Monitoring hladín a prietokov povrchových vôd aj v hydrologickom roku 2006 prebiehal bezo zmien. Všetky merania a hodnotenia sa uskutočnili v dohodnutom rozsahu. Zber údajov sa uskutočňuje na siedmych vodomerných staniciach na Dunaji, po jednej stanici na Mošonskom a Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli. Meranie hladín a spracovanie prietokov na týchto staniciach bolo zabezpečované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Aktuálny prietok do starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo a okamžité denné údaje na priesakovom kanáli boli hlásené Vodohospodárskou výstavbou Bratislava š. p. (VVB), resp. Slovenským vodohospodárskym podnikom š. p., OZ Bratislava. Údaje o prietoku a hladinách na stupni Gabčíkovo boli poskytované Slovenskými elektrárňami a. s., VET Trenčín, závod Gabčíkovo (VE Gabčíkovo). Merania hladín na vodočtoch v ramennej sústave zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik š. p., OZ Bratislava (SVP-Ba).

Hladiny povrchových vôd boli sledované na 28 staniciach, z čoho 14 sa nachádza v ramennej sústave. Na 10-tich staniciach boli vyčísľované aj prietoky (Tab. 1). Situácia vodomerných staníc je znázornená na Obr. 1.

Tab. 1: Zoznam vodomerných staníc

Číslo stanice	Číslo SHMÚ	Tok	Lokalita	Merané a vyčísľované ukazovatele
1250	5127	Dunaj	Bratislava-Devín	Q, H, Hpr, Qpr
2545	5149	Dunaj	Hamuliakovo	H, Hpr
2558	5153	Dunaj	Dobrohošť	Q, H, Hpr, Qpr
1251	5143	Dunaj	Gabčíkovo	H, Hpr
1252	5145	Dunaj	Medveďov	Q, H, Hpr, Qpr
1600	6849	Dunaj	Komárno-most	Q, H, Hpr, Qpr
2848	5138	Dunaj – zdrž	Čunovo-hať – horná hladina	H
2552		Dunaj-staré koryto	Čunovo-hať	Q
2851	5157	Mošonský Dunaj	nápustný objekt Čunovo	Q, H, Hpr, Qpr
3126	5154	Dobrohošťský kanál	nápustný objekt Dobrohošť	Q, H, Hpr, Qpr
2849		Dunaj-prívodný kanál	VE Gabčíkovo-horná hladina	H
2850		Dunaj-odpadový kanál	VE Gabčíkovo-dolná hladina	Q, H
3124		priesakový kanál	Čunovo-horná hladina	H
3125		priesakový kanál	Čunovo-dolná hladina	Q, H
1653	5150	Malý Dunaj	Malé Pálenisko	Q, H, Hpr, Qpr
4045		ramenná sústava	prehrádzka A1-horná hladina	H, Hpr
4046		ramenná sústava	prehrádzka B1-horná hladina	H, Hpr
4047		ramenná sústava	prehrádzka B2-horná hladina	H, Hpr
4048		ramenná sústava	prehrádzka C1-horná hladina	H, Hpr
4049		ramenná sústava	prehrádzka D1-horná hladina	H, Hpr
4050		ramenná sústava	prehrádzka E2-horná hladina	H, Hpr
4051		ramenná sústava	prehrádzka F1-horná hladina	H, Hpr
4052		ramenná sústava	prehrádzka F3-horná hladina	H, Hpr
4053		ramenná sústava	prehrádzka G1-horná hladina	H, Hpr
4054		ramenná sústava	prehrádzka H1-horná hladina	H, Hpr
4055		ramenná sústava	prehrádzka H3-horná hladina	H, Hpr
4056		ramenná sústava	prehrádzka J1-horná hladina	H, Hpr
4057		ramenná sústava	materiálová jama B	H, Hpr

Q – okamžitý prietok, zvyčajne o 6.00 hod.,       Q_pr – priemerný denný prietok

H – okamžitá hladina, zvyčajne o 6.00 hod.,        H_pr – priemerná denná hladina

Hladiny povrchových vôd – údaje o hladinách sú na väčšine vodomerných staníc zaznamenávané automatickými registračnými zariadeniami. Na priesakovom kanáli (stanice č. 3124 a 3125) sa výška hladiny stanovuje len pomocou vodočetnej laty.

Priemerné denné hladiny pre stanice s kontinuálnym záznamom priebehu hladiny sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu.

Prietok – hodnoty prietoku sa na vybraných staniciach stanovujú výpočtom na základe konzumčných (merných) kriviek. Merné krivky sa premeriavajú a upresňujú podľa vopred stanoveného harmonogramu. Na vybraných staniciach (2558, 1252, 1600, 2851) boli merania vykonávané spoločne s maďarskou stranou. Hydrometrovanie sa uskutočnilo v dohodnutých termínoch, spravidla 5-krát do roka.

Merania na vybraných staniciach sú vyhodnocované spoločne s maďarskou stranou a vypočítané prietoky sú stanovované dodatočne na základe vzájomného súhlasu. Priemerné denné prietoky sú pre jednotlivé stanice vyčísľované ako priemer z hodinových prietokov za príslušný deň. Aktuálne hodnoty hladín a prietokov zo 6:00 hod na všetkých uvedených staniciach boli maďarskej strane poskytované denne. 

1.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Všetky údaje za hydrologický rok 2006, ktoré boli v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995 poskytnuté maďarskej strane, sú uvedené v tabuľkových prílohách tejto správy (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Ich grafické spracovanie sa nachádza v grafických prílohách (Grafické prílohy).

Hodnotenie režimu povrchových vôd je v zmysle Dohody z roku 1995 zamerané na stanice dokumentujúce prietokový a hladinový režim v starom koryte Dunaja, vo vzťahu k prietokovému režimu v profile Bratislava - Devín, a prietokový a hladinový režim v Mošonskom ramene Dunaja. Hodnotenie je založené na údajoch o hydrologickej situácii v povodí Dunaja a údajoch o priemerných denných prietokoch a priemerných denných hladinách. 

1.3. Hodnotenie režimu povrchových vôd

Kľúčovou stanicou pre monitorovanie množstva vody vstupujúceho do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, ako aj pre riadenie prietokového režimu do starého koryta Dunaja, je vodomerná stanica č. 1250 – Bratislava - Devín (Obr. 1-1). Na základe porovnania priemerného ročného prietoku s dlhodobými hodnotami prekročenia priemerných ročných prietokov možno hydrologický rok 2006 zaradiť medzi vodné roky. Mimoriadne vodným bol mesiac apríl. Medzi vodné mesiace patrili mesiace marec, máj, jún a august 2006. K stredne vodným mesiacom patril  september. Ostatné mesiace – november a december 2005, január, február, júl a október 2006 boli suchými mesiacmi. (Martinka, 2006).

Priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2006 bol takmer rovnaký ako priemerný ročný prietok za predchádzajúci hydrologický rok, a dosiahol 2152 m³s^-1. Tento priemerný ročný prietok za obdobie prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo (14 rokov) predstavuje šiesty najvyšší priemerný ročný prietok. Vyšší priemerný ročný prietok sa počas prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo vyskytol v rokoch 1995 (2278 m³s^-1), 1999 (2582 m³s^-), 2000 (2393 m³s^-1), 2001 (2170 m³s^-1) a 2002 (2458 m³s^-1). Ročné minimum sa vyskytlo 7. februára 2006 s prietokom 805 m³s^-1. Ročné maximum sa vyskytlo 31. marca 2006 s hodnotou kulminačného prietoku 8024 m³s^-1 (Martinka a kol., 2006).

Tab. 2: Priemerné ročné prietoky v stanici č. 1250 – Bratislava - Devín

Na základe priemerných denných prietokov v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín je možné prietoky na Dunaji počas hydrologického roka 2006 charakterizovať nasledovne (Obr. 1-1): Nízke priemerné denné prietoky sa v hydrologickom roku 2006 vyskytli v mesiacoch november 2005 až polovica februára 2006, keď sa priemerný denný prietok prevažne pohyboval okolo 1000 m³s^-1. V prvej dekáde februára sa prietoky pohybovali pod 1000 m³s^-1 a ročné minimum sa vyskytlo 7. februára 2006 kedy prietok klesol na 805 m³s^-1 (priemerný denný prietok 832,9 m³s^-1) V druhej polovici februára prietoky vystúpili nad 2000 m³s^-1, ale po opadnutí prietokovej vlny opäť klesli na cca 1300 m³s^-1. Ďalšia prietoková vlna sa vyskytla začiatkom druhej dekády marca, keď prietoky vystúpili nad 3000 m³s^-1, pričom kulminácia v stanici Bratislava-Devín dosiahla 3590 m³s^-1. Koncom marca vplyvom bohatých zrážok a vplyvom topenia sa snehu sa vyskytla povodňová vlna, ktorá kulminovala pri 8024 m³s^-1 (priemerný denný prietok 7823 m³s^-1). Začiatkom apríla (2.4.2006) sa vyskytol druhý vrchol tejto povodňovej vlny. Po opadnutí povodňovej vlny sa prietoky v apríli udržiavali okolo 4000 m³s^-1. Koncom apríla sa naviac vyskytla ešte jedna menšia prietoková vlna, kulminujúca pri 5236 m³s^-1. V priebehu mája prietoky kolísali od cca 2500 do cca 4500 m³s^-1, pričom sa na konci mája a začiatkom júna opäť vyskytla väčšia prietoková vlna s kulmináciou pri 6415 m³s^-1. Po jej opadnutí sa prietoky po celý mesiac pohybovali od 2500 do 3500 m³s^-1. Začiatkom júna prietoky začali pomerne strmo klesať a ku koncu júla dosiahli hodnoty pod 1400 m³s^-1, čo boli takmer najnižšie hodnoty pre tento mesiac za celé pozorované obdobie. Začiatkom augusta sa v dôsledku výdatných zrážok v povodí rieky vyskytla povodňová vlna kulminujúca pri 7224 m³s^-1. Po jej opadnutí sa od polovice augusta až do konca hydrologického roka prietoky pohybovali pod dlhodobým priemerom, pričom sa na prelome augusta a septembra a začiatkom tretej septembrovej dekády vyskytli zvýšenia prietokov neprekračujúce 2800 m³s^-1.

Porovnaním priebehu hodnôt priemerných denných prietokov nameraných v staniciach č. 1250 – Bratislava-Devín, 1252 - Medveďov a 1600 – Komárno je možné konštatovať, že priebeh priemerných denných prietokov je naďalej bez podstatnejších zmien. (Obr. 1-2). V stanici č. 1600 Komárno je v pri zvýšených prietokoch v prvej polovici hydrologického roka vidieť určité zvýšenie prietokov, ktoré je spôsobené spätným vzdutím od ústia Váhu.

Prietokový režim v starom koryte Dunaja, ktorý bol dohodnutý v Dohode z apríla 1995, a ktorý predpisuje reguláciu množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja pod Čunovom, v závislosti na prietokoch v stanici Bratislava-Devín a v závislosti na ročnom období od 250 m³s^-1 až po 600 m³s^-1, bol okrem ojedinelých prípadov dodržaný (Obr. 1-5). Odchýlky sa pohybujú v rámci chyby merania. 

1.3.1. Prietok do starého koryta Dunaja

Aj počas hydrologického roka 2006 bola voda do starého koryta Dunaja prepúšťaná prevažne cez vodnú elektráreň v Čunove a cez stredovú hať (haťou na obtoku bol trvalo prepúšťaný len tzv. sanačný prietok do 10 m³s^-1). Počas zvýšených a povodňových prietokov sa voda prepúšťala aj haťou v inundácii. V priebehu hydrologického roka 2006 prietoky nad 600 m³s^-1 boli do starého koryta Dunaja prepúšťané počas tridsiatich dvoch dní (Obr. 1-6). Z toho jedenásť dní na prelome marca a apríla, kedy sa vyskytla pomerne veľká povodňová vlna. Desať dní v máji, štyri dni začiatkom júna, štyri dni v auguste a tri dni v septembri z dôvodu zvýšených prietokov. Z dohody poverených zástupcov pre monitorovanie, upresňujúcej spôsob výpočtu priemerného ročného prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja vyplýva, že v hydrologickom roku 2006 prietok vyšší ako 600 m³s^-1 bolo potrebné z dôvodu prevedenia zvýšených, respektíve povodňových prietokov (nad 5400 m³s^-1) prepúšťať počas pätnástich dní.

Prietok, ktorý má byť prepúšťaný v príslušnom hydrologickom roku do starého koryta Dunaja, sa v zmysle „Dohody“ počíta na základe nasledovného vzťahu:

, 

kde:	QDunaj	-   je priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja v príslušnom hydrologickom roku
	QDevín	-   je priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín v príslušnom hydrologickom roku
	400 m3s-1	-   dohodnutý priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja podľa „Dohody“ pre dlhodobý priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín 2025 m3s-1
	2025 m3s-1	-   dlhodobý priemerný ročný prietok v Dunaji v stanici Bratislava-Devín

Priemerný ročný prietok, ktorý mal byť v hydrologickom roku 2006 podľa vyššie uvedeného vzorca prepustený do Dunaja je nasledovný:

Q_Devín  -  2152 m³s^-1, čo predstavuje 106,3 % prietoku uvažovaného v Dohode

Q_Dunaj -  425,1 m³s^-1, čo predstavuje priemerný ročný prietok, ktorý mal byť prepustený do starého koryta Dunaja

Podľa hlásení prietokov cez vodnú elektráreň a stredovú hať v Čunove, vzťahujúcich sa na 6:00 hod., bol v hydrologickom roku 2006 minimálny okamžitý prietok 168 m³s^-1, maximálny prietok 4250 m³s^-1, a priemerný ročný prietok bol 447,6 m³s^-1.

Ako kontrolný profil pre stanovovanie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja slúži stanica Dobrohošť a profil Helena, ktorý sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. Na oboch profiloch sa uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2006 v profile Dobrohošť bol 211,5 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 3035 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 403,9 m³s^-1 (Obr. 1-3). K tomuto prietoku sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile bol za obdobie hydrologického roka 2006 minimálny priemerný denný prietok 2,58 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 355,2 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 60,82 m³s^-1 (Obr. 1-4).

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2006 v starom koryte Dunaja bol 221,3 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 3390 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 499,7 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2006 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas pätnástich dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 428,2 m³s^-1, čo predstavuje 100,7 % prietoku podľa vyššie uvedeného vzorca (Obr. 1-6).

Na Obr. 1-7 je dokumentovaný priebeh prietokov do starého koryta Dunaja, ktoré sú hlásené denne z objektu č. 2552 - Čunovo - hať, a priebeh dodatočne spracovávaných priemerných denných prietokov v profiloch č. 2558 - Dobrohošť a č. 3535 - Helena, vyčísľovaných na základe spoločných meraní s maďarskou stranou. Z grafického spracovania vyplýva, že medzi prevádzkovými údajmi a údajmi spracovanými po skončení hydrologického roka sú minimálne rozdiely a priebeh prietokov je takmer totožný. Väčšie rozdiely sa vyskytujú len v prípade zvýšených prietokov na Dunaji.

Na základe hodnotenia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že v ročnom priemere bolo prepustených 428,2 m³s^-1 vody, čo predstavuje 100,7 % množstva vody, ktoré malo byť prepustené do starého koryta Dunaja v zmysle Dohody. Čo sa týka tabuľky denného riadenia prietokového režimu je možné konštatovať, že táto bola dodržaná. Minimálna hodnota 250 m³s^-1 nebola niekoľkokrát dosiahnutá, avšak odchýlka nikdy nebola väčšia ako chyba daná presnosťou merania (± 10%). 

1.3.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Veľkosť prietoku do Mošonského ramena Dunaja, vrátane prietoku v pravostrannom priesakovom kanáli, je v zmysle Dohody z apríla 1995, v závislosti od hydrologických a technických podmienok, stanovený na 43 m³s^-1. Hydrologickými podmienkami sa v zmysle Dohody z apríla 1995 rozumie hladina v zdrži (minimálne 130,40 m n.m.), hladina v Mošonskom ramene Dunaja (maximálne 125,30 m n.m.) a rozdiel hladín v zdrži a Mošonskom ramene Dunaja (minimálne 5,10 m) – Obr. 1-9, Obr. 1-10. Pod technické podmienky patria najmä technologické prestávky pri údržbe a opravách turbín.

Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2006 v stanici č. 2851 – Čunovo - Mošonské rameno Dunaja bol 15,11 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 49,07 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 39,97 m³s^-1 (Obr. 1-8).

K tomuto prietoku sa pripočítava prietok v pravostrannom priesakovom kanáli – objekt č. 3125 (v Dohode z roku 1995 stanovený na 3 m³s^-1), kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod. Za hodnotené obdobie bol minimálny prietok 1,3 m³s^-1, maximálny 6,6 m³s^-1 a priemerný prietok 2,6 m³s^-1. Množstvo vody tečúce v priesakovom kanáli je pomerne konštantné, preto je možné hodnotu priemerného prietoku použiť do celkového hodnotenia. To znamená, že do Mošonského ramena v hydrologickom roku 2006 aj napriek technologickým prestávkam pri údržbe turbín tieklo v priemere 42,57 m³s^-1, čo predstavuje 99,0 % z predpokladaného prietoku 43 m³s^-1. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že celkový prietok do Mošonského ramena Dunaja stanovený v Dohode bol dodržaný. 

1.3.3. Ľavostranná ramenná sústava

V ľavostrannej ramennej sústave je prevádzkovaných 13 vodočtov. Vodočty boli vybudované takmer na každej línii prehrádzok (okrem línie I) na strane hornej vody. Boli osadené prístrojmi s kontinuálnym záznamom hladiny.

Na grafickom znázornení priebehu hladín (Obr. 1-11) je možné zreteľne vidieť, že v ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný, ktorý trvá približne od polovice marca do polovice septembra a zimný, ktorý trvá od polovice septembra do polovice marca. V letnom režime sa okrem manipulácií s uzáverami na jednotlivých prehrádzkach výrazne uplatňuje zvýšenie prietokov počas simulácie záplav. V hydrologickom roku 2006 sa simulovaná záplava neuskutočnila. Na prelome marca a apríla však voda vplyvom povodňovej vlny vybrežila takmer v celej oblasti inundácie. Zvýšené prietoky boli do ramennej sústavy prepúšťané v letnom období od polovice júla do konca prvej dekády augusta, keď sa vplyv zvýšených prietokov skombinoval s prechádzajúcou povodňovou vlnou. Manipulácia s hradidlami a zvýšené prietoky sa najviac prejavili v hornej časti, približne od línie A po líniu E, pričom línia A a B2 sú bez možnosti regulácie. V dolnej časti inundácie sa vplyv zvyšovania prietokov príliš neprejavuje (Obr. 1-11), avšak v prípade zvýšených prietokov v starom koryte Dunaja hladiny stúpajú až po líniu G, a v prípade povodňových vĺn až po líniu B1. 

1.4. Záver

Záverom je možné konštatovať, že počas hydrologického roka 2006 bol do starého koryta Dunaja prepustený priemerný ročný prietok 499,7 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2006 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas pätnástich dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja pre účely plnenia Dohody bol 428,2 m³s^-1, čo predstavuje 100,7 % prietoku v zmysle Dohody (425,1 m³s^-1 podľa vzorca pre hydrologický rok 2006).

Keď uvážime, že presnosť merania uvažovaná v norme pre prirodzené toky je ± 10% je možné konštatovať, že prietok stanovený v Dohode bol v hydrologickom roku 2006 dodržaný.

Do Mošonského ramena Dunaja a do priesakového kanála bolo v hydrologickom roku 2006 prepustených v ročnom priemere 42,57 m³s^-1, čo predstavuje 99 %.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že prietoky stanovené v Dohode boli dodržané.