4. Kvalita podzemných vôd

4.1. Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 11). Objekty vodární využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         ChSK_Mn, TOC, SiO₂

V polovici roka 2004 Bratislavská vodárenská spoločnosť ukončila čerpanie a monitoring kvality podzemnej vody na objekte č. 116 Kalinkovo (S-4). Od júla 2004 sa náhradným objektom stal objekt č. 119 Kalinkovo (S-10). Objekt S-10 sa čerpal pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, čerpanie sa ukončilo v roku 1992. V období rokov 1993 – 2004 bolo čerpanie zastavené. V hodnotení kvality podzemnej vody v roku 2004 uvádzame údaje z oboch studní.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZVS, BVS, ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP, š.p. OZ Bratislava. Analytické postupy uvedené v novelizovanej norme (júl 1998) STN 75 7111 vychádzajú z normy STN 830520, Fyzikálno-chemický rozbor pitnej vody, prípadne zo STN ISO, STN EN, ISO, EN ISO a iných odporúčaných noriem. Odporúčané normy sú presne uvedené v Prílohe D normy STN 75 7111.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

SHMÚ

V teréne sú stanovované teplota vody, pH, merná vodivosť pri teplote vody T vo vrte, merná vodivosť prepočítaná pre T = 25 °C, rozpustený kyslík, percento nasýtenia kyslíkom, KNK_4.5 a ZNK_8.3. Celková alkalita a acidita je stanovená titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody sú odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpá sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie) je umiestnené pod hladinou podzemnej vody a slúži na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni; druhé (ponorné) slúži na simultánny odber vzorky z filtra z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixujú na základe požiadaviek laboratória. Vzorka je transportovaná v chladničke a dopravená do laboratória do 24 hodín.

Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Analýza odobratých vzoriek podzemných vôd z pozorovacích objektov prebieha v dvoch laboratóriách: v akreditovanom geoanalytickom laboratóriu ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a v akreditovanom laboratóriu SVP, š.p. OZ Bratislava. Časť vzoriek sa v teréne fixuje, v Tab. 12 uvádzame použité fixačné činidlá jednotlivých laboratórií:

Tab. 12: Fixácia vzoriek z pozorovacích objektov

ZVS, BVS

Vzorka sa odoberá z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa elektrometricky (datasonda H-20G) stanovujú ukazovatele teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík. Vzorka sa pri zjavnom znečistení (napr. skorodovaným materiálom vrtu) filtruje. Vzorky sú analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3 (marec 1999). V teréne použité fixačné činidlá uvádzame v Tab. 13.

Tab. 13: Fixácia vzoriek z vodárenských objektov

4.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Podrobné spracovanie kvality podzemnej vody z hľadiska chemického, z hľadiska možných prebiehajúcich procesov v podzemnej vode a z hygienického hľadiska je uvedené v Národnej správe za rok 2002. Celé 10 ročné obdobie (od 1.10.1992 do 31.10.2002) bolo vyhodnotené ku klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (Tab. 14). Na záver bol zhodnotený vývoj kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za celé 10 ročné obdobie.

V roku 2004, podobne ako v roku 2003, bolo hodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na sledovaných objektoch (vodných zdrojoch, pozorovacích objektoch) uskutočnené:

-       voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu za obdobie od 1.1.1992 do 31.12.2004

-       ako stručné zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za obdobie 1.10.1992 - 31.10.2004

Nasledujúca tabuľka uvádza klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa novej Vyhlášky č.151/2004 MZ SR z 26. januára 2004 (kurzíva). Vyhláška č. 151/2004 úplne transponovala smernicu Rady 98/83/EC z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

Tab. 14: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

IH    –     indikačná hodnota                                                OH     –      odporúčaná hodnota

MH –      medzná hodnota                                                   NMH –      najvyššia medzná hodnota

Dlhodobý priebeh sledovaných ukazovateľov kvality podzemných vôd je graficky spracovaný pre dva reprezentatívne vodné zdroje (Rusovce a Kalinkovo) na Obr. 4-1 až 4-20 v prílohe Národnej správy (Grafické prílohy).

4. 3. Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pravá strana Dunaja

Vodný zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodný zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody. Vodný zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodný zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri vodnom zdroji Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja.

Ľavá strana Dunaja

Vodný zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodný zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia na zabránenie kolmatovania miest infiltrácie v Dunaji a kvôli predpokladanému zhoršeniu kvality jeho vody. Vodný zdroj Gabčíkovo leží v mieste, kde odpadový kanál drénuje územie a podzemná voda k vodnému zdroju priteká hlavne z oblasti vnútrozemia Žitného ostrova.

Vodné zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodné zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála, pod drenážnym vplyvom starého koryta Dunaja a vplyvom ramennej sústavy, ktorá tento vplyv sčasti eliminuje.

4.3.1.   Dlhodobé zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutých v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.1.1992 do 31.10.2004

Vodné zdroje

Kvalita vody na vodných zdrojoch je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú:

-       na VZ Bodíky, kde sa vyskytlo jedno prekročenie limitnej hodnoty pre amónne ióny (rok 2001) a 22 prekročení limitnej hodnoty pre mangán zo 45 nameraných údajov

-       na VZ Rusovce so 4 prekročeniami limitnej hodnoty pre sírany (všetky v roku 1992) z 56 meraných údajov

-       na VZ Kalinkovo (objekt č. 116) 1 prekročenie limitnej hodnoty pre mangán (v roku 2004) zo 155 nameraných údajov a 1 prekročenie limitnej hodnoty pre železo (v roku 2004) zo 154 nameraných údajov.

Podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody (viď. tabuľka v Grafickej prílohe Národnej správy) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú nutrienty (najmä amónne ióny, dusitany – hlavne na objektoch 899/1, 170/2), mangán (hlavne na objekte 899/1), železo (hlavne na objektoch 170/2, 872/1). Ojedinele sa vyskytujú prekročenia horčíka, ChSK_Mn a chloridov. Podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy.

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za obdobie 1.10.1992 - 31.10.2004

Pravá strana Dunaja (vodné zdroje: Rusovce - objekt č. 102, Čunovo - objekt č. 2559, Pečniansky les – objekty č. 906, 907), pozorovacie objekty: č. 899/1, 888/1, 872/1)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení veľmi podobná. Prehradenie malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení na tomto vodnom zdroji výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa následne prejavilo v poklese hodnôt vodivosti. Pokles hodnôt katiónov, aniónov a vodivosti sa stabilizoval v rokoch 1996-2002. Na vodnom zdroji Čunovo v sledovanom období pretrváva mierne vzostupný trend hodnôt pH. Bol zaznamenaný aj pokles katiónov a aniónov, podobne ako na vodnom zdroji Rusovce, avšak v menšej miere. Pokles sa prejavil najmä pri sodíku, chloridoch a síranoch. Po poklese koncentrácií jednotlivých ukazovateľov dochádza od roku 1998-1999 k stabilizácii ich koncentrácií a jednotlivé katióny príp. anióny sa zväčša pohybujú v úzkom intervale, prípadne majú mierne vzostupný trend (vápnik, horčík). Klesajúci trend hodnôt síranov a hydrogénuhličitanov sa v roku 2002 zastavil. Na oboch vodných zdrojoch po prehradení došlo k poklesu obsahu dusičnanov, avšak od roku 2001 je badateľný mierne vzostupný trend na oboch vodných zdrojoch. Na oboch vodných zdrojoch došlo k poklesu organického znečistenia charakterizovaného ako ChSK_Mn. Hodnoty TOC sú na oboch vodných zdrojoch rozkolísané, pričom v rokoch 2003-2004 je badateľný mierny nárast hodnôt TOC.

V blízkosti vodného zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899 a medzi vodnými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888 a 872.

Kvalita podzemnej vody na objekte 899/1 je veľmi podobná kvalite na vodnom zdroji Rusovce. Po prehradení došlo k významnému poklesu koncentrácií katiónov (sodík, vápnik, horčík), aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) s následnou stabilizáciou hodnôt (jednotlivé ukazovatele individuálne od roku 1997). Podobne ako na vodnom zdroji Rusovce klesala aj vodivosť. Pozorovací objekt 899/1 vykazuje oproti vodnému zdroju Rusovce rozdiely v teplote (v rokoch 1993-1997 pokles, od roku 1998 postupný mierny nárast hodnôt, pričom hodnoty sú menej rozkolísané), v obsahoch železa (vyššie hodnoty), mangánu a amónnych iónov (vzostupný trend a vysoké koncentrácie) a nízky obsah kyslíka, čo poukazuje na redukčné podmienky v podzemných vodách v tejto oblasti. Obsahy ChSK_Mn na pozorovacom objekte klesá miernejšie, hodnoty TOC sú rozkolísané.

Chemizmus pozorovacích objektov 888/1 a 872/1 je podobný u ukazovateľov ako sú teplota (vzostupný trend hodnôt), pH (mierny pokles v rokoch 2003-2004), sodík, draslík, vápnik (pokles a následná stabilizácia hodnôt), horčík, amónne ióny (v ostatných rokoch na úrovni medze stanovenia), mangán (v ostatných rokoch zväčša na úrovni medze stanovenia), chloridy (dlhodobý mierny pokles, v roku 2004 mierny vzostup koncentrácií), fosforečnany (zväčša na úrovni medze stanovenia), kremičitany, kyslík (od roku 1999 stúpajúci trend), ChSK_Mn (mierny pokles hodnôt), TOC (vzostup hodnôt). Pri niektorých ukazovateľoch (vodivosť, vápnik, dusičnany, sírany, hydrogénuhličitany, ChSK_Mn) došlo na objekte 888/1 v rokoch 1997-2000 k ich miernemu poklesu a následnej stabilizácii hodnôt. Na objekte 872/1 po miernom vzostupnom trende 1993-1995 (vodivosť, vápnik, sírany, hydrogénuhličitany, ChSK_Mn) došlo v rokoch 1997-2000 k ich miernemu poklesu a od roku 2001 k následnej stabilizácii hodnôt. Obsah dusičnanov v rokoch 1993-1995 prudko poklesol, v rokoch 1996-2001 je badateľný stúpajúci trend a v rokoch 2002-2004 stabilizácia hodnôt.

Obsahy železa boli najmä v období rokov 1993-1996 na objekte 872/1 vysoké (maximá v rozpätí od 2 do 10,77 mg/l), od roku 1997 koncentrácie kolíšu do 0,5 mg/l, s ojedinelými hodnotami do 1,5 mg/l.

Na všetkých troch pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1) došlo k miernemu nárastu teploty, k poklesu koncentrácií sodíka, vápnika a chloridov. V roku 2004 bol u chloridov pozorovaný mierny nárast. Obsah kremíka na všetkých troch pozorovacích objektoch v rokoch  1993-1997 klesal, od roku 1998 dochádza k jeho postupnému nárastu.

Na objektoch 872/1 a 888/1 nastal od roku 1999 vzostup koncentrácií kyslíka. V rokoch 2001-2003 na oboch objektoch mierne vzrástli hodnoty TOC.

Situácia na vodnom zdroji Pečniansky les, studne č.3 a 4, je oproti ostatným pozorovaným objektom na pravej strane odlišná. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov sú počas sledovaného obdobia zväčša výrazne rozkolísané, výnimku tvorí pH, čiastočne amónne ióny, dusitany, draslík. Z nameraných hodnôt je badateľný mierny nárast koncentrácie vápnika, horčíka, chloridov, hydrogénuhličitanov a kyslíka. Mierny pokles koncentrácií bol pozorovaný pri mangáne, síranoch, fosforečnanoch, kremičitanoch a ChSK_Mn. Na prelome rokov 2002-2003 sa vyskytli výrazne zvýšené hodnoty vodivosti (cca 65 mS/m oproti priemerným hodnotám do 45 mS/m). V ďalšom období (2003-2004) sa hodnoty uvedených ukazovateľov opätovne stabilizovali na úroveň priemeru dlhodobých meraní. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

Ľavá strana Dunaja (vodné zdroje: Kalinkovo (objekty č. 116 a 119), Šamorín (objekt č. 105), Gabčíkovo (objekt č. 103), pozorovacie objekty: 87/7, 3/3, 329/1, 234/1, 262/1, 265/1)

Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako vodné zdroje na pravej strane Dunaja. Chemizmus vodných zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný, odlišnosti sú najmä v ukazovateľoch ako vápnik (v Kalinkove dochádza k miernemu nárastu, v Šamoríne po poklese po prehradení sú koncentrácie dlhodobo stabilizované), horčík (v Kalinkove sú hodnoty rozkolísané,  v Šamoríne došlo v rokoch 1993-2002 k miernemu poklesu, od roku 2003 k miernemu nárastu), mangán (v Kalinkove v sledovanom období došlo k nárastu až k hodnote 0,3 mg/l, na objekte č. 119 hodnoty v roku 2004 kolísali do 0,07 mg/l), hydrogénuhličitany (Kalinkovo vzostupný trend, Šamorín od roku 2000 mierny pokles), vodivosť (Kalinkovo rozkolísanejšie  a vyššie hodnoty). Na oboch vodných zdrojoch obsahy dusičnanov dlhodobo klesajú s tendenciou nárastu hodnôt od roku 2001, podobne aj koncentrácie síranov vykazujú klesajúcu tendenciu s tendenciou nárastu od roku 2004. Obsahy kremíka v dlhodobom horizonte vykazujú na oboch postupný nárast hodnôt, vo zvýšenej miere prejavený najmä v rokoch 2002-2203. V roku 2004 došlo na oboch vodných zdrojoch k výraznému poklesu obsahu kremíka. Koncentrácie ChSK_Mn sa do roku 2001 mierne zvyšovali (najmä v Kalinkove), v rokoch 2002-2004 je na oboch vodných zdrojoch badateľný mierny pokles hodnôt. Hodnoty TOC majú v Kalinkove stúpajúci trend, ktorý sa v rokoch 2003-2004 zastavil a namerané hodnoty začali mierne klesať. V Šamoríne sa nárast hodnôt TOC v rokoch 1998-1999 zastavil a od roku 2000 začali hodnoty TOC mierne klesať. Teplota vody v Kalinkove v období 2001-2004 a v Šamoríne v období 2000-2004 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúpla v priemere o 0,5 až 1°C.

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti vodného zdroja Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi vodným zdrojom a Dunajom cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodnom zdroji Kalinkovo. Podobne ako na vodnom zdroji Kalinkovo aj na pozorovacom objekte 87/7 dochádza k nárastu nameraných hodnôt teploty. V období rokov 1993-1998 oscilovali teploty okolo 10 °C, v rokoch 1999-2004 namerané hodnoty kolísali v intervale od 10 do 15 °C. Odlišnosti sú aj pri nasledovných ukazovateľoch: pH - na pozorovacom objekte bol v rokoch 1993-1998 zaznamenaný pokles hodnôt a od roku 1999 namerané hodnoty oscilujú od okolo 7,5; na vodnom zdroji sú hodnoty pH v období rokov 1993-1998 výrazne rozkolísané, od roku 1999 striedavo oscilujú v intervale od 7,4 do 7,6; obsahy sodíka, vápnika, TOC - na pozorovacom objekte sú obsahy uvedených ukazovateľov menej rozkolísané, a nie je pozorovaný taký výrazný nárast hodnôt; mangán - na pozorovacom objekte nižšie obsahy. Koncentrácie horčíka na pozorovacom objekte 87/7 po prehradení vykazovali stúpajúci trend, od roku 1998 opätovne klesajú. Koncentrácie hydrogénuhličitanov na pozorovacom objekte mali v rokoch 1993 – 1997 výrazný stúpajúci trend (podobne ako na vodnom zdroji), ktorý kulminoval v roku 1998. Od tohto roku sa hodnoty ustálili a oscilujú okolo 280 mg/l, s miernym poklesom v rokoch 2002-2004. Obsahy železa na objekte 87/7 v rokoch 2000-2001 mierne stúpli, s tendenciou mierneho poklesu v rokoch 2002-2004. Obsahy dusičnanov na pozorovacom objekte, podobne ako na vodnom zdroji Kalinkovo, vykazujú od prehradenia klesajúci trend. Stúpajúci trend obsahu dusičnanov zaznamenaný od roku 2001 na vodnom zdroji sa na pozorovacom objekte neprejavil.

Chemizmus pozorovacieho objektu 3/3 je podobný dunajskej vode. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH (stúpajúci trend, podobne ako v dunajskej vode na profile Bratislava), vodivosť. Obsahy kyslíka kolíšu v rozsahu 0 až 7,5 mg/l (v dunajskej vode, profil Bratislava cca od 8 do 14 mg/l). Prejavy sezónnosti vykazujú aj jednotlivé katióny resp. anióny. Obsahy sodíka kolísal v rozsahu cca 8-15 mg/l (dunajská voda, profil Bratislava 3-15 mg/l), draslíka cca od 2-3,2 mg/l (dunajská voda cca 1,5-4 mg/l), vápnika cca od 50-76 mg/l (dunajská voda cca 20-70 mg/l), horčíka cca od 10-16 mg/l (dunajská voda cca 6-20 mg/l), dusičnanov cca od 2-18 mg/l (dunajská voda cca 5-20 mg/l), chloridov cca od 12-31 mg/l (dunajská voda cca 10-34 mg/l), síranov cca od 20-44 mg/l (dunajská voda cca 18-56 mg/l), hydrogénuhličitanov cca od 170-225 mg/l (dunajská voda cca 150-240 mg/l), ChSK_Mn cca od 0,3-2,3 mg/l (dunajská voda cca 1,5-6 ojedinele nad, do 16 mg/l), TOC cca od 1-2 mg/l (dunajská voda cca 1,5-5 príp. ojedinele nad 5 mg/l), železa cca od 0,01 do 0,12 mg/l (dunajská voda cca do 2 príp. ojedinele nad, do 8 mg/l). Obsahy amónnych iónov, mangánu, dusitanov a fosforečnanov sú trvalo nízke, zväčša pod medzou stanovenia.

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku odpadového kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsahy jednotlivých katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) mali v období rokov 1993-1999 klesajúci trend. Od roku 2000 došlo k stabilizácii koncentrácie jednotlivých katiónov a aniónov, pričom hodnoty kolísali v užších intervaloch. Znižovaním koncentrácie katiónov a aniónov sa znížili aj hodnoty vodivosti a v období rokov 2000-2001 taktiež došlo k stabilizácii hodnôt. Obsah dusičnanov po náraste v období rokov 1994-1997, v rokoch 1998-2002 klesal. V rokoch 2003-2004 sa obsah dusičnanov stabilizoval. Obsahy kyslíka sú dlhodobo nízke s ojedinelými hodnotami do 0,5 mg/l, v roku 2004 až 0,7 mg/l. Organické znečistenie charakterizované ChSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu. Obsahy TOC sú v sledovanom období rozkolísané. V období rokov 2001-2004 obsah TOC vykazuje oproti obdobiu 1994-200 mierne zvýšenie. Obsah kremíka po poklese v rokoch 1994-1998 od roku 1999 postupne narastá, podobne ako na pozorovacích objektoch č. 899/1, 888/1, 872/1. Hodnoty teploty sú vyrovnané, v rokoch 2003-2004 dochádza k ich miernemu nárastu. Hodnoty pH od roku 2000 vykazujú v porovnaní s obdobím 1994-1999 postupne stále väčšiu rozkolísanosť. Koncentrácie ostatných nutrientov (NH₄⁺, NO₂^-, PO₄^3-), železa a mangánu sú dlhodobo nízke, a pohybujú sa zväčša na úrovni medzí stanovenia.

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od odpadového kanála. Vývoj teploty na tomto objekte ukazuje postupný mierne rastúci trend. Oproti tomu hodnoty pH od roku 2002 vykazujú pokles hodnôt. Mierny nárast hodnôt vodivosti od roku 2002 zrejme súvisí s miernym nárastom obsahu sodíka, vápnika, čiastočne horčíka, chloridov, síranov a kremičitanov v tomto období. Koncentrácie dusičnanov od roku 2001 klesajú, obsahy dusitanov sú nízke, ale dlhodobo rozkolísané. Obsahy železa sú vysoké a kolíšu od 0,1 do 1,1 mg/l, čo môže byť spôsobené aj železnou pažnicou. Koncentrácie mangánu sú trvalo nízke. Obsahy kremíka vykazovali v období 1994-2000 klesajúci trend, pričom v období rokov 2002-2004 dochádza k ich miernemu nárastu. Obsahy kyslíka sú nízke s ojedinelými hodnotami do 0,3 až 0,5 mg/l, obsah ChSK_Mn vykazuje postupné znižovanie hodnôt, hodnoty TOC sú rozkolísané.

Kvalita podzemnej vody na VZ Gabčíkovo (objekt č. 103) je na základe prúdenia podzemnej vody oproti VZ Kalinkovo a Šamorín odlišná. Nárast hodnôt na VZ Gabčíkovo sa prejavuje najmä pri ukazovateľoch ako vodivosť, dusičnany a sírany. Koncentrácie kremičitanov sú oproti vodným zdrojom Kalinkovo a Šamorín vyššie a od roku 2002 bol zaznamenaný ich podobný nárast ako na Kalinkove príp. Šamoríne. Na všetkých troch vodných zdrojoch je zrejmý nárast koncentrácií sodíka, vápnik a hydrogénuhličitanov. V porovnaní s VZ Kalinkovo a Šamorín sú koncentrácie draslíka na VZ Gabčíkovo nižšie. Koncentrácie horčíka na VZ Gabčíkovo a VZ Kalinkovo kolíšu v úzkom intervale, na VZ Šamorín mali do roku 2002 klesajúcu tendenciu, od roku 2003 nastáva nárast koncentrácie. Nízke hodnoty fosforečnanov, dusitanov, amónnych iónov, železa a mangánu (s výnimkou Kalinkova) sa väčšinou pohybujú na úrovni medzí stanovenia. Koncentrácie TOC po náraste v období 1992-1998 začínajú od roku 1999 klesať podobne ako v Šamoríne a Kalinkove. Hodnoty ChSK_Mn sú na všetkých troch vodných zdrojoch rozkolísané. V rokoch 1993-2001 mierne rástli, avšak hodnoty namerané v rokoch 2002-2004 vykazujú klesajúci trend.

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 Sap a pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec. Kvalita podzemnej vody, jej kolísanie a trendy sú na oboch pozorovacích objektoch podobné. Koncentrácie jednotlivých sledovaných ukazovateľov sú na objekte č. 262/1 v porovnaní s koncentráciami na objekte č. 265/1 zväčša vyššie. Výnimkou je pH, sodík, fosforečnany, hydrogénuhličitany a kremičitany, ktoré sú vyššie na objekte č. 265/1. Na základe dlhodobých pozorovaní je možné konštatovať, že na oboch pozorovacích objektoch dochádza k postupnému miernemu poklesu hodnôt vodivosti, draslíka, vápnika, horčíka a ChSK_Mn. Na oboch pozorovacích objektoch, po miernom náraste koncentrácií chloridov, síranov a mangánu dochádza od roku 2000 k ich miernemu poklesu. Na oboch pozorovacích objektoch je zrejmý mierne stúpajúci trend koncentrácie kremičitanov, amónnych iónov a na objekte č. 265/14 aj fosforečnanov Obsahy kyslíka sú na oboch objektoch trvalo nízke s ojedinelými hodnotami do 0,4 až 06 mg/l.

Oblasť medzi prívodným kanálom a Dunajom (Vodné zdroje: Vojka, Bodíky, pozorovacie objekty: 170/2)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky (objekty č. 467 a 485) je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Aj napriek vzájomnej blízkosti oboch vodných zdrojov sú na základe meraní zrejmé rozdielne trendy vývoja jednotlivých ukazovateľov. Na vodnom zdroji Vojka je priebeh teploty rovnomerný, na vodnom zdroji Bodíky teplota mierne stúpa. Namerané hodnoty pH sú podobné, hodnoty vodivosti sú na vodnom zdroji Vojka mierne vyššie. Koncentrácia sodíka vo Vojke klesá, v Bodíkoch sú hodnoty rozkolísané. Obsah draslíka je na oboch lokalitách podobný, zatiaľ čo priebeh koncentrácií vápnika je opačný, vo Vojke mierne stúpa, v Bodíkoch klesá. Obsahy horčíka sú vo Vojke stabilizované, na vodnom zdroji Bodíky mierne klesajú. Obsahy amónnych iónov, železa a mangánu sú na vodnom zdroji Vojka dlhodobo nízke, zväčša na úrovni medzí stanovenia, na vodnom zdroji Bodíky sú tieto ukazovatele rozkolísané, pričom od roku 1998 je zrejmý nárast koncentrácií mangánu. Obsahy kyslíka sú na oboch vodných zdrojoch dlhodobo nízke, obsahy dusičnanov vo Vojke po prehradení klesli a v súčasnosti nastáva obdobie stabilizácie hodnôt, na vodnom zdroji Bodíky pokles koncentrácií dusičnanov po prehradení nebol taký výrazný a obsahy dusičnanov opätovne stúpajú. Koncentrácie dusitanov a fosforečnanov sa dlhodobo pohybujú zväčša na úrovni medzí stanovenia. Obsahy chloridov na oboch vodných zdrojoch po miernom stúpnutí od roku 1999 klesajú. Koncentrácie síranov a hydrogénuhličitanov majú na vodnom zdroji Vojka podobný trend vývoja ako chloridy, na vodnom zdroji Bodíky je pokles síranov dlhodobý, hydrogénuhličitany kolíšu v úzkom intervale. Obsahy kremičitanov na oboch vodných zdrojoch mierne stúpajú. ChSK_Mn a TOC na oboch vodných zdrojoch vykazujú v ostatných troch rokoch mierny pokles.

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Hodnoty vodivosti, sodíka, vápnika, dusitanov, síranov, hydrogénuhličitanov a TOC od roku 1992 do roku 1996 vykazujú nárast a od roku 1997 postupný pokles hodnôt. Vysoké obsahy železa môžu byť spôsobené o.i. aj železnou pažnicou daného pozorovacieho objektu. Amónne ióny, dusičnany, menej chloridy a ChSK_Mn dlhodobo vykazujú klesajúci trend. Po počiatočnom poklese obsahu kremíka od roku 1998 dochádza k jeho postupnému nárastu, podobne ako na pozorovacích objektoch č. 899/1, 888/1, 872/1.

4. 4. Záver

Chemizmus vodného zdroja Pečniansky les a miestneho vodného zdroja pri obci Rusovce poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja, ktorý je ovplyvňovaný len kolísaním látkového zloženia vody Dunaja a podmienkami čerpania vody. Procesy v podzemnej vode na vodnom zdroji Rusovce sú anoxické a denitrifikačné, tesne nad hranicou vzniku redukčného prostredia.

Chemizmus vodného zdroja Čunovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvnené infiltráciou zo zdrže. V porovnaní s minulosťou je vo vode dostatočné množstvo dusičnanov a nižší obsah organických látok. Oblasť vodného zdroja Čunovo a priľahlá oblasť na maďarskej strane je perspektívna na podrobný prieskum pre veľkokapacitný vodný zdroj.

Chemizmus kvality podzemnej vody na vodnom zdroji Kalinkovo poukazuje na začínajúce redukčné podmienky, kedy sa na oxidáciu organickej hmoty vo vode využíva kyslík z oxidov železa a mangánu. Oxidácia organickej hmoty zvyšuje obsah hydrogénuhličitanov. To zároveň potvrdzuje, že infiltrujúca voda cez dno zdrže má postupne rastúci obsah organického uhlíka.

Chemizmus vodného zdroja Šamorín poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja, v ostatných dvoch rokoch s miernym zlepšením z hľadiska oxidačno-redukčných procesov.

Chemizmus na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody. V prípade vodného zdroja Bodíky sú podmienky mierne redukčné.

Chemizmus vodného zdroja Gabčíkovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody ovplyvňované len prítokom vody z územia Žitného ostrova s predpokladom mierneho zlepšovania kvality vody a mierneho stúpania obsahu síranov.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. V ostatných územiach sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mg/l. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.

V sledovanom území existujú dnes už len lokálne zdroje znečistenia. Hlavné plošné síranové znečistenie je dnes vytláčané prúdením infiltrovanej podzemnej vody z Dunaja o pomerne nízkej koncentrácii. S antropogénnym znečistením súvisí aj zvýšený obsah chloridov a zvýšená celková mineralizácia. Vysoké obsahy hydrogénuhličitanov sú indikátorom intenzívnejších procesov oxidácie organickej hmoty.

Na záver je možné konštatovať, že základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu väčšinou spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých objektoch. Hodnoty nutrientov na hodnotených objektoch, okrem dusitanov najmä na pozorovacom objekte č. 170/2 (obdobie rokov 1994-98, 2000), ojedinele na objektoch č. 234/1 a 872/1, amónneho iónu najmä na pozorovacom objekte č. 899 (obdobie rokov 1992-2004), ojedinele na objektoch č. 329/1, 872/1, 888/1, 170/2, 87/7 a 485/1 dlhodobo spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd. Železo a mangán spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých sledovaných objektoch, s výnimkou železa najmä na pozorovacích objektoch č. 872/1, 170/2 a ojedinele na objektoch č. 262/1, 265/1, 87/7 (len 1 hodnota v roku 2003 nad limit), 116/1 (len 1 hodnota v roku 2004 nad limit) a mangánu najmä na objektoch č. 899/1, 485/1 a ojedinele na objektoch č. 3/3, 170/2, 116/1. Veľmi zriedkavo sa vyskytujú prekročenia dohodnutých limitov podľa Dohody napr. pri síranoch (objekt č. 102 prekročenia len v roku 1992), horčíka (objekt č. 3/3 1-krát v roku 1999 a objekt č. 899/1 1-krát v roku 1992), ChSK_Mn (1-krát na objektoch č. 170/2, 234/1, 262/1, 888/1) a chloridov (1-krát na objekte č. 872/1 v roku 1992).

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd