4. Kvalita podzemných vôd

4.1. Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 11). Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn, TOC, SiO₂

V hodnotení kvality podzemnej vody za rok 2006 hodnotíme pre Vodárenský zdroj Kalinkovo objekt č. 119, ktorý sa začal čerpať a sledovať od roku 2004 a nahradil dovtedy monitorovaný objekt č. 116. Avšak z hľadiska dlhodobého zhodnotenia používame aj výsledky z objektu č. 116, ktorého čerpanie bolo z technických dôvodov ukončené v roku 2004.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZVS, BVS, ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP, š.p. OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Pri odbere vzoriek podzemnej vody sa postupovalo podľa slovenskej technickej normy STN EN ISO 5667-3: 2005 Kvalita vody. Odber vzoriek: Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Odbery vzoriek podzemnej vody z ôsmych vodárenských zdrojov určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich analýzy zabezpečovali Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. (ZVS) a Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. (BVS). Vzorky boli odoberané z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa datasondou H-20G elektrometricky stanovili ukazovatele ako teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík. Vzorky boli analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixuje. Prehľad používaných fixačných činidiel je uvedený v tabuľke 12.

Tab. 12: Prehľad fixačných činidiel používaných ZVS a BVS

Odbery vzoriek podzemnej vody z pozorovacích objektov zabezpečovali organizácie SHMÚ a KSPV s.r.o. a analýzy vzoriek boli realizované v laboratóriách ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP š.p OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB s.r.o. V teréne boli stanovované teplota vody, pH, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia vody kyslíkom, merná vodivosť, celková alkalita a acidita. Vzorky vody boli odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpalo sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie), umiestnené pod hladinou podzemnej vody, slúžilo na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni, druhé (ponorné) slúžilo na odber vzorky vo filtri z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixovali na základe požiadaviek laboratória Vzorky boli transportované v chladničke a dopravené do laboratória do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixovala. Použité fixačné činidlá sú uvedené v tabuľke 13.

Tab. 13: Prehľad používaných fixačných činidiel SVP, OZ Bratislava a ŠGÚDŠ

4.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie kvality podzemnej vody v roku 2006 bolo uskutočnené:

• ako porovnanie voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (viď Tab. 14) za obdobie od 1.11.2004 do 31.10.2006;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodárenské zdroje Rusovce a Kalinkovo, Obr. 4-1 až 4-20 v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006.

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodárenských zdrojoch (Obr. 4-21 až 4-40) a pozorovacích objektoch (Obr. 4-41 až 4-60) monitorovaných v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.10.2006, Obr. 4-21 až 4-60 sú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006.

• ako stručné hodnotenie kvality podzemnej vody na všetkých objektoch zahrnutých do monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995.

Tab. 14: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

EÚ – Predpis Európskej únie; SR – Predpis SR; MR – Predpis MR; IH – indikačná hodnota; OH – odporúčaná hodnota; MH – medzná hodnota; NMH – najvyššia medzná hodnota

⁽¹⁾ – voda nesmie byť agresívna

⁽²⁾ – v prípade krasových vodných zdrojov, vodných zdrojov podzemnej vody a vodných zdrojov s brehovou filtráciou

⁽³⁾ – súčet koncentrácií dusitanov a dusičnanov v mg/l musí zodpovedať nasledovnej podmienke:  dusičnany/50 + dusitany/3 = 1

Vyššie uvedená tabuľka uvádza limitné hodnoty pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa Nariadenie vlády č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu (SR). Týmto nariadením sa preberá právny akt Európskeho spoločenstva, a to smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. V tabuľke sú tiež uvedené limity platné v Maďarskej republike (MR). 

4.3. Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pri hodnotení kvality podzemných vôd sú jednotlivé monitorované objekty hodnotené podľa miesta, kde sú situované. Z hľadiska ich umiestnenia je možné objekty rozdeliť na na tri skupiny. Do prvej skupiny patria objekty situované na pravej strane Dunaja, druhú skupinu tvoria objekty na ľavej strane Dunaja a do tretej patria objekty, ktoré sa nachádzajú v území medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja. 

4.3.1. Zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutým v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.11.2004 do 31.10.2006

Vzhľadom na to, že sa v oboch krajinách menila legislatíva a implementovali sa smernice Európskej únie, sprísnili sa aj niektoré limity pre kvalitu vody. V prípade podzemnej vody sa sprísnili limity pre mangán a železo, čo sa odrazilo vo väčšom počte prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody. V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006 sa nachádzajú dve tabuľky s názvom Prekročenia normových limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd. Jedna je pre vodárenské zdroje a druhá pre pozorovacie objekty. Tabuľky obsahujú prekročenia za hydrologické roky 2005 a 2006. Dlhodobé hodnotenie, a teda aj dlhodobé prekročenia (od 1.10.1992) sú súčasťou predchádzajúcich správ z monitorovania, ktoré hodnotia podzemné vody podľa dovtedy platných limitov.

Vodárenské zdroje

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch (VZ) je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú:

• na VZ Bodíky, kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty pre mangán pri každom odbere;

• na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) tri prekročenia limitnej hodnoty pre mangán a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo.

Podrobnejšie viď tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody pre vodárenské zdroje v Grafickej prílohe Národnej ročne správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch (PO) vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody (viď tabuľka v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1).

Podrobnejšie viď tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy. 

4.3.2. Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch a pozorovacích objektoch za obdobie 1.10.1992 - 31.10.2006

Pravá strana Dunaja

          Vodárenský zdroj č. 906 a 907 – Pečniansky les

Vodárenský zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodárenský zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody než za prirodzeného stavu. Situácia na vodárenskom zdroji Pečniansky les je v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi odlišná. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, železa a dusičnanov, sú počas sledovaného obdobia zväčša výrazne rozkolísané, obsahy rozpusteného kyslíka, dusičnanov a CHSK_Mn sú vyššie. Z nameraných hodnôt počas hodnoteného obdobia je badateľný mierny nárast koncentrácií vápnika, horčíka a chloridov. Ojedinele sa vyskytli zvýšené koncentrácie hydrogénuhličitanov, síranov, vápnika a mernej vodivosti – v rokoch 1998, 2002 a 2003, horčíka – v roku 2003, sodíka a chloridov – v rokoch 2004-2006 a kremičitanov – v roku 2006. Mierny pokles koncentrácií bol pozorovaný v prípade mangánu – od roku 2003 a fosforečnanov od roku 1999, odkedy sú hodnoty prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Dusitany sú od roku 1999 a amónne ióny od roku 2001 iba pod medzou stanovenia. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

          Vodárenské zdroje č. 102 – Rusovce a č. 2559 – Čunovo

Vodárenský zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodárenský zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri vodnom zdroji Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch v Rusovciach a v Čunove je po prehradení Dunaja, podľa ukazovateľov sledovaných v rámci Dohody, veľmi podobná. Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty na VZ Rusovce) a dusičnanoch (vyššie hodnoty na VZ Čunovo). Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na vodárenskom zdroji Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení na tomto vodárenskom zdroji výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa  prejavilo aj v poklese hodnôt mernej vodivosti a chemické zloženie podzemnej vody sa priblížilo chemizmu podzemnej vody v Čunove. V ďalších rokoch sledovaného obdobia kolísali jednotlivé ukazovatele kvality podzemnej vody v pomerne úzkom intervale. Výraznejšie zmeny boli zaznamenané v rokoch 1996 a 1997, kedy v Rusovciach vzrástli hodnoty hydrogénuhličitanov, síranov, chloridov, vápnika a mernej vodivosti. V nasledujúcom období opäť poklesli a stabilizovali sa. Na oboch vodárenských zdrojoch bol v priebehu rokov 1992 až 1998 zaznamenaný pokles koncentrácií dusičnanov. Vyššie koncentrácie sa vyskytovali na vodárenskom zdroji v Čunove. V nasledujúcom období sa ich obsah stabilizoval a v priebehu rokov 2003 až 2006 sa mierne zvýšil. Ostatné nutrienty majú dlhodobo nízky obsah a od roku 1999 (dusitany, fosforečnany), resp. 2000 (amónne ióny) sa pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Koncentrácie železa a mangánu sú nízke a v prípade mangánu sa pohybujú od roku 2002 na oboch vodárenských zdrojoch väčšinou pod medzou stanovenia. Obsahy kyslíka sú rozkolísané a pohybujú sa do do 6 mgl^-1. Rozkolísané sú tiež hodnoty TOC a horčíka. Na oboch vodárenských zdrojoch došlo k poklesu organického znečistenia charakterizovaného ukazovateľom CHSK_Mn. Hodnoty sa pohybovali v rokoch 1992 až 1996 do 2 mgl^-1 a od roku 1997 do 1 mgl^-1. V ostatných dvoch rokoch (2005, 2006) bolo zaznamenané mierne zvýšenie hodnôt pH a koncentrácií chloridov a mierny pokles obsahu vápnika a hydrogénuhličitanov.

          Pozorovacie objekty č. 899/1, 888/1, 872/1

V blízkosti vodárenského zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899/1 a medzi vodárenskými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888/1 a 872/1. Chemizmus na pozorovacích objektoch je podobný chemizmu oboch vodárenských zdrojov. Kvalita podzemnej vody na objekte č. 899/1 v Jarovciach sa vyvíjala v priebehu sledovaného obdobia obdobne ako v prípade vodárenského zdroja v Rusovciach. To znamená, že po prehradení Dunaja v roku 1992 bol zaznamenaný pokles koncentrácií katiónov (sodíka, vápnika, horčíka) a aniónov (hydrogénuhličitanov, chloridov, síranov), a teda aj mernej vodivosti a tým sa chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody na objektoch č. 888/1 a 872/1.

Rozdiely v chemizme pozorovacích objektov (PO) oproti VZ sa prejavujú pri:

• obsahoch rozpusteného kyslíka na objekte č. 899/1, kde jeho obsah je veľmi nízky – maximálne do 1 mgl^-1;

• obsahoch mangánu a amónnych iónov na objekte č. 899/1, kde dochádza k dlhodobému vzostupu koncentrácií;

• obsahoch železa, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie;

• dusičnanoch na objekte č. 899/1 sú obsahy väčšinou pod medzou stanovenia a teda nižšie ako na vodárenských objektoch, na rozdiel od objektu č. 872/1, kde sú zasa vyššie;

• dusitanoch na objekte č. 872/1, kde sú koncentrácie oproti VZ vyššie a len ojedinele sa vyskytujú pod medzou stanovenia;

• koncentráciách kremičitanov, CHSK_Mn a TOC, ktoré sú na PO vyššie.

Ľavá strana Dunaja

          Vodárenské zdroje č. 116, 119 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín

Vodárenský zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj pre Bratislavu, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodárenský zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia, ktoré majú brániť kolmatácii miest infiltrácie v Dunaji a predpokladanému zhoršeniu kvality vody.

Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch na pravej strane Dunaja. Chemizmus podzemnej vody VZ Kalinkovo a Šamorín je podobný a vo väčšine ukazovateľov je podobný aj priebeh a zmeny v jej kvalite. Po prehradení Dunaja mierne klesli obsahy niektorých katiónov a aniónov (vápnika, sodíka, horčíka, hydrogénuhličitanov) a tiež hodnoty mernej vodivosti. V nasledujúcom období boli koncentrácie základných katiónov a aniónov vyrovnané a pohybovali sa v úzkom intervale. Teplota vody na obidvoch zdrojoch v dlhodobom meradle vykazuje mierne stúpanie, podobne aj hodnoty pH v ostatných dvoch rokoch zaznamenali mierne stúpnutie. Koncentrácie CHSK_Mn sú v hodnotenom období pomerne rozkolísané, do roku 2001 je badateľný mierny nárast koncentrácií, od roku 2002 hodnoty mierne klesajú a tento trend pokračuje aj v hydrologickom roku 2006. Na oboch vodárenských zdrojoch obsah dusičnanov po prehradení dlhodobo klesal. Od roku 2001 majú dusičnany mierne stúpajúci trend a v roku 2006 dosiahli hodnoty až 7,11 mgl^-1. Dusitany sa pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Obsah rozpusteného kyslíka je pomerne nízky, do roku 2004 sa pohyboval maximálne do hodnoty 2 mgl^-1, v ostatných troch rokoch do hodnoty 4,5 mgl^-1. Hodnoty TOC sa od roku 1992 postupne zvyšujú, potom nastáva ich stagnácia v rokoch 1996-2003 na VZ Šamorín, neskôr, v rokoch 1999-2003 v Kalinkove a následne zaznamenávame nižšie hodnoty TOC. Obsahy kremíka na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo vykazujú mierny nárast hodnôt, v rokoch 2002-2003 vo zvýšenej miere. V období rokov 2004-2006 na oboch vodárenských zdrojoch nastal výrazný pokles hodnôt obsahu kremíka. Táto skutočnosť môže súvisieť so zmenou metodiky stanovovania kremičitanov, kedže od roku 2004 oba VZ prešli pod správu BVS, ktorá na stanovenie používa inú metodiku ako predtým vzorkujúca organizácia ZVS.

Určité malé odlišnosti na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín sa prejavujú v niektorých ukazovateľoch. Obsahy draslíka sú v Kalinkove vyššie ako v Šamoríne. Koncentrácie vápnika a hydrogénuhličitanov na VZ Kalinkovo v sledovanom období do roku 2004 mierne narastajú, potom bol na objekte č. 116 zaznamenaný pokles. Na náhradnom objekte č. 119 sú obsahy vápnika podobné obsahom na objekte č. 105 v Šamoríne, kde sú po poklese po prehradení Dunaja koncentrácie dlhodobo stabilizované. Hydrogénuhličitany na vodárenskom objekte č. 105 v Šamoríne od roku 2000 vykazujú mierne klesajúci trend. Koncentrácie síranov na oboch vodárenských zdrojoch po prehradení klesajú. Na objekte č. 116 v Kalinkove je pokles v porovnaní s objektom č. 105 v Šamoríne výraznejší, v rokoch 2002-2003 sa sírany stabilizovali a od roku 2004 majú zasa mierne rastúci trend. Amónne ióny sú v Šamoríne väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V Kalinkove sa ich koncentrácie ostatné tri roky pohybujú do hodnoty 0,1 mgl^-1. Aj obsahy železa a mangánu sú na vodárenskom zdroji v Kalinkove vyššie a v niektorých prípadoch prekračujú limitné hodnoty dohodnuté v rámci monitorovania podľa Dohody 1995 (podrobnejšie viď tabuľku Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd pre vodárenské objekty v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy).

          Pozorovacie objekty č. 87/7 a 3/3

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti vodárenského zdroja Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi týmto vodárenským zdrojom a Dunajom, cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte č. 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodárenskom zdroji Kalinkovo. Odlišnosti oproti VZ Kalinkovo sa prejavujú v ukazovateli pH. Na pozorovacom objekte má pH, na rozdiel od objektu č. 119, klesajúcu tendenciu. Obsah mangánu je na pozorovacom objekte nižší. Hydrogénuhličitany v sledovanom období prudšie vzrástli na objekte č. 87/7 a až v roku 2001 sa vyrovnali s hodnotami na objekte č. 116. Koncentrácie dusičnanov po prehradení Dunaja prudšie klesali a v súčastnosti sú na pozorovacom objekte nižšie. Hodnoty TOC mali na pozorovacom objekte aj vodárenskom zdroji do roku 2003 podobný priebeh. Začiatkom roku 2004 na objekte č. 87/7 prudko klesli a v ostatných troch rokoch sa pohybujú do 1mgl^-1 (na objekte č. 119 do 2mgl^-1).

Pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný v tesnej blízkosti Dunaja. Jeho chemizmus je priamo ovplyvňovaný kvalitou dunajskej vody, a preto je veľmi podobný chemickému zloženiu povrchovej vody v Dunaji. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH (mierne stúpajúci trend, podobne ako v dunajskej vode na profile Bratislava) a merná vodivosť. Obsah rozpusteného kyslíka dlhodobo kolíše v rozsahu od 0 do 8 mgl^-1, čo je najvyšší rozptyl zo sledovaných objektov pre podzemnú vodu (pre porovnanie v dunajskej vode – profil č. 109 sa obsahy pohybujú cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Prejavy sezónnosti vykazujú aj jednotlivé katióny (sodík, draslík,vápnik, horčík) a anióny (hydrogénuhličitany, chloridy, sírany). Výrazné sezónne kolísanie vykazuje aj koncentrácia dusičnanov. Z dlhodobých meraní je na pozorovacom objekte zrejmá tendencia poklesu hodnôt CHSK_Mn a TOC, čo je v súlade s poklesom hodnôt uvedených ukazovateľov v dunajskej vode. V roku 2006 boli oproti predchádzajúcim rokom naviac zaznamenané vyššie maximá a nižšie minimá pri sodíku. Obsahy amónnych iónov, mangánu, dusitanov a fosforečnanov sú trvalo veľmi nízke, prevažne pod medzami stanovenia použitej analytickej metódy.

          Pozorovací objekt č. 329/1

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsahy vápnika, sodíka, hydrogénuhličitanov, chloridov a síranov mali od roku 1993 klesajúci trend. Od roku 2000 resp. 2001 (u síranov) nastala stabilizácia hodnôt a odvtedy  jednotlivé ióny kolíšu v pomerne úzkom intervale. Znižovaním koncentrácie katiónov a aniónov sa znížili aj hodnoty mernej vodivosti. Obsah dusičnanov po náraste v období rokov 1994-1997 klesal a od roku 2003 sa pohybuje v intervale 1,1-3,5 mgl^-1. Koncentrácie ostatných nutrientov (amónnych iónov, dusitanov a fosforečnanov) a tiež mangánu sú dlhodobo nízke, a pohybujú sa zväčša na úrovni medzí stanovenia. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky, v ostatných troch rokoch však mierne stúpol (hodnoty do 1,33 mgl^-1). Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a obsahy TOC sú rozkolísané. Obsah kremíka je od roku 2001 stabilizovaný.

          Pozorovací objekt č. 234/1

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Hodnoty pH sú od roku 1998 viac rozkolísané a vykazujú postupný mierny pokles hodnôt v dlhodobom vývoji. Mierny nárast hodnôt vodivosti v rokoch 2002-2006 súvisí s nárastom obsahu síranov a kremičitanov a miernym nárastom obsahu sodíka, vápnika, čiastočne horčíka a chloridov. Koncentrácie dusičnanov od roku 2001 klesajú, obsahy dusitanov sú nízke, ale dlhodobo rozkolísané. Obsahy železa sú vysoké a kolíšu od 0,1 do 1,1 mgl^-1, čo môže byť spôsobené aj železnou pažnicou na tomto objekte. Koncentrácie mangánu sú trvalo nízke. Obsahy kyslíka sú nízke s ojedinelými hodnotami do 0,3 až 0,5 mgl^-1, obsah CHSK_Mn vykazuje postupné klesanie hodnôt a hodnoty TOC sú rozkolísané s tendenciou mierneho nárastu do roku 2004. V rokoch 2005 a 2006 hodnoty TOC mierne klesali.

          Vodárenský zdroj č. 103 – Gabčíkovo

Vodárenský zdroj Gabčíkovo leží v mieste, kde odpadový kanál drénuje územie a podzemná voda k vodárenskému zdroju priteká hlavne z oblasti vnútrozemia Žitného ostrova.

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo z dôvodu prevažujúceho smeru prúdenia podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova, je oproti VZ Kalinkovo (objekt č. 116, 119) a Šamorín (objekt č. 105) odlišná. Priebeh teploty podzemnej vody je vyrovnanejší. Hodnoty pH sú vyššie a v ostatných dvoch rokoch rozkolísané. Merná vodivosť dlhodobo mierne stúpa. Koncentrácia kremičitanov je vyššia, tiež má stúpajúcu tendenciu až do roku 2006, kedy hodnoty zaznamenali stagnáciu. Obsah kyslíka je nízky a v roku 2006 dosahuje hodnoty do 0,5 mgl^-1. Koncentrácie sodíka a draslíka dosahujú polovičné hodnoty koncentrácií na objektoch č. 105 a 119. Koncentrácie vápnika, horčíka, chloridov, síranov a hydrogénuhličitanov sa počas hodnoteného obdobia postupne mierne zvyšovali. V porovnaní s vodárenskými zdrojmi v Kalinkove a Šamoríne chloridy dosahujú na objekte č. 103 dlhodobo nižšie koncentrácie, horčík zasa o niečo vyššie. Obsahy vápnika, hydrogénuhličitanov a síranov boli v roku 1993 v Gabčíkove nižšie ako na objektoch v Kalinkove a Šamoríne. Ako postupne narastali, vyrovnali sa hodnotám na týchto objektoch a v rokoch 2004-2006 boli dokonca o niečo vyššie (v prípade síranov boli vyššie hodnoty zaznamenané už od roku 1999). Podobná situácia je aj u dusičnanov. Ich koncentrácie postupne narastali od roku 1993 (kedy boli oveľa nižšie v porovnaní s Kalinkovom a Šamorínom, a pohybovali sa od 1,8 do 2,4 mgl^-1) a v súčasnosti sa pohybujú do 6,9 mgl^-1 a sú vyššie ako na objektoch č. 105 a 119. Amónne ióny, dusitany, fosforečnany, mangán a železo sú na objekte č. 103 väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Hodnoty CHSK_Mn sú do roku 2002 rozkolísané a od tohto roku je väčšina hodnôt pod medzou stanovenia. Podobne aj u TOC sú hodnoty nižšie ako na vodárenských zdrojoch v Kalinkove a Šamoríne.

          Pozorovací objekt č. 262/1 a 265/1

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 Sap a pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec. Kvalita podzemnej vody, jej kolísanie a trendy sú na oboch pozorovacích objektoch podobné. Koncentrácie niektorých sledovaných ukazovateľov sú na objekte č. 262/1 vyššie – merná vodivosť, koncentrácie draslíka, vápnika, síranov, železa a CHSK_Mn. Podobné resp. o máličko vyššie sú obsahy mangánu, horčíka, dusičnanov a amónnych iónov v Sape (objekt č. 262/1). Teplota podzemnej vody, hodnoty pH, koncentrácie sodíka, chloridov, hydrogénuhličitanov a fosforečnanov sú zasa vyššie na pozorovacom objekte č. 265/1 v Kľúčovci. Kremičitany sú počas sledovaného obdobia rozkolísané, na objekte č. 265/1 majú väčší rozptyl hodnôt a prevažne dosahujú vyššie koncentrácie ako na objekte č. 262/1 v Sape. Oproti ostatným pozorovacím objektom zahrnutým do monitoringu podľa Dohody je na objekte č. 265/1 výrazne vyššia teplota a dlhodobo osciluje okolo 16 °C. Na oboch pozorovacích objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu. V sledovanom období sa vyskytli ojedinelé hodnoty 0,3 mgl^-1 a v roku 2006 sa obsahy mangánu pohybujú do hodnoty 0,13 mgl^-1. Aj koncentrácie železa sú na oboch objektoch zvýšené a prekračujú dohodnutý limit počas sledovaného obdobia. Od roku 2002 zaznamenávame ďalšie zvýšenie koncentrácií železa a hodnoty do 1,5 mgl^-1. Koncentrácie dusičnanov a dusitanov sú na oboch objektoch trvalo nízke. Hodnoty CHSK_Mn a TOC sú rozkolísané, ale nepresahujú dohodnuté limity. Obsah kyslíka je na oboch objektoch trvalo nízky s ojedinelými hodnotami do 0,4 až 1,04 mgl^-1.

Oblasť medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

          Vodárenské zdroje č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky

Vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodárenské zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym efektom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny efekt sčasti eliminuje.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je veľmi podobné, líši sa len v niektorých ukazovateľoch. Hodnoty pH sú na obidvoch vodárenských zdrojoch ostatné dva roky rozkolísané, koncentrácie kyslíka sú nízke (od roku 2000 do 0,8 mgl^-1), sodík zaznamenáva lokálne maximá v hodnotenom období a dusičnany na VZ Bodíky (č. 485) dosahujú najnižšie hodnoty zo všetkých vodárenských objektov zahrnutých do monitorovania. Chloridy a sírany majú od roku 2001 klesajúcu tendenciu. Výrazné rozdiely sú v koncentráciách mangánu, amónnych iónov a kremičitanov, ktoré sú vyššie v Bodíkoch (mangán sa pohybuje do 1,0 mgl^-1, amónne ióny do 0,57 mgl^-1, kremičitany do 9,4 mgl^-1). Vo Vojke sú zasa mierne vyššie obsahy draslíka, vápnika, horčíka, chloridov, síranov a s tým sú spojené aj vyššie hodnoty mernej vodivosti. Mangán, železo a amónne ióny sú vo Vojke väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Koncentrácie dusitanov a CHSK_Mn sú od roku 2003 na obidvoch objektoch väčšinou pod medzou stanovenia. Železo na VZ Bodíky dosahovalo do roku 2004 vyššie koncentrácie a od tohto roku sa hodnoty znížili a vyrovnali s hodnotami na VZ Vojka.

          Pozorovací objekt č. 170/2

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte je podobné chemickému zloženiu vody na vodárenskom zdroji č. 467 vo Vojke. Hodnoty vodivosti, sodíka, vápnika, dusitanov, síranov a hydrogénuhličitanov od roku 1992 do roku 1996 vykazujú nárast a od roku 1997 postupný pokles a stabilizáciu hodnôt. Amónne ióny boli na začiatku sledovaného obdobia pomerne vysoké (do 0,42 mgl^-1), ale od roku 1997 sa pohybujú maximálne do hodnoty 0,1 mgl^-1. Sú vyššie ako na VZ vo Vojke. Dusičnany a CHSK_Mn v sledovanom období vykazujú klesajúci trend. Obsah kyslíka je dlhodobo nízky. Koncentrácie železa a dusitanov sú na tomto objekte najvyššie zo všetkých objektov zahrnutých do monitorovania. Obsahy železa sa pohybujú do 1,5 mgl^-1. Najvyššia nameraná hodnota dusitanov bola 0,2 mgl^-1 v roku 1999, od roku 2002 koncentrácie klesajú a v roku 2006 sa pohybovali v intervale 0,01-0,04 mgl^-1. 

4. 4. Záver

Chemické zloženie podzemných vôd na vodárenských zdrojoch poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody. Jednotlivé ukazovatele kvality kolíšu väčšinou v úzkych intervaloch. Vodárenský objekt v Pečnianskom lese je výrazne ovplyvnený zmenami a kolísaním látkového zloženia povrchovej vody Dunaja vzhľadom na to, že tento objekt je umiestnený v oblasti brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Väčšina ukazovateľov je na rozdiel od ukazovateľov na ostatných vodárenských objektoch rozkolísaná a vykazuje sezónnosť. Teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale nepresahujú limitné hodnoty. Koncentrácie sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody na ostatných vodárenských zdrojoch sa pohybujú v podobných intervaloch. Výnimkou je vodárenský zdroj v Gabčíkove (objekt č. 103), kde obsahy sodíka, draslíka a chloridov sú asi o polovicu nižšie ako na ostatných vodárenských objektoch. Dlhodobo o trochu vyššie sú zasa koncentrácie horčíka, síranov a výrazne vyššie sú obsahy kremičitanov (pohybujú sa do 12,1 mgl^-1). Odlišnosť chemizmu vodárenského zdroja č. 103 v Gabčíkove súvisí s dotáciou podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltráciou vody zo zdrže vodného diela. Z dlhodobého hľadiska boli koncom hydrologického roka 2005 zaznamenané výrazne nízke hodnoty pH na objektoch č. 103, 467 a 485 (najnižšia hodnota 6,4 na objekte č. 467) a v hydrologickom roku 2006 v aprílovom odbere boli zasa namerané vysoké hodnoty (najvyššia 8,4 na objekte č. 467). Hodnoty TOC sú na vodárenských objektoch nízke, pohybujú sa väčšinou do 2-3 mgl^-1. Dusitany, fosforečnany a amónne ióny sa väčšinou pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Koncentrácie mangánu sú na väčšine objektov nízke, často pod medzou stanovenia. Výnimkou sú vodárenský zdroj v Kalinkove, kde boli zaznamenané tri prekročenia limitnej hodnoty za ostatné dva hydrologické roky a vodárenský zdroj v Bodíkoch, kde boli zaznamenané prekročenia limitnej hodnoty mangánu pri každom odbere. Jedno prekročenie limitnej hodnoty za ostatné dva roky sa vyskytlo v Kalinkove v prípade železa. Iné prekročenia limitných hodnôt neboli na vodárenských zdrojoch zaznamenané.

Chemické zloženie podzemnej vody na pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody blízkych vodárenských zdrojov. Teplota vody má vyrovnaný priebeh, osciluje okolo hodnoty 11 °C. Výnimkou je pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec, kde sa teplota dlhodobo pohybuje okolo 16 °C a pozorovací objekt č. 3/3 pri Kalinkove, ktorý vykazuje sezónny priebeh teploty. Aj ostatné sledované ukazovatele chemického zloženia podzemnej vody na tomto pozorovacom objekte sú ovplyvnené zmenami v chemizme povrchovej vody vzhľadom na situovanie pozorovacieho objektu cca 10 m od Dunaja. Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy, čo sa odráža aj v prekročeniach limitných hodnôt. Dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1). Najvyššie obsahy dusičnanov sú (okrem pozorovacieho objektu č. 3/3) na pozorovacích objektoch v Čunove (č. 872/1) a v Rusovciach (objekt č. 888/1), kde sa pohybujú do 12,3 mgl^-1 podobne ako na VZ Rusovce. Na ostratných pozorovacích objektoch sú koncentrácie dusičnanov nízke.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. Na ostatnom území sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mgl^-1. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd