3. Hladiny podzemných vôd

 

3.1. Metodika zberu dát

V hydrologickom roku 2004 nenastala v spôsobe monitoringu hladín podzemných vôd žiadna zmena. Do vzájomnej výmeny údajov v zmysle Dohody z roku 1995 patria objekty rovnomerne rozmiestnené na pravej strane Dunaja, kde sa nachádza 20 objektov, 88 objektov je rozmiestnených na území Žitného ostrova a 31 objektov je v oblasti medzi prívodným, resp. odpadovým kanálom a korytom Dunaja (Obr. 3). Merania na väčšine objektov zabezpečuje SHMÚ, na niektorých objektoch v inundácii zabezpečuje merania SVP, š.p. OZ Bratislava a Konzultačná skupina Podzemná voda. Hladiny podzemných vôd na pozorovacích objektoch zaradených do vzájomnej výmeny údajov sú merané dvojakým spôsobom – kontinuálne, automatickým registračným zariadením (117 objektov) a ručne, pásmovým hladinomerom (22 objektov). V prípade kontinuálneho merania hladín podzemných vôd sa pri spracovaní údajov používajú priemerné denné hladiny, ktoré sa vyčísľujú ako priemerná hodnota okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu (0-23) za deň. Merania vykonávané ručne sa vzťahujú ku dňu merania a vykonávajú sa raz do týždňa, spravidla v stredu.

V hydrologickom roku 2004 bol novým objektom č. 4435 nahradený objekt č. 1934. Aj ostatné zmeny v doterajšom priebehu spoločného monitoringu sú v tabuľke so zoznamom pozorovacích objektov zvýraznené (Tab. 9). Jedná sa o nasledovné objekty: 1917 = 4002, 1946 = 4003, 1951 = 4004, 1963 = 4306, 1978 = 4302, 1981 = 4217, 1991 = 4303, 2041 = 4007, 2043 = 4009, 1942 = 4428, 1956 = 4429. Pozorovanie na objekte č. 2109 bolo zrušené a objekt bol nahradený objektom č. 4044. Pozorovanie bolo zrušené aj na objektoch č. 2174 2175 a objekty boli nahradené jedným objektom č. 4312. Objekt č. 1931 bol obnovený. U dvoch objektov bolo zmenené len číslo objektu: 2269 = 329 a 2123 = 872.

Tab. 9: Zoznam pozorovacích objektov na hladinu podzemných vôd

 

3.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Údaje hladín podzemných vôd za hydrologický rok 2004 boli, podobne ako za predchádzajúce roky, tabuľkovo spracované (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Graficky boli spracované len vybrané pozorovacie objekty, ktoré charakterizujú režim podzemných vôd vo vymedzenej oblasti (Grafické prílohy). Boli vykreslené hlavne objekty na pravej strane Dunaja a v ľavostrannej inundácii, ktoré by mohli byť čiastočne ovplyvnené vzdutím nad prehrádzkou a zvýšeným prietokom v starom koryte Dunaja. Osobitne boli spracované priečne rezy v oblasti Žitného ostrova s vybranými pozorovacími objektmi, ktoré dokumentujú vývoj hladín podzemných vôd za obdobie od októbra 1992 (Obr. 3-2, Obr. 3-2b, Obr. 3-3, Obr. 3-3b, Obr. 3-4, Obr. 3-4b, Obr. 3-5, Obr. 3-5b, Obr. 3-6, Obr. 3-6b, Obr. 3-7, Obr. 3-7b, Obr. 3-8 a Obr. 3-8b). Umiestnenie priečnych profilov je znázornené na obr. 3-1. Priebeh hladín podzemných vôd na pozorovacích objektoch, kde sú vyčísľované priemerné denné hodnoty, je znázornený na základe priemerných denných hodnôt. Na ostatných staniciach sú použité okamžité údaje.

Na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11 sú znázornené izolínie hladín podzemných vôd pre tri vybrané hydrologické situácie: nízky stav (Q»1000 m³s^-1), priemerný stav (Q»2000 m³s^-1), vysoký stav (Q»3000 m³s^-1). Na Obr. 3-12, Obr. 3-13 a Obr. 3-14 sú znázornené rozdiely v hladinách podzemných vôd (stúpnutie alebo pokles oproti porovnateľným podmienkam v roku 1993). Situácie boli vybraté pre porovnateľné hydrologické podmienky a podmienky evapotranspirácie: nízky stav v zimnom období, priemerný stav koncom jari, vysoký stav počas vysokých stavov v letnom období.

