V hydrologickom roku 2007 boli v monitoringu hladín podzemných len minimálne zmeny. Celkovo je do vzájomnej výmeny zaradených 136 objektov. Patria sem objekty na pravej strane Dunaja, kde sa nachádza 20 objektov, 87 objektov je rozmiestnených na území Žitného ostrova a 29 objektov je v oblasti medzi prívodným, resp. odpadovým kanálom a korytom Dunaja (Obr. 3). Merania na väčšine objektov zabezpečuje SHMÚ, na niektorých objektoch v inundácii zabezpečuje merania SVP, š.p. OZ Bratislava a Konzultačná skupina Podzemná voda. Hladiny podzemných vôd na pozorovacích objektoch zaradených do vzájomnej výmeny údajov sú merané dvojakým spôsobom – kontinuálne, automatickým registračným zariadením (116 objektov) a ručne, pásmovým hladinomerom (20 objektov). V prípade kontinuálneho merania hladín podzemných vôd sa pri spracovaní údajov používajú priemerné denné hladiny, ktoré sa vyčísľujú ako priemerná hodnota okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu (0-23) za deň. Merania vykonávané ručne sa vzťahujú ku dňu merania a vykonávajú sa raz do týždňa, spravidla v stredu.

V hydrologickom roku 2007 boli pozorovacie objekty č. 1943 a 2003 nahradené novými objektmi č. 5096 a 2103. V zložení ostatných objektov oproti predošlému roku nenastali žiadne zmeny. Všetky zmeny, ktoré v zložení alebo označení objektov nastali v doterajšom priebehu spoločného monitoringu sú v tabuľke so zoznamom pozorovacích objektov zvýraznené (Tab. 10). Jedná sa o nasledovné objekty: 1917 = 4002, 1934 = 4435, 1943 = 5096, 1946 = 4003, 1951 = 4004, 1963 = 4306, 1978 = 4302, 1981 = 4217, 1991 = 4303, 2003 = 2103, 2041 = 4007, 2043 = 4009, 1942 = 4428, 1956 = 4429. Pozorovanie na objekte č. 2109 bolo zrušené a objekt bol nahradený objektom č. 4044. Pozorovanie bolo zrušené aj na objektoch č. 2174 2175 a objekty boli nahradené jedným objektom č. 4312. Pozorovanie. Objekt č. 1931 bol obnovený. U dvoch objektov bolo zmenené číslo objektu: 2269 = 329 a 2123 = 872.

V uplynulom období boli na pozorovacích vrtoch realizované merania nadmorských výšok odmerných bodov a výšky terénu. Aktuálne hodnoty sú uvedené v nižšie uvedenej tabuľke (Tab. 11) a v Tabuľkovej prílohe správy – 1. časť.

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov na hladinu podzemných vôd

3.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Aj v roku 2007 boli tabuľkovo spracované všetky údaje o hladinách podzemných vôd (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Graficky boli spracované len vybrané pozorovacie objekty, ktoré charakterizujú režim podzemných vôd vo vymedzenej oblasti (Grafické prílohy). Boli vykreslené hlavne objekty na pravej strane Dunaja a v ľavostrannej inundácii, ktoré by mohli byť čiastočne ovplyvnené vzdutím nad prehrádzkou a zvýšeným prietokom v starom koryte Dunaja. Osobitne boli spracované priečne rezy v oblasti Žitného ostrova s vybranými pozorovacími objektmi, ktoré dokumentujú vývoj hladín podzemných vôd za obdobie od októbra 1992 (Obr. 3-2 až 3-8b). Umiestnenie priečnych profilov je znázornené na obr. 3-1. Priebeh hladín podzemných vôd na pozorovacích objektoch, kde sú vyčísľované priemerné denné hodnoty, je znázornený na základe priemerných denných hodnôt. Na ostatných staniciach sú použité okamžité údaje.

