Monitoring hladín a prietokov povrchových vôd aj v hydrologickom roku 2005 prebiehal bezo zmien. Všetky merania a hodnotenia sa uskutočnili v dohodnutom rozsahu. Zber údajov sa uskutočňuje na siedmych vodomerných staniciach na Dunaji, po jednej stanici na Mošonskom a Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli. Meranie hladín a spracovanie prietokov na týchto staniciach bolo zabezpečované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Aktuálny prietok do starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo a okamžité denné údaje na priesakovom kanáli boli hlásené Vodohospodárskou výstavbou Bratislava š.p. (VVB), resp. Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., OZ Bratislava. Údaje o prietoku a hladinách na stupni Gabčíkovo boli poskytované Slovenskými elektrárňami a.s., VET Trenčín, závod Gabčíkovo (VE Gabčíkovo). Merania hladín na vodočtoch v ramennej sústave zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Bratislava (SVP-Ba).

Hladiny povrchových vôd boli sledované na 28 staniciach, z čoho 14 sa nachádza v ramennej sústave. Na 10-tich staniciach boli vyčísľované aj prietoky (Tab. 1). Situácia vodomerných staníc je znázornená na Obr. 1.

Tab. 1: Zoznam vodomerných staníc

Q – okamžitý prietok, zvyčajne o 6.00 hod.,             Q_pr – priemerný denný prietok

H – okamžitá hladina, zvyčajne o 6.00 hod.,             H_pr – priemerná denná hladina

Hladiny povrchových vôd – údaje o hladinách sú na väčšine vodomerných staníc zaznamenávané automatickými registračnými zariadeniami. Na priesakovom kanáli (stanice č. 3124 a 3125) sa výška hladiny stanovuje len pomocou vodočetnej laty.

Priemerné denné hladiny pre stanice s kontinuálnym záznamom priebehu hladiny sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu.

Prietok – hodnoty prietoku sa na vybraných staniciach stanovujú výpočtom na základe konzumčných (merných) kriviek. Merné krivky sa premeriavajú a upresňujú podľa vopred stanoveného harmonogramu. Na vybraných staniciach (2558, 1252, 1600, 2851) boli merania vykonávané spoločne s maďarskou stranou. Hydrometrovanie sa uskutočnilo v dohodnutých termínoch, spravidla 5-krát do roka.

Merania na vybraných staniciach sú vyhodnocované spoločne s maďarskou stranou a vypočítané prietoky sú stanovované dodatočne na základe vzájomného súhlasu. Priemerné denné prietoky sú pre jednotlivé stanice vyčísľované ako priemer z hodinových prietokov za príslušný deň. Aktuálne hodnoty hladín a prietokov zo 6:00 hod na všetkých uvedených staniciach boli maďarskej strane poskytované denne.

 

1.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Všetky údaje za hydrologický rok 2005, ktoré boli v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995 poskytnuté maďarskej strane, sú uvedené v tabuľkových prílohách tejto správy (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Ich grafické spracovanie sa nachádza v grafických prílohách (Grafické prílohy).

Hodnotenie režimu povrchových vôd je v zmysle Dohody z roku 1995 zamerané na stanice dokumentujúce prietokový a hladinový režim v starom koryte Dunaja, vo vzťahu k prietokovému režimu v profile Bratislava - Devín, a prietokový a hladinový režim v Mošonskom ramene Dunaja. Hodnotenie je založené na údajoch o hydrologickej situácii v povodí Dunaja a údajoch o priemerných denných prietokoch a priemerných denných hladinách.

 

1.3. Hodnotenie režimu povrchových vôd

Kľúčovou stanicou pre monitorovanie množstva vody vstupujúceho do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, ako aj pre riadenie prietokového režimu do starého koryta Dunaja, je vodomerná stanica č. 1250 – Bratislava - Devín (Obr. 1-1). Na základe porovnania priemerného ročného prietoku s dlhodobými hodnotami prekročenia priemerných ročných prietokov možno hydrologický rok 2005 zaradiť medzi vodné roky. Medzi vodné mesiace patrili február, marec, apríl, máj, júl, august a september 2005. K stredne vodným mesiacom patril november 2004, január a október 2005. Ostatné mesiace – december 2004 a jún 2005 boli suchými mesiacmi. Mimoriadne vodné, respektíve mimoriadne suché mesiace sa v priebehu hydrologického roka 2005 nevyskytli (Martinka a kol., 2006).

Priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2005 bol 2146 m³s^-1, čo za obdobie prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo (13 rokov) predstavuje šiesty najvyšší priemerný ročný prietok (Tab. 2). Vyšší priemerný ročný prietok sa počas prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo vyskytol v rokoch 1995 (2278 m³s^-1), 1999 (2582 m³s^-1), 2000 (2393 m³s^-1), 2001 (2170 m³s^-1) a 2002 (2458 m³s^-1). Ročné minimum sa vyskytlo 20. decembra 2004 s priemerným denným prietokom 870 m³s^-1. Ročné maximum sa vyskytlo 13. júla 2005 s hodnotou kulminačného prietoku 6740 m³s^-1 (Martinka a kol., 2006).

Tab. 2: Priemerné ročné prietoky v stanici č. 1250 – Bratislava - Devín

Na základe priemerných denných prietokov v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín je možné prietoky na Dunaji počas hydrologického roka 2005 charakterizovať nasledovne (Obr. 1-1): v priebehu novembra 2004 mali hladiny na Dunaji prevažne ustálenú tendenciu, avšak koncom mesiaca sa vyskytlo nevýznamné zvýšenie prietoku v dôsledku zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja. Po tomto zvýšení prietoky plynulo klesali a koncom druhej dekády decembra 2004 sa pohybovali pod 1000 m³s^-1, ročné minimum sa vyskytlo 20. decembra 2004 s priemerným denným prietokom 870 m³s^-1. V priebehu januára 2005 sa začiatkom druhej dekády opäť vyskytlo nevýrazné zvýšenie prietoku s kulmináciou pri 2663 m³s^-1. Po kulminácii prietoky opäť klesali, avšak v druhej polovici februára sa v dôsledku výrazného oteplenia a zrážok vyskytlo výrazné zvýšenie prietoku s kulmináciou 13. februára 2005 pri 4936 m³s-¹. Po tejto kulminácii prietok pozvoľna klesal až do konca druhej dekády marca 2005. V dôsledku vysokých teplôt vzduchu a veľkého množstva zrážok najmä v rakúskom povodí Dunaja na začiatku tretej marcovej dekády nastalo prudké zvýšenie pretoku s kulmináciou 21. marca 2005 pri 6155 m³s^-1. Po miernom poklese sa priemerný denný prietok až do začiatku apríla ustálil na hodnote okolo 4000 m³s^-1. V mesiaci apríl prietok pozvoľna klesal až do konca druhej dekády. V tretej dekáde mesiaca apríl 2005 sa v dôsledku výdatných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyskytli dve výraznejšie stúpnutia prietokov s kulmináciami pri 3841 m³s^-1 (21.4.) a 4336 m³s^-1 (27.4.). V mesiaci máj 2005 bol prietok v Dunaji pomerne ustálený, pričom sa pohyboval okolo 3000 m³s^-1. Len koncom druhej dekády mája sa vplyvom výdatnejších zrážok vyskytlo málo výrazné stúpnutie prietoku s kulmináciou 19. mája 2005 pri hodnote 4468 m³s^-1. V priebehu mesiaca jún mali prietoky v Dunaji prevažne ustálenú tendenciu keď sa po poklese na začiatku mesiaca pohybovali prevažne pod 2000 m³s^-1. Výdatné zrážky v priebehu prvej a začiatkom druhej dekády júla spôsobili prudké stúpanie prietokov s kulmináciou 13. júla 2005 pri 6740 m³s^-1, čo predstavovalo aj ročné maximum. Po prechode povodňovej vlny prietoky prudko poklesli na cca 2000 m³s^-1 a mierne klesali až do konca mesiaca. Na začiatku augusta 2005 sa prietoky ustálili, pričom v polovici mesiaca ešte mierne poklesli, avšak v druhej polovici mesiaca sa vplyvom výdatných zrážok najmä v rakúskom povodí Dunaja vyskytli dve výrazné stúpnutia prietokov s kulmináciami 5570 m³s^-1 (17.8.) a 6259 m³s^-1 (25.8.). Po prechode tejto povodňovej vlny prietok v Dunaji pozvoľna klesali až do konca hydrologického roka. Pozvoľné klesanie prietokov bolo narušené málo výrazným zvýšením prietokov v septembri a v októbri, keď kulminačný prietok dosahoval 2708 m³s^-1 (17.9.) a 2524 m³s^-1 (6.10.). Na konci októbra sa priemerný denný prietok pohyboval okolo 1000 m³s^-1.

Porovnaním priebehu hodnôt priemerných denných prietokov nameraných v staniciach č. 1250 – Bratislava-Devín, 1252 - Medveďov a 1600 – Komárno je možné konštatovať, že priebeh priemerných denných prietokov je bez podstatnejších zmien. (Obr. 1-2). V stanici č. 1600 Komárno je v pri zvýšených prietokoch v prvej polovici hydrologického roka vidieť mierne zvýšenie prietokov, ktoré je však spôsobené spätným vzdutím od ústia Váhu.