 

3.3. Hodnotenie režimu podzemných vôd

Režim podzemných vôd v ovplyvnenej oblasti závisí predovšetkým od kolísania a od výšky hladiny povrchových vôd. Určujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú kolísanie hladiny podzemných vôd v skúmanej oblasti je hladina vody v zdrži a hladina vody v koryte Dunaja od Bratislavy až po Komárno.

Hydrologický rok 2004 mal zväčša typický priebeh, bez výskytu extrémne vysokých alebo extrémne nízkych prietokov. Za zmienku snáď stojí len dlhotrvajúci nízky stav na začiatku hydrologického roku a výskyt dvoch zimných zvýšených prietokových vĺn (Obr. 1-1). Podrobnejšia charakteristika hydrologického roka je popísaná v kapitole 1. Podpriemerné prietoky v druhej polovici uplynulého roka spolu s dlhotrvajúcimi nízkymi prietokmi začiatkom hydrologického roka 2004 spôsobili, že v celej oblasti nastal generálny pokles hladín podzemných vôd. Tento úbytok zásob sa následne počas hodnoteného roka len pomaly dopĺňal (najviac sa to prejavilo v dolnej časti Žitného ostrova – Obr. 3-12)

Dôležitým faktorom sú aj klimatické pomery (zrážky, výpar), ktorých vplyv so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Dunaja rastie. Pozorovacie objekty zaradené do vzájomnej výmeny údajov je možné na základe ich rozmiestnenia rozčleniť na štyri základné skupiny:

-         pozorovacie objekty na pravom brehu Dunaja

-         pozorovacie objekty na ľavom brehu Dunaja v oblasti zdrže

-         pozorovacie objekty medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja (včítane ľavostrannej inundácie)

-         ostatné pozorovacie objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove

Pravá strana Dunaja

Kolísanie hladiny podzemnej vody v hornej časti územia bolo ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji, s amplitúdou až do 1,4 m (napr. objekty č. 2144, 2038, 2039). V období nízkych prietokov hladina podzemnej vody plynulo klesala až do polovice januára, kedy dosiahla ročné minimá. Počas roka kolísanie podzemnej vody sledovalo kolísanie hladiny vody v Dunaji.

Stredná časť územia je ovplyvnená hladinou vody v zdrži a kolísanie hladiny podzemnej vody je mierne, amplitúda sa pohybuje do 0,25 m (napr. objekty č. 2165, 2167, 2169). V tejto časti územia (okolie Jaroviec a Rusoviec) sa vplyv kolísania vody v Dunaji vytráca a prevažuje vplyv kolísania vody v zdrži.

V dolnej časti územia (v oblasti pod Rusovcami a Čunovom) je režim hladín podzemných vôd naďalej ovplyvnený režimom prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja. Naďalej je možné konštatovať, že na pravej strane Dunaja proces postupného poklesávania hladiny podzemnej vody, ktorý bol spôsobovaný postupnou kolmatáciou zdrže a klesaním množstva infiltrovanej vody, nepokračuje a hladiny podzemných vôd sú po povodňových vlnách v roku 2002 na pôvodnej výške. Kolísanie hladiny podzemných vôd v blízkosti zdrže bolo do 0,9 m, s rastúcou vzdialenosťou od Dunaja amplitúda klesla k 0,5-0,25 m (Obr. 3-3). Vo vzťahu k vzdutiu hladiny v starom koryte Dunaja, spôsobenému uvedením dnovej prehrádzky do prevádzky v júni 1995 a jej prevádzkovaniu, je možné konštatovať, že vplyv vzdutia a prevádzkovania dnovej prehrádzky nie je pozorovateľný ani na jednom pozorovacom objekte, výrazne sa však prejavuje prietokový režim uplatňovaný v starom koryte Dunaja.

Ľavá strana Dunaja – oblasť zdrže

Táto oblasť sa nachádza na ľavej strane zdrže pod Bratislavou až po Šamorín a je približne ohraničená obcami Rovinka a Dunajská Lužná. Kolísanie hladín podzemných vôd je v tejto oblasti ovplyvnené najmä kolísaním hladiny v zdrži. Len v hornej časti, v okolí Slovnaftu sa na hladinách podzemných vôd prejavujú aj zvýšené prietoky v Dunaji. Amplitúda kolísania sa pohybuje okolo 0,4-0,5 m. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Bratislavy sa aj tento vplyv postupne vytráca a približne od obce Dunajská Lužná sa začína výraznejšie prejavovať vplyv prietokového režimu, ktorý je uplatňovaný v starom koryte Dunaja. V tejto časti sa kolísanie hladín dosahuje amplitúdu do 0,8 m.

V časti od obce Rovinka približne po obec Báč je výška hladiny podzemnej vody ovplyvňovaná hladinou v zdrži, avšak kolísanie hladiny podzemnej vody závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja pod Dunakiliti (prietokový režim 250-600 m³s^-1). Z dôvodu postupnej kolmatácie zdrže, ako aj poklesu hladiny vody v zdrži (najmä od roku 1998) – Obr. 3-2, hladiny podzemných vôd v oblasti okolo zdrže mierne klesajú. Povodne v marci a auguste 2002 čiastočne odstránili kolmatačnú vrstvu aj v ľavej časti zdrže a hladiny podzemných vôd na niektorých objektoch mierne stúpli (na úroveň roku 2000), alebo sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenili. Doteraz hladiny podzemných vôd v okolí zdrže každoročne poklesli o cca 0,2-0,25 m. V roku 2004 sa vplyv kolmatácie zdrže opäť prejavil. Táto skutočnosť poukazuje na potrebu preplachovania zdrže. Preplachovanie je potrebné uskutočniť pri maximálnom prietoku cez elektráreň v Gabčíkove a pri minimálnej hladine v zdrži, po dobu niekoľkých dní. Prietokový režim v starom koryte Dunaja v tejto časti prakticky ovplyvňuje hladiny podzemných vôd takmer až k Malému Dunaju.

Ľavá strana Dunaja – oblasť medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja

Táto oblasť je vymedzená starým korytom Dunaja a derivačným kanálom Vodného diela Gabčíkovo a je tvorená prevažne inundáciou. Z hľadiska vplyvu kolísania hladiny vody v koryte Dunaja a z hľadiska vplyvu umelých záplav na režim podzemných vôd je možné túto oblasť rozdeliť na tri úseky (Obr. 3-5, Obr. 3-6, Obr. 3-7).

V hornej časti (úsek medzi rkm 1842-1839) je kolísanie a výška hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá na výške hladiny v starom koryte Dunaja a bezprostredne odráža kolísanie hladiny v starom koryte Dunaja (napr. objekty č. 1989, 2708, 2272). Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody po sprevádzkovaní dnovej prehrádzky sa pohybuje okolo 0,8 m (čo zodpovedá kolísaniu hladiny v starom koryte Dunaja cca 1-1,2 m). Toto kolísanie je bezprostredným odrazom režimu prepúšťania prietokov v zmysle Dohody z apríla 1995 v intervale 250-600 m³s^-1, a dôsledkom toho aj zvýšenej hladiny v starom koryte Dunaja. Pri prevádzaní zvýšených alebo povodňových prietokov hladina podzemnej vody krátkodobo stúpa aj vyššie Napríklad počas povodne v marci 2002 tieklo v starom koryte Dunaja cca 3400 m³s^-1 vody, pričom hladina v koryte stúpla o cca 5 m. Hladina podzemnej vody v objektoch v blízkosti Dunaja stúpla o 2,3-3 m (č. 2708, 2272). Na vzdialenejších objektoch (č. 1989) hladina podzemnej vody stúpla od 1,6 do 2 m. Počas hydrologického roka sa vyššie prietoky do starého koryta Dunaja vyskytli len počas zaplavovania inundácie na pravej strane, pričom do starého koryta Dunaja bolo po dobu 14 dní prepúšťaných 800 m³s^-1. Na pozorovacích objektoch v tesnej blízkosti starého koryta Dunaj vody sa rozdiel 200 m³s^-1 prejavil stúpnutím hladiny o cca 0,4 m.

V strednej časti (úsek rkm 1839-1820) je výška a kolísanie hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá aj od hladinového a prietokového režimu v ramennej sústave (Obr. 3-8). Aj v tejto oblasti sa v príbrežnom pásme prejavuje drenážny účinok starého koryta Dunaja a kolísanie hladiny podzemnej vody je v tomto pásme v prevažnej miere závislé na kolísaní hladiny povrchovej vody v Dunaji. Na všetkých pozorovacích objektoch, od objektu č. 1989 až po objekt č. 3154, je možné vidieť vplyv umelých záplav. Tak ako v hydrologickom roku 2003 ani v hydrologickom roku 2004 sa simulovaná záplava neuskutočnila. Na priebehu hladín podzemnej vody je v ostatných piatich rokoch vidieť poklesávanie hladín podzemných vôd. Čiastočne bol tento proces pozastavený po prepláchnutí starého koryta Dunaja a ramennej sústavy počas povodní v roku 2002, avšak hladiny podzemnej vody sú v porovnaní s hladinami v rokoch 1995-1997 o 0,2 až 0,6 m nižšie. Výška hladiny podzemnej vody v strednej časti inundácie odráža hladinový režim v starom koryte Dunaja. Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ režimom v Dunaji sa na hladine podzemných vôd odzrkadľuje rozdielom vo výške 0,4-0,8 m (Obr. 3-7). Z hľadiska dynamiky podzemných vôd je uskutočňovanie umelých záplav veľmi dôležité. Rovnako významným sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd, ktorú je možné dosiahnuť kolísaním prietokov do ramennej sústavy. Na zlepšenie podmienok infiltrácie a prepojenia povrchových a podzemných vôd by bolo potrebné ramennú sústavu každoročne preplachovať zvýšeným množstvom vody cez odberný objekt v Dobrohošti, za súčasného otvorenia všetkých priepustov (bez vybrežovania). Preplachovanie by bolo vhodné uskutočňovať koncom vegetačného obdobia pri nižších prietokoch v Dunaji, keď je vo vode menej plavenín, v trvaní 7-10 dní.

V dolnom úseku strednej časti sa zvýšenie priemerných prietokov v starom koryte Dunaja prejavilo zvýšením hladín podzemných vôd (objekt č. 2345). Kolísanie hladín sa pohybuje v rozmedzí do 2 m a vyjadruje hladinový režim Dunaja v dolnej časti, kde je silne ovplyvnený hladinovým, resp. prietokovým režimom v odpadovom kanáli a spätným vzdutím. V tejto oblasti je vplyv umelých záplav zanedbateľný.

V dolnej časti (úsek rkm 1820-1811), pod zaústením ľavostrannej ramennej sústavy do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd závislé výlučne od kolísania hladiny vody v odpadovom kanáli a od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Veľmi silne sa to prejavilo pri extrémne nízkych prietokoch počas vegetačného obdobia 2003 a začiatkom hydrologického roka 2004 (Obr. 3-8). Vo vzťahu k obdobiu pred prehradením Dunaja a prehĺbeniu odpadového kanála je na priebehu hladiny podzemnej vody na objekte č. 2353 a 1958 možné vidieť, že nízke stavy postupne poklesli až o cca 1 m. V roku 2004 hladina je možné pozorovať ďalší postupný pokles hladín pri nízkych prietokoch v Dunaji. Dynamika podzemných vôd tejto oblasti ostala zachovaná, závisí na prietoku v Dunaji a zmeny hladín dosahujú 3-3,5 m, pri vysokých prietokoch až 4,5 m.

Pozorovacie objekty na Žitnom ostrove

Do tejto skupiny patria ostatné objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove mimo oblasti pri zdrži a oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Tieto objekty boli do vzájomnej výmeny údajov zaradené pre potreby konštrukcie spoločných izolínií po oboch stranách Dunaja pri príprave Spoločnej výročnej správy. Priebeh hladiny podzemnej vody je znázornený na priečnych profiloch situovaných na Žitnom ostrove(Obr. 3-2, Obr. 3-4, Obr. 3-5, Obr. 3-6, Obr. 3-7 a Obr. 3-8)

V hornej časti Žitného ostrova pozdĺž Malého Dunaja hladiny podzemných vôd sledujú kolísanie vody v Malom Dunaji a ich výška je ovplyvnená aj prítokom podzemnej vody z Malých Karpát.

V strednej časti Žitného ostrova sa zvýšenie hladiny podzemnej vody vplyvom zdrže postupne vytráca. Režim kolísania hladín podzemných vôd závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Na kolísanie hladiny podzemnej vody majú vplyv, aj keď len krátkodobý, aj riadené záplavy. Vo väčšej vzdialenosti od Dunaja má na kolísanie hladiny podzemnej vody vplyv aj manipulácia s hladinami na kanáloch, vzťah zrážky-výpar a vplyv Malého Dunaja. V okolí Gabčíkova a pod ním, až po zaústenie odpadového kanála do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji, resp. v odpadovom kanáli.

Režim podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova sa oproti stavu pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky takmer nezmenil. Kolísanie hladín zodpovedá priebehu prietokov na Dunaji a výrazne sa prejavuje aj manipulácia na kanáloch Žitného ostrova. Najväčšie kolísanie od 1 do 3 m je na objektoch bezprostredne okolo Dunaja a dolnej časti Váhu. Na ostatných objektoch je kolísanie prevažne v rozmedzí 0,3-0,8 m. Pre hodnotenie vplyvu dnovej prehrádzky tieto objekty nie sú relevantné.

 

3.4. Konštrukcia izolínií

Izolínie hladín podzemných vôd sa každoročne zostrojujú pre tri charakteristické stavy na Dunaji: malá voda, stredná voda a veľká voda, ktoré zodpovedajú prietokom okolo 1000, 2000 a 3000 m³s^-1. V hydrologickom roku 2004 bol výber termínov uskutočnený podľa dohodnutej metodiky, t.j. okrem prietokov v referenčnej stanici Bratislava – Devín sa zohľadnila aj hydrologická situácia, ktorá zvolenému termínu predchádzala a zároveň sa bral ohľad aj na podmienky pre evapotranspiráciu, t.j. rovnaké ročné obdobia ako v predchádzajúcich rokoch.

Izolínie boli vypočítané interpoláciou medzi jednotlivými pozorovacími objektmi, meranými v oblasti Žitného ostrova (od Dunaja po Malý Dunaj), pričom do výpočtu bol zahrnutý aj priebeh hladiny v Dunaji na úseku od prehrádzky v rkm 1843 po Komárno. Priebeh hladiny v Dunaji pre jednotlivé zvolené prietoky bol na úseku rkm 1843 (prehrádzka) až rkm 1790 (Gönyű) získaný modelovaním a na úseku od rkm 1790 (Gönyű)po rkm 1770 (Komárno) lineárnou interpoláciou. Na kalibráciu výpočtu priebehu hladín boli použité všetky dostupné namerané údaje na slovenskej i maďarskej strane.

Prietoky vo zvolených termínoch boli nasledovné:

Izolínie pre jednotlivé stavy sú uvedené na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11.

Na základe porovnania hladín podzemných vôd v období pred vybudovaním prehrádzky v rkm 1843 so stavom v roku 2004 pre jednotlivé hydrologické situácie boli vykreslené aj mapy rozdielov, ktorá je uvedená na Obr. 3-12, Obr. 3-13 a Obr. 3-14.

Na mape rozdielov pre nízky stav (»1000 m³s^-1) je možné vidieť zmeny hladín podzemných vôd, ktoré nastali v priebehu prevádzky vodného diela. Zelená farba vyjadruje nesignifikantné zmeny hladín podzemných vôd, modré odtiene reprezentujú stúpnutie hladín voči porovnávanej situácii v roku 1993 a odtiene hnedej znamenajú pokles. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd v okolí Bratislavy a v oblasti hornej časti zdrže je najmä odrazom rôznej výšky hladín v zdrži v porovnávanom období (128,82 v roku 1993 a 130,97 v roku 2004). Stúpnutie v oblasti ramennej sústavy vyplýva z odlišného prietokového režimu v ramennej sústave (v roku 1993 sa ramenná sústava ešte začala len napúšťať). Pokles hladín v okolí zdrže je spôsobený nižšou priepustnosťou dna zdrže v porovnaní so situáciou po jej napustení. V dôsledku vyššie uvedenej odlišnej výšky hladín v zdrži v porovnávaných termínoch by v skutočnosti mal byť o niečo väčší. Pokles v oblasti odpadového kanála je výsledkom prehĺbenia dna a čiastočne jeho eróziou. Pokles hladín podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova súvisí s poklesom zásob podzemných vôd v dôsledku predchádzajúcich dlhotrvajúcich nízkych stavov na Dunaji (Obr. 3-12).

Na mape rozdielov pre priemerný stav (»2000 m³s^-1) je možné vidieť zmeny, ktoré súvisia s postupným znižovaním priepustnosti dna zdrže (pokles v okolí zdrže vodného diela), ako aj stúpnutie v ľavostrannej ramennej sústave vyvolané dotáciou vody a odlišným prietokovým režimom. Pokles hladín podzemných vôd v oblasti odpadového kanála je spôsobený zahĺbením dna odpadového kanála a eróziou koryta Dunaja pod Sapom. Na veľkej časti územia Žitného ostrova však zmeny, ktoré by boli vyvolané prevádzkou vodného diela, nenastali.

Na mape rozdielov pre vysoký stav (»3000 m³s^-1) je vidieť, že z dôvodu neriešenia situácie v starom koryte Dunaja sú hladiny podzemných vôd v celej oblasti inundácie nižšie ako v roku 1993. Výraznejšie sa prejavuje aj pokles hladín súvisiaci s kolmatáciou dna zdrže, pretože sa silne superponuje drenážny vplyv starého koryta Dunaja. Stúpnutie hladín v dolnej časti Žitného ostrova súvisí so zvýšeným stavom na Dunaji, Váhu a Malom Dunaji, ako aj s manipuláciou na odvodňovacích kanáloch.

 

3.5. Záver

Na základe výsledkov meraní hladín podzemných vôd a hodnotenia ich režimu je možné konštatovať, že z hľadiska dnovej prehrádzky, resp. ňou vyvolaného vzdutia, nebol zistený výrazný vplyv na podzemné vody na slovenskom území. Je možné predpokladať len zmenšenie gradientu medzi zdržou a starým korytom Dunaja pozdĺž zavzdutého úseku. Výrazne sa však v kolísaní podzemných vôd prejavuje režim prepúšťania prietokov do starého koryta Dunaja.

Zvýšenie prietoku v starom koryte Dunaja, podľa Dohody z roku 1995, na slovenskej strane čiastočne ovplyvnilo výšku hladín podzemných vôd v príbrežnom páse inundácie. Vplyvom vysokých prietokov počas povodní v roku 2002 sa čiastočne odstránila kolmatačná vrstva zo dna zdrže. Na pravej strane zdrže to vyvolalo stúpnutie hladín na úroveň rokov 1995-1997, na ľavej strane zdrže bolo stúpnutie hladín miernejšie a dosiahlo úroveň hladín z roku 2000. V hydrologickom roku 2004 je možné identifikovať náznaky opätovného zaklesávania hladín v dôsledku kolmatácie dna zdrže. Na úroveň hladín podzemných vôd v oblasti dolnej časti zdrže a v ľavostrannej inundácii Dunaja naďalej nepriaznivo vplýva silný drenážny vplyv starého koryta Dunaja. Odstránenie nepriaznivého drenážneho účinku starého koryta Dunaja je možné zvýšením hladiny vody v koryte (napr. vybudovaním dnových prehrádzok).

Postupné mierne klesanie hladín podzemných vôd v inundácii v období po zavedení dotácie vody  Toto je potrebné riešiť zlepšením podmienok infiltrácie a prepojenia povrchových a podzemných vôd. Toto je treba dosiahnuť každoročným preplachovaním ramennej sústavy zvýšeným množstvom vody cez odberný objekt v Dobrohošti, za súčasného otvorenia všetkých priepustov. Preplachovanie je vhodné uskutočňovať po ukončení vegetačného obdobia pri nižších prietokoch v Dunaji v trvaní 7-10 dní. Rovnako významným sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd počas vegetačného obdobia, ktorú je potrebné dosiahnuť kolísaním prietokov do ramennej sústavy vo väzbe na prirodzené prietoky na Dunaji a manipuláciou s hradidlami a realizáciou simulovaných záplav.