2. Kvalita povrchových vôd

 

2.1. Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2007 je hodnotená na 15-tich vybraných odberných miestach – profiloch. Ich zoznam je v Tab. 3. Kľúčovými profilmi hodnotenia je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a profil Medveďov, umiestnený pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2007 podieľalo Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd sa sleduje v úseku medzi Bratislavou a Komárnom. V roku 2007 bola sledovaná na šiestich odberných miestach na Dunaji, na štyroch odberných miestach v zdrži, na dvoch odberných miestach v priesakových kanáloch (v Hamuliakove a Čunove), ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch. Do roku 2007 sa kvalita povrchovej vody sledovala aj hodnotila za príslušný hydrologický rok. Od roku 2007 sa prechádza na hodnotenie za kalendárny rok na základe dohody zástupcov monitorovania z rokovania konaného 25. apríla 2007 v Győri. Hodnotenie za kalendárny rok 2007 je z hľadiska kontinuity doplnené o november a december 2006 (začiatok hydrologického roka 2007).

Tab. 3: Zoznam odberných miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH – Výskumný ústav vodného hospodárstva

SVP BA     – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-,

                          celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSK_Mn, BSK₅, TOC,

                          NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C), koliformné baktérie,

                          fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),

                          sapróbny index biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón, zooplanktón

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Na rokovaní v Győri sa ďalej dohodlo, že zo zoznamu stanovovaných ukazovateľov budú vynechané baktérie a zooplanktón a monitorovanie hydrobiologických prvkov sa bude uskutočňovať v súlade s metodikou dohodnutou v rámci Komisie hraničných vôd. Z hydrobiologických prvkov sa budú monitorovať fytoplanktón, fytobentos, bentické bezstavovce (makrozoobentos), makrofyty a ryby. Biologické prvky kvality určujú podľa Rámcovej smernice o vode ekologický stav povrchových vôd spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality.

Kvalitu vody v kalinkovskej časti zdrže aj v roku 2007 ovplyvňovala realizácia stavby „Ochrana Bratislavy proti veľkým vodám II. etapa“, ktorá sa začala v auguste roku 2005. Práce s ňou súvisiace boli ukončené až koncom roka 2007. Práce priamo zasahovali do kontrolného miesta 308 v ľavej časti zdrže. Súčasťou stavby bolo aj vybudovanie nových ostrovov pre hniezdenie vtáctva v lagúne kalinkovskej časti zdrže vodného diela. Po viac ako dvoch rokoch sa odstránila neprietočná časť v dotknutej kalinkovskej časti zdrže v okolí kontrolného miesta pre kvalitu povrchovej vody i pre kvalitu sedimentov č. 308. 

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Analýzy odobratých vzoriek boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú podľa rady noriem STN EN/ISO 5667. Najčastejšie spôsoby konzervácie sú uvedené v STN EN ISO 5667-3.

V laboratóriu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Bratislava (SVP BA) sa pri odbere vzoriek povrchovej vody v teréne stanovuje teplota vody, teplota vzduchu, množstvo rozpusteného kyslíka a percento nasýtenia vody kyslíkom. Vzorky sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc podľa postupov stanovených platnými technickými normami Po odbere sú vzorky dopravované do laboratória v klimatizovanom terénnom vozidle a v laboratóriu sú spracovávané do 24 hodín. Na vybrané analýzy sa vzorky po odbere konzerváciou fixujú:

-          stanovenie ťažkých kovov: HNO₃;

-          stanovenie ortuti: K₂Cr₂O₇ + HNO₃ + HCl;

-          CHSK_Mn: H₂SO₄;

-          NH₄⁺, celkový dusík: H₂SO₄;

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) v teréne stanovuje len teplotu vody. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc a prevážajú sa do laboratória schladené na 2-5 ºC, počas prepravy sa skladujú v tme, čo vo väčšine prípadov stačí na konzerváciu počas dopravy vzorky do laboratória.. Určité fyzikálne veličiny a chemické zložky sa stabilizujú prídavkom chemických zlúčenín priamo pri odbere:

-       NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, celkový fosfor: chloroform;

-       rozpustený kyslík: MnCl₂ alebo MnSO₄ a NaOH + KI + NaNO₃ v deionizovanej vode;

-       CHSK_Mn: H₂SO₄;

-       BSK₅: ochladenie na teplotu 2-5 ºC;

_-          TOC: HCl;

_-          ťažké kovy: HNO₃

-       celkové železo a celkový mangán: H₂SO₄

-       koliformné, termotolerantné koliformné baktérie a fekálne streptokoky sa ochladzujú na teplotu 2-5 ºC 

Stanovovanie biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody a výpočet sapróbnych indexov sa riadil platnými normami rady 83 0532 - Biologický rozbor povrchovej vody. Odber vzoriek makrozoobentosu sa uskutočnil podľa metodík uvádzaných v STN EN 27828 a STN EN ISO 9391 Niektoré vzorky biologického materiálu sa tiež fixujú. Pre detailnejšie určenie niektorých druhov organizmov sa vzorky nárastov fixujú roztokom formaldehydu alebo Lugolovým roztokom a tiež vzorky zooplanktónu sa ihneď po odbere fixujú formaldehydom. VÚVH sa pri odbere vzoriek a ich spracovaní riadilo „Smernicou pre sledovanie kvality vody slovensko-maďarských hraničných vodných tokov a pre rozšírené sledovanie kvality vody Dunaja“, ktorá bola vypracovaná Slovensko-maďarskou komisiou hraničných vôd v roku 2004.

Odber vzoriek sedimentov zabezpečoval Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Bratislava na vybraných odberných miestach. Vzorky sedimentov boli odoberané pri hĺbkach do 3 metrov pomocou zarážacieho drapáka typu Zablockého, pri hĺbkach nad 3 metre drapákom na lane typu Ekman-Birge. Vzorky sedimentov sa po dôkladnom premiešaní sušili pri laboratórnej teplote a po rozdrvení sa preosiali cez sito s veľkosťou oka 0,2 mm. Táto časť vzorky sa použila na analýzu ťažkých kovov, organických polutantov, sušiny, organických látok a na prípravu vodného výluhu. Pôvodný nesušený sediment sa použil na granulometrickú analýzu (stanovil sa podiel lutitovej frakcie – menšej ako 0,063 mm) a na stanovenie AVS (S^2-) – podrobnejší popis stanovovania jednotlivých ukazovateľov kvality sedimentov je uvedený v správe Valúchová a kol., 2008.

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Kvalita povrchovej vody na sledovaných profiloch je vyhodnotená v texte Národnej ročnej správy. Hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality za rok 2007 a november, december 2006 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh. Grafické prílohy obsahujú grafické spracovanie 12 vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody na všetkých monitorovaných objektoch za rok 2007 (vrátane novembra a decembra 2006) – Obr. A.2-1a,b,c,d až Obr. A.2-12a,b,c,d, dlhodobé grafické spracovanie údajov kvality povrchovej vody na štyroch reprezentatívnych profiloch a prílohy k biologickým prvkom kvality a k sedimentom.

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody môžeme v rámci správy rozdeliť do šiestich celkov:

1.)  Hodnotenie vybraných ukazovateľov za rok 2007 na všetkých monitorovaných odberných miestach v rámci Dohody (Obr. 2a). Na základe dohody s maďarskou stranou bolo vybraných 13 ukazovateľov kvality povrchovej vody. Hodnotenie je založené na ich vzájomnom porovnaní na jednotlivých odberných miestach, ktoré sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

1. odberné miesta na Dunaji pozdĺž toku: 109 (Bratislava), 3530 (Sap – odpadový kanál), 112 (Medveďov) a 1205 (Komárno);

2. odberné miesta v starom koryte Dunaja: 4016 (Dunakiliti), 4025 (Dobrohošť) a 3739 (Sap);

3. odberné miesta v zdrži: 307 (Kalinkovo – kyneta), 308 (Kalinkovo, ľavá strana), 309 (Šamorín – pravá strana) a 311 (Šamorín – ľavá strana);

4. odberné miesta na priesakových kanáloch - 3531 (pravostranný priesakový kanál – Čunovo), 317 (ľavostranný priesakový kanál – Hamuliakovo), na Mošonskom Dunaji – 3529 (Čunovo) a na vstupe do ramennej sústavy – 3376 (Dobrohošť).

Vybrané ukazovatele sú okrem textového hodnotenia v správe aj graficky spracované pre vyššie spomenuté štyri skupiny odberných miest a sú súčasťou Grafických príloh – Obr. A.2-2a,b,c,d až Obr. A.2-14a,b,c,d.

2.)  Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

3.)  Hodnotenie biologických prvkov kvality

4.)  Hodnotenie kvality sedimentov

5.)  Dlhodobé zhodnotenie kvality vody na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej Vodným dielo Gabčíkovo

6.)  Dlhodobé spracovanie vývoja kvality vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach. Ako reprezentatívne boli vybrané profily 109 – Bratislava, 112 – Medveďov a dve odberné miesta v zdrži 307 – Kalinkovo, kyneta a 311 – Šamorín, ľavá strana zdrže. Vývoj kvality je graficky spracovaný od 1.10.1992 (Obr. A.2-13 až Obr. A.2-60) a zahŕňa základné fyzikálno-chemické ukazovatele, ukazovatele kyslíkového režimu, nutrienty, doplňujúce ukazovatele (základné katióny, anióny), ukazovatele anorganického znečistenia (ťažké kovy) a biologické a mikrobiologické ukazovatele. Grafy sú súčasťou Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007.

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd

Kvalita povrchovej vody je vo veľkej miere ovplyvňovaná hydrologickými a klimatickými pomermi. Rok 2007 patril k suchým rokom, priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch často nedosahovali ani hodnoty dlhodobých priemerných prietokov (najčastejšie sa pohybovali medzi 1000-2000 m³s^-1). Na Dunaji neboli pozorované typické povodňové vlny prichádzajúce v dôsledku topenia snehu, pretože zima na prelome rokov 2006/2007 bola veľmi mierna. Zvýšenia prietokov boli zaznamenané v druhej polovici januára, začiatkom marca, začiatkom mája, v júli, novembri a decembri a priemerné denné hodnoty dosiahli maximálne 3952 m³s^-1. Začiatkom septembra prišla jediná povodňová vlna v roku 2007, kedy v dňoch 8. a 9. septembra boli na stanici 1250 Bratislava-Devín prietoky nad 7000 m³s^-1 – Obr. A.2. Teploty vzduchu v roku 2007 boli pomerne vysoké, v dôsledku čoho bola snehová pokrývka v rámci celej Európy veľmi nízka. Od apríla dochádzalo k postupnému zvyšovaniu priemerných denných teplôt. V priebehu mája a júna sa denné maximá zväčša pohybovali nad 25 °C. Koncom júna zasiahli juhozápadnú Európu extrémne horúčavy, ktoré na Slovensku kulminovali v druhej polovici júla. 20. júla 2007 vystúpila teplota vzduchu v tieni na 40,3 °C v Hurbanove. Teplota vody mala od marca do júna vzostupný trend, v máji oscilovala na úrovni 15 °C a v júni a júli v intervale 17-22 °C.

Uvedené netypické hydrologicko-klimatické podmienky mali za následok extrémne rozšírenie prejavov eutrofizácie, ktoré sa výraznejšie začali prejavovať tvorbou peny už v polovici apríla v oblasti budovaných vtáčích ostrovov v kalinkovskej časti zdrže v blízkosti odberného miesta 308. Proces rozvoja rias kulminoval od konca júla do začiatku septembra v celej zdrži Vodného diela Gabčíkovo (Valúchová a kol., 2008). 

2.3.1.   Hodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody za rok 2007

Hodnotenie kvality povrchovej vody v aktuálnom roku sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia vybraných ukazovateľov kvality, dohodnutých s maďarskou stranou. Do roku 2007 sa hodnotilo 13 vybraných ukazovateľov. Zástupcovia pre monitorovanie sa na rokovaní konanom 25. apríla 2007 dohodli, že zo zoznamu vybraných ukazovateľov budú vynechané baktérie. Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v roku 2007 je teda založené na hodnotení 12 vybraných ukazovateľov na všetkých odberných miestach (Obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP, š.p. OZ Bratislava (SVP BA). 

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota

V roku 2007 mala teplota vody na všetkých sledovaných odberných miestach sezónny priebeh. Minimum dosiahli teploty v zimnom období od 0 do 6 °C. Letné maximá nedosiahli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie hodnoty. Najvyššie teploty boli namerané v zdrži vodného diela – maximálna teplota 25,2 °C na odbernom mieste 308 v kalinkovskej časti zdrže koncom júla 2007. Najvyrovnanejšia bola teplota v ľavostrannom priesakovom kanáli (317) pri Hamuliakove a pohybovala sa v intervale od 10,3 do 16,8 °C. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli v roku 2007 vyššie teploty (nad 15°C) zaznamenané v skoršom období. V zdrži vodného diela a v ramennej sústave sa tieto vyššie teploty vody vyskytli už v apríli, na ostatných odberných miestach v máji (v roku 2006 to bolo až v júni) a trvali približne do septembra na rozdiel od roku 2006, kedy bola veľmi teplá jeseň a vyššie teploty vody sa udržali až do októbra. 

pH

Ukazovateľ pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Priebeh hodnôt pH v dunajskej vode je v porovnaní so zdržou vyrovnanejší. Hodnoty pH sa v roku 2007 v dunajskej vode pohybovali od 7,99 do 8,38, v starom koryte Dunaja boli rozkolísanejšie a kolísali v intervale 7,66-8,38.  Obdobná situácia bola aj v zdrži, kde pH dosahovala hodnoty 7,75-8,64. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná na odbernom mieste 308 v kalinkovskej časti zdrže, kde sa aj v roku 2007 realizovala stavba „Ochrana Bratislavy proti veľkým vodám II. etapa“,  v rámci ktorej sa budovali v kalinkovskej časti zdrže ostrovy na hniezdenie vtáctva a zdrž bola v tejto časti neprietočná. Väčšia variabilita hodnôt bola zaznamenaná aj v odpadovom kanáli 3530 pri Sape a v ramennej sústave pri Dobrohošti (odberné miesto 3376) a súvisí pravdepodobne s rýchlejšími zmenami teploty vody, so zmenami abundancie fytoplanktónu a obsahu chlorofylu-a a s vyššou dobou zdržania vody. V priesakových kanáloch sú hodnoty pH vyrovnanejšie, v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto 317) sa hodnoty pH v sledovanom období pohybovali od 7,71 do 7,94, v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (odberné miesto 3531) od 7,86 do 8,15. 

Merná elektrická vodivosť

Priebeh mernej vodivosti v roku 2007 má na všetkých odberných miestach sezónny charakter. V zimných mesiacoch sú hodnoty vodivosti vyššie, v letných zasa nižšie. Minimá boli zaznamenané v júli s výnimkou priesakového kanála 317, kde sa minimum vyskytlo v auguste. Najnižšia hodnota 33,5 mSm^-1 bola zaznamenaná    v Mošonskom Dunaji pri Čunove (odberné miesto 3529). Na väčšine odberných miest, okrem priesakových kanálov a odberného miesta v ramennej sústave, boli maximá zistené v januári. V priesakových kanáloch a v ramennej sústave sa maximá vyskytli vo februári. Najvyššia hodnota 50,4 mSm^-1 bola podobne ako v roku 2006 nameraná v Komárne (odberné miesto 1205). Hodnoty mernej vodivosti kolísali v roku 2007 v menšom intervale ako v predchádzajúcom roku (v roku 2006 bolo minimum 32,4 mSm^-1 a maximum 65,5 mSm^-1) V priesakových kanáloch nie je sezónne kolísanie také zrejmé a merná elektrická vodivosť sa tu v roku 2007 pohybovala od 39,9 mSm^-1 po 46,2 mSm^-1. 

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Zvýšené hodnoty nerozpustených látok korelujú so zvýšenými prietokmi v Dunaji. V roku 2007 neboli zaznamenané také vysoké obsahy ako v predchádzajúcom roku, čo súvisí pomerne vyrovnanými a nízkymi prietokmi v roku 2007, okrem výraznejšej septembrovej povodňovej vlny. Najvyššie dosiahnuté maximum 205 mgl^-1 bolo namerané v septembri na odbernom mieste 4016 v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti. Okrem tejto hodnoty sa obsahy nerozpustených látok pohybovali do hodnoty 112 mgl^-1 (v roku 2006 to bolo do 250 mgl^-1). Viacero koncentrácií bolo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá bola rôzna v závislosti od organizácie, ktorá monitoruje jednotlivé odberné miesta (medza stanovenia v laboratóriu VÚVH bola 2 mgl^-1, v laboratóriu SVP-BA 9,5 mgl^-1). V priesakových kanáloch – pravostrannom 3531 pri Čunove a ľavostrannom 317 pri Hamuliakove sú obsahy nerozpustených látok vzhľadom na pôvod vody nízke a v roku 2007 sa pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy alebo kolísali blízko tejto hodnoty, maximálne do 10 mgl^-1. 

Kyslíkový režim

Rozpustený kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných odberných miestach, okrem priesakových kanálov, je zväčša podobný. Nízke koncentrácie kyslíka boli v roku 2007 zaznamenané v mesiacoch jún až august, vysoké v zimných a jarných mesiacoch (v apríli boli na väčšine odberných miest najvyššie hodnoty). Na základe porovnania vývoja koncentrácií rozpusteného kyslíka v roku 2007 a 2006 môžeme konštatovať, že v roku 2007 maximá obsahu rozpusteného kyslíka boli nižšie, aj keď bola zaznamenaná jedna vysoká hodnota 23,3 mgl^-1 koncom júla v kalinkovskej časti zdrže na odbernom mieste 308, čo však súvisí so situáciou v tejto časti zdrže počas budovania vtáčích ostrovov. V priesakových kanáloch obsahy kyslíka kulminovali v marci – maximum 12,0 mgl^-1 a v ďalších mesiacoch postupne klesali k hodnotám 8,0 mgl^-1 (pravostranný priesakový kanál 3531) a 5,5 mgl^-1 (ľavostranný priesakový kanál 317), ktoré boli zaznamenané v auguste. Kolísanie obsahov kyslíka na odberných miestach v zdrži je vo vegetačnom období skokovitejšie., čo súvisí najmä s rýchlejšími zmenami teploty vody a väčším oživením počas vegetačného obdobia. V roku 2007 sa hodnoty pohybovali od 7,1 do 14,7 mgl^-1, Na ostatných odberných miestach sa koncentrácie kyslíka pohybovali od 7,8 (odpadový kanál pri Sape - 3530) do 14,7 mgl^-1 (ramenná sústava – 3376). Obsahy kyslíka v novembri a decembri 2007 boli cca o 3-4 mgl^-1 vyššie ako v novembri a decembri 2006. 

CHSK_Mn

CHSK je mierou celkového obsahu organických látok vo vode, a preto je dôležitým ukazovateľom organického znečistenia vody. V roku 2007 VÚVH prestalo stanovovať CHSK_Mn, preto je hodnotenie za rok 2007 založené len na výsledkoch SVP BA a teda len pre odberné miesta, ktoré monitoruje táto organizácia (Tab. 3). V starom koryte Dunaja sa hodnoty pohybovali od 1,3 do 5,4 mgl^-1. Hodnota 5,4 mgl^-1 bola najvyššou hodnotou nameranou v roku 2007 na sledovaných odberných miestach a bola stanovená v septembrovej vzorke odobratej pri Dunakiliti (odberné miesto 4016). V zdrži vodného diela, v ramennej sústave aj v odpadovom kanáli bol podobný vývoj hodnôt, pohybovali sa v intervale 0,8-4,1 mgl^-1 a celkovo možno konštatovať, že vyššie hodnoty boli namerané v septembrových a novembrových vzorkách. V ľavostrannom priesakovom kanáli 317 pri Hamuliakove sa obsahy pohybujú v úzkom intervale 0,8-1,2 mgl^-1. 

Nutrienty

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie. Najvyššie koncentrácie boli zaznamenané v zdrži vodného diela v septembri (odberné miesta č. 309 - 0,154 mgl^-1 a č. 311 - 0,141 mgl^-1). V roku 2006 najvyššie koncentrácie dosiahli hodnoty do 0,37 mgl^-1. V mesiacoch apríl až august 2007 boli obsahy amónneho iónu nízke na všetkých odberných miestach v zdrži s maximálnou hodnotou 0,051 mgl^-1. Na ostatných odberných miestach sa koncentrácie amónneho iónu pohybovali od hodnôt pod medzou stanovenia použitých analytických metód po hodnotu 0,128 mgl^-1, zaznamenanú v odpadovom kanáli pri Sape na odbernom mieste 3530. 

Dusičnany

Z kolísania obsahu dusičnanov na všetkých odberných miestach je zrejmý sezónny priebeh, pričom na odberných miestach na priesakových kanáloch je sezónny priebeh menej výrazný. V zimných mesiacoch dosahujú koncentrácie dusičnanov najvyššie hodnoty, potom postupne klesajú, minimá dosahujú v júli až septembri a opäť mierne stúpajú. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a odčerpávaním živín z vody. Po vyčerpaní kyslíka rozpusteného vo vode môžu dusičnany dočasne slúžiť ako zdroj kyslíka pre biologickú oxidáciu organických látok prítomných vo vode. V roku 2007 boli maximálne obsahy dusičnanov približne o 2-4 mgl^-1 nižšie ako v roku 2006 a pohybovali sa v dunajskej vode, v zdrži a v ramennej sústave do hodnoty 16,5 mgl^-1 nameranej na odbernom mieste č. 308 v kalinkovskej časti zdrže. Na tomto odbernom mieste bola stanovená z júlovej vzorky povrchovej vody aj najnižšia hodnota v roku 2007 (< 2 mgl^-1). Druhá najnižšia hodnota 2,5 mgl^-1 bola zaznamenaná na odbernom mieste 3530 v odpadovom kanáli pri Sape. Tieto dve hodnoty sú výrazne nižšie ako minimá na ostatných monitorovaných lokalitách, kde boli najnižšie hodnoty od 4 mgl^-1. V priesakových kanáloch bol obsah dusičnanov vyrovnanejší a pohyboval sa v intervale 2,1-8,28 mgl^-1. 

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. V zime ich obsah v povrchových vodách býva najväčší a v mesiacoch, keď prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia najmenší. Obsah fosforečnanov bol v hodnotenom roku nižší ako v roku 2006 a priebeh hodnôt na jednotlivých odberných miestach je iný ako v predchádzajúcom roku. Minimálne hodnoty obsahov, často pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, boli zaznamenané v období od marca do mája a v ľavostrannom priesakovom kanáli (317) do júna 2007. Na odbernom mieste 308 v kalinkovskej časti zdrže sa nízke hodnoty udržali až do augusta, čo súvisí so špecifickou situáciou počas budovania ostrovov na hniezdenie vtáctva, kedy bola táto časť zdrže neprietočná a vyskytol sa tu masový rozvoj siníc a rias. Najnižšie obsahy fosforečnanov boli počas celého hodnoteného obdobia v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove – 3531. Pohybovali sa od hodnôt pod medzou stanovenia po 0,06 mgl^-1. Na ostatných sledovaných lokalitách koncentrácie fosforečnanov dosiahli maximálne 0,22 mgl^-1. 

Celkový fosfor

Podobne ako obsah fosforečnanov aj obsah celkového fosforu bol v roku 2007 nižší ako v predchádzajúcom roku. Najväčšie rozdiely boli na odberných miestach v Dunaji: 109 Bratislava, 112 Medveďov a 1205 Komárno, kde sa koncentrácie v roku 2006 pohybovali v intervale 0,02-0,29 mgl^-1 a v roku 2007 v intervale 0,03-0,08 mgl^-1. Najnižšie hodnoty obsahu celkového fosforu v hodnotenom roku boli zaznamenané v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (3531). Okrem jednej hodnoty, ktorá bola na úrovni medze stanovenia použitej analytickej metódy, všetky ostatné hodnoty boli pod medzou stanovenia, teda < 0,03 mgl^-1. Na ostatných odberných miestach sa koncentrácie celkového fosforu pohybovali od 0,02 do 0,14 mgl^-1. Najvyššia hodnota 0,14 mgl^-1 bola zaznamenaná v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti (odberné miesto 4016). 

Celkový dusík

Dusík patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky a uplatňuje sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových vodách. Celkový dusík patrí k parametrom kvality povrchových vôd s výrazným sezónnym kolísaním. Maximá dosahuje počas chladných mesiacov a minimá v teplejších mesiacoch (počas vegetačného obdobia). Podobne ako vyššie spomínané nutrienty aj obsah celkového dusíka bol v roku 2007 nižší ako v roku 2006. Najvýraznejšie sa sezónnosť prejavila v zdrži vodného diela, kde obsahy celkového dusíka narastali od novembra 2006, maximum dosiahli v marci 2007 (4,06 na odbernom mieste 309), potom v priebehu apríla prudko klesli a v období máj až október sa pohybovali v intervale 1-2 mgl^-1. Podobný vývoj bol aj na ostatných odberných miestach (okrem priesakových kanálov) a koncentrácie celkového dusíka sa pohybovali v intervale 1,1 mgl^-1 (3739 – staré koryto Dunaja pri Sape) až 3,47 mgl^-1 (109 Bratislava). V priesakových kanáloch je sezónnosť menej výrazná. Vzhľadom na dotáciu vody priesakových kanálov z podzemnej vody, sú aj obsahy celkového dusíka na odberných miestach situovaných na priesakových kanáloch (3531, 317) nízke a v roku 2007 dosahovali hodnoty < 0,8 až 2,19 mgl^-1. 

Z hydrobiologických ukazovateľov bol pre spoločné hodnotenie vybraný chlorofyl-a.

V roku 2007 bol prudký nárast chlorofylu-a zaznamenaný už v apríli vzhľadom na miernu zimu a vhodné klimatické pomery v jarných mesiacoch. Potom hodnoty klesali a od júla boli koncentrácie chlorofylu-a nízke. Trochu iný vývoj obsahov chlorofylu-a  bol v zdrži vodného diela. Na odberných miestach 307, 309 a 311 bol prudký nárast chlorofylu-a zaznamenaný začiatkom apríla a na odberných miestach 307 a 309 sa zopakoval aj v máji. Na odbernom mieste 308 v oblasti budovania vtáčích ostrovov bolo maximum roku 2007 identifikované koncom apríla a v porovnaní s rokom 2006 hodnoty boli nižšie. Kulminácia chlorofylu-a na jednotlivých miestach súvisí s individuálnymi lokálnymi podmienkami (rýchlosť prúdenia vody, hĺbka, priehľadnosť vodného stĺpca, intenzita slnečného svitu, obsah živín a nerozpustených látok, atď.). Na všetkých odberných miestach v zdrži vodného diela boli od júla hodnoty chlorofylu-a nízke, podobne ako na ostatných sledovaných lokalitách a mierne zvýšenie bolo zaznamenané ešte v októbri.  Maximálna koncentrácia hodnoteného roku 66,3 mgm^-3 bola dosiahnutá na odbernom mieste 311 v šamorínskej časti zdrže. Z hľadiska dlhodobého vývoja koncentrácií chlorofylu-a na jednotlivých odberných miestach boli v roku 2007 dosiahnuté maximálne hodnoty za celé sledované obdobie (od roku 1993) na odbernom mieste č. 309 v šamorínskej časti zdrže č. 4016 a 3739 v starom koryte Dunaja a č. 3376 v ramennej sústave pri Dobrohošti. V priesakových kanáloch boli obsahy nízke a v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (317) sa pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá je v tomto prípade na úrovni 6 mgm^-3. 

2.3.2.   Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy) 

Ťažké kovy (arzén, kadmium, chróm, meď, ortuť, nikel a zinok) sa v roku 2007 stanovovali z filtrovaných vzoriek povrchových vôd. Boli sledované na dvanástich odberných miestach (na odberných miestach v Mošonskom Dunaji – 3529 a pravostrannom priesakovom kanáli – 3531 sa stanovovali iba ortuť, kadmium, nikel a ostatné iba 2-krát za rok a na odbernom mieste 3376 v ramennej sústave sa kovy nestanovovali). Ich koncentrácie boli nízke. Veľa hodnôt sa pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Frekvencia sledovania a stanovovania ťažkých kovov je rôzna u organizácií, ktoré vykonávajú monitoring: VÚVH stanovuje ťažké kovy raz za mesiac a SVP BA len 4-krát za rok.

Koncentrácie kadmia boli na všetkých odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA pod medzou stanovenia, teda <0,09 μgl^-1, v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje VÚVH bola väčšina hodnôt pod medzou stanovenia <0,05 μgl^-1, iba 3 hodnoty boli na úrovni medze stanovenia, teda 0,05 μgl^-1.

Obsahy ortute sa tiež väčšinou pohybujú pod medzou stanovenia (<0,1 μgl^-1), okrem lokalít v starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739), v odpadovom kanáli (odberné miesto č. 3530) a v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317), kde dosiahli hodnoty maximálne do 0,89 μgl^-1. Jedna vysoká hodnota 19,1 μgl^-1 bola zaznamenaná v Medveďove na odbernom mieste č. 112 v septembrovom odbere, ostatné koncentrácie boli pod medzou stanovenia.

Podobne ako v roku 2006 aj v roku 2007 boli pri chróme zaznamenané hodnoty nad medzou stanovenia hlavne v zdrži vodného diela, a to po jednej hodnote na každom odbernom mieste (307, 308, 309, 311) v novembrovej vzorke. Najvyššia koncentrácia 82,9 μgl^-1 bola stanovená na odbernom mieste č. 307. V starom koryte Dunaja pri Dunakiliti (4016) bola jedna hodnota 0,68 a na odberných miestach na Dunaji boli zaznamenané 4 hodnoty na úrovni medze stanovenia, t.j. 0,2 μgl^-1. Ostatné hodnoty na všetkých odberných miestach boli pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (<0,6 μgl^-1 - SVP BA, <0,2 μgl^-1 - VÚVH).

Koncentrácie medi dosiahli kolísali v roku 2007 v intervale < 0,5-3,65 μgl^-1 a vyššie hodnoty boli stanovené v zdrži vodného diela a v starom koryte Dunaja.

Nikel sa na odberných miestach v zdrži vodného diela (307, 308, 309, 311), v starom koryte Dunaja (4016, 4025, 3739), v odpadovom kanáli pri Sape (3530) a ľavostrannom priesakovom kanáli (317) pohyboval pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (1,1 μgl^-1). Na ostatných odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH kolísali v rozmedzí od < 1,0 μgl^-1 do 2,6 μgl^-1.

Obsahy zinku sa v roku 2007 pohybovali od 1,88 μgl^-1 (odberné miesto č. 309 v zdrži) do 15 μgl^-1(odberné miesto č. 1205 v Komárne) s jednou vyššou hodnotou 26,4 μgl^-1 stanovenou vo februárovej vzorke na odbernom mieste č. 311 v zdrži vodného diela.

Koncentrácie arzénu sa v zdrži vodného diela, v starom koryte Dunaja a v odpadovom kanáli pri Sape pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (1,7 μgl^-1). V dunajskej vode hodnoty kolísali v intervale < 1-1,47 μgl^-1. Najvyššia hodnota 13,4 μgl^-1 bola zaznamenaná v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317). 

2.3.3.   Hodnotenie biologických prvkov kvality 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Cieľom Rámcovej smernice o vodách (RSV) je chrániť všetky druhy vôd a na vode závislé ekosystémy, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vody, ktorý je výsledkom dobrého ekologického a dobrého chemického stavu vôd. Dôraz v rámci hodnotenia ekologického stavu sa v RSV kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky. Sledovanie biologických prvkov kvality vody v roku 2007 zabezpečovali na vybraných odberných miestach dve organizácie VÚVH a SVP BA (Tab. 3), podobne ako v predchádzajúcom období. V hodnotenom roku je rozdiel vo vyhodnotení výsledkov monitorovania vzhľadom na to, že VÚVH robilo hodnotenie biologických prvkov kvality za rok 2007 v zmysle Rámcovej smernice o vodách a na základe vypracovaných metodík pre odvodenie referenčných podmienok a klasifikačných schém pre hodnotenie ekologického stavu vôd, ktoré sa v budúcnosti majú premietnuť do slovenskej legislatívy formou nariadenia vlády (bude novelizované v súčasnosti platné NV č. 296/2005 Z.z.). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť uvádzame osobitne hodnotenie odberných miest monitorovaných VÚVH (podľa správy Pracovnej skupiny pre ochranu kvality slovensko-maďarských hraničných vodných tokov, 2008: „Hodnotenie kvality vody slovensko-maďarských hraničných vodných tokov za rok 2007“) a osobitne hodnotenie odberných miest, ktoré sleduje SVP BA (podľa správy Valúchová a kol., 2008: „Monitoring kvality povrchových vôd a sedimentov tokov, kanálov a zdrže v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo“).

Hodnotenie biologických prvkov kvality v zdrži Vodného diela Gabčíkovo, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave (podľa výsledkov SVP BA) 

Makrozoobentos

Makrozoobentos predstavuje spoločenstvo živočíchov (bezstavovcov bentickej makrofauny), ktoré osídľuje dno (bentál) rôznych typov vodných útvarov. Tvorí veľké množstvo druhov a rozdielne lokálne podmienky formujú rozdielne spoločenstvá, ktoré sú citlivými indikátormi akýchkoľvek zmien vo vodách. Indikuje zmeny mesačného až polročného charakteru a poskytuje informácie na interpretáciu efektu bioakumulácie. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné.

Vzorky makrozoobentosu boli v roku 2007 odobraté na väčšine odberných miest v troch termínoch (máj, august a október), okrem odberného miesta č. 4025 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti a č. 3376 v ramennej sústave pri Dobrohošti, kde boli vzorky odobraté len v auguste a októbri. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti) prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxibiontné druhy indikujúce betamezosaprobitu. Dominujúcimi druhmi na tomto odbernom mieste v roku 2007 boli Dikerogammarus villosus, Hydropsyche angustipennis, Cricotopus sp. V úsekoch so spomaleným prúdom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. V týchto úsekoch je dno piesčité až bahnité – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dunakiliti a č. 3739 pri Sape, kde v roku 2007 boli dominantnými druhmi makrozoobentosu Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Lumbricidae g.sp.div., Lithoglyphus naticoides, Cricotopus sp. a Simulium sp. (len na 4016).

V zdrži vodného diela sa nachádzajú miesta s rôznou rýchlosťou prúdenia a v závislosti od toho aj s rôznou skladbou substrátu. Piesčitý a štrkovitý substrát (napr. odberné miesto č. 307) prechádza postupne v miestach so spomaleným prúdom do bahnitého (odberné miesta č. 309, 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži vodného diela v roku 2007 boli Potamopyrgus antipodarum, Lumbricidae g.sp.div., Corophium curvispinum, Chironomus sk. reductus, Dikerogammarus villosus a Cricotopus algarum, Nais sp. (odberné miesto č. 308), Chironomus sk. fluviatilis (odberné miesto č. 307). V ramennej sústave dominovali druhy: Dikerogammarus villosus, Cricotopus sp., Dreissena polymorpha, Corophium curvispinum a Limnomysis benedeni.

Výskyt druhov makrozoobentosu na jednotlivých sledovaných odberných miestach v roku 2007 a podrobnejší zoznam dominantných druhov sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2. 

Sapróbny index makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu podľa STN 83 0532 (Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie bentosu a sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka) a stanovená saprobita ako aj trieda kvality vody podľa STN 75 7221 (Tab. 4).

Tab. 4: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2007

Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sa v roku 2007 pohybovali od 1,95 do 2,88. V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) sa sapróbny index pohyboval od 1,95 do 2,27, čo odpovedá b-mezosaprobite a II. až III. triede kvality povrchovej vody. V zdrži vodného diela na odberných miestach č. 307, 308, 309, 311 dosahoval sapróbny index makrozoobentosu hodnoty 2,08 až 2,88. Podľa medzných hodnôt STN 75 7221 bola povrchová voda v zdrži zaradená do II. až IV. triedy kvality podľa miesta odberu. Voda v zdrži zodpovedá b-mezosaprobite až a-mezosaprobite (viď Tab. 4). 

Fytoplanktón

Fytoplanktón tvoria rastlinné mikroskopické organizmy, ktoré sa voľne vznášajú vo vode. Je súčasťou sestónu, ktorý indikuje okamžitú kvalitu vody. Hlavnými zložkami fytoplanktónu sú sinice a riasy. Niekedy tvoria väčšie kolónie, ktoré sú viditeľné voľným okom a pri masovom rozvoji môže dochádzať k vytváraniu vodných kvetov alebo vegetačného zákalu vody. Nachádzajú sa v povrchovej eufotickej vrstve vody, kde je dostatok svetla.

Fytoplanktón je charakteristický sezónnou dynamikou, t.j. striedaním druhov a spoločenstiev počas vegetačnej sezóny. Jarný fytoplanktón býva zastúpený najmä rozsievkami, chryzomonádami a kryptomonádami, letné obdobie býva charakteristické rozvojom zelených rias, siníc a rozsievok. Na letné obdobie je úzko naviazaná tvorba vodného kvetu siníc, ktorých vegetácia sa zväčša predlžuje do septembra až októbra. Zimný fytoplanktón býva chudobný a je tvorený prevažne iba rozsievkami.

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava (SVP BA) odoberal vzorky fytoplanktónu zo zdrže vodného diela, zo starého koryta Dunaja, odpadového kanála pri Sape, z ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove a z odberného miesta v ramennej sústave pri Dobrohošti. V roku 2007 bolo celkovo odobratých 13 vzoriek v mesiacoch marec – október, pričom v apríli až auguste boli odbery zahustené a vzorky boli odobraté dvakrát za mesiac.

Na zistenie abundancie fytoplanktónu boli použité výsledky mikroskopického počítania mikroskopických rias v 1 ml vody v rámci biosestónu. Boli počítané jedince – jednobunkové organizmy, viacbunkové cenóbia a vlákna siníc. V porovnaní s rokom 2006 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest vyššia, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam roku 2007. Už v apríli nastúpilo pomerne rýchlo teplé počasie, koniec leta a začiatok jesene bol studený a dlhšie teplé a suché obdobie babieho leta sa odrazilo na opätovnom vzraste hodnôt abundancie fytoplanktónu. Abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 10 do 21156 jedincov/ml – Tab. 5. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v zdrži vodného diela na odberných miestach č. 311 (20820 jedincov/ml) a č. 309 (21156 jedincov/ml). Okrem ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove (317), na ostatných sledovaných odberných miestach sa aspoň raz v sledovanom období vyskytla hodnota nad 10000 jedincov/ml, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu, ktorý sa vyskytol už od prvej polovice apríla do polovice mája. Avšak priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja (Tab. 5).

Tab. 5: Abundancia fytoplanktónu v roku 2007

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia abundancie fytoplanktónu tvoria najväčší podiel na sledovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave cyklické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales), podobne ako v predchádzajúcom období. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (317) mali dominantný podiel vo fytoplanktóne penátne rozsievky (Bacillariophyceae – Pennales) a v porovnaní s rokom 2006 zaznamenali významný nárast. Cyklické rozsievky sa na abundancii podieľali len malou mierou, významnejšie zastúpenie mala skupina kryptomonád (Cryptophyceae). Podrobnejšie zastúpenie dominantných skupín fytoplanktónu na jednotlivých sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007 v časti A.2. 

Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Jeho hodnotu determinuje hlavne zloženie fytoplanktónu. V roku 2007 bol stanovovaný 12-krát. V Tab. 6 sú uvedené minimálne, maximálne a priemerné ročné hodnoty sapróbneho indexu biosestónu pre jednotlivé odberné miesta. Sapróbny index kolísal od hodnoty 1,56 (odberné miesto v ramennej sústave č. 3376) do hodnoty 2,36 (odberné miesto v ľavostrannom priesakovom kanáli č. 317), čo zodpovedá II.-III. triede kvality vody. Sapróbny index biosestónu sa pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, čím sa zvyšuje druhová rozmanitosť.

Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2007 s rokom 2006 (Tab. 6) môžeme konštatovať, že na všetkých odberných miestach došlo k miernemu poklesu hodnoty sapróbneho indexu. 

Tab. 6: Sapróbny index biosestónu v roku 2007

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2007 negatívny vplyv na saprobitu. 

Perifytón a sapróbny index nárastov

Perifytón predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty vo všetkých vodných ekosystémoch. Indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Odber vzoriek perifytónu (nárastov) sa uskutočnil podľa STN 83 0532, časť 5: Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie nárastov a výpočet sapróbneho indexu sa uskutočnilo podľa STN 83 0532, časť 6: Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka, Zmena a-4/1980. Sapróbny index (SI) perifytónu (nárastov) koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho spoločenstvá perifytónu dokážu vyprodukovať. Sapróbny index perifytónu bol sledovaný v ramennej sústave pri Dobrohošti – odberné miesto č. 3376. Odber vzoriek sa v roku 2007 uskutočnil päťkrát: raz v máji, 2-krát v septembri a 2-krát v novembri. Sledovala sa najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola 1,83, čo zaraďuje toto odberné miesto do II. triedy kvality povrchovej vody. Dominantnými druhmi perifytónu v ramennej sústave boli Nitzschia sp., Ulothrix tenerrima, Cymbella hungarica, Cymbella prostrata, Diatoma vulgaris a Cladophora glomerata. Z hľadiska druhovej diverzity najväčšie zastúpenie mali penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales) – 8 druhov, po jednom druhu boli zaznamenané centrické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales), kokálne zelené riasy (Chlorococcales), zelené vláknité riasy (Ulotrichales) a sifonokládiové riasy (Chlorophyta - Siphonocladales). Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov sú uvedené v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007 v časti A.2.

Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach v Dunaji, Mošonskom Dunaji a pravostrannom priesakovom kanáli (podľa výsledkov VÚVH)

VÚVH robilo hodnotenie sledovaných biologických prvkov kvality sledovaných v roku 2007 v zmysle Rámcovej smernice pre vodu (RSV) na základe vypracovaných typovo špecifických klasifikačných schém zvlášť pre jednotlivé biologické prvky kvality. Na monitorovaných odberných miestach sledovali bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos (bentické rozsievky), makrofyty a fytoplanktón. Pre tieto skupiny boli vypracované klasifikačné schémy, ktoré obsahujú hraničné hodnoty pre zatriedenie do príslušnej triedy kvality v rozsahu I.-V. triedy kvality so zodpovedajúcim ekologickým stavom: I. – veľmi dobrý, II. – dobrý, III. – priemerný, IV. – zlý, V. – veľmi zlý. Všetky sledované odberné miesta Dunaja patria podľa typológie slovenských tokov do typu P1V, ktorý zahŕňa veľké toky (s veľkosťou plochy povodia nad 1000 km²) panónskeho ekoregiónu, v nadmorskej výške do 200 m n.m. Odberné miesta Bratislava a Medveďov sú situované vo vodných útvaroch klasifikovaných ako výrazne zmenené vodné útvary (HMWB), odberné miesto v Komárne je charakterizované ako kandidát na výrazne zmenený vodný útvar (je ešte potrebné prehodnotiť jeho definitívne zatriedenie do kategórie HMWB alebo vodného útvaru, ktorý sa približuje prirodzeným podmienkam). Odberné miesto v Mošonskom Dunaji a pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove sú kategorizované ako umelé vodné útvary (AWB). Pre HMWB a AWB v súčasnosti nie sú vypracované klasifikačné kritériá, preto boli v hodnotení použité klasifikačné schémy zodpovedajúce prirodzenému vodnému útvaru Dunaja (typ P1V). Táto skutočnosť je možnou príčinou prísnejšej klasifikácie kvality vody sledovaných odberných miest.

Odberné miesto v Bratislave bolo charakterizované makrozoobentosom v rámci III.- IV. triedy kvality, fytobentosom v rámci II.-III. triedy kvality (v závislosti od brehu). Makrofyty zaradili pravý breh dokonca do IV. triedy a fytoplanktón zaradil vodu tohto odberného miesta do I. triedy kvality.

V Medveďove bentické organizmy zatriedili vodu do III. triedy kvality, makrofyty do II. a fytoplanktón do I. triedy kvality. Výsledný ekologický stav na základe biologických prvkov kvality možno pre toto odberné miesto hodnotiť ako priemerný (III.).

Ekologický stav na odbernom mieste v Komárne je na základe fytoplanktónu aj fytobentosu hodnotený ako dobrý (II. trieda kvality), avšak podľa makrozoobentosu ako zlý, čiže IV. trieda kvality.

Na základe vypracovaných klasifikačných schém bola voda v Dunaji podľa makrozoobentosu zatrieďovaná do III.-IV. triedy kvality, čo zodpovedá priemernému až zlému ekologickému stavu pravdepodobne v dôsledku zahrnutia niektorých nerelevantných biologických indexov, resp. v dôsledku stanovenia príliš vysokých hraničných hodnôt pre jednotlivé triedy kvality. Celkovo bol ekologický stav vody v Dunaji hodnotený ako priemerný – III. trieda kvality (Tab. 4).

Voda Mošonského Dunaja pri Čunove podľa hodnotenia na základe makrozoobentosu patrila do III. triedy kvality, pričom spoločenstvo fytobentosu ju zatriedilo do II. triedy a fytoplanktón do I. triedy kvality. Stanovenie III. triedy kvality v prípade makrozoobentosu spôsobili prísnejšie hraničné hodnoty pre zatriedenie, odvodené pre prirodzené vodné útvary, preto ekologický stav vody v tomto odbernom mieste bol charakterizovaný ako dobrý (II. trieda kvality).

V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove bol ekologický stav hodnotený na základe fytobentosu a fytoplanktónu ako veľmi dobrý (I. trieda kvality). 

Tab. 7: Hodnotenie ekologického stavu pre vybrané biologické prvky kvality

Je potrebné zdôrazniť, že uvedené hodnotenie nie je zatiaľ založené na definitívnych klasifikačných schémach. V súčasnosti stále prebieha ich dopracovanie na základe harmonizácie monitorovaných výsledkov. Existujúce klasifikačné schémy u jednotlivých biologických prvkov kvality sa budú modifikovať pre jednotlivé typy s cieľom zabezpečiť vyššiu citlivosť hodnotenia.

Zoznam taxónov makrozoobentosu, fytobentosu, makrofýt a fytoplanktónu na jednotlivých odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH je uvedený v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007 v časti A.2. 

2.3.4.   Hodnotenie kvality sedimentov

V roku 2007 boli vzorky sedimentov odobraté v septembri na šiestich odberných miestach (Tab. 8). Miesta odberu dnových sedimentov (Obr.2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja a do oboch rozšírených častí zdrže na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažúcich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, najmä v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodárenských zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia.

Na rokovaní v Győri uskutočnenom 18. mája 2005 sa odborníci oboch strán dohodli, že do zosúladenia legislatívy pre hodnotenie kvality sedimentov v rámci EÚ budú obe strany používať na hodnotenie kvality sedimentov kanadskú normu „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG) z roku 1999, aktualizovanú v roku 2002. 

Tab. 8: Miesta odberu dnových sedimentov

Hodnotenie zloženia sedimentov podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”

V rámci hodnotenia kvality sedimentov kanadská norma CSQG používa namerané, t.j. absolútne hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Hodnotenie podľa uvedenej normy uvádza nasledujúca tabuľka:

Tab. 9: Kvalita sedimentov podľa CSQG

TEL - Threshold effect level – prahová koncentrácia je koncentrácia látok, pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý vplyv na biologický život. Pri nižších hodnotách (< TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov.

PEL – Probable effect level – označovaná ako úroveň pravdepodobného účinku je koncentrácia, pri ktorej prekročení nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často, vo viac ako 50 % prípadov.

Hodnoty medzi >TEL <PEL predstavujú rozsah koncentrácií, kedy nepriaznivé účinky na biologický život môžu pozorované občasne (príležitostne), vo viac ako 25 % prípadov a menej ako 50 % prípadov.

Podľa „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life“ boli príslušné koncentrácie látok pre TEL a PEL odvodené z toxikologických informácií podľa „National Status and Trends Program“ (modifikovaný NSTP) a „Spiked-sediment toxicity test“ (SSTT).

Zatiaľ nie je dostatok dát podľa metódy testovania toxicity SSTT. Preto tam, kde sa takéto testy nevykonali používajú sa len výsledky podľa NSTP a namiesto TEL sa označujú ako ISQG (Interim Sediment Quality Guidelines).

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo (viď Tab. 9):

-          chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo

-          PCB suma, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,

-          naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, chryzén a benzo(a)-pyrén.

V roku 2007 neboli analyzované niektoré organické látky: pyrén, acenaftylén, acenaftén, fluorén, benzo(a)antracén, dibenzo(a,h)antracén.

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia hodnotené podľa Kanadskej normy za hydrologický rok 2007 sú uvedené v Tab. 10. Obsahy ťažkých kovov podobne ako obsahy organického mikroznečistenia na sledovaných odberných miestach ani v jednom prípade nepresiahli v roku 2007 hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Koncentrácie ťažkých kovov (Cr, Cu, Zn, As, Cd, Hg, Pb) v sedimentoch boli nízke. Obsahy medi, arzénu, ortuti a olova na všetkých odberných miestach nedosiahli ani hodnoty limitu TEL (resp. ISQG). Zinok zaznamenal prekročenie TEL na dvoch lokalitách (307 a 311 v zdrži vodného diela), chróm na štyroch (307,308, 311 v zdrži vodného diela a v starom koryte Dunaja – 4016) a kadmium na piatich odberných miestach (307, 308, 309, 311 v zdrži vodného diela a 4016 v starom koryte Dunaja). Ich koncentrácie sa pohybovali v intervale >TEL<PEL, kedy sa môže nepriaznivý účinok príležitostne vyskytovať občasne vo viac ako 25 % a v menej ako 50 % prípadov. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov a predstavujú koncentrácie možného efektu. Všetky namerané koncentrácie sa však pohybovali bližšie k limitu TEL, keď sa nepriaznivý efekt vyskytuje len zriedkavo v menej ako 25 % prípadov a zodpovedá úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia.

V prípade organického mikroznečistenia nebola v roku 2007 na monitorovaných odberných miestach ani raz prekročená koncentrácia TEL (resp. ISQG) a okrem naftalénu sa všetky hodnoty pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. U naftalénu boli na dvoch odberných miestach (307, 311 v zdrži vodného diela) identifikované koncentrácie, ktoré však boli veľmi blízko medzi stanovenia použitej analytickej metódy.

V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007 sú v tabuľkách uvedené absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov (Tab. 10 a, b, c, d).

Niektoré ukazovatele kvality sedimentov zdrže Vodného diela Gabčíkovo (celkový obsah organickej hmoty, sulfidická síra (S^-2), TOC, amoniak (NH₃), amónne ióny (NH₄⁺), kadmium a berýlium) v roku 2007 vykazovali na niektorých odberných miestach odlišnosti oproti hodnotám nameraným v ostatných deviatich rokoch. Tieto ukazovatele sú stručne popísané v nasledujúcom texte.

Obsah organických látok v sedimentoch vodného diela je dlhodobo nízky, mierne sa zvyšuje v zálivoch s pretekajúcou vodou. V roku 2007 sa pohyboval od 3,4 % (3739 – Dunaj, staré koryto pri Sape) do 12,5 % (4016 – Dunaj, staré koryto nad prehrádzkou pri Dunakiliti). Najvyššia koncentrácia organických látok, ktorá bola nameraná v roku 2007 bola zatiaľ najvyššia od začiatku monitoringu.

V roku 2007 bol zistený najvyšší obsah amorfnej sulfidickej síry, vznikajúcej v sedimentoch pri rozklade organických látok v anaeróbnych podmienkach vo väčšine vzoriek odobratých sedimentov. Najvyššia koncentrácia tejto formy síry bola zistená nad prehrádzkou Dunakiliti – 4016 (staré koryto Dunaja) a prekračovala cca 10-násobne doterajšie namerané maximá sulfidickej síry v sedimentoch vodného diela. Jej zvýšený obsah môže súvisieť s premnoženými riasami a makrofytami, ktoré sa objavili v zdrži vodného diela zatiaľ v najvýznamnejšom množstve. Po odumretí zrejme zostali súčasťou sedimentov a obohatili ich o organickú hmotu a sulfidickú síru (Valúchová a kol., 2008).

Dôležitým ukazovateľom pri hodnotení kvality sedimentov je obsah organického uhlíka, ktorý dáva indikáciu o množstve organického uhlíka prírodného a antropogénneho pôvodu. Obsahy celkového organického uhlíka (TOC) oproti predchádzajúcim rokom významne klesli. Takéto nízke koncentrácie doposiaľ neboli v sedimentoch merané a najbližšie podobné hodnoty boli zistené v roku 2003.

Amoniak (NH₃) a amónne ióny (NH₄⁺) sú primárnym produktom prebiehajúceho rozkladu organickej hmoty – dusíkatých látok rastlinného a živočíšneho pôvodu. Podobne ako v prípade TOC bol v roku 2007 aj obsah NH₄⁺ za celé obdobie monitoringu kvality sedimentov najnižší. Môže to súvisieť s prejavmi eutrofizácie, ale aj so zmenou normového postupu na získanie výluhu sedimentu pre stanovenie. Obsah voľného amoniaku vyjadrený ako NH₃ bol v roku 2007 vo väčšine odberných miest sedimentov výrazne nižší ako v predchádzajúcich rokoch. Voľný amoniak (NH₃) je veľmi nestály a najmä v aeróbnom prostredí sa rýchlo oxiduje na dusičnany. To má veľký význam, pretože voľný amoniak je vo vode pre ryby toxický už pri nízkych koncentráciách.

Berýlium zaznamenalo výrazné prekročenia doteraz stanovených koncentrácií v sedimentoch vodného diela od roku 1998 na všetkých monitorovaných odberných miestach a v prípade kadmia to platí okrem odberného miesta č. 3739 v starom koryte Dunaja pri Sape. Sediment odobraný z tohto odberného miesta vykazoval najlepšiu kvalitu v roku 2007. 

2.3.5    Dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

Dlhodobý vývoj kvality dunajskej vody na vstupnom a výstupnom profile oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo je graficky spracovaný za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2007 na Obr. A.2-13 až Obr. A.2-60, ktoré sa nachádzajú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2007.

Teplotný režim. Vývoj teploty vody vykazuje v dlhodobom vývoji sezónne kolísanie na vstupnom aj výstupnom profile a veľmi podobný priebeh. Teplotné maximá v rokoch 2004 a 2005 v porovnaní s ostatnými rokmi sledovaného obdobia mierne poklesli a v rokoch 2006 a 2007 zasa dosiahli vyššie hodnoty, pričom v Bratislave sú zaznamenávané vyššie maximá teploty vody ako v Medveďove.

Kyslíkový režim. Z ukazovateľov kyslíkového režimu má rozpustený kyslík výrazne sezónny charakter a kolíše v intervale 7-15 mgl^-1, čo zodpovedá I. triede kvality podľa STN 75 7221. Dlhodobý vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka v profiloch Medveďov a Bratislava je veľmi podobný, len miestami sa vyskytujú lokálne rozdiely, kedy na jednom profile je hodnota vyššia resp. nižšia (napr. v rokoch 2005-2006 boli v Medveďove zaznamenané vyššie maximá). Obsahy BSK₅ a CHSK_Mn, ktoré sa používajú na všeobecné charakterizovanie resp. identifikáciu organického znečistenia vodných plôch majú v dlhodobom vývoji klesajúcu tendenciu, čo je najviac badateľné od roku 2003 pre CHSK_Mn a od roku 2004 pre BSK₅ na vstupnom aj výstupnom profile. V sledovanom období (od roku 1992) boli v niektorých rokoch (1995, 1997, 1999) zaznamenané výrazne vyššie hodnoty BSK₅ hlavne na profile Bratislava. Koncentrácie oboch ukazovateľov sú počas roka rozkolísané a podobný priebeh má aj TOC, ktoré v roku 2006 dosiahlo najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie a narušilo tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji. Maximálne hodnoty sa v sledovanom období striedali raz na jednom, raz na druhom profile.

Salinita (celková mineralizácia). Merná vodivosť má tiež sezónny charakter, v lete dosahuje nižšie hodnoty, v zime vyššie. Vývoj je na oboch profiloch veľmi podobný. V rokoch 2003-2007 sa hodnoty mernej vodivosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšili a v roku 2006 zaznamenali najvyššiu hodnotu v sledovanom období, v Bratislave o niečo vyššiu ako v Medveďove.

Reakcia vody. Hodnoty pH sú v Bratislave aj v Medveďove tiež veľmi podobné. Od roku 2004 neprekročili ani v jednom prípade hodnotu 8,5 a ich priebeh je vyrovnanejší na rozdiel od skokovitých zmien zaznamenávaných v predchádzajúcom sledovanom období.

Nutrienty. V prípade nutrientov môžeme konštatovať, že z dlhodobého hľadiska dochádza k znižovaniu ich obsahov. V najväčšej miere sa zníženie obsahov vyskytuje u amónneho iónu, ktorého koncentrácie sa od roku 1998 až do roku 2003 postupne znižovali. V rokoch 2004 a 2005 sa obsahy NH₄⁺ prechodne zvýšili výrazne na profile Bratislava a v menšej miere v Medveďove. V Bratislave dosiahli koncentrácie z rokov 1996-1997. V rokoch 2006 a 2007 boli hodnoty na oboch profiloch najnižšie za celé sledované obdobie. Podobne aj obsahy dusitanov, celkového fosforu a celkového dusíka sú od polovice roku 2006 najnižšie v sledovanom období, t.j. od roku 1992. Koncentrácie nutrientov sú na vstupnom aj výstupnom profile veľmi podobné, obsahy dusičnanov, amónnych iónov, celkového dusíka a celkového fosforu sú v Bratislave mierne vyššie ako v Medveďove. Ojedinele zaznamenané vysoké hodnoty nutrientov sa vyskytli väčšinou na vstupnom profile.

Katióny. Dlhodobý vývoj katiónov na hodnotených profiloch je navzájom podobný. Mierne vyššie hodnoty v Bratislave sú pozorované u draslíka a sodíka. Celkovo je možné konštatovať, že priebeh koncentrácií jednotlivých katiónov je v ostatných piatich rokoch plynulejší na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kedy zmeny boli v koncentráciách skokovité. V ostatných troch rokoch môžeme v Bratislave aj v Medveďove u sodíka pozorovať stúpajúci trend koncentrácií (najmä maxím) a v menšej miere aj koncentrácií horčíka (najmä miním).

Anióny. V prípade síranov a chloridov sú koncentrácie vyššie v Bratislave a obsahy hydrogénuhličitanov sú veľmi podobné.

Obsah nerozpustených látok je vyšší na vstupnom profile a vysoké hodnoty súvisia s povodňovými vlnami resp. zvýšenými prietokmi na Dunaji. Ojedinelé vysoké koncentrácie železa korelujú s vysokými hodnotami nerozpustených látok a vyskytujú sa hlavne v Bratislave.

Mikrobiologické ukazovatele kvality vody sú dlhodobo vyššie na vstupnom profile vodného diela, teda v Bratislave, čo je znakom prichádzajúceho znečistenia z priestoru nad Bratislavou a samočistiacich procesov prebiehajúcich v zdrži vodného diela, čím sa bakteriologické znečistenie čiastočne znižuje.

V dlhodobom vývoji zaznamenávajú obsahy chlorofylu-a nárast vo vegetačnom období a sú ovplyvňované klimatickými podmienkami. Najvyššia koncentrácia bola zaznamenaná v roku 2001 na profile Medveďov. Tento ukazovateľ kvality vody zaznamenáva na výstupnom profile vyššie hodnoty ako na vstupnom, podobne ako fytoplanktón a zooplanktón. Aj napriek pozorovaným a zdokumentovaným prejavom nadmerného rozvoja makrofýt a rias v zdrži vodného diela v roku 2007 sa kvalita vody na výstupnom profile z vodného diela v porovnaní s kvalitou vody vstupujúcej do oblasti vodného diela významne nemení, nezhoršuje sa.

Na základe dlhodobých meraní (1992-2007) na vstupnom a výstupnom profile – Obr. A.2-13 až Obr. A.2-60 v Grafickej prílohe, je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná. Dokonca sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú v Medveďove lepšiu kvalitu. Hodnoty nutrientov, hlavne koncentrácie amónnych iónov, dusičnanov, celkového dusíka a celkového fosforu sú v Medveďove nižšie ako v Bratislave. Mikrobiologické ukazovatele sú v prípade koliformných baktérií, termotolerantných koliformných baktérií i fekálnych streptokokov vyššie v Bratislave, čo je znakom prichádzajúceho znečistenia z priestoru nad Bratislavou a samočistiacich procesov zdrže Vodného diela Gabčíkovo.

2.4.  Záver

Kvalita povrchových vôd na odberných miestach sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2007 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. V Medveďove je kvalita vody v niektorých ukazovateľoch dokonca lepšia.

Ukazovatele ako teplota vody, rozpustené látky, merná vodivosť, katióny, anióny, celkový dusík, dusitany, dusičnany, fosforečnany a kyslík vykazujú sezónny priebeh. Zvýšenie alebo zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov sa počas 15-ročného sledovaného obdobia prejavuje už v Bratislave – odberné miesto č. 109, ktoré sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn, TOC, sapróbneho indexu a fekálnych streptokokov. Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky s ojedinele sa vyskytujúcimi vyššími hodnotami. V roku 2007 sa veľa hodnôt pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Smernica EÚ č. 2000/60/ES (Rámcová smernica o vode) venuje veľkú pozornosť biologickým ukazovateľom. Jej základným cieľom je dosiahnutie dobrého stavu vôd, a to dobrého ekologického a chemického stavu povrchových vôd. Ekologický stav je určovaný súborom biologických a podporných hydromorfologických, fyzikálno-chemických a chemických prvkov kvality. V súčasnosti sú vypracovávané metodiky na hodnotenie kvality vody v zmysle Rámcovej smernice o vode a nové kvalitatívne ciele, tak pre ekologický stav, ako aj pre chemický stav budú vydané nariadením vlády. V monitoringu podľa Dohody z roku 1995 sa tiež venuje hodnoteniu biologických ukazovateľov zvýšená pozornosť. Do roku 2007 sa hodnotil fytobentos, perifytón, makrozoobentos, biosestón, fytoplanktón, zooplanktón. V rámci biologického stavu kvality povrchovej vody sa stanovovali sapróbne indexy, na základe ktorých sa hodnotila saprobita vody, teda biologický stav vyvolaný znečistením vody biologicky rozložiteľnými organickými látkami. Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie, ktoré sa konalo 25. apríla 2007 v Győri sa dohodlo, že zo zoznamu stanovovaných ukazovateľov bude vynechaný zooplanktón a monitorovanie hydrobiologických prvkov sa bude uskutočňovať v súlade s metodikou dohodnutou v rámci Komisie hraničných vôd. Z hydrobiologických prvkov sa bude monitorovať fytoplanktón, fytobentos, bentické bezstavovce (makrozoobentos), makrofyty a ryby.

Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA (Tab. 3) bolo uskutočnené podľa hodnotení predchádzajúcich rokov s vynechaním zooplanktónu.

Spoločenstvá makrozoobentosu sú citlivými indikátormi akýchkoľvek zmien vo vodách a indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy. Sapróbny index makrozoobentosu veľmi dobre koreluje s gradientom dna, rýchlosťou prúdenia a typom dnových sedimentov. V roku 2007 sa pohyboval od 1,95 do 2,88. Na väčšine odberných miest dosahoval úroveň b-mezosaprobity. Na odberných miestach v zdrži č. 307 a 309 dosahoval b-a-mezosaprobitu a len na odbernom mieste č. 311 v šamorínskej časti zdrže bola zaznamenaná a-mezosaprobita, čo už predstavuje vodu so zreteľným znečistením. Podľa STN 75 7221 bola kvalita vody v zdrži v II.-IV. triede kvality. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxybiontné druhy indikujúce β-mezosaprobitu, kým na odberných miestach so spomaleným prúdom a s ním súvisiacim piesčitým až bahnitým substrátom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie.

Fytoplanktón je súčasťou sestónu, ktorý indikuje okamžitú kvalitu vody. V porovnaní s rokom 2006 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest vyššia, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam roku 2007. Abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 10 do 21156 jedincov/ml – Tab. 6. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v zdrži vodného diela na odberných miestach č. 311 (20820 jedincov/ml) a č. 309 (21156 jedincov/ml). Okrem ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove (317), na ostatných sledovaných odberných miestach sa aspoň raz v sledovanom období vyskytla hodnota nad 10000 jedincov/ml, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu, ktorý sa vyskytol už od prvej polovice apríla do polovice mája. Avšak priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja.

Sapróbny index biosestónu na sledovaných odberných miestach sa v dlhodobom meradle väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov a predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami. V roku 2007 sa pohyboval v intervale 1,56-2,36, čo zodpovedá II.-III. triede kvality povrchovej vody. Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2007 s rokom 2006 môžeme konštatovať, že na všetkých odberných miestach došlo k miernemu zníženiu hodnoty ročného priemeru sapróbneho indexu.

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2007 negatívny vplyv na saprobitu.

Perifytón, ktorý predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu (nárastov) na odbernom mieste 3376 v ramennej sústave v roku 2007 bola 1,83, čo zaraďuje kvalitu vody do II. triedy podľa STN 75 7221.

VÚVH robilo hodnotenie sledovaných biologických prvkov kvality sledovaných v roku 2007 v zmysle Rámcovej smernice pre vodu na základe vypracovaných typovo špecifických klasifikačných schém zvlášť pre jednotlivé biologické prvky kvality. Na monitorovaných odberných miestach sledovali bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos (bentické rozsievky), makrofyty a fytoplanktón. V hodnotení ekologického stavu pre vybrané biologické prvky kvality bola výslednou triedou kvality pre Bratislavu, stred a pravostranný priesakový kanál pri Čunove I. trieda, čo odpovedá veľmi dobrému ekologickému stavu, avšak hodnotili sa len fytobentos a fytoplanktón pre priesakový kanál a Bratislava, stred sa hodnotil len na základe fytoplanktónu. Na odbernom mieste v Mošonskom kanáli bola stanovená II. trieda kvality (dobrý stav). Ekologický stav pre Bratislavu ľavý a pravý breh bol hodnotený ako dobrý – III. trieda kvality a na odbernom mieste v Komárne sa výsledná trieda kvality pohybovala v II.-III. triede.

Na základe vypracovaných klasifikačných schém bola voda v Dunaji podľa makrozoobentosu zatrieďovaná do III.-IV. triedy kvality, čo zodpovedá priemernému až zlému ekologickému stavu pravdepodobne v dôsledku zahrnutia niektorých nerelevantných biologických indexov, resp. v dôsledku stanovenia príliš vysokých hraničných hodnôt pre jednotlivé triedy kvality. Celkovo bol ekologický stav vody v Dunaji hodnotený ako priemerný – III. trieda kvality.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedené hodnotenie nie je zatiaľ založené na definitívnych klasifikačných schémach. V súčasnosti stále prebieha ich dopracovanie na základe harmonizácie monitorovaných výsledkov. Existujúce klasifikačné schémy u jednotlivých biologických prvkov kvality sa budú modifikovať pre jednotlivé typy s cieľom zabezpečiť vyššiu citlivosť hodnotenia.

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2007 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Obsahy anorganického mikroznečistenia – ťažkých kovov na všetkých sledovaných odberných miestach ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Pohybovali sa v intervale > TEL < PEL Všetky namerané koncentrácie sa pohybovali bližšie k limitu TEL, keď sa nepriaznivý efekt vyskytuje len zriedkavo v menej ako 25 % prípadov. Organické mikroznečistenie sa pohybovalo v koncentráciách pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy a v dvoch prípadoch u naftalénu tesne nad medzou stanovenia a ani raz neprekročilo hodnotu TEL. Koncentrácie organických látok sa nachádzali v intervale < TEL, kedy nepriaznivý vplyv na biologický život sa vyskytuje len zriedkavo a zodpovedá úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia. Z ďalších ukazovateľov kvality sedimentov, pre ktoré nie sú limity podľa kanadskej normy, boli u niektorých zaznamenané koncentrácie, ktoré sa výrazne odlišujú od dlhodobých hodnôt monitorovania sedimentov. Vysoké obsahy boli zistené v prípade obsahov organických látok a sulfidickej síry a naopak veľmi nízke obsahy celkového organického uhlíka, amoniaku a amónneho iónu, čo môže súvisieť s prejavmi eutrofizácie. 

Tab. 10: Porovnanie koncentrácie ťažkých kovov a organického mikroznečistenia s limitmi kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life” (Podľa Valúchová a kol., 2008)

 

ISQG = TEL – Treshold Effect Level - vyjadruje koncentráciu látok, pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý vplyv na biologický život občasne. Pri nižších koncentráciách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo

PEL –  Probable Effect Level - definuje úroveň, prekročením ktorej nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často