6. LES

 

6.1. Metodika zberu dát

Rozsah a charakter monitoringu lesa, uskutočňovaného v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie, zostal aj v roku 2005 nezmenený. Monitoring aj naďalej vykonával Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo. Na 14 monitorovacích plochách (Obr. 6, Tab. 18) boli pozorované nasledovné charakteristiky:

     -     ročný výškový a hrúbkový prírastok stromov, ako aj týždenný obvodový prírastok na troch stromoch na 6 vybraných lokalitách;

     -     vitalita lesných spoločenstiev terestrickým spôsobom,

     -     zdravotný stav porastov leteckým snímkovaním,

     -     dynamika hladiny podzemnej vody,

     -     vlhkostný režim,

     -     a synúzia nedrevnatého podrastu.

   Tab. 18: Zoznam monitorovaných plôch lesa

Číslo plochy

Názov plochy

Lokalita

Meranie vykonáva

2681

L-3

Sap

LVÚ Gabčíkovo

4219

L-3a

Sap

LVÚ Gabčíkovo

2682

L-4

Gabčíkovo

LVÚ Gabčíkovo

2683

L-5

Baka

LVÚ Gabčíkovo

2684

L-6

Trstená na Ostrove

LVÚ Gabčíkovo

4349

L-6a

Trstená na Ostrove

LVÚ Gabčíkovo

2685

L-7

Horný Bar - Bodíky

LVÚ Gabčíkovo

2686

L-8

Horný Bar – Šuľany

LVÚ Gabčíkovo

2687

L-9

Horný Bar – Bodíky

LVÚ Gabčíkovo

2688

L-10

Vojka nad Dunajom

LVÚ Gabčíkovo

2689

L-11

Vojka nad Dunajom

LVÚ Gabčíkovo

2690

L-12

Dobrohošť

LVÚ Gabčíkovo

4436

L-12b

Dobrohošť

LVÚ Gabčíkovo

3802

L-25

Medveďov

LVÚ Gabčíkovo

3803

L-26

Kľúčovec

LVÚ Gabčíkovo

Sledované ukazovatele:

Hrúbka kmeňa -   stanovuje sa meraním priemeru kmeňa vo výške 1,3 m (d1,3) na všetkých trvalo označených jedincoch na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia.

Výška stromu -     od roku 2005 sa stanovuje ako priemer meraní výšky všetkých stromov na ploche. Doteraz používaná metodika stanovovania podľa výšky troch vybraných reprezentatívnych jedincov bola zmenená za účelom zvýšenia objektivity výsledkov a ich porovnateľnosti s výsledkami maďarskej strany. V aktuálne hodnotenom roku bola táto hodnota stanovená novou aj starou metodikou z dôvodu zachovania kontinuity s výsledkami predchádzajúcich rokov. Merania sa uskutočňujú raz ročne po ukončení vegetačného obdobia.

Obvodový prírastok stromov – stanovuje sa meraním obvodu kmeňa stromu vo výške 1,3 m (d1,3) na vybranej vzorke troch stromov na šiestich monitorovacích lokalitách (L-3a, L-5, L-6a, L-8, L-10L-12b). Merania sa uskutočňujú týždenne a ich hodnoty sú vynesené do grafov. V prípade, keď sa meranie z rôznych dôvodov uskutoční iba po dvoch, resp. viacerých týždňoch, nameraná hodnota je pred vynesením do grafu vydelená počtom týždňov. Získaná hodnota sa potom vzťahuje na tie týždne, počas ktorých sa meranie neuskutočnilo.

Bežný ročný výškový prírastok – v roku 2005 sa stanovil výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov. V nasledujúcich rokoch sa bude stanovovať výpočtom z rozdielu priemeru výšky všetkých stromov na ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov.

Bežný ročný hrúbkový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru hrúbky stromov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov.

Priemerný ročný výškový prírastok – podiel celkového výškového prírastku stromov pripadajúci na jeden rok.

Priemerný ročný hrúbkový prírastok – podiel celkového hrúbkového prírastku stromov pripadajúci na jeden rok.

Kruhová plocha - stanovuje sa výpočtom pre monitorovanú plochu ako suma kruhových plôch jednotlivých stromov na monitorovanej ploche z odmeranej hodnoty hrúbky stromov.

Zásoba drevnej hmoty - určuje sa z objemových tabuliek pre topoľ Robusta a I-214 na základe priemernej hrúbky a priemernej výšky, násobenej počtom stromov na monitorovanej ploche (neuvažujú sa konáre o hrúbke menšej ako 7 cm).

Zdravotný stav porastov terestrickým spôsobom – stanovuje sa komplexným vyhodnotením ukazovateľov straty olistenia a poškodenia stromov biotickými i abiotickými faktormi najmenej dvakrát za rok počas a koncom vegetačného obdobia.

Zdravotný stav porastov leteckým snímkovaním – vypovedá o plošnom vývoji zdravotného stavu lesov pomocou vyhodnotenia ich defoliácie. Defoliácia sa hodnotí podľa rozdielov v odraze elektromagnetického žiarenia od vegetácie v závislosti na stupni poškodenia olistenia na farebný infračervený film. Lesné dreviny so zdravým asimilačným aparátom špecificky absorbujú, prepúšťajú a odrážajú žiarenie. Pri vyhodnocovaní je potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory, ako druh a vek dreviny, zakmenenie porastu a zmena svetelných podmienok v čase snímkovania. Hodnotenie defoliácie sa vykonáva pomocou regresného modelu podľa manuálov EÚ (Hildebrandt 1991, Gross 2000) (detailnej pozri Správu LVÚ Zvolen, 2005). Letecké snímkovanie zdravotného stavu porastov sa vykonáva v trojročných intervaloch (Výsledky vyhodnotenia sú k dispozícii pre roky 1996, 1999, 2002 a 2005. Najbližšie snímkovania sa uskutoční v roku 2008).

