2. Kvalita povrchových vôd

 

2.1. Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2006 je hodnotená na 15-tich vybraných odberných miestach – profiloch (Tab. 3). Kľúčovými profilmi hodnotenia je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a profil Medveďov, umiestnený pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v hydrologickom roku 2006 podieľalo Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd sa sleduje v úseku medzi Bratislavou a Komárnom. V hydrologickom roku 2006 bola sledovaná na šiestich odberných miestach na Dunaji, na štyroch odberných miestach v zdrži, na dvoch odberných miestach v priesakových kanáloch (v Hamuliakove a Čunove), ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch.

V kalinkovskej časti zdrže Vodného diela Gabčíkovo mohla ovplyvňovať kvalitu vody realizácia stavby „Ochrana Bratislavy proti veľkým vodám – II. etapa“, ktorá sa začala v roku 2005 a predpokladaný termín ukončenia je máj 2007. Súčasťou stavby je aj vybudovanie ostrovov určených pre hniezdenie vodného vtáctva. Keďže budovanie ostrovov prebieha v blízkosti odberného miesta č. 308 – Kalinkovo, ľavá strana zdrže, bolo potrebné operatívne premiestniť miesto odberu vzoriek povrchovej vody a sedimentov. Po ukončení stavby bude nutné posúdiť prípadnú zmenu umiestnenia odberného miesta č. 308 a potenciálne aj odberné miesto č. 307 – Kalinkovo, kyneta.

Tab. 3: Zoznam odberných miest na kvalitu povrchových vôd

Číslo

profilu

Číslo

SHMÚ

Tok

Lokalita

Vzorkujúca organizácia

109

110490

Dunaj

Bratislava – most SNP, S, rkm 1869,2

VÚVH

4016

0002

Dunaj

Dunakiliti – prehrádzka, S, rkm 1843,1

SVP BA

4025

110690

Dunaj

Dobrohošť – vodočet, ĽS, rkm 1838,6

SVP BA

3739

802890

Dunaj

Sap – S, nad zaústením, rkm 1812,5

SVP BA

112

110890

Dunaj

Medveďov – most, S, rkm 1806,2

VÚVH

1205

111090

Dunaj

Komárno – most, S, rkm 1768

VÚVH

307

801290

Dunaj – zdrž

Kalinkovo – kyneta, S, km 2,8

SVP BA

308

801390

Dunaj – zdrž

Kalinkovo – ĽS, km 15

SVP BA

309

801490

Dunaj – zdrž

Šamorín – PS, km 5

SVP BA

311

801690

Dunaj – zdrž

Šamorín – ĽS, km 8

SVP BA

3530

115190

Dunaj – odpad. kanál

Sap – ĽS, rkm 0,5

SVP BA

3529

115090

Mošonský Dunaj

Čunovo

VÚVH

3531

115290

pravostr. pries. kanál

Čunovo – S,

VÚVH

317

802290

ľavostr. pries. kanál

Hamuliakovo – S, km 11,5

SVP BA

3376

802690

ramenná sústava

Dobrohošť – ĽS

SVP BA

VÚVH – Výskumný ústav vodného hospodárstva

SVP BA     – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O2, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na+, K+, Ca2+, Mg2+, Mn, Fe, NH4+, HCO3-, Cl-, SO42-, NO3-, NO2-, PO43-,

                          celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSKMn, BSK5, TOC,

                          NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C), koliformné baktérie,

                          fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),

                          index saprobity biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón, zooplanktón

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Konzervácia vzoriek prebieha podľa normy STN EN ISO 5667-3 vydanej v marci 1999. 

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Bratislava (SVP BA):

Pri odbere vzoriek povrchovej vody sa v teréne stanovuje teplota vody, teplota vzduchu, množstvo rozpusteného kyslíka a percento nasýtenia vody kyslíkom. Vzorky sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc podľa postupov stanovených platnými technickými normami (STN EN ISO 5667-6 Kvalita vody. Odber vzoriek. Pokyny na odber vzoriek vôd z riek a potokov). Po odbere sú vzorky dopravované do laboratória v klimatizovanom terénnom vozidle a v laboratóriu sú spracovávané do 24 hodín.

Na vybrané analýzy sa vzorky po odbere konzerváciou fixujú podľa STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, 1999. Vzorky sa podľa uvedenej normy upravujú od roku 2001.

Fixácia vzoriek

-     stanovenie ťažkých kovov: HNO3;

-     stanovenie ortuti: K2Cr2O7 + HNO3 + HCl;

-     CHSKMn: H2SO4;

-     NH4+, celkový dusík: H2SO4;

-     anionaktívne tenzidy: chloroform;

-     celkové kyanidy: NaOH. 

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH):

Vzorky povrchovej vody sa odoberajú v zásade podľa rady noriem EN/ISO 5667 do predpísaných vzorkovníc a prevážajú sa do laboratória schladené na 2-5 ºC, skladujú sa v tme počas prepravy, čo vo väčšine prípadov stačí na konzerváciu počas dopravy vzorky do laboratória v krátkom čase pred jej analýzami. Určité fyzikálne veličiny a chemické zložky možno stabilizovať prídavkom chemických zlúčenín priamo pri odbere. Najčastejšie spôsoby konzervácie sú uvedené v EN ISO 5667-3 – tab. 3. Vzorky biologického materiálu sa až do spracovania uchovávajú v živom stave pri teplote 5-10 ºC a dopravujú sa do laboratória v chladiacej taške. Spracujú sa čo najskôr po odbere, najneskôr do 24 hodín. Pre detailnejšie určenie niektorých druhov organizmov sa vzorky fixujú roztokom formaldehydu alebo Lugolovým roztokom. V teréne sa stanovuje len teplota vody.

Fixácia vzoriek

-     NH4+, NO2-, NO3-, PO43-, celkový fosfor, tenzidy katiónové: chloroform;

-     rozpustený kyslík: MnCl2 alebo MnSO4 a NaOH + KI + NaNO3 v deionizovanej vode;

-     CHSKMn: H2SO4;

-     BSK5: ochladenie na teplotu 2-5 ºC;

-     TOC: HCl;

-     ťažké kovy: HNO3

-     fenoly a kyanidy: NaOH

-     celkové železo a celkový mangán: H2SO4

-     celkové kyanidy: NaOH

-     koliformné, termotolerantné koliformné baktérie a fekálne streptokoky sa ochladzujú na teplotu 2 – 5 ºC 

Odber vzoriek sedimentov zabezpečoval Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Bratislava na vybraných odberných miestach. V Slovenskej republike nie sú spracované oficiálne metodické postupy stanovovania jednotlivých zložiek sedimentov, ani normované úpravy vzoriek pred spracovaním. Vzorky sedimentov boli odoberané pri hĺbkach do 3 metrov pomocou zarážacieho drapáka typu Zablockého, pri hĺbkach nad 3 metre drapákom na lane typu Ekman-Birge. Po vysušení sedimentu pri laboratórnej teplote, rozdrvení a zhomogenizovaní boli vzorky sedimentov podrobené granulometrickej analýze. Zhomogenizované vzorky boli ďalej upravované a analyzované v závislosti od stanovovaných ukazovateľov (podrobnejší popis je uvedený v správe Valúchová a kol., 2007) 

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej ročnej správe rozčlenené na päť častí:

1.)     Stručné dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo.

2.)     Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 2006 na všetkých monitorovaných odberných miestach v rámci Dohody (Obr. 2a). Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktorých výber bol dohodnutý s maďarskou stranou. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

-     odberné miesta na Dunaji: 109, 3530, 112 a 1205;

-     odberné miesta v starom koryte Dunaja: 4016, 4025 a 3739;

-     odberné miesta v zdrži: 307, 308, 309 a 311;

-     odberné miesta na priesakových kanáloch č. 3531, 317, na Mošonskom Dunaji č. 3529 a na vstupe do ramennej sústavy č. 3376.

Sledované ukazovatele sú na všetkých vymieňaných profiloch tabuľkovo spracované a sú uvedené v Tabuľkovej prílohe Národnej ročnej správy. Kvalita povrchovej vody za hydrologický rok 2006 je graficky spracovaná (13 dohodnutých sledovaných ukazovateľov) a je súčasťou Grafickej prílohy Národnej ročnej správy.

3.)     Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody.

4.)     Hodnotenie kvality sedimentov.

5.)     Grafické znázornenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992) na štyroch reprezentatívnych odberných miestach (109 - Bratislava, 112 - Medveďov, 307 – Kalinkovo, kyneta a 311 – Šamorín, zdrž – ľavá strana), ktoré sú tiež súčasťou Grafickej prílohy Národnej ročnej správy za rok 2006.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách (Obr. 2-1 až 2-28). Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele. 

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd

Kvalita povrchovej vody je vo veľkej miere ovplyvňovaná hydrologickými pomermi. Preto na úvod uvádzame stručný prehľad hydrologických pomerov v roku 2006. Hydrologický rok 2006 je možné charakterizovať ako priemerný a na základe priemerných ročných prietokov je možné ho zaradiť medzi vodné roky Priemerné mesačné prietoky boli prevažne nad priemerom. Najvodnejším mesiacom bol apríl a najsuchším september. Od začiatku hydrologického roku až do polovice februára sa vyskytovali nízke priemerné prietoky – väčšinou okolo 1000 m3s-1. V druhej polovici februára a marca sa vyskytli dve prietokové vlny: vo februári prietoky vystúpili nad 2000 m3s-1 a v marci nad 3000 m3s-1. Koncom marca vplyvom bohatých zrážok a vplyvom topenia sa snehu sa vyskytla povodňová vlna, ktorá kulminovala pri 8024 m3s-1. Po opadnutí povodňovej vlny sa prietoky v apríli udržiavali okolo 4000 m3s-1. Ďalšie povodňové vlny sa vyskytli koncom apríla (5236 m3s-1), začiatkom júna (6415 m3s-1) a začiatkom augusta (6415 m3s-1). Po opadnutí augustovej vlny sa od polovice augusta až do konca hydrologického roka prietoky pohybovali pod dlhodobým priemerom, pričom sa na prelome augusta a septembra a začiatkom tretej septembrovej dekády vyskytli zvýšenia prietokov neprekračujúce 2800 m3s-1

2.3.1.   Stručné dlhodobé zhodnotenie kvality na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej VD Gabčíkovo

Na základe dlhodobých meraní (1993-2006) na profile Bratislava (vstup do oblasti vplyvu VD Gabčíkovo), Obr. 2-1 až 2-7 v Grafickej prílohe, je možné konštatovať:

  • teplota vody vykazuje sezónne kolísanie, teplotné maximá v rokoch 2004 a 2005 v porovnaní s ostatnými rokmi sledovaného obdobia mierne poklesli;

  • hodnoty pH v rokoch 1993-2003 mierne narastali, v rokoch 2004 – 2006 nastal mierny pokles a hodnoty nie sú také rozkolísané ako v predchádzajúcom období (kolíšu v menšom intervale);

  • merná vodivosť od roku 2003 vykazuje mierne stúpajúci trend;

  • v rámci dlhodobých meraní je zrejmý mierne stúpajúci trend koncentrácií sodíka (najmä maximá) a v menšej miere aj koncentrácií horčíka (najmä minimá);

  • v roku 2006 boli v zimnom období zaznamenané vysoké koncentrácie sodíka a chloridov, čo zrejme súvisí s intenzívnejším solením počas studenej a dlhej zimy;

  • od roku 1998 až do roku 2003 dochádzalo k postupnému znižovaniu koncentrácií amónnych iónov. V rokoch 2004 a 2005 sa obsahy NH4+ výrazne zvýšili a dosiahli koncentrácie z rokov 1996-1997, v roku 2006 sú opäť nízke;

  • koncentrácie dusitanov, fosforečnanov, v menšej miere dusičnanov, celkového dusíka a síranov v rámci dlhodobých meraní mierne klesajú, v roku 2006 bol tento trend u síranov, dusitanov i fosforečnanov narušený vyššími hodnotami;

  • hodnoty BSK5 v ostatných dvoch rokoch zaznamenali výrazný pokles;

  • minimá obsahu kyslíka v rokoch 2004-2005 boli oproti predchádzajúcemu obdobiu najvyššie a pohybovali sa okolo hodnoty 9 mg/l;

  • hodnoty CHSKMn v ostatných štyroch rokoch v porovnaní predchádzajúcim obdobím poklesli;

  • klesajúci trend koncentrácií TOC od roku 1999 sa v roku 2006 narušil vyššími hodnotami;

  • počas rokov 1997-1998 a 2001-2003 boli zaznamenané zvýšenia maxím chlorofylu-a, od roku 2003 maximá postupne klesajú;

  • v rokoch 2003-2006 mierne poklesli hodnoty fekálneho znečistenia, v rokoch 2002-2003 bol pozorovaný mierny nárast počtu koliformných baktérií a termotolerantných koliformných baktérií, ale v nasledujúcom období pokračuje klesajúci trend hodnôt, a teda zmenšovanie bakteriálneho znečistenia;

  • v prípade ostatných sledovaných ukazovateľov v rámci monitoringu podľa Dohody nedochádza k výraznejším zmenám. 

Na základe dlhodobých meraní (1993-2006) na profile Medveďov (výstup z oblasti vplyvu VD Gabčíkovo), Obr. 2-8 až 2-14 v Grafickej prílohe, je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná vstupnému profilu Bratislava. Dokonca sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú v Medveďove lepšiu kvalitu. Hodnoty nutrientov, hlavne koncentrácie amónnych iónov, dusičnanov a celkového fosforu sú v Medveďove nižšie ako v Bratislave. Mikrobiologické ukazovatele sú v prípade koliformných baktérií, termotolerantných koliformných baktértií i fekálnych streptokokov vyššie v Bratislave, čo je znakom prichádzajúceho znečistenia z priestoru nad Bratislavou a samočistiacich procesov zdrže Vodného diela Gabčíkovo. 

2.3.2.   Zhodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody v roku 2006 na všetkých sledovaných profiloch podľa Dohody

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2006 je založené na hodnotení 13 vybraných ukazovateľov na všetkých odberných miestach (Obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP, š.p. OZ Bratislava. 

Teplota

V hydrologickom roku 2006 mala teplota vody na všetkých sledovaných odberných miestach sezónny priebeh. Minimum dosiahli teploty v zimnom období od 0 do 4,5 °C. Letné maximá dosiahli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie hodnoty, pohybovali sa v intervale od 21,2 (odberné miesto č. 109) do 26,5 °C (odberné miesto č. 3531). Výnimkou bol ľavostranný priesakový kanál, kde bola teplota vody vyrovnanejšia a počas roka sa pohybovala v rozmedzí 4,5-15,8 °C, čo súvisí s drénovaním chladnejšej podzemnej vody.

pH

Ukazovateľ pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Priebeh hodnôt pH v dunajskej vode je v porovnaní so zdržou vyrovnanejší. Hodnoty pH sa v roku 2006 v dunajskej vode pohybovali od 7,9 do 8,3, v starom koryte Dunaja v podobne úzkom intervale od 7,7 do 8,1. Na odbernom mieste č. 3739 pri Sape bol priebeh hodnôt pH v období máj až august rozkolísanejší. Obdobná situácia bola aj v zdrži a na odbernom mieste v ramennej sústave (odberné miesto č. 3376). Hodnoty pH sa pohybovali v širšom intervale od 7,7 do 8,5 a menia sa skokovito. Tieto rozdiely zrejme súvisia s rýchlejšími zmenami teploty vody, so zmenami abundancie fytoplanktónu a obsahu chlorofylu-a a s vyššou dobou zdržania vody v zdrži.

V priesakových kanáloch sú hodnoty pH vyrovnanejšie, v ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317) sa hodnoty pH v sledovanom období pohybovali od 7,5 do 8,0, v pravostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 3531) od 7,9 do 8,2. 

Merná elektrická vodivosť

V hydrologickom roku 2006 má priebeh mernej vodivosti na všetkých odberných miestach sezónny charakter. V zimných mesiacoch sú hodnoty vodivosti vyššie, v letných zasa nižšie. Minimá boli zaznamenané v júni až auguste v závislosti od odberného miesta. Najnižšia hodnota 32,4 mSm-1 bola zaznamenaná v auguste v Mošonskom Dunaji (odberné miesto č. 3529). Na väčšine odberných miest, okrem zdrže a priesakových kanálov, boli maximá zistené vo februári. V zdrži sa maximá vyskytli v marci a v priesakových kanáloch až v apríli. Najvyššia hodnota 65,5 mSm-1 bola nameraná v Komárne (odberné miesto č. 1205). V priesakových kanáloch nie je sezónne kolísanie také zrejmé a merná elektrická vodivosť sa tu v roku 2006 pohybovala od 41,5 mSm-1 po 52,2 mSm-1

Kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných odberných miestach, okrem priesakových kanálov, je zväčša podobný. Maximá obsahu kyslíka na odberných miestach na Dunaji v porovnaní s rokom 2005 mierne stúpli. Maximálna hodnota v roku 2006 bola zaznamenaná nad dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti (odberné miesto č. 4016), a to 16,5 mgl-1 v mesiaci február. Minimá sa vyskytovali v období júl-august a pohybovali sa v hodnotách od 7,5 do 9,2 mgl-1. Sezónne kolísanie koncentrácií kyslíka na odberných miestach v zdrži je vo vegetačnom období skokovitejšie. Z kolísania hodnôt kyslíka na odbernom mieste na priesakovom kanáli (č. 3531) je zrejmý sezónny trend, s kulmináciou vo februári (8,2 mgl-1) a postupným poklesom obsahu kyslíka až po 5,5 mgl-1 (v októbri), čo súvisí najmä s rastom teploty vody a väčším oživením počas vegetačného obdobia. Na odbernom mieste č. 317 (ľavostranný priesakový kanál) sezónne kolísanie kyslíka v roku 2006 nebolo také výrazné. Jeho obsah kolísal od 8,4 mgl-1 do 12,5 mgl-1

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie. Najvyššie koncentrácie boli zaznamenané v zdrži vodného diela vo februári (odberné miesta č. 309 a 311, 0,37 mgl-1). Ostatné hodnoty sa pohybovali v intervale od 0,01 do 0,25 mgl-1. Najmenší rozptyl mali hodnoty namerané v pravostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 3531) a pohybovali sa od 0,03 do 0,08 mgl-1. Maximálne hodnoty boli zaznamenané prevažne v mesiacoch február a marec, minimálne obsahy v rôznych mesiacoch (jún až december). 

Dusičnany

Z kolísania obsahu dusičnanov na všetkých odberných miestach je zrejmý sezónny priebeh, pričom na odberných miestach na priesakových kanáloch je sezónny priebeh menej výrazný. V zimných mesiacoch dosahujú koncentrácie dusičnanov najvyššie hodnoty, potom postupne klesajú, minimá dosahujú v júli a auguste a opäť mierne stúpajú. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a odčerpávaním živín z vody. V hydrologickom roku 2006 sa obsahy dusičnanov v dunajskej vode, v zdrži a v ramennej sústave pohybovali v intervale od 4,0 do 17,6 mgl-1.V priesakových kanáloch bol obsah dusičnanov nižší, pohyboval sa v intervale od 3,2 do 9,5 mgl-1

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. V zime ich obsah v povrchových vodách býva najväčší a v lete, keď prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia najmenší.

Sezónne kolísanie obsahu fosforečnanov v hodnotenom hydrologickom roku 2006 bolo na jednotlivých odberných miestach prerušené lokálnymi minimami a maximami. Koncentrácie fosforečnanov sú v zdrži vyššie ako na ostatných odberných miestach, pohybovali sa v intervale od 0,03 do 0,37 mgl-1. Na ostatných odberných miestach dosahovali hodnoty od od 0,03 do 0,27 mgl-1. Najnižšie obsahy fosforečnanov boli zaznamenané v priesakových kanáloch (0,03-0,12 mgl-1). 

Celkový fosfor

V hydrologickom roku 2006, podobne ako v predchádzajúcom roku, boli v priesakových kanáloch namerané veľmi nízke hodnoty celkového fosforu, a to 0,02-0,05 mgl-1. Na ostatných odberných miestach obsah celkového fosforu kolísal v intervale od 0,02 po 0,29 mgl-1. Sezónnosť nie je veľmi výrazná. Maximálne hodnoty boli zaznamenané v auguste, najvyššia hodnota 0,29 mgl-1 v Medveďove (odberné miesto č. 112) a 0,22 mgl-1 v Komárne (odberné miesto č. 1205). 

Celkový dusík

Celkový dusík patrí k parametrom kvality povrchových vôd s výrazným sezónnym kolísaním, maximá dosahuje počas chladných mesiacov a minimá v teplejších mesiacoch (počas vegetačného obdobia). Obsah celkového dusíka bol v roku 2006 na všetkých odberných miestach okrem priesakových kanálov veľmi podobný. Koncentrácie kolísali v rozmedzí 0,86 mgl-1 (odberné miesto č.  3376 v ramennej sústave) až 4,55 mgl-1 (odberné miesto č. 1205 v Komárne). Vzhľadom na dotáciu vody priesakových kanálov z podzemnej vody, sú aj obsahy celkového dusíka na odberných miestach situovaných na priesakových kanáloch nízke a v roku 2006 dosahovali hodnoty od 0,98 do2,48 mgl-1.

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Zvýšené hodnoty nerozpustených látok korelujú so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Najvyššie dosiahnuté maximum 332 mgl-1 bolo namerané v Medveďove (odberné miesto č. 112) v mesiaci august a súvisí s augustovou povodňovou vlnou. Okrem tejto hodnoty sa obsahy nerozpustených látok pohybovali prevažne v intervale od 5 do 250 mgl-1. V priesakových kanáloch sa obsahy vzhľadom na pôvod vody pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy alebo kolíšu blízko tejto hodnoty, maximálne do 10 mgl-1

Ťažké kovy

Ťažké kovy (arzén, kadmium, chróm, meď, ortuť, nikel a zinok) sa v hydrologickom roku 2006 stanovovali z filtrovaných vzoriek povrchových vôd. Boli sledované na dvanástich odberných miestach (na odberných miestach č. 3529, 3531 a 3376 sa nestanovovali). Ich koncentrácie boli nízke. Veľa hodnôt sa pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Koncentrácie kadmia boli na všetkých odberných miestach pod medzou stanovenia, teda <0,09 μgl-1, v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje SVP BA, a <0,05 μgl-1 v prípade VÚVH.

Obsahy ortute sa tiež väčšinou pohybujú pod medzou stanovenia (<0,1 μgl-1), okrem lokalít v starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739), v odpadovom kanáli (odberné miesto č. 3530) a v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317), kde dosahujú hodnoty do 0,31 μgl-1.

U chrómu je väčšina údajov pod medzou stanovenia (<0,6 μgl-1 - SVP BA, <0,2 μgl-1 - VÚVH), okrem odberných miest v zdrži, kde sa obsahy chrómu pohybujú do hodnoty 0,98 μgl-1 (vo februári 2006 na odbernom mieste č. 311).

Koncentrácie medi dosiahli hodnoty do 3,81 μgl-1 s jednou vyššou hodnotou 7,62 μgl-1 nameranou v zdrži vo februári 2006 na odbernom mieste č. 308.

Nikel sa v Dunaji a v zdrži pohybuje v intervale od <1,0 do 2,4 μgl-1, s výnimkou dvoch vyšších hodnôt v zdrži, a to 4,65 μgl-1 (odberné miesto č. 311) a 6,35 μgl-1 (odberné miesto č. 309). V odpadovom kanáli (odberné miesto č. 3530) a v ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317) sú koncentrácie niklu pod medzou stanovenia (<1,1 μgl-1 - SVP BA, <1,0 μgl-1 - VÚVH).

Obsahy zinku sú v Bratislave (odberné miesto č. 109) a v Komárne (odberné miesto č. 1205) pod medzou stanovenia (<20 μgl-1 - SVP, <20 alebo <10 μgl-1 - VÚVH), v Medveďove (odberné miesto č. 112) bola len jedna hodnota nad medzou stanovenia, a to 23 μgl-1 v apríli 2006. V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) a v zdrži (odberné miesta č. 307, 308, 309, 311), bola zasa hodnota z februárového odberu nad medzou stanovenia.

Podobná situácia ako u zinku je aj v prípade koncentrácií arzénu, pričom hodnoty nad medzou stanovenia boli v starom koryte Dunaja a v odpadovom kanáli v augustovom odbere.

Koliformné baktérie

Najvyššie počty koliformných baktérii v hydrologickom roku 2006 boli zistené na odberných miestach č. 3529 na Mošonskom Dunaji (26500 KTJ/100 ml), č. 109 na Dunaji v Bratislave (22000 KTJ/100 ml), č. 1205 v Komárne (13000 KTJ/100 ml) a č. 112 v Medveďove (10500 KTJ/100 ml). Ostatné hodnoty sa pohybovali maximálne do 4600 KTJ/100 ml. Najnižšie počty koliformných baktérií boli v priebehu roka zistené v ľavostrannom priesakovom kanáli – viaceré hodnoty boli nulové a maximálna bola 100 KTJ/100 ml. V zdrži vodného diela bola podobná situácia ako v roku 2005 a počty koliformných baktérií sa pohybovali v intervale 100-4600 KTJ/100 ml. Celkovo možno konštatovať, že znečistenie koliformnými baktériami v ostatných troch rokoch pokleslo.

CHSKMn

CHSK je dôležitým ukazovateľom organického znečistenia vody, pretože je mierou celkového obsahu organických látok vo vode. V hydrologickom roku 2006 má CHSKMn podobný priebeh na všetkých odberných miestach okrem priesakových kanálov s lokálnymi rozdielmi v maximách a minimách. Jeho obsah sa pohyboval od 1,3 do 7,1 mgl-1. Nízke hodnoty boli zaznamenané od októbra do februára, potom hodnoty narastajú. Na odberných miestach na Dunaji a v Mošonskom Dunaji dosahujú koncentrácie CHSKMn svoje maximá v marci a apríli, v zdrži, ramennej sústave a v starom koryte Dunaja zasa v júni. Minimálne obsahy boli na väčšine odberných miest zaznamenané v júli. V priesakových kanáloch sa obsahy pohybujú v úzkom intervale 0,9-2,1 mgl-1. Ku koncu hydrologického roka hodnoty CHSKMn na všetkých odberných miestach klesajú. 

Chlorofyl-a

Obsah chlorofylu-a je na začiatku hydrologického roka, teda v novembri 2005 na dunajských odberných miestach (profily č. 109, 112, 1205) a v Mošonskom Dunaji (odberné miesto č. 3529) pomerne vysoký – 23,2 až 44,8 mgm-3. V decembri jeho obsah klesá a počas zimných mesiacov je nízky na všetkých monitorovaných miestach. Vzhľadom na dlhú zimu, prudký nárast hodnôt nastáva až začiatkom mája a na väčšine odberných miest je v tomto mesiaci zaznamenaná kulminácia. Najvyššia hodnota chlorofylu-a v roku 2006 bola zaznamenaná v zdrži na odbernom mieste č. 311 – šamorínska časť zdrže, a to hodnota 75,2 mgm-3. Kulminácia chlorofylu-a na jednotlivých miestach súvisí s individuálnymi lokálnymi podmienkami (rýchlosť prúdenia vody, hĺbka, priehľadnosť vodného stĺpca, intenzita slnečného svitu, obsah živín a nerozpustených látok, atď.). Počas vegetačného obdobia sa obsah chlorofylu-a mení skokovito v závislosti od lokálnych podmienok, v augustovom odbere boli zaznamenané nízke hodnoty na všetkých odberných miestach – maximálne do 10 mgm-3. Potom sa koncentrácie opäť zvyšujú. 

2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 23.10.2000 ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Dôraz v rámci hodnotenia ekologického stavu sa v nej kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky.

V rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy (SI):

SI nárastov – nárasty na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v kvalite vody 2-3 týždňového charakteru. SI nárastov koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho dokážu vyprodukovať.

SI makrozoobentosu – spoločenstvá živočíchov na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. SI makrozoobentosu má vzťah ku dnovému substrátu a kvalite sedimentov. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. Rastlinné organizmy sú v existenčných požiadavkách väčšinou veľmi prispôsobivé a sú rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku.

SI biosestónu – živá časť sestónu unášaná vodou, ktorá indikuje okamžitú kvalitu vody. 

2.4.1. Sapróbny index nárastov

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) sledoval v roku 2006 riasovú zložku fytobentosu (bentické rozsievky). Stanovoval sapróbny index fytobentosu na odberných miestach na Dunaji: v Bratislave, v Medveďove a v Komárne. Odbery vzoriek fytobentosu v Dunaji sa vzhľadom k vysokým vodným stavom z jarného obdobia posunuli až na júl. Druhý odber bol na jeseň. Sapróbne indexy sa pohybovali od 1,74 v Bratislave (odberné miesto č. 109) do 2,08 v Medveďove (odberné miesto č. 112). Významné rozdiely v saprobite medzi letným a jesenným odberom neboli, všetky hodnoty sa pohybovali v oblasti b-mezosaprobity. Povrchovú vodu Dunaja môžeme z hľadiska hodnôt sapróbneho indexu fytobentosu zaradiť do II. až III. triedy kvality (podľa STN 75 7221).

Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky fytobentosu na sledovaných odberných miestach v Dunaji jednoznačne prevládali rozsievky (Bacillariophyceae). Celkovo sa v Dunaji determinovalo 68 druhov v Bratislave, 41 v Medveďove a 45 druhov v Komárne. Zoznam determinovaných druhov je uvedený v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006.

Organizácia SVP BA sledovala sapróbny index perifytónu v ramennej sústave – odberné miesto č. 3376. Odber vzoriek perifytónu (spoločenstvá nárastov na dne a ponorených predmetoch) sa v roku 2006 uskutočnil trikrát: v máji, v septembri a začiatkom novembra. Sledovala sa najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola 1,85, čo zaraďuje toto odberné miesto do II. triedy kvality povrchovej vody. Z hľadiska druhovej diverzity najväčšie zastúpenie mali penátne rozsievky (Bacillariophyceae – Pennales) – 10 druhov, po jednom druhu boli zaznamenané centrické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales), sinice (Cyanophyceae), červené riasy (Rhodophyta) a sifonokládiové riasy (Chlorophyta – Siphonocladales). Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov s celkovým počtom taxónov sú uvedené v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006. 

2.4.2. Sapróbny index makrozoobentosu

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2006 stanovoval na vybraných profiloch 2-3-krát za rok (Tab. 4). Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu podľa STN 83 0532 (Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie bentosu a sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka) a stanovená saprobita ako aj trieda kvality vody podľa STN 75 7221.

Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sa v roku 2006 pohybovali od 1,86 do 2,96. Na odberných miestach v Dunaji (odberné miesta č. 109, 112, 1205) sa pohybovali v intervale 2,12-2,45, čo zodpovedá b-mezosaprobite, pričom všetky hodnoty, okrem jednej pri jarnom odbere v Medveďove (III. trieda), patria do II. triedy kvality povrchovej vody podľa STN 75 7221. V roku 2006 došlo v porovnaní s rokom 2005 k zlepšeniu hodnôt SI makrozoobentosu, okrem spomínaného jarného odberu v Medveďove (hodnota 2,45, zatiaľ čo v roku 2005 bola 2,18). V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) sa sapróbny index pohyboval od 1,98 do 2,35, čo odpovedá b-mezosaprobite a II. až III. triede kvality povrchovej vody. V zdrži vodného diela na odberných miestach č. 307, 308, 309, 311 dosahoval sapróbny index makrozoobentosu hodnoty 2,08 až 2,96. Podľa medzných hodnôt bola povrchová voda v zdrži zaradená do II. až IV. triedy kvality podľa miesta odberu. Voda v zdrži zodpovedá b-mezosaprobite až a-mezosaprobite (viď Tab. 4).

Tab. 4: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2006

Ozn. profilu

Lokalita odberu

Sapróbny index

Saprobita

Trieda kvality

Profily VÚVH

jar

 

jeseň

 

109

Dunaj – Bratislava

2,16

-

2,12

b-mezosaprobita

II

112

Dunaj – Medveďov

2,45

-

2,16

b-mezosaprobita

II-III

1205

Dunaj – Komárno

2,15

-

2,18

b-mezosaprobita

II

Profily SVP-BA

V.

IX.

XI.

 

4016

Dunaj – Dunakiliti, S

2,19

2,17

2,26

b-mezosaprobita

II-III

4025

Dunaj – Dobrohošť, ĽS

2,10

2,05

2,35

b-mezosaprobita

II-III

3739

Dunaj – Sap, S

1,98

2,18

2,06

b-mezosaprobita

II

3376

ram. sústava – Dobrohošť

1,86

1,96

1,91

b-mezosaprobita

II

307

zdrž – Kalinkovo, S

2,69

2,60

2,55

a-mezosaprobita

III

308

zdrž – Kalinkovo, ĽS

2,08

2,31

2,47

b-mezosaprobita

II-III

309

zdrž – Šamorín, PS

2,96

2,83

2,73

a-mezosaprobita

III-IV

311

zdrž – Šamorín, ĽS

2,62

2,70

2,71

a-mezosaprobita

III

Z hľadiska dlhodobého hodnotenia je na odbernom mieste v kalinkovskej časti zdrže (č. 307) možné od roku 1999 pozorovať zlepšovanie kvality povrchovej vody, čo sa prejavuje poklesom hodnôt sapróbneho indexu makrozoobentosu (Obr. 2-4). V období od roku 1995 sa hodnoty SI pohybovali väčšinou v oblasti a-mezosaprobity, kým v ďalšom období (2000-2006) oscilovali okolo hranice a-b-mezosaprobity (Obr. 2-4). Aj na odbernom mieste č. 308 (Kalinkovo-zdrž) došlo v dlhodobom meradle k zlepšeniu hodnôt sapróbneho indexu makrozoobentosu, ktorý sa od začiatku sledovaného obdobia pohyboval v škále b-a-mezosaprobity a od roku 2003 nepresahuje medznú hodnotu b-mezosaprobity. V šamorínskej časti zdrže vodného diela sú hodnoty SI makrozoobentosu vyššie a na odbernom mieste č. 311 väčšina hodnôt zodpovedá a-mezosaprobite (Obr. 2-5). Na odberných miestach v Dunaji - č. 109, 112, 1205 a v ramennej sústave – odberné miesto č. 3376 hodnoty SI makrozoobentosu zodpovedajú b-mezosaprobite (1,51- 2,5), okrem jednej hodnoty na odbernom mieste v Bratislave v roku 1999, jednej hodnoty v Medveďove v roku 2005 a jednej hodnoty v ramennej sústave v roku 1998, ktoré presiahli medznú hodnotu 2,5 (Obr. 2-1, Obr. 2-3, Obr. 2-6). V starom koryte Dunaja od roku 2003 všetky hodnoty zodpovedajú b-mezosaprobite.

SI makrozoobentosu koreluje s dnovým substrátom a kvalitou sedimentov. V prúdivejších úsekoch (odberné miesta č. 109, 4025, 112, 1205, 3376, 308) so štrkovitým až kamenitým dnom prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxybiontné druhy indikujúce b-mezosaprobitu, kým na odberných miestach so spomaleným prúdom a s ním súvisiacim piesčitým až bahnitým substrátom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce mierne znečistenie (odberné miesta č. 307, 309, 311, 4016, 3739).

Na sledovaných odberných miestach v Dunaji bol najvyšší počet druhov v skupine mäkkýšov a rakovcov. Z mäkkýšov sa okrem druhov typických pre Dunaj (Ancylus fluviatilis, Esperiana acicularis, Esperiana esperi, Theodoxus danubialis, Theodoxus fluviatilis) objavili druhy lastúrnikov a ulitníkov typických pre väčšie toky Unio pictorumViviparus acerosus v Komárne a Lithoglyphus naticoides v Medveďove a Komárne. Z fauny hmyzu sa v najväčšom počte objavovali pakomáre, ďalej sa vyskytli vo viacerých odberných miestach riečne podenky – Ephemeroptera. Je potrebné vyzdvihnúť ako zaujímavosť výskyt druhu podenky Ecdyonurus torrentis na odbernom mieste v Bratislave.

Dominujúcimi druhmi makrozoobentosu na piesčito – bahnitom podklade boli Lumbricidae g.sp.div., Corophium curvispinum, Lithoglyphus naticoides, Cricotopus sp., Dickerogammarus villosus, Limnodrilus sp. Limnomysis benedeni. V zdrži vodného diela z dominujúcich taxónov sa ešte vyskytovali Hypania invalida, Pisidium sp., Sphaerium rivicola, Chironomus sk. reductus Potamopyrgus antipodarum. V ramennej sústave dominovali druhy: Cricotopus algarum, Dickerogammarus villosus, Simulium sp., Cricotopus sp., Dreissena polymorpha, Jaera istri Corophium curvispinum.

Podrobnejší zoznam dominantných druhov makrozoobentosu pre jednotlivé odberné miesta sú uvedené v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006. 

2.4.3. Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Jeho hodnotu determinuje hlavne zloženie fytoplanktónu. V roku 2006 bol stanovovaný 12-krát. Z nameraných údajov, graficky spracovaných na Obr. 2-1 až 2-8 je zrejmé, že na sledovaných miestach sa sapróbny index biosestónu väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, čím sa druhová rozmanitosť zvyšuje. Hodnoty sapróbneho indexu biosestónu kolísali v intervale 1,65- 2,44, čo zodpovedá II.-III. triede kvality povrchovej vody (Tab. 5).

Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2006 (Tab. 5) s rokom 2005 (na odbernom mieste č. 307 – 2,06; na odbernom mieste č. 308 – 2,05; na odbernom mieste č. 309 – 2,06; na odbernom mieste č. 311 – 2,06) môžeme konštatovať, že na troch odberných miestach v zdrži – č. 307, 308, 309 došlo k miernemu zlepšeniu a na odbernom mieste č. 311 zostala hodnota priemerného sapróbneho indexu nezmenená.

Mierne zlepšenie priemerného sapróbneho indexu biosestónu bolo zaznamenané aj v ramennej sústave (z hodnoty 2,09 v roku 2005 na 2,02) a v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 3739 – z hodnoty 2,09 v roku 2005 na 2,04. V ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317) došlo k miernemu zhoršeniu priemernej hodnoty sapróbneho indexu – z hodnoty2,06 v roku 2005 na 2,21. 

Tab. 5: Sapróbny index biosestónu v roku 2006

Odberné miesto

(VÚVH)

min

max

priemer

saprobita

trieda kvality

Dunaj, Bratislava-stred - 109

2,15

2,36

2,24

b-mezosaprobita

III

Dunaj, Medveďov - 112

2,18

2,44

2,26

b-mezosaprobita

III

Dunaj, Komárno - 1205

2,12

2,34

2,25

b-mezosaprobita

II

pravostr. pries. kanál - 3531

1,95

2,38

2,20

b-mezosaprobita

III

Mošonský Dunaj - 3529

2,13

2,38

2,24

b-mezosaprobita

III

Odberné miesto

(SVP)

min

max

priemer

saprobita

trieda kvality

zdrž – Kalinkovo - 307

1,92

2,19

2,04

b-mezosaprobita

II

zdrž – Kalinkovo - 308

1,65

2,28

2,03

b-mezosaprobita

II-III

zdrž – Šamorín - 309

1,72

2,23

2,02

b-mezosaprobita

II-III

zdrž – Šamorín - 311

1,78

2,24

2,06

b-mezosaprobita

II-III

Dunaj, Dunakiliti - 4016

1,71

2,24

2,03

b-mezosaprobita

II-III

Dunaj, Dobrohošť - 4025

1,74

2,18

1,98

b-mezosaprobita

II

Dunaj, Sap - 3739

1,68

2,25

2,04

b-mezosaprobita

II-III

ramenná sústava - 3376

1,83

2,19

2,02

b-mezosaprobita

II

ľavostr. pries. kanál - 317

2,10

2,27

2,21

b-mezosaprobita

II-III

 

2.4.4. Abundancia fytoplanktónu

Namerané hodnoty abundancie fytoplanktónu boli v Dunaji na sledovaných odberných miestach od 84 buniek v 1 ml (odberné miesto č. 112) do 8700 buniek v 1 ml (odberné miesto č. 1205) – Tab. 6.

Tab. 6: Abundancia fytoplanktónu v roku 2006

Odberné miesto (VÚVH)

min

(bunky.ml-1)

max

(bunky.ml-1)

Dunaj, Bratislava-stred - 109

128

7944

Dunaj, Medveďov - 112

84

6752

Dunaj, Komárno - 1205

118

8700

pravostr. pries. kanál - 3531

44

4464

Mošonský Dunaj - 3529

96

7321

Odberné miesto (SVP)

min

(počet jedincov.ml-1)

max

(počet jedincov.ml-1)

zdrž – Kalinkovo - 307

46

11448

zdrž – Kalinkovo - 308

70

9168

zdrž – Šamorín - 309

104

12610

zdrž – Šamorín - 311

76

11028

Dunaj – Sap - 3739

110

11516

ramenná sústava - 3376

44

6208

ľavostr. pries. kanál - 317

14

58

 

Vo fytoplanktóne Dunaja dominovali na jar zlatisté riasy – Chrysophyceae, kryptomonády – Cryptophyceae, rozsievky – Bacillariophyceae a zelené bičíkovce – Volvocales. V letnom období sa zvýšil počet taxónov zelených rias – Chlorophyta a siníc – Cyanophyta, na jeseň postupne ubúdalo zelených rias, siníc a zotrvávali rozsievky. Dominantnými vo fytoplanktóne Dunaja boli rody centrických rozsievok (Aulacoseira, Cyclotella, Skeletonema, Cyclostephanos a Stephanodiscus), penátne druhy rodov Cymbella, Diatoma, Gomphonema, Fragilaria, Naviculla Nitzschia, zo zelených rias kvantitatívne prevládali najmä bunkové riasy rodov Actinastrum, Coelastrum, Dictyosphaerium, Monoraphidium, Pediastrum, Planktosphaeria, Scenedesmus, Tetraedron, Tetrastrum. V roku 2006 bolo zistených menej cyanobaktérií ako v roku 2005.

V zdrži vodného diela sa abundancia fytoplanktónu na sledovaných odberných miestach pohybovala od 46 jedincov rias v 1 ml (KTJ/ml) do 12610 KTJ/ml (Tab. 6). Lokálne rozdiely v abundancii fytoplanktónu závisia od prietoku, rýchlosti prúdenia, doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je v celej zdrži približne rovnaký. Na oživenie akumulovanej vody v zdrži má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody.

V starom koryte Dunaja v Sape (odberné miesto č. 3739) sa abundancia fytoplanktónu pohybovala v intervale 110-11516 KTJ/ml a v ľavostrannom priesakovom kanáli bola nízka počas celého roka 2006 (viď Tab. 6).

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia abundancie fytoplanktónu tvoria najväčší podiel na sledovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave cyklické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales). V priesakových kanáloch majú významnejší podiel vo fytoplanktóne penátne rozsievky (Bacillariophyceae – Pennales) a v ľavostrannom priesakovom kanáli majú značné zastúpenie aj sinice (Cyanophyceae) a kryptomonády (Cryptophyceae). Podrobnejšie zastúpenie dominantných skupín fytoplanktónu na jednotlivých sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006.

V roku 2006 boli najvyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu zaznamenané v zdrži. Maximá boli zaznamenané hlavne v mesiacoch máj a júl, čo je v porovnaní s rokom 2005 určitý posun. Od prvej polovice mája do konca júla sa vyskytol masový rozvoj fytoplanktónu (nad 10000 KTJ/ml) na odberných miestach č. 307, 309, 311, 3739. Na odbernom mieste č. 308 bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zaznamenaný pokles abundancie, čo pravdepodobne súvisí s rozsiahlou stavebnou činnosťou v tejto časti zdrže.

Celková abundancia fytoplanktónu bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na väčšine sledovaných odberných miest nižšia, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2006, charakterizovaným pomerne studenou a zrážkovo nadpriemernou druhou časťou leta (august a časť septembra), ale dlhou, suchou a slnečnou jeseňou, čo sa odrazilo na rozvoji fytoplanktónu. 

2.4.5. Abundancia zooplanktónu

Odbery vzoriek pre stanovenie abundancie zooplanktónu boli v roku 2006 uskutočnené súbežne s odberom vzoriek pre stanovenie abundancie fytoplanktónu, a teda v počte 12-krát. Rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní).

V zastúpení jednotlivých taxonomických skupín počas celého roka výrazne dominovali vírniky – Rotatoria s priemerným podielom od 62% do 93%. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nastal významný nárast podielu skupiny veslonôžok (Copepoda), ktorých podiel sa zvýšil na 7-59% najmä v priesakových kanáloch. Podiel perloočiek (Cladocera) sa pohyboval od 0-10%. Podrobnejšie zastúpenie ako i druhové zloženie v jednotlivých skupinách zooplanktónu na sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006.

Priemerná hodnota abundancie sa pohybovala v rozpätí od 4,6 do 93,0 jedincov na liter. Najvyššia hodnota bola zistená na odbernom mieste v zdrži (odberné miesto č. 308) a najnižšia v ľavostrannom priesakovom kanáli – odberné miesto č. 317.

Z hľadiska sezónnej dynamiky boli najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu na väčšine odberných miest zaznamenané v máji a naopak najnižšie hodnoty v apríli. Sezónna dynamika sa odvíjala od klimatických podmienok v roku 2006, ktoré boli charakterizované nadpriemernými teplotami v máji, júni a júli a následne chladným a daždivým obdobím v auguste a začiatkom septembra. Dlhotrvajúca teplá jeseň spôsobila opätovný rozvoj zooplanktónu v tomto období.

Výrazný rozdiel bol zaznamenaný v abundancii nad vodným dielom (profil č. 109 v Bratislave), resp. (odberné miesto č. 307 - zdrž) a pod vodným dielom (profil č. 112 v Medveďove). V Medveďove bola zaznamenaná trojnásobne vyššia abundancia zooplanktónu.

Na základe druhového zloženia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli u vírnikov (Rotatoria) najvýznamnejšie druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra, na niektorých odberných miestach aj Filinia, Trichocera alebo Asplanchna. U perloočiek druhy rodov DaphniaBosmina, a u veslonôžok juvenilné štádia druhov z čeľade Cyclopidae podobne ako v predchádzajúcich rokoch sledovania. 

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

V hydrologickom roku 2006 boli vzorky sedimentov odobraté v septembri na šiestich odberných miestach (Tab. 7). Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja a do oboch rozšírených častí zdrže na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažúcich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich – a ich akumulácie v zdrži a prívodnom kanáli vodného diela. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, najmä v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodárenských zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia.

Na rokovaní v Győri uskutočnenom 18. mája 2005 sa odborníci oboch strán dohodli, že do zosúladenia legislatívy pre hodnotenie kvality sedimentov v rámci EÚ budú obe strany používať na hodnotenie kvality sedimentov kanadskú normu „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG) z roku 1999, aktualizovanú v roku 2002. 

Tab. 7: Miesta odberu dnových sedimentov

Označenie miesta

Lokalita

Dunaj

3739_S

Sap, staré koryto nad sútokom, rkm 1810,5

4016_S

staré koryto Dunaja nad prehrádzkou, rkm 1843,1

Zdrž

307_S

Kalinkovo – kyneta km 2,8

308_S

Kalinkovo – ľavá strana km 15

309_S

Šamorín – pravá strana km 5

311_S

Šamorín – ľavá strana km 8

 

2.5.1. Hodnotenie zloženia sedimentov podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”

V rámci hodnotenia kvality sedimentov kanadská norma CSQG používa namerané, t.j. absolútne hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Hodnotenie podľa uvedenej normy uvádza nasledujúca tabuľka:

Tab. 8: Kvalita sedimentov podľa CSQG

Ovplyvnenie / Koncentrácia:

< TEL

TEL – PEL

> PEL

Nepriaznivý vplyv

zriedkavo

občasne

často

Výskyt nepriaznivého vplyvu

< 25 %

25 – 50 %

> 50 %

Podľa „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life“ boli príslušné koncentrácie látok pre TEL a PEL odvodené z toxikologických informácií podľa „National Status and Trends Program“ (modifikovaný NSTP) a „Spiked-sediment toxicity test“ (SSTT).

TEL - Threshold effect level, koncentrácia pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý biologický vplyv. Pri nižších hodnotách (< TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov.

PEL – Probable effect level, koncentrácia pri ktorej prekročení sa očakáva, že nepriaznivý vplyv je možné očakávať často, vo viac ako 50 % prípadov.

Zatiaľ nie je dostatok dát podľa metódy testovania toxicity SSTT. Preto tam, kde sa takéto testy nevykonali používajú sa len výsledky podľa NSTP a namiesto TEL sa označujú ako ISQG (Interim Sediment Quality Guidelines).

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo (viď Tab. 9):

-     chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo

-     PCB suma, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,

-     naftalén, pyrén, acenaftylén,  acenaftén, fenantrén, antracén, fluorantén, fluorén, benzo(a)antracén, dibenzo(a,h)-antracén, chryzén a benzo(a)-pyrén.

V prílohe Národnej ročnej správy za rok 2006 sú uvedené aj absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov (Grafické prílohy, Tab. 9 a, b, c, d).

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia hodnotené podľa Kanadskej normy za hydrologický rok 2006 sú uvedené v Tab. 9. Obsahy ťažkých kovov podobne ako obsahy organického znečistenia na sledovaných odberných miestach ani v jednom prípade nepresiahli v roku 2006 hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Koncentrácie ťažkých kovov (Cr, Cu, Zn, As, Cd, Hg, Pb) v sedimentoch boli nízke. Obsahy olovazinku na všetkých odberných miestach nedosiahli ani hodnoty limitu TEL. Meď, ortuť, a kadmium zaznamenali prekročenia TEL na dvoch lokalitách, chróm na štyroch a arzén na piatich odberných miestach. Ich koncentrácie sa pohybovali v intervale >TEL<PEL, kedy sa môže nepriaznivý účinok príležitostne vyskytovať vo viac ako 25 % a v menej ako 50 % prípadov. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov a predstavujú koncentrácie možného efektu. Všetky namerané koncentrácie sa pohybovali bližšie k limitu TEL, keď sa nepriaznivý efekt vyskytuje len zriedkavo v menej ako 25 % prípadov a zodpovedá úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia.

Podobná situácia bola aj v prípade organického znečistenia. Obsahy lindanu, heptachlóru, endrinu a dieldrinu boli na všetkých odberných miestach pod medzou stanovenia danej analytickej metódy. Ich koncentrácie, podobne ako aj koncentrácie naftalénu, acenaftylénu, antracénu, fluorénu a sumy PCB sa pohybovali pod úrovňou limitov ISQG (resp. TEL). Obsahy ostatných sledovaných organických látok dosahovali na niektorých odberných miestach hodnoty spadajúce do intervalu >TEL<PEL. Iba v prípade fenantrénu boli obsahy v spomínanom intervale zistené na všetkých odberných miestach. Celkovo však koncentrácie organických látok boli nízke, namerané hodnoty boli bližšie k hodnotám TEL a ani v jednom prípade neprekročili polovicu koncentrácie z vymedzeného intervalu. 

2.6. Záver

Kvalita povrchových vôd na odberných miestach sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2006 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. V Medveďove je kvalita vody v niektorých ukazovateľoch dokonca lepšia.

Ukazovatele ako teplota vody, rozpustené látky, merná vodivosť, katióny, anióny, celkový dusík, dusitany, dusičnany, fosforečnany a kyslík vykazujú sezónny priebeh. Zvýšenie alebo zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov sa počas 14-ročného sledovaného obdobia prejavuje už v Bratislave - odberné miesto č. 109, ktoré sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSKMn, BSK5 resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSKMn, TOC, sapróbneho indexu a fekálnych streptokokov. Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky. V roku 2006 sa veľa hodnôt pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Smernica EÚ č. 2000/60/ES venuje veľkú pozornosť biologickým ukazovateľom. V monitoringu podľa Dohody sa aj na základe toho venuje hodnoteniu biologických ukazovateľov zvýšená pozornosť (hodnotí sa fytobentos, perifytón, makrozoobentos, biosestón, fytoplanktón, zooplanktón). V rámci biologického stavu kvality povrchovej vody sa stanovujú sapróbne indexy, na základe ktorých sa hodnotí saprobita vody, teda biologický stav vyvolaný znečistením vody biologicky rozložiteľnými organickými látkami.

Sapróbny index biosestónu na sledovaných odberných miestach sa v dlhodobom meradle väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov a predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami. V roku 2006 sa pohyboval v intervale 1,65-2,44, čo zodpovedá II.-III. triede kvality povrchovej vody.

Aj sapróbne indexy nárastov na odberných miestach v Dunaji sa v roku 2006 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity, čo zodpovedá prirodzeným hodnotám na tomto úseku toku. Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky fytobentosu i perifytónu jednoznačne prevládali rozsievky (Bacillariophyceae).

Sapróbny index makrozoobentosu veľmi dobre koreluje s gradientom dna, rýchlosťou prúdenia a typom dnových sedimentov. V roku 2006 sa pohyboval od 1,86 do 2,96. Na väčšine odberných miest dosahoval úroveň b-mezosaprobity. Na odberných miestach v zdrži – č. 307, 309 a 311, dosahoval úroveň a-mezosaprobity, čo už predstavuje vodu so zreteľným znečistením. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxybiontné druhy indikujúce β-mezosaprobitu, kým na odberných miestach so spomaleným prúdom a s ním súvisiacim piesčitým až bahnitým substrátom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. Na sledovaných odberných miestach v Dunaji bol najvyšší počet druhov v skupine mäkkýšov a rakovcov. Z mäkkýšov sa okrem druhov typických pre Dunaj (Ancylus fluviatilis, Esperiana acicularis, Esperiana esperi, Theodoxus danubialis, Theodoxus fluviatilis) objavili druhy lastúrnikov a ulitníkov typických pre väčšie toky Unio pictorumViviparus acerosus v Komárne a Lithoglyphus naticoides v Medveďove a Komárne. Dominujúcimi druhmi makrozoobentosu na piesčito-bahnitom podklade boli Lumbricidae g.sp.div., Corophium curvispinum, Lithoglyphus naticoides, Cricotopus sp., Dickerogammarus villosus, Limnodrilus sp. Limnomysis benedeni.

V rámci hodnotenia abundancie fytoplanktónu boli v  roku 2006 najvyššie hodnoty zaznamenané v zdrži. Maximá boli zaznamenané hlavne v mesiacoch máj a júl. Od prvej polovice mája do konca júla sa vyskytol masový rozvoj fytoplanktónu (nad 10000 KTJ/ml) na odberných miestach v zdrži (odberné miesta č. 307, 309, 311) a v ramennej sústave (odberné miesto č. 3739). Na odbernom mieste č. 308 bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zaznamenaný pokles abundancie, čo pravdepodobne súvisí s rozsiahlou stavebnou činnosťou v tejto časti zdrže. Celková abundancia fytoplanktónu bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na väčšine monitorovaných lokalít nižšia, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2006. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2006 negatívny vplyv na saprobitu a kvalitu vody v Dunaji, ktorá nad i pod oblasťou Vodného diela Gabčíkovo zodpovedá β-mezosaprobite.

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia abundancie fytoplanktónu tvoria najväčší podiel na sledovaných odberných miestach v Dunaji, v zdrži, v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave cyklické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales). V priesakových kanáloch majú významnejší podiel vo fytoplanktóne penátne rozsievky (Bacillariophyceae – Pennales) a v ľavostrannom priesakovom kanáli majú značné zastúpenie aj sinice (Cyanophyceae) a kryptomonády (Cryptophyceae).

V zastúpení jednotlivých taxonomických skupín zooplanktónu počas celého roka výrazne dominovali vírniky – Rotatoria s priemerným podielom od 62% do 93%. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nastal významný nárast podielu skupiny veslonôžok (Copepoda), ktorých podiel sa zvýšil na 7-59% najmä v priesakových kanáloch. Podiel perloočiek (Cladocera) sa pohyboval od 0-10%. Na základe druhového zloženia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli najvýznamnejšie u vírnikov (Rotatoria) druhy rodov Keratella, BrachionusPolyarthra, u perloočiek druhy rodov Daphnia Bosmina, a u veslonôžok juvenilné štádia druhov z čeľade Cyclopidae podobne ako v predchádzajúcich rokoch sledovania.

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2006 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Obsahy ťažkých kovov rovnako ako obsahy organického znečistenia na všetkých sledovaných odberných miestach ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Všetky namerané koncentrácie sa pohybovali bližšie k limitu TEL, keď sa nepriaznivý efekt vyskytuje len zriedkavo v menej ako 25 % prípadov a zodpovedá úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia.

Tab. 9: Porovnanie koncentrácie ťažkých kovov a organického mikroznečistenia s limitmi kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life” (Podľa Valúchová a kol., 2007) 

Profil

3739

 

308

 

309

 

311

 

307

 

4016

 

Ukazovatele

(µg/kg suš.)

Limity

ISQG

PEL

Ťažké kovy

Cr

37300

90000

38500

41000

38200

44600

34400

26900

Cu

35700

197000

34000

49500

35000

45800

35000

22400

Zn

123000

315000

96200

119000

95600

120000

98100

74500

As

5900

17000

7080

8810

7777

8630

6300

5760

Cd

600

3500

540

660

560

650

520

510

Hg

170

486

170

170

180

220

150

110

Pb

35000

91300

17100

21900

17300

22900

16700

12400

Organické mikroznečistenie

Suma PCB

34,1

277

5,7

11,4

8,6

9,6

14,4

8,7

Lindan

0,94

1,38

<0,9

<0,9

<0,9

<0,9

<0,9

<0,9

Heptachlór

0,60

2,74

<0,6

<0,6

<0,6

<0,6

<0,6

<0,6

Endrin

2,67

62,4

<2

<2

<2

<2

<2

<2

Dieldrin

2,85

6,67

<2

<2

<2

<2

<2

<2

Naftalén

34,6

391

14,7

12,0

12,9

21,9

1,2

14,4

Pyrén

53,0

875

86,6

70,5

47,8

85,5

127,0

109,0

Acenaftylén

5,87

128

<1

<1

<1

2,5

<1

<1

Acenaftén

6,71

88,9

4,6

5,6

5,0

7,2

<1

4,8

Fenantrén

41,9

515

72,2

60,6

53,1

107,0

52,4

74,5

Antracén

46,9

245

11,5

8,8

6,2

27,1

8,5

14,6

Fluorantén

111

2355

107,0

85,4

59,7

107,0

154,0

134,0

Fluorén

21,2

144

11,0

9,5

9,0

16,5

1,4

10,0

Benzo(a)antracén

31,7

385

42,3

27,7

21,9

34,3

60,5

53,1

Dibenzo(a,h)antracén

6,22

135

<5

<5

<5

<5

6.3

<5

Chryzén

57

862

51,3

33,3

27,5

42,6

69,7

60,2

Benzo(a)pyrén

31,9

782

35,2

18,4

16,8

22,0

44,7

37,9

ISQG = TEL – Treshold Effect Level (vyjadruje koncentráciu látok reprezentujúcich stav, keď nepriaznivý účinok na biologický život nie je očakávaný

PEL – Probable Effect Level (definuje úroveň, prekročením ktorej sa nepriaznivý účinok na biologický život očakáva)

 

 

Obr. 2a Sieť pozorovacích lokalít pre sledovanie kvality povrchových vôd

 

 Obr. 2b Sieť pozorovacích miest pre sledovanie kvality sedimentov

     

Obr. 2-1

Bratislava (109), Medveďov (112)

Obr. 2-2

Dunakiliti (4016), Dobrohošť (4025)

   

Obr. 2-3

Sap (3739), Dobrohošť (3376)

Obr. 2-4

Kalinkovo (307), Kalinkovo (308)

  

Obr. 2-5

Šamorín (309), Šamorín (311)

Obr. 2-6

Komárno (1205)

     

Obr. 2-7

Sap-odp.kanál (3530), Mošonský Dunaj (3529)

Obr. 2-8

PPK-Čunovo (3531), ĽPK-Hamuliakovo (317)