7. BIOTA

 

7.1. Metodika zberu dát

Monitoring bioty realizovaný v roku 2005 si kládol za cieľ ďalej sledovať hlavné trendy vo vývoji bioty v trinástom roku od odklonenia Dunaja, zaznamenať zmeny a navrhnúť prípadné opatrenia pre zlepšenie podmienok biotopov a skvalitnenie monitorovacieho systému. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 23), ktoré sa nachádzajú v inundácii Dunaja, z toho jedna je umiestnená pod zaústením odpadového kanála vodného diela do Dunaja a slúži ako referenčná plocha bez priameho vplyvu VD Gabčíkovo.

Tab. 23: Zoznam monitorovacích lokalít a sledovaných ukazovateľov

Sledované ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda) 

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy s mierkou M 1:10 000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Botanická nomenklatúra je udávaná podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998).

Prvé číslo (znak) stupnice predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

          r       - vzácny, zriedkavý druh

          +      - druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %

          1      - druh s pokryvnosťou 1-5 %

          2      - druh s pokryvnosťou 6-25 %

          3      - druh s pokryvnosťou 26-50 %

          4      - druh s pokryvnosťou 51-75 %

          5      - druh s pokryvnosťou 76-100 %

Druhé číslo stupnice predstavuje dominanciu (sociabilitu) druhu.

          1      - jednotlivo rastúci

          2      - pospolito rastúci, menšie trsíky

          3      - tvoriaci skupinky, vankúše

          4      - tvoriaci veľké koberce, kolónie

          5      - tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3- stromová, E2- krovinná, E1- bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2005/2004) a dynamika vývoja porastu – obrat druhov (T) bol stanovený výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách. Výsledná hodnota vyjadruje podiel druhov, ktoré sa za sledované obdobie v spoločenstve vymenili.

• SJ = (c/ a+b-c) * 100 %

• T = (1 - SS) * 100 %,                         SS = 2c/ a+b

kde:      a - počet druhov v 1. sledovanom roku

             b - počet druhov v 2. sledovanom roku

             c - počet druhov spoločných pre oba roky

             SS - Sörensenov index podobnosti

V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). Pomocou databázového programu Fytan (Packová, 1992) bola uskutočnená ekologická analýza rastlinných spoločenstiev s použitím ekohodnôt druhov rastlín pre rôzne faktory prostredia podľa Ellenberga (1979). Uvedenou metódou je možné pomocou zmien rastlinných spoločenstiev poukázať na zmeny abiotických faktorov biotopu. Pre upresnenie vývoja spoločenstiev z hľadiska jeho vlhkomilnosti je ekologická analýza Fytan následne doplnená analýzou pomocou programu Fytosys. Program umožňuje hodnotenie fytocenóz na základe zastúpenia druhov rôznych vlhkostných nárokov, druhov znášajúcich záplavy resp. kolísanie vlhkosti a inváznych druhov.

Vodné makrofyty

Monitorovanie makrofýt sa od roku 2003 realizuje podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 ex Matečný, 2003). Z obdobia rokov 1990-1991 a 1999-2002 sú k dispozícii výsledky získané pomocou metódy Braun-Blanquet (1964). Kohlerova metóda spočíva v získavaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Výsledné tabuľky okrem rastovej resp. životnej formy prítomných druhov uvedených podľa názvoslovia Marholda-Hindáka (1998) obsahujú i najvyššiu hodnotu indexu množstva druhu zistenú semikvantitatívnym hodnotením v päťčlennej stupnici v priebehu daného roka.

V dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách Dunaja a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov navrhujeme opätovné zavedenie fytocenologického snímkovania pomocou metódy Braun-Blanquet. Monitorovanie podľa metódy Braun-Blanquet by bolo uskutočňované popri Kohlerovej metóde, ktorá nehodnotí brehovú vegetáciu.

Cladocera (Perloočky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťkou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Ephemeroptera (Podenky)

Vzorky (larvy) – kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný. Na základe Odporúčaní Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2003, hodnotenie vývoja spoločenstiev od roku 2004 zahŕňa i imága zachytené na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia na zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) – kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný. Podobne, ako v prípade skupiny podeniek, hodnotenie od roku 2004 zahŕňa i imága potočníkov.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určuje na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m² (monitorovacie plochy č. 6, 9, 14 a 18). Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania (monitorovacia plocha č. 10). Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.).

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú sledované plošnou metódou. Metóda spočíva v preosievaní hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). Na zachytenie čo najširšieho druhového spektra mäkkýšov je možné v prípade potreby použiť aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov spod kameňov, driev a pod. V čase zaplavenia lokality je možné použiť metódu odhadu početnosti, resp. odberu z náplavu, čo väčšinou vypovedá o spoločenstve širšieho územia. 

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie bolo v roku vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. Počty jedincov sa uvádzajú na 50 smykov. S cieľom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpila aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom 3-4 krát ročne, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, preto v hlbších vodách umožňuje sledovať len litorálne a hladinové druhy rýb. Reofilné druhy, zdržiavajúce sa v prúdnici a pri dne nie sú touto metódou zachytávané, preto zistené druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu spoločenstva. Komplexnejšie hodnotenie ichtyofauny Dunaja, založené na expedičnom prieskume uskutočnenom Ústavom zoológie SAV je zhrnuté v Národnej správe z monitorovania za rok 2004.

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Vývoj bioty v roku 2005 bol na monitorovacích plochách istragovskej oblasti a pod sútokom odpadového kanála so starým korytom výrazne ovplyvnený troma záplavami, ktorých časové rozloženie bolo veľmi priaznivé. Prvá záplava sa vyskytla na začiatku rozvoja vegetácie koncom marca resp. v apríli. V porovnaní s druhou, júlovou záplavou bola mierna. Výdatné zásobenie pôdneho profilu vlahou vyvolala i tretia záplava koncom augusta. Posledné dve záplavy boli naviac zdrojom prirodzených živín, ktoré sa nachádzajú v usadenom kale. Pomerne priaznivé vlhkostné podmienky hornej časti inundácie boli v roku 2005 dosiahnuté vysokými zrážkovými úhrnmi v letných mesiacoch.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Od roku 2002 je sledovaná aj štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja z hľadiska vývoja spoločenstva vážok na novovytvorenom biotope.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality, v dôsledku drenážneho účinku pôvodného koryta Dunaja a poklesu hladiny podzemnej vody cca o 2 m, zintenzívnilo. Z polohy lokality (nad nápustným objektom do ramennej sústavy) vyplýva, že sa tu neprejavujú ani priaznivé vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti a nevýrazné sú aj vplyvy riadených záplav. Táto oblasť nebola v roku 2005, keď sa na Dunaji vyskytli tri prirodzené povodňové stavy, zaplavená. Veľké množstvo zrážok v letných mesiacoch však bolo z hľadiska zásobenia pôdneho horizontu vodou priaznivé. Plocha nie je priamo ovplyvnená ďalšími atropickými faktormi, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Zloženie stromovej a krovinnej vrstvy a hodnoty pokryvnosti sú v ostatných rokoch ustálené, pričom však je každoročne možné zaregistrovať vyschnutie niekoľkých jedincov. V dôsledku hlboko položenej hladiny podzemnej vody sú porasty v tejto oblasti výrazne ovplyvnené množstvom atmosferických zrážok. Ich vysoké úhrny v lete 2005 oddialili predčasný opad olistenia stromov. V rozvinutej krovinnej vrstve si svoju dominanciu zachováva pôvodný svíb krvavý. Bylinná vrstva bola v čase oboch zápisov opäť zapojená na 100 %, pričom jej druhová diverzita je naďalej vysoká, čo je pre zaplavovaný lužný les netypickým znakom. Dominantami bylinnej etáže sú nitrofilné druhy lipkavec obyčajný a pŕhľava dvojdomá, popri ktorých sa intenzívne šíria aj dva invázne druhy. O stabilizácii pomerov v tomto poraste svedčia vysoké hodnoty podobnosti a ustálené hodnoty ekologických faktorov.

Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili a sú relatívne stabilizované. Novým faktorom v roku 2005 bolo vytvorenia sa hrubej vrstvy náplavového kalu na brehových kameňoch Dunaja.

Cladocera, Copepoda: Vysoké vodné stavy v roku 2005 boli príčinou netypického zloženia spoločenstva perloočiek a veslonôžok. Pomerne hojne bola osídlená iba mediálna časť toku, kde väčšinou prevládali pravé planktonity. Litorálne spoločenstvo bolo druhovo i početnostne veľmi chudobné, veslonôžky počas leta neboli vôbec zaznamenané.

Ephemeroptera, Trichoptera: Chudobné spoločenstvá podeniek a potočníkov sa aj vo vzorkách v roku 2005 vyznačovali nepravidelnou prítomnosťou zástupcov. Plánované detailnejšie preskúmanie spoločenstiev, zahŕňajúce prelovenie prúdnice sa z technických dôvodov neuskutočnilo. Pravidelný výskyt najmä stagnikolných a semireofilných druhov týchto spoločenstiev bol však zistený v menšej depresii popri Dunaji.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov bolo v roku 2005 druhovo (4 druhy) aj početnostne chudobné. V ostatných rokoch je možné pozorovať postupné klesanie počtu druhov. V pozorovaných spoločenstvách je zastúpený jediný reofilný druh (Ancylus fluviatilis), ostatné druhy sú k prúdeniu indiferentné. Počet jedincov v hodnotenom roku v prípade niektorých druhov poklesol z niekoľko sto exemplárov na niekoľko kusov. Výskyt mäkkýšov v tejto časti toku sa stal prakticky sporadickým. Za najpravdepodobnejšiu príčinu je možné označiť prítomnosť hrubej vrstvy naplaveného kalu na brehových kameňoch Dunaja. Táto vrstva zabránila rozvoju rias, čím sa znížila potravinová ponuka. Tento jav je však potrebné sledovať a potvrdiť.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Rozdielnosti vzoriek jednotlivých rokov monitorovania je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase odberu, čo mení charakter prelovenej monitorovacej plochy. Počet i početnosť druhov boli v roku 2005 pomerne nízke, avšak ani nezaznamenané druhy nie sú považované za zriedkavé. Ichtyocenózu bola naďalej tvorená eurytopnými druhmi, pri pretrvávajúcej prítomnosti pôvodného reofilného zástupcu. Expanzívny reofilný druh Neogobius kessleri, ktorý sa tu objavil v predchádzajúcom roku, nebol v tejto časti Dunaja zaznamenaný.

Odonata: Monitoring vážok bol v roku 2002 obnovený na novozaloženej ploche, ktorú tvorí štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja. Je zaliata vodou z Dunaja, dno je bahnito-štrkové, vo štvrtom roku monitorovania bola submerzná vegetácia, poskytujúca dobré podmienky pre vývoj lariev, dobre vyvinutá. Pobrežná vegetácia, tvorená prevažne vŕbami, je miestom kladenia vajíčok. Pomerne bohaté spoločenstvo vážok v roku 2005 pozostávalo hlavne z pionierskych druhov osídľujúcich novovytvárajúce sa biotopy.

Terestrická fauna: V dôsledku vyššie popísaných zmien abiotických podmienok sú suchozemské spoločenstvá oblasti v súčasnosti (približne od roku 1996) typické pre najsuchší variant mäkkého lužného lesa – asociácia Salici-Populetum, varieta so Swida sanguinea.

Terestrická fauna – Gastropoda: Stabilizáciu malakocenózy vo vyššie spomenutej fáze najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa potvrdzujú aj výsledky z roku 2005. Štruktúra spoločenstva zostáva v ostatných rokoch podobná, pri dominancii troch druhov (mezohygrofilného, lesného a euryekného druhu). Prenikanie vyslovene xenocénnych druhov, alebo druhov indikujúcich výraznú degradáciu stanovišťa naďalej nie je badateľné. 

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym vplyvom koryta.

V roku 2005 pokračovalo postupné zapájanie mladého porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) na TMP 9A, čím pokryvnosť stromovej vrstvy dosiahla v letnom období 85 %-nú hodnotu. Toto stúpajúce zatienenie porastu sa odzrkadlilo aj v poklese hodnoty indexu svetla. Pokryvnosť a zloženie krovinnej vrstvy ostali porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. Letný pokles pokryvnosti a a počtu druhov bylinnej vrstvy bol v letnom období roka 2005, hlavne v dôsledku vysokých úhrnov zrážok, menej výrazný. Zastúpenie druhov znášajúcich záplavy v období 2002-2005 bolo porovnateľné so zastúpením druhov v období zisťovania východiskového stavu (1990-1992). Naďalej bolo pozorovateľné klesanie počtu inváznych druhov, ako aj priemerného celkového počtu druhov, pričom platí, že pre zapojené lužné lesy je typický nízky počet druhov bylinného podrastu. Druhy indikujúce kolísanie vlhkosti a vodné druhy neboli na ploche pred prehradením zaregistrované, ich výskyt je v mladom poraste nevýrazný, ale stabilný. Zmeny viacerých ekologických faktorov potvrdzujú zmenu fytocenózy najmä v dôsledku prirodzeného vývoja mladého lesného porastu.

Makrofyty: Spoločenstvá makrofytov v hlbokom prietočnom ramene sledovanom na ploche boli v roku 2005 bohaté, s výskytom väčšiny doteraz zaznamenaných druhov. V letných mesiacoch došlo k masovému rozšíreniu invázneho druhu Elodea nuttalii, ktorého populácia však bola počas augustovej povodne aj s populáciami ostatných druhov vyplavená. Zachovali sa len ojedinelé exempláre jedného druhu. Regenerácia spoločenstva makrofytov po silnej záplave v roku 2002 nastala až po dvoch vegetačných obdobiach. V nasledujúcich rokoch sa bude sledovať ich opätovné šírenia sa po záplavách v roku 2005.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera, pričom v ostatných rokoch zástupcovia podeniek vo vzorkách chýbali. Vzorky sú väčšinou chudobné aj z hľadiska potočníkov, trvalú prítomnosť si zachováva jediný reofilný filtrátor. V hodnotenom roku bola najbohatšou jesenná vzorka, v ktorej boli zachytené larvy ďalších semireofilných a reofilných druhov.

V ostatných rokoch sú sledované živočíšne spoločenstvá prispôsobené regulovanému vodnému režimu sledovaného ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy.

Cladocera: Osídlenie ramena spoločenstvami perloočiek a veslonôžok bolo okrem regulovaného vodného režimu ovplyvňované vyťažením susedného porastu a v dôsledku väčšieho množstva prístupného svetla následným rozvojom litorálnej makrovegetácie. Vodné rastlinstvo poskytuje vhodný biotop pre tychoplanktonické druhy perloočiek a potláča tvorbu fytoplanktónu, čím sú euplanktonické druhy, dominujúce pred prehradením, vytláčané. Podobne predchádzajúcemu roku v biotope mediálu i litorálu prevládali tychoplanktonické druhy, avšak dominantnými druhmi boli okrem fytofilného druhu Chydorus sphaericus aj ďalšie druhy (Peracantha truncata, Alona rectangula, Alona costata). Jesenné ochudobnenie spoločenstva bolo menej výrazné než v predchádzajúcich rokoch.

Copepoda: Vplyv rozrastajúcej sa makrovegetácie je v spoločenstve veslonôžok menej citeľný. Zastúpenie euplanktonických druhov, ktoré pred prehradením dominovali, a tychoplanktonických druhov je v rovnováhe. Spoločenstvo veslonôžok pred prehradením pozostávalo z euplanktonických druhov. Rozvoj litorálnej makrovegetácie ramena vyvolal ich ústup, avšak v menšej miere než v spoločenstve perloočiek. Euplanktonické druhy (Eurytemora velox, Acanthocyclops robustus) si svoju prevahu zachovávajú v mediáli ramena (okrem letnej vzorky), zatiaľ čo v litoráli ramena dominujú nepravé planktonity (Eucyclops serrulatus, Eurytemora volex). Druhová diverzita mediálu ramena je naďalej pomerne chudobná.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v poslednom období druhovo a početnostne veľmi chudobné, trvalým výskytom v počas jednotlivých rokov sa vyznačuje iba málo druhov. Spoločenstvá sú tvorené hlavne semireofilnými zástupcami.

Odonata: Pomerne stabilné spoločenstvo vážok sa v hodnotenom roku vyznačovalo znížením dominancie reofilných druhov, pričom sa súčasne objavili druhy stojatých a prehrievaných vôd. Tento vývoj je možné vysvetliť nízkymi letnými a jesennými stavmi vody a následným rozvojom makrofýt v ostatných rokoch. Podmienky biotopu sa približujú podmienkam v minulosti.

Mollusca: Monitorovacia plocha naďalej poskytuje podmienky pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov v dôsledku svojho heterogénneho charakteru a prepojenia s ostatnými ramenami a Dunajom. Spoločenstvo naďalej pozostáva hlavne zo stagnikolných až indiferentných druhov, svoju dominanciu si zachovávajú k prúdeniu indiferentní ubikvisti Dreissena polymorpha a Bythinia tentaculata.

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, vďaka regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní zástupcovia – v roku 2005 Alburnus alburnus. Početnosť zástupcov v hodnotenom roku bola veľmi vysoká, prevyšovala aj predchádzajúce roky s výskytom povodní, keď boli jedince priplavované aj z okolitých ramien.

Terestrická fauna – Gastropoda: Súčasne s obnovením monitorovania mladého topoľového porastu na podploche 2603/A v roku 2002 bol do tohto porastu spätne presunutý i monitoring suchozemskej malakocenózy (z prechodne sledovanej podplochy 2603/B). Malakocenóza mladého topoľového porastu mala v roku 2005 mezohygrofilný charakter s dominanciou troch lesných mezohygrofilných druhov. K šíreniu sa polostepného ulitníka Cepaea vindobonensis, ako tomu bolo v extrémne suchom roku 2003, nedochádza. Polyhygrofilné druhy majú i naďalej zanedbateľné zastúpenie. Ich ústup v porovnaní s rokom 2002 je možné vysvetliť nedostatočným prevlhčením pôdnych vrstiev a zriedkavými záplavami. Hojnosť eurytopného lesného druhu novonájdeného druhu pre územie derivácie Discus rotundatus zostáva v druhom roku jeho výskytu nízka. Jeho invázne správanie nebolo pozorované. 

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamal pod obcou Bodíky, ktoré bolo s okolitou časťou inundácie naposledy prepojené počas prirodzených záplav v roku 2002. Vďaka výskytu vysokých prietokov na Dunaji v roku 2005 boli suchozemské spoločenstvá na ploche takmer optimálne zásobené vodou.

Vývoj vŕbového porastu monitorovacej plochy (TMP 2604/B) je dlhodobo stabilizovaný a v podstate sa nevymyká z prirodzených výkyvov. V zložení a pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy nenastali žiadne badateľné zmeny. Fyziognómiu a charakter bylinnej vrstvy opäť určovala nitrofilná pŕhľava dvojdomá, pri súčasnom výraznom zastúpení ďalších charakteristických druhov tohto typu biotopu (lipkavec obyčajný, blyskáč jarný). Znepokojujúci je však nárast zastúpenia neofytného druhu Impatiens glandulifera v roku 2005 (podobne ako na plochách MP-9 a MP-14), ako aj zníženie pokryvnosti druhu Leucojum aestivum. Pretrvávajú aj ďalšie zmeny, ktoré je možné pripísať zmene záplavového režimu oblasti po odklonení Dunaja, medzi ktoré patrí klesanie sumárneho zastúpenia druhov indikujúcich záplavy, kolísanie vlhkosti a dlhodobá absencia druhov bahnitých a vodných biotopov. Tento trend nebol prerušený ani napriek priaznivým hydro-meteorologickým podmienkam roku 2005. Ekologická analýza fytocenózy preukázala podstatnú zmenu jedine v náraste indexu teploty.

Makrofyty: Keďže prítomnosť hydroekofázy je v ramene počas vegetačného obdobia v ostatných rokoch ustálená, spoločenstvo makrofýt sa výrazne nemení. Otvorenú vodnú plochu aj v tomto roku pokrýval Ceratophyllum demersum, na plytších miestach sa sústredila Salvinia natans a vo východnej časti prevládala populácia Nymphaea alba. V tejto vegetačnej sezóne boli masovo rozšírené aj vláknité riasy. Zachovala sa aj prítomnosť viacerých vzácnych druhov ako Trapa natans a Bolboschoenus maritimus.

Cladocera: Trend vývoja spoločenstva perloočiek je v plesiopotamali lokality ovplyvnený zarastaním ramena a následným hromadením odumretých zvyškov na dne. V dôsledku toho dochádza k zhoršovaniu podmienok pre planktonické druhy, ktoré tu dominovali pred prehradením Dunaja. Súčasne sa zvyšuje podiel fytofilných druhov (aj vzácnych druhov s ojedinelým výskytom na Slovensku) a prítomnosť druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit. Táto skupina perloočiek mala v roku 2005 dominantné zastúpenie hlavne vo vzorkách z litorálu. V mediáli prevládali pravé planktonity (Bosmina longirostris, Ceriodaphnia pulchella).

Copepoda: Vplyv zarastania ramena je v druhovo bohatom spoločenstve veslonôžok menej výrazný. Svoju dominanciu si v litoráli i mediáli ramena naďalej zachovávajú euplanktonické druhy. Keďže vodný stav v ramene bol počas celého vegetačného obdobia v roku 2005 vysoký, zastúpenie fytofilných druhov zostalo nízke.

Ephemeroptera, Trichoptera: Hydrologické podmienky ramena boli v hodnotenom roku pre výskyt podeniek a potočníkov priaznivé. Obe spoločenstvá boli v predchádzajúcich rokoch druhovo i početnostne chudobné s nestálou prítomnosťou druhov, čo je pravdepodobne dôsledkom zmeny záplavového režimu po prehradení Dunaja. V roku 2005 bolo zaznamenané zvýšenie druhovej diverzity a viaceré druhy (stagnikolné druhy a druhy viazané na rozširujúce sa makrofyty) sa vyskytovali hojne.

Odonata: Postupné posilňovanie spoločenstva vážok (prebiehajúce od roku 2001) pokračovalo aj v roku 2005. Odonatocenóza, tvorená hlavne eurytopnými druhmi, bola na jar druhovo i početnostne bohatá. Letné a jesenné nízke stavy a s tým súvisiaci nedostatok kyslíka neskôr pôsobili ochudobnenie spoločenstva. Avšak k absencii skupín makrozoobentosu na jeseň, ako tomu bolo v predchádzajúcom roku, nedošlo. Ďalšie zlepšenie situácie by bolo možné očakávať po realizácii simulovaných záplav.

Mollusca: Keďže je monitorované mŕtve rameno dlhodobo izolované od ostatnej časti ramennej sústavy, nastáva ochudobnenie malakocenózy. V ostatných rokoch sa tu vyskytovalo 6-10 druhov, pričom ubikvistický druh Physa acuta dosiahol v roku 2005 početnosť nad 1000 exemplárov. Ostatné druhy majú výrazne nižšie zastúpenie, Spoločenstvo je z hľadiska bohatej potravinovej ponuky naďalej poddimenzované.

Pisces: Proces starnutia ramena v dôsledku viacročnej izolácie pokračuje. Prehrievanie vodného stĺpca v letných mesiacoch nebolo v roku 2005 zaznamenané. Ichtyofauna sa vyznačuje ustáleným, ale pomerne nízkym počtom a početnosťou rýb. Hojnejší výskyt v hodnotenom roku dosiahol jeden limnofilný expanzívny druh Ameiurus melas, ktorý je na lokalite novým druhom.

Terestrická fauna – Gastropoda: Pôvodná mokraďová malakocenóza monitorovacej plochy zostala zachovaná aj v roku 2005. V dôsledku pozitívneho vplyvu dotácie vodou sa zvýšila početnosť dominujúcich polyhygrofilných druhov a mierne sa zvýšila aj početnosť mokraďného ulitníka Euconulus alderi. Potešujúcim je ďalej vymiznutie antropotolerantného slizniaka, ktorý v predchádzajúcich rokoch prenikal zo susedného vyťaženého porastu. Kalcifilný hygrofil Cochlicopa nitens bol prítomný aj v roku 2005, jeho objavenie sa v roku 2004 bolo zaznamenané po jeho niekoľko desaťročnej absencii v Podunajsku. 

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Najrozsiahlejšia monitorovacia plocha, zahŕňajúca suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno, ktoré pri vyšších prietokoch v Dunaji môže s hlavným tokom komunikovať. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie frekvencie a intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri nižších stavoch v starom koryte Dunaja. Hydrologický režim oblasti v súčasnosti nie je pomocou existujúcich prehrádzok ramennej sústavy regulovateľný. Výsledky monitorovania niektorých skupín bioty v posledných rokoch však naznačujú nutnosť riešenia dotácie vody v tejto oblasti.

Vŕby stromovej vrstvy sledovaného rastlinného spoločenstva boli výrazne poškodené v extrémne suchom roku 2003 a v lete 2005 bolo zaznamenané ich uhynutie. Z porastu tak vypadla jedna z porastotvorných drevín, pričom aj na menej náročných topoľoch z hľadiska vlhkosti bol pozorovaných zhoršený stav asimilačného aparátu. Krovinná vrstva sa v dôsledku týchto zmien v lete rozrástla. Bylinný podrast bol v čase oboch zápisov bujný a zapojený, jeho charakter určovali hlavne nitrofilné druhy. Nápadné rozrastanie sa lopúcha (Arctium lappa) na ploche môže naznačovať ruderalizáciu a degradáciu lokality. Rovnako je potrebné spomenúť intenzívny rozvoj neofytného druhu Impatiens glandulifera aj na tejto ploche. Medziročné porovnanie fytocenózy (2005/2004) síce zatiaľ nevykazuje výraznejšie zmeny, ale v rámci ekoanalýzy boli zaznamenané menšie zmeny v niektorých faktoroch.

Makrofyty: V terénnych zníženinách oblasti pravidelne dochádza k obnaženiu povrchu pôdy a k jeho opätovnému zaliatiu. Vývoj spoločenstiev makrofýt v hodnotenom roku prebiehal v limóznej až terestrickej ekofáze, výskyt litorálnej fázy sa stáva zriedkavým. Zárasty sledovaných úsekov vody vytvárajú druhy mokrých a bahnitých stanovíšť (Agrostis stolonifera – na oboch úsekoch, Phalaris arundinacea, Galium palustre, Roruippa amphibia), ich počet je však výrazne vyšší na úseku č. 1. Medzi nimi sa opäť nachádzali aj invázne druhy. Ich celkový počet však bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší, ale rozšírenie druhu Negundo aceroides bolo významnejšie.

Súčasné akvatické spoločenstvá Dunaja sú poznačené vplyvom zníženej rýchlosti prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a vplyvom spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála so starým korytom. V ostatných rokoch sa v tejto oblasti výrazne prejavuje aj pokles hladiny vody v dôsledku erózie dna pod sútokom s odpadovým kanálom.

Cladocera: Po ochudobnení spoločenstva perloočiek predchádzajúci rok bolo oživenie Dunaja opäť slabé. Zooplanktón bol silnejším prúdením pri vyšších prietokoch v Dunaji vyplachovaný. Prítomné druhy patrili väčšinou k tychoplanktonickým zástupcom. Tým bolo opäť prerušené väčšinové zastúpenie euplanktonických perloočiek, ktoré tu dominovali aj pred prehradením Dunaja.

Copepoda: Vývoj spoločenstva veslonôžok sa v celom sledovanom období vyznačuje menšími výkyvmi, než spoločenstvo perloočiek. V ostatných dvoch rokoch sa však aj toto spoločenstvo vyznačuje poklesom druhovej diverzity, pri jednotlivých odberoch boli zaregistrované len 2-3 druhy s nízkou početnosťou. V mediáli hlavného toku sa dlhodobo zachováva dominantné zastúpenie euplanktonických veslonôžok, ktoré v hlavnom toku prevládali aj pred prehradením Dunaja. Letná vzorka z roku 2005 však do tohto trendu nezapadá.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné, výskyt zástupcov je v jednotlivých rokoch a odberoch nepravidelný. V hodnotenom roku bola zaznamenaná nepravidelná prítomnosť pôvodného filtrátora spoločenstva potočníkov (Brachycentrus subnubilus) a jedného imága rodu Hydropsyche. Plánované prelovenie dna prúdnice s cieľom potvrdenia výskytu druhov v tejto časti toku sa z technických dôvodov neuskutočnilo.

Odonata: Od roku 2005 bolo sledovanie odonatocenózy presunuté do Dunaja v dôsledku nevhodných podmienok pre výskyt vážok v ramennej sústave Istragova (absencia makrofýt) a zlej dostupnosti ramien pre hydrobiologické odbery. Podľa prvých výsledkov je však odonatocenóza chudobná aj v hlavnom toku, bola zastúpená iba jedným eurytopným druhom v jednom z troch odberov.

Mollusca: Výsledky monitoringu v roku 2005 potvrdzujú predpokladanú prítomnosť prebiehajúcich zmien v spoločenstve vodných mäkkýšov v odklonenom toku Dunaja. Podobne ako na monitorovacej ploche MP-6 aj tu došlo k ochudobneniu druhovej diverzity, čo sa už prejavuje ako trvalejší trend. Výpadok sa týkal druhov, ktoré sa predtým vyskytovali v masových množstvách. Pravidelnú prítomnosť si zachoval chránený vysadený reofil Fagotia esperi, reofilný invázny druh Theodoxus fluviatilis sa vyskytoval s vysokou abundanciou. Jeho početnosť však v predchádzajúcom roku bola viac než 100-násobne vyššia. Predpokladá sa, že z toho vyplývajúce potravné a priestorové konkurenčné vzťahy sú prvoradou príčinou tohtoročných zmien malakocenózy

Pisces: Ichtyocenóza hlavnej časti toku vykazuje v ostatných rokoch pomerne malé zmeny. Za najdôležitejšiu je možné považovať rozširovanie nepôvodných expanzívnych reofilných druhov (Neogobius kessleri a Neogobius melanostomus), popri ktorých sa vyskytuje niekoľko ďalších eurytopných druhov rýb. Spoločenstvo je pomerne chudobné a z hľadiska početnosti zástupcov. Tento stav ichtyocenózy bol vytvorený po odklonení Dunaja. Je však možné predpokladať, že reofilná časť pôvodného spoločenstva nachádza útočisko v neprelovenej mediálnej časti toku.