Na obr. 3-9, obr. 3-10 a obr. 3-11 sú znázornené izolínie hladín podzemných vôd pre tri vybrané hydrologické situácie: nízky stav (Q»1000 m³s^-1), priemerný stav (Q»2000 m³s^-1), vysoký stav (Q»3000 m³s^-1). Na obr. 3-12, obr. 3-13 a obr. 3-14 sú znázornené rozdiely v hladinách podzemných vôd (stúpnutie alebo pokles oproti porovnateľným podmienkam v roku 1993). V roku 2007, pre jeho netypický priebeh, najmä čo sa týka prietokov, nebolo možné zvoliť termíny, ktoré by boli porovnateľné s hydrologickými podmienkami v roku 1993 (najmä pre priemerný a vysoký stav), avšak zvolené termíny najviac vyhovovali danému účelu. 

3.3.  Hodnotenie režimu podzemných vôd

Režim podzemných vôd v ovplyvnenej oblasti závisí predovšetkým od kolísania a od výšky hladiny povrchových vôd. Určujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú kolísanie hladiny podzemných vôd v skúmanej oblasti je hladina vody v zdrži a hladina vody v koryte Dunaja od Bratislavy až po Komárno.

Hydrologický rok 2007 mal prevažne netypický priebeh, pričom sa priemerné denné prietoky po väčšiu časť roka pohybovali pod dlhodobými priemernými hodnotami. Významnejšie zvýšenie prietokov sa vyskytlo v januári, marci, máji a júli a v septembri sa vyskytla pomerne veľká povodňová vlna s kulminačným prietokom nad 7000 m³s^-1. Zimné obdobie bolo charakteristické nízkymi prietokmi, ktoré boli prerušené až v druhej polovici januára zvýšením pretokov. Vo februári a v marci sa prietoky pohybovali okolo priemerných hodnôt s občasným výskytom zvýšených prietokov, avšak v marci a začiatkom mája sa prietoky pohybovali na úrovni dlhodobo najnižších hodnôt. Vyššia prietoková vlna, ktorá však trvala veľmi krátko, sa vyskytla až koncom prvej dekády v mesiaci máj. Potom sa prietoky opäť pohybovali pod hodnotami dlhodobého priemeru a vyššie prietoky sa vyskytli len koncom mája a v prvej polovici mesiaca júl. Významnejší vplyv na hladiny podzemných vôd mala až septembrová povodňová vlna, ktorá významne prispela k nasýteniu pôdnych vrstiev, avšak jej význam z hľadiska vegetácie bol zanedbateľný. (Obr. 1-1).  Podrobnejšia charakteristika hydrologického roka je popísaná v kapitole 1. Priebeh prietokov počas hydrologického roka sa prejavil aj vkolísaní hladiny podzemných vôd.

Dôležitým faktorom sú aj klimatické pomery (zrážky, výpar), ktorých vplyv so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Dunaja rastie. Pozorovacie objekty zaradené do vzájomnej výmeny údajov je možné na základe ich rozmiestnenia rozčleniť na štyri základné skupiny:

-          pozorovacie objekty na pravom brehu Dunaja

-          pozorovacie objekty na ľavom brehu Dunaja v oblasti zdrže

-          pozorovacie objekty medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja (včítane ľavostrannej inundácie)

-          ostatné pozorovacie objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove 

Pravá strana Dunaja

Kolísanie hladiny podzemnej vody v hornej časti územia bolo ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji, s amplitúdou 1,5-2,8 m (napr. objekty č. 2144, 2038, 2039). Hladina podzemnej vody na všetkých pozorovacích objektoch od začiatku hydrologického roka plynulo klesala. Vzhľadom na netypický priebeh prietokov sa ročné minimá na jednotlivých objektoch v závislosti od vzdialenosti od Dunaja vyskytovali takmer v priebehu celého hydrologického roka. Občasné zvýšenia prietokov sa na vzdialenejších objektoch prejavovali len nepatrne alebo vôbec. Na objektoch bližšie k Dunaju kolísanie podzemnej vody sledovalo kolísanie hladiny vody v Dunaji. Ročné maximá sa na týchto objektoch vyskytli počas povodňovej vlny začiatkom septembra.

Stredná časť územia je ovplyvnená hladinou vody v zdrži a kolísanie hladiny podzemnej vody bolo miernejšie, amplitúda sa pohybovala do 0,4 m (napr. objekty č. 2165, 2167, 2169). V tejto časti územia (okolie Jaroviec a Rusoviec) sa vplyv kolísania vody v Dunaji vytráca a prevažuje stabilizujúci vplyv zdrže. Aj prechod povodňovej septembrovej vlny sa na hladinách podzemných vôd prejavil len nevýrazne.