Prietokový režim v starom koryte Dunaja, ktorý bol dohodnutý v Dohode z apríla 1995, a ktorý predpisuje reguláciu množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja pod Čunovom, v závislosti na prietokoch v stanici Bratislava-Devín a v závislosti na ročnom období od 250 m³s^-1 až po 600 m³s^-1, bol okrem ojedinelých prípadov dodržaný (Obr. 1-5). Odchýlky sa pohybujú v rámci chyby merania. 

1.3.1. Prietok do starého koryta Dunaja

Aj počas hydrologického roka 2005 bola voda do starého koryta Dunaja prepúšťaná prevažne cez vodnú elektráreň v Čunove a cez stredovú hať (haťou na obtoku bol trvalo prepúšťaný len tzv. sanačný prietok cca 10 m³s^-1). Počas zvýšených a povodňových prietokov sa voda prepúšťala aj haťou v inundácii. V priebehu hydrologického roka 2005 prietoky nad 600 m³s^-1 boli do starého koryta Dunaja prepúšťané počas dvadsiatich štyroch dní (Obr. 1-6). Z toho pätnásť dní v máji, kedy sa na žiadosť maďarskej strany, z dôvodu zaplavovania pravostrannej ramennej sústavy, púšťalo do starého koryta Dunaja 800 m³s^-1, jeden deň vo februári z technických dôvodov, dva dni v marci a po tri dni v júli a auguste z dôvodu zvýšených prietokov. Z dohody poverených zástupcov pre monitorovanie, upresňujúcej spôsob výpočtu priemerného ročného prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja vyplýva, že v hydrologickom roku 2005 prietok vyšší ako 600 m³s^-1 bolo potrebné z dôvodu prevedenia zvýšených, respektíve povodňových prietokov (nad 5400 m³s^-1) prepúšťať počas ôsmych dní (vo februári 2005 nebol prietok v stanici Bratislava-Devín vyšší než 5400 m³s^-1).

Prietok, ktorý má byť prepúšťaný v príslušnom hydrologickom roku do starého koryta Dunaja, sa v zmysle „Dohody“ počíta na základe nasledovného vzťahu:

,   

kde:	QDunaj	-   je priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja v príslušnom hydrologickom roku
	QDevín	-   je priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín v príslušnom hydrologickom roku
	400 m3s-1	-   dohodnutý priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja podľa „Dohody“ pre dlhodobý priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín 2025 m3s-1
	2025 m3s-1	-   dlhodobý priemerný ročný prietok v Dunaji v stanici Bratislava-Devín

Priemerný ročný prietok, ktorý mal byť v hydrologickom roku 2005 podľa vyššie uvedeného vzorca prepustený do Dunaja je nasledovný:

Q_Devín  -  2146 m³s^-1, čo predstavuje 106 % prietoku uvažovaného v Dohode

Q_Dunaj -  423,9 m³s^-1, čo predstavuje priemerný ročný prietok, ktorý mal byť prepustený do starého koryta Dunaja

Podľa hlásení prietokov cez vodnú elektráreň a stredovú hať v Čunove, vzťahujúcich sa na 6:00 hod., bol v hydrologickom roku 2005 minimálny okamžitý prietok 250 m³s^-1, maximálny prietok 1950 m³s^-1, a priemerný ročný prietok bol 437,7 m³s^-1.

Ako kontrolný profil pre stanovovanie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja slúži stanica Dobrohošť a profil Helena, ktorý sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. Na oboch profiloch sa uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2005 v profile Dobrohošť bol 208,8 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 1595 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 370,1 m³s^-1 (Obr. 1-3). K tomuto prietoku sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile bol za obdobie hydrologického roka 2005 minimálny priemerný denný prietok 6,16 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 206,7 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 72,57 m³s^-1 (Obr. 1-4).

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2005 v starom koryte Dunaja bol 231,8 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 1772 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 442,7 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2005 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas ôsmych dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 433,8 m³s^-1, čo predstavuje 102,3 % prietoku podľa vyššie uvedeného vzorca (Obr. 1-6).

Na Obr. 1-7 je dokumentovaný priebeh prietokov do starého koryta Dunaja, ktoré sú hlásené denne z objektu č. 2552 – Čunovo - hať, a priebeh dodatočne spracovávaných priemerných denných prietokov v profiloch č. 2558 - Dobrohošť a č. 2353 – Helena, vyčísľovaných na základe spoločných meraní s maďarskou stranou. Z grafického spracovania vyplýva, že medzi prevádzkovými údajmi a údajmi spracovanými po skončení hydrologického roka sú minimálne rozdiely a priebeh prietokov je takmer totožný. Väčšie rozdiely sa vyskytujú len v prípade zvýšených prietokov na Dunaji.

Na základe hodnotenia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že v ročnom priemere bolo prepustených 433,8 m³s^-1 vody, čo predstavuje 102,3 % množstva vody, ktoré malo byť prepustené do starého koryta Dunaja v zmysle Dohody. Čo sa týka tabuľky denného riadenia prietokového režimu je možné konštatovať, že táto bola dodržaná. Minimálna hodnota 250 m³s^-1 nebola niekoľkokrát dosiahnutá, avšak odchýlka nikdy nebola väčšia ako chyba daná presnosťou merania (± 10%). 

1.3.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Veľkosť prietoku do Mošonského ramena Dunaja, vrátane prietoku v pravostrannom priesakovom kanáli, je v zmysle Dohody z apríla 1995, v závislosti od hydrologických a technických podmienok, stanovený na 43 m³s^-1. Hydrologickými podmienkami sa v zmysle Dohody z apríla 1995 rozumie hladina v zdrži (minimálne 130,40 m n.m.), hladina v Mošonskom ramene Dunaja (maximálne 125,30 m n.m.) a rozdiel hladín v zdrži a Mošonskom ramene Dunaja (minimálne 5,10 m) – Obr. 1-9, Obr. 1-10. Pod technické podmienky patria najmä technologické prestávky pri údržbe a opravách turbín.

Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2005 v stanici č. 2851 – Čunovo - Mošonské rameno Dunaja bol 12,28 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 47,75 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 40,13 m³s^-1 (Obr. 1-8).

K tomuto prietoku sa pripočítava prietok v pravostrannom priesakovom kanáli – objekt č. 3125 (v Dohode z roku 1995 stanovený na 3 m³s^-1), kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod. Za hodnotené obdobie bol minimálny prietok 0,6 m³s^-1, maximálny 3,8 m³s^-1 a priemerný prietok 2,11 m³s^-1. Množstvo vody tečúce v priesakovom kanáli je pomerne konštantné, preto je možné hodnotu priemerného prietoku použiť do celkového hodnotenia. To znamená, že do Mošonského ramena v hydrologickom roku 2005 aj napriek technologickým prestávkam pri údržbe turbín tieklo v priemere 42,24 m³s^-1, čo predstavuje 98,2 % z predpokladaného prietoku 43 m³s^-1. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že celkový prietok do Mošonského ramena Dunaja stanovený v Dohode bol dodržaný. 

1.3.3. Ľavostranná ramenná sústava

V ľavostrannej ramennej sústave je prevádzkovaných 13 vodočtov. Vodočty boli vybudované takmer na každej línii prehrádzok (okrem línie I) na strane hornej vody. Boli osadené prístrojmi s kontinuálnym záznamom hladiny.

Na grafickom znázornení priebehu hladín (Obr. 1-11) je možné zreteľne vidieť, že v ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný, ktorý trvá približne od polovice marca do konca septembra a zimný, ktorý trvá od začiatku októbra do konca polovice marca. V letnom režime sa okrem manipulácií s uzáverami na jednotlivých prehrádzkach výrazne uplatňuje zvýšenie prietokov počas simulácie záplav. V hydrologickom roku 2005 sa simulovaná záplava neuskutočnila. Manipulácia s hradidlami a zvýšené prietoky sa najviac prejavili v hornej časti, približne od línie A po líniu E, pričom línia A a B2 sú bez možnosti regulácie. V dolnej časti inundácie sa vplyv zvyšovania prietokov príliš neprejavuje (Obr. 1-11).

 

1.4. Záver

Na záver je možné konštatovať, že počas hydrologického roka 2005 bol do starého koryta Dunaja prepustený priemerný ročný prietok 442,7 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2005 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas ôsmych dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 433,8 m³s^-1, čo predstavuje 102,3 % prietoku v zmysle Dohody (423,9 m³s^-1 pre hydrologický rok 2005).

Keď uvážime, že presnosť merania uvažovaná v norme pre prirodzené toky je ± 10% je možné konštatovať, že prietok stanovený v Dohode bol v hydrologickom roku 2005 dodržaný.

Do Mošonského ramena Dunaja a do priesakového kanála bolo v hydrologickom roku 2005 prepustených v ročnom priemere 42,24 m³s^-1, čo predstavuje 98,2 %.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že prietoky stanovené v Dohode boli dodržané.

---