7. BIOTA

 

7.1. Metodika zberu dát

Monitoring bioty realizovaný v roku 2004 si kládol za cieľ ďalej sledovať hlavné trendy vo vývoji bioty v dvanástom roku od odklonenia Dunaja, zaznamenať zmeny a navrhnúť prípadné opatrenia pre zlepšenie podmienok biotopov a skvalitnenie monitorovacieho systému. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 20), ktoré sa nachádzajú v inundácii Dunaja, z toho jedna je umiestnená pod zaústením odpadového kanála vodného diela do Dunaja a slúži ako referenčná plocha bez priameho vplyvu VD Gabčíkovo.

Tab. 20: Zoznam monitorovacích lokalít a sledovaných ukazovateľov

Merané ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda)

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy s mierkou M 1:10 000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Botanická nomenklatúra je udávaná podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998).

Prvé číslo (znak) stupnice predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

          r       - vzácny, zriedkavý druh

          +      - druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %

          1      - druh s pokryvnosťou 1-5 %

          2      - druh s pokryvnosťou 6-25 %

          3      - druh s pokryvnosťou 26-50 %

          4      - druh s pokryvnosťou 51-75 %

          5      - druh s pokryvnosťou 76-100 %

Druhé číslo stupnice predstavuje dominanciu (sociabilitu) druhu.

          1      - jednotlivo rastúci

          2      - pospolito rastúci, menšie trsíky

          3      - tvoriaci skupinky, vankúše

          4      - tvoriaci veľké koberce, kolónie

          5      - tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3- stromová, E2- krovinná, E1- bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2004/2003) a dynamika vývoja porastu – obrat druhov (T) bol stanovený výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách. Výsledná hodnota vyjadruje podiel druhov, ktoré sa za sledované obdobie v spoločenstve vymenili.

• SJ = (c/ a+b-c) * 100 %
• T  = (1 - SS) * 100 %,                         SS = 2c/ a+b

kde:	a - počet druhov v 1. sledovanom roku
	b - počet druhov v 2. sledovanom roku
	c - počet druhov spoločných pre oba roky
	SS - Sörensenov index podobnosti

V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). Pomocou databázového programu Fytan (Packová, 1992) bola uskutočnená ekologická analýza rastlinných spoločenstiev s použitím ekohodnôt druhov rastlín pre rôzne faktory prostredia podľa Ellenberga (1979). Uvedenou metódou je možné pomocou zmien rastlinných spoločenstiev poukázať na zmeny abiotických faktorov biotopu. Pre upresnenie vývoja spoločenstiev z hľadiska jeho vlhkomilnosti je ekologická analýza Fytan následne doplnená analýzou pomocou programu Fytosys. Program umožňuje hodnotenie fytocenóz na základe zastúpenia druhov rôznych vlhkostných nárokov, druhov znášajúcich záplavy resp. kolísanie vlhkosti a inváznych druhov.

Vodné makrofyty

Monitorovanie makrofýt po zistení východiskového stavu v rokoch 1990 a 1991 bolo v roku 1999 obnovené. Fytocenologické zápisy na priebežne aktualizovaných čiastkových plochách boli do roku 2002 získavané trikrát ročne podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy (Braun-Blanquet, 1964). S cieľom dosiahnuť porovnateľnosť výsledkov monitoringu medzi slovenskou a maďarskou stranou, slovenská strana od roku 2003 zaviedla mapovanie makrofytov podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 ex Matečný, 2003). Kohlerova metóda spočíva v získavaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Výsledné tabuľky okrem rastovej resp. životnej formy prítomných druhov obsahujú i najvyššiu hodnotu indexu množstva druhu zistenú semikvantitatívnym hodnotením v päťčlennej stupnici v priebehu daného roka.

Cladocera (Perloočky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Ephemeroptera (Podenky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný. Na základe Odporúčaní Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2003, hodnotenie vývoja spoločenstiev od roku 2004 zahŕňa i imága zachytené na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia na zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný. Podobne, ako v prípade skupiny podeniek, hodnotenie od roku 2004 zahŕňa i imága potočníkov.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určovaná na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m² (monitorovacie plochy č. 6, 9, 14 a 18). Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania (monitorovacia plocha č. 10). Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.).

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú sledované plošnou metódou. Metóda spočíva v preosievaní hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). Na zachytenie čo najširšieho druhového spektra mäkkýšov je možné v prípade potreby použiť aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov spod kameňov, driev a pod. V čase zaplavenia lokality je možné použiť metódu odhadu početnosti, resp. odberu z náplavu, čo väčšinou vypovedá o spoločenstve širšieho územia.

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Počty jedincov sa uvádzajú na 50 smykov. Keďže larvy niektorých druhov žijú skrytým spôsobom života (zahrabané v substráte), alebo môžu uniknúť pozornosti z iných príčin, monitoring zahŕňa i sledovanie lietajúcich imág. Tieto údaje však doteraz neboli hodnotené. Ich vyhodnocovanie bolo zahájené v roku 2004 s cieľom vytvorenia úplnejšieho obrazu týchto chudobných spoločenstiev.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom 3-4 krát ročne, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, takže na jednotlivých lokalitách bol prelovený len litorál (pobrežná zóna) a povrchová vrstva pelagiálu (voľnej vody). Zistené druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu spoločenstva. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie pri vodách hlbších ako 1,5 m, teda hlavne v starom koryte Dunaja a v prietočných ramenách ako napr. Bodícke rameno. Na doplnenie výsledkov zachytených vyššie uvedenou metodikou bol na jeseň 2004 realizovaný v spolupráci s Ústavom zoológie SAV expedičný prieskum stavu populácie rýb v starom koryte Dunaja (vrátane monitorovacích plôch č. 6 a 14) všetkými dostupnými metódami súčasne – elektrolovom, odlovom do sietí a na udicu. Najdôležitejšie zistenia prieskumu sú zhrnuté v kapitole 7.4.

 

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

 

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Od roku 2002 je sledovaná aj štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja z hľadiska vývoja spoločenstva vážok a iného vodného hmyzu na novovytvorenom biotope.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality, v dôsledku drenážneho účinku pôvodného koryta Dunaja a poklesu hladiny podzemnej vody cca o 2 m, zintenzívnilo. Z polohy lokality (nad nápustným objektom ramennej sústavy) vyplýva, že sa tu neprejavujú ani priaznivé vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti a nevýrazné sú aj vplyvy riadených záplav. Plocha nie je priamo ovplyvnená ďalšími atropickými faktormi, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Zloženie a hodnoty pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy je v posledných troch rokoch ustálené až mierne narastajúce. Naďalej však pretrváva prítomnosť preschnutých konárov stromov a každoročne je možné zaregistrovať vyschnutie niekoľkých jedincov. Topole sa dlhodobo nachádzajú v štádiách pomalého odumierania. V dôsledku hlboko položenej hladiny podzemnej vody v tejto oblasti sa z hľadiska vývoja fytocenózy predpokladá výrazný vplyv atmosferických zrážok. Predčasný opad olistenia stromov však v roku 2004 nebol zaznamenaný ani po výrazne podpriemernom júlovom výskyte zrážok a nízkych prietokoch v Dunaji. V druhovo bohatej a rozvinutej krovinnej vrstve si svoju dominanciu zachováva pôvodný svíb krvavý. Bylinná vrstva bola v čase oboch zápisov zapojená na 100%, pričom sa potvrdila prítomnosť nižšieho počtu druhov, podobne ako v predchádzajúcom roku. Druhová diverzita fytocenózy je však naďalej veľmi bohatá, čo je pre zaplavovaný lužný les netypickým znakom. Dominantami bylinnej etáže sú nitrofilné druhy lipkavec obyčajný a pŕhľava dvojdomá. Nepriaznivé júlové meteorologické podmienky sa neprejavili ani v mozaikovitom uvoľnení zápoja v čase letného snímkovania. Vývoj rastlinného spoločenstva bylinnej etáže indikuje postupné vysúšanie lokality, pričom v posledných troch rokoch je možné predpokladať jeho spomalenie. Prejavuje sa to i v pomalšom znižovaní podielu druhov znášajúcich záplavy a kolísanie vlhkosti, ako aj druhov náročnejších na vodu. Zastúpenie životných foriem je však pomerne ustálené a zachováva sa i prítomnosť (hoci už s nepatrným zastúpením) hydrofytov. Medziročná podobnosť fytocenóz dosiahla vysoké hodnoty v prvej polovici vegetačného obdobia; signifikantná zmena z hľadiska ekoanalýzy bola zaznamenaná v hodnote indexu pôdneho dusíka. Celkový pohľad fytocenózy naznačuje pravdepodobné spomalenie vysúšania lokality.

Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska, čím sa posunula i monitorovacia plocha cca o 100 m. Akvatické živočíšne spoločenstvá sú týmto zmenám prispôsobené a sú relatívne stabilizované.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek javí z hľadiska druhovej diverzity a podielu zastúpenia pravých a nepravých planktonitov znaky stabilizácie a postupného približovania sa spoločenstva stavu pred prehradením Dunaja. V posledných rokoch dochádza k zvyšovaniu podielu euplanktonických druhov, pričom v rokoch 2000 a 2004 bola dosiahnutá úroveň pretrvávajúca pred odklonením toku, teda takmer rovnaký podiel druhov dvoch ekologických skupín. Rok 2004 bol však charakteristický veľmi nízkou početnosťou perloočiek v priebehu celého roka.

Copepoda: Jednotlivé vzorky planktónu sa v roku 2004 vyznačovali nízkym počtom druhov veslonôžok, ako aj ich veľmi nízkou početnosťou (podobne ako u perloočiek). Trend mierneho znižovania druhovej diverzity spoločenstva sa spomínal už aj v predchádzajúcich rokoch, podobne ako aj posun v pomere zastúpenia pravých a nepravých planktonitov. Spoločenstvo veslonôžok sa pred prehradením Dunaja vyznačovalo výraznou dominanciou tychoplanktonických druhov. Ich prevaha sa v roku 2004 udržala iba v litoráli, mediál ramena sa vyznačoval dominanciou pravých planktonitov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov starého koryta Dunaja sa po odklonení toku postupne ochudobňujú. Výskyt druhov je vo vzorkách jednotlivých rokov nepravidelný, pričom je však možné predpokladať, že hlbšie v prúdnici by bolo možné potvrdiť prítomnosť viacerých zástupcov oboch spoločenstiev. V dôsledku sedimentácie jemnozrnnejších usadenín v litoráli sa tieto druhy pravdepodobne sťahujú do stredu koryta, kde sú sedimenty hrubozrnnejšie. Za účelom potvrdenia tohto predpokladu sa v roku 2005 navrhuje expedičným spôsobom preloviť dno v strede koryta. Zástupcovia spoločenstva podeniek v roku 2004 neboli zaznamenaní. Niektoré druhy chudobného spoločenstva potočníkov signalizujú nástup podmienok typických pre slabo prietočné ramená. Pomerne hojný letný výskyt filtrátora však naznačuje pretrvávajúci ústup zoškrabávačov, ktorí sa na lokalite rozšírili až po prehradení Dunaja v dôsledku zmeny potravnej ponuky.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je v zmenených, avšak ustálených podmienkach Dunaja stabilizované, ale v porovnaní so stavom pred prehradením došlo v druhovom zložení malakofauny k úbytku reofilných druhov a rozšíreniu k prúdeniu indiferentných zástupcov. Po návrate dominancie jediného reofilného druhu Ancylus fluviatilis v roku 2003, najhojnejšie zastúpenie v roku 2004 opäť dosiahol k prúdeniu indiferentný ubikvistický druh Lymnaea ovata.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Rozdielnosti vzoriek jednotlivých rokov monitorovania je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase odberu, čo mení charakter prelovenej monitorovacej plochy (pri vyšších vodných stavoch sú prelovené zaplavené vybagrované jamy, pri nižšom vodnom stave litorál tvorí plytké monotónne štrkové dno). Dominantnými druhmi ichtyocenózy sú eurytopní zástupcovia pri pretrvávajúcej prítomnosti reofilných druhov. V spoločenstve sa objavil aj expanzívny reofilný druh Neogobius kessleri.

Odonata: Monitoring vážok bol v roku 2002 obnovený na novozaloženej ploche, ktorú tvorí štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja. Je zaliata vodou z Dunaja, dno je bahnito-štrkové. Pobrežná vegetácia je tvorená prevažne vŕbami a v roku 2004 už bolo pozorované výrazné zarastanie vodnej plochy makrofytmi. Tieto spoločenstvá vodných rastlín vytvorili vhodné podmienky pre výskyt vážok, ktoré využívajú makrofyty na ukrývanie sa a kladenie vajíčok. Spoločenstvo pozostávalo hlavne z druhov novovytvárajúcich sa biotopov, z hľadiska preferencie prúdenia boli zastúpené hlavne stagnofilné druhy a druhy znášajúce vysychanie, ale boli zaznamenané aj semireofilné vážky.

Terestrická fauna: Začiatok procesu vysychania oblasti je možné vzťahovať na posledné desaťročia pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v dôsledku zaklesávania dna Dunaja. Tento proces je v súčasnosti zosilnený drenážnym účinkom starého koryta Dunaja, ktorý sa prejavuje po odklonení väčšieho časti prietoku do derivačného kanála. Suchozemské spoločenstvá oblasti sú v súčasnosti (približne od roku 1996) typické pre najsuchší variant mäkkého lužného lesa – asociácia Salici-Populetum, varieta so Swida sanguinea.

Terestrická fauna – Gastropoda: Dlhodobá neprítomnosť záplav a odkázanosť na atmosferické zrážky sa v spoločenstve suchozemskej malakocenózy prejavuje rozširovaním sa lesných euryhygrických, hygrofilných a euryekných zástupcov. V roku 2004 bola zaznamenaná zvýšená početnosť dvoch lesných druhov, typických pre vyššie spomínaný najsuchší variant lužného lesa. Neprítomnosť viacerých lesných hygrofilov vo vzorkách roku 2003 a 2004 naznačuje ich drastický úbytok vplyvom nepriaznivých vlhkostných podmienok (hlavne extrémneho sucha a tepla v roku 2003), čím sa druhy dostali pod hranicu registrovateľnosti danom metodikou.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 od starého koryta Dunaja. V dôsledku tejto malej vzdialenosti od toku je potrebné z hľadiska vývoja vlhkostných podmienok prihliadať na zmeny spôsobené drenážnym vplyvom koryta. Všeobecne však platí, že v oblasti tejto monitorovacej plochy, ktorá sa nachádza pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, sa vlhkostné pomery po prehradení Dunaja výraznejšie nezmenili a udržiava sa aj vysoký stav vody v ramenách. Zmena bola zaznamenaná v záplavovom režime územia, prirodzené záplavy sú nahradzované simulovanými záplavami.

Sledovanie vývoja terestrických rastlinných spoločenstiev na TMP 9A bolo v období medzi rokmi 1997-2001 dočasne premiestnené na podplochu TMP 9B z dôvodu vyťaženia pôvodne sledovaného topoľového porastu. Plocha však bola následne zalesnená a od roku 2002 sú terestrické fytocenózy opäť sledované v mladom poraste monitorovacej plochy TMP 9A. V období 2002-2004 sa postupné zapájanie mladého porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) prejavuje každoročným výrazným nárastom pokryvnosti stromovej vrstvy. Pokryvnosť krovinnej vrstvy pozostávajúcej hlavne z neofytnej dreviny (Negundo aceroides) a domácej bazy čiernej sa na jar pohybuje okolo 15%, do leta sa však zvyšuje (20-25%). Bylinná vrstva má v jarnom aspekte zvyčajne pokryvnosť okolo 100%, ktorá v lete výrazne poklesne (na cca 50%). Podobný trend je badateľný aj v počte druhov tejto vrstvy. Tento úbytok je pravdepodobne možné na jednej strane vysvetliť nepriaznivými vlhkostnými podmienkami počas vegetačného obdobia (hlavne v roku 2003), avšak na druhej strane úbytok ruderálnych a nitrofilných druhov je i znakom postupného zapájania mladého porastu a približovania sa spoločenstva k podrastu dospelého zapojeného porastu pred rokom 1997. Druhy indikujúce kolísanie vlhkosti a vodné druhy neboli na ploche pred prehradením zaregistrované, ich výskyt je v mladom poraste nevýrazný, ale stabilný. V poraste pomaly klesá (2002-2004) počet inváznych druhov i priemerný celkový počet druhov, pričom platí, že pre lužné lesy je typický nízky počet druhov bylinného podrastu. Zmeny fytocenózy sa odzrkadľujú i v zmene väčšiny ekologických faktorov. Príčiny týchto zmien je možné hľadať v prvom rade v prirodzenom vývoji mladého lesného porastu, ale aj v pretrvávajúcom vlhkostnom deficite na ploche.

Makrofyty: Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev sledovaného ramena prebieha v súlade s vytvorenými - regulovanými abiotickými podmienkami lokality. Charakter ramien od roku 1993 určuje prietokový režim zabezpečovaný cez nápustný objekt do ramennej sústavy. V dôsledku prepúšťania väčšieho množstva vody sa rozmanité typy ramien oblasti stali hlbokými a prietočnými. Spoločenstvá makrofytov sa presunuli na miesta chránené pred silným prúdením vody, ktoré našli pozdĺž prehrádzok a v menších ramenách. Zárasty však boli počas silnej augustovej povodne roku 2002 vyplavené, k ich regenerácii došlo až v priebehu roka 2004. Hlboké prietočné ramená monitorovacej plochy boli ešte v roku 2003 takmer bez makrofytov, pozdĺž prehrádzok sa ojedinelo vyskytoval iba jeden submerzný druh. Vo vegetačnej sezóne roku 2004 sa do pôvodného stavu obnovili populácie všetkých druhov pozorovaných od roku 1999, navyše k nim pribudol i ďalší druh.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Ich spoločenstvá v Dunaji sú v posledných rokoch veľmi chudobné. Výskyt lariev podeniek je v dunajských vzorkách v posledných rokoch nepravidelný, larvy podeniek v rokoch 2003 a 2004 neboli zachytené. Prítomnosť spoločenstva v Dunaji sa nepodarilo potvrdiť ani pri doplnkovom sledovaní lietajúcich imág v roku 2004. Spoločenstvo potočníkov bolo celoročne pomerne hojne zastúpené reofilným filtrátorom (podobne predchádzajúcemu roku) popri jedinom nájdenom exemplári ďalšieho druhu. Ústup zoškrabávačov, ktorí sa v Dunaji šírili po prehradení Dunaja cca do roku 2000, je pozitívnym javom.

Vývoj fauny sledovaného ramena bol, podobne ako u vyššie charakterizovaných spoločenstiev makrofýt, ovplyvnený zásobovaním ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti (stúpnutie hladiny a sprietočnenie ramien). V súčasnosti sú živočíšne spoločenstvá ramien prispôsobené zmenenému vodnému režimu. Vývoj spoločenstiev v posledných 2-3 rokoch je navyše v súlade so zmenenými svetelnými podmienkami v dôsledku výrubu susedného porastu.

Cladocera: V presvetlenom ramene dochádza k rozvoju litorálnej makrovegetácie, ktorú osídľujú tychoplanktonické druhy perloočiek. Euplanktonické druhy spoločenstva ustupujú, hoci mali pred prehradením výraznú prevahu. Rozvoj litorálnej makrovegetácie prebieha na úkor fytoplanktónu, čo vyvoláva následný ústup filtrujúcich pelagických foriem perloočiek. V mediáli i litoráli ramena v roku 2004 prevládal fytofilný druh Chydorus sphaericus. Hoci celkový počet zaznamenaných druhov perloočiek bol v roku 2004 pomerne vysoký, nepriaznivým javom je prechodné výrazné ochudobnenie mediálneho spoločenstva v letných mesiacoch. Tento úbytok bol zaznamenaný aj v predchádzajúcich dvoch rokoch v jesenných vzorkách.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok pred prehradením pozostávalo z euplanktonických druhov. Rozvoj litorálnej makrovegetácie ramena vyvolal ich ústup, v posledných rokoch bolo registrované dominantné zastúpenie nepravých planktonitov. Ich prechodný ústup bol zaznamenaný v roku 2003, pravdepodobne po vyplavení litorálnych zárastov augustovou povodňou v roku 2002. Spoločenstvo veslonôžok mediálu ramena sa v roku 2004 vyznačovalo veľmi chudobnou druhovou diverzitou a početnosťou, hoci v celkovom počte zaznamenaných druhov v ramene bol zaznamenaný nárast.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v poslednom období druhovo a početnostne veľmi chudobné, pričom ich tvoria nepravidelne sa vyskytujúce semireofilné až stagnikolné druhy. Zaujímavosťou je, že na drevnatej hmote starých kmeňov zachytených v priepustoch ramena boli v roku 2004 zaznamenané viaceré pôvodné dunajské reofilné druhy spoločenstiev. Vplyvy susedného holorubu uskutočneného v roku 2002 (väčšie osvetlenie, prehriatie vody, pokles prísunu alochtónneho materiálu) sú v spoločenstvách podeniek a potočníkov naďalej nevýrazné.

Odonata: Stav odonatocenózy dlhodobo (cca od roku 1995) poukazuje na existenciu pomerne stabilného spoločenstva obývajúceho mierne tečúce vody v nížinách. Spoločenstvo ramena pozostáva z reofilných a semireofilných druhov s pomerne vysokou početnosťou, pričom v roku 2004 mierne prevažovali prúdomilní zástupcovia. Jesenné nízke stavy vôd podporujú rozrastanie makrofýt, ktoré následne podmieňujú rozvoj makrozoobentosu, ktorého vplyv sa prejaví v nasledujúcom roku.

Mollusca: Monitorovacia plocha naďalej poskytuje podmienky pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov v dôsledku svojho heterogénneho charakteru a prepojenia s ostatnými ramenami a Dunajom. Spoločenstvo naďalej pozostáva hlavne zo stagnikolných až indiferentných druhov, svoju dominanciu si zachovávajú k prúdeniu indiferentní ubikvisti Dreissena polymorpha a Bythinia tentaculata.

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch medzi najstabilnejšie. Je tvorená hlavne z eurytopných a indiferentných druhov, pričom sa vyznačuje vysokou druhovou diverzitou a ustálenou početnosťou rýb (s výnimkou povodňových rokov – priplavenie jedincov, resp. ilegálny lov v čase nízkych vodných stavov). Dominantné postavenie už dlhodobo majú eurytopní zástupcovia, ale v jednotlivých rokoch môžu prevažovať rôzne druhy tejto ekologickej skupiny.

Terestrická fauna – Gastropoda: Súčasne s obnovením monitorovania mladého topoľového porastu na podploche 2603/A v roku 2002 bol do tohto porastu spätne presunutý i monitoring suchozemskej malakocenózy (z podplochy 2603/B). Zvýšené zatienenie stromami i dobre vyvinutou vysokou bylinnou vrstvou v roku 2004 umožnilo nárast počtu viacerých mezohygrofilných až hygrofilných druhov mäkkýšov, ktoré v predchádzajúcom extrémne suchom roku vykazovali úbytok. Nezopakovalo sa ani vlaňajšie výraznejšie rozšírenie polostepného ulitníka Cepaea vindobonensis. Polyhygrofilné druhy však v dôsledku nízkej hladiny podzemnej vody a absencie záplav majú i naďalej nepatrné zastúpenie. Štruktúra malakocenózy tak môže naznačovať pretrvávanie pomerne vhodných stanovištných podmienok pre vývoj spoločenstiev lužného lesa, podobne ako v roku 2002. Ekosozologicky významným nálezom je nový druh pre územie derivácie Discus rotundatus. Je hojným nenáročným lesným druhom zonálnych spoločenstiev, ktorý sa šíri po prúde. Predpokladá sa jeho začlenenie do prítomných malakocenóz, ale neočakáva sa, že sa druh začne v podunajských lužných lesoch správať vyslovene invázne.

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamal pod obcou Bodíky. Prebiehajúci proces postupného zazemňovania ramena bol spomalený opätovným dočasným prepojením ramena s okolitou časťou inundácie počas záplav roku 2002. Vplyv odklonenia Dunaja sa na tejto lokalite prejavuje hlavne zmenou záplavového režimu. Od roku 1995 sa síce na území vyskytujú pravidelné simulované záplavy, nezabezpečujú však prepojenie mŕtveho ramena s hlavným tokom Dunaja, ako to bolo pred prehradením. Ich pozitívny vplyv je citeľný v suchozemských rastlinných a živočíšnych spoločenstvách.

Vŕbový porast monitorovacej plochy (TMP 2604/B) bol v roku 2004 dobre zásobený vodou, v zložení a pokryvnosti stromovej vrstvy nie sú ani naďalej badateľné výrazné zmeny. Vŕby boli optimálne olistené ešte aj začiatkom septembra. Pokryvnosť krovinnej vrstvy sa udržuje na nepatrnej úrovni, čo je v zaplavovanom lužnom lese prirodzeným javom. Fyziognómiu a charakter bylinnej vrstvy určuje nitrofilná pŕhľava dvojdomá, podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Popri nej sa uplatňujú ďalšie charakteristické druhy tohto typu biotopu (lipkavec obyčajný, blyskáč jarný, bleduľa letná, ostružina). Zastúpenie druhov indikujúcich záplavy hlavne v posledných dvoch rokoch pokleslo a druhy bahnitých a vodných biotopov sú v ostatných piatich rokoch trvalo neprítomné. Tieto zmeny je možné pravdepodobne pripísať zmene záplavového režimu oblasti po odklonení. Ekologická analýza fytocenózy v roku 2004 preukazuje zmeny v hodnotách takých ekologických faktorov, ktoré pravdepodobne nie je možné pripísať vplyvu VDG. Vplyv holorubu vykonaného na jar roku 2004 v susedstve podplochy zatiaľ nebol registrovaný, v nasledujúcich rokoch sa môžu prejaviť vplyvy presvetlenia.

Makrofyty: Stav spoločenstva makrofýt je v jednotlivých rokoch ovplyvnený vývojom hydroekofázy počas vegetačného obdobia. Jej absencia počas vegetačného obdobia bola naposledy zaznamenaná v roku 2001. V dôsledku trvalej prítomnosti hydroekofázy je všeobecná charakteristika spoločenstva makrofýt v roku 2004 naďalej porovnateľná s výsledkami pred prehradením. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bolo rameno lemované trstinou (ktorá sa v západnej časti plochy rozširuje), otvorenú vodnú plochu pokrýval Ceratophyllum demersum, v litoráli sa hojne vyskytoval Hydrocharus morsus-ranae s viacerými vzácnymi druhmi: Nymphaea alba, Salvinia natans, Trapa natans, Najas marina, Bolboschoenus maritimus.

Cladocera: Trend vývoja spoločenstva perloočiek je v plesiopotamali lokality ovplyvnený zarastaním ramena a následným hromadením odumretých zvyškov na dne. V dôsledku toho dochádza k zhoršovaniu podmienok pre planktonické druhy, ktoré tu dominovali pred prehradením Dunaja. Súčasne sa zvyšuje podiel fytofilných druhov a prítomnosť druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit, ktoré sa v roku 2004 stali dominantmi spoločenstva.

Copepoda: Vplyv zarastania ramena je v spoločenstve veslonôžok menej výrazný. Svoju dominanciu si naďalej zachovávajú euplanktonické druhy, hoci v čase rozrastania makrovegetácie v letných mesiacoch dochádza k zvyšovaniu zastúpenia fytofilných druhov hlavne v litoráli ramena.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek a potočníkov zarastajúceho ramena je v poslednom období chudobné na druhy, ktoré navyše majú nestálu prítomnosť a nízku početnosť. Posilnenie spoločenstiev bolo iba mierne a dočasné aj v čase záplav v roku 2002. Spoločenstvá v súčasnosti tvoria stagnikolné druhy a druhy viazané na rozširujúce sa makrofyty. Narušenie spoločenstiev podeniek i potočníkov môže súvisieť aj s faktom, že pre inundáciu bol pred prehradením vo všeobecnosti charakteristický výskyt viac-menej pravidelne sa opakujúcich vyšších prietokov začiatkom jari a začiatkom leta, čomu boli podriadené aj vývinové cykly temporálnej fauny. Zmena vodného režimu tak pravdepodobne zasiahla do ich rozmnožovania.

Odonata: Zatiaľ čo sa obdobie 2001-2003 vyznačovalo postupným opätovným nárastom druhovej diverzity spoločenstva vážok (z dôvodu priaznivých meteorologických a hydrologických podmienok), v roku 2004 sa stal ich výskyt v jarnom a letnom období stabilnejším aj hojnejším. Je však potrebné spomenúť, že výskyt niektorých druhov v tomto roku potvrdzovali iba lietajúce imága, ktoré doteraz neboli hodnotené. Spoločenstvo vážok bolo tvorené eurytopnými druhmi, s výnimkou jedného druhu prehrievaných – vysychavých vôd. Alarmujúcim signálom je však absencia všetkých skupín makrozoobentosu (vrátane vážok, podeniek a potočníkov) v litoráli pri jesennom odbere, ktorá naznačuje nedostatok kyslíka vo vode (potvrdzuje to i výskyt nálevníkov znášajúcich anoxické podmienky).

Mollusca: V období pred prehradením Dunaja sa medzi mŕtvym ramenom a okolitou ramennou sústavou vytváralo v čase silných záplav dočasné prepojenie, kedy dochádzalo k premiešavaniu prítomných bohatých spoločenstiev. Vplyvom viacročnej izolácie po odklonení Dunaja však došlo k ochudobneniu spoločenstva. Opätovné posilnenie malakofauny mŕtveho ramena nebolo intenzívne a dlhotrvajúce ani po dočasnom prerušení izolácie v roku 2002. Z hľadiska pestrej potravnej ponuky vodnej vegetácie bolo spoločenstvo v roku 2004 druhovo (8 druhov) i početnostne (max. 141 ks/druh/h) naďalej poddimenzované. Výrazné zvýšenie denzity druhov (1227 ks/druh/h) zaznamenané v roku 2003 sa nezopakovalo.

Pisces: Viacročná izolácia ramena od ostatných častí ramennej sústavy po uvedení VDG do prevádzky sa prejavila i v ochudobnení ichtyocenózy lokality. Druhová diverzita spoločenstva kolíše aj v závislosti od výšky vodného stavu a miery prehrievania sa vodného stĺpca v danom roku. Prechodný výrazný nárast druhovej diverzity a početnosti rýb nebol zaznamenaný ani po dočasnom obnovení komunikácie mŕtveho ramena s okolitými ramenami v čase záplav roku 2002. Proces starnutia ramena pokračuje aj v roku 2004, keď spoločenstvo bolo druhovo i početnostne pomerne chudobné, hojnejšie sa vyskytovali jedine dva limnofilné druhy.

Terestrická fauna – Gastropoda: Pretrvávajúca existencia pôvodnej mokraďovej malakocenózy bola na tejto monitorovacej ploche potvrdená aj v roku 2004. Vlhkostné podmienky potrebné pre výskyt spoločenstiev typických pre najvlhšie varianty podunajských lužných lesov sú zabezpečované pomocou dotačného systému ramennej sústavy, i keď pritekajúca voda v súčasnosti priplavuje výrazne menšie množstvo živín, než záplavová voda pred prehradením. V spoločenstve dominujú polyhygrofilné druhy, ostatné druhy patria k lesným hygrofilom alebo k hygrofilom. Výskyt indikačného druhu pôvodného mokraďného biotopu Oxyloma elegans je naďalej trvalý. Významným nálezom roku 2004 je populácia mokraďového kalcifilného druhu Cochlicopa nitens, ktorý nebol v živých populáciách na Podunajsku zistený už niekoľko desaťročí. Pravdepodobne prežíval vo zvyškových populáciách. Prenikanie druhov antropicky narušených stanovíšť zo smeru susedného vyťaženého (v roku 2000) porastu je naďalej nepatrné.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Najrozsiahlejšia monitorovacia plocha, zahŕňajúca suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno, ktoré pri vyšších prietokoch v Dunaji môže s hlavným tokom komunikovať. Táto časť inundačného územia Dunaja je po prehradení Dunaja pomerne málo poznačená, i keď mierny pokles hladiny podzemnej vody, a zníženie frekvencie a intenzity záplav bol zaregistrovaný. Tieto zmeny sa najsilnejšie prejavujú pri nižších stavoch v starom koryte Dunaja. Hydrologický režim oblasti v súčasnosti nie je pomocou existujúcich prehrádzok ramennej sústavy regulovateľný. Výsledky monitorovania niektorých skupín bioty v posledných rokoch však naznačujú nutnosť riešenia dotácie vody i v tejto oblasti.

Extrémne suchý rok 2003 vyvolal niekoľko trvalých zmien vo fytocenóze plochy. Poškodenie vŕb je v roku 2004 nápadné, stromy majú preschnuté konáre až celé časti koruny, pričom hodnoty pokryvnosti tejto etáže boli hlavne v letnom období nižšie, než v období pred suchým rokom 2003. Stav jedincov šľachteného topoľa (menej náročného na vodu a zaplavenie) je priaznivejší, stav asimilačného aparátu stromov bol dobrý i v letných mesiacoch. V krovinnej vrstve výrazné zmeny neboli badateľné. Bylinný podrast bol celoročne bujný s dominanciou nitrofilných druhov. Tieto druhy zapríčinili i ústup druhu Leucojum aestivum, ktorý sa na jar roku 2004 vyskytoval iba v niekoľkých živoriacich, aj keď kvitnúcich exemplároch. Vlahový deficit sa v bylinnej vrstve neprejavoval ani v čase letného zápisu roku 2004, ale z dlhodobejšieho hľadiska jednoznačne dochádza k ubúdaniu druhov indikujúcich kolísanie vlhkosti a záplavy. Na pôvodne čisto lesnej ploche v súčasnosti už rastú viaceré druhy tráv, čo je tiež jedným zo sprievodných javov výrazného presvetlenia plochy (poškodením stromovej etáže). Tieto zmeny sa zatiaľ výrazne neprejavujú ani v spektre životných foriem, ani v ekoanalýze podrastu.

Makrofyty: Oblasť sa aj v súčasnosti vyznačuje hojnou existenciou terénnych zníženín s kolísajúcou hladinou vody, kde pravidelne dochádza k obnaženiu povrchu pôdy a k jeho opätovnému zaliatiu. Vývoj spoločenstiev makrofýt prebieha v prevažnej časti roka v litorálnej (plocha je zaliata) a limóznej ekofáze (plocha bez vodného stĺpca, ale pôda je úplne nasýtená vodou), ale v posledných dvoch rokoch bola zaregistrovaná aj terestrická ekofáza (v severnej časti ramena). V spoločenstve sledovaného úseku č. 1 dominujú, podobne predchádzajúcim rokom, druhy mokrých a bahnitých stanovíšť znášajúce kolísanie hladiny vody alebo zaplavenie – Phalaris arundinacea, Agrostis stolonifera, Galium palustre. Nepriaznivým javom je prítomnosť inváznych druhov v tejto časti monitorovacej plochy, pričom ich výskyt je zatiaľ ojedinelý. V okrajových častiach ramena bola zaznamenaná nepatrná prítomnosť drevín Fraxinus americana a Salix alba. Najhojnejším druhom úseku č. 2 je Polygonum mite, druhová diverzita tohto úseku je výrazne nižšia.

Súčasné akvatické spoločenstvá Dunaja sú poznačené vplyvom zníženej rýchlosti prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a vplyvom spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek ukazovalo v posledných rokoch v zmenených, ale ustálených podmienkach starého koryta Dunaja znaky stabilizácie, čo sa prejavovalo opakujúcou sa prevahou euplanktonických druhov (podobne obdobiu pred prehradením). Výsledky roku 2004 do tohto trendu nezapadajú. V jednotlivých odberoch bol zachytený nižší počet druhov a v ročnom priemere mali dominantné zastúpenie tychoplanktonické druhy.

Copepoda: Vývoj spoločenstva veslonôžok sa v celom sledovanom období vyznačuje menšími výkyvmi, než spoločenstvo perloočiek. V celom pozorovanom období, vrátane roka 2004, je možné registrovať prevahu euplanktonických druhov v mediáli hlavného toku. Avšak podobne ako u perloočiek bola v jednotlivých odberoch v roku 2004 zachytená nízka druhová diverzita spoločenstva.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné, výskyt zástupcov je v jednotlivých rokoch a odberoch nepravidelný. V roku 2004 bol zaznamenaný jediný pôvodný filtrátor spoločenstva potočníkov, larvy ani lietajúce imága podeniek neboli pozorované. Skutočný stav dunajských spoločenstiev podeniek a potočníkov však môže byť podstatne bohatší. K potvrdeniu tohto predpokladu by bolo potrebné preloviť i hlbšie časti toku, kde je výskyt lariev v štrkovom substráte dna viac pravdepodobný. Realizácia tohto odberu je navrhnutá na rok 2005. Ďalej, na dolnom úseku odkloneného toku, kde zasahuje spätné vzdutie, dochádza k pravidelnému dennému kolísaniu vodnej hladiny vplyvom prevádzkovania VDG, čo tiež môže narúšať vývin temporálnej fauny.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov vykazovalo v celom sledovanom období znaky stability, ale niektoré výsledky roku 2004 naznačujú prítomnosť prebiehajúcich zmien. Dominantný reofilný zástupca (Ancylus fluviatilis) spoločenstva predchádzajúcich rokov sa nevyskytoval a bol nahradený nepôvodnými reofilnými druhmi - Theodoxus fluviatilis, Fagotia esperi, pričom prvý druh bol v lete a na jeseň hromadne premnožený. Tento druh bol v Dunaji prvý krát pozorovaný v roku 2001, keď bol zachytený v jednom termíne s nízkou početnosťou. Pomerne vysokú abundanciu dosahovali i k prúdeniu indiferentní ubikvisti (Lymnaea ovata, Bithynia tentaculata).

Pisces: Dôsledkom odklonenia väčšej časti prietoku do derivačného kanála sa Dunaj od roku 1992 vyznačuje nižším prietokom, znížením rýchlosti prúdenia a posunutím brehovej čiary, čím sa strácajú úkryty pre ryby. Výrazná zmena charakteru monitorovacieho miesta ichtyocenózy po odklonení Dunaja vyvolala zmeny spoločenstva. Spoločenstvo je tvorené väčšinou eurytopnými druhmi rýb, ale s najvyššou abundanciou sa vyskytuje reofilný expanzívny druh Neogobius kessleri. Ďalšími hojnými druhmi, podobne predchádzajúcim rokom, boli eurytopné Proterorhinus marmoratus a Rutilus rutilus. Je možné predpokladať, že reofilná časť pôvodného spoločenstva nachádza útočisko v neprelovenej mediálnej časti toku. Abundancia druhov ostáva v posledných rokoch podobná..

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku. K prepojeniu s hlavným tokom dochádza pri vyšších prietokoch v Dunaji.

Cladocera, Copepoda: Rameno je počas celého sledovaného obdobia obývané druhovo bohatým spoločenstvom perloočiek a veslonôžok. Zmeny naznačujúce urýchlenie procesu izolácie ramena je možné vidieť v narastajúcom podiele tychoplanktonických perloočiek v niektorých vzorkách predchádzajúceho obdobia a vo väčšine vzoriek aktuálne hodnoteného roka. K rozširovaniu nepravých planktonitov dochádza aj napriek stálej absencii makrofytov v litoráli ramena. Prevahu nepravých planktonitov v roku 2004 je možné pripísať výraznému poklesu zastúpenia euplanktonického dominantného druhu predchádzajúcich rokov – Bosmina longirostris a súčasnému rozšíreniu tychoplanktonického druhu Chydorus sphaericus. V októbri 2003 bol na lokalite zaznamenaný tropický druh znášajúci extrémne teploty vzduchu Disparaloma hammata, jeho pretrvávajúci výskyt v roku 2004 nebol potvrdený.

Spoločenstvo veslonôžok nevykazuje podobné výkyvy počas celého sledovaného obdobia. Oproti predchádzajúcemu roku mierne vzrástol počet druhov, pričom si svoju výraznú dominanciu zachovávajú euplanktonické druhy. Vývoj spoločenstva nepotvrdzuje vyššie naznačovaný trend izolácie ramena..

Ephemeroptera, Trichoptera: Výskyt lariev podeniek a potočníkov nie je v ramene registrovaný od roku 2002, pričom ich prítomnosť bola nepravidelná už v predchádzajúcich rokoch. Neudáva sa ani výskyt imág na pobrežnej vegetácii.

Odonata: V roku 2003 bol monitoring vážok v dôsledku nevhodnosti abiotických podmienok sledovaného ramena [v tabuľkovej prílohe označený ako plesiopotamal (a)] pre výskyt spoločenstva presunutý do susedného ramena. Napriek tomu, že sa náhradná plocha [v tabuľkovej prílohe označená ako plesiopotamal (b)] vyznačuje dostatkom makrofýt a pobrežnej vegetácie, v rokoch 2003 a 2004 bol zaznamenaný iba nepravidelný a nepatrný výskyt 1-2 druhov lariev vážok obývajúcich prehrievané a vysychavé biotopy. Pri pôvodne sledovanom ramene bolo v lete 2004 pozorované imágo zraniteľného druhu Aeschna isosceles, ktoré však na lokalitu mohol doletieť, nepotvrdzuje teda prítomnosť spoločenstva v ramene. Náhodný nález vážky Gomphus vulgatissimus v Dunaji pri Istragove v roku 2004 potvrdzuje spomalenie rýchlosti prúdenia toku. Tento reofilný druh je totiž typický pre prietočné ramená Podunajska.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena.

Časť ramena nad prehrádzkou Foki s Dunajom sporadicky komunikuje i v súčasnosti, čo môžeme považovať za jednu z príčin stabilne relatívne vysokej diverzity a početnosti rýb. K určitým výkyvom týchto ukazovateľov v jednotlivých rokoch dochádza v závislosti od prietoku Dunaja v čase vzorkovania dôsledkom presúvania sa rýb medzi starým korytom a parapotamalom. Spoločenstvo je tvorené hlavne eurytopnými druhmi, ktoré majú aj dominantné zastúpenie (Rutilus rutilus, Proterorhinus marmoratus, Rhodeus sericeus). V posledných dvoch rokoch bol v hojnom počte zaznamenaný aj limnofilný druh Lepomis gibbosus. Z reofilných druhov priplavených povodňou roku 2002 si svoju prítomnosť zachováva iba expanzívny Neogobius kessleri. Zraniteľné druhy v tomto roku neboli zaznamenané.

V prípade ramena pod prehrádzkou Foki je komunikácia s hlavným tokom Dunaja po prehradení Dunaja prerušená. Výnimkou boli povodne v roku 2002, keď bol prerušený i trend postupného znižovania druhovej diverzity ichtyocenózy a početnosti prítomných druhov. Roky 2003 a 2004 sa však opäť vyznačujú veľmi chudobným spoločenstvom a abundancia druhov je tiež veľmi nízka. Najvyššiu početnosť dosahujú dva eurytopné druhy Alburnus alburnus a Perca fluviatilis, expanzívny reofilný zástupca priplavený počas povodne je naďalej prítomný. V jesennej vzorke bol zachytený jediný exemplár limnofilného druhu Lepomis gibbosus.

Gastropoda: V spoločenstve terestrických ulitníkov sa po záplavách v roku 2002 očakávalo vymiznutie nepôvodných a nenáročných druhov a predpokladal sa návrat pôvodného spoločenstva vlhšieho variantu mäkkého lužného lesa s výskytom početných populácií niekoľkých polyhygrofilných druhov. Euryekné druhy však boli v roku 2003 opäť registrované, ba v dôsledku nepriaznivých vlhkostných podmienok bol zaznamenaný pokles v denzite hygrofilných a polyhygrofilných druhov. Síce tieto druhy v roku 2004 vďaka priaznivejším vlhkostným podmienkam dosahujú opäť dominantné zastúpenie, ich abundancia je v porovnaní so stavom pred prehradením Dunaja naďalej výrazne znížená. Malakocenózu je možné hodnotiť ako stredne degradované spoločenstvo mäkkého lužného lesa. Aj skutočnosť, že tieto zmeny je možné registrovať i napriek častému zaplaveniu lokality počas vysokých vodných stavov v Dunaji potvrdzuje potrebu hydrotechnického riešenia oblasti.

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k poklesu hladiny podzemnej vody, zachovala sa i častá prítomnosť záplav, a to z dôvodu vplyvu spätného vzdutia. Výsledky sledovania zachovalých, typických spoločenstiev terestrických rastlín a mäkkýšov však v ostatných rokoch poukazujú na zraniteľnosť biocenóz. Pozorované zmeny môžu súvisieť s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja a súvisiacim zaklesávaním hladiny povrchových aj podzemných vôd, vplyv ktorého sa najviac prejavuje počas dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov, ktorých výskyt bol v rokoch 2003 a 2004 pomerne častý.

Z pohľadu stromovej a krovinnej vrstvy je fytocenóza monitorovacej plochy typická pre často zaplavovaný lužný les. Vŕby celoročne dosahovali pokryvnosť podobnú predchádzajúcim rokom, boli optimálne olistené aj v čase letného zápisu. Predčasný opad olistenia nebol pozorovaný ani napriek častým júlovým nízkym vodným stavom za súčasných nízkych zrážkových úhrnov. Prirodzená absencia krovinnej vrstvy pretrváva. Bylinnú vrstvu, celoročne zapojenú na 100 %, však ovládla neofytná astra kopijovitá, ktorá postupne zatláča doterajšie pôvodné dominanty – lipkavca močiarneho a bleduľu letnú. Keďže invázna astra prežíva a po záplavách rýchlo zmladzuje, tento trend nebol pribrzdený ani záplavami v roku 2002, čím jej doterajšia jarná dominancia v roku 2004 už pokračovala aj v letných mesiacoch. Z hľadiska druhovej skladby bylinnej vrstvy je znepokojujúci postupný nárast zastúpenia druhov mierne vlhkých až vlhkých biotopov. Tieto druhy nahrádzajú zástupcov mierne mokrých až bahnitých biotopov, ktoré mali pred prehradením podiel 70-90 %. V hodnotení roka 2004 je ďalej potrebné spomenúť pokles zastúpenia druhov znášajúcich záplavy. Pozitívnym javom je, že ďalšie invázne druhy (okrem vyššie spomenutej astry kopijovitej) sa v spoločenstve stále nedokázali presadiť. Podobnosť sledovaného porastu s minulým rokom celoročne presahovala 70%. V medziročných porovnaniach ekoindexov však vyššie spomenuté pomalé zmeny spoločenstva zatiaľ nevidíme.

Terestrická fauna – Gastropoda: Nepriaznivé vlhkostné podmienky roku 2003 sa v typickej mokraďnej malakocenóze lokality prejavili v nepravidelnom výskyte niektorých polyhygrofilných druhov a vo výraznom poklese početnosti spoločenstva hlavne v čase letného odberu. Regenerácia spoločenstva v priaznivejšom roku 2004 bola nevýrazná – priemerná hustota druhov bola iba mierne vyššia a druhové spektrum spoločenstva sa v podstate nezmenilo. Pozitívnym javom je absencia prenikania xenocénnych (cudzích) druhov do pôvodnej malakocenózy, a podľa predpokladov sa štruktúra spoločenstva nenaruší ani vplyvom expanzie neofytnej astry. Pri očakávateľnom zlepšení hydrologických podmienok v nasledujúcich rokoch sa predpokladá ďalšia regenerácia kvalitatívnych a štrukturálnych znakov mokraďnej malakocenózy.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Oblasť monitorovacej plochy je počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná. Priamy vplyv VD Gabčíkovo na túto lokalitu nebol preukázaný.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, Opátskym ramenom (sledovanie vážok zahájené v roku 2002) a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Suchozemský biotop pre hodnotenie vývoja rastlinných spoločenstiev a terestrickej malakofauny sa nachádza v prechodnom lužnom lese na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Porast monitorovacej plochy vytvára spoločenstvo prechodného lužného lesa asociácie Fraxino-Populetum, podzväzu Ulmenion. Topoľový porast bol na jar primerane zásobený vodou. Zapojenosť stromovej etáže dosahuje po prebierke v oboch rokoch na jar 65 %, v letnom období roku 2004 však mierne poklesla. Avšak znaky presychania korún neboli v poraste zaznamenané ani napriek zhoršeným vlhkostným podmienkam (nedostatok zrážok v júli, nízke vodné stavy v Dunaji). Vývoj krovinnej vrstvy mal v roku 2004 podobný trend, pričom vývoj oboch vrstiev zodpovedá trendu predchádzajúcich rokov. Pokryvnosť bylinnej vrstvy bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výraznejšia, v čase oboch zápisov presahovala 90 %. Dominanty predchádzajúcich rokov si svoje postavenie udržali. Mozaikovitý rozklad etáže v čase suchých letných mesiacov nebol v tomto roku zaznamenaný, ale rastliny počas septembrového zápisu začínali byt' povädnuté. Ekologická konštitúcia porastu sa v podstate nemení, hoci niektoré ukazovatele naznačujú mierny posun spoločenstva smerom k vlhkomilnejšiemu – v porovnaní s údajmi pred prehradením majú druhy mierne mokrých až bahnitých biotopov zvýšené zastúpenie, čo je možné povedať aj o druhoch indikujúcich záplavy a kolísanie vlhkosti.

Makrofyty: Rok 2004 bol z hľadiska vývoja ekofáz na troch sledovaných úsekoch ramien v porovnaní s predchádzajúcim rokom priaznivejší – t.j. všade sa vyskytovala hydroekofáza (hoci nie celoročne). Výskyt druhov vlastnej vodnej vegetácie bol potvrdený na všetkých troch úsekoch, pričom ich zastúpenie bolo výrazne hojnejšie na úseku č. 1. Na úsekoch č. 2 a 3 prevládali močiarne a jednoročné druhy, ktoré sú nepriamo viazaných na vodné prostredie.

Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. Je však potrebné poznamenať, že toto kolísanie je modifikované denným kolísaním hladiny vody vplyvom prevádzkovania VD Gabčíkovo, ktoré pravdepodobne ovplyvňuje i zloženie pobrežnej fauny.

Ephemeroptera, Trichoptera: Nepravidelný výskyt podeniek a potočníkov vo vzorkách jednotlivých rokov sa vysvetľuje pravdepodobným vplyvom vyššie uvedeného denného kolísania hladiny vody Dunaja pod sútokom odpadového kanála a starého koryta. V roku 2004 bol zaznamenaný výskyt lariev jediného druhu potočníka a neboli registrované ani lietajúce imága týchto skupín živočíchov. Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú však veľmi chudobné aj na odklonenom úseku Dunaja, kde sa vplyvy denného kolísania hladiny vody neprejavujú.

Mollusca: Malakofauna tohto úseku Dunaja je dlhodobo chudobná. V ostatných rokoch väčšinou pozostáva z troch druhov, pričom nie je vysoká ani početnosť prítomných populácií. Napriek tomu, že hodnotená malakocenóza obýva opevnený breh Dunaja s pomerne rýchlym prúdením vody, zastúpenie jediného reofilného druhu v posledných rokoch klesá. V roku 2004 dosahuje síce najvyššiu hodnotu početnosti, ale jeho hromadný výskyt nebol pozorovaný a oba ďalšie prítomné ubikvistické druhy majú podobné zastúpenie.

Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal) a vážky sú od roku 2002 sledované aj v mŕtvom Opátskom ramene. K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji, pričom takýto stav po prehradení bol zaznamenaný jedine v roku 2002.

Cladocera: Hydrologický režim izolovaného ramena určeného pre monitoring skupín zooplanktónu bol počas vegetačného obdobia ostatných dvoch rokov nepriaznivý, pretože pokles výšky vodnej hladiny bol zaznamenaný už počas vegetačného obdobia. Adekvátne tomu, spoločenstvo perloočiek bolo v lete a na jeseň veľmi chudobné, v júli sa vyskytoval jediný zástupca s nízkou početnosťou, v októbri bolo zaregistrovaných niekoľko jedincov dvoch druhov. Spoločenstvo bolo druhovo pomerne bohaté iba na jar, keď pretrvávala i dominancia pravých planktonitov. Táto ekologická skupina mala pred prehradením Dunaja celoročnú dominanciu, v ostatných rokoch ju v dôsledku pokračujúceho zarastania ramena stráca.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok reagovalo na poklesnutú hladinu vody počas letných mesiacov miernejšie, než spoločenstvo perloočiek. Veslonôžky majú totiž v porovnaní s perloočkami menšie ekologické nároky najmä na obsah kyslíka a hodnotu pH vody. Výrazný letný pokles druhovej diverzity spoločenstva veslonôžok nebol zaregistrovaný, ale euplanktonické druhy aj v tomto spoločenstve stratili svoje dominantné postavenie.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné a nepravidelné. Vďaka jarným priaznivejším hydrologickým podmienkam bolo v tomto období zaregistrovaných niekoľko druhov podeniek i potočníkov, medzi ktorými sa našli i reofilné druhy. Svoju prítomnosť si vo vzorkách ďalších mesiacov zachováva jedine stagnikolná podenka Cloeon dipterum, potočníky už v lete a na jeseň neboli zaznamenané.

Odonata: Spoločenstvo vážok v Opátskom mŕtvom ramene (pozorovanom od roku 2002) tvorili druhy teplých, eutrofizovaných vôd aj s jarným výskytom semireofilného druhu. Väčšinou boli zachytené iba lietajúce imága druhov, pričom v predchádzajúcom roku bol zaznamenaný vyšší počet lariev týchto druhov. Pre upresnenie zoznamu druhov spoločenstva vážok oblasti boli v roku 2004 odobraté vzorky i z malých zaliatych depresií popri pôvodne sledovanom ramene. Larvy vážok boli nájdené iba v lete, ale v okolí ramena celoročne lietali imága viacerých druhov.

Pisces: Ichtyocenóza ramena sa počas dlhoročnej izolácie postupne ochudobnila. Prechodné výrazné obohatenie spoločenstva bolo zaznamenané po záplavách roku 2002, ale v rokoch 2003 a 2004 je opätovne tvorené iba štyrmi druhmi s nízkou početnosťou. Dominantným a jediným celoročne sa vyskytujúcim druhom roku 2004 je eurytopný Carassius auratus, ďalej bol zaznamenaný ďalší eurytopný zástupca, limnofilný a špecializovaný druh Misgurnus fossilis, ktorý prežíva i pri extrémnom prehrievaní ramena a znáša nižší obsah kyslíka. Rozšírenie druhov týchto ekologických skupín v ramene súvisí so stratou funkčnej úlohy neresiska fytofilných rýb v dôsledku absencie prepojenia s Dunajom aj v čase neresu. Vývoj ichtyocenózy je teda závislý od hydrologického režimu Dunaja (prepojenie s ramenom len počas vysokých prietokoch na Dunaji), ktorý nie je priamo ovplyvnený VDG, keďže sa nachádza pod sútokom starého koryta s odpadovým kanálom.

Terestrická fauna – Gastropoda: Malakocenóza sa udržiava v štádiu typickom pre suchšie štádiá mäkkého lužného lesa, aj keď lokalita býva pravidelne zaplavovaná. Počas záplav dochádza k premiešavaniu spoločenstiev celého okolia, preto je malakocenóza druhovo bohatá a pozostáva z druhov rôznych ekologických nárokov (od polyhygrofilných až po euryekné druhy). Dominantné zastúpenie v roku 2004 mal stredne vlhkomilný druh Arianta arbustorum, s mierne nižšou početnosťou sa vyskytovali euryekní a lesní hygrofilní zástupcovia. Letné prechodné ochudobnenie spoločenstva je javom pozorovaným v ostatných dvoch rokoch.

 

7.4.  Zhrnutie najdôležitejších zistení expedičného prieskumu stavu rybej populácie v starom koryte Dunaja (Černý J., 2005)

S cieľom doplnenia poznatkov z monitorovania prírodného prostredia v oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo o ichtyocenóze (uskutočňovaného elektrickým agregátom) sa na jeseň roku 2004 v spolupráci s Ústavom zoológie SAV realizoval expedičný prieskum rybej populácie Dunaja. Prieskum bol zameraný na stanovenie druhovej skladby rýb, relatívnej početnosti jednotlivých druhov rýb, stanovenie pomeru dravých a nedravých druhov a na vyhodnotenie stavu populácie rýb pri porovnaní s obdobím pred prehradením Dunaja viacerými dostupnými metódami súčasne – elektrolovom, odlovom do sietí a odlovom na udicu.

Počas expedičného prieskumu Dunaja bolo celkovo zaznamenaných 41 druhov rýb (vrátane záznamov tradičného monitoringu z dvoch komplexných monitorovacích plôch medzi 1991-2004). Všetkými použitými lovnými prostriedkami bolo pritom zachytených len päť rovnakých druhov. Nasledovná tabuľka druhov (Tab. 21) jednak dokazuje selektivitu lovných prostriedkov, a na druhej strane naznačuje, že odlov elektrolovom je napriek svojej selektivite najvhodnejšou metodikou pre monitoring vplyvov VDG na ichtyofaunu. Týmto lovným prostriedkom je možné zaznamenať väčšinu prítomných druhov.

Tab. 21 – Druhy rýb zaznamenané jednotlivými lovnými prostriedkami

Vplyvy VD Gabčíkovo na ichtyocenózu sa prejavujú hlavne narúšaním habitatov rýb a znemožnením migrácie alebo neresu. V pôvodnom koryte Dunaja došlo po prehradení k výrazným zmenám prietoku, rýchlosti prúdenia vody, ako aj stratifikácie koryta. Posunutím plytkého litorálu k stredu riečiska zaniklo množstvo prirodzených úkrytov pre ryby, čo následne vyvolalo zníženie početnosti i druhovej diverzity ichtyocenózy. V štruktúre spoločenstva nadobudli prevahu eurytopné druhy, reofilné druhy ustúpili. Absencia záplav inundačného územia po prehradení Dunaja znižuje množstvo biotopov predstavujúcich neresiská, čo sekundárne spôsobuje zmeny druhového zloženia ichtyocenózy. Preto je dôležité na úrovni manipulačného poriadku riešiť realizáciu simulovaných záplav. Sledovanie ichtyocenózy Dunaja ďalej vykazuje starnutie jednotlivých populácií rýb. Dochádza k zvyšovaniu priemernej dĺžky tela jedincov, čo signalizuje zvýšené zastúpenie dospelých jedincov, pričom sa mladšie ročníky nedopĺňajú. Naznačuje to problémy s reprodukciou, ktoré sú však známe aj z neovplyvnených úsekov Dunaja. Nezanedbateľný vplyv na početnosť a zloženie ichtyocenózy Dunaja môžeme ďalej pripísať aj ilegálnemu lovu rýb. Zoznam druhov jednoznačne ovplyvnených VD Gabčíkovo je zhrnutý v nasledovných bodoch:

-       spomedzi endemických druhov povodia Dunaja bol prevádzkou VD Gabčíkovo podstatnou mierou ovplyvnený len reofilný druh Gobio uranoscopus, u ktorého bol zaznamenaný ústup. Pričom aj v tomto prípade platí, že druh bol zriedkavý aj pred prehradením Dunaja;

-       likvidácia neresísk a pastvísk v ramenách vplyvom VDG sa z pontokaspických druhov najviac prejavuje v ústupe druhov Abramis sapa a Gobio albipinnatus, pričom by bolo treba zvážiť zaradenie druhého druhu medzi kriticky ohrozené (spolu s druhom Gobio gobio);

-       neprekonateľné bariéry – hať v Čunove a v Gabčíkove znemožňujú migráciu jediného katadrómneho druhu vyskytujúceho sa na našom území (Anguilla anguilla);

-       vplyv VDG na nepôvodné – introdukované a invázne druhy je pravdepodobne indiferentný, ich prípadné rozšírenie je vyvolané inými faktormi (napr. riečna doprava, zlepšenie kvality vody Dunaja, globálne otepľovanie, atď.). Je však potrebné spomenúť expanziu druhu Neogobius kessleri obývajúceho rovnaké habitaty a ekologickú niku ako pôvodný druh Cottus gobio, čím je jeho silným konkurentom a vytláča – až likviduje jeho populácie. Všeobecne platí, že hoci sa druhová diverzita ichtyocenóz šírením expanzívnych druhov zvyšuje, nepovažujeme to za priaznivý jav. Tieto druhy môžu totiž kompetičnými a predačnými vzťahmi následne vytláčať pôvodných zástupcov.

V záverečných kapitolách Správy expedičného prieskumu ichtyocenózy je zostavený aktuálny zoznam druhov rýb hodnoteného úseku hlavného toku Dunaja (Tab. 22.)

Tab. 22: Zoznam druhov rýb na úseku starého koryta Dunaja (rkm 1851-1811)

Správa na záver navrhuje niekoľko opatrení na zmiernenie resp. čiastočnú nápravu zmien ichtyocenózy vyvolaných človekom, nielen zmien vyvolaných vodným dielom Gabčíkovo. Najdôležitejším opatrením by bolo prepojenie ramennej sústavy so starým korytom Dunaja, čím by sa umožnila migrácia rýb do inundácie. Na zabezpečenie prepojenia by bolo možné vybudovať rybochody medzi starým korytom a ramenami a tiež v rámci jednotlivých sekcií ramennej sústavy rozdelených líniami prehrádzok. Rybochody však podľa autora správy slúžia na migráciu rýb len teoreticky, prakticky slúžia na ich ilegálne odlovenie. Za reálnejšie riešenie by bolo možné považovať úpravu litorálu ramennej sústavy. Vytvorením zálivov so zníženým brehom o niekoľko decimetrov by bolo možné vytvoriť litorál, ktorý by pri priemernom vodnom stave bol na suchu a porastený vegetáciou, avšak pri vyšších vodných stavoch by bol zaliaty vodou. Pri zabezpečení nadpriemerných prietokov v ramenách v čase neresu by sa na týchto miestach vytvárali vhodné podmienky na neres fytofilných druhov rýb. Zvýšenie početnosti ohrozených druhov rýb by bolo možné zabezpečiť odchovávaním a vysadzovaním týchto druhov, hoci sú bez hospodárskeho významu. Vplyv rybárskeho tlaku na všetky druhy rýb by bolo potrebné zmierniť prehodnotením a úpravou zákona umožňujúceho lov rýb pod bariérami a na zimoviskách, kde sa ryby zhromažďujú a koncentrujú. Úpravu zákona by pravdepodobne vyžiadal aj status ochrany kormorána veľkého, resp. bolo by potrebné zvážiť reguláciu jeho početnosti. Pred niekoľkými desiatkami rokov bol tento chránený druh na Dunaji veľmi vzácny. V súčasnosti v inundácii Dunaja lovia obrovské kŕdle tohto vodného vtáka, ktoré dokážu narobiť veľa škody vytláčaním húfov rýb na plytčiny a poranením i väčších jedincov.

 

7.5. Záver

Vplyvy vodného diela Gabčíkovo majú v jednotlivých častiach sledovaného inundačného územia rôzny charakter aj intenzitu. Napriek tomu, že zrážkové a teplotné pomery v roku 2004 bolo možné vcelku považovať za normálne, ba dokonca z hľadiska zrážok od januára do konca júna za priaznivé, rok 2004 bol pre porasty v inundácii druhým pomerne nepriaznivým rokom z hľadiska vlhkostných pomerov po mimoriadne priaznivých podmienkach roku 2002, kedy sa vyskytli dve prirodzené záplavy. Nedostatok zrážok a vysoké teploty vzduchu v letných mesiacoch boli podstatne menej výrazné ako v roku 2003, ale vďaka suchému hydrologickému roku, keď sa po väčšiu časť roka prietoky pohybovali pod priemerom, sa tieto nepriaznivé klimatické podmienky odrazili na nepriaznivých vlhkostných pomeroch.

Vývoj spoločenstiev v inundačnej oblasti Dunaja medzi starým korytom a derivačným kanálom je rôznorodý. Pozitívne vplyvy dotácie vody do ramennej sústavy a simulovaných záplav sú na monitorovacej ploche č. 2600 nad nápustným objektom zanedbateľné, preto trend dlhodobého vysúšania lokality (začínajúceho v druhej polovici XX. storočia) pokračuje. V suchozemských rastlinných spoločenstvách odumierajú topole a pribúdajú druhy suchých až čerstvých biotopov. Živočíšne spoločenstvá sú tvorené lesnými a euryhygrickými druhmi, typickými pre suché varianty mäkkých lužných lesov

Oblasť medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja sa vyznačuje regulovateľnou hladinou podzemnej vody a pravidelne sa vyskytujúcimi prirodzenými alebo umelými záplavami (plochy č. 2603 a 2604). Fytocenóza i terestrické živočíšne spoločenstvá plochy č. 2603 sú v súčasnosti najviac ovplyvňované dynamickým rozvojom etáže mladej porastotvornej dreviny pri pretrvávaní pomerne vhodných stanovištných podmienok pre vývoj spoločenstiev lužného lesa. Oživenie prietočného ramena plochy č. 2603 je v posledných rokoch najsilnejšie ovplyvnené výrubom pobrežného porastu a následným rozvojom makrofýt v presvetlenom vodnom telese. Tento vplyv sa najvýraznejšie prejavil v rozvoji tychoplanktonických druhov planktonických kôrovcov, pričom stieral i pretrvávajúce pozitívne vplyvy záplav v roku 2002. Ostatné sledované skupiny živočíchov sú po zavedení dotácie ramennej sústavy stabilizované a prispôsobené miernemu prúdeniu vody, v spoločenstvách väčšinou dominujú eurytopné a k prúdeniu indiferentné druhy.

Terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá plochy č. 2604 sú typické pre najvlhšie varianty lužných lesov, zaznamenané zmeny sa nevymykajú z prirodzených výkyvov.

Po prechodnom posilnení živočíšnych spoločenstiev mŕtveho ramena plochy č. 2604 počas záplav v roku 2002, v súčasnosti dochádza k ich opätovnému ochudobneniu v dôsledku izolovanosti. Na proces starnutia ramena poukazuje i prítomnosť druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit, druhov prehrievaných až vysychajúcich biotopov a druhov znášajúcich anoxické podmienky. Odvrátenie tohto procesu by umožnilo pravidelné prepojenie ramena s ostatnými časťami ramennej sústavy počas záplav.

Oblasť pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom je tiež pravidelne zaplavovaná (plochy č. 2608 a 2609), v niektorých častiach oblasti dochádza i k trvalému podmáčaniu. Trvalé zmeny druhového zloženia rastlinných a živočíšnych spoločenstiev plochy č. 2608 v posledných rokoch dosvedčujú aj doteraz predpokladanú nutnosť hydrotechnického riešenia oblasti, a to hlavne pre prípad nízkych vodných stavov Dunaja. Vývoj živočíšnych spoločenstiev rôznorodých ramien oblasti je v prvom rade ovplyvnený prepojenosťou ramien s ostatnými ramenami a hlavným tokom. Tieto zmeny sa najviac prejavujú v ichtyocenóze zachytenej v jednotlivých rokoch. Vo všeobecnosti ďalej platí, že spoločenstvá perloočiek a veslonôžok vykazujú pomerne malé zmeny, výskyt podeniek, potočníkov a vážok je v oblasti dlhodobo zriedkavý.

Trvalé narušenie typických, zachovalých terestrických spoločenstiev lokality č. 2609 sa pri súčasnej prevádzke VDG neočakáva, avšak v prípade dlhotrvajúcich nepriaznivých hydrologických a meteorologických podmienok (ako napr. v rokoch 2003 a 2004) sa môžu stať zraniteľnými. Pozorované zmeny súvisia s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja a súvisiacim zaklesávaním hladiny povrchových aj podzemných vôd, vplyv ktorého sa najviac prejavuje počas dlhotrvajúcich nízkych stavov.

Oblasť pod sútokom Dunaja a odpadového kanála nie je signifikantne ovplyvnená prevádzkovaním VDG. Terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá sledované na monitorovacej ploche č. 2612 sú stabilizované, ich zmeny nevymykajú z prirodzených výkyvov, hoci niektoré ukazovatele naznačujú pomalý posun spoločenstiev smerom k vlhkomilnejším. Prirodzený hydrologický režim ramien monitorovacej plochy č. 2612 bol v posledných dvoch rokoch nepriaznivý, druhovo a početnostne chudobné prítomné spoločenstvá živočíchov indikujú starnutie ramena.

Hlavné koryto Dunaja (plochy č. 2600, 2608 a 2612) sa vyznačuje osobitnými charakteristikami. Zmeny živočíšnych spoločenstiev hornej časti odkloneného úseku Dunaja sú badateľné hlavne v zníženom výskyte reofilných druhov a rozšírení eurytopných zástupcov. Ďalším všeobecným javom je pravdepodobný presun zástupcov rôznych spoločenstiev smerom do stredu riečiska, kde sú v súčasnosti používanými metódami odberu vzoriek nezachytiteľné. Dolný úsek odkloneného toku (kde zasahuje spätné vzdutie) a úsek pod sútokom s odpadovým kanálom je ovplyvnený denným kolísaním hladiny vody, čo môže narúšať vývin pobrežnej a temporálnej fauny. V zmenených, ale ustálených podmienkach starého koryta Dunaja je možné hovoriť o stabilizácii spoločenstiev v posledných rokoch.