V dolnej časti územia (v oblasti pod Rusovcami a Čunovom) je režim hladín podzemných vôd ovplyvnený režimom prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja. Naďalej je možné konštatovať, že na pravej strane Dunaja proces postupného poklesávania hladiny podzemnej vody, ktorý bol spôsobovaný postupnou kolmatáciou zdrže a klesaním množstva infiltrovanej vody, nepokračuje a hladiny podzemných vôd sú po povodňových vlnách v roku 2002 na pôvodnej výške. Kolísanie hladiny podzemných vôd v blízkosti zdrže bolo do 0,9 m, s rastúcou vzdialenosťou od Dunaja amplitúda klesla k 0,3-0,4 m (Obr. 3-3b). Aj v tejto časti územia sa prechod povodňovej vlny v septembri na vzdialenejších objektoch prejavil len mierne. Vo vzťahu k vzdutiu hladiny v starom koryte Dunaja, spôsobenému uvedením dnovej prehrádzky do prevádzky v júni 1995 a jej prevádzkovaniu, je aj naďalej možné konštatovať, že vplyv vzdutia a prevádzkovania dnovej prehrádzky nie je pozorovateľný ani na jednom pozorovacom objekte. 

Ľavá strana Dunaja – oblasť zdrže

Táto oblasť sa nachádza na ľavej strane zdrže pod Bratislavou až po Báč a je približne ohraničená obcami Rovinka a Dunajská Lužná. Kolísanie hladín podzemných vôd je v tejto oblasti ovplyvnené najmä kolísaním hladiny v zdrži. Len v hornej časti, v okolí Dunaja sa na hladinách podzemných vôd prejavujú aj zvýšené prietoky v Dunaji. Amplitúda kolísania bola okolo 1,7 m (objekt č. 2205). So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Bratislavy sa tento vplyv rýchlo vytráca a veľkosť amplitúdy kolísania hladiny klesá na hodnoty do 0,3 m. Približne od obce Dunajská Lužná sa začína výrazne prejavovať vplyv prietokového režimu, ktorý je uplatňovaný v starom koryte Dunaja. V tejto časti sa kolísanie hladín podzemných vôd dosahuje amplitúdu do 0,5-1,3 m.

V časti od obce Rovinka približne po obec Báč je výška hladiny podzemnej vody ovplyvňovaná hladinou v zdrži, avšak kolísanie hladiny podzemnej vody závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja pod Dunakiliti (prietokový režim 250-600 m³s^-1). Z dôvodu postupného znižovania priepustnosti dna zdrže (najmä od roku 1997) – Obr. 3-2, hladiny podzemných vôd v oblasti okolo zdrže postupne klesali (pokles do 1 m). Po povodniach v roku 2002 sa tento pokles výrazne zmiernil až zastavil. Kolísanie hladín podzemných vôd naďalej závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Prejavy kolmatácie zdrže naďalej poukazujú na potrebu preplachovania zdrže. Preplachovanie je potrebné uskutočniť pri maximálnom prietoku cez elektráreň v Gabčíkove a pri minimálnej hladine v zdrži, po dobu niekoľkých dní. Prietokový režim v starom koryte Dunaja v tejto časti prakticky ovplyvňuje hladiny podzemných vôd takmer až k Malému Dunaju. 

Ľavá strana Dunaja – oblasť medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja

Táto oblasť je vymedzená starým korytom Dunaja a derivačným kanálom Vodného diela Gabčíkovo a je tvorená prevažne inundáciou. Z hľadiska vplyvu kolísania hladiny vody v koryte Dunaja a z hľadiska vplyvu umelých záplav na režim podzemných vôd je možné túto oblasť rozdeliť na tri úseky (Obr. 3-5, Obr. 3-6, Obr. 3-7).

V hornej časti (úsek medzi rkm 1842-1839) je kolísanie a výška hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá na výške hladiny v starom koryte Dunaja a bezprostredne odráža kolísanie hladiny v starom koryte Dunaja (napr. objekty č. 1989, 2708, 2272). Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody po sprevádzkovaní dnovej prehrádzky sa pohybuje okolo 0,8 až 1,1 m (čo zodpovedá kolísaniu hladiny v starom koryte Dunaja cca 1,1-1,7 m). Toto kolísanie je bezprostredným odrazom režimu prepúšťania prietokov v zmysle Dohody z apríla 1995 v intervale 250-600 m³s^-1, a dôsledkom toho aj zvýšenej hladiny v starom koryte Dunaja. Pri prevádzaní zvýšených alebo povodňových prietokov hladina podzemnej vody krátkodobo stúpa aj vyššie. V roku 2007 bolo začiatkom septembra prepúšťaných viac než 3600 m³s^-1 vody, čo vyvolalo stúpnutie hladiny v koryte Dunaja o cca 5,5 m. Hladina podzemnej vody v objektoch v blízkosti Dunaja stúpla približne o 3 m (č. 2708). Na vzdialenejších objektoch (č. 1989) hladina podzemnej vody stúpla o cca 1,8 m. Vplyvom prechodu septembrovej povodňovej vlny sa celková ročná amplitúda na pozorovacích objektoch v hornej časti inundácie pohybovala od cca 1,4 do 3,4 m.

V strednej časti (úsek rkm 1839-1820) je výška a kolísanie hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá aj od hladinového a prietokového režimu v ramennej sústave (Obr. 3-6, Obr. 1-11). Aj v tejto oblasti sa v príbrežnom pásme prejavuje drenážny účinok starého koryta Dunaja a kolísanie hladiny podzemnej vody je v tomto pásme v prevažnej miere závislé na kolísaní hladiny povrchovej vody v Dunaji. Na všetkých pozorovacích objektoch, od objektu č. 1989 až po objekt č. 3154, je možné vidieť vplyv prietokového režimu uplatňovaného v ramennej sústave. Tak ako v predchádzajúcich rokoch ani v hydrologickom roku 2007 sa simulovaná záplava s vybrežením vody neuskutočnila. Kolísanie hladín bolo však pozitívne ovplyvnené zvýšeným prietokom do ramennej sústavy v priebehu mája a prvej polovice júna. Výrazný vplyv mal i prechod povodňovej vlny začiatkom septembra 2007. Výška hladiny podzemnej vody v strednej časti inundácie odráža hladinový režim v starom koryte Dunaja, ale kolísanie hladiny podzemnej vody je významne ovplyvňované aj režimom prepúšťania vody do ramennej sústavy cez nápustný objekt. Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ režimom v Dunaji sa na hladine podzemných vôd odzrkadľuje rozdielom vo výške 0,4-1,0 m, pri povodni začiatkom septembra až do 2,0 m (Obr. 3-6, Obr. 3-7). Zvýšený prietok v ramennej sústave počas mája a prvej polovice júna sa mal na hladiny podzemnej vody v hornej polovici inundácie rovnako veľký vplyv ako povodňová vlna v septembri. Z hľadiska dynamiky podzemných vôd je uskutočňovanie umelých záplav naďalej veľmi dôležité, z hľadiska vegetácie je dôležité dosiahnuť vybreženie a zaplavenie územia. Rovnako významným sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd, ktorú je možné dosiahnuť kolísaním prietokov do ramennej sústavy. Na zlepšenie podmienok infiltrácie a prepojenia povrchových a podzemných vôd by bolo potrebné ramennú sústavu každoročne preplachovať zvýšeným množstvom vody cez odberný objekt v Dobrohošti, za súčasného otvorenia všetkých priepustov (bez vybrežovania). Preplachovanie by bolo vhodné uskutočňovať koncom vegetačného obdobia pri nižších prietokoch v Dunaji, keď je vo vode menej plavenín, v trvaní 7-10 dní.

V dolnom úseku strednej časti sa zvýšenie priemerných prietokov v starom koryte Dunaja prejavilo zvýšením hladín podzemných vôd (objekt č. 2345). Kolísanie hladín sa pohybuje v rozmedzí do 2 m, vplyvom zvýšených prietokov a povodní až do 3-3,5 m, a vyjadruje hladinový režim Dunaja v dolnej časti, kde je silne ovplyvnený hladinovým, resp. prietokovým režimom v odpadovom kanáli a spätným vzdutím. V tejto oblasti je vplyv umelých záplav zanedbateľný.