6.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Jednotlivé monitorovacie plochy sú charakterizované nasledovnými základnými informáciami:

    -    číslo a označenie monitorovanej plochy;

    -    riečny kilometer lokality (určený na základe mapy mierky 1:10 000);

    -    poloha monitorovanej plochy v rámci ramennej sústavy, s ohľadom na staré koryto Dunaja a jeho drenážny vplyv;

    -    stručná charakteristika porastu, vek porastu, hlavné porastotvorné dreviny, dendrometrické charakteristiky;

    -    stručné hodnotenie abiotických činiteľov a ich vplyvu na vývoj porastu;

    -    hodnotenie výsledkov merania týždenných obvodových prírastkov na vybraných lokalitách (L-3a, L-5, L-6a, L-8, L-10 L-12b);

    -    bonitné zatriedenie porastu podľa výškových bonitných kriviek vypracovaných podľa vlastných meraní LVÚ Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo;

    -    zdravotný stav porastu terestrickým spôsobom a pomocou leteckého snímkovania;

Hodnotenie lesných porastov monitorovacích plôch ďalej zahŕňa grafické porovnanie týždenných obvodových prírastkov a priebehu hladiny podzemnej vody. Grafické znázornenie kumulatívnych obvodových prírastkov podáva informáciu o postupnom raste sledovaných stromov za celé vegetačné obdobie. Vo všeobecnosti platí, že vývoj priebehu obvodových prírastkov odzrkadľuje mieru dostupnosti a množstvo disponibilnej vody pre porast.

6.3.  Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách 

V Tab. 19 sú uvedené základné údaje o monitorovacích plochách.

 Tab. 19: Základné údaje o monitorovacích plochách

Číslo plochy

Názov plochy

Riečny km

Drevinové zastúpenie (druhové)

Drevinové zastúpenie

(%)

Vek porastu

2681

L-3

1812

vysadený topoľ “Pannonia“

100

3

4219

L-3a

1812

vŕba biela

100

35

2682

L-4

1816

topoľ "Robusta"

100

31

2683

L-5

1821.5

vyťažený

-

-

2684

L-6

1824.5

mladý topoľ “Pannonia“

100

2-5

4349

L-6a

1824.5

topoľ "Robusta"

100

31

2685

L-7

1828.5

mladý topoľ “Pannonia“

100

7

2686

L-8

1831.5

topoľ "Robusta"

100

27

2687

L-9

1830

mladý topoľ “Pannonia“

100

6

2688

L-10

1834

topoľ "I-214"

100

27

2689

L-11

1834.5

mladý topoľ “Pannonia“

100

4-6

2690

L-12

1838

vyťažený

-

-

4436

L-12b

1838

topoľ "I-214"

100

33

3802

L-25

1806

topoľ "Pannonia"

100

11

3803

L-26

1803

topoľ "Gigant"

100

9

Sledované lesné porasty sa nachádzajú v oblasti inundácie Dunaja s rôznymi vplyvmi Vodného diela Gabčíkovo. Ich umiestnenie je podrobnejšie charakterizované v predchádzajúcich Národných ročných správach za roky 1995-2004 (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2004/index.html).

Meteorologické i hydrologické pomery roku 2005 boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom podstatne priaznivejšie. Za najpriaznivejší faktor je možné označiť výskyt troch vysokých vodných stavov na Dunaji, ktoré spôsobili zaplavenie inundácie najmä v oblasti sútoku odpadového kanála so starým korytom Dunaja, ako aj pod sútokom. Priaznivé bolo aj rozloženie vysokých vodných stavov v rámci vegetačnej sezóny – koncom marca, v polovici júla a koncom augusta. Pomerne veľké množstvo zrážok v letných mesiacoch napomáhalo k zmierneniu prejavov deficitu vlahy v pôde, na drevinách i v bylinnom podraste sledovaného územia.

6.4. Vyhodnotenie monitoringu na jednotlivých monitorovacích plochách 

Lokalita č. 2681, označenie L-3, + náhradná plocha č. 4219, označenie L-3a, LS Gabčíkovo, riečny km 1812

Plocha L-3 sa vyznačuje pomerne dobrými vlhkostnými podmienkami, ktoré sú zabezpečené vďaka spätnému vzdutiu nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ako aj veľkej hrúbke pôdneho profilu a jeho priaznivému zrnitostnému zloženiu. Oblasť býva pri vyšších prietokoch v Dunaji zaplavená, tri povodňové vlny v roku 2005 zabezpečili viacnásobné zaplavenie územia. Trend postupného klesania obsahu vody v pôde bol v roku 2005 vďaka pomerne vysokým zrážkovým úhrnom  počas vegetačného obdobia prerušený. Výsledky predchádzajúcich rokov, keď boli meteorologické a hydrologické podmienky menej priaznivé, však naznačujú, že oblasť sa stáva zraniteľnou a je potrebné riešiť zásobovanie tejto oblasti vodou hydrotechnickými zásahmi. V opačnom prípade je možné očakávať postupné chradnutie až vysychanie lesných porastov s postupnosťou od vŕb k topoľom.

Vyššie uvedené predpoklady naznačujú aj neúspešné pokusy zalesňovania monitorovacej plochy č. 2681 vŕbou bielou po vyťažení pôvodného porastu. Pôvodný vŕbový porast bol v roku 2001 vyťažený a po dvoch neúspešných pokusoch zalesniť plochu opätovne vŕbou bielou sa pristúpilo k zalesneniu šľachteným topoľom Populus x euroamericana Pannonia, ktorý nevyžaduje časté zaplavovanie. Tento mladý porast v súčasnosti prosperuje, trojročné sadenice mali vyhovujúcu prirastavosť. Dendrometrické charakteristiky zatiaľ neboli z dôvodu nízkeho veku stromov stanovované. Vyhodnocoval sa iba zdravotný stav, ktorý bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne horší.

Sledovanie týždenných obvodových prírastkov vybraných stromov od roku 2001 prebieha vo vŕbovom poraste náhradnej plochy č. 4219 (L-3a), ktorá sa vyznačuje podobnými abiotickými a biotickými podmienkami ako pôvodná vyťažená monitorovacia plocha. Hrúbková prirastavosť stromov bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vyššia a výskyt nulových týždňových prírastkov počas vegetačného obdobia bol len ojedinelý, aj to len na jednom hodnotenom strome. Opäť bola zaznamenaná neskorá iniciácia rastu (až začiatkom júna) avšak rastové obdobie trvalo pomerne dlho (až do konca septembra) – Obr. 6-1a, Obr. 6-1b

Lokalita č. 2682, označenie L-4, LS Gabčíkovo, riečny km 1816

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku starého Dunaja a derivačného kanála, kde sa prejavuje spätné vzdutie. Oblasť je ovplyvnená všeobecným poklesom hladín podzemných vôd pri nízkych a priemerných prietokoch. Pri vyšších vodných stavoch býva zaplavená, ako tomu bolo aj v roku 2005. Napriek tomu však bolo zaznamenané zaklesnutie hladiny podzemnej vody do štrkového podložia aj počas vegetačného obdobia. Tento negatívny jav sa po prvýkrát prejavil v suchom roku 2003. Postupné zhoršovanie vlhkostných podmienok sa v lesných spoločenstvách zatiaľ prejavuje len nevýrazne a to vďaka výbornej retenčnej schopnosti pôdnych horizontov. Bez vykonania vhodných opatrení je možné územie považovať za potenciálne ohrozené. Jedným z opatrení by bolo zavodnenie ramennej sústavy tejto oblasti, ktorá je v súčasnosti takmer vyschnutá.

Rastové charakteristiky 31-ročného porastu topoľa Populus x euroamericana Robusta je možné napriek vysokému veku považovať za dobré. Výšková prirastavosť porastu naďalej presahuje bonitnú krivku 36. Hrúbková prirastavosť stromov v roku 2005 v dôsledku odumretia jedného hrubého stromu vykázala negatívnu hodnotu ročného prírastku. Túto charakteristiku preto nebolo možné objektívne vyhodnotiť.

Zdravotný stav porastu bol v hodnotenom roku naďalej dobrý, rozšírenie škodcov a chorôb bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom miernejšie. Silnejšie prejavy hubového ochorenia boli v dôsledku zvýšenej vlhkosti vzduchu zaznamenané až koncom vegetačného obdobia, keď už nemali výrazný vplyv na rast a zdravotný stav stromov. 

Lokalita č. 2683, označenie L-5, LS Gabčíkovo, riečny km 1821,5

Monitorovacia plocha sa nachádza v oblasti s priaznivými vlhkostnými podmienkami v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Hladina podzemnej vody sa počas celého roka pohybuje v hrubej pôdnej vrstve s priaznivým zrnitostným zložením, preto nedostatok vlahy sa v tejto oblasti nepredpokladá. Vlhkostné podmienky sú pre vývoj mäkkého lužného lesa zabezpečené.

V dôsledku dosiahnutia rubného veku bol 31-ročný porast topoľa Populus x euroamericana I-214 začiatkom jesene 2005 vyťažený. Údaje dendrometrických charakteristík porastu preto nie sú k dispozícii, ale merania týždňových obvodových prírastkov počas vegetačného obdobia, ako aj hodnotenie zdravotného stavu porastu v júni a auguste bolo vykonané. Celková hrúbková prirastavosť bola na základe kumulatívneho obvodového prírastku podstatne slabšia než v predchádzajúcom roku, aj keď rastové obdobie bolo pomerne dlhé (od začiatku mája do konca septembra). Maximálny hrúbkový prírastok bol zaznamenaný v období s najvyššou hladinou podzemnej vody, ale bol preukázaný len na jednom sledovanom strome. Vyššie týždňové obvodové prírastky boli zaznamenané len začiatkom vegetačného obdobia. Výskyt nulových týždňových obvodových prírastkov bol niekoľkokrát zaregistrovaný na všetkých troch sledovaných jedincoch (Obr. 6-2a, Obr. 6-2b).

Celkový zdravotný stav porastu bol i v tomto roku dobrý. Zvýšený výskyt hrdzí koncom vegetačného obdobia – podobne ako v predchádzajúcom roku- nemal vplyv na produkciu porastu a tento jav bol na monitorovacích plochách všeobecne rozšírený.

