V priebehu roka 2006 nenastala v monitoringu pôdnej vlhkosti žiadna zmena. Merania pôdnej vlhkosti sa uskutočňujú neutrónovou sondou. Pozorovania boli uskutočňované v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov s maďarskou stranou je zaradených 20 objektov (Tab. 15). Patria sem objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny „Biota“ (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny „Les“ (12 objektov), garantom ktorej je Národné lesnícke centrum Zvolen, výskumná stanica Gabčíkovo (NLC Zvolen) (Obr. 5).

Tab. 15: Zoznam pozorovaných lokalít

 

5.2. Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli v zmysle "Dohody" a "Štatútu" tabuľkovo a graficky spracované. Vypracované grafy a tabuľky sú uvedené v prílohách Národnej ročnej správy z monitorovania za rok 2006 (Tabuľkové a Grafické prílohy). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 2006, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov, vrátane údajov o hladine podzemnej vody v mieste merania pôdnej vlhkosti. Ako podporné údaje sú do výmeny zaradené aj údaje priemerných denných teplôt a denných zrážkových úhrnov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Grafické znázornenie nameraných údajov bolo vyhotovené v dohodnutom tvare a pozostáva z dvoch typov grafov:

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala len v prípade najmenej štyroch meraní po hĺbke.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2006. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite.

Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:       2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:     2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo. 

5.3. Hodnotenie monitorovaných lokalít

Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na hodnotení údajov nameraných v roku 2006. Základné údaje o lokalite, ako aj vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobná charakteristika lokality je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996 (www.gabcikovo.gov.sk). V priebehu roka 2006 pôdnu vlhkosť významne ovplyvnil prechod povodňových vĺn na prelome marca a apríla, v júni a v auguste, ako aj vysoké teploty v júni a júli a mimoriadne sucho v júli. Koncom vegetačného obdobia v septembri a prvej polovici októbra v dôsledku nedostatku zrážok a nízkych prietokov v Dunaji nastalo vyprázdnenie a presušenie pôdneho profilu. Povrchové vrstvy boli začiatkom vegetačného obdobia, najmä máji a júni, a potom v auguste  priaznivo ovplyvňované pomerne bohatými zrážkami.