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku. K prepojeniu s hlavným tokom dochádza pri vyšších prietokoch v Dunaji. Aj keď sa takéto situácie v priebehu roka 2005 vyskytli niekoľkokrát, výsledky monitoringu obnovenie kontaktu jednoznačne nepotvrdzujú.

Cladocera: Sledované rameno sa v ostatných rokoch vyznačuje výrazným poklesom vodnej hladiny, voda v ramene bola v roku 2005 plytká a zakalená. Proces izolácie ramena v druhovo bohatom spoločenstve perloočiek vyvoláva nárast podielu tychoplanktonických druhov. Po niekoľkoročnom postupnom náraste podielu, nepravé planktonity dosiahli v roku 2005 (vďaka druhu Chydorus sphaericus) dominantné postavenie. Z euplanktonických perloočiek, ktoré tu predtým prevládali, mal hojné zastúpenie len druh Bosmina longirostris.

Copepoda: Vyššie uvedené zmeny biotopu ramena sa v druhovo bohatom spoločenstve veslonôžok výrazne neprejavujú. Dokazuje to aj pretrvávajúca dominancia euplanktonických druhov počas celého obdobia monitorovania.

Ephemeroptera, Trichoptera: Výskyt lariev podeniek a potočníkov nie je v ramene registrovaný od roku 2002, pričom ich prítomnosť bola nepravidelná už v predchádzajúcich rokoch. Neudáva sa ani výskyt imág na pobrežnej vegetácii.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena, v súčasnosti to platí iba pre časť ramena nad prehrádzkou Foki. Túto časť ramena obýva ichtyocenóza s relatívne vysokou druhovou diverzitou a početnosťou zástupcov. K určitým výkyvom v jednotlivých rokoch dochádza v závislosti od prietoku Dunaja v čase vzorkovania v dôsledku presúvania sa rýb medzi starým korytom Dunaja a parapotamalom. Aj keď v ostatných rokoch mali najhojnejšie zastúpenie vo vzorkách eurytopné druhy (Rutilus rutilus) pretrváva aj prítomnosť nepôvodných expanzívnych reofilných zástupcov a objavujú sa aj limnofilné druhy.

Keďže druhá časť ramena, ktorá sa nachádza pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná (výnimkou boli povodne v roku 2002), jej ichtyofauna sa výrazne ochudobnila. Spoločenstvo rýb bolo v roku 2005 tvorené 4 druhmi, pri dominancii eurytopného druhu Alburnus alburnus. Skupinu limnofilných druhov reprezentovalo niekoľko exemplárov druhu Lepomis gibbosus. Expanzívny reofilný druh Neogobius kessleri tu prežíva niekoľko rokov, ale k jeho intenzívnemu šíreniu zatiaľ nedochádza.

Gastropoda: Monitorovacia plocha sa aj v roku  2005 vyznačovala stredne degradovanou malakocenózou mäkkého lužného lesa. Nižšie položené časti lokality boli osídlené hlavne polyhygrofilnými druhmi, zatiaľ čo v suchších častiach lokality dominovali lesné hygrofilné druhy a výrazné zastúpenie dosiahol aj euryekný druh Punctum pygmaeum. Po záplavách v roku 2002 sa očakávalo vymiznutie tejto ekologickej skupiny, ktorá je na tejto lokalite cudzia. Obnovenie cenných zvyškových populácií citlivých mokraďových druhov by bolo možné očakávať až po vyriešení dotácie oblasti vodou. Situáciu ďalej zhoršuje rozpad vŕbového porastu na monitorovacej ploche, ktorý vyvolá zmenu mikroklímy a tým prispeje k ruderalizácii spoločenstva. 

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k poklesu hladiny podzemnej vody, zachovala sa i častá prítomnosť záplav, a to z dôvodu vplyvu spätného vzdutia. Oblasť sa však v dôsledku pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávaním hladiny povrchových aj podzemných vôd môže stať zraniteľnou a to hlavne v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji. Rok 2005 bol charakteristický trojnásobným výskytom povodňových prietokov v Dunaji, pričom bola plocha viackrát zaplavená a pokrytá kalom.

Stromová vrstva na ploche, tvorená vŕbami, vykazovala v roku 2005 pokryvnosť okolo 60 % (podobne predchádzajúcim rokom). Avšak prítomnosť ulomeného konára a kmeňa môže naznačovať začínajúce sa prerieďovanie vrstvy. Prirodzená absencia krovinnej vrstvy pretrváva. Zapojenú bylinnú vrstvu opäť celoročne ovládol neofytný druh Aster lanceolatus, aj keď základný ráz podrastu spolu sním udával aj vzácny druh Leucojum aestivum. Astry boli letnou povodňou pováľané a z porastu vyčnievali vysoké jedince druhu Urtica dioica. V poraste bol zaznamenaný ďalší pokles zastúpenia druhov mokrých až bahnitých biotopov. Hojnosť druhov indikujúcich kolísanie vlhkosti a záplavy zostala v podstate nezmenená. Pozitívnym javom je, že ďalšie invázne druhy (okrem vyššie spomenutej astry kopijovitej) sa v spoločenstve stále nedokázali presadiť. Podobnosť sledovaného porastu s minulým rokom je naďalej vysoká, zmeny sa neprejavili ani z hľadiska ekologickej analýzy.

Terestrická fauna – Gastropoda: Štruktúra malakocenózy monitorovacej plochy v roku 2005 vykazovala znaky mokraďového spoločenstva – nízky počet druhov, prítomnosť mokraďových druhov. Spoločenstvo sa po extrémne nepriaznivom roku 2003 zregenerovalo aj z hľadiska hojnosti zástupcov. Avšak v dôsledku výrubu okolitých porastov v lete 2005, je možné v ďalších rokoch počítať s prienikom cudzích semisilvikolných a nelesných (silvifóbnych) druhov, teda s ruderalizáciou malakocenózy. 

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Oblasť monitorovacej plochy je počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná. Silné zaplavenie lokality (až do výšky 1,9 m) bolo v roku 2005 zaznamenané trikrát. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané, môžu sa však začať prejavovať vplyvy zaklesávania dna v dôsledku erózie a s tým spojeného poklesu hladín podzemných vôd..

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Suchozemský biotop pre hodnotenie vývoja rastlinných spoločenstiev a terestrickej malakofauny sa nachádza v prechodnom lužnom lese na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Sledovaný porast prechodného lužného lesa bol v roku 22005 primerane zásobený vodou. Pokryvnosť stromovej vrstvy sa udržiavala na úrovni 50 %, stromy boli dobre olistené aj v lete. Vplyvom letnej záplavy mierne poklesla pokryvnosť krovinnej i bylinnej etáže. V bylinnej vrstve došlo aj k zníženiu počtu druhov. Nitrofilné druhy Rubus caesius a Urtica dioica mali celoročne výrazne dominantné zastúpenie, pričom najhojnejším druhom jarného aspektu bol geofyt blyskáč jarný. Ekologická konštitúcia porastu je porovnateľná s výsledkami predchádzajúcich rokov, pomerne vysoká bola aj medziročná podobnosť fytocenózy.

Makrofyty: Zárasty makrofytov mali najpriaznivejšie vlhkostné podmienky na úseku č. 1, kde sa hydroekofáza udržala počas celého vegetačného obdobia. Na ostatných dvoch úsekoch došlo na jeseň k poklesu vodnej hladiny a bolo obnažené dno. V súlade s vývojom hydroekofáz boli druhy vlastnej vodnej vegetácie (napr. Ceratophyllum demersum a Potamogeton pectinatus) hojné hlavne na úseku č. 1. Na úsekoch č. 2 a 3 naďalej prevládali močiarne a jednoročné druhy, ktoré sú nepriamo viazané na vodné prostredie. V zárastoch pretrváva prítomnosť vzácnych a ohrozených druhov, invázny druh Elodea nuttalii sa naďalej vyskytuje iba ojedinele.

Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. Je však potrebné poznamenať, že toto kolísanie je modifikované denným kolísaním hladiny vody vplyvom prevádzkovania VD Gabčíkovo, ktoré pravdepodobne ovplyvňuje i zloženie pobrežnej fauny. Navyše sa v ostatných rokoch prejavuje pokles hladiny vody v dôsledku erózie dna starého koryta.

Ephemeroptera, Trichoptera: Nepravidelný výskyt podeniek a potočníkov vo vzorkách jednotlivých rokov sa vysvetľuje pravdepodobným vplyvom vyššie uvedeného denného kolísania hladiny vody Dunaja pod sútokom odpadového kanála a starého koryta. Na druhej strane sú však tieto spoločenstvá veľmi chudobné aj na odklonenom úseku Dunaja, kde sa vplyvy denného kolísania hladiny vody neprejavujú. Na hodnotenej monitorovacej ploche neboli v roku 2005 zaznamenané žiadne druhy z týchto skupín živočíchov.

Mollusca: Aj keď bola malakofauna na tomto úseku Dunaja dlhodobo chudobná, prejavuje sa v nej kvalitatívny a kvantitatívny pokles zaznamenaný na ostatných sledovaných plochách na Dunaji. Opakované výpadky druhov môžu súvisieť tak s kolísaním hladiny vody, ako aj prítomnosťou hrubej vrstvy naplaveného kalu na pobrežných kameňoch, ktorá bráni rozvoju rias, čím klesá potravná ponuka biotopu. V roku 2005 boli na lokalite prítomné 4 všeobecne rozšírené druhy mäkkýšov, z ktorých výskyt druhu Theodoxus fluviatilis tu bol zaznamenaný po prvýkrát, pravdepodobne v dôsledku zväčšenia areálu tohto druhu.

Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji, pričom takýto stav po prehradení bol zaznamenaný v roku 2002 a pravdepodobne aj v roku 2005. Toto obnovenie prepojenia však nebolo v čase vzorkovania vizuálne zaregistrované, vyvodzuje sa však z kalových stôp na stromoch fytocenologickej monitorovacej plochy, ktoré boli až vo výške 2 m.

Cladocera: Sledované rameno sa nachádza v procese prirodzeného zazemňovania, v letných a jesenných mesiacoch býva hladina vody nízka (v auguste bolo rameno nedostupné). Aj keď bola druhová diverzita spoločenstva perloočiek pomerne vysoká, mnohé druhy sa vyskytovali len s nepatrnou početnosťou. V hojnom počte boli zaznamenané nepravé planktonity, najmä Chydorus sphaericus. Zmenilo sa tak ekologické zloženie spoločenstva, pretože doteraz dominovali euplanktonické druhy.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok reaguje na prebiehajúci proces zazemňovania ramena miernejšie. Naďalej sa udržiava prevaha pravých planktonitov – hlavne vďaka druhu Eurytemora velox. Výraznejšia zmena bola pozorovaná v druhovej diverzite spoločenstva, kde došlo k úbytku druhov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné a nepravidelné. Jediná zaznamenaná stagnikolná podenka Cloeon dipterum mala celoročnú prítomnosť. Dva druhy potočníkov boli zachytené len v jednom z odberov.

Odonata: Zástupcovia spoločenstva vážok boli v roku 2005 zaznamenané iba v depresiách v okolí sledovaných ramien, ktoré sú zaplavované vodu iba pri vysokých stavoch na Dunaji. V nich sa vyskytovali hlavne druhy znášajúce vysychanie (druhy rodu Lestes) a nedostatok vody (druhy rodu Sympetrum). Na jeseň už boli pozorované len imága. Celkovo platí, že ramená tejto oblasti nie sú vhodné pre výskyt bohatej odonatocenózy, najmä v dôsledku nedostatku mikrohabitatov (chýbajúce makrofyty).

Pisces: Ichtyofauna sledovaného občasne prietočného ramena bola v ostatnom čase druhovo a početnostne veľmi chudobná. Toto ochudobnenie sa vysvetľuje stratou funkcie neresiska fytofilných rýb v dôsledku absencia prepojenia s Dunajom v čase neresu. Prepojenie závisí od prirodzeného hydrologického režimu Dunaja, ku komunikácii vodných plôch dochádza počas vysokých prietokov na Dunaji (napr. v roku 2002). Napriek predpokladaného prepojenia ramena s Dunajom počas povodňových prietokov v roku 2005 ma lokalite nebola potvrdená prítomnosť žiadneho druhu rýb. Tento stav je možné pravdepodobne vysvetliť zánikom ichtyocenózy, ktoré bolo spôsobené vyschnutím ramena koncom roka 2004. Rameno sa následne opäť zaplnilo podzemnou vodou, neskôr aj vodou z Dunaja.

Terestrická fauna – Gastropoda: Malakocenóza sa udržiava v štádiu typickom pre suchšie štádiá mäkkého lužného lesa, aj keď lokalita býva pravidelne zaplavovaná. Značná redukcia spoločenstva bola zaznamenaná hlavne po augustovej záplave, pričom záplavy najlepšie tolerujú väčšie druhy ulitníkov. Najhojnejšími druhmi v roku 2005 boli mezohygrofilný druh Monachoides incarnata a hygrofilný druh Cepaea hortensis.

7.4. Záver

Pomerne priaznivé vlhkostné podmienky boli v roku 2005 v hornej časti sledovaného inundačného územia zabezpečené vďaka pomerne vysokým zrážkovým úhrnom počas vegetačného obdobia. Trojnásobný výskyt vysokých vodných stavov na Dunaji spôsobil viacnásobné zaplavenie dolnej časti inundácie.

Vplyvy vodného diela Gabčíkovo majú v jednotlivých častiach sledovaného inundačného územia rôzny charakter aj intenzitu.

Oblasť Dunaja medzi starým korytom a derivačným kanálom

Pozitívne vplyvy dotácie vody do ramennej sústavy a simulovaných záplav sú na monitorovacej ploche č. 2600 nad nápustným objektom zanedbateľné, preto dlhodobé vysúšanie lokality (od druhej polovice 20. storočia) pokračuje, ale pomalšie. Rastlinné spoločenstvá sa vyvíjali podobne predchádzajúcim rokom bez značného poškodenia v letných mesiacoch. Živočíšne spoločenstvá sú naďalej typické pre suché varianty mäkkých lužných lesov.

Oblasť medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja – reprezentovaná plochami č. 2603 a 2604 – sa vyznačuje regulovateľnou hladinou podzemnej vody a pravidelne sa vyskytujúcimi prirodzenými alebo umelými záplavami. Platí pritom, že stabilizované terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá typické pre vlhšie varianty mäkkých lužných lesov sa nachádzajú iba na ploche č. 2604. Z hľadiska akvatických spoločenstiev je situácia opačná, tie sa priaznivejšie vyvíjajú na ploche č. 2603. Regulovateľný vodný režim zabezpečuje ustálené podmienky pre vývoj bohatého oživenia ramien, ktoré pozostáva hlavne zo stagnikolných až k prúdeniu indiferentných druhov, ale pri súčasnej prítomnosti semireofilných až reofilných druhov. Mŕtve rameno plochy č. 2604 vykazuje na základe vývoja živočíšnych spoločenstiev znaky starnutia. Hoci viaceré spoločenstvá sú zatiaľ pomerne bohaté, ich ochudobňovanie a prítomnosť druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit, ako aj druhov prehrievaných až vysychajúcich biotopov je varujúca. V dôsledku prítomnosti viacerých vzácnych druhov je lokalita hodná ochrany.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (plochy č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom je pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. Na druhej strane však nie je možné zabudnúť na pokles hladiny podzemnej vody, ktorý je v čase nízkych prietokov Dunaja výrazný (v súvislosti s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja) a v posledných rokoch vyvoláva zmeny terestrických spoločenstiev. Odôvodňuje to nutnosť riešenia dotácie vody aj v tejto oblasti. Dochádza k narúšaniu rastlinných spoločenstiev, na ploche č. 2608 už došlo k úplnému vymiznutiu vŕb, na ploche č. 2609 je prerieďovanie stromovej vrstvy typického vŕbového porastu v začiatočnom štádiu. Degradáciu bylinnej vrstvy naznačuje šírenie neofytných druhov. Na ploche č. 2608 sú viac degradované aj spoločenstvá terestrických mäkkýšov. Vývoj živočíšnych spoločenstiev rôznorodých ramien oblasti monitorovacej plochy č. 2608 je v prvom rade ovplyvnený prepojenosťou ramien s ostatnými ramenami a hlavným tokom. K ochudobňovaniu spoločenstiev a výmene druhov dochádza v izolovaných ramenách.

Oblasť ramien pod sútokom Dunaja a odpadového kanála

Táto oblasť a tým ani prítomné rastlinné a živočíšne spoločenstvá (monitorovacia plocha č. 2617) nie sú signifikantne ovplyvnené prevádzkovaním VDG. Trojnásobné zaplavenie lokalít a súčasné prirodzené prihnojenie biocenóz zabezpečili výborné podmienky pre suchozemské spoločenstvá. Nepriaznivý prirodzený hydrologický režim ramien monitorovacej plochy č. 2612 predchádzajúcich rokov poznačil druhovo a početnostne chudobné spoločenstvá živočíchov, ktoré indikujú starnutie ramena. Zlepšenie nebolo pozorované ani v hodnotenom roku, keď došlo k prepojeniu ramena s hlavným tokom v čase vysokých prietokov Dunaja.

Hlavné koryto Dunaja sa vyznačuje zmenenými charakteristikami po odklonení toku. Okrem zníženého zastúpenia reofilných druhov a ich nahradenia eurytopnými bolo pozorované všeobecné ochudobnenie spoločenstiev. Jeho miera je pravdepodobne miernejšia, než ukazujú výsledky, keďže zástupcovia sa mohli presunúť smerom do stredu riečiska, kde sú odberovými metódami nezachytiteľné. V hodnotenom roku bola pozorovaná sedimentácia náplavového kalu na pobrežných kameňoch, ktorý zabránil rozvoju rias, čím sa znížila potravná ponuka pre niektoré spoločenstvá živočíchov. Takisto novým fenoménom bolo konkurenčné vytlačenie niektorých pôvodných druhov rýb nepôvodnými invázny zástupcami. Dolný úsek odkloneného toku (kde zasahuje spätné vzdutie) a úsek pod sútokom s odpadovým kanálom je vplyvom prevádzkovania VDG ovplyvnený denným kolísaním hladiny vody, čo môže narúšať vývin pobrežnej a temporálnej fauny. V posledných rokoch sa tu prejavuje aj pokles vodnej hladiny dôsledkom erózie dna starého koryta