Lokalita č. 2684, označenie L-6 + náhradná plocha č. 4349, označenie L-6a, LS Gabčíkovo, riečny km 1824,5

Plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením Bačianskeho ramena do starého koryta Dunaja. Dostatočná hrúbka pôdneho horizontu, jeho priaznivé zrnitostné zloženie a priaznivá hĺbka hladiny podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia zabezpečujú priaznivé vlhkostné podmienky pre vývoj lužných spoločenstiev. Je však potrebné prihliadať i na skutočnosť, že hladina podzemnej vody v mimovegetačnom období ostatných rokov zaklesáva do štrkového podložia, že trend obsahu vody v pôde je v niektorých obdobiach mierne klesajúci a územie nebolo od roku 2002 zaplavené. Naviac, výsledky monitoringu lesa v ostatných rokoch poukazujú na problémy v lesnom hospodárstve.

Po vyťažení pôvodne sledovaného porastu Populus x euroamericana Robusta v roku 2002 bola plocha zalesnená novošľachteným klonom Populus x euroamericana Pannonia. Napriek priaznivým vlhkostným podmienka v oblasti sa však mnohé sadenice neujali (suchý rok 2003) a museli byť nahradené novými. Z tohto dôvodu v hodnotenom roku popri päťročných stromoch v poraste prevládajú dvojročné mladé sadenice. Ich rast bol opäť slabých. Napriek doplňujúcej výsadbe bolo obnovené zisťovanie dendrometrických charakteristík. Stredná hrúbka porastu bola 2,93 cm a stredná výška porastu 4,36 m (priemerné hodnoty celého porastu). Bol hodnotený aj zdravotný stav a výsledky boli porovnateľné s výsledkami ostatných hodnotených porastov. Stromy boli bez prejavov poškodenia, s ojedinelým výskytom škodcov.

Sledovanie týždenných obvodových prírastkov bolo po vyťažení pôvodného porastu (L-6) presunuté za účelom zachovania kontinuity monitorovania do susedného porastu (L-6a). Hrúbková prirastavosť bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne nižšia. Tento fakt bol v hodnotenom roku zaznamenaný na väčšine sledovaných plôch. Pre celé záujmové územia rovnako platí aj to, že najintenzívnejší rast stromov začal po júlovej záplave. Na tejto ploche (L-6a) boli však vyššie prírastky zaznamenané aj pred záplavou. Rastové obdobie trvalo od začiatku mája do polovice septembra, pričom výskyt nulových prírastkov bol na každom zo sledovaných stromov pomerne hojný (Obr. 6-3a, Obr. 6-3b). 

Lokalita č. 2685, označenie L-7, LS Gabčíkovo, riečny km 1828,5

Monitorovacia plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ktorá je v priebehu vegetačného obdobia väčšinou v kontakte s nadložnou pôdnou vrstvou. Umiestnenie hladiny podzemnej vody je možné teda označiť za vyhovujúce, pričom však nie je možné zanedbať fakt, že trend vývoja hladiny podzemnej vody má po prehradení Dunaja mierne klesajúci charakter, ktorý bol v roku 2005 vďaka priaznivým meteorologickým a hydrologickým podmienkam prerušený.

Rast sedemročného porastu topoľa Populus x euroamericana Pannonia je od výsadby bezproblémový. Výšková prirastavosť porastu je na úrovni krivky pre absolútnu bonitu 40, stanovenej pre topole „I-214“. Takúto intenzitu rastu je možné považovať za priaznivú, aj keď rast stromov trocha zaostáva za porastami totožného klonu topoľa v oblasti pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja.

Novošľachtený klon topoľa Pannonia je relatívne odolný voči napadnutiu chorobami a škodcami. Celkový zdravotný stav klonu je v celej sledovanej oblasti naďalej dobrý a ustálený, s ojedinelým slabým výskytom listových škodcov koncom leta. 

Lokalita č. 2686, označenie L-8, Urbariát Bodíky, riečny km 1831,5

Monitorovacia plocha sa nachádza v časti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody medzi líniami prehrádzok B a E. Pri súčasnom zásobovaní ramennej sústavy vodou je však hladina podzemnej vody v ostatných rokoch trvalo zaklesnutá do štrkového podložia s výnimkou období vysokých prietokov, keď vystupuje do nadložných pôdnych vrstiev (napr. v roku 2005), prípadne zaplavuje územia (v roku 2002). Hoci z dôvodu vysokej fyziologickej hrúbky pôdy a jej priaznivého zrnitostného zloženia je obsah vody v pôde naďalej vyhovujúci, je potrebné prihliadať i na jeho klesajúci trend, ktorý napriek priaznivým meteorologickým a hydrologickým podmienkam v roku 2005nebol prerušený. Je potrebné zvážiť intenzívnejšie využitie možností regulačných objektov na zvrátenie tohto negatívneho trendu.

Rastové charakteristiky porastu 27-ročného topoľa Populus x euroamericana Robusta sú napriek prerušenému kontaktu hladiny podzemnej vody naďalej dobré. Štrková vrstva sa totiž nachádza v malej hĺbke (necelé dva metre), kde korene stromov dosahujú. Výšková prirastavosť porastu je za ostatné tri roky pomerne slabá, preto krivka strednej výšky stromov v aktuálne hodnotenom roku poklesla pod krivku pre absolútnu bonitu 40. Hrúbková prirastavosť stromov má v ostatných rokoch taktiež klesajúci trend, čo potvrdzujú aj výsledky bežného ročného hrúbkového prírastku, ako aj výsledky meraní týždenných obvodových prírastkov. Rastové obdobie porastu bolo na tejto ploche pomerne krátke a trvalo od polovice mája do polovice augusta, avšak medzi jednotlivými sledovanými jedincami boli aj niekoľkotýždňové rozdiely. Nulové prírastky boli zaznamenávané prakticky počas celého vegetačného obdobia (Obr. 6-4a, Obr. 6-4b).

Celkový zdravotný stav topoľového porastu bol na tejto ploche mierne lepší než v predchádzajúcom roku. Až koncom vegetačného obdobia bolo možné konštatovať napadnutie hubovými chorobami, čo však nemalo negatívny hospodársky dopad. 

Lokalita č. 2687, označenie L-9, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Vývoj lesných spoločenstiev v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody je poznačený trvalo zaklesnutou hladinou podzemnej vody do štrkového podložia. Vlhkostné podmienky na ploche sú v porovnaní s predchádzajúcou lokalitou z dôvodu menšej fyziologickej hrúbky pôdy nepriaznivejšie. Táto skutočnosť odôvodňuje nutnosť realizácie riadených záplav za súčasnej podpory zvýšených hladín v starom koryte Dunaja.

Napriek nepriaznivým podmienkam bol rast šesťročného porastu novošľachteného topoľa Populus x euroamericana Pannonia intenzívny. Tento vývoj bol zaznamenaná po postupnom klesaní intenzity rastu v predchádzajúcich dvoch rokoch. Výšková prirastavosť porastu dosiahla úroveň krivky bonity 32 stanovenej pre topoľ „I-214“, hoci sa v predchádzajúcom roku nachádzala pod úrovňou krivky bonity 28. Napriek zlepšeniu prirastavosti a celkovo dobrému zdravotnému stavu porastu je potrebné prihliadať na skutočnosť, že pôvodný porast topoľa „I-214“ (vyťažený v roku 2001) dosahoval podstatne lepšie výsledky (až úroveň bonity 40).

Zdravotný stav porastu je celkovo naďalej dobrý, jeho výraznejšie zhoršenie nebolo zaznamenané ani v období, keď dochádzalo k postupnému znižovaniu prirastavosti stromov. Stromy boli väčšinou bez znakov napadnutia, miestami s ojedinelým výskytom chorôb. 

Lokalita č. 2688, označenie L-10, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Plocha sa nachádza v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ale hlavným činiteľom ovplyvňujúcim vlhkostné podmienky lokality je blízkosť starého koryta Dunaja. Z tohto dôvodu je jeho drenážny účinok významný, čomu je z časti možné pripísať aj trvalé prerušenie kontaktu hladiny podzemnej vody s nadložnou pôdnou vrstvou s výnimkou záplav. Kontakt nebol obnovený ani počas zvýšených prietokov Dunaja v priebehu roka 2005. Nepriaznivý klesajúci trend vývoja hladiny podzemnej vody je v súčasnosti tlmený výbornou retenčnou schopnosťou pôdy. Avšak opakovaný výskyt suchých rokov bez výrazného zvýšenia hladiny podzemnej vody, napríklad zvýšením hladiny v starom koryte, môže spôsobiť značné škody. Bez realizácie tohto opatrenia je možné spoločenstvá príbrežnej zóny starého koryta Dunaja považovať za ohrozené xerofitizáciou.

Monitoring prebieha v 27-ročnom poraste šľachteného topoľa Populus x euroamericana I-214, ktorý je posledným sledovaným porastom tohto klonu v záujmovom území. Hoci je porast po kulminácii, naďalej sa vyznačuje dobrými rastovými charakteristikami. Pokles výškových a hrúbkových prírastkov je veľmi pozvoľný. Výšková prirastavosť sa približuje krivke bonitnej triedy 40. Hrúbková prirastavosť hodnotených stromov bola síce v porovnaní s predchádzajúcim rokom stromov intenzívnejšia, avšak z dlhodobého hľadiska je na pomerne nízkej úrovni (najmä v prípade stromov č. 26 a 36). Rast stromov sa rozbiehal už koncom apríla, intenzívnejší bol na prelome mája a júna a na prelome júla a augusta. Ukončenie rastu sledovaných jedincov bolo zaznamenané v rôznych týždňoch septembra až októbra (Obr. 6-5a, Obr. 6-5b).

Celkový zdravotný stav topoľov I-214 je v jednotlivých rokoch bez výraznejších výkyvov. Mierny výskyt hrdzí na konci vegetačného obdobia sa zopakoval aj v roku 2005, ale je bez priameho vplyvu na výšku produkcie porastu. Napadnutie ostatnými chorobami bolo menšie než v predchádzajúcom roku. 

Lokalita č. 2689, označenie L-11, Urbariát Holice, riečny km 1834,5

Napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, porast plochy je poznačený nedostatkom vody pre koreňový systém rastlín. Rastliny sú zásobené takmer výlučne zrážkovou vodou, vplyvom silného drenážneho účinku starého koryta Dunaja je totiž hladina podzemnej vody zaklesnutá do štrkového podložia. Hladina podzemnej vody v hodnotenom roku nebola v kontakte s nadložnou vrstvou ani v čase zvýšených prietokov na Dunaji. Územie je ohrozené xerofitizáciou. Zlepšenie podmienok celého pribrežného pásu Dunaja by bolo možné očakávať po zvýšení hladiny vody v starom koryte. Nižšie uvedené neúspechy výsadby už teraz dokazujú nutnosť urýchleného riešenia zásobovania vodou v príbrežnom páse Dunaja.

Po vyťažení pôvodného miešaného porastu v roku 1999 nasledovala séria neúspešných pokusov opätovného zalesnenia plochy a dopĺňania sadeníc novošľachteného topoľa Populus x euroamericana Pannonia. Vznikol tak nerovnoveký porast, v hodnotenom roku vo veku 4-6 rokov. Hodnotené stromy sa nachádzajú na pomerne veľkej ploche, pretože v niektorých častiach sa sadenice neujali. Výšková prirastavosť porastu je už v mladom veku slabá, dosahuje najnižšie bonity (20-24) pre topoľ „I-214“.

Zdravotný stav porastu neindikuje nepriaznivé vlhkostné podmienky biotopu, stromy boli bez znakov napadnutia chorobami, ojedinele bol zaznamenaný výskyt škodcov. 

Lokalita č. 2690, označenie L-12 + náhradná plocha č. 4436, označenie L-12b, Urbariát Holice, riečny km 1838

Oblasť monitorovacej plochy sa vyznačuje najnepriaznivejšími abiotickými podmienkami pre vývoj mäkkých lužných lesov. Strata kontaktu hladiny podzemnej vody s pôdnou vrstvou v posledných rokoch bola vyvolaná jej postupným zaklesávaním vplyvom zahlbovania koryta Dunaja bagrovaním dna v posledných desaťročiach. Zaklesávanie hladiny podzemnej vody sa po odklonení väčšej časti prietoku Dunaja zrýchlilo. K strate kontaktu ďalej prispela malá fyziologická hĺbka pôdy a jej nepriaznivé zrnitostné zloženie. Trend obsahu vody v pôde má taktiež klesajúcu tendenciu. Zrážky, na ktoré bol rok 2005 pomerne bohatý, tvoria výrazný zdroj vlhkosti pre rastlinné spoločenstvá. Zlepšenie súčasných podmienok je možné očakávať v prípade pravidelnej realizácie riadených záplav počas vegetačného obdobia za výdatnej podpory zvýšených hladín v starom koryte Dunaja.

32-ročný porast šľachteného topoľa Populus x euroamericana I-214 bol začiatkom roka 2005 vyťažený, preto údaje dendrometrických charakteristík a zdravotného stavu nie sú za rok 2005 k dispozícii. Sledovanie týždňových obvodových prírastkov bolo preložené do blízkeho porastu s podobným vekom a zložením (plocha č. 4436). Hrúbková prirastavosť náhradného porastu bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížená približne na polovicu, aj keď mierne klesanie kumulatívnych hrúbkových prírastkov bolo badateľné aj v minulosti. Intenzívnejšie hrubnutie stromov bolo opäť registrované v druhej polovici vegetačného obdobia. Výskyt nulových týždňových prírastkov bol v tomto roku zaznamenaný na všetkých pozorovaných stromoch a bol podstatne častejší než v predchádzajúcom roku. Vyskytovali sa hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia. Rast stromov trval od konca apríla do začiatku septembra(Obr. 6-6a, Obr. 6-6b)

Hodnotený náhradný topoľový porast patrí medzi posledné zvyšky porastov šľachtených topoľov v tejto oblasti, ktorá sa v poslednom období zalesňuje tvrdými listnatými drevinami. O zalesnení pôvodnej monitorovacej plochy zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Lokalita č. 3802, označenie L-25, Urbariát Medveďov, riečny km 1806

Monitorovacia plocha L-25 (ako aj plocha L-26) sa nachádza v oblasti mimo predpokladaných vplyvov VDG, niekoľko kilometrov pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Obe plochy boli založené v roku 1999 a slúžia ako modelové plochy. Oblasť sa však v ostatných rokoch vyznačuje postupným zaklesávaním hladiny podzemnej vody a keďže sa tento trend nezastavil ani v dôsledku vysokých vodných stavov na Dunaji v roku 2005, je možné predpokladať, že priebeh hladiny je ovplyvnený nepriaznivým vývojom morfológie dna koryta – eróziou dna pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja.

Vývoj rastových charakteristík 11-ročného porastu topoľa Populus x euroamericana Pannonia bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi priaznivejší, hoci aj rast v predchádzajúcom období bol intenzívny. Výšková prirastavosť porastu naďalej prekračuje výškovú krivku najvyššej bonitnej triedy 44 pre topoľ I-214, podľa ktorej je tento klon vyhodnocovaný v dôsledku absencie podobných kriviek pre tento novošľachtený klon topoľa. Hodnoty bežných ročných výškových prírastkov podstatné prekračovali minuloročnú úroveň. Podobne intenzívna bola aj hrúbková prirastavosť porastu, ktorou sa tým prerušil trend postupného klesania veľkosti prírastkov.

Celkový zdravotný stav porastu novošľachteného odolného klonu topoľa Pannonia je naďalej dobrý z hľadiska všetkých hodnotených chorôb. Rozšírenie niektorých škodcov a chorôb bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom – s výnimkou hnedého miazgotoku – miernejšie. 

Lokalita č. 3803, označenie L-26, Urbariát Kľúčovec, riečny km 1803

Vývoj abiotických podmienok druhej modelovej monitorovacej plochy L-26 je v podstate totožný s vývojom podmienok na predchádzajúcej ploche L-25.

Vďaka priaznivejším vlhkostným podmienkam v roku 2005 bolo zmierňovanie intenzívnej prirastavosti 9-ročného topoľového porastu Populus x euroamericana Gigant, pozorované v predchádzajúcich dvoch rokoch, prerušené. Výškový rast porastu v celom sledovanom období presahuje výškové krivky absolútnej bonity 44 pre topoľ I-214, ale v rokoch 2003 a 2004 sa k nej priblížil. Na rovnakej úrovni zostal aj v roku 2005. Rast topoľa Gigant je interpretovaný na základe výškových rastových kriviek pre rýchlorastúci klon topoľa I-214, rastové krivky pre topoľ Gigant nie sú spracované. Hodnota bežného ročného hrúbkového prírastku sa takmer zhoduje s hodnotou za predchádzajúci rok.

Euroamerický klon topoľa Gigant sa naďalej vyznačuje znakmi rezistencie. Stupeň napadnutia stromov chorobami bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší. nevýrazne vyšší. Rozšírenie hubových listových chorôb a hnedého miazgotoku ostalo aj v čase ich prechodného rozmnoženia začiatkom leta nevýrazné.

6.5.  Výsledky leteckého snímkovania

Výsledky leteckého snímkovania sú znázornené v digitálnych ortofotomapách územia – mapa zdravotného stavu porastov (Obr. 6-7a, Obr. 6-7b, mapa zmien zdravotného stavu porastov 2002-2005 (Obr. 6-8a, Obr. 6-8b) a mapa veku porastov (Obr. 6-9a, Obr. 6-9b) v mierke 1:20.000. Ich podkladovou mapou boli nové digitálne porastové mapy územia (Lesoprojekt Zvolen, stav k 1.1.2005).

Na základe výsledkov leteckého snímkovania je možné konštatovať, že priemerná defoliácia záujmového územia v roku 2005 bola 15,4±0,7 % (v roku 2002 bola 12,3 %, v roku 1999 bola 13,2 %). Napriek miernemu zvýšeniu hodnoty je možné povedať, že zdravotný stav porastov je veľmi dobrý. Priemerná defoliácia listnatých porastov na celom území Slovenska v hodnotenom roku bola 19,2±0,6 %.

Prehľadné informácie o vývoji poškodenia lesov v 10 %-ných defoliačných stupňoch v období 1996-2005 uvádza Tab. č. 20. V roku 2005 sa vyhodnotilo 888 jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Z výsledného hodnotenia boli vylúčené obnovované a nezapojené porasty, ktorých celkový počet bol 187.

Tab. č. 20.  Zastúpenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa a ich častí v jednotlivých defoliačných stupňoch

Priemerná defoliácia porastu [%]

Slovná charakteristika poškodenia

Rozdelenie početností

v r. 1996 [%]

Rozdelenie početností

v r. 1999 [%]

Rozdelenie početností v r. 2002 [%]

Rozdelenie početností v r. 2005 [%]

0-10

Porasty zdravé

19,5

36,0

33,6

27,3

10,1-20

Porasty zdravé s prvými príznakmi poškodenia

41,7

37,5

49,0

46,6

 

∑ porastov

s defoliáciou pod 20%

61,2

73,5

82,6

73,9

20,1-30

Slabé poškodenie

33,5

22,0

14,3

19,7

30,1-40

Stredné poškodenie

5,3

4,1

2,8

6,0

40,1-50

 

0,0

0,4

0,3

0,4

50,1 a viac

Silné poškodenie

0,0

0,0

0,0

0,0

Ako vyplýva z tabuľky, celkovo 73,9 % porastov bolo v roku 2005 zaradených do kategórie zdravých porastov resp. zdravých porastov s prvými príznakmi poškodenia. Podiel porastov týchto dvoch defoliačných tried síce v jednotlivých hodnotených rokoch kolíše (okolo 10 % v medziročnom porovnaní), trend zmien však nie je jednoznačne klesajúci ani narastajúci. Do kategórie silne poškodených nie je v celom hodnotenom období zaradený žiadny porast a stredné poškodenie je možné dlhodobo zaznamenať iba v prípade 5 % porastov.

Pri porovnaní údajov defoliácie z roku 2002 a 2005 boli zmeny do ±10 % (posun o jednu defoliačnú triedu) považované za nevýznamné, do ±20 % za málo významné a zmeny presahujúce ±20 % za signifikantné. Keďže defoliácia je negatívnym parametrom, kladná zmena vyjadruje zhoršenie stavu a záporná zmena zlepšenie stavu v roku 2005 (Tab. 21, 22).

Tab. 21:   Početnosť zastúpenia jednotiek priestorového rozdelenia lesa a ich častí z hľadiska rozdielov defoliácie v roku 2005 a 2002

Zmena pri klasifikácii

v roku 2005

Vyklasifikované hodnoty defoliácie v roku 2002

0-10 %

10,1-20 %

20,1-30 %

30,1-40 %

40,1-50 %

nad 50 %

nad -20 %

0

0

4

6

2

0

"-10,1 až -20 %"

0

34

18

4

0

0

"-10,1 až +10 %"

168

227

48

8

0

0

"+10,1 až +20 %"

63

47

4

0

0

0

nad +20 %

14

13

1

0

0

0

Tab. 22:   Percentuálny podiel zastúpenia jednotiek priestorového rozdelenia lesa a ich častí z hľadiska rozdielov defoliácie v roku 2005 a 2002

Zmena pri klasifikácii

v roku 2005

Vyklasifikované hodnoty defoliácie v roku 2002

0-10 %

10,1-20 %

20,1-30 %

30,1-40 %

40,1-50 %

nad 50 %

nad -20 %

0,00

0,00

5,33

33,33

100,00

-

"-10,1 až -20 %"

0,00

10,59

24,00

22,22

0,00

-

"-10,1 až +10 %"

68,57

70,72

64,00

44,44

0,00

-

"+10,1 až +20 %"

25,71

14,64

5,33

0,00

0,00

-

nad +20 %

5,71

4,05

1,33

0,00

0,00

-

Tabuľka Tab. 22 ukazuje, že zmena defoliácie bola pre 60-70 % porastov prvých troch defoliačných tried nevýznamná ("-10,1 až +10 %"). Táto hodnota bola pre defoliačnú triedu 30,1-40 % miernejšia, pričom sa však všetky zmeny týkali zlepšenia defoliácie. Významné zmeny sa v rámci všetkých tried vyskytli iba ojedinele.

Na základe posúdenia priestorového rozloženia poškodených porastov, ako aj porastov s výrazne zmenenou defoliáciou (2002-2005) na mapových výstupoch (Obr. 6-7a, b, Obr. 6-8a, b) je možné konštatovať, že tieto plochy sú po záujmovom území rozptýlené a vyššia defoliácia sa viaže na staršie porasty s redšími korunami.

6.6.  Záver

Rast lesných spoločenstiev záujmového územia bol v roku 2005 priaznivo ovplyvnený trojnásobným výskytom vysokých vodných stavov na Dunaji a pomerne vysokými zrážkovými úhrnmi v letných mesiacoch. Výsledky monitoringu je možné všeobecne zhrnúť do niekoľkých bodov:

-           výšková prirastavosť stromov je na väčšine územia dobrá i napriek vysokému veku porastov a krátko trvajúcemu kontaktu hladiny podzemnej vody s nadložnou pôdnou vrstvou. Je to možné pravdepodobne vysvetliť prenikaním koreňov za postupne klesajúcou hladinou podzemnej vody. Predpokladá sa, že zhoršenie rastových charakteristík bude výrazne citeľnejšie v mladých porastoch s nerozvinutým koreňovým systémom vysádzaných v budúcnosti;

-         trend postupného klesania hodnoty obvodových prírastkov stromov na väčšine územia nebol prerušený ani v meteorologicky a hydrologicky priaznivom roku 2005. Tento trend je možné z časti vysvetliť vysokým vekom porastov;

-         výskyt maximálnych týždňových obvodových prírastkov bol prevažne zaznamenávaný krátko po júlovej záplave. Na niektorých plochách bol častý výskyt nulových týždňových obvodových prírastkov.

-         hoci meteorologické podmienky boli pre prípadné rozšírenie hubových a bakteriálnych chorôb opäť priaznivé, ich mierne zvýšený výskyt bol zaregistrovaný iba ku koncu vegetačného obdobia, čo produkčné charakteristiky stromov neovplyvňuje; Výskyt chorôb a škodcov bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom väčšinou miernejší.

-         problémy so zalesňovaním sa okrem príbrežného pásu starého koryta Dunaja (plocha č. 2689) a v Istragovskej oblasti (plocha č. 2681) vyskytli aj v oblasti pod líniou F, ktorá sa vyznačuje priaznivým zásobovaním vodou;

-           výsledky monitoringu lesných porastov poukazujú na potrebu zvýšenia hladiny podzemnej vody v oblasti inundácie, čo je treba docieliť využívaním existujúcich prehrádzok v ramennej sústave a potrebu pravidelného umelého zaplavovania celej inundácie. V oblasti nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja je potrebné vyriešiť zavodnenie ramennej sústavy. Zhoršenie vlhkostných podmienok v oblasti pod sútokom je spôsobené zaklesávaním dna toku.

-         zdravotný stav lesov v inundačnom území Dunaja, zisťovaný na základe leteckého snímkovania pomocou indikátora defoliácie porastov, nenaznačuje nepriaznivý vplyv vodného diela Gabčíkovo na lesné porasty. Zdravotný stav porastov je veľmi dobrý, priemerná defoliácia dosahuje hodnotu 15,4 %. Vyše 70 % porastov je zdravých, resp. zdravých s prvými príznakmi poškodenia. Slabo, resp. stredne poškodené porasty sú v oblasti rozptýlené, silne poškodené porasty neboli zaznamenané.

 

 

 

 Obr. 6 Rozmiestnenie monitorovacích plôch pre monitoring lesa

 

 Obr. 6-1a Kumulatívny obvodový prírastok

 

 Obr. 6-1b Týždenný obvodový prírastok

 

 

 

 

 

 

 

 Obr. 6-2a Kumulatívny obvodový prírastok

 

 Obr. 6-2b Týždenný obvodový prírastok

 

 Obr. 6-3a Kumulatívny obvodový prírastok

 

 

 

 

 

 

 

 Obr. 6-3b Týždenný obvodový prírastok

 

 Obr. 6-4a Kumulatívny obvodový prírastok

 

 Obr. 6-4b Týždenný obvodový prírastok

 

 

 

 

 

 

 

 Obr. 6-5a Kumulatívny obvodový prírastok

 

 Obr. 6-5b Týždenný obvodový prírastok

 

 Obr. 6-6a Kumulatívny obvodový prírastok

 

 

 

 

 

 

 Obr. 6-6b Týždenný obvodový prírastok

 

Obr. 6-7a Mapa zdravotného 

stavu porastu

Obr. 6-7b Mapa zdravotného 

stavu porastu

Obr. 6-8a Mapa zmien zdrav. stavu porastu (2002-2005)

Obr. 6-8b Mapa zmien zdrav. stavu porastu (2002-2005)

Obr. 6-9a Mapa veku 

porastu

Obr. 6-9b Mapa veku

porastu