2. Kvalita povrchových vôd

 

2.1. Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2005 je hodnotená na 15-tich vybraných odberových miestach – profiloch (Tab. 3). Kľúčovými profilmi hodnotenia je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a profil Medveďov, umiestnený pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v hydrologickom roku 2005 podieľali Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenský vodohospodársky podnik š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd v úseku medzi Bratislavou a Komárnom bola sledovaná na šiestich profiloch na Dunaji, na štyroch profiloch v zdrži, na dvoch profiloch v priesakových kanáloch v Hamuliakove a Čunove, ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch.

Kvalitu povrchovej vody od leta 2005 môže na niektorých odberových miestach ovplyvniť zákal spôsobený stavbou „Ochrana Bratislavy proti veľkým vodám – II. etapa“. Stavebné práce v zdrži priamo ovplyvňujú odberové miesto č. 308 – Kalinkovo, ľavá strana zdrže a potenciálne aj odberové miesto č. 307 – Kalinkovo, kyneta.

Tab. 3: Zoznam odberových miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH – Výskumný ústav vodného hospodárstva

SVP BA     – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-,

                          celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSK_Mn, BSK₅, TOC,

                          NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C), koliformné baktérie,

                          fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),

                          index saprobity biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón, zooplanktón

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Konzervácia vzoriek prebieha podľa normy STN EN ISO 5667-3 vydanej v marci 1999.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Bratislava (SVP BA):

Ukazovatele merané prístrojom WTW 320 LF v teréne sú teplota vody a množstvo rozpusteného kyslíka. Po odbere sú vzorky dopravované do laboratória v klimatizovanom terénnom vozidle a v laboratóriu sú spracovávané do 24 hodín.

Na vybrané analýzy sa vzorky po odbere konzerváciou fixujú podľa STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Vzorky sa podľa uvedenej normy upravujú od roku 2001.

Fixácia vzoriek

-       stanovenie ťažkých kovov: HNO₃

-       stanovenie ortuti: K₂Cr₂O₇ + HNO₃ + HCl

-       CHSK_Mn: H₂SO₄

-       NH₄⁺, celkový dusík: H₂SO₄

-       Anionaktívne tenzidy: chloroform

-       Celkové kyanidy: NaOH

-       BSK₅: fixácia ochladením na 2-5°C, skladovanie v tme, stanovované z nefiltrovanej vzorky 

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH):

V teréne sa stanovuje len teplota vody, všetky ostatné ukazovatele sa stanovujú v laboratóriu do 24 hodín. Vzorky sú do laboratória transportované v prenosnej chladničke.

Fixácia vzoriek

-       živiny (NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-) a anionaktívne tenzidy: chloroform

-       CHSK_Mn: H₂SO₄

-       TOC: HNO₃

-       celkové železo: H₂SO₄

-       kovy (ťažké kovy, kovy alkalických zemín, alkalické kovy, Mn): HNO₃

-       kyslík: zrážacou metódou (pridaním MnSO₄+KOH, KI), v laboratóriu sa zrazenina pred analyzovaním rozpustí v H₂SO₄

-       fenoly: NaOH

-       celkové kyanidy: NaOH

-       BSK₅, pH, nerozpustené látky: vzorky sa nefixujú, stanovuje sa v laboratóriu, vzorka je homogenizovaná

-       pre všetky ostatné katióny a anióny sa vzorka filtruje

 

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej správe rozčlenené na nasledujúce časti:

1.)    Stručné dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

2.)    Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 2005 na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a) v rámci Dohody. Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktorých výber bol dohodnutý s maďarskou stranou. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

-     profily na Dunaji: 109, 3530, 112 a 1205

-     profily v zdrži: 307, 308, 309, 311 a 3376 – vstup do ramennej sústavy

-     profily v starom koryte Dunaja: 4016, 4025 a 3739

-     profily na priesakových kanáloch č. 3531, 317 a profil č. 3529 na Mošonskom Dunaji

Sledované ukazovatele sú na všetkých vymieňaných profiloch tabuľkovo spracované a sú uvedené v tabuľkovej prílohe tejto správy. Hodnotené ukazovatele sú spracované aj graficky a sú uvedené v grafickej prílohe tejto správy.

3.)    Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody

4.)    Hodnotenie kvality sedimentov

5.)    Grafické znázornenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992 do 31.10.2005) na štyroch reprezentatívnych profiloch (109, 112, 307 a 311) – zaradené ako súčasť príloh Národnej správy za rok 2004.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách (Obr. 2-1 až 2-28). Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

 

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd 

2.3.1. Stručné dlhodobé zhodnotenie kvality na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej VD Gabčíkovo

Hydrologický rok 2005 bol mierne nadpriemerne vodný, pričom v zimnom období sa priemerné denné prietoky prevažne pohybovali medzi 1000 až 1500 m³s^-1. V zimnom období sa vyskytla jedna významnejšia prietoková vlny. V druhej polovici marca sa vyskytla menšia povodňová vlna, po ktorej sa priemerné denné prietoky do začiatku apríla pohybovali okolo 4000 m³s^-1. Od apríla do konca mája priemerné denné prietoky kolísali v priemere okolo 3000 m³s^-1. V júni prietoky poklesli a pohybovali sa okolo 2000 m³s^-1. V júli sa vyskytla výrazná, avšak krátko trvajúca povodňová vlna, po ktorej sa prietoky opäť pohybovali okolo 2000 m³s^-1. Ďalšia povodňová vlna sa vyskytla aj v auguste a vyššie prietoky trvali až do začiatku septembra. Po opadnutí povodňovej vlny prietoky plynulo klesali až do konca hydrologického roka.

Na základe dlhodobých meraní (1993-2005) na profile Bratislava (vstup do oblasti vplyvu VD Gabčíkovo) je možné konštatovať:

• teplotné maximá v ostatných 2 rokoch v porovnaní s extrémne teplými rokmi 2001-2003 mierne poklesli;

• hodnoty pH v období rokov 1993-2003 narastali, v roku 2004 nastal mierny pokles a kolísanie hodnôt v roku 2005 je podobné ako v roku 2004;

• merná vodivosť od roku 2001 vykazuje mierne stúpajúci trend, od roku 2004 narastajú aj maximálne hodnoty, pričom podobný trend pokračuje aj v roku 2005;

• v rámci dlhodobých meraní je zrejmý mierne stúpajúci trend koncentrácií sodíka (najmä maximá) a v menšej miere aj koncentrácií horčíka (najmä minimá);

• od roku 1998 až do roku 2003 dochádzalo k postupnému znižovaniu koncentrácií amónnych iónov. V rokoch 2004 a 2005 sa koncentrácie NH₄⁺ výrazne zvýšili a dosahujú koncentrácie z rokov 1996-1997.

• koncentrácie dusitanov, fosforečnanov, v menšej miere dusičnanov, celkového dusíka a síranov v rámci dlhodobých meraní mierne klesajú;

• minimá obsahu kyslíka boli v rokoch 2004-2005 boli oproti predchádzajúcemu obdobiu najvyššie a pohybovali sa okolo hodnoty 9 mg/l;

• hodnoty CHSK_Mn v ostatných troch rokoch v porovnaní predchádzajúcim obdobím poklesli. Od roku 1999 je zrejmý mierny pokles hodnôt TOC. Pokles organického znečistenia je pozorovaný už od roku 1999 a pravdepodobne súvisí najmä so znižovaním znečistenia odpadovými vodami nad našim územím.

• počas rokov 2001-2003 sa mierne zvýšili maximá chlorofylu-a, podobný nárast bol pozorovaný aj v rokoch 1997-1998. V rokoch 2004-2005 v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi (2001-2003) maximá chlorofylu-a mierne poklesli.

• v rokoch 2003-2004 mierne poklesli hodnoty fekálneho znečistenia, v roku 2005 bol zaznamenaný mierny nárast, avšak hodnoty nedosahujú úroveň znečistenia z obdobia rokov 1993-2002. V rokoch 2002-2003 bol pozorovaný mierny nárast počtu koliformných baktérií a termotolerantných koliformných baktérií. Hodnoty koliformných a termotolerantných koliformných baktérií v roku 2004 a v roku 2005 vykazujú mierny pokles. Bakteriologické znečistenie vody sa po samočistení v zdrži VD Gabčíkovo čiastočne znižuje.

• obsahy sledovaných ťažkých kovov v rámci Dohody dlhodobo vyhovujú limitom I. triedy kvality podľa STN 75 7221. Ojedinele sa vyskytujú prekročenia limitu I. triedy v prípade Cu, Hg, a Zn;

• v prípade ostatných sledovaných ukazovateľov v rámci monitoringu podľa Dohody nedochádza k výraznejším zmenám.

Na základe meraní od roku 1993 do roku 2005 (Grafické prílohy, Obr. 2-8 až Obr. 2-14) na profile Medveďov (výstup z oblasti vplyvu VD Gabčíkovo) je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná profilu Bratislava, prípadne sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú v porovnaní s profilom Bratislava lepšiu kvalitu.

2.3.2. Zhodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody v roku 2005 na všetkých sledovaných profiloch podľa Dohody

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2005 je založené na hodnotení 13 vybraných ukazovateľov na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP, š.p. OZ Bratislava. 

Teplota

V hydrologickom roku 2005 mala teplota vody na všetkých sledovaných profiloch sezónny priebeh. Minimum dosiahli teploty v zimnom období od 0 do 5 °C. Letné maximá (okrem priesakových kanálov) sa zväčša pohybovali od 17 do 20 °C, ojedinele do 23 °C (profil 308). Maximálne teploty v priesakových kanáloch (317 a 3531) boli o niečo nižšie a kolísali medzi 14-17 °C, čo súvisí s drénovaním chladnejšej podzemnej vody. 

pH

Kolísanie hodnôt pH v dunajskej vode v roku 2005 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyrovnanejšie a hodnoty sa prevažne pohybovali od 7,8 do 8,3. Mimo uvedeného intervalu sa vyskytla jedna hodnota 7,7 na profile č. 109 a dve hodnoty 8,46 na profiloch č. 3530 a 3739.

Na profiloch v zdrži (307, 308, 309, 311 a 3376) je situácia oproti dunajským profilom odlišná, najmä v letnom období, kedy sa hodnoty pH menia skokovito. Tieto rozdiely zrejme súvisia s rýchlejšími zmenami teploty vody, so zmenami abundancie fytoplanktónu a obsahu chlorofylu-a a s vyššou dobou zdržania vody v zdrži. Merané hodnoty pH v zdrži sa v roku 2005 pohybovali od 7,8 do 8,6.

Na profile 317 (ľavostranný priesakový kanál) sa hodnoty pH v sledovanom období pohybovali v úzkom intervale od 7,8 do 8,06. Na profile 3531 (pravostranný priesakový kanál) od 7,88 do 8,18. 

Vzájomná závislosť medzi pH, kyslíkom a chlorofylom-a

Závislosť medzi pH, kyslíkom a chlorofylom-a je v hydrologickom roku 2005 zrejmá najmä na profiloch situovaných v zdrži VD Gabčíkovo. S rastom hodnôt pH v období november – apríl rástli aj koncentrácie chlorofylu-a a rástol aj obsah kyslíka vo vode. Maximálne obsahy chlorofylu-a a maximálne hodnoty pH sa vyskytli v období máj-jún. Rastúce hodnoty pH a rastúca koncentrácia chlorofylu-a indikuje rozvoj fytoplanktónu. V období apríl-jún však viditeľne klesá obsah kyslíka vo vode. V období, keď obsah chlorofylu-a a abundancia fytoplanktónu kulminovali, v dôsledku stúpania teploty vody a nárastu biomasy obsah kyslíka klesal. Najnižšie hodnoty kyslíka vo vode boli namerané v júli a auguste a sú zväčša sprevádzané aj nižším obsahom chlorofylu-a v tomto období, avšak v roku 2005 sa v auguste lokálne vyskytla kulminácia chlorofylu-a. zdrži. Deficit kyslíka vo vegetačnom období súvisí najmä s klimaticko-hydrologickými faktormi a tiež s jeho spotrebou na rozklad organickej hmoty počas masového rozvoja fytoplanktónu. 

Merná elektrická vodivosť

V hydrologickom roku 2005, podobne ako predchádzajúci rok, je sezónne kolísanie mernej elektrickej vodivosti zrejmé na všetkých profiloch, pričom na priesakových kanáloch nie je až také výrazné. V roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 hodnoty vodivosti na všetkých sledovaných profiloch mierne stúpli. Tento trend pokračoval aj v roku 2004. V roku 2005 hodnoty vodivosti ostali na úrovni roka 2004.

Hodnoty elektrickej vodivosti v Dunaji dosiahli maximum v období január-marec (48-54 mSm^–1). V zdrži dosiahli hodnoty vodivosti maximum v marci (50–53 mSm^–1). Minimá dosahované v letnom období sa v Dunaji vyskytli v období jún-júl a pohybovali sa od 31 do 35 mSm^–1, v zdrži bola situácia podobná. V pravostrannom priesakovom kanáli (profil č. 3531) vodivosť kolísala v úzkom intervale od 40 do 47 mSm^–1. V ľavostrannom priesakovom kanáli (profil č. 317) sa hodnoty pohybovali v intervale od 41 do 47 mSm^–1. 

Kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, je zväčša podobný. Maximá obsahu kyslíka na dunajských profiloch v porovnaní s rokom 2004 mierne stúpli, pričom vo februári kulminovali s hodnotami pod 15 mgl^-1. Minimá sa vyskytovali v období júl-septemer a pohybovali sa v hodnotách od 8 do 9,4 mgl^-1. Sezónne kolísanie koncentrácií kyslíka na profiloch v zdrži je vo vegetačnom období skokovitejšie v porovnaní s profilmi na Dunaji. Koncentrácie kyslíka sa v roku 2005 pohybovali od 8,4 do 14,4 mgl^-1. Z kolísania hodnôt kyslíka na priesakovom kanáli č. 3531 je zrejmý sezónny trend, s kulmináciou v marci (11,6 mgl^-1) a postupným poklesom obsahu kyslíka až po 5,6 mgl^-1, čo súvisí najmä s rastom teploty vody a väčším oživením počas vegetačného obdobia. Na profile č. 317 (ľavostranný priesakový kanál) sezónne kolísanie kyslíka v roku 2005 nebolo také výrazné ako v roku 2004. Obsah kyslíka kolísal od 9,4 mgl^-1 do 13,2 mgl^-1. 

Amónny ión

V hydrologickom roku 2005 bol priebeh koncentrácií amónnych iónov podobný roku 2004.Najvyššie koncentrácie boli zaznamenané na profile Bratislava (č. 109), kde sa pohybovali od 0,02 do 0,68 mgl^-1. Na ostatných dunajských profiloch a v zdrži sa koncentrácie pohybovali v intervale od 0,01 do 0,4 mgl^-1, ojedinele do 0,46 mgl^-1. Koncentrácie dosahovali maximum zväčša na prelome novembra a decembra. Na profile Bratislava (109) sa najvyššia hodnota vyskytla podobne ako v roku 2004 v marci. Od marca dochádza na profiloch v zdrži k poklesu koncentrácií a až do októbra sa hodnoty pohybovali v intervale 0,01-0,1 mgl^-1, ojedinele do 0,3 mgl^-1. Na profiloch Bratislava (109), Medveďov (112) a Komárno (1205) dochádzalo od júla po september k nárastu koncentrácií amónnych iónov (od 0,1 do 0,58 mgl^-1). Hodnoty NH₄⁺ sa v ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) pohybovali v úzkom intervale od 0,02 do 0,12 mgl^-1, podobne ako v roku 2004. V pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531) je možné v roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 pozorovať zrejmý nárast koncentrácií amónneho iónu v období august-september, pričom hodnoty kolísali v intervale od 0,04 do 0,45 mgl^-1. 

Dusičnany

Z kolísania obsahu dusičnanov na všetkých profiloch je zrejmý sezónny priebeh. V porovnaní s rokom 2004 bol v koncentrácii dusičnanov zaznamenaný mierny pokles maxím. Ich koncentrácie dosiahli v hydrologickom roku 2005 maximum v priebehu marca (do 15 mgl^-1), s postupným poklesom hodnôt do júna (1-5 mgl^-1). Od júla do októbra koncentrácie dusičnanov opäť postupne narastajú. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a odčerpávaním živín z vody. Ojedinele sa na sledovaných profiloch vyskytli aj extrémne hodnoty (profil č. 109 vo februári, profil č. 3739 v máji, profil č. 309 v septembri). Obsah dusičnanov v priesakových kanáloch bol nižší, pretože sa jedná pôvodom o podzemnú vodu, a pohyboval sa v intervale od 3 do 10 mgl^-1. 

Fosforečnany

Sezónne kolísanie obsahu fosforečnanov v hodnotenom hydrologickom roku je zrejmé na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov. Na sledovaných profiloch v porovnaní s rokom 2004 nedošlo k výraznejším zmenám v obsahu fosforečnanov. Koncentrácie fosforečnanov sa pohybovali od 0,03 do 0,22 mgl^-1, s jednou extrémnou hodnotou 0,34 mgl-1 na profile č. 307 vo februári. V mesiacoch máj-jún, kedy dochádza k najvýraznejšej kulminácii chlorofylu-a, koncentrácie fosforečnanov klesajú a dosahujú minimálne hodnoty. Od júla potom dochádza k opätovnému nárastu obsahu fosforečnanov vo vode. Obsah fosforečnanov v priesakových kanáloch bol aj počas hydrologického roka 2005 vyrovnaný, hodnoty kolísali v intervale 0,03-0,13 mgl^-1. 

Celkový fosfor

Sezónnosť kolísania fosforu nie je až taká výrazná ako pri ostatných živinách. Dosiahnuté maximá vo februári 2005 boli o niečo vyššie ako v predchádzajúcom roku a pohybovali sa v intervale od 0,12 do 0,44 mgl^-1. Na profile č. 109 – Bratislava sa je dno maximum s hodnotou 0,35 mgl^-1 vyskytlo aj v marci. Od marca do októbra koncentrácie celkového fosforu na všetkých sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, kolísali v úzkom intervale od 0,03 do 0,13 mgl^-1. Koncentrácie celkového fosforu na priesakových kanáloch boli veľmi nízke a pohybovali sa od 0,02 do 0,06 mgl^-1, podobne ako v roku 2004. 

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka počas hydrologického roka 2005 vykazoval na sledovaných profiloch sezónne kolísanie. Oproti roku 2004 je možno pozorovať mierny pokles nameraných maximálnych hodnôt Maximá sa na sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, vyskytli v mimovegetačnom období február-marec (od 3,6 do 4,4 mgl^-1) s postupným poklesom hodnôt do mája. V priebehu vegetačného obdobia (najmä jún až august) dosiahli koncentrácie celkového dusíka minimálne hodnoty od 1,2 do 2 mgl^-1, s postupným miernym rastom ku koncu hydrologického roka. Výnimkou bola jedna extrémna hodnota (4,1 mgl^-1) nameraná v septembri na profile č. 309. Koncentrácie celkového dusíka na priesakových kanáloch sezónne kolísali v intervale od 0,9 do 2,7 mgl^-1. 

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Koncentrácie nerozpustených látok na sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, v hydrologickom roku 2005 kolísali prevažne v intervale od 4 do 50 mgl^-1. Zvýšené hodnoty nerozpustených látok vo februári, marci, máji, júli a v auguste súvisia so zvýšenými prietokmi v Dunaji v týchto mesiacoch. Najvyššie dosiahnuté maximum bolo namerané na profile Bratislava v mesiaci marec - 422 mgl^-1. Obsahy nerozpustených látok na priesakových kanáloch sú vzhľadom na pôvod vody veľmi nízke a pohybujú sa do 10 mgl^-1. 

Ťažké kovy

Obsah ťažkých kovov v dunajskej vode je dlhodobo nízky a pohybuje sa zväčša na úrovni I. triedy kvality vôd podľa STN 75 7221. V hydrologickom roku 2005 sa ojedinele vyskytli prekročenia I. triedy kvality v prípade Zn, Cu a Hg (na úroveň II. triedy). U ortute sa znížila medza stanovenia na <0,1 μgl^-1. Obsah ortute na profiloch v zdrži dosiahol v niektorých prípadoch úroveň III: triedy, na profile č. 1205 raz hodnotu IV. triedy a na profile č. 112 raz hodnotu V. triedy. Zvýšený obsah spomínaných ťažkých kovov v Dunaji koreluje so zvýšenými prietokmi. V zdrži a starom koryte Dunaja je situácia podobná. V priebehu hydrologického roka 2005 sa vyskytli ojedinelé prekročenia I. triedy pri Zn a Hg (II.-III. trieda). Obsah Cr je vo väčšine prípadov na úrovni II. triedy kvality. Ojedinelý výskyt prekročenia I. triedy bol zaznamenaný aj na profiloch č. 109, 112 1205 na Dunaji v súvislosti s vysokým prietokom. 

Koliformné baktérie

Najvyššie počty koliformných baktérii v hydrologickom roku 2005 boli zistené na profiloch č. 109 (Bratislava - vstupný profil) a 1205 (Komárno). Pohybovali sa v intervale od 8 do 300 KTJ/ml. Oproti rokom 2002-2003 je na týchto profiloch v rokoch 2004-2005 zrejmý pokles obsahu koliformných baktérií. Na profiloch č. 3530 (odpadový kanál) a 112 (Medveďov) počet koliformných baktérií kolísal v intervale od 1 do 20 KTJ/ml, s jednou hodnotou 50 KTJ/ml vo februári na profile Medveďov. Obsah koliformných baktérií na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja (profily č. 4016, 4025, 3739) v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne poklesol, pričom sa hodnoty pohybovali v intervale od 1 do 30 KTJ/ml. Počet koliformných baktérií na profiloch situovaných v zdrži oproti predchádzajúcemu roku tiež poklesol a pohyboval sa v intervale od 1 do 40 KTJ/ml. Na profile č. 307 je obsah koliformných baktérií oproti ostatným profilom situovaným v zdrži mierne vyšší. Počet koliformných baktérií na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) bol nízky a pohyboval sa do 6 KTJml^-1. 

CHSK_Mn

Hodnoty CHSK_Mn majú na dunajských profiloch a profiloch situovaných na zdrži podobný priebeh. Od novembra 2004 do februára 2005 hodnoty CHSK_Mn narastali. Vo februári boli zaznamenané maximálne hodnoty – v profile č. 307 Kalinkovo-kyneta 8 mgl^-1, v profile č. 109 Bratislava 7,4 mgl^-1, v profile č. 4016 nad dnovou prehrádzkou 5 mgl^-1, v profile č. 4025 pod dnovou prehrádzkou 6,2 mgl^-1. V mesiacoch marec až október hodnoty CHSK_Mn kolísali v intervale od 1,4 do 3,8 mgl^-1. Na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa hodnoty CHSK_Mn pohybovali od 0,8 do 2,1 mgl^-1, čo zodpovedá veľmi čistej vode vyhovujúcej aj limitom pre kvalitu pitnej vody. 

Chlorofyl-a

Trend poklesu maximálnych koncentrácií chlorofylu-a, ktorý bol na dunajských profiloch zaznamenaný v hydrologickom roku 2004 pokračoval aj v hodnotenom hydrologickom roku 2005. Obsah chlorofylu-a sa pohyboval do 37 mgm^-3, ojedinele do 40 mgm^-3. Na profiloch 109, 112, 3530 a 1205 sa prvá kulminácia vyskytla vo februári, druhá na prelome mesiacov máj-jún a tretia na prelome mesiacov september-október. Na profiloch v starom koryte Dunaja (4016, 4025, 3739) sa menšia kulminácia vyskytla v marci a ďalšia na prelome mesiacov máj-jún (s hodnotami maximálne do 24 mgm^-3).

Situácia na profiloch v zdrži je odlišná. Variabilita výskytu masového rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých profiloch súvisí s individuálnymi lokálnymi podmienkami (hĺbka, priehľadnosť vodného stĺpca, intenzita slnečného svitu, obsah nerozpustených látok, preteplenie, rýchlosť prúdenia vody, obsah živín, rozvoj makrofýt atď.). Obsah chlorofylu-a sa pohyboval v intervale od 1 do 49 mgm^-3. Prvá jarná kulminácia sa vyskytla v marci, druhá, najväčšia na prelome mesiacov máj-jún, tretia v auguste, pričom lokálne sa nárast chlorofylu-a prejavoval aj v iných mesiacoch (napr. v októbri). Obsah chlorofylu-a sa na priesakových kanáloch sa pohyboval do 12 mgm^-3, s jednou vyššou hodnotou na profile č. 3531 v septembri 2005 (23 mgm^-3). Vzťahy medzi chlorofylom-a, pH a obsahom kyslíka sú popísané aj v odseku „Vzájomná korelácia medzi pH, kyslíkom a chlorofylom-a”

 

2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 23.10.2000 ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Dôraz v rámci hodnotenia ekologického stavu sa v nej kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky.

Základná charakterizácia biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody bola podrobne spracovaná v prílohách Národnej správy za roky 1999 a 2000. Tieto prílohy obsahujú taktiež presné metodiky odberu a stanovenia fytoplanktónu, zooplanktónu, perifytónu a makrozoobentosu.

Vývoj metód stanovenia a vyhodnocovania saprobity je poznamenaný veľkou rôznorodosťou prístupov, koncepcií a subjektívnych názorov a nie je definitívne ukončený. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. Rastlinné organizmy sú v existenčných požiadavkách väčšinou veľmi prispôsobivé a sú rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku. Bakteriálne nárasty poskytujú vierohodné výsledky, vyžadujú však dlhšiu dobu na spracovanie a náročnejšie laboratórne vybavenie.

V rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy (SI):

SI perifytónu – nárasty na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v kvalite vody 2-3 týždňového charakteru. SI perifytónu koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho dokáže vyprodukovať.

SI makrozoobentosu – spoločenstvá živočíchov na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. Si makrozoobentosu má vzťah ku dnovému substrátu a kvalite sedimentov.

SI biosestónu – živá časť sestónu unášaná vodou, ktorá indikuje okamžitú kvalitu vody.

2.4.1. Sapróbny index perifytónu

(spracované podľa výsledkov VÚVH a SVP, š.p., OZ Bratislava)

V roku 2005 sa pri analýzach perifytónu – nárastoch, ktoré rastú na rozmanitých typoch substrátov vo vode – sledovala najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Odbery vzoriek sa uskutočnili podobne ako v predchádzajúcich rokoch 3 razy do roka. Prítomné taxóny rozsievok boli determinované priamo z odobratej fixovanej vzorky a z trvalých preparátov, ktoré sa pripravovali vyžíhaním pomocou peroxidu vodíka. Cieľom bolo odstrániť vnútorný organický obsah rozsievok (protoplast), ktorý znemožňuje detekciu povrchových štruktúr schránok. Taxóny boli určované na základe týchto štruktúr, ktoré sú nositeľmi determinačných znakov celej skupiny.

Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov s celkovým počtom taxónov sú uvedené v prílohe Národnej správy, údaje o sapróbnych indexoch sú uvedené v Tab. 4.

Tab. 4: Sapróbny index perifytónu podľa Pantleho a Bucka v roku 2005

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2005 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity. Oproti roku 2004 je možné vidieť určitý nárast hodnôt sapróbneho indexu perifytónu na všetkých sledovaných profiloch. Hodnoty SI sa pohybovali v II a III triede kvality podľa STN 75 7221 a kolísali v intervale od 1,74 (Bratislava) do 2,14 (Komárno).

Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky (Bacillariophyceae). Vo vzorkách prevládali druhy rodov Navicula, Nitzschia, Fragillaria, Achnanthes, Gomphonema, Cymbella menej Amphora, Diatoma, a iné. Dominantnými druhmi v perifytóne ramennej sústavy boli druhy zo skupiny rozsievok (Phormidium sp., Melosira varians, Diatoma sp., Navicula avenacea, Cymbella hungarica, Cymbella prostrata, Nitschia sp) a zo skupiny zelených vláknitých rias (Cladophora glomerata).

2.4.2. Sapróbny index makrozoobentosu

(spracované podľa výsledkov VÚVH a SVP, š.p., OZ Bratislava)

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2005 stanovoval na vybraných profiloch 2-3-krát za rok (Tab. 5). Samotný odber bol uskutočnený podľa metodík uvádzaných v STN EN 27828. Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu podľa STN 83 0532 a stanovená saprobita ako aj trieda kvality vody podľa STN 75 7221. 

Tab. 5: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2005

Hodnoty sapróbneho indexu sa v roku 2005 pohybovali od 1,81 do 2,72. Oproti minulému roku je na dunajských profiloch (VÚVH) badať najmä v októbrovom odbere zhoršenie hodnôt SI makrozoobentosu. Na profiloch situovaných v zdrži je oproti roku 2004 badať mierne zlepšenie hodnôt SI makrozoobentosu. Sapróbny index makrozoobentosu v sledovaných profiloch veľmi dobre koreluje s typom dna (Obr.2-1 až 2-6). Sledované profily sa dajú rozdeliť podľa typu dna do dvoch skupín:

• prvú skupinu tvoria profily so štrkovitým dnom (109, 4025, 308, 112, 1205, 3376) a rýchlejším prúdením. Namerané indexy saprobity makrozoobentosu veľmi dobre korelujú s indexom saprobity biosestónu, t.j. charakterizujú kvalitu pretekajúcej vody (Obr. 2-1, 2-2, 2-3, 2-4, 2-6). Vzorky sa väčšinou odoberajú zo štrkovitého dna príp. litorálnej zóny, pri nižších stavoch vody. Saprobita vody (SI biosestónu, perifytónu, makrozoobentosu) na sledovaných profiloch dosahuje väčšinou stupeň b-mezosaprobity, ktorý charakterizuje tok s prirodzeným organickým zaťažením, prípadne menším sekundárnym zaťažením. Samočistenie prebieha na úrovni oxidačných procesov. Zlepšenú kvalitu vody v Dunaji indikuje aj zvýšený výskyt čistobytných druhov získaných z makrozoobentosu. V roku 2003 to boli druhy: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp. div., Brachycentrus montanus a v rokoch 2004-2005 Eiseniella tetraedra, Dreissena polymorpha, Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis a Diamesa sp. (Valúchová a kol., 2004, 2005, 2006).

• druhú skupinu tvoria profily s piesčito-bahnitým dnom (307, 309, 311, 4016, 3739) a pomalším prúdením. Namerané indexy saprobity makrozoobentosu sú oproti hodnotám indexu saprobity biosestónu posunuté k vyšším hodnotám (b-a-mezosaprobita až a-mezosaprobita), t.j. charakterizujú kvalitu sedimentu v mieste odberu (Obr. 2-2, 2-3, 2-4, 2-5). Vzorky sa väčšinou odoberajú hĺbkovými odoberákmi z bahnitého dna, s prevahou červov a lariev pakomárov, ktoré indikujú horšiu hodnotu saprobity. Saprobita vody na sledovaných profiloch dosahuje väčšinou stupeň b-a-mezosaprobity, ojedinele až a-mezosaprobity v súlade s typom dna.

Na profile č. 307 (Kalinkovo-kyneta) je možné od roku 2000 pozorovať zlepšovanie kvality, čo sa prejavuje poklesom hodnôt sapróbneho indexu makrozoobentosu. Hodnoty SI v období 2000-2004 oscilovali na hranici a-b-mezosaprobity, v roku 2005 sa hodnoty SI makrozoobentosu pohybovali v škále b-mezosaprobity. Aj na profile č. 309 (Šamorín-zdrž) sa sapróbny index makrozoobentosu pohyboval v škále b-a-mezosaprobity. V rokoch 2003-2005 je možné badať mierne zlepšovanie kvality. V tomto období hodnoty SI makrozobentosu oscilovali na hranici a-b-mezosaprobity. Na profile č. 311 (Šamorín-zdrž) sa sapróbny index makrozoobentosu dlhodobo pohybuje na úrovni a-mezosaprobity. V roku 2005 je badateľné mierne zlepšenie kvality. Na profile č. 4016 sa v rokoch 2000-2002 pohybovala saprobita na úrovni a-mezosaprobity, pričom od roku 2002 sa zmenila metodika odberu a saprobita sa pohybuje na úrovni b-mezosaprobity. Zlepšovanie saprobity makrozoobentosu z b-a-mezosaprobity na b-mezosaprobitu (II. trieda kvality) v rokoch 2003-2004 je pozorovateľné na profile č. 3739 (Sap – nad zaústením). V roku 2005 sa saprobita pohybovala stále na úrovni b-mezosaprobity, avšak trieda kvality sa mierne zhoršila na II-III. stupeň kvality.

Odberovým miestam v zdrži je nutné naďalej venovať zvýšenú pozornosť, pretože tu dochádza k sedimentácii znečistených plavenín z vyššie položených úsekov Dunaja a tým nadväzne k zhoršovaniu kvality vody (Valúchová a kol., 2005, 2006). 

2.4.3. Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Stanovuje sa 1 krát mesačne, na priesakových kanáloch 1-krát za dva mesiace. Z nameraných údajov, zobrazených na Obr. 2-1 až 2-8 je zrejmé, že na sledovaných profiloch sa sapróbny index biosestónu väčšinou pohybuje v intervale zodpovedajúcemu b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov čím sa druhová rozmanitosť zvyšuje. 

2.4.4. Fytoplanktón a zooplanktón

Z výsledkov stanovenia biologických ukazovateľov (abundancia a taxóny fytoplanktónu a zooplanktónu, chlorofyl-a), základných fyzikálno-chemických ukazovateľov (priehľadnosť, teplota, pH, kremík, nerozpustené látky), kyslíkového režimu, nutrientov a na základe prietokov a klimatických pomerov sa dá predpokladať rozvoj procesov eutrofizácie až vodného kvetu (tvorí sa hlavne zo siníc).

Na Obr.2-9 je zdokumentovaný vývoj abundancie fytoplanktónu na všetkých profiloch sledovaných v rámci Dohody. V prílohe Národnej správy uvádzame zoznam dominantných druhov fytoplanktónu a zooplanktónu na všetkých sledovaných profiloch v rámci Dohody. 

2.4.5. Zhrnutie výsledkov analýzy biologických ukazovateľov vôd

Na základe vzájomných vzťahov medzi ukazovateľmi biologického monitoringu a základnými fyzikálno-chemickými ukazovateľmi je možné konštatovať, že:

• rozvoj fytoplanktónu a zooplanktónu, okrem zodpovedajúceho obsahu živín, súvisí najmä s hydrologickými pomermi v zdrži, slnečným svitom, priehľadnosťou, obsahom nerozpustených látok a teplotou vody;

• lokálne rozdiely v abundancii fytoplanktónu závisia od prietoku, rýchlosti prúdenia, doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je v celej zdrži približne rovnaký;

• na oživenie akumulovanej vody v zdrži VD Gabčíkovo má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody;

• limitujúcim faktorom masového rozvoja rias je rýchlosť prúdenia vody a obsah fosforečnanového fosforu;

• teplota vody nemá určujúci vplyv na rozvoj fyto- a zooplanktónu. K masovému rozvoju dochádza už v jarných mesiacoch, keď je teplota vody ešte nízka, ale pri nižších prietokoch je vysoká priehľadnosť vodného stĺpca.

• obsahy chlorofylu-a v roku 2005 oproti ostatným trom rokom na vstupnom profile Bratislava výrazne poklesli. Súvisí to zrejme aj s klimatickým podmienkami v roku 2005, v ktorom sa nevyskytli extrémne vysoké teploty najmä v letných mesiacoch, ako v spomínaných rokoch 2002-2004.

• obsahy chlorofylu-a na monitorovaných profiloch situovaných v zdrži súvisia s lokálnymi podmienkami toku, čo sa prejavilo najmä na profiloch č. 307, 308, 309, 311, kde došlo v roku 2004 k najvyššiemu nárastu dosiahnutých maxím chlorofylu-a za ostatných päť rokov. V roku 2005 obsahy chlorofylu-a nedosiahli maximálne hodnoty predchádzajúceho roka. Je badateľný aj mierny pokles maxím na profiloch č. 307, 309 a 311.

• aj na ostatných profiloch sledovaných v rámci Dohody je podobne ako na vstupnom profile oproti ostatným 2-3 rokom badateľný výrazný pokles obsahu chlorofylu-a;

• abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na profiloch sledovaných SVP, š.p. OZ Bratislava bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom na väčšine odberových miest nižšia, čo zrejme súviselo s odlišnými klimatickými podmienkami v roku 2005 (studené a zrážkovo nadpriemerné leto, suchá a slnečná jeseň. Maximálne hodnoty boli dosahované v druhej polovici mája až druhej polovici júna, čo je oproti minulému roku určitý časový posun, keďže maximá boli vtedy dosahované v marci.

• dominantnú skupinu (71-79 %) fytoplanktónu dunajskej vody (odberové miesta v Dunaji, Mošonskom Dunaji, v zdrži, odpadovom kanáli a pravostrannom priesakovom kanáli) aj v roku 2004 predstavovali cyklické rozsievky (Bacillariophyceae centrales). V menšej miere boli zastúpené aj penátne rozsievky, bunkové zelené riasy a bičíkaté zelené riasy.

• dominantnú skupinu fytoplanktónu v ľavostrannom priesakovom kanáli v roku 2005 tvorili penátne rozsievky (66 %), kryptomonádky (8,2 %), a zelené bičíkaté riasy (16,5 %).

• počas vegetačného obdobia klesá obsah živín na minimum. Obsah kremičitanov sa sezónne mení: s rozvojom fytoplanktónu klesá, najmä ak fytoplanktón obsahuje rozsievky s vysokým obsahom kremíka v bunkových blanách.

• dominantnú skupinu zooplanktónu na všetkých sledovaných profiloch aj v roku 2005 predstavovali vírniky (Rotatoria) 74-97 %. Menej významnými skupinami boli veslonôžky (Copepoda) – 2-22 % a perloočky (Cladocera) s podielom 0-9 %. V porovnaní s rokom 2004 je zrejmý mierny kvantitatívny pokles v skupine Cladocera a Copepoda.

• na základe druhového zloženia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli najvýznamnejšie u vírnikov druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra, u perloočiek druhy rodov Daphnia a Bosmina, a u veslonôžok juvenilné štádia z čeľade Cyclopidae podobne ako v predchádzajúcich rokoch sledovania.

• rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní);

• z hľadiska abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, je možné konštatovať, že vodné dielo nemá negatívny vplyv na saprobitu. Stupeň kvality vody v Dunaji, ktorý je zisťovaný nad a pod vodným dielom aj v roku 2005 indikuje beta-mezosaprobitu;

• sapróbny index makrozoobentosu veľmi dobre koreluje s gradientom dna, rýchlosťou prúdenia a typom dnových sedimentov a v sledovaných profiloch indikuje beta až alfa mezosaprobitu;

• dominantné druhy makrozoobentosu na profiloch so štrkovitým a skalným substrátom v roku 2005 boli: Dikerogammarus villosus, Ancylus fluviatilis, Theodoxus danubialis, Dreissena polymorpha, Jaera istrii, Hydropsyche sp., Cricotopus sp.,; na piesčitých a bahnitých substrátoch to boli druhy: Hypania invalida, Lithoglyphus naticoides, Corophium curvispinum, Lumbricidae g. sp. div., Sphaerium rivicola, Limnomysis benedeni, Procladius choreus, Criptochironomus defectus, Polypedilum nubeculosum, Prodiamesa olivacea a Chironomus sp.;

• zlepšenú kvalitu vody v Dunaji indikuje aj zvýšený výskyt čistobytných druhov získaných z makrozoobentosu. V roku 2003 to boli druhy: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp. div., Brachycentrus montanus a v rokoch 2004-2005 Eiseniella tetraedra, Dreissena polymorpha, Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis a Diamesa sp.;

• na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov na všetkých sledovaných profiloch na Dunaji sa v roku 2005 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity;

• z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky (rody Navicula, Nitzschia, Fragillaria, Achnanthes, Gomphonema, Cymbella menej Amphora, Diatoma, a iné);

• dominantnými druhmi v perifytóne ramennej sústavy boli druhy zo skupiny rozsievok: Phormidium sp., Melosira varians, Diatoma sp., Navicula avenacea, Cymbella hungarica, Cymbella prostrata, Nitschia sp., a zo skupiny zelených rias Cladophora glomerata.

 

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

Metodika odberu, spracovania a hodnotenia sedimentov je podrobne popísaná v prílohách Národných správ za roky 1999 a 2000. V hodnotení, ako aj v tabuľkách s údajmi sú uvedené len tie miesta odberu, ktoré sa viažu na profily, kde sa stanovuje aj kvalita povrchových vôd v rámci Dohody z roku 1995 (Tab. 6).

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja a do oboch rozšírených častí zdrže na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich – a ich akumulácie v zdrži a prívodnom kanáli vodného diela. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, najmä v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodných zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia. Odber vzoriek sa uskutočnil v septembri a októbri 2005. 

Tab. 6: Miesta odberu dnových sedimentov

Na rokovaní v Győri uskutočnenom 18. mája 2005 sa odborníci oboch strán dohodli, že do zosúladenia legislatívy pre hodnotenie kvality sedimentov v rámci EÚ budú obe strany používať na hodnotenie kvality sedimentov kanadskú normu „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG).

2.5.1. Hodnotenie zloženia sedimentov podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life” (podľa výsledkov Valúchová M., a kol., 2006)

V rámci hodnotenia kvality sedimentov kanadská norma CSQG používa namerané, t.j. absolútne hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Hodnotenie podľa uvedenej normy uvádza nasledujúca tabuľka.

Tab. 7:   Kvalita sedimentov podľa CSQG

Podľa „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life“ boli príslušné koncentrácie látok pre TEL a PEL odvodené z toxikologických informácií podľa „National Status and Trends Program“ (modifikovaný NSTP) a „Spiked-sediment toxicity test“ (SSTT).

TEL - Threshold effect level, koncentrácia pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý biologický vplyv. Pri nižších hodnotách (< TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo.

PEL – Probable effect level, koncentrácia pri ktorej prekročení sa očakáva, že nepriaznivý vplyv je možné očakávať často.

Zatiaľ nie je dostatok dát podľa metódy testovania toxicity SSTT. Preto, tam kde sa takéto testy nevykonali sa používajú len výsledky podľa NSTP a namiesto TEL sa označujú ako ISQG (Interim Sediment Quality Guidelines).

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo (viď Tab. 8):

-         chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo,   
PCB suma, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,    
naftalén, pyrén, acenaftylén,     acenaftén, fenantrén, antracén, fluorantén, fluorén,
benzo(a)antracén, dibenz(a,h)-antracén, chryzén a benzo(a)-pyrén.

V prílohe Národnej správy sú uvedené aj absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov (Grafické prílohy, Tab. 9 a, b, c, d). 

Hodnotenie kvality sedimentov

a)        Stručné zhrnutie výsledkov z monitoringu kvality sedimentov za obdobie rokov 1996-2004

Zo sledovaných ukazovateľov hodnotu PEL (ktorá definuje úroveň obsahu látok, prekročením ktorej je nepriaznivý efekt na biologický život očakávaný často, viac ako 50 %) v danom období prekračovali nasledovné ukazovatele:

• arzén – na profiloch 307, 308, 309 v rokoch 1996-1998, na profile 307 v roku 1998 a na profile 3739 v rokoch 1996-1997 a 1999,

• lindan – na všetkých profiloch sledovaných v rokoch 1996-2003. Prekročenie limitu spôsobené aj technickým možnosťami laboratória. Medza stanovenia bola v rokoch 2000 a 2003 vyššia ako limit PEL,

• dieldrin – v roku 2002 medza stanovenia vyššia ako limit PEL

• heptachlór – na všetkých profiloch sledovaných v rokoch 1996-2003. Prekročenie limitu spôsobené aj technickými možnosťami laboratória. Medza stanovenia bola v rokoch 2002 a 2003 vyššia ako limit PEL,

• acenaftén – na profiloch 307, 308 a 309 v roku 1998,

• fluorén –  na profiloch 307, 308, 309 v roku 1998,

• benzo(a)antracén – na profiloch 309 a 311 v roku 2004. 

b)        Zhrnutie výsledkov monitoringu kvality sedimentov za rok 2005

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia hodnotené podľa Kanadskej normy za rok 2005 sú uvedené v Tab. 8.

Obsahy ťažkých kovov na sledovaných profiloch ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Obsahy organického znečistenia na všetkých sledovaných profiloch nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). 

Ťažké kovy (Cr, Cu, Zn, As, Cd, Hg, Pb)

Obsahy Pb sú na úrovni prahových koncentrácií, bežných v životnom prostredí. Podobne aj obsahy Cd boli v roku 2005 nízke. V oboch prípadoch hodnoty kolísali pod úrovňou limitov ISQG (resp. TEL), keď sa nepriaznivý efekt vyskytuje len zriedkavo v menej ako 25 % prípadov a zodpovedá úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia.

Obsahy Cu (okrem profilu 4016), As (všetky profily), Cr (okrem profilov 307, 309, 3739 a 4016), Zn (okrem profilov 307, 309, 3739 a 4016) a Hg (okrem profilov 307 a 309) prekročili limitnú hranicu pre ISQG (resp. TEL). Na týchto profiloch, kde sa koncentrácie Cu, As, Cr, Hg a Zn, pohybujú v intervale >TEL<PEL sa môže nepriaznivý účinok príležitostne vyskytovať vo viac ako 25 % a menej ako 50 % prípadov. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov a predstavujú koncentrácie možného efektu. 

Lindan, heptachlór

V prípade lindanu a heptachlóru bola analytická medza stanovenia vyššia ako limit pozaďovej koncentrácie pre ISQG (resp. TEL). 

Endrin, dieldrin, dibenz(a,h)-antracén

Namerané koncentrácie uvedených látok sa pohybovali pod limitom analytickej medze stanovenia. 

Suma PCB, naftalén, acenaftylén, antracén, fluorén

V prípade uvedených látok sa koncentrácie na všetkých profiloch pohybovali pod limitnou hranicou pre ISQG (resp. TEL).

Pyrén, acenaftén, fenantrén, fluorantén, benzo(a)-antracén, chryzén, benzo(a)-pyrén

Pri týchto látkach sa na jednotlivých profiloch ojedinele vyskytli prekročenia limitnej hranice pre ISQG (resp. TEL), v intervale >TEL<PEL, avšak pod hranicou PEL.

Pyrén prekročenie na všetkých sledovaných profiloch okrem 3739 a 4016, acenaftén, fluorantén a benzo(a)-pyrén prekročenie na profiloch 308, 309 a 311, fenantrén a benzo(a)-antracén prekročenie na všetkých sledovaných profiloch okrem 4016, chryzén prekročenie na profile 308 a 311. Na profiloch, kde sa koncentrácie týchto organických látok pohybujú v intervale >TEL<PEL sa môže nepriaznivý účinok príležitostne vyskytovať vo viac ako 25 % a menej ako 50 % prípadov. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov a predstavujú koncentrácie možného efektu.

2.6. Záver

Kvalita povrchových vôd sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2005 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji.

Ukazovatele ako teplota vody, rozpustené látky, merná vodivosť, katióny, anióny, celkový dusík, dusitany, dusičnany, fosforečnany a kyslík vykazujú sezónny priebeh. Zvýšenie alebo zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov sa počas 13-ročného sledovaného obdobia prejavuje už na profile Dunaj - Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn, TOC, sapróbneho indexu a fekálnych streptokokov.

Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky a pohybuje sa zväčša na úrovni I. triedy kvality vôd podľa STN 75 7221. V hydrologickom roku 2005 sa ojedinele vyskytli prekročenia I. triedy kvality v prípade Zn, Cu, Cr (na úroveň II. triedy) a Hg (úroveň II.-V. triedy). Zvýšený obsah spomínaných ťažkých kovov v povrchovej vode koreluje so zvýšenými prietokmi. V zdrži a starom koryte Dunaja je situácia podobná. V priebehu hydrologického roka 2005 sa vyskytli ojedinelé prekročenia I. triedy pri Zn a Hg (II.-III. trieda), v prípade Cr (II. trieda) častejšie.

Smernica EÚ č. 2000/60/ES venuje veľkú pozornosť biologickým ukazovateľom. V monitoringu podľa Dohody sa aj na základe toho venuje hodnoteniu biologických ukazovateľov (perifytón, makrozoobentos, biosestón, fytoplanktón, zooplanktón) zvýšená pozornosť.

Na základe výsledkov hodnotenia perifytónu možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2005 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity, čo zodpovedá prirodzeným hodnotám na tomto úseku toku. Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky.

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2005 pohyboval od 1,81 do 2,72. Na väčšine profilov dosahoval úroveň b-mezosaprobity, čo predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami, prípadne menšiemu sekundárnemu zaťaženiu. Na profiloch 309 a 311 dosahoval úroveň b-a- mezosaprobity. Sapróbny index makrozoobentosu v sledovaných profiloch veľmi dobre koreluje s typom dna a indikuje beta až alfa mezosaprobitu. O zlepšení kvality vody v Dunaji svedčí aj zvýšený výskyt čistobytných druhov. V roku 2005 to boli druhy podobné ako v roku 2004: Eiseniella tetraedra, Dreissena polymorpha, Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis a Diamesa sp.

V rámci hodnotenia fytoplanktónu existujú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže. Abundancia fytoplanktónu dosahovala maximálne hodnoty v druhej polovici mája až v druhej polovici júna. Fytoplanktón bol v roku 2005 tvorený v prevažnej miere cyklickými rozsievkami (Bacillariophyceae - Centrales). V ľavostrannom priesakovom kanáli bol podiel cyklických rozsievok značne nižší. Významnejší podiel mali najmä penátne rozsievky a čiastočne kryptomonádky a zelené bičíkaté riasy. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, je možné konštatovať, že vodné dielo nemá negatívny vplyv na saprobitu. Kvalita vody v Dunaji nad a pod vodným dielom vykazuje beta-mezosaprobitu.

Dominantnú skupinu zooplanktónu v roku 2005 na všetkých sledovaných profiloch, podobne ako predchádzajúci rok, tvorili vírniky (Rotatoria), menej významnými skupinami boli veslonôžky (Copepoda) a perloočky (Cladocera). Na základe druhového zloženia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli najvýznamnejšími druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra u vírnikov, u perloočiek druhy rodov Daphnia a Bosmina, a u veslonôžok juvenilné štádia z čeľade Cyclopidae podobne ako v predchádzajúcich rokoch sledovania.

Rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom, t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní).

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2005 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Obsahy ťažkých kovov na sledovaných profiloch ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Obsahy organického znečistenia na všetkých sledovaných profiloch nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level).