7. BIOTA

 

7.1. Metodika zberu dát

Monitoring bioty v roku 2003 v porovnaní s predchádzajúcim rokom prebehol bez väčších zmien. Len pri hodnotení vodných makrofytov sa v zmysle odporúčania Spoločnej správy prešlo z metódy Braun-Blanquet na Kohlerovu metódu. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 20), ktoré sa nachádzajú v inundácii Dunaja, z toho jedna je umiestnená pod zaústením odpadového kanála vodného diela do Dunaja a slúži ako referenčná plocha bez priameho vplyvu VD Gabčíkovo.

Tab. 20: Zoznam monitorovacích lokalít a sledovaných ukazovateľov

Merané ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda)

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy s mierkou M 1:10 000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Botanická nomenklatúra je udávaná podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998).

Prvé číslo (znak) stupnice predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

          r       - vzácny, zriedkavý druh

          +      - druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %

          1      - druh s pokryvnosťou 1-5 %

          2      - druh s pokryvnosťou 6-25 %

          3      - druh s pokryvnosťou 26-50 %

          4      - druh s pokryvnosťou 51-75 %

          5      - druh s pokryvnosťou 76-100 %

Druhé číslo stupnice predstavuje dominanciu (sociabilitu) druhu.

          1      - jednotlivo rastúci

          2      - pospolito rastúci, menšie trsíky

          3      - tvoriaci skupinky, vankúše

          4      - tvoriaci veľké koberce, kolónie

          5      - tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola vyhodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3- stromová, E2- krovinná, E1- bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2002/2001) a dynamika vývoja porastu – obrat druhov (T) bol stanovený výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách. Výsledná hodnota vyjadruje podiel druhov, ktoré sa za sledované obdobie v spoločenstve vymenili.

• SJ = (c/ a+b-c) * 100 %
• T = (1 - SS) * 100 %,                         SS = 2c/ a+b

kde:      a - počet druhov v 1. sledovanom roku

             b - počet druhov v 2. sledovanom roku

             c - počet druhov spoločných pre oba roky

          SS - Sörensenov index podobnosti

V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). Pomocou databázového programu Fytan (Packová, 1992) bola uskutočnená ekologická analýza rastlinných spoločenstiev s použitím ekohodnôt druhov rastlín pre rôzne faktory prostredia podľa Ellenberga (1979). Uvedenou metódou je možné pomocou zmien rastlinných spoločenstiev poukázať na zmeny abiotických faktorov biotopu.

Vodné makrofyty

Monitorovanie makrofýt po zistení východiskového stavu v rokoch 1990 a 1991 bolo obnovené až v roku 1999. Fytocenologické zápisy na priebežne aktualizovaných čiastkových plochách boli do roku 2002 získavané trikrát ročne podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy (Braun-Blanquet, 1964). Vyhodnotenie bolo uskutočňované sedemčlennou kombinovanou stupnicou pre abundanciu a dominanciu (r-5). Na základe návrhov v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia z roku 2002 bola v roku 2003 vykonaná zmena v metodike monitorovania makrofýt slovenskou stranou. Cieľom bolo dosiahnutie porovnateľnosti výsledkov monitoringu predložených slovenskou a maďarskou stranou, to znamená, že aj slovenská strana začala vykonávať mapovanie makrofytov podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 ex Matečný, 2003). Kohlerova metóda spočíva v získavaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Výsledné tabuľky okrem rastovej resp. životnej formy prítomných druhov obsahujú i zistený index množstva druhov semikvantitatívnym hodnotením v päťčlennej stupnici.

Cladocera (Perloočky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Ephemeroptera (Podenky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) bol uskutočnený kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určovaná na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m². Pri semikvantitatívnej metóde sa individuálny zber robil za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.). Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavali smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania.

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú sledované plošnou metódou. Metóda spočíva v preosievaní hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). Na zachytenie čo najširšieho druhového spektra mäkkýšov je možné v prípade potreby použiť aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov spod kameňov, driev a pod. V čase zaplavenia lokality je možné použiť metódu odhadu početnosti, resp. odberu z náplavu, čo väčšinou vypovedá o spoločenstve širšieho územia.

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Počty jedincov sa uvádzajú na 50 smykov. Keďže larvy niektorých druhov žijú skrytým spôsobom života (zahrabané v substráte), alebo môžu uniknúť pozornosti z iných príčin, sledujú sa pri tejto skupine aj imága. Tieto však nie sú v údajoch zahrnuté. Reálny stav taxocenózy Odonata je tak (hlavne na niektorých izolovaných lokalitách ako napr. Kráľovská lúka) odlišný (bohatší) od zloženia taxocenózy zistenej na základe determinovaných lariev.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, takže na jednotlivých lokalitách bol prelovený len litorál (pobrežná zóna) a povrchová vrstva pelagiálu (voľnej vody). Zistené druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu spoločenstva. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie pri vodách hlbších ako 1,5 m, teda hlavne v starom koryte Dunaja a v prietočných ramenách ako napr. Bodícke rameno.

 

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

 

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Pred prehradením Dunaja sa monitoring makrozoobentosu uskutočňoval aj v ramene typu plesiopotamal, ktoré bývalo zaplavené pri vybrežení Dunaja. Po odklonení Dunaja rameno vyschlo, čím bola jeho hydrocenóza likvidovaná. Monitoring vážok (Odonata) bol v roku 2002 obnovený na náhradnej lokalite – v štrkovej jame.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja, znížení hladiny podzemnej vody cca o 2 m a vplyvom drenážneho účinku pôvodného koryta Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo. Plocha nie je priamo ovplyvnená ľudskou činnosťou, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Druhové zloženie i hodnoty pokryvnosti stromovej vrstvy fytocenózy sú v posledných rokoch ustálené. Výskyt suchých konárov a malých listov topoľov je javom pretrvávajúcim už niekoľko rokov, avšak výrazný pokles pokryvnosti stromov v letnom aspekte a následný predčasný opad olistenia v posledných dvoch rokoch nebol zaznamenaný. Krovinná vrstva je dobre vyvinutá a stabilizovaná. Bylinná vrstva bola počas vegetačného obdobia druhovo bohatá a zapojená, k letnému výraznému poklesu pokryvnosti a mozaikovitému uvoľňovaniu zápoja v posledných dvoch rokoch takisto nedochádza. Extrémne suché počasie roku 2003 sa viditeľne prejavovalo jedine v suchých a poľahnutých jedincoch dominantnej nitrofilnej žihľavy v auguste. V dôsledku hlboko položenej hladiny podzemnej vody v tejto oblasti sa z hľadiska vývoja fytocenózy predpokladá výrazný vplyv atmosferických zrážok. Podľa údajov monitorovania bioty v roku 2003 však rastlinstvo nebolo postihnuté ani výrazne podpriemernými (až takmer nulovými) hodnotami zrážkových úhrnov v období február-september (s výnimkou druhej polovice júla), pričom od apríla bolo možné hovoriť i o výrazne podpriemerných prietokoch v Dunaji a častých nadpriemerných teplotách vzduchu. Tieto netypické podmienky sa preukázateľne neprejavili ani vo výsledkoch ekoanalýzy fytocenózy. Preto je možné predpokladať, že analýzy zachytávajú iba dlhodobejšie zmeny.

Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska, čím sa posunula i monitorovacia plocha cca o 100 m. Akvatické živočíšne spoločenstvá sú týmto zmenám prispôsobené a sú relatívne stabilizované.

Cladocera: Počet druhov spoločenstva perloočiek je pomerne vysoký a ustálený, podiel tychoplanktonických (bentických + litorálnych fytofilných druhov) a euplanktonických druhov sa v jednotlivých rokoch vyvíja v závislosti od stupňa rozvoja emergentnej makrovegetácie v starom koryte. Ich pomer v posledných rokoch kolíše, pričom v niektorých rokoch sa približuje i stavu pred prehradením, keď spoločenstvo vytvárali obe skupiny v rovnakom pomere. V roku 2003 bola zaregistrovaná dominancia tychoplanktonických druhov (podobne ako v rokoch 2001 a 2002), avšak podiel pravých planktonitov v posledných 1-2 rokoch narastá.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok sa pred prehradením Dunaja vyznačovalo vysokou druhovou diverzitou a výraznou dominanciou tychoplanktonických druhov nad euplanktonickými. Okrem mierneho znižovania počtu druhov v posledných rokoch, nastáva posun i v pomere spomínaných skupín druhov. Svoju dominanciu si tychoplanktonické druhy v posledných rokoch zachovávali vďaka neozoonu Ectinosoma abrau, tento druh však nebol vo vzorkách mediálu ani litorálu v roku 2003 prítomný. V celoročnom priemere bola prevaha nepravých planktonitov nevýrazná. Vysokú dominanciu dosahovali v jesennej vzorke, keď vzorku mediálu vytváral jediný zástupca, čo tiež nie je typickým javom.

Ephemeroptera, Trichoptera: Staré koryto Dunaja sa v posledných rokoch vyznačuje druhovo i početnostne veľmi chudobným spoločenstvom podeniek a potočníkov. Po absencii spoločenstva podeniek v roku 2001 v Dunaji, bol v rokoch 2002 a 2003 zaregistrovaný nepravidelný výskyt jedinej semireofilnej podenky. Spoločenstvo potočníkov bolo zastúpené jediným filtrátorom. Z hľadiska trofickej štruktúry výskyt tohto filtrátora naznačuje pretrvávajúci ústup zoškrabávačov, ktorý sa na lokalite rozšírili v dôsledku zmeny potravnej ponuky až po prehradení Dunaja. Je však možné predpokladať, že hlbšie v prúdnici by bolo možné potvrdiť prítomnosť i ďalších druhov oboch spoločenstiev. V dôsledku sedimentácie jemnozrnnejších usadenín v litoráli sa tieto druhy pravdepodobne sťahujú do stredu koryta, kde sú sedimenty hrubozrnnejšie. Dokazujú to i lietajúce imága na brehu toku.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je v zmenených, avšak ustálených podmienkach Dunaja stabilizované, ale v porovnaní so stavom pred prehradením došlo v druhovom zložení malakofauny k úbytku reofilných druhov a rozšíreniu k prúdeniu indiferentných zástupcov. V roku 2003 najvyššiu početnosť dosahoval reofilný druh Ancylus fluviatilis, za ním nasledoval k prúdeniu indiferentný ubikvistický druh Lymnaea ovata, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch v početnosti na prvom mieste. Vo vzorkách roku 2003 sa s nevýraznou početnosťou objavil ďalší reofilný druh Sphaerium solidum, ktorý nie je pôvodným druhom Dunaja. Prenikol sem pravdepodobne cez kanál Dunaj-Mohan-Rýn, na monitorovanom území bol zaregistrovaný po prvýkrát.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Rozdielnosti vzoriek jednotlivých rokov monitorovania je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase odberu, čo mení charakter prelovenej monitorovacej plochy. V roku 2003 boli prelovené štrkové jamy tvoriace litorál toku. Viaceré reofilné druhy neboli zaznamenané, príčinou však je pravdepodobne to, že nebola prelovená prúdnica. Celková hodnota CPUE 15 je porovnateľná s minuloročnou hodnotou, keď sa vplyvy povodňových stavov na zložení ichtyocenózy neprejavili.

Odonata: Monitoring vážok bol v roku 2002 obnovený na novozaloženej ploche, ktorú tvorí štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja. Je zaliata vodou z Dunaja, dno je bahnito-štrkové. Pobrežná vegetácia je tvorená prevažne vŕbami, novovytvorený biotop ešte nie je zarastený makrofytmi. Osídlenie lokality živočíchmi je zatiaľ chudobné, v roku 2002 bol zaznamenaný iba výskyt eurytopnej vážky Coenagrion pulchellum s veľmi nízkou početnosťou v jarnom období. Larvy vážok neboli počas odberov v roku 2003 zachytené, v okolí plochy však lietali imága ďalšieho eurytopného druhu osídľujúceho novovytvorené biotopy.

Terestrická fauna: Začiatok procesu vysychania oblasti je možné vzťahovať na posledné desaťročia pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v dôsledku zaklesávania dna Dunaja. Tento proces je v súčasnosti zosilnený drenážnym účinkom starého koryta Dunaja, ktorý sa prejavuje po odklonení väčšieho časti prietoku do derivačného kanála. Suchozemské spoločenstvá sú v súčasnosti (približne od roku 1996) stabilizované na úrovni stredne silnej degradácie pôvodného spoločenstva suchšieho typu mäkkého lužného lesa. Je možné jednoznačne potvrdiť pretrvávajúci úbytok hygrofilných a často i typických lesných druhov. Zároveň sa objavujú druhy menej náročné na vodu a druhy so širokou ekologickou valenciou.

Gastropoda: Štruktúra suchozemskej malakocenózy je v posledných 7-8 rokoch stabilizovaná. Dominujú euryekné a mierne vlhkomilné druhy, pričom niektoré hygrofilné druhy z letnej vzorky roku 2003 chýbali. Ich návrat bol zaznamenaný, po zlepšení hydrologických a meteorologických podmienok, v jesennej vzorke.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Okrem suchozemskej časti, nachádzajúcej sa v cca 200 m-vej vzdialenosti od starého koryta Dunaja, monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal a priľahlú časť starého koryta Dunaja. Suchozemská časť komplexnej monitorovacej plochy – TMP 9A bola v období medzi rokmi 1997-2001 dočasne nahradená blízkym vŕbovým porastom TMP 9B. Monitoring rastlinných spoločenstiev bol na náhradnej ploche vykonávaný z dôvodu uskutočnenia rubnej ťažby na pôvodnej ploche v roku 1997. Plocha však bola opäť zalesnená a od roku 2002 boli terestrické fytocenózy sledované v mladom poraste monitorovacej plochy TMP 9A. Vŕbový porast plochy TMP 9B bol vyťažený na začiatku roku 2000. Komplexná monitorovacia plocha leží pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, vďaka čomu sa tu po prehradení Dunaja vlhkostné pomery výraznejšie nezmenili a udržiava sa aj vysoký stav vody v ramenách. Zmena bola zaznamenaná v záplavovom režime územia a je potrebné prihliadať na zmeny spôsobené drenážnym vplyvom koryta v jej blízkosti.

Stromovú vrstvu monitorovacej plochy TMP 9A tvorí porast šesťročného šľachteného euroamerického topoľa (Populus x euroamericana), krovinnú vrstvu tvoria 4 druhy pri dominancii domácej bazy čiernej a neofytnej dreviny javora jaseňolistého (objavujúceho sa aj v podúrovni stromovej vrstvy). Postupné zapájanie mladého porastu bolo v roku 2003 viditeľné v náraste pokryvnosti stromovej vrstvy v oboch aspektoch, pokryvnosť krovinnej vrstvy ostala na úrovni predchádzajúceho roka. Bylinná vrstva bola na jar druhovo veľmi bohatá a zapojená, avšak v lete bol zaznamenaný výrazný pokles počtu druhov i pokryvnosti vrstvy. Úbytok druhov – vymiznutie ruderálnych druhov v tomto prípade môže znamenať priblíženie spoločenstva k podrastu dospelého zapojeného porastu pred rokom 1997. Na druhej strane sa však na lokalite prejavovali znaky nedostatku vody, vrchný pôdny horizont bol preschnutý. Keďže v čase minuloročných dvoch silných záplav lokalita bola zaplavená, priaznivé vlhkostné podmienky lužného lesa sa odzrkadlili vo vysokej hodnote ekoindexu pôdnej vlhkosti letného zápisu. Táto hodnota sa v suchom roku 2003 vrátila na úroveň hodnôt zaznamenávaných vo vyťaženom poraste do roku 1997. Na rozdiel od predchádzajúcej lokality, na tejto monitorovacej ploche môžeme zaznamenať rýchlu reakciu ekoindexu na (krátkodobo) zmenené abiotické faktory.

Makrofyty: Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev sledovaného ramena prebieha v súlade s vytvorenými - regulovanými abiotickými podmienkami lokality. Charakter ramien od roku 1993 ovplyvňuje množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy cez nápustný objekt. V dôsledku prepúšťania väčšieho množstva vody sa rozmanité typy ramien oblasti stali hlbokými a prietočnými. Spoločenstvá makrofytov sa presunuli na miesta chránené pred silným prúdením vody, ktoré našli pozdĺž prehrádzok a v menších ramenách. Zárasty invázneho neofytu Elodea nuttalii a ďalších druhov (Ceratophyllum demersum, Lemna minor, Myriophyllum spicatum, Phalaris arundinacea) však boli počas silnej augustovej povodni v roku 2002 vyplavené, jesenný zápis z roku 2002 potvrdil len ojedinelý opätovný výskyt dvoch druhov. Hlboké prietočné ramená monitorovacej plochy boli v roku 2003 takmer bez makrofytov, pozdĺž prehrádzok sa ojedinelo vyskytoval iba jeden submerzný druh.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja bol aj v roku 2003 zameraný len na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Výskyt lariev podeniek je v dunajských vzorkách v posledných rokoch nepravidelný, v roku 2003 ich prítomnosť nebola potvrdená. Filtrátor skupiny Trichoptera Brachycentrus subnubilus, ako jediný zaregistrovaný druh, mal v roku 2003 stálu prítomnosť. Pokračuje tým pozitívny trend opätovného osídlenia Dunaja filtrátormi namiesto zoškrabávačov zaznamenaných v predchádzajúcich rokoch (od prehradenia Dunaja do roku 2000). Keďže lietajúcich imág je možné pozorovať v hojnejšom počte je možné predpokladať, že nejde o vymiznutie mnohých druhov spoločenstiev z biotopov Dunaja, ale len o ich presunutie do stredu riečiska s vhodnejším substrátom dna.

Faunu ramena výrazne ovplyvnilo a hlavné zmeny v taxocenózach zapríčinilo napúšťanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti (stúpnutie hladiny a sprietočnenie) od roku 1993.

Cladocera: Súčasné spoločenstvo perloočiek ramena sa od spoločenstva zaznamenaného pred prehradením Dunaja líši nižším počtom druhov a výraznou prevahou tychoplanktonických druhov. Hlavne jesenné vzorky mediálu niektorých rokov sú veľmi chudobné. Výrazná dominancia nepravých planktonitov pokračuje aj v roku 2003, hoci po niekoľkých rokoch sa v mediáli znova objavili i pelagické - euplanktonické druhy, ktoré pred prehradením tvorili hlavnú zložku spoločenstva.

Copepoda: Počet druhov spoločenstva veslonôžok je v roku 2003 porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi. Zástupcovia spoločenstva pred prehradením patrili do skupiny euplanktonických druhov, ale v posledných rokoch tu pretrvávala výrazná dominancia nepravých planktonitov, vyvolaná rozvojom submerznej makrovegetácie. V roku 2003 však bola zaznamenaná opätovná prevaha planktonických druhov. Túto zmenu môžeme pravdepodobne vysvetliť vyplavením makrofytov počas augustovej povodne roku 2002 a ich pretrvávajúcou absenciou v roku 2003.

Ephemeroptera: Veľmi nízka druhová diverzita pretrváva v spoločenstve podeniek i v roku 2003. Chudobné spoločenstvo vytvárajú dva semireofilné a jeden stagnikolný druh s nízkou abundanciou a nepravidelným výskytom počas roka. V okolí monitorovaného ramena bol v predchádzajúcom roku vykonaný holorub. Avšak vplyv holorubu (väčšie osvetlenie, prehriatie vody, pokles prísunu alochtónneho materiálu) sa v osídlení ramena zatiaľ výrazne neprejavili.

Trichoptera: Druhovo i početnostne je veľmi chudobné aj spoločenstvo potočníkov. V posledných rokoch sa zaznamenáva nepravidelný výskyt semireofilných druhov v rámci jednotlivých odberov v priebehu roka.

Odonata: Pomerne stabilné spoločenstvo vážok lokality pozostávalo v roku 2003 z reofilných a semireofilných druhov, ktoré mali pomerne vysokú početnosť. Podobné druhové zloženie ramena bolo zaznamenané i v období medzi rokmi 1995-1999 a v roku 2002. Zvýšenie počtu lariev je možné vysvetliť i sústredením sa zástupcov na jednu stranu toku po odstránení pobrežnej vegetácie z druhej strany ramena.

Mollusca: Monitorovacia plocha naďalej poskytuje podmienky pre vývoj druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov v dôsledku svojho heterogénneho charakteru a prepojenia s ostatnými ramenami aj s Dunajom. Mierne nižší počet druhov v roku 2003 je pravdepodobne možné vysvetliť absenciou záplav počas celého roka. Zachytené druhy patrili hlavne k stagnikolným a indiferentným druhom, svoju dominanciu si zachovávajú ubikvisti Dreissena polymorpha a Bythinia tentaculata.

Pisces: Podmienky z hľadiska množstva a pôvodu vody v ramenách Bodíckej sústavy sa po uvedení nápustného objektu do prevádzky v roku 1993 ustálili. Vyrovnaný prietok v ramene je regulovaný tak, aby úroveň hladiny bola približne rovnaká, ako bola v čase priemerného vodného stavu pred presmerovaním hlavného toku. V týchto stabilizovaných podmienkach je v posledných 6-7 rokoch zaregistrovaná i stabilizovaná ichtyocenóza. Druhová diverzita lokality je vyrovnaná, dominujú eurytopné druhy (Alburnus alburnus, Rutilus rutilus). Vplyvom minuloročných záplav bol zaregistrovaný okamžitý výrazný nárast abundancie prítomných druhov, ktorá sa udržiava na približne rovnakej úrovni i v roku 2003.

Gastropoda: Monitorovanie suchozemskej malakocenózy bolo v roku 2002 presunuté z vyťaženého vŕbového porastu (TMP 9B) do susedného mladého vysadeného topoľového lesa (TMP 9A). Znamená to vlastne vrátenie miesta odberu vzoriek na pôvodnú lokalitu, na ktorej bol porast v roku 1997 rubnou ťažbou odstránený. Hoci sme v predchádzajúcom roku skonštatovali pretrvávanie vhodných stanovištných podmienok pre vývoj malakocenózy lužného lesa, v roku 2003 boli badateľné viaceré zmeny spoločenstva. Vzhľadom k charakteru porastu (riedka a nízka mladina) dochádza k častejším a rýchlejším výkyvom mikroklímy, ktorá má v súčinnosti s tohoročnou absenciou záplav a nedostatkom zrážok negatívny vplyv na výskyt a početnosť jednotlivých druhov malakocenózy. V dôsledku rozširovania sa polostepného ulitníka Cepaea vindobonensis si lesný hygrofilný druh Urticicola umbrosus nedokázal zachovať svoju dominanciu. Ďalej došlo k výraznej redukcii zvyškových populácií viacerých polyhygrofilných druhov. Malakocenóza tak získava netypickú štruktúru s dominanciou dvoch ekologicky odlišných druhov.

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého vŕbového lužného lesa a mŕtvym, neprietočným ramenom. Proces zazemňovania ramena prebiehal aj pred prehradením Dunaja a pokračuje aj v súčasnosti. Jeho charakter je však v dôsledku zmeny záplavového režimu oblasti po odklonení Dunaja intenzívnejší. Od roku 1995 sa síce na území vyskytujú pravidelné simulované záplavy, nezabezpečia však prepojenie mŕtveho ramena s hlavným tokom Dunaja, ako to bolo pred prehradením. Dočasné prepojenie medzi mŕtvym ramenom a ostatnými časťami ramennej sústavy bolo vytvorené extrémnou prirodzenou záplavou v auguste 2002.

Stromová a krovinná vrstva vŕbového porastu (TMP 10B) monitorovacej plochy je ustálená. Vŕby boli optimálne olistené i v čase letného zápisu, pôda bola dobre zásobená vodou, i keď zaplavenie lokality v roku 2003 nebolo registrované. Pokryvnosť krovinnej vrstvy sa udržuje na nepatrnej úrovni, čo je v zaplavovanom lužnom lese prirodzeným javom. Bylinný porast bol počas vegetačného obdobia zapojený a počet druhov po ich minuloročnom vymletí záplavou sa výrazne zvýšil. Popri pretrvávajúcej dominancii nitrofilných druhov boli zaznamenané i druhy pochádzajúce z diaspór zavlečených minuloročnými záplavami. Odlišné abiotické podmienky lokality v rokoch 2002 a 2003 sa prejavili v nízkych hodnotách indexu podobnosti i v presunoch v zastúpení životných foriem.

Makrofyty: Stav spoločenstva makrofýt je v jednotlivých rokoch ovplyvnený vývojom hydroekofázy počas vegetačného obdobia. Keďže k obnaženiu dna nedochádzalo ani vo všeobecne suchom roku 2003, spoločenstvo tohto roka sa výrazne nelíšilo ani od akvatickej fytocenózy predchádzajúceho roka, ktorý sa vyznačoval dvoma extrémnymi záplavami a dočasnou komunikáciou ramena s okolitou ramennou sústavou. Prítomnosť druhov zaznamenaných v hydrologicky priaznivom roku 2002 bola opätovne potvrdená. Rameno bolo lemované trstinou, otvorenú vodnú plochu pokrýval Ceratophyllum demersum a v litoráli sa naďalej vyskytovali okrem Hydrocharis morsus-ranae aj viaceré chránené druhy: Salvia natans, Nymphaea alba, Bolboschoenus maritimus, Trapa natans, Najas marina.

Cladocera: Trend vývoja spoločenstva perloočiek je v plesiopotamali lokality ovplyvnený zarastaním ramena a následným hromadením odumretých zvyškov na dne. V dôsledku toho dochádza k zhoršovaniu podmienok pre planktonické druhy a postupne sa zvyšuje podiel fytofilných druhov a prítomnosť druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit. Zmena tohto trendu nebola pozorovaná ani v roku 2003, hoci v priebehu augustovej záplavy roku 2002 bolo rameno prepláchnuté. Za nepriaznivý jav je možné označiť i výskyt jediného druhu perloočiek v máji, hoci sa počet druhov v ďalších mesiacoch postupne zvyšoval a priblížil sa počtu predchádzajúcich rokov.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok je i naďalej ustálené, svoju dominanciu si zachovávajú pravé planktonity. V minulých rokoch dominovali euplanktonickí zástupcovia rodu Thermocyclops, v tomto roku sa presadili iné euplanktonické druhy. Vo voľnej vode bol zaznamenaný vyšší počet tychoplanktonických druhov prenikajúcich z litorálnej makrovegetácie, ale dosahovali nízku početnosť.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek zarastajúceho sa ramena je v posledných rokoch chudobné na druhy, ktoré sa navyše vyskytujú s nízkou početnosťou. Pomerne vysoký počet jedincov stagnikolného druhu Cloeon dipterum bol naposledy zaznamenaný v roku 1998, avšak tento druh má väčšinou stálu prítomnosť i v ďalších rokoch (aj v roku 2003). Po miernom zvýšení druhovej diverzity v hydrologicky veľmi priaznivom roku 2002, v roku 2003 bol zaznamenaný opätovný pokles počtu druhov. Boli nájdené larvy dvoch stagnikolných druhov. Situácia v spoločenstve potočníkov je v posledných troch rokoch menej priaznivá. Pravdepodobne v dôsledku nepriaznivých podmienok roka 2000 (prehriatie vody v letných mesiacoch, intenzívny rozvoj makrovegetácie, nízky vodný stav) bolo spoločenstvo potočníkov v nasledujúcom roku eliminované a k jeho výraznej regenerácii nedošlo ani v nasledujúcich dvoch rokoch (2002, 2003). V jednom odbere oboch rokov boli nájdené iba dve larvy druhu Leptocerus tineiformis, ktorý je silne viazaný na rozširujúce sa makrofyty.

Odonata: Pozitívne vplyvy priaznivých hydrologických podmienok roka 2002 sa prejavili vo zvýšení druhovej diverzity spoločenstva vážok. Vyšší počet druhov sa zachoval i počas nasledujúceho roka, pričom spoločenstvo pozostávalo, s výnimkou jedného zraniteľného stagnikolného druhu (Epitheca bimaculata), z eurytopných druhov. Prítomnosť spomínaného druhu svedčí o faunistickej cennosti biotopu pre vážky. Nízky výskyt stagnikolných druhov môže naznačovať spomalenie procesu premeny plesiopotamalu na paleopotamal, ako aj zamedzenie ďalšej degradácie ramena v dôsledku jeho prepláchnutia pri silnej minuloročnej povodni.

Mollusca: V období pred prehradením Dunaja sa medzi mŕtvym ramenom a okolitou ramennou sústavou vytváralo v čase silných záplav dočasné prepojenie, kedy dochádzalo k premiešavaniu prítomných spoločenstiev, naposledy v roku 1991. Izolované spoločenstvo mäkkýšov bolo v posledných rokoch aj napriek širokej potravnej ponuke hojných makrofytických zárastov druhovo i početnostne veľmi chudobné. Vplyvom minuloročnej záplavy však došlo k prepojeniu mŕtveho ramena s okolím, čo vyvolalo oživenie druhového spektra spoločenstva v roku 2003, hoci malakocenóza je stále poddimenzovaná. V jarnom odbere roku 2003 bolo nápadné aj zvýšenie denzity druhov, neskôr však pravdepodobne došlo k vysokej mortalite zaznamenaných mladých jedincov.

Pisces: Viacročná izolácia ramena od ostatných častí ramennej sústavy po uvedení VDG do prevádzky sa prejavila i v ochudobnení ichtyocenózy lokality. Druhová diverzita spoločenstva kolíše i v závislosti od výšky vodného stavu a miery prehrievania sa vodného stĺpca v danom roku. Výrazný nárast druhov či abundancie druhov nebol zaznamenaný ani po minuloročných záplavách, keď došlo k obnoveniu komunikácie mŕtveho ramena s okolitými ramenami, hoci popri pretrvávajúcej dominancii limnofilných druhov bol zaznamenaný aj výskyt druhov splavených z okolia (napr. reofilné druhy). Pretrvávajúci výskyt týchto druhov v roku 2003 nebol potvrdený, celkovo v ramene pretrváva nízka druhová diverzita a abundancia rýb. Je však potrebné spomenúť, že stav ichtyocenózy môže byť ovplyvnený i (hlavne ilegálnym) lovom rýb.

Gastropoda: Pretrvávajúca existencia pôvodnej mokraďovej malakocenózy bola na tejto monitorovacej ploche potvrdená aj v roku 2003. Dominantnými druhmi sú naďalej polyhygrofilné druhy a lesný hygrofilný zástupca. Nepriaznivé vlhkostné podmienky roku 2003 (suché a teplé leto, absencia záplav) sa prejavili jedine v znížení ich priemernej denzity (početnosti). Prenikanie typického druhu antropicky narušených stanovíšť zo smeru susedného vyťaženého porastu bolo nepatrné.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Najrozsiahlejšia monitorovacia plocha, zahŕňajúca suchozemský biotop, obvodové rameno, ktoré pri vyšších prietokoch v Dunaji môže s hlavným tokom komunikovať, a časť hlavného toku Dunaja. Táto časť inundačného územia Dunaja je po prehradení Dunaja pomerne málo poznačená, i keď mierny pokles hladiny podzemnej vody, najmä pri nižších stavoch v starom koryte Dunaja, ako aj pokles frekvencie a intenzity záplav bol zaregistrovaný.

Hodnoty pokryvnosti jednotlivých vrstiev vŕbovo-topoľového porastu lokality i druhové zloženie spoločenstva boli počas jarného zápisu roku 2003 porovnateľné s výsledkami predchádzajúceho roka, kedy prevládali veľmi priaznivé vlhkostné podmienky. Dôsledky extrémneho sucha a nízkych vodných stavov Dunaja sa v lete prejavovali v celej istragovskej oblasti. V stromovej vrstve došlo k predčasnému opadu olistenia, strata asimilačných orgánov vŕb dosahovala až 80-85%. Hoci podobné zmeny v pokryvnosti nižších vrstiev neboli badateľné, vlahový deficit bol očividný na základe povädnutých a usychajúcich jedincov žihľavy i netýkavky. Z hľadiska počtu druhov bolo spoločenstvo bohaté, výrazné zmeny neboli zaznamenané ani v zozname dominatných zástupcov. Vyššie popísané zmeny sa v hodnotách ekoindexu pre pôdnu vlhkosť neprejavili, podobne ako veľmi priaznivé vlhkostné podmienky predchádzajúceho roka.

Makrofyty: Oblasť sa aj v súčasnosti vyznačuje hojnou existenciou terénnych zníženín s kolísajúcou hladinou vody, kde pravidelne dochádza k obnaženiu povrchu pôdy a k jeho opätovnému zaliatiu. Vývoj spoločenstva makrofýt v severnej časti ramena v posledných rokoch prebieha v limóznej ekofáze, v roku 2003 bol zaznamenaný aj výskyt terestrickej ekofázy. Dominujú druhy mokrých a veľmi mokrých stanovíšť znášajúce kolísanie hladiny vody, alebo zaplavenie. V depresii monitorovaného úseku č. 2 sa vegetácia vyvíjala tiež v limóznej ekofáze, ale počet prítomných druhov bol podstatne nižší.

Spomalenie rýchlosti prúdenia hlavného toku znížením prietoku a vzdutie hladiny vody nad sútokom odpadového kanála s hlavným tokom spôsobili niektoré zmeny v taxocenózach vodnej fauny Dunaja.

Cladocera, Copepoda: V zmenených, ale stabilizovaných podmienkach odkloneného úseku Dunaja sa vyvíjajú stabilizované spoločenstvá perloočiek a veslonôžok s pomerne vysokou druhovou diverzitou. Pomer zastúpenia euplanktonických a tychoplanktonických druhov spoločenstiev v posledných rokoch dosahuje úroveň zaznamenanú pred prehradením Dunaja.

Ephemeroptera, Trichoptera: Staré koryto Dunaja je spoločenstvami podeniek a potočníkov v posledných rokoch slabo obývané. Nepravidelný výskyt dvoch druhov podeniek v rokoch 2002 a 2003 môžeme po ich dvojročnej absencii v rokoch 2000 a 2001 označiť za pozitívnu zmenu. V roku 2003 bol zaznamenaný reofilný a semireofilný druh podeniek s nízkou početnosťou. Situácia je podobná i v spoločenstve potočníkov, kde prechodné obohatenie druhmi bolo zaznamenané v jesennej vzorke roku 2001 (pravdepodobne vplyvom vyšších jesenných prietokov - nad 3000 m³s^-1 - v starom koryte Dunaja). V posledných dvoch rokoch bol zachytený jedine výskyt lariev filtrátora Brachycentrus subnubilus. Skutočný stav dunajských spoločenstiev podeniek a potočníkov však môže byť podstatne bohatší. K potvrdeniu tohto predpokladu by bolo potrebné preloviť i hlbšie časti toku, kde je výskyt lariev v štrkovom substráte dna viac pravdepodobný.

Mollusca: V malakocenóze príbrežnej časti hlavného toku Dunaja nedochádza po prehradení toku k výrazným zmenám. Spoločenstvo sa naďalej vyznačuje pomerne vysokou druhovou diverzitou popri dominancii reofilných druhov. V roku 2003 bola dominancia ubikvistických druhov Lymnaea ovata a Dreissena polymorpha posunutá nižšie, do popredia sa dostávali spolu s Ancylus fluviatilis (ktorý dominoval i v predchádzajúcom roku) i ďalší prúdomilný zástupcovia (Fagotia esperi, Theodoxus danubialis), ktorých výskyt bol pravidelný aj v predchádzajúcich rokoch.

Pisces: Dôsledkom odklonenia väčšej časti prietoku do derivačného kanála sa Dunaj od roku 1992 vyznačuje nižším prietokom, znížením rýchlosti prúdenia a posunutím brehovej čiary, čím sa strácajú úkryty pre ryby. Zloženie ichtyocenózy jednotlivých odlovov je závislé aj od aktuálneho prietoku. Je možné predpokladať, že väčšia časť pôvodného spoločenstva Dunaja si svoju prítomnosť zachováva (i keď s menšou početnosťou), útočisko však nachádzajú v mediálnej časti toku, kde nie sú odlovmi zachytávané. Zoznam druhov zaregistrovaných v roku 2003 je porovnateľný s druhovým zložením predchádzajúcich rokov. V odberoch dominovali eurytopné druhy popri súčasnom výskyte reofilných zástupcov. Abundancia druhov ostáva v posledných troch rokoch veľmi podobná.

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku. K prepojeniu s hlavným tokom dochádza iba pri vyšších prietokoch v Dunaji. V roku 2003 v ramene prevládal nízky vodný stav a voda bola zakalená, litorál bol naďalej bez makrofytov.

Cladocera, Copepoda: Rameno je počas celého sledovaného obdobia obývané druhovo bohatým spoločenstvom perloočiek a veslonôžok. Na zmeny naznačujúce urýchlenie procesu izolácie ramena poukazoval narastajúci podiel tychoplanktonických perloočiek v niektorých vzorkách predchádzajúcich rokov. Avšak vo vzorkách roku 2003 sa tento trend nezaregistroval, v spoločenstve dominovali – podobne ako pred prehradením – euplanktonické druhy. Dlhodobejšie v ramene prevláda pelagický druh Bosmina longirostris. V októbri bol na lokalite zaznamenaný i tropický druh – nový pre Slovensko – Disparaloma hammata, čo môže súvisieť s extrémnymi teplotami vzduchu na jar a v lete.

Spoločenstvo veslonôžok nevykazuje výrazné výkyvy počas celého sledovaného obdobia. Spoločenstvo z hľadiska druhovej diverzity ostáva na úrovni predchádzajúcich rokov, euplanktonické druhy si svoju dominanciu zachovávajú i v roku 2003. Vývoj spoločenstva nepotvrdzuje vyššie naznačovaný trend izolácie ramena.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek a potočníkov ramena je v poslednom období veľmi chudobné s nepravidelným výskytom druhov v jednotlivých rokoch. V rokoch 2002, 2003 neboli nájdené larvy podeniek ani potočníkov. V nasledujúcich rokoch by bolo účelné registrovať prítomnosť lietajúcich imág v oblasti, prípadne potvrdiť pretrvávanie spoločenstiev istragovskej oblasti v ramenách s vyhovujúcimi podmienkami pre výskyt lariev.

Odonata: V dôsledku bahnitého dna a absencie makrofýt i pobrežnej vegetácie lokalita neposkytuje vhodné životné podmienky pre výskyt spoločenstva vážok. Monitorovanie tejto skupiny živočíchov bolo preto v roku 2003 presunuté na vhodnejšiu lokalitu v rámci monitorovacej plochy v blízkosti pôvodného biotopu. Napriek tomu, že sa náhradná plocha vyznačuje dostatkom makrofýt a pobrežnej vegetácie, bol zaznamenaný iba nepravidelný a nepatrný výskyt jedného vzácneho druhu vážok, ktorý obýva prehrievané i vysychavé biotopy.

Pisces: Ichtyofauna sa na tejto lokalite sleduje na spodnej a vrchnej strane hrádze Foki z lomového kameňa, oddeľujúcej Palkovičovské rameno od prietočného ramena Dunaja. Hlavným rozdielom týchto dvoch biotopov je, že vody na spodnej strane hrádze nekomunikujú s hlavným tokom Dunaja, kým vody nad hrádzou Foki s Dunajom komunikujú. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma ramenami.

Spoločenstvo rýb nad hrádzou Foki je stabilné, vyznačuje sa pomerne vysokou druhovou diverzitou a početnosťou druhov. V spoločenstve aj napriek častej komunikácii ramena s hlavným tokom dominujú eurytopné druhy, ba v roku 2003 došlo k značnému rozšíreniu i limnofilného druhu. Vplyvom minuloročného augustového povodňového prietoku došlo k obohateniu spoločenstva i reofilnými zástupcami, ktorých výskyt v roku 2003 nebol potvrdený.

Monitorovacia plocha pod hrádzou Foki je z hľadiska druhovej diverzity a najmä abundancie druhov čoraz chudobnejšia. Výnimku tvorí rok 2002, keď vplyvom povodňových prietokov bola komunikácia ramena s Dunajom po viacročnej izolácii dočasne obnovená. V dôsledku toho tu bolo zaznamenané výrazné zvýšenie abundancie druhov, i miernejší nárast druhovej diverzity. Pretrvávanie týchto vyšších hodnôt v roku 2003 nebolo potvrdené, ale reofilný druh Neogobius kessleri, ktorý bol sem doplavený počas povodní, si svoju prítomnosť s nepatrnou početnosťou zachováva. V roku 2003 naďalej dominovali eurytopné druhy Proterorhinus marmoratus, Perca fluviatilis.

Gastropoda: Hoci v zložení a štruktúre suchozemských rastlinných spoločenstiev nie je možné badať jednoznačný trend smerujúci k suchomilnejšiemu spoločenstvu, terestrická malakocenóza sa vyznačuje postupným ubúdaním výrazne hygrofilných druhov za súčasného prenikania euryekných a cudzích zástupcov. Tieto zmeny sú registrované i napriek častému zaplaveniu lokality počas vysokých vodných stavov v Dunaji. Po minuloročných dvoch silných záplavách, keď boli druhy vymleté, existoval predpoklad vymiznutia nepôvodných druhov. Počas monitorovania v roku 2003 však boli opätovne registrované, ba v dôsledku nepriaznivých vlhkostných podmienok hodnoteného roka bol zaznamenaný pokles v denzite hygrofilných druhov. Bez hydrotechnického riešenia oblasti sukcesia spoločenstva bude pravdepodobne smerovať k suchším typom lužného lesa.

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčed – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. V blízkosti monitorovacej plochy nedošlo k poklesu hladiny podzemnej vody. V oblasti sa prejavuje i spätné vzdutie hladiny starého koryta a tým aj dostatok vody pre vegetáciu. K zaplavovaniu lokality a k silnému podmáčaniu dochádza i po prehradení. Na lokalite sú sledované iba terestrické spoločenstvá rastlín a mäkkýšov, v prípade ktorých sa narušenie pri súčasnej prevádzke vodného diela neočakáva. K určitým zmenám sledovaných spoločenstiev však došlo vplyvom extrémne suchého počasia v roku 2003 a nízkych vodných stavov v Dunaji, v dôsledku ktorých plocha nebola zaplavená.

Na monitorovacej ploche MP 15 sa naďalej zachováva vŕbový porast typický pre mäkké lužné lesy. Popri výrazne podpriemerných zrážkových úhrnoch v jarných mesiacoch sa od začiatku apríla dostávali na podpriemernú úroveň aj prietoky Dunaja. Znaky nepriaznivých vlhkostných podmienok však neboli badateľné v hodnotách pokryvnosti jednotlivých vrstiev po celý rok. Vŕby boli optimálne olistené i počas horúcich augustových dní, znaky predčasného opadu olistenia neboli registrované. Prirodzená absencia krovinného poschodia pretrvávala. Netypickým javom bola však jarná dominancia inváznej astry za súčasného ústupu chránenej bledule letnej v bylinnej vrstve. Vplyv nepriaznivých vlhkostných podmienok roka 2003 na zloženie bylinnej vrstvy sa neprejavil ani v hodnotách ekoindexu pre pôdnu vlhkosť, signifikantné zmeny indexu sú zrejme registrovateľné až po dlhšie trvajúcich zmenách.

Gastropoda: Typická mokraďová malakocenóza lokality reagovala na nepriaznivé vlhkostné podmienky vegetačného obdobia roku 2003 viditeľnejšie. V letných vzorkách bola zaznamenaná absencia viacerých polyhygrofilných druhov. Hoci na jeseň sa spoločenstvo čiastočne zregenerovalo, nízka denzita zástupcov pretrvávala. K preniknutiu xenocénnych (cudzích) druhov na lokalitu však zatiaľ nedošlo.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Priamy vplyv VD Gabčíkovo na túto lokalitu nebol preukázaný.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja a menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805 a suchozemským biotopom prechodného lužného lesa na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou. Monitoring vážok bol v roku 2002 presunutý zo sledovaného plesiopotamalu do menšieho odrezaného ramena v rámci monitorovacej plochy v blízkosti pôvodnej lokality, ktorá sa vyznačuje vhodnejšími podmienkami pre ich výskyt. Suchozemská lokalita je i po prehradení Dunaja počas vysokých vodných stavov pravidelne zaplavovaná.

Porast monitorovacej plochy vytvára spoločenstvo prechodného lužného lesa asociácie Fraxino-Populetum podzväzu Ulmenion. Hlavnou porastotvornou drevinou je rovnorodý, rovnoveký porast druhu Populus alba, ktorý vznikol z prirodzenej obnovy. Hodnoty pokryvnosti jednotlivých vrstiev ako aj ich druhová diverzita boli počas jarného zápisu podobné predchádzajúcim rokom. Kým v čase minuloročného letného zápisu bola pokryvnosť krovinnej vrstvy v dôsledku vykonania prebierky nízka, jej hodnota v roku 2003 stúpla na 60%. Hoci účinky extrémneho sucha boli v lete viditeľné v celej oblasti monitorovacej plochy (mimoriadne nízky stav vody v Dunaji i v okolitých ramenách), v bylinnej vrstve sa bezprostredne neprejavovali. Mozaikovité rozloženie bylinnej vrstvy s celkovou pokryvnosťou 75% tu bolo pozorované i v predchádzajúcich rokoch (s výnimkou letného zápisu v roku 2002, keď bol porast augustovou záplavou vymletý), svoju dominanciu si zachovávajú i druhy Urtica dioica, Rubus caesius, Glechoma hederacea. Pre rok 2003 je však všeobecne platné silnejšie rozrastanie nitrátofilných druhov v dôsledku prirodzeného hnojenia minuloročnými záplavami, ktoré na územie doplavili hrubú vrstvu úrodnej naplaveniny.

Makrofyty: Monitoring makrofýt sa v roku 2003 uskutočnil Kohlerovou metódou na troch vybraných úsekoch ramena v severnej časti monitorovacej plochy. Rameno bolo ovplyvnené mimoriadne nízkym stavom vody a spoločenstvá sa vyvíjali takmer počas celého vegetačného obdobia v limóznej ekofáze. Hydrofyty (druhy vlastnej vodnej vegetácie) boli zaznamenané iba na úseku č. 1, na ostatných úsekoch sa uplatňovali husté zárasty druhov nepriamo viazaných na vodné prostredie.

Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter so sezónnym kolísaním hladiny.

Ephemeroptera, Trichoptera: Podobne ako na celom odklonenom úseku Dunaja, larvy spoločenstiev podeniek a potočníkov sa vo vzorkách jednotlivých rokov vyskytujú nepravidelne. Na tejto monitorovacej ploche bola v roku 2003 zachytená larva jediného potočníka (filtrátora).

Mollusca: Odber vzoriek vodnej malakofauny sa na tejto monitorovacej ploche uskutočňuje na brehu so sypaným lomovým kameňom s pomerne rýchlym prúdením vody. Týmto ustáleným podmienkam je prispôsobené aj prítomné spoločenstvo, ktoré po prechodnom poklese druhovej diverzity (2000-2002) teraz pozostávalo z piatich druhov. Svoju výraznú dominanciu – po minuloročnej strate – znovu preberá reofilný druh Ancylus fluviatilis, ostatné zachytené druhy sú indiferentné k prúdeniu toku.

Vodná fauna ramena je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal). K prepojeniu s hlavným tokom dochádza len pri vyšších prietokoch v Dunaji, pričom takýto stav po prehradení bol zaznamenaný iba v roku 2002.

Cladocera: Prirodzený proces zarastania ramena prebieha prakticky v celom období monitorovania, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu zastúpenia tychoplanktonických druhov a k poklesu druhovej diverzity. Vývoj spoločenstva bol v roku 2003 ovplyvnený i mimoriadne nízkym stavom vody v ramene takmer počas celého vegetačného obdobia. V týchto nepriaznivých podmienkach bola zaregistrovaná druhovo chudobnejšia taxocenóza perloočiek pri dominancii tychoplanktonických druhov (Chydorus sphaericus, Simocephalus vetulus) počas všetkých troch odberov.

Copepoda: Nepriaznivé vlhkostné podmienky ramena v roku 2003 sa prejavili i v náraste nepravých planktonitov v spoločenstve veslonôžok. Hoci k poklesu druhovej diverzity v tomto spoločenstve nedošlo, ústup euplanktonických druhov, ktoré si svoju dominanciu zachovávali prakticky počas celého sledovaného obdobia, bol výrazný.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné a nepravidelné. Počas nepriaznivých vlhkostných podmienok roka 2003 bola zaznamenaná celoročná prítomnosť stagnikolnej podenky Cloeon dipterum, ku ktorej sa počas leta pridružil i ďalší druh eutrofných vôd. V tomto čase bolo spoločenstvo potočníkov zastúpené typickým dunajským filtrátorom (Brachycentrus subnubilus), v ostatných vzorkách larvy potočníkov neboli zaznamenané.

Odonata: V dôsledku nevhodnosti pôvodne monitorovaného ramena pre výskyt vážok je monitoring tejto skupiny od roku 2002 uskutočňovaný v neďalekom relatívne pôvodnom Opátskom ramene. Spoločenstvo ramena bolo v roku 2003 druhovo pomerne bohaté, bol zaznamenaný výskyt druhov eutrofizovaných ramien a semireofilného druhu. Kontrolný odber vzorky z pôvodnej monitorovacej plochy bez výskytu lariev potvrdil nevhodnosť ramena pre spoločenstvo vážok.

Pisces: Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, v dôsledku čoho ostal vodný režim lokality po uvedení VDG do prevádzky v podstate nezmenený. Po desaťročnej izolácii bolo rameno v marci a auguste 2002 počas povodňových prietokov prepojené so starým korytom Dunaja. Tieto podmienky zabezpečili oživenie spoločenstva rýb v starnúcom ramene. Kým druhovú diverzitu predchádzajúcich rokov vytvárali už len 3-4 druhy, v roku 2002 bolo zaznamenaných 10 druhov rýb a v ich početnosti došlo k cca štvornásobnému nárastu. