4. Kvalita podzemných vôd

4.1. Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 11). Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn, TOC, SiO₂

V polovici roka 2004 Bratislavská vodárenská spoločnosť ukončila čerpanie a monitoring kvality podzemnej vody na objekte č. 116 Kalinkovo (S-4). Od júla 2004 sa náhradným objektom stal objekt č. 119 Kalinkovo (S-10). Objekt S-10 sa čerpal pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, čerpanie sa ukončilo v roku 1992. V období rokov 1993 – 2004 bolo čerpanie zastavené. Aj v hodnotení kvality podzemnej vody za  rok 2005 uvádzame údaje z oboch studní.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZVS, BVS, ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP, š.p. OZ Bratislava. Analytické postupy uvedené v novelizovanej norme (júl 1998) STN 75 7111 vychádzajú z normy STN 830520, Fyzikálno-chemický rozbor pitnej vody, prípadne zo STN ISO, STN EN, ISO, EN ISO a iných odporúčaných noriem. Odporúčané normy sú presne uvedené v Prílohe D normy STN 75 7111.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

SHMÚ

V teréne sú stanovované teplota vody, pH, merná vodivosť pri teplote vody T vo vrte, merná vodivosť prepočítaná pre T = 25 °C, rozpustený kyslík, percento nasýtenia kyslíkom, KNK_4.5 a ZNK_8.3. Celková alkalita a acidita je stanovená titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody sú odobraté po dôkladnej výmene vody vo vrte. Voda sa čerpá metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie) je umiestnené pod hladinou podzemnej vody a slúži na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni; druhé (ponorné) slúži na simultánny odber vzorky z filtra z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixujú na základe požiadaviek laboratória. Vzorka je transportovaná v chladničke a dopravená do laboratória do 24 hodín.

Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Analýza odobratých vzoriek podzemných vôd z pozorovacích objektov prebieha v dvoch laboratóriách: v akreditovanom geoanalytickom laboratóriu ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a v akreditovanom laboratóriu SVP, š.p. OZ Bratislava. Časť vzoriek sa v teréne fixuje, v Tab. 12 uvádzame použité fixačné činidlá jednotlivých laboratórií: 

Tab. 12: Fixácia vzoriek z pozorovacích objektov

ZVS, BVS

Vzorka sa odoberá z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa elektrometricky (datasonda H-20G) stanovujú ukazovatele teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík. Vzorka sa pri zjavnom znečistení (napr. skorodovaným materiálom vrtu) filtruje. Vzorky sú analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3 (marec 1999). V teréne použité fixačné činidlá sú uvedené v Tab. 13. ZVS je akreditovaným laboratóriom od roku 2003.

Tab. 13: Fixácia vzoriek z vodárenských objektov

4.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Podrobné spracovanie kvality podzemnej vody z hľadiska chemického, z hľadiska možných prebiehajúcich procesov v podzemnej vode a z hygienického hľadiska je uvedené v Národnej správe za rok 2002. V tejto správe bol podrobne zhodnotený aj vývoj kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za 10 ročné obdobie (1992-2002).

Hodnotenie kvality podzemnej vody za rok 2005 bolo uskutočnené:

-    voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (viď Tab. 14 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2005);

-    ako grafické znázornenie dlhodobého priebehu sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodné zdroje: Rusovce a Kalinkovo (Obr. 4-1 až 4-20 sú v Grafickej prílohe Národnej správy);

-    ako grafické znázornenie vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch monitorovaných v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2005, spolu so stručným hodnotením (Obr. 4-21 až 4-60 sú v Grafickej prílohe Národnej správy).

Nasledujúca tabuľka uvádza klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa novej Vyhlášky č.151/2004 MZ SR z 26. januára 2004 (kurzíva). Vyhláška č. 151/2004 úplne transponovala smernicu Rady 98/83/EC z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. 

Tab. 14: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

IH    –          indikačná hodnota                     OH      –        odporúčaná hodnota,

MH –          medzná hodnota                         NMH  –         najvyššia medzná hodnota

4.3. Hodnotenie kvality podzemných vôd 

Pravá strana Dunaja

Vodný zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodný zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody. Vodný zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodný zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri vodnom zdroji Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja.

Ľavá strana Dunaja

Vodný zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodný zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia na zabránenie kolmatovania miest infiltrácie v Dunaji a kvôli predpokladanému zhoršeniu kvality jeho vody. Vodný zdroj Gabčíkovo leží v mieste, kde odpadový kanál drénuje územie a podzemná voda k vodnému zdroju priteká hlavne z oblasti vnútrozemia Žitného ostrova.

Územie medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

Vodné zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodné zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym efektom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny efekt sčasti eliminuje. 

4.3.1.   Dlhodobé zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutých v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.1.1992 do 31.10.2005

Vodné zdroje

Kvalita vody na vodných zdrojoch je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú:

-      na VZ Bodíky, kde sa vyskytlo jedno prekročenie limitnej hodnoty pre amónne ióny (v roku 2001) a 23 prekročení limitnej hodnoty pre mangán zo 49 nameraných údajov;

-      na VZ Rusovce so 4 prekročeniami limitnej hodnoty pre sírany (všetky v roku 1992) zo 60 nameraných údajov;

-      na VZ Kalinkovo (objekt č. 116) 1 prekročenie limitnej hodnoty pre mangán (v roku 2004) zo 155 nameraných údajov a 1 prekročenie limitnej hodnoty pre železo (v roku 2004) zo 154 nameraných údajov.

Podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody (viď tabuľka v Grafickej prílohe Národnej správy) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú nutrienty (najmä amónne ióny a dusitany – hlavne na objektoch 899/1, 170/2), mangán (hlavne na objekte 899/1), železo (hlavne na objektoch 170/2, 872/1). Ojedinele sa vyskytujú prekročenia horčíka, CHSK_Mn a chloridov.

Podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy. 

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za obdobie 1.10.1992 - 31.12.2005

Pravá strana Dunaja (vodné zdroje: Rusovce - objekt č. 102, Čunovo - objekt č. 2559, Pečniansky les – objekty č. 906, 907), pozorovacie objekty: č. 899/1, 888/1, 872/1)

Kvalita podzemnej vody je po prehradení Dunaja, podľa ukazovateľov sledovaných v rámci Dohody, veľmi podobná. Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty na VZ Rusovce) a dusičnanoch (vyššie hodnoty na VZ Čunovo). Prehradenie malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení na tomto vodnom zdroji výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa následne prejavilo aj v poklese hodnôt vodivosti. Pokles hodnôt katiónov, aniónov a vodivosti sa stabilizoval v rokoch 1996-2002 a v ďalšom období bol ich priebeh zväčša vyrovnaný. Na vodnom zdroji Čunovo bol v sledovanom období tiež zaznamenaný pokles katiónov (najmä sodíka) a aniónov (najmä chloridy a sírany), podobne ako na vodnom zdroji Rusovce, avšak v oveľa menšej miere. Po poklese koncentrácií jednotlivých ukazovateľov od roku 1998-1999 dochádza k stabilizácii ich koncentrácií a koncentrácie jednotlivých katiónov a aniónov sa potom zväčša pohybujú v úzkom intervale, Na oboch vodných zdrojoch došlo po prehradení k poklesu obsahu dusičnanov. Od roku 2001 je badateľný mierne vzostupný trend na oboch vodných zdrojoch. Ostatné sledované nutrienty majú dlhodobo nízky obsah a zväčša sa pohybujú na úrovni medze stanovenia. Od roku 2002 na oboch vodných zdrojoch dochádza k miernemu nárastu hodnôt pH. Obsahy kyslíka sú na oboch vodných zdrojoch rozkolísané a pohybujú sa do 6 mgl^-1. Na oboch vodných zdrojoch došlo k poklesu organického znečistenia charakterizovaného ako CHSK_Mn. Hodnoty TOC sú rozkolísané, pričom v roku 2005 v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles.

V blízkosti vodného zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899 a medzi vodnými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888 a 872. Chemizmus na pozorovacích objektoch je podobný chemizmu oboch vodných zdrojov.

Rozdiely v chemizme pozorovacích objektov oproti VZ sa prejavujú pri:

-      amónnych iónoch na objekte 899/1, kde dochádza k dlhodobému vzostupu koncentrácií;

-      koncentráciách CHSK_Mn a TOC, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie a rozkolísanejšie;

-      obsahu železa, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie;

-      obsahu mangánu na objekte 899/1, kde dochádza k dlhodobému vzostupu koncentrácií;

-      koncentráciách kremičitanov, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie;

-      vodivosti na objekte 872/1, kde po prehradení došlo k nárastu hodnôt, ktoré od roku 1996 postupne klesajú a od roku 2001 oscilujú okolo hodnoty 44 mSm^-1. Nárast vodivosti na tomto objekte zrejme súvisí s nárastom hydrogénuhličitanov a vápnika, pričom oba ióny vykazujú od roku 1998-1999 postupný pokles hodnôt.

-      dusitanoch na objekte 872/1, kde sú koncentrácie oproti VZ vyššie.

Situácia na vodnom zdroji Pečniansky les, studne č. 3 a 4, je oproti ostatným vodným zdrojom mierne odlišná. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, železa a dusičnanov, sú počas sledovaného obdobia zväčša výrazne rozkolísané, pričom sa ich koncentrácie prevažne pohybujú v rovnakom rozpätí ako na vodných zdrojoch Rusovce a Čunovo. Z nameraných hodnôt je badateľný mierny nárast koncentrácie vápnika, horčíka a chloridov. Ojedinele sa v priebehu sledovaného obdobia vyskytli zvýšené koncentrácie hydrogénuhličitanov (v roku 2002), síranov (v roku 1997 a na prelome rokov 2002-2003), vápnika (na prelome rokov 2002-2003), sodíka (v rokoch 2004-2005) a vodivosti (na prelome rokov 2002-2003). Mierny pokles koncentrácií bol pozorovaný pri mangáne (od roku 2003 prevažne pod medzou stanovenia), síranoch, fosforečnanoch (od roku 1999 prevažne pod medzou stanovenia), kremičitanoch a CHSK_Mn. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny. 

Ľavá strana Dunaja (vodné zdroje: Kalinkovo (objekty č. 116 a 119), Šamorín (objekt č. 105), Gabčíkovo (objekt č. 103), pozorovacie objekty: 87/7, 3/3, 329/1, 234/1, 262/1, 265/1)

Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch na pravej strane Dunaja. Chemizmus vodných zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný:

-       na oboch vodných zdrojoch obsahy dusičnanov po prehradení dlhodobo klesali. Od roku 2001 je trend koncentrácií dusičnanov mierne stúpajúci.

-      koncentrácie CHSK_Mn sa do roku 2001 mierne zvyšovali (najmä na VZ Kalinkovo), v rokoch 2002-2005 je na oboch vodných zdrojoch badateľný mierny pokles, hodnoty sú však viac rozkolísané.

-      Hodnoty TOC mali v Kalinkove stúpajúci trend, ktorý sa v rokoch 2003-2004 zastavil a namerané hodnoty v rokoch 2004-2005 vykazujú mierny pokles. V Šamoríne sa nárast hodnôt TOC zastavil v rokoch 1998-1999 a v období rokov 1999-2005 hodnoty TOC mierne klesajú.

-      obsahy kremíka na oboch vodných zdrojoch dlhodobo vykazujú mierny nárast hodnôt, v rokoch 2002-2003 vo zvýšenej miere. V období rokov 2004-2005 na oboch vodných zdrojoch nastal výrazný pokles hodnôt obsahu kremíka. Táto skutočnosť môže súvisieť so zmenou metodiky stanovovania kremičitanov, kedže od roku 2004 oba vodné zdroje prešli pod správu BVS, ktorá na stanovenie používa inú metodiku ako ZVS. Namerané hodnoty podľa metodiky BVS sú 3,5-krát nižšie ako hodnoty merané podľa metodiky ZVS.

-      teplota vody na vodnom zdroji Kalinkovo v roku 2000 mierne stúpla a stále postupne narastá. Na vodnom zdroji Šamorín sa v období rokov 1997-1998 teplota výrazne kolísala, avšak toto kolísanie sa v ďalších rokoch neopakovalo. Teplota aj na tomto vodnom zdroji mierne stúpa. 

Určité odlišnosti na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín sa prejavujú najmä v ukazovateľoch:

-      vápnik (v Kalinkove dochádza k miernemu nárastu, v Šamoríne po poklese po prehradení sú koncentrácie dlhodobo stabilizované),

-      draslík (v Kalinkove sú hodnoty mierne vyššie než v Šamoríne),

-      mangán (v Kalinkove v sledovanom období došlo k nárastu až k hodnote 0,3 mg/l, na objekte č. 119 hodnoty v rokoch 2004-2005 kolísali do 0,08 mgl^-1, s jednou hodnotou 0,17 mgl^-1 v roku 2005),

-      hydrogénuhličitany (Kalinkovo na studni č. 116 bol zrejmý vzostupný trend, studňa č. 119 takýto vzostupný trend nevykazuje, v Šamorín je od roku 2000 badateľný mierny pokles),

-      sírany po prehradení dlhodobo klesali, od roku 2004 na VZ Kalinkovo – studňa č. 119 dochádza k nárastu koncentrácie síranov. Pokles síranov na vodnom zdroji Šamorín nebol po prehradení taký výrazný. Od roku 2004 rovnako dochádza k miernemu nárastu koncentrácie síranov.

Hodnoty ostatných sledovaných ukazovateľov nevykazujú v rámci sledovaného obdobia výraznejšie zmeny. 

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti vodného zdroja Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi vodným zdrojom a Dunajom cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodnom zdroji Kalinkovo. Odlišnosti oproti vodnému zdroju Kalinkovo sa prejavujú najmä pri nasledovných ukazovateľoch:

-      pri pH bol na pozorovacom objekte v rokoch 1993-1998 zaznamenaný pokles hodnôt a hodnoty od roku 1999 oscilujú od okolo 7,5 s miernym poklesom v roku 2005;

-      obsah sodíka je mierne nižší a obsah vápnika na PZ 87/7 nemá vzostupný trend;

-      obsah mangánu na pozorovacom objekte je nižší;

-      koncentrácie hydrogénuhličitanov na pozorovacom objekte mali v rokoch 1993-1997 výrazne stúpajúci trend (podobne ako na vodnom zdroji), ktorý kulminoval v roku 1998. Od tohto roku sa hodnoty ustálili a oscilujú okolo 280 mg/l, s miernym poklesom v rokoch 2002-2005. Obsah hydrogénuhličitanov na vodnom zdroji Kalinkovo začal klesať až v roku 2005.

-      obsahy železa na objekte 87/7 sú oproti obsahom na vodnom zdroji rozkolísanejšie a v rokoch 2000-2001 mierne stúpli, v rokoch 2002-2005 mierne klesajú.

-      obsahy dusičnanov na pozorovacom objekte, podobne ako na vodnom zdroji Kalinkovo, vykazujú od prehradenia klesajúci trend. Stúpajúci trend obsahu dusičnanov zaznamenaný od roku 2001 na vodnom zdroji sa na pozorovacom objekte zatiaľ neprejavil.

Pozorovací objekt 3/3 je situovaný v tesnej blízkosti Dunaja. Jeho chemizmus je priamo ovplyvňovaný kvalitou dunajskej vody a preto je veľmi podobný chemizmu povrchovej vody v Dunaji. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH (mierne stúpajúci trend, podobne ako v dunajskej vode na profile Bratislava) a vodivosť. Obsahy kyslíka dlhodobo kolíšu v rozsahu od 0 do 7,5 mgl^-1 (pre porovnanie v dunajskej vode (profil 109) cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Prejavy sezónnosti vykazujú aj jednotlivé katióny resp. anióny a dusičnany, podobne ako v dunajskej vode. Z dlhodobých meraní na pozorovacom objekte je zrejmá tendencia poklesu obsahu síranov, hodnôt CHSK_Mn a TOC, ktorá je v súlade s poklesom hodnôt uvedených ukazovateľov v dunajskej vode. V roku 2005 boli oproti predchádzajúcim rokom naviac zaznamenané vyššie maximá a nižšie minimá pri sodíku. Obsahy amónnych iónov, mangánu, dusitanov a fosforečnanov sú trvalo veľmi nízke, prevažne pod medzami stanovenia.

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsahy jednotlivých katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) mali v období rokov 1993-1999 prevažne klesajúci trend. V rokoch 2000-2001 nastala stabilizácia koncentrácie jednotlivých katiónov a aniónov, pričom hodnoty kolísali v užších intervaloch. Znižovaním koncentrácie katiónov a aniónov sa znížili aj hodnoty vodivosti a v období rokov 2000-2001 taktiež došlo k stabilizácii hodnôt. Obsah dusičnanov po náraste v období rokov 1994-1997, v rokoch 1998-2002 klesal. V rokoch 2003-2005 sa obsah dusičnanov stabilizoval. Obsahy kyslíka sú dlhodobo nízke s ojedinelými hodnotami do 0,5 mg/l, od roku 2004 vykazujú mierne stúpajúci trend a hodnoty dosahovali až 1,33 mgl^-1. Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu. Obsahy TOC sú v sledovanom období rozkolísané. V období rokov 2001-2004 obsah TOC vykazuje oproti obdobiu 1994-2000 mierne zvýšenie. V roku 2005 hodnoty TOC poklesli. Obsah kremíka po poklese v rokoch 1994-1998 v období rokov 1999-2001 postupne narastal, pričom od roku 2001 sa hodnoty stabilizovali a ďalší nárast nebol pozorovaný (podobne ako na pozorovacích objektoch č. 899/1, 888/1, 872/1). Hodnoty teploty sú vyrovnané, od roku 2003 dochádza k ich miernemu nárastu. Hodnoty pH od roku 2000 vykazujú v porovnaní s obdobím 1994-1999 postupne stále väčšiu rozkolísanosť. Koncentrácie ostatných nutrientov (NH₄⁺, NO₂^-, PO₄^3-), železa a mangánu sú dlhodobo nízke, a pohybujú sa zväčša na úrovni medzí stanovenia.

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Vývoj teploty na tomto objekte ukazuje postupný mierne rastúci trend. Hodnoty pH sú od roku 1998 viac rozkolísané a vykazujú postupný mierny pokles hodnôt. Mierny nárast hodnôt vodivosti v rokoch 2002-2005 súvisí s nárastom obsahu síranov a kremičitanov a miernym nárastom obsahu sodíka, vápnika, čiastočne horčíka, chloridov a hydrogénuhličitanov. Koncentrácie dusičnanov od roku 2001 klesajú, obsahy dusitanov sú nízke, ale dlhodobo rozkolísané. Obsahy železa sú vysoké a kolíšu od 0,1 do 1,1 mgl^-1, čo môže byť spôsobené aj železnou pažnicou na tomto objekte. Koncentrácie mangánu sú trvalo nízke. Obsahy kyslíka sú nízke s ojedinelými hodnotami do 0,3 až 0,5 mgl^-1, obsah CHSK_Mn vykazuje postupné znižovanie hodnôt, hodnoty TOC sú rozkolísané s tendenciou mierneho nárastu do roku 2004. V roku 2005 hodnoty TOC mierne klesli.

Kvalita podzemnej vody na VZ Gabčíkovo (objekt č. 103), z dôvodu prevažujúceho smeru prúdenia podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova, je oproti VZ Kalinkovo a Šamorín odlišná. Rozdiely v nameraných hodnotách sa prejavujú najmä pri nasledovných ukazovateľoch:

-      teplota vody nie je až taká rozkolíasná;

-      hodnoty pH sú v porovnaní s hodnotami pH na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín dlhodobo mierne vyššie;

-      hodnoty vodivosti dlhodobo mierne stúpajú;

-      koncentrácia kremičitanov je oproti vodným zdrojom Kalinkovo a Šamorín vyššia a od roku 2002 mierne stúpa

-      koncentrácie vápnika a hydrogénuhličitanov boli v období rokov 1993-2000 nižšie, v období rokov 2001-2003 boli podobné a od roku 2004 sú vyššie než na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín;

-      koncentrácie horčíka  a síranov sú vyššie;

-      koncentrácie dusičnanov boli v období rokov 1993-1998 nižšie, v období rokov 2000-2002 vyššie a v rokoch 2003-2005 sú podobné koncentráciám na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín;

-      hodnoty CHSK_Mn a TOC sú oproti hodnotám na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín dlhodobo nižšie.

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 Sap a pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec. Kvalita podzemnej vody, jej kolísanie a trendy sú na oboch pozorovacích objektoch podobné. Koncentrácie jednotlivých sledovaných ukazovateľov sú na objekte č. 262/1 v porovnaní s koncentráciami na objekte č. 265/1 zväčša vyššie. Výnimkou je teplota, pH, sodík, fosforečnany, hydrogénuhličitany a kremičitany, ktoré sú vyššie na objekte č. 265/1. Oproti ostatným pozorovacím objektom (okrem objektu č. 3/3) je na objekte č. 265/1 výrazne vyššia teplota a dlhodobo osciluje okolo 16 °C. Na oboch objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu, ktoré oscilujú okolo hodnoty 0,1 mgl^-1. Aj koncentrácie železa sú na oboch objektoch zvýšené a počas sledovaného obdobia rovnomerne kolíšu v intervale od 0,03 do 0,5 mgl^-1. Na objekte č. 262 boli v rokoch 2003-2005 zaznamenané vyššie koncentrácie železa, ktoré kolísali v intervale od 0,3 do 1,2 mgl-¹. V roku 2001 bol na oboch objektoch zaznamenaný nárast koncentrácie amónnych iónov, avšak v ďalších rokoch sa koncentrácie už nezvyšovali a pohybovali sa prevažne okolo hodnoty 0,12 mgl^-1, ojedinele až 0,2 mgl^-1. Koncentrácie dusičnanov a dusitanov sú na oboch objektoch trvalo nízke. Obsah fosforečnanov je na objekte č. 265/1 oproti ostatným pozorovacím objektom mierne vyšší a kolíše okolo hodnoty 0,1 mgl^-1. Obsah kremičitanov je na oboch objektoch dlhodobo výrazne rozkolísaný (0,3-12 mgl^-1), pričom na objekte č. 265/1 sa v období rokov 2000-2005 koncentrácie kremičitanov pohybovala v intervale 16-20 mgl^-1. Hodnoty CHSK_Mn na oboch pozorovacích objektoch postupne mierne klesajú, naopak pri hodnotách TOC je zaznamenaný mierny nárast. V roku 2005 hodnoty TOC mierne poklesli. Obsah kyslíka je na oboch objektoch trvalo nízky s ojedinelými hodnotami do 0,4 až 1,04 mgl^-1. 

Oblasť medzi prívodným kanálom a Dunajom (Vodné zdroje: Vojka, Bodíky, pozorovací objekt: 170/2)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky (objekty č. 467 a 485) je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Aj napriek vzájomnej blízkosti oboch vodných zdrojov sú na základe meraní zrejmé rozdielne trendy vývoja u nasledovných ukazovateľov:

-         obsahy mangánu, železa, amónnych iónov a hydrogénuhličitanov sú na vodnom zdroji Bodíky zvýšené

-         obsah dusičnanov je zvýšený na vodnom zdroji Vojka (najmä v období rokov 1993-1998)

Koncentrácie ostatných ukazovateľov majú podobný trend, pričom na vodnom zdroji Vojka sú koncentrácie oproti vodnému zdroju Bodíky o niečo vyššie (okrem teploty, CHSK_Mn a kremičitanov).

Obsahy jednotlivých ukazovateľov na VZ Vojka a Bodíky sa prevažne pohybujú v rozsahu ako na vodných zdrojoch Rusovce resp. Čunovo, výnimku tvorí mangán, železo a amónne ióny na vodnom zdroji Bodíky.

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Hodnoty vodivosti, sodíka, vápnika, dusitanov, síranov a hydrogénuhličitanov od roku 1992 do roku 1996 vykazujú nárast a od roku 1997 postupný pokles a stabilizáciu hodnôt. Vysoké obsahy železa v rokoch 2002-2005 výraznejšie stúpli. Amónne ióny, dusičnany a CHSK_Mn v sledovanom období vykazujú klesajúci trend. Koncentrácie kremičitanov v období rokov 1993-2000 postupne klesali z hodnôt okolo 10 mgl^-1 na úroveň 2-3 mgl^-1. V roku 2001 hodnoty stúpli na úroveň okolo 6 mgl-1, pričom ich obsah v nasledujúcich rokoch kolísal okolo tejto hodnoty. Obsah kyslíka je dlhodobo nízky, hodnoty TOC sú rozkolísané a od roku 2001 vykazujú vzostupný trend.

4. 4. Záver 

Chemizmus vodného zdroja Pečniansky les a miestneho vodného zdroja pri obci Rusovce poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja, ktorý je ovplyvňovaný len kolísaním látkového zloženia vody Dunaja a podmienkami čerpania vody. Procesy v podzemnej vode na vodnom zdroji Rusovce sú anoxické a denitrifikačné, tesne nad hranicou vzniku redukčného prostredia.

Chemizmus vodného zdroja Čunovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvnené infiltráciou zo zdrže. V porovnaní s minulosťou je vo vode dostatočné množstvo dusičnanov a nižší obsah organických látok. Oblasť vodného zdroja Čunovo a priľahlá oblasť na maďarskej strane je perspektívna na podrobný prieskum pre veľkokapacitný vodný zdroj.

Chemizmus kvality podzemnej vody na vodnom zdroji Kalinkovo poukazuje na začínajúce redukčné podmienky, kedy sa na oxidáciu organickej hmoty vo vode využíva kyslík z oxidov železa a mangánu. Oxidácia organickej hmoty zvyšuje obsah hydrogénuhličitanov. To zároveň potvrdzuje, že infiltrujúca voda cez dno zdrže má postupne rastúci obsah organického uhlíka.

Chemizmus vodného zdroja Šamorín poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja, v ostatných dvoch rokoch s miernym zlepšením z hľadiska oxidačno-redukčných procesov.

Chemizmus na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody. V prípade vodného zdroja Bodíky sú podmienky mierne redukčné.

Chemizmus vodného zdroja Gabčíkovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody ovplyvňované len prítokom vody z územia Žitného ostrova s predpokladom mierneho zlepšovania kvality vody a mierneho stúpania obsahu síranov.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. V ostatných územiach sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mgl^-1. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.

V sledovanom území existujú dnes už len lokálne zdroje znečistenia. Hlavné plošné síranové znečistenie je dnes vytláčané prúdením infiltrovanej podzemnej vody z Dunaja o pomerne nízkej koncentrácii. S antropogénnym znečistením súvisí aj zvýšený obsah chloridov a zvýšená celková mineralizácia. Vysoké obsahy hydrogénuhličitanov sú indikátorom intenzívnejších procesov oxidácie organickej hmoty.

Na záver je možné konštatovať, že základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu väčšinou spĺňajú dohodnuté limity kvality podzemných vôd (v rámci monitoringu podľa Dohody z roku 1995) na  všetkých objektoch. Hodnoty nutrientov na hodnotených objektoch dlhodobo spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd. Výnimkou sú dusitany na pozorovacom objekte č. 170/2 (obdobie rokov 1994-98 a raz v roku 2000), ojedinele na objektoch č. 234/1 a 872/1, amónne ióny na pozorovacom objekte č. 899/1 (obdobie rokov 1992-2005), ojedinele na objektoch č. 329/1, 872/1, 888/1, 170/2, 87/7 a 485/1 (raz v roku 2001). Železo a mangán spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých sledovaných objektoch. Výnimkou je obsah železa na pozorovacích objektoch č. 872/1 a 170/2 (obdobie rokov 1992-2005) a ojedinele na objektoch č. 262/1, 262/1, 265/1, 87/7 a 116/1 (len 1 hodnota v roku 2004). Koncentrácie mangánu prekračujú limity na objektoch č. 899/1 a 485/1 (obdobie rokov 1992-2005) a ojedinele aj na objektoch č. 3/3, 170/2, 116/1 (len 1 hodnota v roku 2004). Veľmi zriedkavo sa vyskytujú prekročenia dohodnutých limitov podľa Dohody napr. pri síranoch (objekt č. 102 prekročenia len v roku 1992), horčíka (objekt č. 3/3 1-krát v roku 1999 a objekt č. 899/1 1-krát v roku 1992), CHSK_Mn (1-krát na objektoch č. 170/2, 234/1, 262/1, 888/1) a chloridov (1-krát na objekte č. 872/1 v roku 1992).

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd