Kapitola 7.

Monitoring bioty realizovaný v roku 2006 si kládol za cieľ ďalej sledovať hlavné trendy vo vývoji bioty v štrnástom roku od odklonenia Dunaja, zaznamenať zmeny a navrhnúť prípadné opatrenia pre zlepšenie podmienok biotopov a skvalitnenie monitorovacieho systému. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 20), ktoré sa nachádzajú v inundácii Dunaja, z toho jedna (plocha č. 2612) je umiestnená pod zaústením odpadového kanála vodného diela do Dunaja a slúži ako referenčná plocha bez priameho vplyvu VD Gabčíkovo.

Tab. 20: Zoznam monitorovacích plôch a sledovaných ukazovateľov

Číslo objektu	Ozn. lokality	Lokalita	Ukazovatele
Číslo objektu	Ozn. lokality	Lokalita	A		B	C	D	E
2600	MP-6	Dobrohošť - Dunajské kriviny		·	·	·	·
2603	MP-9	Bodíky - Bodícka brána		·	·	·	·	·
2604	MP-10	Bodíky - Kráľovská lúka		·	·	·	·	·
2608	MP-14	Gabčíkovo - Istragov		·	·	·	·	·
2609	MP-15	Sap - Erčéd		·	·
2612	MP-18	Kľúčovec - Sporná sihoť		·	·	·	·	·

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované 2-krát ročne (jarný a letný aspekt) a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3 - stromová, E2 - krovinná, E1 - bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Ďalej bola vyjadrená podobnosť porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dynamika vývoja porastu. V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené aj z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík).

V období medzi rokmi 1990-1991 a 1999-2002 sa monitorovanie makrofýt uskutočnilo metódou Braun-Blanquet (1964). V roku 2003 bola kvôli porovnateľnosti výsledkov s maďarskou stranou zavedená metodika podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 ex Matečný, 2003). Od roku 2007 bude v dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách Dunaja a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov opäť zavedené aj fytocenologické snímkovanie pomocou metódy Braun-Blanquet. Monitorovanie podľa metódy Braun-Blanquet bude uskutočňované popri Kohlerovej metóde, ktorá nehodnotí brehovú vegetáciu.

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou. V metodike vzorkovania oproti doterajšiemu monitoringu nenastali žiadne zmeny.

Vzorky (larvy) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Výsledky od roku 2004 zahŕňajú i imága zachytené na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia na zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch. Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou. Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov. Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú vzorkované preosievaním hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). V prípade potreby sa používa aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov.

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie je vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. S cieľom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpila aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág.

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m. Komplexnejšie hodnotenie ichtyofauny Dunaja, založené na expedičnom prieskume uskutočnenom Ústavom zoológie SAV je zhrnuté v Národnej správe z monitorovania za rok 2004.

Metodika zberu dát jednotlivých sledovaných ukazovateľov je podrobnejšie charakterizovaná v predchádzajúcich Národných ročných správach (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2005/index.html).

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Hydrologické a meteorologické podmienky roku 2006 boli celkovo priaznivé, hoci boli zaznamenané viaceré extrémne udalosti. Po tuhej zime, koncom marca bola väčšina monitorovacích plôch, v dôsledku vysokých vodných stavov Dunaja, zaplavená. Povodeň spôsobila mierne oneskorenie rozvoja jarných druhov, výdatne však zásobila pôdny profil vlahou. Priaznivé vlhkostné podmienky pretrvávali až do júna, a to aj vďaka vysoko nadpriemerným zrážkovým úhrnom v apríli a máji. Avšak mesiac júl bol z hľadiska zrážok hlboko podpriemerný a z hľadiska teploty vzduchu vysoko nadpriemerný. Tento nepriaznivý stav sčasti zvrátila augustová povodeň, tá však zasiahla iba plochy v oblasti nad a pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála. Táto záplava bola miernejšia aj z hľadiska efektu prirodzeného prihnojenia porastov. Rastové obdobie trvalo vďaka teplej, avšak suchej, jeseni dlho.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Vážky sú od roku 2002 sledované v štrkovej jame v blízkosti starého koryta Dunaja.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo, v ostatných rokoch je možné badať ustálenie podmienok. Táto oblasť nebola zaplavená ani počas prirodzených záplav v rokoch 2005 a 2006, a nepatrný vplyv má aj zásobovanie ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt, ako aj riadené záplavy.

Vo fytocenóze monitorovacej plochy nedochádza v posledných rokoch k výrazným zmenám – ďalšiemu vysušovaniu. V zmenených podmienkach je plocha stabilizovaná. V dôsledku hlboko položenej hladiny podzemnej vody sú porasty v tejto oblasti výlučne ovplyvnené množstvom atmosferických zrážok. Hodnoty pokryvnosti i druhové zloženie jednotlivých vrstiev sú porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. Pokryvnosť stromovej vrstvy je nízka, topole majú suché konáre, ale je možné nájsť aj niekoľko zmladzujúcich sa jedincov v úrovni krov. Krovinná vrstva je druhovo bohatá a rozvinutá s dominanciou Cornus sanguinea (svíb krvavý). Pod ňou sa rozmanitá bylinná vrstva vyskytuje mozaikovito s dominanciou nitrofilných druhov a neofytov. Prežívajú však v nej aj hydrofyty, aj druhy znášajúce záplavy a kolísanie vlhkosti a pozoruhodný je aj stabilný výskyt Leucojum aestivum (bleduľa letná) (aj pri dlhoročnej absencii záplav). Medziročná podobnosť porastu je pomerne vysoká.

Hlavný tok Dunaja: Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili a sú relatívne stabilizované. Určité zmeny sú však každoročne zaznamenávané v súvislosti s aktuálnym hydrologickým režimom toku.

Cladocera, Copepoda: Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok boli v Dunaji už druhý rok málo zastúpené v dôsledku vysokých vodných stavov. Bohatšie spoločenstvá boli zaznamenané len na jeseň. Pre obe spoločenstvá je charakteristická dominancia euplanktonických druhov, ktorá sa v prípade perloočiek v ostatných rokoch zvyšuje.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom odklonenom úseku veľmi chudobné, v tomto roku na tejto ploche boli zaznamenané len imága jedného reofilného potočníka na pobrežnej vegetácii. Namiesto plánovaného prelovenia prúdnice Dunaja sa v hodnotenom roku vyskytla taká hydrologická situácia, že extrémne nízke prietoky Dunaja umožnili odobratie vzoriek z mediálu Dunaja i z kamenných prehrádzok. Avšak ani tieto vzorky neobsahovali zástupcov hodnotených spoločenstiev.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je v ostatných dvoch rokoch veľmi chudobné. K zámene reofilných druhov indiferentnými dochádzalo už aj v predchádzajúcich rokoch, ale v súčasnosti je očividný aj výrazný pokles početnosti zástupcov. Kým do roku 2004 sa tu niektoré druhy vyskytovali s niekoľkotisícovou abundanciou, v roku 2006 bol zaznamenaný nepravidelný výskyt troch indiferentných druhov s početnosťou do 20 ks. Príčina týchto zmien nie je v súčasnosti jasná, môže ísť aj o interakciu viacerých faktorov.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Prípadné rozdielnosti je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase odberu, čo mení charakter prelovenej monitorovacej plochy. Počet i početnosť druhov je v ostatných rokoch pomerne nízka, avšak ani nezaznamenané druhy nie sú považované za zriedkavé. Ichtyocenóza je naďalej tvorená hlavne eurytopnými druhmi, pri pretrvávajúcej prítomnosti reofilného zástupcu a v hodnotenom roku bol zaznamenaný aj expanzívny druh Neogobius melanostomus.

Odonata: Štrková jama, ktorá tvorí novovzniknutý biotop sledovaný (od roku 2002) z hľadiska vývoja odonatocenózy, sa v hodnotenom roku vyznačuje už dobre rozvinutou submerznou aj pobrežnou vegetáciou. Aj napriek tomu bolo spoločenstvo vážok v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi chudobnejšie, pričom bolo tvorené hlavne eurytopnými druhmi. Ochudobnenie spoločenstva pravdepodobne vyvolalo vyschnutie ramena v jesennom období pri extrémne nízkych vodných stavoch Dunaja.

Terestrická fauna - Gastropoda: V dôsledku dlhodobého vysychania oblasti je možné prítomnú terestrickú malakocenózu hodnotiť ako stabilizované spoločenstvo najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa. Plocha je už 15 rokov bez vplyvu záplav, mäkkýše sú odkázané na zrážkovú vodu. Spoločenstvo je druhovo bohaté, výskyt druhov je v priebehu roka ustálený. V spoločenstve dominuje lesný mezohygrofilný druh, hojnejšie zastúpenie majú aj euryekné druhy. Prenikanie vyslovene xenocénnych druhov naďalej nie je badateľné.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym účinkom koryta.

Premena mladého porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) podplochy 2603/A sa v hodnotenom roku spomalila. Hodnoty pokryvnosti zapájajúcej sa stromovej vrstvy sa nezvyšovali (do 75%), v podstate nezmenená ostala aj krovinná vrstva (do 25%). V bylinnej vrstve bol badateľný ďalší pokles počtu druhov (čo je v mladom poraste prirodzeným javom), pomerne nízke hodnoty jej pokryvnosti je možné pripísať hlavne suchému letu. Bylinná etáž bola v hodnotenom roku vyvinutá pod hustými korunami stromov a skupinami krov iba mozaikovito. Zastúpenie druhov znášajúcich záplavy je porovnateľné so zastúpením druhov v období zisťovania východiskového stavu (1990-1992). Druhy indikujúce kolísanie vlhkosti a vodné druhy neboli na ploche pred prehradením zaregistrované, ich výskyt je v mladom poraste nevýrazný, ale stabilný. Pokračuje aj klesanie počtu inváznych druhov, ako aj priemerného celkového počtu druhov, pričom platí, že pre zapojené lužné lesy je typický nízky počet druhov bylinného podrastu. Pravdepodobne dôsledkom suchého leta sa na ploche rozšírili druhy mierne suchých stanovíšť, ale na druhej strane, v spoločenstve boli hojnejšie zastúpené aj druhy mierne mokrých biotopov.

Makrofyty: Spoločenstvá makrofytov v sledovanom hlbokom prietočnom ramene boli v roku 2006 pomerne chudobné. Makrofyty boli totiž v auguste predchádzajúceho roka vyplavené záplavou a vysoké jarné prietoky v marci a apríli 2006 pribrzdili ich rozvoj. Pozdĺž prehrádzok sa na jar ojedinele vyskytoval len Myriophyllum spicatum. Populácie ostatných druhov sa začali rozvíjať až neskôr. Spoločenstvo v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahlo len polovičnú druhovú diverzitu. Ani rozšírenie invázneho druhu Elodea nuttalii nebolo také výrazné, ako v predchádzajúcom roku.

Hlavný tok Dunaja: Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Zástupcovia podeniek v ostatných rokoch vo vzorkách chýbajú, čo v tomto roku platí pre celý sledovaný úsek Dunaja. Spoločenstvo potočníkov bolo v hodnotenom roku pomerne bohaté. Okrem dlhodobo prítomného reofilného filtrátora (Brachycentrus subnubilus) boli prítomné druhy rodu Hydropsyche, ktoré v minulosti patrili medzi bežné dunajské druhy.

Ramenná sústava: Sledované živočíšne spoločenstvá sú prispôsobené regulovanému vodnému režimu ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy. Zmena hydrologických podmienok ramena sa neočakáva.

Cladocera: Súčasné osídlenie ramena tvoria hlavne fytofilné druhy Chydorus sphaericus a druhy rodu Alona. Tieto druhy osídľujú litorál i mediál ramena. Z euplanktonických druhov, ktoré tu prevládali pred prehradením, bolo zaznamenané len niekoľko jedincov Bosmina longirostris a Daphnea galeata. Ústup pravých planktonitov bol pozorovaný po vyťažení brehového porastu ramena a následnom rozvoji makrovegetácie v ramene (cca od roku 2004). Spoločenstvo perloočiek bolo v celom hodnotenom roku pomerne bohaté, k jesennému ochudobneniu spoločenstva nedošlo.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok doteraz reagovalo na zmenené podmienky ramena pomalšie, než spoločenstvo perloočiek, avšak v roku 2006 už aj medzi veslonôžkami prevládali fytofilné druhy (Eucyclops serrulatus, Eucyclops speratus, Ectinosoma abrau). Navyše, spoločenstvo bolo aj druhovo chudobné, čo je možné pripísať pravdepodobne hlavne rýchlemu prúdeniu vody v regulovanom ramene.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v poslednom období druhovo a početnostne čoraz chudobnejšie. V hodnotenom roku boli zachytené len dva druhy podeniek (stagnikolný a semireofilný) a jeden semireofilný potočník.

Odonata: Spoločenstvo vážok sa v hodnotenom roku vyznačovalo znížením dominancie reofilných druhov, pričom sa zvyšuje zastúpenie druhov stojatých a prehrievaných vôd. Tento trend bol zaznamenaný aj v predchádzajúcom roku a platí, že toto spoločenstvo je viac podobné spoločenstvu pred prehradením a to pravdepodobne vďaka hydrologickým podmienkam ramena podobným stavu pred prehradením (nižší stav vody, zárasty makrofytov).

Mollusca: Monitorovacia plocha naďalej poskytuje podmienky pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov v dôsledku svojho heterogénneho charakteru a prepojenia s ostatnými ramenami a za vysokých stavov aj s Dunajom. Spoločenstvo naďalej pozostáva hlavne zo stagnikolných až indiferentných druhov, svoju dominanciu si zachovávajú k prúdeniu indiferentní ubikvisti Dreissena polymorpha a Bythinia tentaculata, v hodnotenom roku spolu aj s ďalším stagnikolným druhom rodu Bithynia.

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, vďaka regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní zástupcovia – aj v roku 2006 Alburnus alburnus. Pozitívne je, že početnosť expanzívneho nepôvodného druhu Neogobius melanostomus mierne poklesla. Avšak nižšia bola aj relatívna početnosť ostatných druhov rýb.

Terestrická fauna - Gastropoda: Malakocenóza mladého topoľového porastu (na podploche č. 2603/A) má mezohygrofilný charakter s dominanciou druhov prechodných a tvrdých lužných lesov. Polyhygrofilné druhy majú i naďalej zanedbateľné zastúpenie, čím sa malakocenóza líši od ostatných spoločenstiev sledovanej inundácie Dunaja. Novonájdený druhu pre územie derivácie Discus rotundatus sa ani naďalej nespráva invazívne.

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamal pod obcou Bodíky, ktoré bolo s okolitou časťou inundácie naposledy prepojené počas prirodzených záplav v roku 2002. Počas jarných vysokých prietokov Dunaja v roku 2006 síce bola terestrická časť monitorovacej plochy zaplavená, ale k prepojeniu izolovaného mŕtveho ramena s ostatnými časťami ramennej sústavy nedošlo.

Vývoj vŕbového porastu monitorovacej plochy (TMP 2604/B) je dlhodobo stabilizovaný a v podstate sa nevymyká z prirodzených výkyvov. Situácia z hľadiska vlhkostných podmienok bola v roku 2006 dobrá, lokalita bola na jar zaplavená. Záplava mierne pribrzdila rozvoj všetkých troch vrstiev. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, z hľadiska stromovej a krovinnej etáže neboli v neskoršom období zaznamenané výrazné zmeny. Bylinná vrstva bola na jar ešte nízka (30-40 cm) a tvorili ju hlavne druhy Ficaria bulbifera a nitrofilný druh Urtica dioica. Ostatné druhy – aj invázne neofyty mali ešte len nízke zastúpenie. Zastúpenie vzácneho jarného druhu Leucojum aestivum v ostatných rokoch výrazne pokleslo, v posledných dvoch rokoch sa vyskytoval už len ojedinele. Pôda podplochy bola v čase letného zápisu už len mierne vlhká. Malo to vplyv hlavne na zloženie bujnej bylinnej vrstvy, ktorej ráz už určoval neofytný Impatiens glandulifera a popri ňom sa hojne vyskytovali i ďalšie charakteristické druhy tohto typu biotopu (Urtica dioica, Rubus caesius, Calystegium sepium). Pravdepodobne vďaka priaznivým vlhkostným podmienkam posledných dvoch rokov, sa v spoločenstve uplatňujú vlhkomilnejšie druhy. Mierne sa zvýšilo i zastúpenie druhov indikujúcich záplavy a kolísanie vlhkosti. Ustúpili druhy sviežich stanovíšť a nahradili ich druhy vlhkých biotopov.

Makrofyty: Keďže prítomnosť hydroekofázy je v ramene počas vegetačného obdobia v ostatných rokoch ustálená, spoločenstvo makrofýt v ramene sa výrazne nemení. Otvorenú vodnú plochu aj v tomto roku zarástol Ceratophyllum demersum, na plytších bol koncentrovaný Hydrocharis morsus-ranae, v trvalo zaplavenej východnej časti plochy, okrem porastu Ceratophyllum demersum, prevládala populácia Nymphaea alba. Minuloročný masový výskyt vláknitých rias sa nezopakoval. Lokalita je naďalej bohatá na vzácne druhy, a mnohé z nich vytvárajú pomerne rozľahlé porasty (Nuphar lutea, Salvinia natans, Trapa natans).

Cladocera: Trend vývoja pomerne bohatého spoločenstva perloočiek je v plesiopotamali lokality ovplyvnený zarastaním ramena a následným hromadením odumretých zvyškov na dne. V dôsledku toho dochádza k zhoršovaniu podmienok pre planktonické druhy, ktoré si svoju dominanciu zachovávajú len v mediáli ramena (Bosmina longirostris, Ceriodaphnia pulchella). V litorále sa vyskytujú hlavne fytofilné druhy spolu s druhmi rodu Alonella, ktoré preferujú perifytón bohatý na baktérie a organický detrit. Postupné zazemňovanie ramena by bolo potrebné prerušiť jeho prepláchnutím. Na základe vysokej druhovej diverzity perloočiek a veslonôžok, ako aj prítomnosti vzácnych druhov pre územie Slovenska je lokalita hodná ochrany.

Copepoda: Vplyv zarastania ramena je v druhovo bohatom spoločenstve veslonôžok menej výrazný. Svoju dominanciu si zachovávajú euplanktonické druhy. Je však potrebné dodať, že aj tieto dominantné euplanktonické veslonôžky (druhy rodu Thermocyclops) uprednostňujú biotopy s vyššou priemernou teplotou.

Ephemeroptera, Trichoptera: Po predchádzajúcom roku aj v tomto roku sa zachovalo mierne bohatšie spoločenstvo podeniek. Prítomné tri druhy (stagnikolné druhy a druhy eutrofných vôd) sa vyskytovali pomerne hojne a mali v podstate stále zastúpenie v priebehu roka. Spoločenstvo potočníkov bolo o niečo chudobnejšie. Okrem celoročne sa vyskytujúceho chráneného druhu bol zaznamenaný iba jeden druh silne viazaný na makrofyty.

Odonata: Druhová diverzita spoločenstva vážok bola opäť vysoká, k posilňovaniu spoločenstva dochádza od roku 2001. Okrem eurytopných druhov bol stále prítomný i zraniteľný druh Epitheca bimaculata, ktorý taktiež vyžaduje plytké prehrievané vody. Avšak je opäť potrebné upozorniť, že hladina vody v ramene ku koncu vegetačného obdobia klesá, čo spôsobuje nedostatok kyslíka vo vode. Pre zlepšenie tohto stavu by bolo potrebné realizovať simulované záplavy.

Mollusca: Malakocenóza lokality v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevykazuje takmer žiadne zmeny, ale z dlhodobého hľadiska je tu možné vidieť ochudobnenie spoločenstva v dôsledku izolovanosti mŕtveho ramena. Malakocenóza bola v roku 2006 tvorená ôsmimi druhmi, z ktorých veľmi vysokú abundanciu (až vyše 1700 jedincov vo vzorke) vykazoval ubikvistický druh Physa acuta. Je potrebné spomenúť opakujúcu sa letnú deštrukciu malakocenózy v dôsledku väčšieho poklesu hladiny vody, čomu by sa dalo predchádzať pravidelnou realizáciou simulovaných záplav.

Pisces: Ichtyofauna mŕtveho ramena sa vyznačuje ustáleným, ale pomerne nízkym počtom a početnosťou rýb. Výrazná zmena (nárast) bola v roku 2006 zaznamenaná v abundancii expanzívneho druhu Ameiurus melas, ktorý je v druhom roku svojej prítomnosti na lokalite už dominantný druhom spoločenstva.

Terestrická fauna - Gastropoda: Pôvodná mokraďová malakocenóza monitorovacej plochy zostala zachovaná aj v aktuálne hodnotenom roku. V spoločenstve dominovali dva výrazne vlhkomilné druhy, nižšie zastúpenie dosahovali aj ďalšie polyhygrofilných druhy. Zachovala sa aj absencia antropotolerantných druhov a prítomnosť ekosozologicky významného kalcifilného druhu Cochlicopa nitens.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Plocha je najrozsiahlejšou monitorovacou lokalitou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno typu para-plesiopotamal. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri priemerných, ale najmä nižších stavoch v starom koryte Dunaja. Avšak v rokoch 2005 a 2006 boli opakovane zaznamenané aj vysoké vodné stavy, čo zmiernilo vplyvy poklesu hladiny vody, vyvolaný eróziou dna pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála. Hydrologický režim oblasti nie je v súčasnosti regulovateľný. Výsledky monitorovania niektorých skupín bioty však naznačujú nutnosť riešenia dotácie vody v tejto oblasti.

Fytocenóza sledovaného mäkkého lužného lesa bola v roku 2006 dobre zásobená vodou. Stromová a krovinná vrstva bola z hľadiska pokryvnosti i druhového zloženia počas celého roka podobná predchádzajúcemu roku. Na vlhkej pôde, miestami pokrytej naplaveným raždím a vrstvičkou kalu, sa v čase jarného zápisu rozrastala bylinná vegetácia tvorená hlavne nitrofilnými druhmi (Aster lanceolatus, Ficaria bulbifera, Urtica dioica, Arctium lappa), typickými pre toto stanovište. Tieto nitrofilné druhy, s výnimkou jarného geofytu Ficaria bulbifera, vytvárali fyziognómiu porastu aj v letnom období, a pridružil sa k nim aj invázny neofyt Impatiens glandulifera, dorastajúci do výšky až 2,5 m. Do tejto výšky sa rozrástol aj lopúch, čo naznačuje ruderalizáciu biotopu. Na jeseň 2006 bol stromový porast plochy vyťažený holorubom.

Makrofyty: V terénnych zníženinách oblasti pravidelne dochádza k obnaženiu povrchu pôdy a k jeho opätovnému zaliatiu. V hodnotenom roku boli hladinové pomery ramena priaznivé, k obnaženiu dna došlo až na jeseň. Dlhodobé zaplavenie sa prejavilo aj v druhovej skladbe spoločenstva makrofýt. Vyskytovali sa druhy tolerujúce záplavy a v nižšie položených miestach aj druhy vlastnej vodnej vegetácie (Batrachium circinatum, Lemna minor). Populácie niektorých druhov neznášajúcich dlhodobé zamokrenie boli eliminované. Záplavy prežili dva invázne druhy (Negundo aceroides, Bidens frondosa).

Hlavný tok Dunaja: Súčasné akvatické spoločenstvá hodnoteného úseku Dunaja sú ovplyvnené zníženou rýchlosťou prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek je aj v tejto časti hlavného toku chudobné. Najbohatšie bolo v septembri, odbery v máji a júli svedčili o vyplvení zástupcov záplavami. Z hľadiska ekologických nárokov druhov dominovali euplanktonickí zástupcovia (predovšetkým druh Bosmina longirostris a druhy rodu Daphnia), ktorí v Dunaji prevažovali aj pred prehradením.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok reagovalo na zmeny spôsobené odklonením Dunaja pomalšie než spoločenstvo perloočiek. Jednoznačný pokles počtu a početnosti druhov je evidovaný len v ostatných 3-4 rokoch. V roku 2006 bolo spoločenstvo najchudobnejšie v máji, čo bolo spôsobené záplavami. Avšak aj pri ostatných odberoch bolo zachytených len 2-6 druhov, často len s niekoľkými exemplármi druhov. V mediáli hlavného toku sa však naďalej zachováva dlhodobé dominantné zastúpenie euplanktonických veslonôžok.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné. Podenky v tejto oblasti neboli v ostatných troch rokoch zaznamenané ani vo forme lariev, ani vo forme imág. Prítomnosť potočníkov bola v jednotlivých vzorkách nestála, ale v priebehu celého roka bol potvrdený výskyt troch typických reofilných dunajských druhov.

Odonata: V dôsledku nevhodných podmienok pre výskyt vážok v ramennej sústave Istragova a zlej dostupnosti ramien pre hydrobiologické odbery bolo sledovanie odonatocenózy v roku 2005 presunuté do Dunaja. Podľa prvých výsledkov je však odonatocenóza chudobná aj v hlavnom toku. V roku 2006 bol zaevidovaný jediný reofilný zástupca, ktorý však nebol odchytený priamo v Dunaji, ale zaznamenané boli dve lietajúce imága v jeho blízkosti.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov bolo už druhý rok výrazne ochudobnené ako z hľadiska počtu tak aj početnosti druhov. Došlo k výpadku druhov, ktoré sa predtým vyskytovali až v masových množstvách. Táto zmena bola prvý krát zaznamenaná v predchádzajúcom roku a bola pravdepodobne vyvolaná potravnými a priestorovými konkurenčnými vzťahmi nepôvodného invázneho druhu Theodoxus fluviatilis zaznamenaného v množstve takmer až 70 000 jedincov v roku 2004. Druhové zloženie spoločenstva v hodnotenom roku bolo totožné s predchádzajúcim rokom, avšak došlo k zníženiu abundancie viacerých druhov. Svoju pravidelnú prítomnosť si zachoval chránený vysadený reofil Fagotia esperi.

Pisces: Ichtyocenóza tejto časti toku vykazuje v ostatných rokoch pomerne malé zmeny, ale z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať ústup reofilných druhov, prítomnosť prevažne eurytopných druhov a rozširovanie sa nepôvodných expanzívnych reofilných zástupcov (Neogobius kessleri a Neogobius melanostomus). Je však možné predpokladať, že reofilná časť pôvodného spoločenstva nachádza útočisko v neprelovenej mediálnej časti toku. Ďalším pozitívnym zistením je, že prítomnosť expanzívnych druhov je síce v ostatných 3-6 rokoch trvalá, ale ich početnosť sa udržiava na nízkej úrovni.

Ramenná sústava: Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku. K prepojeniu s hlavným tokom dochádza pri vyšších prietokoch v Dunaji. Situácia bola z tohto hľadiska v rokoch 2005 a 2006 priaznivá, avšak výsledky monitoringu jednoznačne nepotvrdzujú priaznivý vplyv obnovenia kontaktu, nedošlo k výraznému obohateniu sledovaných spoločenstiev.

Cladocera: Toto spoločenstvo tvorí výnimku oproti vyššie uvedenému konštatovaniu, pretože v hodnotenom roku bolo najbohatšie za celé obdobie monitoringu, bolo zaznamenaných až 30 druhov. Na jar prevládali fytofilné druhy, v lete došlo k nárastu podielu euplanktonických druhov. Spoločenstvo bolo na jeseň početnostne chudobné, druhy sa vo vzorkách vyskytovali v počte 1-5 jedincov. Z hľadiska celého roka je možné (po predchádzajúcom roku opäť) potvrdiť trend postupného vytláčania euplanktonických druhov tychoplanktonickými. Súvisí to pravdepodobne s vyplytčovaním ramena.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok reaguje na zmeny podmienok ramena pomalšie. V tomto spoločenstve sa naďalej zachováva prevaha euplanktonických druhov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Výskyt lariev podeniek a potočníkov nie je v ramene v ostatných piatich rokoch registrovaný, pričom ich prítomnosť bola nepravidelná už aj v predchádzajúcich rokoch. Neudáva sa ani výskyt imág na pobrežnej vegetácii a v okolí.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena, v súčasnosti to platí iba pre časť ramena nad prehrádzkou Foki. Túto časť ramena obýva ichtyocenóza s relatívne vysokou druhovou diverzitou a početnosťou zástupcov. Dominantné zastúpenie v ostatných rokoch síce dosahujú eurytopné druhy, ale pretrváva aj prítomnosť reofilných zástupcov, ku ktorým sa pridružili aj nepôvodné expanzívne reofilné druhy. Spoločenstvo ďalej dotvárajú aj limnofilné druhy, hojne sa vyskytoval druh Lepomis gibbosus.

Druhá časť ramena, nachádzajúca sa pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná (výnimkou boli povodne v rokoch 2002, 2005 a 2006). Z hľadiska prúdomilnosti zástupcov je ichtyocenóza rôznorodá aj v tejto časti ramena – podobne ako nad hrádzou Foki, ide však o druhovo i početnostne chudobnejšie spoločenstvo. V roku 2006 tu bolo zaznamenaných 6 druhov, z ktorých výrazne dominoval eurytopný druh Rutilus rutilus. Vďaka vysokej početnosti tohto druhu v lete a na jeseň bola i celková početnosť ichtyofauny v tomto roku vysoká. K expanzívnemu reofilnemu druhu Neogobius kessleri sa v hodnotenom roku pridružil aj ďalší podobný druh Neogobius melanostomus. Ich výskyt je však zatiaľ sporadický.

Terestrická fauna - Gastropoda: Monitorovacia plocha sa vyznačuje stredne degradovanou malakocenózou mäkkého lužného lesa, v ktorej však degradačné procesy naďalej prebiehajú. Polyhygrofilné druhy sa hojnejšie vyskytujú len v depresiách, vo vyššie položených oblastiach dominujú lesné hygrikolné druhy spolu s nepôvodným euryekným ulitníkom Punctum pygmaeum. Po záplavách roku 2002 bolo očakávané vymiznutie tejto ekologickej skupiny len prechodné, zástupcovia sa v ostatných dvoch rokoch vracajú. Platí však, že prítomné zvyškové populácie polyhygrofilných-mokraďových druhov by sa po vyriešení dotácie oblasti vodou boli schopné obnoviť.

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k poklesu hladiny podzemnej vody, zachovala sa i častá prítomnosť záplav, a to z dôvodu vplyvu spätného vzdutia. Oblasť sa však v dôsledku pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávania hladiny povrchových aj podzemných vôd môže stať zraniteľnou a to hlavne v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji. Hydrologická situácia Dunaja bola z tohto hľadiska v ostatných dvoch rokoch veľmi priaznivá, v oboch rokoch bol zaznamenaný viacnásobný výskyt povodňových prietokov a zaplavenie lokality.

Fytocenóza: Vŕbový porast bol na jar roku 2006 vyťažený holorubným spôsobom. K úprave plochy po ťažbe ani k opätovnému zalesneniu v hodnotenom roku nedošlo pravdepodobne v dôsledku častých vysokých vodných stavov. Vrstva stromov a krov na tejto ploche neexistovala ešte ani počas letného zápisu, hoci miestami bolo pozorované zmladzovanie vŕb z pňov. Fytocenologický zápis bylinnej vrstvy bol z dôvodu výrubu uskutočnený len v letnom období. Pri jarnom monitorovaní bola pozorovaná pomerne hustá bylinná vrstva s pokryvnosťou 65%, v ktorej sa začali vyvíjať charakteristické druhy (Phalaris arundinacea, Iris pseudacorus, neofyt Aster lanceolatus). Bylinná etáž bola koncom leta zapojená na 100%, hojne boli zastúpené druhy Aster lanceolatus, Myosotis scorpioides, Persicaria dubia, avšak pribudol aj invázny druh Bidens frondosa. Prítomnosť vzácneho druhu Leucojum aestivum nebola v hustom, pováľanom záraste potvrdená. Po odstránení stromovej vrstvy došlo v poraste k zmene hodnôt indexov svetla a dusíka, a podobnosť porastu bola veľmi nízka. Po opätovnom zalesnení plochy sa očakáva rýchly rozvoj mladého porastu a následné priblíženie fytocenózy k stavu pred vyťažením. Prerušenie monitorovania sa preto neplánuje.

Terestrická fauna - Gastropoda: Výrubom lesného porastu bude postihnutá aj jeho typická mokraďová malakocenóza. V hodnotenom roku síce ešte bolo možné potvrdiť prítomnosť výrazne vlhkomilných i lesných hygrofilných druhov v počte podobnom predchádzajúcemu roku, avšak v nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazná zmena tohto spoločenstva.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Oblasť monitorovacej plochy je počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná, v roku 2006 k tomu došlo dvakrát. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané, môžu sa však začať prejavovať vplyvy zaklesávania dna v dôsledku erózie a s tým spojeného poklesu hladín podzemných vôd. Týmito zmenami môžu byť v nasledujúcich rokoch ovplyvnené hlavne terestrické spoločenstvá. Z hľadiska akvatických spoločenstiev Dunaja je potrebné prihliadať na vplyvy denného kolísania vodnej hladiny vplyvom prevádzkovania elektrárne.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Terestrická časť monitorovacej lokality sa nachádza v prechodnom lužnom lese na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Fytocenóza: Sledovaný porast tohto prechodného lužného lesa bol v roku 2006 veľmi dobre zásobený vodou, avšak povodne a súvislá vrstva pozáplavového kalu poznačili vývoj bylinnej vrstvy. Stromová a krovinná vrstva sa v podstate vyvíjali podobne ako predchádzajúce roky, a to ako z hľadiska pokryvnosti vrstiev, tak aj z hľadiska ich druhového zloženia. Pokryvnosť bylinnej vrstvy bola v čase oboch zápisov pomerne nízka, pretože sa zápisy v oboch prípadoch uskutočnili po opadnutí povodne. Rastlinstvo sa však po opadnutí záplav rýchlo rozrastalo. Selekčný vplyv záplav vyvolávajúci pokles počtu druhov bol znateľnejší počas letného zápisu. Napriek týmto veľmi priaznivým vlhkostným podmienkam nitrofilné druhy Urtica dioica a Rubus caesius neustúpili a celoročne určovali charakter podrastu. Nepriaznivým zistením je, že doterajší dominant jarných zápisov, blyskáč jarný, nebol v tomto roku zaznamenaný. Zmena bola zaznamenaná aj v ekologickej konštitúcii bylín, kde druhy sviežich stanovíšť čiastočne nahradili druhy mierne vlhkých a vlhkých stanovíšť. Medziročná podobnosť fytocenózy bola pomerne vysoká v letnom období.

Makrofyty: Podmienky sledovaného ramena sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne nezmenili. Vysoké vodné stavy na jar a v lete v oboch rokoch vytvárali vhodné podmienky pre existenciu vodných makrofytov a močiarnych rastlín znášajúcich zamokrenie. Spoločenstvá makrofytov taktiež ostali podobné, ako v predchádzajúcom roku. Druhy vlastnej vodnej vegetácie sa vyskytovali hlavne na úseku č. 1, najväčšia druhová diverzita bola zaznamenaná na úseku č. 3. Najhojnejšími druhmi boli opäť Ceratophyllum demersum, Potamogeton pectinatus a Rorippa amphibia. Pretrváva prítomnosť vzácnych a ohrozených druhov, invázny druh Elodea nuttalii v hodnotenom roku nebol nájdený.

Hlavný tok Dunaja: Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. Je však potrebné poznamenať, že toto kolísanie je modifikované denným kolísaním hladiny vody vplyvom prevádzkovania VD Gabčíkovo, ktoré pravdepodobne ovplyvňuje i zloženie pobrežnej fauny.

Ephemeroptera, Trichoptera: Prítomnosť zástupcov týchto skupín živočíchov nebola vo vzorkách ostatných dvoch rokov potvrdená, pričom už v predchádzajúcich rokoch mali nepravidelný výskyt. Takáto výrazná redukcia spoločenstiev sa na tomto úseku vysvetľuje pravdepodobným vplyvom denného kolísania hladiny vody Dunaja pod sútokom odpadového kanála a starého koryta. Na druhej strane sú však tieto spoločenstvá veľmi chudobné na celom odklonenom úseku Dunaja, kde sa vplyvy denného kolísania hladiny vody neprejavujú.

Mollusca: Tento úsek hlavného toku sa vyznačuje aj chudobnou malakofaunou. V posledných rokoch sú tu registrované len 3-4 nepravidelne sa vyskytujúce druhy. V hodnotenom roku bola zistená aj absencia reofilného Ancylus fluviatilis, ktorý pred pár rokmi mal ešte niekoľkotisícové populácie. Na druhej strane sa stabilizovala populácia reofilného Theodoxus fluviatilis, ktorý sa sem šíri z nižších úsekov toku. Toto ochudobňovanie malakofauny môže súvisieť tak s kolísaním hladiny vody, ako aj s prítomnosťou hrubej vrstvy naplaveného kalu na pobrežných kameňoch, ktorá bráni rozvoju rias, čím klesá potravná ponuka biotopu.

Ramenná sústava: Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji, pričom takýto stav po prehradení bol zaznamenaný v rokoch 2002, 2005 a 2006. Obnovenie sa v ostatných dvoch rokoch vyvodzuje z kalových stôp na stromoch blízkej fytocenologickej monitorovacej plochy, ktoré boli až vo výške 2 m.

Cladocera: O obnovení prepojenia ramena s Dunajom môže svedčiť aj nárast počtu druhov perloočiek tak v roku 2005, ako aj v roku 2006. Tento proces spomaľuje prirodzené zazemňovanie sledovaného ramena. V hodnotenom roku pribudli najmä fytofilné druhy, ktoré v ramene aj prevládali (Chydorus sphaericus). Zástupcovia spoločenstva sa dlhodobo vyskytujú s nízkou abundanciou.

Copepoda: Pomerne ustálené zloženie spoločenstva veslonôžok naznačuje, že proces zazemňovania ramena je pomalý. Udržiava sa tu prevaha pravých planktonitov – hlavne vďaka neozoonu Eurytemora velox, ktorý sa v roku 2006 ešte výraznejšie rozšíril a to i napriek výskytu hustých makrofytických zárastov. V roku 2005 došlo k úbytku druhov, ich počet zostal v hodnotenom roku na rovnakej úrovni.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné a nepravidelné. Jediná stagnikolná podenka Cloeon dipterum mala opäť celoročnú prítomnosť s nízkou početnosťou a semireofilný potočníkov Anabolia furcata bol zachytený pri dvoch odberoch.

Odonata: Spoločenstvo vážok bolo podľa aktuálnych výsledkov prekvapivo bohaté. Zapríčiňuje to fakt, že výsledky vypovedajú o osídlení troch susediacich biotopov: hlavný tok, občasne prietočné rameno a periodické mláky, ktoré sú zaplavené počas vysokých vodných stavov v Dunaji. V ramene boli zaznamenané eurytopné larvy vážok a v periodických mlákach sa vyskytovali druhy znášajúce vysychanie (druhy rodu Lestes) a nedostatok kyslíka (druhy rodu Sympetrum). Z pobrežnej vegetácie boli odchytené reofilné imága, ktoré sa pravdepodobne vyvíjali v eupotamáli.

Pisces: Ichtyofauna sledovaného občasne prietočného ramena bola v ostatnom čase druhovo a početnostne veľmi chudobná, čo sa pripisuje hlavne absencii prepojenia s Dunajom v čase neresu. Monitorované rameno navyše koncom roka 2004 vyschlo, čo malo za následok absenciu ichtyocenózy v roku 2005. Ryby v tomto roku neboli zaznamenané ani napriek viacnásobnému výskytu vysokých prietokov, ktoré mohli lokalitu zaplaviť. Je možné predpokladať, že zaplavenie tejto lokality v dôsledku zaklesávania koryta Dunaja nastáva až pri čoraz vyšších prietokoch. V roku 2006 sa ichtyofauna ramena vďaka záplavám obnovila na úroveň z roku 2004. Boli zaznamenané štyri druhy rýb nenáročné na obsah kyslíka vo vode.

Terestrická fauna - Gastropoda: Malakocenóza tejto oblasti je z hľadiska svojho druhového zloženia v posledných rokoch stabilizovaná. Avšak opätovné silné záplavy hodnoteného roku (pravdepodobne za pomoci minuloročných záplav) zapríčinili výmenu dominánt tohoročného spoločenstva. Minuloročné lesné mezohygrofilné a eurytopné dominantné druhy ustúpili a ich miesto zaujali lesný hygrofilný a polyhygrofilný priekopnícky druh. Zmeny štruktúry spoločenstva sú prirodzeným javom v podmienkach cyklického (záplavového) klimaxu. Navyše, aj výpadok euryekného, záplavy neznášajúceho, druhu Punctum pigmaeum indikuje veľmi dobré hydrologické podmienky lokality.

7.4. Záver

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev za priaznivých hydrologických a meteorologických podmienok roka 2006 je možné stručne charakterizovať nasledovne:

Z hľadiska vlhkostných podmienok je možné oblasť inundácie medzi starým korytom a derivačným kanálom je možné rozdeliť na niekoľko úsekov.

Najvrchnejšia časť tejto oblasti je bez pozitívnych vplyvov zásobovania ramennej sústavy vodou a nesiahajú sem ani vplyvy umelých záplav. V tejto časti sa nachádza monitorovacia plocha č. 2600, ktorá sa v súčasnosti vyznačuje stabilizovanými terestrickými spoločenstvami. Vo fytocenóze plochy bolo možné badať vysokú podobnosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom z hľadiska pokryvnosti i druhového zloženia jednotlivých vrstiev. Terestrická malakocenóza je naďalej druhovo bohatá s dominanciou euryekných druhov. Spoločenstvá sú ustálené na suchšej úrovni.

Nižšie, v oblasti medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja sa nachádzajú plochy č. 2603 a 2604. Oblasť sa vyznačuje regulovateľnou hladinou podzemnej vody a pravidelne sa vyskytujúcimi prirodzenými alebo umelými záplavami. Platí pritom, že stabilizované terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá typické pre vlhké varianty mäkkých lužných lesov sa nachádzajú iba na ploche č. 2604. Terestrické spoločenstvá plochy č. 2603 sú negatívne ovplyvnené drenážnym vplyvom starého koryta Dunaja, ktorý bol v hodnotenom roku navyše posilnený suchým letom. Vývoj mladého porastu plochy však naďalej smeruje k spoločenstvu východiskového stavu monitorovania. Z hľadiska akvatických spoločenstiev je situácia opačná, tie sa priaznivejšie vyvíjajú na ploche č. 2603. Regulovateľný vodný režim zabezpečuje ustálené podmienky pre vývoj bohatého, stabilizovaného oživenia ramena (ichtyocenóza, malakocenóza). V spoločenstvách perloočiek a veslonôžok je možné v posledných rokoch pozorovať pribúdanie fytofilných druhov, avšak deje sa to vplyvom lesohospodárskych zásahov a nie vplyvom VDG. Naopak, úbytok reofilných druhov v odonatocenóze znamená priblíženie k stavu pred prehradením. Mŕtve rameno plochy č. 2604 vykazuje na základe vývoja živočíšnych spoločenstiev znaky starnutia. Vo všetkých sledovaných živočíšnych spoločenstvách pribúdajú druhy preferujúce teplejšie vody a vody bohatšie na makrofyty a organický detrit. Tieto výsledky naznačujú potrebu prepláchnutia ramena, resp. vykonanie riadenej záplavy. V dôsledku prítomnosti viacerých vzácnych druhov je lokalita hodná ochrany.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (reprezentovanej plochami č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom je pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. Na druhej strane však nie je možné zabudnúť na pokles hladiny podzemnej vody, ktorý je v čase nízkych prietokov Dunaja výrazný (v súvislosti s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja). Pozitívom je, že opakované vysoké vodné stavy Dunaja v rokoch 2005 a 2006 zmiernili negatívne vplyvy tohto poklesu. Riešenie dotácie vody je však v tejto oblasti naďalej potrebná. Terestrické spoločenstvá plochy č. 2608 vykazujú znaky začínajúcej ruderalizácie – vyhynutie vŕb, výskyt inváznych rastlinných druhov, prítomnosť euryekných ulitníkov. Tieto znaky boli na ploche č. 2609 doteraz nevýrazné. Porast plochy však bol v roku 2006 vyťažený. V nasledujúcich rokoch sa očakáva rýchly rozvoj novovysadeného porastu smerom k typickej fytocenóze mäkkého lužného lesa. Týmto zásahom bola postihnutá aj terestrická malakocenóza, doteraz pozostávajúca z vlhkomilných druhov. Vývoj živočíšnych spoločenstiev rôznorodých ramien oblasti monitorovacej plochy č. 2608 je síce ovplyvnený prepojenosťou ramien s ostatnými ramenami, výraznejšie obohatenie spoločenstiev však nebolo pozorované ani po viacnásobnom výskyte vysokých vodných stavov na Dunaji (a pravdepodobnom obnovení kontaktu s ramennou sústavou) v ostatných dvoch rokoch. Výnimkou je len spoločenstvo perloočiek. Avšak aj v tomto spoločenstve je zjavný ústup euplanktonických druhov súvisiaci s vyplytčovaním ramena. Rozdiely ichtyocenóz dvoch sledovaných podplôch taktiež pramenia z rozdielu ich prepojenosti s Dunajom. Na oboch podplochách sa vyskytujú druhy s rôznymi nárokmi na prúdenie (eurytopné, expanzívne reofilné aj limnofilné), ichtyocenóza izolovanej podplochy je však podstatne chudobnejšia.

Oblasť ramien pod sútokom Dunaja a odpadového kanála (reprezentovaná monitorovaciou plochou č. 2612) v súčasnosti nie je signifikantne ovplyvnená prevádzkovaním VDG. V budúcnosti však nie je možné vylúčiť zníženie hladín podzemných vôd vplyvom postupného zaklesávania dna Dunaja vyvolaného eróziou pod gabčíkovskou elektrárňou. Roky 2005 a 2006 sa však vyznačovali veľmi dobrými vlhkostnými podmienkami, vďaka ktorým sa terestrické spoločenstvá vyvíjali priaznivo. Z hľadiska fytocenózy i malakocenózy bolo zaznamenané zvýšenie zastúpenia vlhkomilnejších druhov. Vysokými vodnými stavmi Dunaja a záplavami v ostatných dvoch rokoch bolo pribrzdené i starnutie ramien tejto oblasti. Ochudobňovanie sa spoločenstiev bolo prerušené vo väčšine skupín živočíchov. Obnovila sa aj ichtyocenóza ramena, a najbohatšia bola odonatocenóza, ktorá však reprezentovala rôzne typy biotopov.

Hlavné koryto Dunaja (sledované na komplexných monitorovacích plochách č. 2600, 2603, 2608 a 2612) sa vyznačuje zmenenými charakteristikami po odklonení toku. Väčšina sledovaných skupín živočíchov je v podstate stabilizovaná, ich aktuálny stav je podmienený hydrologickým režimom hodnoteného roka. Vysoké prietoky Dunaja v rokoch 2005 a 2006 vyplavili spoločenstvá perloočiek a veslonôžok, ktoré sú preto chudobné. Spoločenstvá podeniek, potočníkov a vážok sú v celom sledovanom úseku dlhodobo veľmi chudobné. Skutočný stav spoločenstiev však môže byť priaznivejší, zástupcovia sa totiž mohli presunúť smerom do stredu riečiska, kde sú odberovými metódami nezachytiteľné. Tento predpoklad platí aj pre ichtyocenózu, ktorá sa ďalej vyznačuje ustálenou prítomnosťou expanzívnych reofilných druhov v posledných rokoch. Najvýraznejšou zmenou posledných rokov je významný pokles počtu a početnosti druhov vodných mäkkýšov. Druhy, ktoré mali až masívny výskyt, sa stali nepravidelnými. Príčiny tejto zmeny nie sú jasné, môže ísť o priestorovú a potravinovú konkurenciu v spoločenstve. Dolný úsek odkloneného toku (kde zasahuje spätné vzdutie) a úsek pod sútokom s odpadovým kanálom je vplyvom prevádzkovania VDG ovplyvnený aj denným kolísaním hladiny vody. Predpokladá sa, že kolísanie hladiny môže narúšať vývin pobrežnej a temporálnej fauny, avšak z hľadiska sledovaných spoločenstiev neboli zaznamenané výrazné rozdielnosti v porovnaní s výsledkami z horného úseku odkloneného Dunaja.

7. BIOTA

7.1. Metodika zberu dát