2. Kvalita povrchových vôd

 

2.1. Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2004 je hodnotená na 15-tich vybraných odberových miestach – profiloch (Tab. 3). Kľúčovými profilmi hodnotenia je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti vodného diela Gabčíkovo, a profil Medveďov, umiestnený pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v hydrologickom roku 2004 podieľali Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenský vodohospodársky podnik š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd v úseku medzi Bratislavou a Komárnom bola sledovaná na šiestich profiloch na Dunaji, na štyroch profiloch v zdrži, na dvoch profiloch v priesakových kanáloch v Hamuliakove a Čunove, ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). Profil č. 111 bol nahradený profilom č. 4025 a profil č. 3530 od roku 2003 vzorkuje iná organizácia. Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch.

Tab. 3: Zoznam odberových miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH – Výskumný ústav vodného hospodárstva

SVP BA     – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:             teplota, pH, merná vodivosť, O₂, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                             Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-,

                             celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSK_Mn, BSK₅, TOC,

                             NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C), koliformné baktérie,

                             fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),

                             index saprobity biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón, zooplanktón

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Konzervácia vzoriek prebieha podľa normy STN EN ISO 5667-3 vydanej v marci 1999.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Bratislava (SVP BA):

Ukazovatele merané v teréne sú teplota vody a rozpustený kyslík prístrojom WTW 320 LF. Vzorky sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín.

Všetky vzorky boli upravené tak, ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Vzorky sa podľa uvedenej normy upravujú od roku 2001.

Fixácia vzoriek

-       stanovenie ťažkých kovov: HNO₃

-       ChSK_Mn: H₂SO₄

-       NH₄⁺, celkový dusík: H₂SO₄

-       Anionaktívne tenzidy: H₂SO₄

-       Celkové kyanidy: H₂SO₄

-       Ostatné vzorky sa nefixujú a sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín.

-       BSK₅: fixácia ochladením na 2-5°C, skladovanie v tme, stanovované z nefiltrovanej vzorky

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH):

V teréne sa stanovuje len teplota vody, všetky ostatné ukazovatele sa stanovujú v laboratóriu do 24 hodín. Vzorky sú do laboratória transportované v prenosnej chladničke.

Fixácia vzoriek

-       živiny: NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, a anionaktívne tenzidy: chloroform

-       ChSK_Mn: H₂SO₄

-       TOC: HNO₃

-       celkové železo: H₂SO₄

-       kovy (ťažké, alkalických zemín, alkalické, Mn): HNO₃

-       kyslík: zrážacou metódou (pridaním MnSO₄+KOH, KI), v laboratóriu sa zrazenina pred analyzovaním rozpustí v H₂SO₄

-       fenoly: NaOH

-       celkové kyanidy: NaOH

-       BSK₅, pH, nerozpustené látky: vzorky sa nefixujú, stanovuje sa v laboratóriu, vzorka je homogenizovaná

-       pre všetky ostatné katióny a anióny sa vzorka filtruje

 

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej správe rozčlenené na nasledujúce časti:

1.)    Stručné dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

2.)    Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 2004 na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a). Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktorých výber bol dohodnutý s maďarskou stranou. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

-     profily na Dunaji: 109, 3530, 112 a 1205

-     profily v zdrži: 307, 308, 309, 311 a 3376 vstup do ramennej sústavy

-     profily v starom koryte Dunaja: 4016, 4025 a 3739

-     profily na priesakových kanáloch č. 3531 a 317 a profil č. 3529 na Mošonskom Dunaji

Sledované ukazovatele sú na všetkých vymieňaných profiloch tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v tabuľkovej a grafickej prílohe tejto správy.

3.)    Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody

4.)    Hodnotenie kvality sedimentov

5.)    Grafické znázornenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992 do 31.10.2004) na štyroch reprezentatívnych profiloch (109, 112, 307 a 311) – zaradené ako súčasť príloh Národnej správy za rok 2004.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách. Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

 

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd

2.3.1. Stručné dlhodobé zhodnotenie kvality na vstupnom a výstupnom profile v oblasti ovplyvnenej VD Gabčíkovo

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2004 je založené na hodnotení 13 vybraných ukazovateľov na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP, š.p. OZ Bratislava.

Hydrologický rok 2004 bol podpriemerne vodný, pričom v zimnom období sa dlhodobo vyskytovali prietoky pod 1000 m³s^-1. V zimnom období sa vyskytli dve významnejšie prietokové vlny. Od marca do konca júla 2004 sa prietoky pohybovali prevažne nad 2000 m³s^-1, pričom v marci a júni prietoky prekročili aj 3000 resp. 4000 m³s^-1. Dve nižšie prietokové vlny sa vyskytli aj koncom vegetačného obdobia.

Na základe meraní od roku 1993 do roku 2004 (Grafické prílohy, Obr. 2-1, až Obr. 2-7) na profile Bratislava (vstup do oblasti vplyvu VD Gabčíkovo) je možné konštatovať, že dosiahnuté teplotné maximá za posledných 5 rokov boli v roku 2004 najnižšie. Hodnoty pH v období rokov 1993-2003 narastali, pričom v roku 2004 nastal mierny pokles. Merná vodivosť od roku 2001 vykazuje mierne stúpajúci trend. V rámci dlhodobých meraní je zrejmý mierny stúpajúci trend koncentrácií sodíka a v menšej miere aj koncentrácií horčíka. Od roku 1998 až do roku 2003 dochádzalo k postupnému znižovaniu koncentrácií amónnych iónov. Avšak v roku 2004 sa koncentrácie NH₄⁺ výrazne zvýšili a dosahujú koncentrácie z rokov 1996-1997. Koncentrácie dusitanov, fosforečnanov v menšej miere dusičnanov, celkového dusíka, síranov v rámci dlhodobých meraní mierne klesajú. Minimá obsahu kyslíka boli v roku 2004 oproti predchádzajúcemu obdobiu najvyššie a pohybovali sa okolo hodnoty 9 mg/l. Hodnoty CHSK_Mn v ostatných dvoch rokoch oproti predchádzajúcemu obdobiu klesli. Od roku 1999 je zrejmý mierny pokles hodnôt TOC. Pokles organického znečistenia je pozorovaný už od roku 1999 a pravdepodobne súvisí so znižovaním znečistenia odpadovými vodami nad našim územím. Počas rokov 2001-2003 sa mierne zvýšili maximá chlorofylu-a, podobný nárast bol pozorovaný aj v rokoch 1997-1998. V roku 2004 oproti predchádzajúcim trom rokom maximá mierne poklesli. V rokoch 2003-2004 je pozorovateľný mierny pokles fekálneho znečistenia. V rokoch 2002-2003 je zrejmý mierny nárast koliformných baktérií a termotolerantných koliformných baktérií. Koliformné baktérie v roku 2004 opätovne poklesávali, termotolerantných koliformné baktérie ostali zachované na úrovni predchádzajúcich dvoch rokov. Bakteriologické znečistenie vody sa po samočistení v zdrži VD Gabčíkovo čiastočne znižuje. Obsahy sledovaných ťažkých kovov v rámci Dohody dlhodobo vyhovujú limitom I. triedy kvality podľa STN 75 7221. Ojedinele sa vyskytujú prekročenia limitu I. triedy v prípade Cu, Hg, a Zn. V prípade ostatných sledovaných ukazovateľov v rámci monitoringu podľa Dohody nedochádza k výraznejším zmenám.

Na základe meraní od roku 1993 do roku 2004 (Grafické prílohy, Obr. 2-8, až Obr. 2-14) na profile Medveďov (výstup z oblasti vplyvu VD Gabčíkovo) je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľoch je podobná profilu Bratislava, prípadne sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú lepšiu kvalitu ako na profile Bratislava.

2.3.2. Zhodnotenie vybraných ukazovateľov kvality v roku 2004 na všetkých sledovaných profiloch

Teplota

V hydrologickom roku 2004 mala teplota vody na všetkých sledovaných profiloch sezónny priebeh. Minimum dosiahli teploty v zimnom období od 0 do 5 °C. Letné maximá (okrem priesakových kanálov) sa zväčša pohybovali od 18 do 22 °C. Maximálne teploty v priesakových kanáloch (317 a 3531) boli o niečo nižšie a kolísali medzi 14-16 °C, čo súvisí s drénovaním chladnejšej podzemnej vody. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch teplotne extrémnych rokov, maximá teploty vody v hydrologickom roku 2004 mierne klesli.

pH

V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa maximálne hodnoty pH na profiloch situovaných na Dunaji vyskytli o niečo skôr (február až máj 2004). Skokovité prechody od maxím k minimám a naopak neboli také výrazné ako v predchádzajúcom období. Hodnoty pH dunajskej vody sa pohybovali od 7,6 do 8,4

Na profiloch v zdrži (308, 309, 311 a 3376) je situácia oproti dunajským profilom odlišná. Merané hodnoty pH sa v zdrži pohybovali od 7,3 do 8,7. Kolísanie pH je oproti dunajským profilom skokovitejšie, najmä v letnom období. Tieto rozdiely zrejme súvisia s rýchlejšími zmenami teploty vody, so zmenami abundancie fytoplanktónu a obsahu chlorofylu-a a s vyššou dobou zdržania.

Na profile 317 (ľavostranný priesakový kanál) sa hodnoty pH v sledovanom období pohybovali v úzkom intervale od 7,7 do 8. Na profile 3531 (pravostranný priesakový kanál) od 7,9 do 8,25.

Vzájomná korelácia medzi pH, kyslíkom a chlorofylom-a

Korelácia medzi rastom pH a rastom koncentrácií chlorofylu-a je zrejmá na všetkých profiloch situovaných na Dunaji. Maximálne obsahy chlorofylu-a boli namerané v období marec až máj, pričom v tomto období hodnoty pH dosahovali maximá. V mesiaci august sa na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja nastalo mierne zvýšenie obsahu chlorofylu-a, ktoré sa prejavilo aj zvýšením pH. Korelácia medzi rastom pH a rastom koncentrácií chlorofylu-a je zrejmá aj na profiloch situovaných v zdrži. Súčasný nárast pH a koncentrácie chlorofylu-a indikuje rozvoj fytoplanktónu. V období apríl-jún viditeľne klesá obsah kyslíka vo vode. Aj keď v tomto období obsah chlorofylu-a a abundancia fytoplanktónu kulminovali, v dôsledku rastu teploty a nárastu biomasy klesal obsah kyslíka.

Výraznejšiu závislosť medzi kolísaním pH, chlorofylom-a a kyslíkom vidno najmä na profiloch situovaných v zdrži. Nárast resp. pokles obsahu kyslíka je sprevádzaný nárastom resp. poklesom chlorofylu-a a nárastom resp. poklesom pH. Nižšie obsahy kyslíka namerané najmä v júni a júli sú zväčša sprevádzané aj nižším obsahom chlorofylu-a v tomto období, pričom obsah živého fytoplanktónu ako sekundárneho pôvodcu kyslíka bol v tomto období nízky. Deficit kyslíka v tomto období môže súvisieť s jeho spotrebou na rozklad organickej hmoty, prípadne aj s inými klimaticko-hydrologickými faktormi.

Merná elektrická vodivosť

V hydrologickom roku 2004, podobne ako predchádzajúci rok, je sezónne kolísanie mernej elektrickej vodivosti zrejmé na všetkých profiloch, pričom na priesakových kanáloch nie je až také výrazné. V roku 2003 oproti roku 2002 hodnoty vodivosti na všetkých sledovaných profiloch mierne stúpli. V roku 2004 maximá vodivosti mierne stúpli aj voči roku 2003.

V Dunaji hodnoty elektrickej vodivosti dosiahli maximum v zimnom období (50-54 mSm^–1) V zdrži dosiahli hodnoty vodivosti maximum v období február-marec (48–52 mSm^–1). Minimá dosahované v letnom období sa V Dunaji vyskytli v období jún-júl a pohybovali sa od 31 do 35 mSm^–1, v zdrži bola situácia podobná. V pravostrannom priesakovom kanáli (profil č. 3531) bolo kolísanie vodivosti v úzkom intervale od 40 do 48 mSm^–1. V ľavostrannom priesakovom kanáli (profil č. 317) sa hodnoty pohybovali v intervale 39-47 mSm^–1.

Kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, je zväčša podobný. Obsah kyslíka od novembra 2003 po cca marec 2004 mierne narastá, od apríla do júla mierne klesá. Počas hydrologického roka 2004 sa hodnoty v dunajskej vode pohybovali zväčša v intervale od 8 do 14 mgl^-1, na profiloch v zdrži od 8 do 17 mgl^-1. Z kolísania hodnôt kyslíka na priesakovom kanáli č. 3531 je zrejmý sezónny trend, s kulmináciou v marci (12 mgl^-1) a postupným poklesom obsahu kyslíka až po 6,4 mgl^-1, súvisiaceho zrejme aj s rastom teploty vody. Na profile č. 317 sa sezónnosť v roku 2004 tiež prejavila, obsah kyslíka kolísal od 8,4 mgl^-1 do 12,6 mgl^-1.

Amónny ión

V hydrologickom roku 2004 boli na všetkých dunajských profiloch a profiloch situovaných v zdrži zaznamenané zvýšené koncentrácie NH₄⁺. Zvýšenie sa prejavilo už na vstupnom profile Bratislava, kde sa koncentrácie NH₄⁺ v roku 2003 pohybovali v intervale od 0,01 do 0,21 mgl^-1 a v roku 2004 od 0,06 do 0,86 mgl^-1. Na ostatných dunajských profiloch a v zdrži sa koncentrácie pohybovali v intervale od 0,01 do 0,36 mgl^-1, ojedinele až 0,6 mgl^-1. Koncentrácie dosiahli maximum zväčša na prelome januára a februára. Na profile Bratislava (109) sa vyskytla vyššia hodnota aj v marci. Od marca dochádza k poklesu koncentrácií a od apríla do októbra sa hodnoty pohybovali v intervale 0,01-0,3 mgl^-1. Na profiloch Bratislava (109), Sap (3530) a Dobrohošť (3376) sa v auguste až októbri vyskytli ojedinelé zvýšenia koncentrácie NH₄⁺. Hodnoty NH₄⁺ na priesakových kanáloch (3531 a 317) sa pohybovali v intervale od 0,03 do 0,22 mgl^-1, pričom najmä na profile č. 3531 sa koncentrácie NH₄⁺ oproti predchádzajúcemu roku zvýšili.

Dusičnany

Z kolísania obsahu dusičnanov na všetkých profiloch je zrejmý sezónny priebeh. Koncentrácie dusičnanov v hydrologickom roku 2004 dosiahli maximum v priebehu februára (od 13 do 19 mgl^-1), s postupným poklesom hodnôt do mája. Od mája do septembra koncentrácie dusičnanov dosahujú minimálne hodnoty (od 1 do 8 mgl^-1), čo súvisí s vegetačným obdobím a odčerpávaním živín z vody. Na profile č. 307 sa v novembri vyskytla jedna extrémna hodnota (21 mgl^-1). Obsah dusičnanov v priesakových kanáloch bol nižší, pretože sa jedná pôvodom o podzemnú vodu, a pohyboval sa v intervale od 1 do 9 mgl^-1.

Fosforečnany

Sezónnosť kolísania obsahu fosforečnanov je počas hydrologického roku 2004 zrejmá na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov. Obsah fosforečnanov v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne poklesol. Koncentrácie fosforečnanov sa pohybovali od 0,03 do 0,21 mgl^-1. V mesiacoch marec-máj, kedy dochádza k výraznej kulminácii chlorofylu-a, koncentrácie fosforečnanov klesajú a dosahujú minimálne hodnoty. Od júna potom dochádza k opätovnému nárastu obsahu fosforečnanov vo vode. Obsah fosforečnanov v priesakových kanáloch bol počas hydrologického roka 2004 vyrovnaný, hodnoty kolísali v intervale 0,03-0,15 mgl^-1.

Celkový fosfor

Sezónnosť kolísania fosforu nie je až taká výrazná ako pri ostatných živinách. Oproti minulému roku je zrejmý mierny pokles maxím avšak namerané hodnoty sú rozkolísanejšie Koncentrácie celkového fosforu na všetkých sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, kolísali v intervale od 0,02-0,13 mgl^-1, s ojedinelými hodnotami do 0,17 mgl^-1. Koncentrácie celkového fosforu na priesakových kanáloch boli veľmi nízke a pohybovali sa od 0,02 do 0,06 mgl^-1.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka počas hydrologického roka 2004 vykazoval na sledovaných profiloch sezónne kolísanie. Oproti minulému roku je možno pozorovať mierny nárast nameraných maximálnych hodnôt Maximá sa na sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, vyskytli v mimovegetačnom období vo februári (od 4 do 5,5 mgl^-1) s postupným poklesom hodnôt. V priebehu vegetačného obdobia (máj až august) sa hodnoty znížili a kolísali od 1 do 3,5 mgl^-1, s postupným miernym rastom ku koncu hydrologického roka. Počas vegetačného obdobia sa na jednotlivých profiloch ojedinele vyskytli lokálne maximá. Koncentrácie celkového dusíka na priesakových kanáloch sezónne kolísali v intervale od 1 do 2,8 mgl^-1.

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Koncentrácie nerozpustených látok na sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, v hydrologickom roku 2004 kolísali prevažne v intervale od 4 do 50 mgl^-1. Zvýšené hodnoty nerozpustených látok (profil Bratislava 100 mgl^-1, Sap 66 mgl^-1, Medveďov 50 mgl^-1, Kalinkovo-kyneta 123 mgl^-1, atď.), ktoré sa vyskytli v júni 2004 súvisia so zvýšenými prietokmi v Dunaji v tomto období. Obsahy nerozpustených látok na priesakových kanáloch sú vzhľadom na pôvod vody veľmi nízke.

Koliformné baktérie

Najvyššie počty koliformných baktérii v hydrologickom roku 2004 boli zistené na profiloch č. 109 (Bratislava-vstupný profil) a 1205 (Komárno) a pohybovali sa v intervale od 8 do 300 KTJ/ml. Oproti rokom 2002-2003 je na týchto profiloch zrejmý pokles obsahu koliformných baktérií. Na profiloch č. 3530 a 112 počet koliformných baktérií kolísal v intervale od 2 do 30 KTJ/ml. Najmä na profile č. 112 (Medveďov) počet koliformných baktérií oproti predchádzajúcemu roku výrazne klesol. Obsah koliformných baktérií na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja (profily č. 4016, 4025, 3739) oproti predchádzajúcemu roku mierne stúpol, pričom sa hodnoty pohybovali v podobnom intervale ako v roku 2003 (od 5 do 60 KTJ/ml). Počet koliformných baktérií na profiloch situovaných na zdrži (okrem profilu č. 307) tiež mierne stúpol a pohyboval sa v intervale od 2 do 60 KTJ/ml. Na profile č. 307 je obsah koliformných baktérií podobne ako minulý rok oproti ostatným profilom vyšší. Kolísanie nameraných hodnôt však bolo rovnomernejšie, hodnoty sa pohybovali v intervale od 30 do 80 KTJ/ml. Počet koliformných baktérií na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) bol nízky a pohyboval sa do 7 KTJml^-1.

ChSK_Mn

Hodnoty ChSK_Mn majú na dunajských profiloch a profiloch situovaných na zdrži podobný priebeh. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo možné pozorovať klesajúci trend, v hydrologickom roku 2004 od novembra 2003 do júna 2004 hodnoty ChSK_Mn narastajú. Po júni 2004 dochádza k poklesu a koncom hydrologického roka k opätovnému nárastu. Hodnoty ChSK_Mn sa pohybovali od 1 do 5 mgl^-1, ojedinele do 6,6 mgl^-1. Na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa hodnoty ChSK_Mn pohybovali od 0,4 do 2 mgl^-1, čo zodpovedá veľmi čistej vode vyhovujúcej aj limitom pre kvalitu pitnej vody.

Chlorofyl-a

Oproti predchádzajúcim trom rokom v hydrologickom roku 2004 obsah chlorofylu-a, najmä maximálne hodnoty, na dunajských profiloch mierne poklesli. Obsah chlorofylu-a sa pohyboval v intervale od 1 do 45 mgm^-3, ojedinele do 53 mgm^-3. Na profiloch 109, 112 a 1205 sa vyskytla jarná kulminácia v máji, na profile 3530 vyskytla jarná kulminácia v marci a zvýšené hodnoty sa vyskytli aj v máji. Na profiloch v starom koryte Dunaja (4016, 4025, 3739) sa jarná kulminácia vyskytla v marci, ďalšie zvýšenia obsahu sa vyskytli v máji a auguste. Situácia na profiloch v zdrži je odlišná. Variabilita výskytu masového rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých profiloch (najmä v zdrži) súvisí s individuálnymi lokálnymi podmienkami (hĺbka, priehľadnosť vodného stĺpca, intenzita slnečného svitu, obsah nerozpustených látok, preteplenie, rýchlosť prúdenia vody, obsah živín, rozvoj makrofýt atď.). Na profiloch v zdrži došlo k najvyššiemu nárastu dosiahnutých maxím chlorofylu-a za ostatných päť rokov. Obsah chlorofylu-a sa pohyboval v intervale od 1 do 55 mgm^-3. Prvá jarná kulminácia sa vyskytla v marci, druhá v máji, tretia v auguste, pričom individuálne sa nárast chlorofylu-a prejavoval aj v iných mesiacoch. Obsah chlorofylu-a na priesakových kanáloch sa pohyboval do 17 mgm^-3, pričom jarná kulminácia nastala v mesiacoch apríl-máj. Vzťahy medzi chlorofylom-a, pH a obsahom kyslíka sú popísané aj v odseku „Vzájomná korelácia medzi pH, kyslíkom a chlorofylom-a”

 

2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 23.10.2000 ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Dôraz v rámci hodnotenia ekologického stavu sa v nej kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky.

Základná charakterizácia biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody bola podrobne spracovaná v prílohách Národnej správy za roky 1999 a 2000. Prílohy Národnej správy za roky 1999 a 2000 obsahujú taktiež presné metodiky odberu a stanovenia fytoplanktónu, zooplanktónu, perifytónu a makrozoobentosu.

Vývoj metód stanovenia a vyhodnocovania saprobity je poznamenaný veľkou rôznorodosťou prístupov, koncepcií a subjektívnych názorov a nie je definitívne ukončený. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. Rastlinné organizmy sú v existenčných požiadavkách väčšinou veľmi prispôsobivé a sú rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku. Bakteriálne nárasty poskytujú vierohodné výsledky, vyžadujú však dlhšiu dobu na spracovanie a náročnejšie laboratórne vybavenie.

V rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy (SI):

SI perifytónu – nárasty na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v kvalite vody 2-3 týždňového charakteru. SI perifytónu koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho dokáže vyprodukovať.

SI makrozoobentosu – spoločenstvá živočíchov na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. Si makrozoobentosu má vzťah ku dnovému substrátu a kvalite sedimentov.

SI biosestónu – živá časť sestónu unášaná vodou, ktorá indikuje okamžitú kvalitu vody.

 

2.4.1. Sapróbny index perifytónu

(spracované podľa výsledkov VÚVH a SVP, š.p., OZ Bratislava)

V roku 2004 sa pri analýzach perifytónu – nárastoch, ktoré rastú na rozmanitých typoch substrátov vo vode – sledovala najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Odbery vzoriek sa uskutočnili podobne ako v predchádzajúcich rokoch 3 razy do roka. Prítomné taxóny rozsievok boli determinované priamo z odobratej fixovanej vzorky a z trvalých preparátov, ktoré sa pripravovali vyžíhaním pomocou peroxidu vodíka. Cieľom bolo odstrániť vnútorný organický obsah rozsievok (protoplast), ktorý znemožňuje detekciu povrchových štruktúr schránok. Taxóny boli určované na základe týchto štruktúr, ktoré sú nositeľmi determinačných znakov celej skupiny.

Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov s celkovým počtom taxónov sú uvedené v prílohe Národnej správy, údaje o sapróbnych indexoch sú uvedené v Tab. 4.

Tab. 4: Sapróbny index perifytónu podľa Pantleho a Bucka v roku 2004

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2004 pohybovali v oblasti lepšej b-mezosaprobity. Indexy boli v intervale 1,31 (Komárno) – 1,9 (Dobrohošť). Rozptyl hodnôt sapróbnych indexov bol menší ako v predchádzajúcich rokoch.

Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky (Navicula, Nitzschia, Fragilaria, Cymbella, Gomphonema, Achnanthes, Amphora a iné).

 

2.4.2. Sapróbny index makrozoobentosu

(spracované podľa výsledkov VÚVH a SVP, š.p., OZ Bratislava)

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2004 stanovoval na vybraných profiloch 2-3-krát za rok (Tab. 5). Samotný odber bol uskutočnený podľa metodík uvádzaných v STN EN 27828. Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu podľa STN 83 0532 a stanovená saprobita ako aj trieda kvality vody podľa STN 75 7221.

Tab. 5: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2004

Hodnoty sapróbneho indexu sa pohybovali od 2,04 do 3,13. Sapróbny index makrozoobentosu v sledovaných profiloch veľmi dobre koreluje s typom dna (Obr.2-1, Obr. 2-2, Obr. 2-3, Obr. 2-4, Obr. 2-5 a Obr. 2-6). Sledované profily sa dajú rozdeliť podľa typu dna do dvoch skupín:

-         prvú skupinu tvoria profily so štrkovitým dnom (109, 4025, 308, 112, 1205, 3376) a rýchlejším prúdením. Namerané indexy saprobity makrozoobentosu veľmi dobre korelujú s indexom saprobity biosestónu, t.j. charakterizujú kvalitu pretekajúcej vody (Obr. 2-1, Obr. 2-2, Obr.  2-3, Obr. 2-4, Obr. 2-6). Vzorky sa väčšinou odoberajú zo štrkovitého dna príp. litorálnej zóny, pri nižších stavoch vody. Saprobita vody (SI biosestónu, perifytónu, makrozoobentosu) na sledovaných profiloch dosahuje väčšinou stupeň b-mezosaprobity, ktorý charakterizuje tok s prirodzeným organickým zaťažením, prípadne menším sekundárnym zaťažením. Samočistenie prebieha na úrovni oxidačných procesov. Zlepšenú kvalitu vody v Dunaji indikuje aj zvýšený výskyt čistobytných druhov získaných z makrozoobentosu. V roku 2003 to boli druhy: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp.div., Brachycentrus montanus a v roku 2004 Eiseniella tetraedra, Dreissena polymorpha, Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis a Diamesa sp. (Valúchová a kol., 2004, 2005).

-         druhú skupinu tvoria profily s piesčito-bahnitým dnom (307, 309, 311, 4016, 3739) a pomalším prúdením. Namerané indexy saprobity makrozoobentosu sú oproti hodnotám indexu saprobity biosestónu posunuté k vyšším hodnotám (b-a-mezosaprobita až a-mezosaprobita), t.j. charakterizujú kvalitu sedimentu v mieste odberu (Obr. 2-2, Obr. 2-3, Obr. 2-4, Obr. 2-5). Vzorky sa väčšinou odoberajú hĺbkovými odoberákmi z bahnitého dna, s prevahou červov a lariev pakomárov, ktoré indikujú horšiu hodnotu saprobity. Saprobita vody na sledovaných profiloch dosahuje väčšinou stupeň b-a-mezosaprobity. a-mezosaprobita sa vyskytuje na úsekoch so stredne silným znečistením. Dochádza k väčšiemu poklesu obsahu kyslíka a znižovaniu druhovej rozmanitosti.

-         na profiloch 307 (Kalinkovo-kyneta) a 309 (Šamorín-zdrž) sa index saprobity makrozoobentosu pohybuje v škále b-a-mezosaprobity. Na profile 311 (Šamorín-zdrž) sa saprobita makrozoobentosu dlhodobo pohybuje na úrovni a-mezosaprobity. Na profiloch situovaných v zdrži (309 a 311) sa v roku 2004 našli o.i. aj taxóny Chironomus sp. reductus a Tubificidae g. sp., ktoré patria do skupiny indikátorov, ktoré indikujú zvýšené znečistenie sedimentov (Valúchová a kol., 2005). Je preto nutné venovať zvýšenú pozornosť najmä odberovým miestam situovaným v zdrži. Na profile 4016 sa v rokoch 2000-2002 pohybovala saprobita na úrovni a-mezosaprobity, pričom od roku 2002 sa zmenila metodika odberu a saprobita sa pohybuje na úrovni b-mezosaprobity. Zlepšovanie saprobity makrozoobentosu z b-a-mezosaprobity na b-mezosaprobitu v rokoch 2003-2004 je pozorovateľné na profile 3739 (Sap – nad zaústením).

 

2.4.3. Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Stanovuje sa 1 krát mesačne, na priesakových kanáloch 1-krát za dva mesiace. Z nameraných údajov, zobrazených na Obr. 2-1, Obr. 2-2, Obr. 2-3, Obr. 2-4, Obr. 2-5, Obr. 2-6, Obr. 2-7 a Obr. 2-8 je zrejmé, že na sledovaných profiloch sa index saprobity biosestónu väčšinou pohybuje v intervale zodpovedajúcemu b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov čím sa druhová rozmanitosť zvyšuje.

 

2.4.4. Fytoplanktón a zooplanktón

Z výsledkov stanovenia biologických ukazovateľov (abundancia a taxóny fytoplanktónu a zooplanktónu, chlorofyl-a), základných fyzikálno-chemických ukazovateľov (priehľadnosť, teplota, pH, kremík, nerozpustené látky), kyslíkového režimu, nutrientov a na základe prietokov a klimatických pomerov sa dá predpokladať rozvoj procesov eutrofizácie až vodného kvetu (tvorí sa hlavne zo siníc).

Na obr.2-9 je zdokumentovaný vývoj abundancie fytoplanktónu na všetkých profiloch sledovaných v rámci Dohody. V prílohe Národnej správy uvádzame zoznam dominantných druhov fytoplanktónu a zooplanktónu na všetkých sledovaných profiloch v rámci Dohody.

 

2.4.5. Zhrnutie výsledkov analýzy biologických ukazovateľov vôd

Na základe vzájomných vzťahov medzi ukazovateľmi biologického monitoringu a základnými fyzikálno-chemickými ukazovateľmi je možné konštatovať, že:

• rozvoj fytoplanktónu a zooplanktónu, okrem zodpovedajúceho obsahu živín, súvisí najmä s hydrologickými pomermi v zdrži, slnečným svitom, priehľadnosťou, obsahom nerozpustených látok a teplotou vody;

• lokálne rozdiely v abundancii fytoplanktónu závisia od prietoku, rýchlosti prúdenia, doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je približne rovnaký v celej zdrži;

• na oživenie akumulovanej vody v zdrži VD Gabčíkovo má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody;

• limitujúcim faktorom masového rozvoja rias je rýchlosť prúdenia vody a obsah fosforečnanového fosforu;

• teplota vody nemá určujúci vplyv na rozvoj fyto- a zooplanktónu. K masovému rozvoju dochádza už v jarných mesiacoch, keď je teplota vody ešte nízka, ale pri nižších prietokoch je vysoká priehľadnosť vodného stĺpca;

• obsahy chlorofylu-a v rokoch 2002 a 2003 vykazovali na vstupnom profile Bratislava vzostupný trend, v roku 2004 je situácia podobná predchádzajúcemu roku, avšak s nižšími maximálnymi hodnotami v jarnom období. Maximá z rokov 1997 a 1998 sa neopakovali. Jedným z dôvodov rastu chlorofylu-a môže byť stúpnutie počtu zelených rias v úseku Dunaja nad Bratislavou a vplyv rieky Moravy. Obsah chlorofylu-a na profile Medveďov sa nevyznačuje takým zvýšeným nárastom maxím v ostatných štyroch rokoch ako na profile Bratislava.

• obsah chlorofylu-a na ostatných monitorovaných profiloch najmä profiloch situovaných v zdrži súvisí s lokálnymi podmienkami toku, čo sa prejavilo najmä na profiloch 308, 309, 311, kde došlo k najvyššiemu nárastu dosiahnutých maxím chlorofylu-a za ostatných päť rokov. Na ostatných profiloch ostali obsahy chlorofylu-a podobné predchádzajúcim dvom rokom. Nárast abundancie fytoplanktónu najmä v jarnom období koreluje s nárastom chlorofylu-a. Maximá abundancie fytoplanktónu ostali podobné predchádzajúcim dvom rokom. V roku 2004 je však zrejmý mierny pokles abundancie fytoplanktónu najmä vo vegetačnom období.

• abundancia fytoplanktónu na profiloch sledovaných SVP, š.p. OZ Bratislava dosahovala maximálne hodnoty na začiatku vegetačného obdobia, (prevažne v mesiacoch marec až máj);

• dominantnú skupinu fytoplanktónu dunajskej vody tvorili aj v roku 2004 cyklické rozsievky. V menšej miere boli zastúpené aj penátne rozsievky, bunkové zelené riasy a bičíkaté zelené riasy.

• dominantnú skupinu fytoplanktónu v pravostrannom priesakovom kanáli v roku 2004 tvorili cyklické rozsievky (68 %). V menšej miere boli zastúpené aj penátne rozsievky, zlatisté riasy, kryptomonádky, zelené bunkové riasy a zelené bičíkaté riasy.

• dominantnú skupinu fytoplanktónu v ľavostrannom priesakovom kanáli v roku 2004 tvorili penátne rozsievky (38 %) a sinice (20 %). V menšej miere boli zastúpené aj cyklické rozsievky, zlatisté riasy a zelené bunkové riasy.

• počas vegetačného obdobia klesá obsah živín na minimum. Obsah kremičitanov sa sezónne mení: s rozvojom fytoplanktónu klesá, najmä ak fytoplanktón obsahuje rozsievky s vysokým obsahom kremíka v bunkových blanách;

• rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní);

• dominantnú skupinu zooplanktónu dunajskej vody tvorili aj v roku 2004 vírniky (Rotatoria) 82-96 %, veslonôžky (Copepoda) tvorili podiel od 2-54 % a perloočky (Cladocera) 0-10 %. V porovnaní s rokom 2003 je zrejmý mierny kvantitatívny nárast vo všetkých troch skupinách.

• dominantnú skupinu zooplanktónu v priesakových kanáloch tvorili v roku 2004 vírniky (Rotatoria) 42-73 %, veslonôžky (Copepoda) tvorili podiel od 26-54 % a perloočky (Cladocera) 1-10 %. V porovnaní s rokom 2003 sa v prípade vírnikov (Rotatoria) jedná o mierny kvantitatívny úbytok, v prípade veslonôžok (Copepoda) o mierny kvantitatívny nárast a podiel perloočiek (Cladocera) ostal približne zachovaný.

• na základe druhového zloženia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli najvýznamnejšie u vírnikov druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra, u perloočiek druhy rodov Daphnia a Bosmina, a u veslonôžok juvenilné štádia z čeľade Cyclopidae podobne ako v predchádzajúcich rokoch sledovania.

• z hľadiska abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, je možné konštatovať, že vodné dielo nemá negatívny vplyv na saprobitu. Stupeň kvality vody v Dunaji, ktorý je zisťovaný nad a pod vodným dielom indikuje beta-mezosaprobitu;

• sapróbny index makrozoobentosu veľmi dobre koreluje s gradientom dna, rýchlosťou prúdenia a typom dnových sedimentov a v sledovaných profiloch indikuje beta až alfa mezosaprobitu;

• dominantné druhy makrozoobentosu na profiloch so štrkovitým a skalným substrátom sú: Dikerogammarus villosus, Pontogammarus obesus, Brachycentrus subnubilus, Cricotopus sp., Radix peregra, Ancylus fluviatilis, Theodoxus danubialis, Dreissena polymorpha, Jaera istrii, Corophium curvispinum, Prodiamesa olivacea; na piesčitých a bahnitých substrátoch to sú druhy: Corophium curvispinum, Lithoglyphus naticoides, Limnomysis benedeni, Dikerogammarus villosus, Ancylus fluviatilis, Theodoxus danubialis, Radix peregra, Dreissena polymorpha, Jaera istrii, Cricotopus sp, Hypania invalida, Lumbricidae g. sp. div., Potamopyrgus antipodarum, Pisidium sp., Sphaerium rivicola, Procladius choreus, Phytochironomus fodiens, Chironomus sp. reductus, Tubifex sp.;

• zlepšenú kvalitu vody v Dunaji indikuje aj zvýšený výskyt čistobytných druhov získaných z makrozoobentosu. V roku 2003 to boli druhy: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp.div., Brachycentrus montanus a v roku 2004 Eiseniella tetraedra, Dreissena polymorpha, Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis a Diamesa sp.;

• na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2004 pohybovali v oblasti lepšej b-mezosaprobity;

• z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky (Navicula, Nitzschia, Fragilaria, Cymbella, Gomphonema, Achnanthes, Amphora a iné);

• dominantnými druhmi v perifytóne ramennej sústavy boli Melosira varians, Diatoma vulgaris, Navicula avenacea, Cymbella hungarica, Nitschia sp., Ulothrix tenerrima.

  

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

Metodika odberu, spracovania a hodnotenia sedimentov je podrobne popísaná v prílohách Národných správ za roky 1999 a 2000. V hodnotení, ako aj v tabuľkách s údajmi sú uvedené len tie miesta odberu, ktoré sa viažu na profily, kde sa stanovuje aj kvalita povrchových vôd v rámci Dohody z roku 1995 (Tab. 6).

Tab. 6: Miesta odberu dnových sedimentov

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja a do oboch rozšírených častí zdrže na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich – a ich akumulácie do zdrže a prívodného kanála vodného diela. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené do miest s rozličnými rýchlosťami prúdenia vody a teda rôznou rýchlosťou sedimentácie a rôznou štruktúrou sedimentov, ako aj do blízkosti vodných zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia. Odber vzoriek sa uskutočnil v septembri 2004.

Zoznam sledovaných ukazovateľov v sedimentoch je uvedený v Prílohe Národnej správy. V prílohe Národnej správy sú taktiež uvedené absolútne hodnoty koncentrácií jednotlivých ukazovateľov znečistenia sedimentov (Grafické prílohy, Tab. č. 6a, b, c, d).

 

2.5.1. Hodnotenie zloženia sedimentov podľa metodického pokynu MŽP SR č. 549/98-2 (podľa Valúchová M., a kol., 2005)

Výsledky celkového hodnotenia sedimentov sú zaradené do troch základných tried:

-      Bez účinku – namerané hodnoty pre každú chemickú látku či zlúčeninu sú menšie ako limitná hodnota maximálne prípustnej koncentrácie (MPC) uvedená v prílohe č. 1 metodického pokynu pre sušinu sedimentu.

+     Potenciálne riziko – namerané hodnoty hoci len pre jednu chemickú látku či zlúčeninu sú rovné alebo väčšie ako MPC a menšie ako intervenčná hodnota (IV).

++   Závažné riziko – namerané hodnoty čo i len pre jedinú látku alebo zlúčeninu sú rovné alebo presahujú IV.

TV (zanedbateľné riziko) – ako cieľová hodnota blížiaca sa nenarušenému prírodnému prostrediu reprezentovanému nekontaminovaným sedimentom, odvodená z ekotoxikologických testov a predstavuje 1/100 MPC. Zabezpečuje 100 % prežitie vodných organizmov.

MPC (maximálne prípustné riziko) – maximálna prípustná koncentrácia určitej látky v sedimente, prekročenie ktorej vyvoláva v danom ekosystéme neprijateľné riziko. V kritériách boli stanovené hodnoty na úrovni zabezpečujúcej prežitie 95 % všetkých organizmov v danom ekosystéme. Vychádza sa z predpokladu, že pri 95 %-nej ochrane všetkých druhov organizmov v ekosystéme sa tento môže nerušene rozvíjať a fungovať.

TVd – testovacia hodnota leží v intervale MPC a IV a môže slúžiť pri rozhodovaní o nakladaní so sedimentom.

IV (závažné riziko) – predstavuje pre ekosystém vysoké riziko. Je odvodená z ekotoxikologických testov a zodpovedá koncentrácii určitej látky, pri ktorej je zabezpečená ochrana 50 % všetkých živočíšnych druhov ekosystému.

Prístup k hodnoteniu rizík zo znečistených sedimentov by mal byť podľa tohto metodického pokynu trojzložkový, teda mal by hodnotiť nielen obsah znečisťujúcich látok v sedimente a jeho zloženie (fyzikálno-chemická analýza), ale hodnotenie by malo byť doplnené meraním ekotoxicity a hodnotením biologickej kvality sedimentu.

Výsledky a hodnotenie

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia prepočítané na štandardizovaný sediment sú uvedené v Tab. 7a, b.

Na základe hodnotenia podľa Metodického pokynu MŽP je možné konštatovať, že:

• obsah organických látok v sedimentoch je trvalo nízky a pohyboval sa od 2,8 % (profil 307) do 8,2 % (profil 311).

• obsah TOC v sedimentoch v roku 2003 oproti roku 2002 významne poklesol. V roku 2004 boli namerané hodnoty o niečo vyššie, avšak nedosahujú hodnoty z roku 2002. Pohybovali sa v intervale od 332 mg/kg (profil 307) do 661 mg/kg (profil 311).

• v roku 2003 bol oproti roku 2002 zaznamenaný mierny vzostup hodnôt pH. V roku 2004, podobne ako minulý rok, sa hodnoty pH pohybovali v intervale od 7,3 (profily 307, 4016) do 7,6 (profil 311).

• amónne ióny a amoniak sú primárne produkty prebiehajúceho rozkladu organickej hmoty – dusíkatých látok rastlinného a živočíšneho pôvodu. Koncentrácie amónnych iónov v posledných dvoch rokoch stúpajú. V roku 2003 bol obsah amónnych iónov podstatne vyšší ako v roku 2002. Namerané koncentrácie sa v roku 2002 pohybovali od <0,1 mg/kg (311) do 19,26 mg/kg (4016), v roku 2003 od 13 mg/kg (307) do 72 mg/kg (311) a v roku 2004 od 34 mg/kg (309) do 72 mg/kg (308). Zvýšené obsahy amónneho iónu by mohli byť dôvodom nástupu rozkladu naviazaných látok. Obsah amoniaku (sledovaný pre svoje toxické účinky v redukčnom prostredí pri vhodnom pH) sa v roku 2003 oproti roku 2002 tiež zvýšil a pohyboval sa od 0,22 mg/kg (profil 4016) do 0,72 mg/kg (profil 311). V roku 2004 sa hodnoty pohybovali od 0,42 mg/kg (profil 4016) do 1,65 mg/kg (profil 308). Amoniak je veľmi nestály a hlavne v aeróbnom prostredí sa rýchlo oxiduje na dusičnany.

• podiel lutitovej frakcie sedimentov na ich zložení (prachovo-ílovitá frakcia sedimentu s veľkosťou zŕn < 0,063 mm), ktorá sa najviac podieľa na sorbcii znečisťujúcich látok rozpustených vo vode je v sedimentoch VD vysoký. V roku 2004 sa pohyboval od 96,32 % do 99,94 % (profil 3379).

• obsah sušiny, charakterizujúci celkový obsah chemických látok, ktoré môžu byť rozpustené vo voľnej vode sedimentu, sa pohyboval od 38,5 % (profil 311) do 65,5 % (profil 307).

• obsah prchavej sulfidickej síry (AVS-S^2-), vznikajúcej v sedimentoch pri rozklade organických látok v anaeróbnych podmienkach, je na sledovaných profiloch nízky a v roku 2004 sa pohyboval od 1,72 mg/kg (profil 311) do 3,08 mg/kg (profil 309). Obsah AVS bol v rokoch 2002 a 2001 oproti roku 2000 významne nižší. V roku 2003 oproti roku 2002 obsah AVS-S^2- mierne stúpol. V roku 2004 obsah AVS-S^-2 oproti predchádzajúcemu roku opäť mierne stúpol. Nízke obsahy poukazujú na to, že anaeróbne prostredie v zdrži nie je a síra sa po rozklade hneď oxiduje.

Ťažké kovy

Obsahy sledovaných ťažkých kovov sa v roku 2004 pohybovali v tzv. triede „Bez účinku“ t.j. namerané hodnoty boli menšie ako limitná hodnota MPC z metodického pokynu pre sušinu štandardizovaného sedimentu. Tálium malo medzu stanovenia vyššiu ako limit MPC (medzu stanovenia sa z technických dôvodov nepodarilo znížiť). Časť ťažkých kovov sa v sedimentoch nachádza v biologicky dostupnej forme. Ich koncentrácie sa v čase málo menia.

Organické látky

Metodický pokyn MŽP v rámci sledovaných ukazovateľov uvádza len limitné hodnoty pre EOX, hexachlórbenzén, lindan, heptachlór, DDT, sumu PCB, naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(k)fluorantén, benzo(a)pyrén, indenopyrén a benzo(ghi)perylén. Ich obsah je teda možné k uvedeným limitom vyhodnocovať.

Skupinový ukazovateľ EOX vyjadruje extrahovateľné organicky viazané halogenidy, ktoré patria do skupiny prioritných škodlivín. Limit tzv. pozaďovej koncentrácie bol v roku 2004 prekročený na všetkých sledovaných profiloch. Limit MPC pre EOX nie je v metodickom pokyne uvedený.

Obsahy väčšiny sledovaných organických látok sa v roku 2004 pohybovali v tzv. triede „Bez účinku“ t.j. namerané hodnoty boli menšie ako limitná hodnota MPC z metodického pokynu pre sušinu štandardizovaného sedimentu.

Výnimku v roku 2004 tvorili nasledovné organické látky, ktoré sa pohybovali v tzv. triede „Potenciálne riziko“, t.j. namerané hodnoty boli aspoň raz väčšie ako limitná hodnota MPC z metodického pokynu pre sušinu štandardizovaného sedimentu: fenantrén (na profiloch 308, 309 a 4016), benzo(a)antracén (profily 308, 309, 311 a 4016).

Cieľové limity TV boli v roku 2004 prekročené vo všetkých odberných miestach sedimentov pre EOX, sumu PCB, naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, benzo(a)antracén, chryzén a benzo(a)pyrén. Ani v jednom prípade však nebola prekročená maximálna prípustná koncentrácia (MPC), takže sedimenty nepredstavujú žiadne riziko a sú bez účinku na ekosystém. Na profiloch 308 a 307 boli TV limity ojedinele prekročené aj v prípade hexachlórbenzénu a na profile 311 v prípade benzo(k)fluoranténu.

Koncentrácie ostatných organických polutantov (kongenéry PCB, hexachlórbenzén, lindan, heptachlór, 4,4,DDT, benzo(k)fluorantén, indeno(1,2,3-cd)pyrén, benzo(ghi)perylén, aldrin, endrin a dieldrin boli veľmi nízke, blízke prírodnému pozadiu.

Druhú skupinu sledovaných organických látok v rámci monitoring sedimentov tvoria látky, pre ktoré nie je v Metodickom pokyne MŽP uvedený žiaden limit. Obsahy metoxychlóru, organochlórovaných pesticídov, atrazínu, acetochlóru, metolachlóru, MCPA, acenaftylénu, fluorénu, pyrénu, benzo(b)fluoranténu, dibenzo(ah)antracénu, sumy PAU, o-xylénu a p-xylénu kolíšu v rôznych intervaloch. Na základe nameraných absolútnych hodnôt sa dajú rozdeliť na dve skupiny: ukazovatele, ktoré vykazujú nízke namerané hodnoty zväčša pod medzou stanovenia použitých analytických metód. Sem zaraďujeme atrazín, acetochlór, MCPA, acenaftylén, benzo(b)fluorantén, dibenzo(ah)antracén, metoxychlór, o-xylén a p-xylén. Druhú skupinu tvoria ukazovatele, kde sa namerané údaje pohybujú nad medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Sem patria metolachlór, acenaftén, fluorén, pyrén, suma PAU a suma organochlórovaných pesticídov.

Akútna toxicita

Z výsledkov testov akútnej toxicity sedimentov na troch druhoch rôzne citlivých organizmov vyplýva, že intersticiálna (pórová) voda zo sedimentov mala stimulačné účinky na bioluminiscenčné baktérie, aj na rast zelených rias. Pri perloočkách sa ani v jednom prípade nezaznamenali inhibičné resp. škodlivé alebo toxické účinky.

  

2.5.2. Hodnotenie zloženia sedimentov podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the protection of Aquatic Life” (podľa Valúchová M., a kol., 2005)

V rámci hodnotenia kvality sedimentov kanadská norma používa namerané (absolútne) hodnoty jednotlivých ukazovateľov.

Hodnotenie podľa uvedenej normy uvádza nasledujúca tabuľka:

Podľa „Canadian Sediment Quality Guidelines for Protecting of Aquatic Life“ boli príslušné koncentrácie látok pre TEL a PEL odvodené z toxikologických informácií podľa „National Status and Trends Program“ (modifikovaný NSTP) a „Spiked-sediment toxicity test“ (SSTT).

TEL - Threshold effect level, koncentrácia pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý biologický vplyv. Pri nižších hodnotách (< TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo.

PEL – Probable effect level, koncentrácia pri ktorej prekročení sa očakáva, že nepriaznivý vplyv je možné očakávať často.

Zatiaľ nie je dostatok dát podľa metódy testovania toxicity SSTT. Preto, tam kde sa takéto testy nevykonali sa používajú len výsledky podľa NSTP a namiesto TEL sa označujú ako ISQG (Interim Sediment Quality Guidelines).

Výsledky a hodnotenie

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia hodnotené podľa Kanadskej normy sú uvedené v Tab. 8.

Obsahy ťažkých kovov na sledovaných profiloch ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level). Obsahy organického znečistenia, s výnimkou lindanu, heptachlóru (na všetkých profiloch) a benzo(a)antracénu (na profile 309), na všetkých sledovaných profiloch nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level).

Ťažké kovy (Cr, Cu, Zn, As, Cd, Hg, Pb)

Obsahy olova sú na úrovni prahových koncentrácií, bežných v životnom prostredí. Podobne aj obsahy Cd boli v roku 2004 nízke, kolísali pod úrovňou limitov ISQG (TEL). Výnimkou bol len obsah Cd na profile 311, ktorý presiahol limit ISQG. Obsahy Cu (okrem profilov 3739 a 307), As (okrem profilu 307) a Cr (okrem profilov 307, 309 a 3739) prekročili limitnú hranicu pre TEL. TEL boli prekročené pri Hg na všetkých profiloch (okrem profilov 3739 a 307). Pri Zn bola hranica TEL prekročená na profile 311. Obsahy Cu, As, Cr, Hg a Zn na uvedených profiloch predstavujú koncentrácie možného efektu. Teda nepriaznivý účinok sa môže príležitostne vyskytovať. Ani v jednom prípade však ich obsahy neprekročili limit možného účinku PEL.

Lindan, heptachlór, endrin, dieldrin

V prípade lindanu a heptachlóru bola analytická medza stanovenia vyššia ako limit možných účinkov PEL. Pri endrine a dieldrine bola medza stanovenia vyššia ako limit prahových dosahov – ISQG (Interim Sediment Quality Guidelines).

Delory, benzo(a)pyrén, acenaftylén

Delory boli v roku 2004 pre technické problémy z monitoringu vynechané. Namerané koncentrácie acenaftylénu a benzo(a)pyrénu sa väčšinou pohybovali pod limitom analytickej medze stanovenia. Pri acenaftyléne boli výnimkou profily 308 a 4016, kde však nameraná hodnota nepresiahla hranicu ISQG. V prípade  benzo(a)pyrénu sa na profile 311 vyskytla jedna hodnota presahujúca limit ISQG, avšak bola stále nižšia ako limit pre PEL.

Suma PCB, naftalén, pyrén, acenaftén, fenantrén, antracén, fluorantén, fluorén, benzo(a)antracén, chryzén

V prípade uvedených organických látok boli limity pre TEL väčšinou prekračované. Obsahy týchto látok na uvedených profiloch predstavujú koncentrácie možného efektu. Teda nepriaznivý účinok sa môže príležitostne vyskytovať. V prípade benzo(a)antracénu bola na profile 309 nameraná hodnota, ktorá prekročila limit možného účinku PEL.

Pre ostatné sledované organické látky a ťažké kovy nemá uvedená kanadská norma stanovené limitné hodnoty.

 

2.6. Záver

Kvalita povrchových vôd sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2004 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji.

Ukazovatele ako teplota vody, rozpustené látky, merná vodivosť, katióny, anióny, celkový dusík, dusitany, dusičnany, fosforečnany a kyslík vykazujú sezónny priebeh. Zvýšenie alebo zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov počas 12-ročného sledovaného obdobia sa prejavuje už na profile Dunaj - Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt ChSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, ChSK_Mn, TOC, sapróbneho indexu a fekálnych streptokokov.

Obsah ťažkých kovov v povrchovej vode je dlhodobo nízky a pohybuje sa zväčša na úrovni I. triedy kvality vôd podľa STN 75 7221.

Smernica EÚ č. 2000/60/ES venuje veľkú pozornosť biologickým ukazovateľom. V monitoringu podľa Dohody sa aj na základe toho venuje hodnoteniu biologických ukazovateľov (perifytón, makrozoobentos, biosestón, fytoplanktón, zooplanktón) zvýšená pozornosť.

Na základe výsledkov hodnotenia perifytónu možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2004 pohybovali v oblasti lepšej b-mezosaprobity, čo zodpovedá prirodzeným hodnotám na tomto úseku toku. Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky.

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2004 pohyboval od 2,04 do 3,13. Na väčšine profilov dosahoval úroveň b-mezosaprobity, čo predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami, prípadne menšiemu sekundárnemu zaťaženiu. Na profiloch 307, 309 a 311 dosahoval úroveň b-a- mezosaprobity. Sapróbny index makrozoobentosu v sledovaných profiloch veľmi dobre koreluje s typom dna a indikuje beta až alfa mezosaprobitu. O zlepšení kvality vody v Dunaji svedčí aj zvýšený výskyt čistobytných druhov. V roku 2004 to boli druhy: Eiseniella tetraedra, Dreissena polymorpha, Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis a Diamesa sp.

V rámci hodnotenia fytoplanktónu existujú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže. Abundancia fytoplanktónu dosahovala maximálne hodnoty na začiatku vegetačného obdobia (v marci až máji) a fytoplanktón bol tvorený v prevažnej miere cyklickými hnedými rozsievkami, kde je podiel chlorofylu-a v chromatoforoch nižších ako u zelených rias, ktorých rozvoj bol zaznamenaný v letných mesiacoch. Dominantným druhom fytoplanktónu v Dunaji boli cyklické rozsievky (Bacilariophyceae-Centrales). V priesakových kanáloch bol podiel cyklických rozsievok značne nižší. Významnejší podiel vo fytoplanktóne priesakových kanálov mali penátne rozsievky, sinice, zlatisté riasy, bičíkaté zelené riasy a bunkové zelené riasy. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, je možné konštatovať, že vodné dielo nemá negatívny vplyv na saprobitu. Kvalita vody v Dunaji nad a pod vodným dielom indikuje beta-mezosaprobitu.

Rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom, t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní). 82-96 % zooplanktónu tvorili vírniky, 2-54 % veslonôžky a 0-10 % perloočky.

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2004 hodnotená dvomi spôsobmi: podľa Metodického pokynu MŽP č. 549/98-2 a podľa tzv. Kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the protection of Aquatic Life”.

Podľa Metodického pokynu boli obsahy sledovaných ťažkých kovov v roku 2004 menšie ako limitná hodnota MPC (maximálna prípustná koncentrácia), t.j. pohybovali sa v triede „Bez účinku“. Obsahy väčšiny sledovaných organických látok sa v roku 2004 pohybovali v triede „Bez účinku“ t.j. namerané hodnoty boli menšie ako limitná hodnota MPC. Výnimku tvorili fenantrén (na profiloch 308, 309 a 4016) a benzo(a)antracén (profily 308, 309, 311 a 4016), ktoré sa pohybovali v triede „Potenciálne riziko“ t.j. namerané hodnoty boli aspoň raz väčšie ako limitná hodnota MPC.

Podľa kanadskej normy „CSQG“ obsahy ťažkých kovov na sledovaných profiloch podľa Dohody ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL. Obsahy organického znečistenia na všetkých sledovaných profiloch podľa Dohody s výnimkou lindanu, heptachlóru (na všetkých profiloch, analytická medza stanovenia vyššia ako limit možných účinkov PEL) a benzo(a)antracénu (na profile 309 nameraná hodnota prekročila limit možného účinku PEL) avšak nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL (Probable Effect Level).