V dolnej časti (úsek rkm 1820-1811), pod zaústením ľavostrannej ramennej sústavy do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd závislé výlučne od kolísania hladiny vody v odpadovom kanáli a od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Veľmi silne sa to prejavilo pri extrémne nízkych prietokoch počas vegetačného obdobia 2003 a začiatkom hydrologického roka 2004 (Obr. 3-8). Aj začiatkom hydrologického roka 2007 bola hladina podzemnej vody pri ústí odpadového kanála nízko a pohybovala sa na úrovni hladín z roku 2003/2004. V dôsledku absencie vyšších prietokov v priebehu roka (až do septembrovej povodňovej vlny) hladina podzemnej vody kolísala len v rozmedzí do 2 m. Vplyvom prechodu septembrovej povodňovej vlny sa celková ročná amplitúda na pozorovacích objektoch v dolnej časti inundácie pohybovala až do 6,5 m Vo vzťahu k obdobiu pred prehradením Dunaja a prehĺbeniu odpadového kanála je na priebehu hladiny podzemnej vody na objekte č. 2353 a 1958 možné vidieť, že nízke stavy postupne poklesli až o cca 0,8 m. V dôsledku zaklesnutia dna koryta Dunaja v oblasti odpadového kanála a pod jeho sútokom so starým korytom Dunaja je potrebné v tejto oblasti vyriešiť dotáciu vody do inundácie. 

Pozorovacie objekty na Žitnom ostrove

Do tejto skupiny patria ostatné objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove mimo oblasti pri zdrži a oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Tieto objekty boli do vzájomnej výmeny údajov zaradené pre potreby konštrukcie spoločných izolínií po oboch stranách Dunaja pri príprave Spoločnej výročnej správy. Priebeh hladiny podzemnej vody na vybraných pozorovacích objektoch je znázornený na priečnych profiloch situovaných na Žitnom ostrove(Obr. 3-2, 3-4 až 3-8)

V hornej časti Žitného ostrova pozdĺž Malého Dunaja hladiny podzemných vôd sledujú kolísanie vody v Malom Dunaji a ich výška je ovplyvnená aj prítokom podzemnej vody z Malých Karpát. Je možné konštatovať, že v celej oblasti boli hladiny podzemných vôd nižšie než v predchádzajúcich rokoch. Je to pravdepodobne dôsledkom podpriemerného ročného úhrnu zrážok a najmä zrážkovým deficitom v jarných a letných mesiacoch. Keďže teploty vzduchu boli v tomto období výrazne nadpriemerné je možné predpokladať aj nadpriemerný výpar. Najnižšie hladiny sa vyskytli v mesiacoch február až apríl. Najvyššie hladiny sa netypicky vyskytli už začiatkom hydrologického roka, len v objektoch, kde sa prejavil vplyv septembrovej povodňovej vlny sa najvyššie hladiny vyskytli v septembri.

V strednej časti Žitného ostrova sa zvýšenie hladiny podzemnej vody vplyvom zdrže postupne vytráca. Režim kolísania hladín podzemných vôd závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja a od kolísania hladiny vody v Malom Dunaji. Na kolísanie hladiny podzemnej vody majú vplyv aj riadené záplavy. Vo väčšej vzdialenosti od Dunaja má na kolísanie hladiny podzemnej vody vplyv aj manipulácia s hladinami na kanáloch, ako aj vzťah zrážky-výpar. V okolí Gabčíkova a pod ním, až po zaústenie odpadového kanála do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji, resp. v odpadovom kanáli. Aj v tejto oblasti je možno konštatovať, že hladiny podzemných vôd boli nižšie ako v predchádzajúcich rokoch. Na rozdiel od hornej časti Žitného ostrova sa najnižšie hladiny vyskytli v januári a začiatkom februára, alebo v časti pozdĺž Malého Dunaja v júli a auguste. Najvyššie hladiny podzemných vôd boli zaznamenané počas prechodu povodňovej vlny v septembri.

Režim podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova sa oproti stavu pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky takmer nezmenil. Kolísanie hladín zodpovedá priebehu prietokov na Dunaji a výrazne sa prejavuje aj manipulácia na kanáloch Žitného ostrova. Najväčšie kolísanie od 1 do 3 m je na objektoch bezprostredne okolo Dunaja a dolnej časti Váhu. Na ostatných objektoch je kolísanie prevažne v rozmedzí 0,3-0,8 m. Pre hodnotenie vplyvu dnovej prehrádzky tieto objekty nie sú relevantné. 

3.4.  Konštrukcia izolínií

Izolínie hladín podzemných vôd sa každoročne zostrojujú pre tri charakteristické stavy na Dunaji: malá voda, stredná voda a veľká voda, ktoré zodpovedajú prietokom okolo 1000, 2000 a 3000 m³s^-1. V hydrologickom roku 2007 bol výber termínov uskutočnený podľa dohodnutej metodiky, t.j. okrem prietokov v referenčnej stanici Bratislava – Devín sa zohľadnila aj hydrologická situácia, ktorá zvolenému termínu predchádzala. Charakteristický stav pre tzv. malú vodu (cca 1000 m³s^-1) bol zvolený v zimnom období, hneď začiatkom januára. Termín pre tzv. strednú vodu bol zvolený koncom júna po dlhšie trvajúcich podpriemerných prietokoch. Najväčší rozdiel hydrologických situácií je možné konštatovať pri tzv. veľkej vode (cca 3000 m³s^-1). V dôsledku vývoja prietokov bolo možné vhodný termín zvoliť až po prechode povodňovej vlny v septembri.

Izolínie znázornené na mapách boli vypočítané interpoláciou medzi jednotlivými pozorovacími objektmi, meranými v oblasti Žitného ostrova (od Dunaja po Malý Dunaj), pričom do výpočtu bol zahrnutý aj priebeh hladiny v Dunaji na úseku od prehrádzky v rkm 1843 po Komárno. Priebeh hladiny v Dunaji pre jednotlivé zvolené prietoky bol na úseku rkm 1843 (prehrádzka) až rkm 1790 (Gönyű) získaný modelovaním a na úseku od rkm 1790 (Gönyű) po rkm 1770 (Komárno) lineárnou interpoláciou. Na kalibráciu výpočtu priebehu hladín boli použité všetky dostupné namerané údaje na slovenskej i maďarskej strane.

Prietoky vo zvolených termínoch boli nasledovné:

Izolínie pre jednotlivé stavy sú uvedené na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11.

Na základe porovnania hladín podzemných vôd v období pred vybudovaním prehrádzky v rkm 1843 so stavom v roku 2007 pre jednotlivé hydrologické situácie boli vykreslené aj mapy rozdielov, ktoré sú uvedené na Obr. 3-12, Obr. 3-13 a Obr. 3-14.

Na mape rozdielov pre nízky stav (»1000 m³s^-1) je možné vidieť zmeny hladín podzemných vôd, ktoré nastali v priebehu prevádzky vodného diela. Zelená farba vyjadruje nesignifikantné zmeny hladín podzemných vôd, modré odtiene reprezentujú stúpnutie hladín voči porovnávanej situácii v roku 1993 a odtiene hnedej znamenajú pokles. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pri Bratislave a v okolí hornej časti zdrže je najmä odrazom rôznej výšky hladín v zdrži v porovnávanom období (128,82 v roku 1993 a 130,97 v roku 2007). Stúpnutie hladín podzemných vôd pozdĺž Malého Dunaja a v centrálnej časti Žitného ostrova je odrazom prítoku vody zo zrážok v zimnom období smerom od Malých Karpát. Stúpnutie v oblasti ramennej sústavy vyplýva z odlišného prietokového režimu v ramennej sústave (v roku 1993 sa ramenná sústava ešte začala len napúšťať). Pokles hladín v okolí zdrže je spôsobený nižšou priepustnosťou dna zdrže v porovnaní so situáciou po jej napustení. V ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd takmer zastavil a oblasť s poklesom hladiny sa zmenila len nepatrne. Pokles v oblasti odpadového kanála je výsledkom prehĺbenia dna a pokračujúcej erózie koryta Dunaja pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. (Obr. 3-12). Veľká časť dolného Žitného ostrova je ovplyvnená nižším  prietokom na Váhu. Na prevažnej časti Žitného ostrova sú zmeny nesignifikantné.

Na mape rozdielov pre priemerný stav (»2000 m³s^-1) je možné vidieť zmeny, ktoré súvisia s postupným znižovaním priepustnosti dna zdrže (pokles v okolí zdrže vodného diela). Aj pre priemerný stav platí, že v ostatných rokoch už pokles hladín podzemných vôd takmer zastavil a oblasť s poklesom hladiny sa zmenila len nepatrne. Stúpnutie v ľavostrannej ramennej sústave je vyvolané dotáciou vody a odlišným prietokovým režimom. Pokles hladín podzemných vôd v oblasti odpadového kanála je spôsobený zahĺbením dna odpadového kanála a pokračujúcou eróziou koryta Dunaja pod Sapom. Veľká časť dolného Žitného ostrova je ovplyvnená nižším prietokom na Váhu. Na prevažnej časti Žitného ostrova sú zmeny nesignifikantné.

Na mape rozdielov pre vysoký stav (»3000 m³s^-1) je vidieť pokles hladiny v okolí zdrže, ktorý súvisí s postupným znižovaním priepustnosti dna zdrže. Pokles hladín je však aj pozdĺž starého koryta Dunaja a v ramennej sústave, čo súvisí s neriešením situácie v starom koryte Dunaja. Rozšírenie oblasti v hornej časti Žitného ostrova súvisí s výrazným deficitom zrážok v priebehu jarného a letného obdobia. S odlišným charakterom hydrologickej situácie súvisí aj stúpnutie hladín v dolnej časti Žitného ostrova. 

3.5.  Záver

Na základe výsledkov meraní hladín podzemných vôd a hodnotenia ich režimu je možné konštatovať, že z hľadiska dnovej prehrádzky, resp. ňou vyvolaného vzdutia, nebol zistený výrazný vplyv na podzemné vody na slovenskom území. Je možné predpokladať len zmenšenie gradientu medzi zdržou a starým korytom Dunaja pozdĺž zavzdutého úseku (Čunovo-Dunakiliti). Výrazne sa však na kolísaní podzemných vôd prejavuje režim prepúšťania prietokov do starého koryta Dunaja.

Zvýšenie prietoku v starom koryte Dunaja, podľa Dohody z roku 1995, na slovenskej strane čiastočne ovplyvnilo výšku hladín podzemných vôd v príbrežnom páse inundácie. Je možné konštatovať, že v ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd vplyvom kolmatácie v okolí zdrže takmer zastavil. Na úroveň hladín podzemných vôd v oblasti dolnej časti zdrže a v ľavostrannej inundácii Dunaja naďalej nepriaznivo vplýva silný drenážny vplyv starého koryta Dunaja. Odstránenie nepriaznivého drenážneho účinku starého koryta Dunaja je možné zvýšením hladiny vody v koryte (napr. vybudovaním dnových prehrádzok).

V období po zavedení dotácie vody do inundácie je možné badať postupné mierne klesanie hladín podzemných vôd. Zlepšenie tohto stavu je možné dosiahnuť  preplachovaním ramennej sústavy zvýšeným množstvom vody cez odberný objekt v Dobrohošti, za súčasného otvorenia všetkých priepustov. Preplachovanie je vhodné uskutočňovať po ukončení vegetačného obdobia pri nižších prietokoch v Dunaji v trvaní 7-10 dní. Rovnako významným sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd počas vegetačného obdobia, ktorú je potrebné dosiahnuť kolísaním prietokov do ramennej sústavy vo väzbe na prirodzené prietoky na Dunaji a manipuláciou s hradidlami a realizáciou simulovaných záplav.

V dolnej časti inundácie (Istragov) je naďalej pokračuje klesanie hladín podzemných vôd, ktoré súvisí s eróziou dna Dunaja. Nepriaznivé vplyvy sa prejavujú najmä pri nízkych vodných stavoch, avšak v ostatných rokoch sa nedostatočná výška hladiny prejavuje aj pri priemerných stavoch. V dôsledku zaklesnutia dna koryta Dunaja pod sútokom s odpadovým kanálom (oblasť Sap – Kľúčovec) upozorňujeme na potrebu vyriešenia problému nepriaznivých vlhkostných pomerov v inundácii tejto oblasti (nad aj pod sútokom so starým korytom Dunaja) najmä počas nižších vodných stavov.