5. Pôdna vlhkosť

 

5.1. Metodika zberu dát

V priebehu roka 2004 v monitoringu pôdnej vlhkosti nenastala žiadna zmena. Merania pôdnej vlhkosti sa uskutočňujú neutrónovou sondou. Pozorovania boli uskutočňované v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov s maďarskou stranou je zaradených 20 objektov (Tab. 15). Patria sem objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny „Biota“ (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny „Les“ (12 objektov), garantom ktorej je Lesnícky výskumný ústav Zvolen, výskumná stanica Gabčíkovo (LVÚ) (Obr. 5).

 Tab. 15: Zoznam pozorovaných lokalít

 

5.2. Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli v zmysle "Dohody" a "Štatútu" tabuľkovo a graficky spracované. Vypracované grafy a tabuľky sú uvedené v prílohách Národnej ročnej správy z monitorovania za rok 2004 (Tabuľkové a Grafické prílohy). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 2004, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov, vrátane údajov o hladine podzemnej vody v mieste merania pôdnej vlhkosti. Ako podporné údaje sú do výmeny zaradené aj údaje priemerných denných teplôt a denných zrážkových úhrnov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Grafické znázornenie nameraných údajov bolo vyhotovené v dohodnutom tvare a pozostáva z dvoch typov grafov:

1.    Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala len v prípade najmenej štyroch meraní po hĺbke.

2.    Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2003. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite.

Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:            2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:     2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

 

5.3. Hodnotenie monitorovaných lokalít

Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na hodnotení údajov nameraných v roku 2004. Základné údaje o lokalite, ako aj vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobná charakteristika lokality je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996. V priebehu roka 2004 pôdnu vlhkosť významne ovplyvnili nízke prietoky počas vegetačného obdobia 2003 a začiatkom hydrologického roka 2004. Pôdna vlhkosť sa na prevažnej väčšine lokalít situovaných v inundácii, ktoré sú závislé na hladine podzemnej vody, pohybovala blízko dlhodobých minimálnych hodnôt. Povrchové vrstvy boli podobne ako v predchádzajúcom roku ovplyvnené nedostatočným množstvom zrážok.

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1841. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody nie je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) možné. Napriek miernemu zvýšeniu hladiny podzemnej vody po vybudovaní dnovej prehrádzky v roku 1995 sa vlhkostné pomery lokality, v porovnaní s obdobím pred vybudovaním prehrádzky, v podstate nezmenili, pretože hladina podzemnej vody sa stále pohybuje v štrkopieskoch. K zvýšeniu vlhkosti dochádza len vplyvom pomerne výdatných zrážok a na jar, keď dochádza ku kombinácii topenia sa snehu so zrážkami (ako napr. v období február až apríl 1996 a 2000, prípadne začiatok roka 2002). Priaznivo sa na pôdnej vlhkosti prejavuje prevádzanie povodňových prietokov starým korytom Dunaja (napr. marec a najmä august 2002). (Obr. 5-1a). Rok 2003 sa vyznačoval výrazným poklesom pôdnej vlhkosti najmä vo vrstve 100-200 cm, čo bolo spôsobené dlhotrvajúcimi nízkymi stavmi na Dunaji (v podstate celá druhá polovica hydrologického roka 2003 a začiatok hydrologického roka 2004) a nedostatkom zrážok. V dôsledku toho zásoba pôdnej vlhkosti nedosiahla úroveň predchádzajúcich rokov a v priebehu vegetačného obdobia sa rýchlo vyčerpala.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, čo dokazuje, že sú takmer výlučne závislé od zrážok, teploty a evapotranspirácie. Podzemná voda sa na dotácii tejto vrstvy v minulosti podieľala iba za extrémne vysokých stavov, čo platí aj v súčasnosti. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až marec, avšak v roku 2004 bolo nasýtenie pôdnych vrstiev nedostatočné. Najvyššia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti vo vrstve do 1 m sa na tejto lokalite vyskytla v marci 2004 (Obr. 5-1b). Od konca marca pôdna vlhkosť sústavne klesala a najnižšie hodnoty dosiahla v septembri 2004. Koncom roka vplyvom zrážok obsah pôdnej vlhkosti mierne stúpol. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2004 bola 8,86 objemových %, najvyššia 28,81 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti vyrovnanejší, menej závislý na krátkodobých zrážkach alebo teplotných výkyvoch. Avšak aj v tejto hĺbke sa výrazne prejavuje sezónnosť. Po uvedení vodného diela do prevádzky nastal v tejto oblasti pokles už i tak zaklesnutej hladiny podzemnej vody. Tento pokles spôsobil, že hladina podzemnej vody stratila kapilárny kontakt s pôdnym profilom a k dotácii pôdneho profilu od hladiny podzemnej vody vôbec nedochádza (Obr. 5-1a). V roku 2002 a na začiatku roka 2003 bol však vlhkostný režim vďaka dvom povodniam a výdatným zrážkam na prelome rokov výrazne ovplyvnený a v uvedenej hĺbke hodnoty pôdnej vlhkosti dosiahli hodnoty podobné hodnotám pred prehradením Dunaja. Avšak od januára hodnoty pôdnej vlhkosti sústavne klesali a s výnimkou konca zimného obdobia (marec 2004) klesali aj v priebehu celého hydrologického roka 2004. Koncom roka dosiahli najnižšie hodnoty za celé sledované obdobie. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 11,57 objemových %, najvyššia 20,85 objemových %. Aj tieto hodnoty poukazujú na výrazný deficit pôdnej vlhkosti v tomto hĺbkovom intervale (Obr. 5-2b).

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Najintenzívnejší je tento vplyv do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m, kde sa nedostatok vlahy prejavuje v mesiacoch máj až september. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 0,8 až 1,5 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne vyznieva. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja. Naviac je z obrázka zrejmé, že v hĺbke 1,5 m a 2 m prebiehajú ostré litologické hranice. Vrstva do hĺbky 2 m sa po povodniach v roku 2002 nasýtila a vysoký obsah pôdnej vlhkosti si udržala až po začiatok vegetačného obdobia 2003. Priebeh hladiny podzemnej vody od roku 1995 odráža režim prietokov v starom koryte Dunaja. Z obrázka je zrejmé, že zmena prietoku z 250 na 600 m³s^-1 v podzemnej vode znamená stúpnutie hladiny o cca 80 cm. Stúpnutie prietoku v starom koryte Dunaja z cca 250 m³s^-1 na cca 2450 m³s^-1 v marci 2002, vyvolalo stúpnutie hladiny v koryte Dunaja o cca 4,7 m, čo na lokalite spôsobilo stúpnutie hladiny podzemnej vody o cca 2,5-3 m. V auguste 2002 pri prietoku 7170 m³s^-1 bola lokalita zaplavená. Keďže pôdna vlhkosť na tejto lokalite nie je závislá na hladine podzemnej vody, nízke prietoky v Dunaji sa na hodnotách pôdnej vlhkosti neprejavili. V dôsledku nedostatočných zrážok v priebehu roka 2004 je možné pozorovať výrazné preschnutie pôdnych vrstiev až do hĺbky 4 m. Na tejto lokalite je potrebné zdvihnúť hladinu podzemnej vody aspoň o 2 až 3 m.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2709 sa do prehradenia Dunaja pohybovala takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa po prehradení Dunaja väčšinou pohybuje v jeho dolnej polovici maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 3 m pod terénom. V roku 2004 sa hladina pohybovala 2,5 až 3,5 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, od roku 1999 sú amplitúdy väčšie. Pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty. Dlhotrvajúce sucho v roku 2003 sa nepriaznivo odrazilo na pôdnej vlhkosti tejto vrstvy a priemerná vlhkosť klesla až k najnižším dosiahnutým hodnotám. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl, v roku 2004 sa vytvárala len pomaly a pôdny profil bol zásobený nedostatočne. Najnižšie hodnoty v roku 2004 dosiahla pôdna vlhkosť v septembri. V roku 2003 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 12,16 objemových %, najvyššia 33,23 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti prevažne závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. Nepriaznivé podmienky v roku 2003 sa počas vegetačného obdobia prejavili na nižších hladinách podzemnej vody. Pôdne vlhkosť sa však v dôsledku nízky prietokov a nedostatočného množstva zrážok v zimnom období 2004 nedoplnila, čo sa prejavilo v dlhotrvajúcich nízkych hodnotách pôdnej vlhkosti. Pôdna vlhkosť v roku 2004 sa začala dopĺňať až po zvýšení prietokov do starého koryta Dunaja podľa letného režimu. Po skončení vegetačného obdobia klesla na úroveň cca 20 objemových %. V priebehu roka 2004 pôdna vlhkosť dosiahla vôbec najnižšie minimálne ale aj maximálne hodnoty. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 15,98 objemových %, najvyššia hodnota bola 26,59 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-2a) je vplyv klimatických pomerov menej výrazný. Prejavuje sa najmä v letných mesiacoch pri nedostatku zrážok, kedy dochádza k presúšaniu pôdneho profilu až do hĺbky cca 0,8-1 m. Na prelome rokov 2003-2004 je vidieť pretrvávanie nízkych hodnôt pôdnej vlhkosti v dôsledku nedostatočného zásobovania od hladiny podzemnej vody a zrážok. V horných vrstvách je koncom zimného obdobia vidieť čiastočné doplnenie pôdneho profilu, avšak vo vrstvách pod 1 m sa pôdna vlhkosť čiastočne doplnila až pri najvyšších stavoch v starom koryte Dunaja. Podobne suché obdobie je možné identifikovať v rokoch 1994/1995.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2710 a 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,5-1 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramenách. Hladina podzemnej vody na lokalite prevažne kolíše od 0,5 do 1,5 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti iba mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Jestvujúce kolísanie súvisí so striedaním sa zimného a letného režimu prietokov v ramennej sústave a s klimatickými pomermi, resp. evapotranspiráciou. Po väčšinu roka 2004 sa hodnota pôdnej vlhkosti pohybovala na úrovni nasýtenia. Pôdna vlhkosť na tejto lokalite je takmer výlučne závislá na hladine podzemnej vody, čo je vidieť na tom, že počas tzv. zimného režimu prietokov sa vlhkosť klesala, kdežto počas letného režimu prietokov sa pohybovala na úrovni nasýtenia. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2004 bola 43,45 objemových %, najvyššia 49,35 objemových % (Obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa prakticky pohybujú na úrovni nasýtenia. Je to spôsobené tým, že hladina podzemnej vody sa v priebehu roka pohybuje v hornej časti tohoto hĺbkového intervalu. V roku 2004 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 42,72 objemových %, najvyššia 44,78 objemových %. Aj tieto hodnoty naznačujú, že priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti bol po celý rok 2004, tak ako aj za celé predchádzajúce obdobie, vyrovnaný.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-3a) je vidieť, že vplyv klimatických pomerov na tejto lokalite je zanedbateľný. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2004 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov, ktorá je približne v hĺbke 4,6 m. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde č. 2711 pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších vodných stavov. Pri porovnaní priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky sa dá usúdiť, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemerných a minimálnych hladín. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch občas dochádza k zatopeniu monitorovaného územia. V prípade dlhotrvajúcich nízkych stavov, ako to bolo v druhej polovici hydrologického roka 2003 a na začiatku hydrologického roka 2004, sa výrazne prejavuje nedostatočné zásobovanie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou. Deficit pôdnej vlhkosti je v ostatných dvoch rokoch výrazný.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá a maximá sa viažu na minimá a maximá priebehu hladiny podzemnej vody. V zimnom období sa však na tvorbe pôdnej vlhkosti výrazne podieľajú aj zrážky. V ostatných dvoch rokoch sa však dá konštatovať, že tvorba zásob pôdnej vlhkosti v tomto hĺbkovom intervale závisí výlučne na zrážkach, ktoré začínajú hrať dominantnú úlohu. Z Obr. 5-4b je vidieť, že po prehradení Dunaja a uvedení vodného diela do prevádzky hodnoty pôdnej vlhkosti sústavne mierne klesajú. Je to spôsobené najmä tým, že zatiaľ čo v období pred prehradením Dunaja sa priemerná hladina podzemnej vody pohybovala okolo rozhrania pôdneho profilu a štrkov, po prehradení sa priemerná hladina podzemnej vody väčšinou pohybuje v štrkoch a zásobovanie pôdnej vrstvy kapilárnym vzlínaním je prerušené. V roku 2004 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 7,85 objemových %, najvyššia 22,27 objemových %. Namerané hodnoty opäť patria k najnižším za celé pozorované obdobie.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Dôvodom je, že hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu, pričom pri dotyku hladiny podzemnej vody s pôdnym profilom sa hodnoty pôdnej vlhkosti pohybujú na úrovni nasýtenia. Na tvorbe pôdnej vlhkosti v ostatných dvoch rokoch sa na tejto lokalite podieľali prevažne zrážky, čo je pre túto lokalitu netypické. V zimnom období hydrologického roka 2004 nedošlo k zásobeniu pôdneho profilu vlhkosťou, čo sa výrazne prejavilo na vegetácii. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2004 bola 2,42 objemových %, najvyššia 32,04 objemových %, čo sú opäť hodnoty, ktoré patria k najnižším hodnotám za celé pozorované obdobie. Pri neriešení problému dotácie vody, resp zvýšenia hladiny sa táto lokalita z hľadiska vývoja lesných porastov a bioty stáva ohrozenou.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný do hĺbky cca 0,6 m. Aj tento najvrchnejší horizont je však občas dotovaný podzemnou vodou a to vždy v čase zvýšených prietokov na Dunaji. V hĺbke 0,6 až 1,0 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva a uplatňuje sa už vplyv hladiny podzemnej vody, avšak v ostatných dvoch rokoch boli vrstvy do hĺbky 2 m, až na jednu výnimkou závislé výlučne od zrážok. Podobný jav sa odohral už aj v roku 1994, avšak netrval tak dlho. Je zrejmé, že pri relatívne nízkych stavoch na Dunaji, keď sa v priebehu roka nevyskytnú prietoky nad 4500 m³s^-1, začína byť vodný režim lokality závislý výlučne od zrážok. Táto skutočnosť bude mať výrazný vplyv na premenu lokality. Výsledky monitoringu lesných porastov a bioty poukazujú na potrebu urýchleného doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou, tak aby sa priemerné hladiny podzemných vôd zvýšili o 0,5 až 1 m, inak je možné očakávať trvalú zmenu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev smerom k suchomilnejším.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa hladina podzemnej vody prevažne pohybovala v dolnej časti pôdneho profilu v hĺbke cca 2,5 m, avšak ostatných dvoch rokoch v dôsledku erózie dna koryta a v dôsledku nízkych prietokov na Dunaji hladina podzemnej vody kolísala prevažne v hĺbke 2-4,5 m.. Zásobovanie pôdneho profilu vodou v tejto lokalite bolo závislé ako na hladine podzemnej vody, tak aj na zrážkach a to hlavne v zimnom období. V ostatných dvoch rokoch sa však pôdna vlhkosť dopĺňala prevažne zo zrážok (Obr. 5-5b).

Aj na tejto lokalite, ktorá bola považovaná za neovplyvnenú vodným dielom, bola pôdna vlhkosť výrazne ovplyvnená nízkymi vodnými stavmi počas vegetačného obdobia. Vplyvom erózie dna sa hladina podzemnej vody postupne prestáva podieľať na dotácii pôdneho profilu. Hodnoty pôdnej vlhkosti boli ovplyvnené výrazným presušením pôdy v druhej polovici hydrologického roka 2003 a pôdna vlhkosť nebola dostatočne obnovená ani v zimných mesiacoch hydrologického roka 2004. Namerané hodnoty opäť patrili k najnižším za celé pozorované obdobie.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, a zodpovedá režimu pri ktorom je pôdna vlhkosť prevažne závislá od zrážok. Minimá sa viažu na vegetačné obdobie, resp. jeho koniec a maximá na vysoké stavy hladiny podzemnej vody, resp. dotáciu zo zrážok v zimnom období. Pôdny profil je v zimnom období dotovaný zrážkami, po nástupe vegetácie dochádza ku klesaniu hodnôt pôdnej vlhkosti, pričom minimá sa vyskytujú koncom vegetačného obdobia. V roku 2004 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 6,78 objemových %, najvyššia 16,91 objemových %. Pôdny profil sa za ostatné dva roky výrazne presušil.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti tiež rozkolísaný. Dôvodom je, že hladina podzemnej vody kolíše v dolnej časti pôdneho profilu. Priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti odráža režim hladiny podzemnej vody v danej lokalite a nie je tak závislý na zrážkach a evapotranspirácii, avšak v ostatných dvoch rokoch v dôsledku nízkych stavov a zaklesnutiu koryta začína závislosť na zrážkach prevažovať. Po uvedení vodného diela do prevádzky mali hodnoty pôdnej vlhkosti podobný priebeh ako pred ním, avšak od roku 2003 sú výrazne ovplyvnené nízkymi vodným stavmi a eróziou koryta. V roku 2004 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 12,20 objemových %, najvyššia hodnota bola 25,29 objemových %, čo ich priraďuje k najnižším priemerným hodnotám za celé pozorované obdobie.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1,0 m. Nedostatok vlahy sa najviac prejavuje v mesiacoch júl až október. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl, v rokoch 2003 a 2004 sa však pôdny profil v podstate iba vyprázdňoval. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie. Ostatné dva roky sa hladina podzemnej vody prevažne pohybovala v hĺbke pod 2 m, čo sa prejavilo výrazným presušením pôdneho profilu. V prípade dlhotrvajúcejších suchších období, kombinovaných s nízkymi stavmi na Dunaji je možné aj túto lokalitu považovať za ohrozenú.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 2-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov trochu rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, v roku 2004 sa pohybovali v intervale 9-21 objemových %. Na lokalite č. 2717 sa zväčša pohybujú v intervale 20-30 objemových %, v roku 2004 v intervale 25-32 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 22-32 objemových %, v roku 2004 v intervale 25-34 objemových %. V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, čo platí aj pre rok 2004, na lokalite č. 2717 v intervale 28-35 objemových %, v roku 2004 v intervale 29-36 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 12-27 objemových %, v roku 2004 v intervale 12-23 objemových %. Na hodnotených lokalitách nie je možné sledovať zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti z dôvodu zmeny hladiny podzemnej vody.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2004 sú uvedené v Tab. 16.

 Tab. 16: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2004

 

Monitorovacie objekty č. 2716-2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759 a 2760 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Avšak je nutné poznamenať, že v ostatných dvoch rokoch sa na pozorovacích lokalitách č. 2755 a 2756 (Gabčíkovo-Istragov) výrazne prejavuje vplyv erózie koryta Dunaja pod vodným dielom Gabčíkovo a nepriaznivý vplyv nízkych prietokov na Dunaji v priebehu hydrologického roka (absencia a v prípade výskytu krátke trvanie prietokov nad 4500 m³s^-1, ktoré vyššie uvedené vplyvy doteraz dokázali eliminovať). Na lokalitách č. 2761, 2762, 2763 a 2764 sú hodnoty pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch závislé od klimatických pomerov.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2004 sú uvedené v Tab. 17:

Tab. 17: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2004

Je dôležité poukázať na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti najmä v druhej polovici vegetačného obdobia. Toto je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Druhým veľmi dôležitým faktorom pri tvorbe a dopĺňaní pôdnej vlhkosti je realizácia umelých záplav inundácie, ktoré sú osobitne dôležité v prípade nepriaznivých hydrologických a klimatických podmienok.

Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2004 pre hĺbku do 1 m, ako aj pre hĺbku od 1 do 2 m boli na lokalitách č. 2755 a 2756 opäť výrazne ovplyvnené nízkymi stavmi na Dunaji a nedostatkom zrážok počas vegetačného obdobia. Na oboch lokalitách a v oboch hĺbkových intervaloch pretrvávalo výrazné presušenie pôdneho profilu. Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti ku koncu vegetačného obdobia opäť patrili k najnižším za celé pozorované obdobie. Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2757 a 2758 sú v prvej polovici roka 2003 pohybovali v rámci hodnôt predchádzajúcich rokov, avšak v druhej polovici vegetačného obdobia pokračovalo vyprázdňovanie pôdneho profilu pod úroveň ostatných rokov a zdá sa, že vlhkostný režim sa tu stabilizoval. Na lokalitách č. 2759 až 2761 dochádza k postupnému veľmi miernemu klesaniu pôdnej vlhkosti, čo zrejme súvisí s miernym klesaním hladiny podzemnej vody. Na týchto lokalitách sa priaznivo prejavuje zásobovanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti. Je však potrebné uskutočniť opatrenia na zamedzenie postupnej kolmatácie ramien a tým postupnému znižovaniu hladín podzemných vôd. Naviac je čoraz citeľnejšie poznať absenciu umelých záplav, ktoré neboli realizované od roku 2000. Nedostatok zrážok počas vegetačného obdobia roka 2004 sa prejavil aj na týchto lokalitách a to predovšetkým v pôdnom profile do 1 m. V hlbších polohách sa prejavil menej výrazne. Na lokalite č. 2762 sa nedostatok zrážok, v dôsledku toho, že sa nachádza neďaleko starého koryta Dunaja, prejavil v oboch hĺbkových intervaloch a priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti sa počas roka 2004 pohybovali blízko minimálnych hodnôt (najmä v hĺbkovom intervale 1 až 2 m). Na lokalitách č. 2763 a 2764, ktoré sa nachádzajú v hornej časti inundácie (Dobrohošť-Vojka) je vidieť, že pôdna vlhkosť vo vrstve do 1 m závisí výlučne na zrážkach a pri ich nedostatku dochádza k výraznému presúšaniu pôdneho profilu. Keďže hĺbkový interval 1 až 2 m je tvorený prevažne štrkom obsah pôdnej vlhkosti je veľmi nízky a pri súčasnej úrovni hladiny podzemnej vody sa dajú predpokladať problémy pri opätovnom zalesňovaní lesných stanovíšť. Na lokalitách č. 3804 a 3805, ktoré sa nachádzajú pod vodným dielom Gabčíkovo boli v dôsledku extrémne nízkych stavov na Dunaji v roku 2003, ale aj počas roka 2004 zaznamenané najnižšie hodnoty pôdnej vlhkosti za celé pozorované obdobie. Je predpoklad, že aj na týchto lokalitách sa okrem nepriaznivej hydrologickej situácie začína prejavovať negatívny vplyv erózie koryta Dunaja. Na oboch lokalitách došlo v ostatných dvoch rokoch k výraznému preschnutiu celého pôdneho profilu.

Na priebeh hladiny podzemnej vody má významný vplyv realizovanie umelých záplav. Podľa výsledkov monitorovania pôdnej vlhkosti je ich uskutočňovanie nevyhnutné aspoň raz do roka.

Hodnoty pôdnej vlhkosti koncom vegetačného obdobia 2004 na všetkých lokalitách sa opäť priblížili k dlhodobo najnižším hodnotám.

 

5.4. Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti v roku 2004 je možné konštatovať, že na priemerných hodnotách pôdnej vlhkosti sa výrazne prejavili nízke vodné stavy na Dunaji a nedostatok zrážok počas vegetačného obdobia roku 2003 a na začiatku hydrologického roka 2004. Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách v inundácii sa opäť často približovali k minimálnym hodnotám za celé pozorované obdobie. Na základe monitoringu predchádzajúcich rokov je možné konštatovať, že na lokality situované v inundácii majú pozitívny vplyv umelé záplavy ako aj prirodzené povodne prepúšťané v starom koryte Dunaja. Záplavy by bolo vhodné realizovať dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl, najneskôr začiatkom mája, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha (ako tomu bolo počas vegetačného obdobia v rokoch 2003 a 2004). Z hľadiska optimálneho účinku umelých záplav by bolo vhodné kombinovať zvýšené prietoky do ramennej sústavy aj so zvýšenými prietokmi v starom koryte Dunaja.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2755, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Ako ohrozené lokality sa vplyvom pokračujúcej erózie dna Dunaja začínajú ukazovať lokality v oblasti Istragova a pod zaústením odpadového kanála do Dunaja.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že sa vlhkostný režim v priebehu hodnoteného obdobia nezmenil.