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1841. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody nie je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) možné. V roku 2006 však vďaka povodni na prelome marca a apríla a potom aj v auguste hladina podzemnej vody vystúpila nad rozhranie štrkov a jemnozrnnejších sedimentov, pričom nasýtila  vrstvu v hĺbke 1,5-2,0 m. Obsah vlhkosti v pôdnom horizonte a v najvrchnejších vrstvách závisí výlučne od zrážok. K zvýšeniu vlhkosti dochádza len vplyvom pomerne výdatných zrážok a na jar, keď dochádza ku kombinácii topenia sa snehu so zrážkami (ako napr. aj začiatkom roka a v auguste 2006). Veľmi priaznivo sa na pôdnej vlhkosti prejavuje prevádzanie povodňových prietokov starým korytom Dunaja (Obr. 5-1a).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, čo dokazuje, že sú výlučne závislé od zrážok, teploty a evapotranspirácie. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v tejto hĺbke vytvára prevažne v mesiacoch november až marec, prípadne apríl. Najvyššia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti vo vrstve do 1 m sa na tejto lokalite vyskytla v koncom marca a koncom apríla 2006 (Obr. 5-1b). Od konca apríla pôdna vlhkosť rýchlo klesala, pričom najnižšie hodnoty dosiahla v októbri 2006. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2006 bola 11,03 objemových %, najvyššia 29,24 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2006 silne ovplyvnený prechodom marcovej/aprílovej povodne. Po nasýtení vrstiev v tomto hĺbkovom intervale sa obsah pôdnej vlhkosti postupne znižoval, avšak od konca marca sa až do konca roka pohyboval nad 20 objemových %  (Obr. 5-1b). Po dvoch suchých rokoch (2004, 2005) sa obsah pôdnej vlhkosti opäť pohyboval na podobnej úrovni ako pred prehradením Dunaja. Avšak bez výskytu podobných povodní pôdna vlhkosť pravdepodobne klesne na úroveň pod 20 objemových %. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola začiatkom roka 17,21 objemových %, najvyššia 29,72 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Avšak v rok 2006 je zreteľný aj vplyv z hladiny podzemnej vody. Najintenzívnejší vplyv klimatických pomerov sa prejavuje do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m, kde sa nedostatok vlahy prejavil v mesiacoch júl až november. Dotácia vrchnej vrstvy obyčajne prebieha v mesiacoch november až apríl, ale z dôvodu suchej a teplej jesene dotácia do polovice decembra ešte nezačala. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 0,8 až 1,5 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne vyznieva, avšak vďaka povodni na prelome marca a apríla a v auguste bol tento hĺbkový interval výrazne ovplyvnený hladinou podzemnej vody. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2709 sa do prehradenia Dunaja pohybovala takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa po prehradení Dunaja väčšinou pohybuje v jeho dolnej polovici maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 3 m pod terénom. V roku 2006 sa hladina pohybovala 0 až 3,5 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. V ostatných dvoch rokoch sa rozkyv oproti predchádzajúcim piatim rokom zmenšil. Pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty, ale v roku 2006 bola výrazne ovplyvnená povodňou na prelome marca a apríla a v auguste. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl. Maximálne hodnoty vlhkosti boli dosiahnuté v mesiaci apríl. V dôsledku suchej a teplej jesene sa pôdny profil v hĺbke do 1 metra  mierne presušil, ale koncom roka sa opäť začal napĺňať. Najnižšie hodnoty v roku 2006 dosiahla pôdna vlhkosť koncom júla. V roku 2006 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 15,76 objemových %, najvyššia 35,04 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti prevažne závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. Vďaka priaznivej hydrologickej situácii sa začiatkom apríla pôdny profil nasýtil a až na minimálnu hodnotu koncom júla sa obsah pôdnej vlhkosti pohyboval nad 30 objemových %. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 29,72 objemových %, najvyššia hodnota bola 37,93 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-2a) je vplyv klimatických pomerov menej výrazný. Prejavuje sa najmä v letných mesiacoch pri nedostatku zrážok, kedy dochádza k presúšaniu pôdneho profilu až do hĺbky cca 0,8-1 m, ako to je vidieť v druhej polovici roka 2006. Na prelome rokov 2003-2004 je vidieť pretrvávanie nízkych hodnôt pôdnej vlhkosti v dôsledku nedostatočného zásobovania od hladiny podzemnej vody a zrážok. V roku 2006 je zreteľný priaznivý vplyv zvýšených prietokov v starom koryte Dunaja počas prechodu povodne na prelome marca a apríla a v auguste, ale i počas zvýšených prietokov v máji. V horných vrstvách sa pozitívne odzrkadlili aj zrážky, čo sa prejavilo na vyšších hodnotách obsahu pôdnej vlhkosti až do júna 2006.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2710 a 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,5 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramenách. Hladina podzemnej vody na lokalite prevažne kolíše od 0,5 do 1,5 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti iba mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Jestvujúce kolísanie súvisí so striedaním sa zimného a letného režimu prietokov v ramennej sústave a s klimatickými pomermi, resp. evapotranspiráciou. V roku 2006 však v dôsledku suchého júna a júla a teplej a suchej jesene bola pôdna vlhkosť rozkolísanejšia. Jesenné hodnoty boli najnižšie za ostatných päť rokov. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2006 bola 39,79 objemových %, najvyššia 48,93 objemových % (Obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa prakticky pohybujú na úrovni nasýtenia. Je to spôsobené tým, že hladina podzemnej vody sa v priebehu roka pohybuje v hornej časti tohoto hĺbkového intervalu. V tejto hĺbkovej úrovni sa nepriaznivé klimatické pomery vôbec neprejavili. V roku 2006 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 47,74 objemových %, najvyššia 45,01 objemových %. Aj tieto hodnoty naznačujú, že priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti bol po celý rok 2006, tak ako aj za celé predchádzajúce obdobie, vyrovnaný.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-3a) je vidieť, že vplyv klimatických pomerov na tejto lokalite je zanedbateľný. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2006 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov, ktorá je približne v hĺbke 4,6 m. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde č. 2711 pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších vodných stavov. Pri porovnaní priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky sa dá usúdiť, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemerných a minimálnych hladín. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch občas dochádza k zatopeniu monitorovaného územia, v roku 2006 sa takýto stav vyskytol trikrát. V prípade dlhotrvajúcich nízkych stavov, ako to bolo v druhej polovici hydrologického roka 2003 a v roku 2004 sa výrazne prejavuje nedostatočné zásobovanie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou. Deficit pôdnej vlhkosti bol výrazný aj v jesennom a zimnom období ostatných dvoch rokov.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá a maximá sa viažu na minimá a maximá priebehu hladiny podzemnej vody. V zimnom období sa však na tvorbe pôdnej vlhkosti výrazne podieľajú aj zrážky. V rokoch 2005 a 2006 bol prerušený negatívny trend postupného klesania obsahu pôdnej vlhkosti. Výrazne sa na tom podieľali priaznivé hydrologické podmienky, keď pri viacnásobnom zaplavení územia bol pôdny profil dostatočne zásobený vodou (Obr. 5-4b). Aj napriek suchej jeseni 2006 a nepriaznivým klimatickým podmienkam v júni a júli 2006 nenastalo také výrazné perschnutie pôdneho profilu ako v rokoch 2003 a 2004. V roku 2006 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 15,09 objemových %, najvyššia 34,24 objemových %. Na hodnotách pôdnej vlhkosti sa priaznivo odrazili zvýšené prietoky v Dunaji na prelome marca a apríla a v auguste. Naopak nepriaznivo sa prejavilo sucho a nízke prietoky v júli 2006, kedy bola zistená najnižšia hodnota priemernej pôdnej vlhkosti.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je rozdiel oproti rokom 2003 a 2004 ešte výraznejší. Hodnoty pôdnej vlhkosti neklesli pod 20 objemových %. V dôsledku priaznivých hydrologických podmienok sa na tvorba pôdnej vlhkosti takmer po celý rok podieľala podzemná voda. Najnepriaznivejším obdobím bol mesiac júl a posledné štyri mesiace roka. Vďaka priaznivým hydrometeorologickým podmienkam sa hodnoty pôdnej vlhkosti začiatkom apríla dostali takmer na úroveň nasýtenia. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2006 bola 22,59 objemových %, najvyššia 38,44 objemových %. Napriek pomerne priaznivému vývoju v roku 2006 netreba zabúdať, že pri neriešení problému dotácie vody, resp zvýšenia hladiny sa táto lokalita v prípade suchších rokov stáva z hľadiska vývoja lesných porastov a bioty ohrozenou.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný do hĺbky cca 0,6 m. Aj tento najvrchnejší horizont je však občas dotovaný podzemnou vodou a to vždy v čase zvýšených prietokov na Dunaji. V roku 2006 sa takáto situácia vyskytla viac ako trikrát. V hĺbke 0,6 až 1,0 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva a uplatňuje sa už vplyv hladiny podzemnej vody. V rokoch 2003 a 2004 však boli vrstvy do hĺbky 2 m, až na jednu výnimku, závislé výlučne od zrážok. Je zrejmé, že pri relatívne nízkych stavoch na Dunaji, keď sa v priebehu roka nevyskytnú prietoky nad 4500 m³s^-1, začína byť vodný režim lokality závislý výlučne od zrážok. Táto skutočnosť bude mať výrazný vplyv na premenu lokality. Nedostatok zásobovania z hladiny podzemnej vody dokumentuje aj vývoj hladiny po prechode augustovej povodne, kedy sa hladina podzemnej vody pohybovala výlučne pod rozhraním jemnozrnnejších sedimentov a štrkopieskov. Výsledky monitoringu lesných porastov a bioty poukazujú na potrebu urýchleného doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou, tak aby sa priemerné hladiny podzemných vôd zvýšili o 0,5 až 1 m, inak je možné očakávať trvalú zmenu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev smerom k suchomilnejším.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa hladina podzemnej vody pohybovala v hĺbke od 0 do 3 m. V mesiacoch marec až máj a potom ešte v auguste bola lokalita niekoľkokrát zaplavená. Od augusta 2006 do konca roka hladina klesala a pohybovala sa od 1,5 do 3 m (Obr. 5-5a).

Aj na tejto lokalite, ktorá bola považovaná za neovplyvnenú vodným dielom, bola pôdna vlhkosť výrazne ovplyvnená nízkymi vodnými stavmi v priebehu júla a na jeseň 2006. Avšak vďaka priaznivej hydrologickej situácii v predchádzajúcich mesiacoch nenastalo výrazné presušenie pôdneho profilu, ako tomu bolo v rokoch 2003 a 2004.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, a zodpovedá režimu pri ktorom je pôdna vlhkosť prevažne závislá od zrážok. Minimá sa viažu na nízke vodné stavy na Dunaji v júli a na jeseň 2006. Maximá boli viazané na obdobia, kedy bola lokalita vďaka vysokým stavom zaplavená. V roku 2006 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 10,11 objemových %, najvyššia 30,41 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti tiež rozkolísaný. Dôvodom je, že hladina podzemnej vody kolíše v dolnej časti pôdneho profilu. Priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti odráža režim hladiny podzemnej vody v danej lokalite. V roku 2006 vďaka priaznivým hydrologickým podmienkam vlhkosť ostala na úrovni spred extrémne suchého roka 2003. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 18,29 objemových %, najvyššia hodnota bola 29,99 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1-1,5 m. Nedostatok vlahy sa najviac prejavil v mesiaci júl a na jeseň. Dotácia vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie. Po presušení pôdneho profilu v rokoch 2003 a 2004 boli pôdne vrstvy v rokoch 2005 a 2006 dostatočne zásobené vodou. V prípade dlhotrvajúcejších suchších období, kombinovaných s nízkymi stavmi na Dunaji je možné aj túto lokalitu považovať za ohrozenú.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 2-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov trochu rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, v roku 2006 sa pohybovali v intervale 8-26 objemových %. Na lokalite č. 2717 sa zväčša pohybujú v intervale 20-30 objemových %, v roku 2006 v intervale 23-35 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 22-32 objemových %, v roku 2006 v intervale 29-37 objemových %. V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, v roku 2006 v intervale 16-21 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 28-35 objemových %, v roku 2006 v intervale 31-38 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 12-27 objemových %, v roku 2006 v intervale 19-31 objemových %. Na hodnotených lokalitách nie je možné sledovať zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti z dôvodu zmeny hladiny podzemnej vody.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2006 sú uvedené v Tab. 16.

Tab. 16: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2006

Monitorovacie objekty č. 2716-2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759 a 2760 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Avšak je nutné poznamenať, že v rokoch 2003 a 2004 sa na pozorovacích lokalitách č. 2755 a 2756 (Gabčíkovo-Istragov) výrazne prejavil vplyv erózie koryta Dunaja pod vodným dielom Gabčíkovo a nepriaznivý vplyv nízkych prietokov na Dunaji. Na lokalitách č. 2761, 2762, 2763 a 2764 sú hodnoty pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch závislé od klimatických pomerov. V roku 2006 je v prípade všetkých plôch možné konštatovať priaznivý vplyv zvýšených vodných stavov na prelome marca a apríla a v auguste, aj keď na plochách č. 2763 a 2764 bol v závislosti od pôdneho profilu tento vplyv výrazne obmedzený. Na všetkých plochách sa nepriaznivo prejavili nízke stavy, ktoré sa vyskytovali po prechode augustovej povodne až do konca roka.

Je dôležité poukázať na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti najmä v druhej polovici vegetačného obdobia. Toto je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Druhým veľmi dôležitým faktorom pri tvorbe a dopĺňaní pôdnej vlhkosti je realizácia umelých záplav inundácie, ktoré sú osobitne dôležité v prípade nepriaznivých hydrologických a klimatických podmienok.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2006 sú uvedené v Tab. 17:

     Tab. 17: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2006

Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2005 pre hĺbku do 1 m, ako aj pre hĺbku od 1 do 2 m boli na lokalitách č. 2755 a 2756 opäť výrazne ovplyvnené presušením pôdneho profilu koncom vegetačného obdobia 2006. Na oboch lokalitách sa začiatkom vegetačného obdobia 2006 vďaka priaznivej hydrologickej situácii vytvorila dobrá zásoba pôdnej vlhkosti, ktorá bola z hladiny podzemnej vody, okrem júla, podporovaná až do augusta. Koncom vegetačného obdobia však obsah pôdnej vlhkosti na lokalite č. 2755 opäť výrazne klesol. Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2757 a 2758 boli v roku 2006 vďaka priaznivým hydrometeorologickým podmienkam podobné ako v predchádzajúcom roku. Na jeseň 2006 však v hĺbke od 1 do 2 m došlo v dôsledku nízkym stavom opäť k výraznejšiemu preschnutiu pôdneho profilu. Zdá sa, že vlhkostný režim sa tu stabilizoval a prispôsobil zimno-letnému režimu prietokov v ramennej sústave. Na lokalitách č. 2759 až 2761 sa v ostatných dvoch rokoch postupný veľmi mierny pokles pôdnej vlhkosti zastavil. Na týchto lokalitách sa priaznivo prejavujú vyššie vodné stavy v starom koryte Dunaja, ako aj zásobovanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti. Je však potrebné uskutočniť opatrenia na zamedzenie postupnej kolmatácie ramien a tým postupnému znižovaniu hladín podzemných vôd. Na lokalite č. 2762 začiatkom roka 2006 vplyvom povodne na prelome marca a apríla nastalo výrazné doplnenie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou. Vyšší obsah pôdnej vlhkosti, napriek nepriaznivým podmienkam na jeseň 2006 v podstate ostal zachovaný až do konca roka. Na lokalitách č. 2763 a 2764, ktoré sa nachádzajú v hornej časti inundácie (Dobrohošť-Vojka) je vidieť, že pôdna vlhkosť vo vrstve do 1 m závisí výlučne na zrážkach a pri ich nedostatku dochádza k výraznému presúšaniu pôdneho profilu. Dostatok zrážok začiatkom vegetačného obdobia, podporený zvýšeným hladiny podzemnej vody umožnil dobré zásobenie pôdneho profilu vodou. Keďže hĺbkový interval 1 až 2 m je tvorený prevažne štrkom obsah pôdnej vlhkosti je veľmi nízky a pri súčasnej úrovni hladiny podzemnej vody sa dajú predpokladať problémy pri opätovnom zalesňovaní lesných stanovíšť. Zvýšenie hladiny podzemnej vody počas prechodu povodňových vĺn nepriaznivú situáciu zlepšilo len krátkodobo. Na lokalitách č. 3804 a 3805, ktoré sa nachádzajú pod vodným dielom Gabčíkovo boli vďaka priaznivej hydrologickej situácii zaznamenané vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti, na lokalite č. 3805 najvyššie za celé pozorované obdobie. Skúsenosti z rokov 2003 a 2004, ako aj nízke vodné stavy na jeseň 2006 ukazujú, že aj na týchto lokalitách sa začína prejavovať negatívny vplyv erózie koryta Dunaja a pri dlhšietrvajúcejších nízkych stavoch dochádza k výraznému preschnutiu celého pôdneho profilu.

Na priebeh hladiny podzemnej vody má významný vplyv realizovanie umelých záplav. Podľa výsledkov monitorovania pôdnej vlhkosti je ich uskutočňovanie nevyhnutné aspoň raz do roka. 

5.4. Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti v roku 2006 je možné konštatovať, že na priemerných hodnotách pôdnej vlhkosti sa výrazne prejavili priaznivé hydrometeorologické podmienky – najmä prechod troch povodňových vĺn a pomerne vysoké zrážkové úhrny začiatkom vegetačného obdobia. Nepriaznivý vplyv mal nedostatok zrážok v júni a nízke vodné stavy v júli ako aj na jeseň 2006. Hodnoty pôdnej vlhkosti sa na väčšine lokalít dostali na úroveň spred extrémne suchého roka 2003 a na lokalitách v inundácii sa vďaka priaznivým meteorologickým a hydrologickým podmienkam v rokoch 2005 a 2006 zastavil trend postupného klesania obsahu pôdnej vlhkosti. Na základe monitoringu predchádzajúcich rokov je možné konštatovať, že na lokality situované v inundácii majú pozitívny vplyv umelé záplavy ako aj prirodzené povodne prepúšťané v starom koryte Dunaja. Záplavy by bolo vhodné realizovať dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl, zvýšené hladiny by bolo vhodné vyvolať aj v priebehu mája, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha (ako tomu bolo počas vegetačného obdobia v rokoch 2003 a 2004). Z hľadiska optimálneho účinku umelých záplav by bolo vhodné kombinovať zvýšené prietoky do ramennej sústavy aj so zvýšenými prietokmi v starom koryte Dunaja.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2755, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Ako ohrozené lokality vplyvom pokračujúcej erózie dna Dunaja je možné považovať lokality v oblasti Istragova a pod zaústením odpadového kanála do Dunaja. Tu aj napriek priaznivým podmienkam dochádza v prípade dlhšie trvajúcich nižších stavov k rýchlemu presúšaniu pôdneho profilu.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že sa vlhkostný režim v priebehu hodnoteného obdobia nezmenil.