit počas sledovaného obdobia (v roku 2007 sa pohybovali do hodnoty 1,03 mgl^-1 – na objekte 262/1 v Sape). Hodnoty CHSK_Mn sú podobne ako v roku 2006 výrazne nižšie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím monitoringu. Koncentrácie dusičnanov boli pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy a obsahy rozpusteného kyslíka sú dlhodobo nízke na obidvoch pozorovacích objektoch.

Oblasť medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

          Vodárenské zdroje č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky

Vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodárenské zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym účinkom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny vplyv starého koryta Dunaja sčasti eliminuje.

Kvalita podzemnej vody na VZ Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je veľmi podobné, najmä v prípade pH, hydrogénuhličitanov, chloridov, mernej vodivosti, vápnika, rozpusteného kyslíka a v ostatných dvoch rokoch aj horčíka. Tieto ukazovatele majú pomerne vyrovnaný charakter. Len hodnoty pH sú na obidvoch vodárenských zdrojoch ostatné tri roky rozkolísané. Koncentrácie rozpusteného kyslíka sú dlhodobo nízke (do 0,8 mgl^-1) a v porovnaní s ostatnými monitorovanými VZ najnižšie. Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v roku 2007 na VZ Vojka, kedy sa obsahy rozpusteného kyslíka zvýšili a dosiahli hodnoty do 2,4 mgl^-1. Koncentrácie fosforečnanov a CHSK_Mn sú vo Vojke a v Bodíkoch tiež podobné a pomerne nízke. Rozdiely v hodnotách ukazovateľov kvality podzemnej vody sa vyskytujú u síranov a dusičnanov, ktoré sú na VZ Bodíky (objekt č. 485) nižšie ako na VZ Vojka (objekt č. 467) a amónne ióny s mangánom sú zasa výrazne vyššie na VZ Bodíky (mangán sa pohybuje do 1,0 mgl^-1, amónne ióny do 0,57 mgl^-1). Koncentrácie mangánu na VZ Bodíky dlhodobo prekračujú limitnú hodnotu podľa Tab. 15 (Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody). Obsahy mangánu, železa, CHSK_Mn a amónnych iónov na VZ Vojka sú aj v roku 2007 pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy podobne ako v predchádzajúcom období. Do roku 2005 dusičnany na VZ Bodíky (č. 485) dosahovali najnižšie hodnoty zo všetkých vodárenských objektov zahrnutých do monitorovania. V roku 2005 došlo k náhlemu zvýšeniu hodnôt dusičnanov na všetkých troch VZ, ktoré monitoruje ZVS a.s. (VZ Gabčíkovo, Bodíky a Vojka). Toto náhle stúpnutie je pravdepodobne spôsobené zmenou metodiky laboratórnych rozborov.

          Pozorovací objekt č. 170/2

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte je podobné chemickému zloženiu vody na vodárenskom zdroji č. 467 vo Vojke. Obsahy dusičnanov a síranov pokračujú aj v roku 2007 v dlhodobejšom klesajúcom trende. Koncentrácie železa zasa zaznamenávajú vyššie hodnoty podobne ako v predchádzajúcich 5 rokoch a prekračujú klasifikačné limity podľa Tab. 15. Na tomto objekte sú najvyššie zo všetkých objektov zahrnutých do monitorovania a pohybujú sa do 1,5 mgl^-1. V roku 2007 boli namerané dve koncentrácie fosforečnanov nad medzou stanovenia na rozdiel od predchádzajúceho sledovaného obdobia, kedy boli koncentrácie väčšinou pod medzou stanovenia, alebo tesne nad ňou. Obsahy CHSK_Mn sa počas monitorovania znižovali a ostatné dva roky zaznamenávajú hodnoty pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V hodnotách ostatných sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody v roku 2007 nenastala významná zmena.

4.4.  Záver

Chemické zloženie podzemných vôd na vodárenských zdrojoch poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody. Jednotlivé ukazovatele kvality kolíšu väčšinou v úzkych intervaloch. Vodárenský objekt v Pečnianskom lese je výrazne ovplyvnený zmenami a kolísaním látkového zloženia povrchovej vody Dunaja vzhľadom na to, že tento objekt je umiestnený v oblasti brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Väčšina ukazovateľov je na rozdiel od ukazovateľov na ostatných vodárenských objektoch rozkolísaná a vykazuje sezónnosť. Teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale nepresahujú limitné hodnoty. Koncentrácie sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody na ostatných vodárenských zdrojoch sa pohybujú v podobných intervaloch. Výnimkou je vodárenský zdroj v Gabčíkove (objekt č. 103), kde obsahy sodíka, draslíka a chloridov sú asi o polovicu nižšie ako na ostatných vodárenských objektoch. Dlhodobo o trochu vyššie sú zasa koncentrácie horčíka a síranov. Odlišnosť chemizmu vodárenského zdroja č. 103 v Gabčíkove súvisí s dotáciou podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltráciou vody zo zdrže vodného diela. Podľa najnovších poznatkov na základe modelových riešení (Rodák a kol., 2008) sa zistilo, že pri charakteristickom stave hladín centrálna časť zachytávaného prúdu podzemných vôd má pôvod v oblasti priesakových kanálov a ramennej sústavy Dunaja na slovenskom území a odpadový kanál vo svojom hornom úseku obojstranne drénuje podzemnú vodu z plytkého horizontu. Pri nízkych stavoch hladín v odpadovom kanáli, odpadový kanál intenzívne drénuje podzemné vody po celej svojej dĺžke. Pri vysokých stavoch hladín v odpadovom kanáli voda z neho infiltruje do podzemných vôd. Infiltrovaná dunajská voda je pri prevažujúcich charakteristických a nízkych stavoch vytláčaná z pririečnej zóny späť k odpadovému kanálu, čo sa prejavuje kolísaním hodnôt ukazovateľov kvality podzemnej vody v blízkosti odpadového kanála.

Z dlhodobého hľadiska z nutrientov sa fosforečnany a amónne ióny na monitorovaných objektoch vyskytujú v nízkych koncentráciách. U fosforečnanov sa v laboratóriu BVS a.s. zvyšovala medza stanovenia (na 0,1 mgl^-1)a v súčasnosti sú takmer všetky hodnoty na monitorovaných VZ pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V prípade amónnych iónov je situácia obdobná, avšak s dvoma výnimkami. Na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) a VZ Bodíky (objekt č. 485) dosahujú amónne ióny vyššie koncentrácie, ktoré však neprekračujú dohodnuté limity pre tento ukazovateľ kvality podzemnej vody. Najvyššie hodnoty dusičnanov s výraznou sezónnosťou sú sledované na VZ Pečniansky les (objekt č. 907) vzhľadom na jeho situovanie v blízkosti Dunaja. Približne po roku 2000 je na všetkých vodárenských zdrojoch zaznamenávané zvyšovanie koncentrácií dusičnanov, ale i napriek tomu sú ich obsahy nízke (cca do 11 mgl^-1 a na vodárenskom zdroji č. 907 do 15 mgl^-1). Na základe výsledkov dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn sa počas sledovaného obdobia znížilo na všetkých objektoch a na VZ v Gabčíkove (objekt č. 103), vo Vojke (objekt č. 467) a v Bodíkoch (č. 485) sa od roku 2002 väčšina hodnôt pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Na ostatných objektoch dosahuje hodnoty do 1 mgl^-1. Koncentrácie rozpusteného kyslíka dosahujú hodnoty do 6-8 mgl^-1 okrem troch vodárenských zdrojov (Gabčíkovo – č. 103, Vojka – č. 467 a Bodíky – č. 485), kde je obsah kyslíka dlhodobo nízky (cca do 1 mgl^-1). Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v roku 2007 na VZ Vojka, kedy sa obsahy rozpusteného kyslíka zvýšili a dosiahli hodnoty do 2,4 mgl^-1. Vysoké koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutý limit pre tento ukazovateľ, sú dlhodobo charakteristické pre objekt č. 485 v Bodíkoch. Na VZ V Kalinkove (objekt č. 119) sú koncentrácie nižšie, ale niekedy prekročia limitnú hodnotu. Na ostatných vodárenských zdrojoch sú hodnoty väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2007 boli zaznamenané prekročenia dohodnutých limitov pre kvalitu podzemnej vody (Tab. 15) na VZ v Bodíkoch (objekt č. 485), kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty mangánu pri každom odbere. Na VZ Kalinkovo boli tri prekročenia pre mangán a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo. Iné prekročenia limitných hodnôt neboli na vodárenských zdrojoch zaznamenané.

Chemické zloženie podzemnej vody na pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody blízkych vodárenských zdrojov. Teplota vody má vyrovnaný priebeh, osciluje okolo hodnoty 11 °C. Výnimkou je pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec, kde sa teplota dlhodobo pohybuje okolo 16 °C a pozorovací objekt č. 3/3 pri Kalinkove, ktorý vykazuje sezónny priebeh teploty. Aj ostatné sledované ukazovatele chemického zloženia podzemnej vody na tomto pozorovacom objekte sú ovplyvnené zmenami v chemizme povrchovej vody vzhľadom na situovanie pozorovacieho objektu cca 10 m od Dunaja. Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy, čo sa odráža aj v prekročeniach limitných hodnôt. Dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1). Najvyššie obsahy dusičnanov sú (okrem pozorovacieho objektu č. 3/3) na pozorovacích objektoch v Čunove (č. 872/1) a v Rusovciach (objekt č. 888/1), kde sa pohybujú do 12,3 mgl^-1 podobne ako na VZ Rusovce. Na ostatných pozorovacích objektoch sú koncentrácie dusičnanov nízke.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. Na ostatnom území sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mgl^-1. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.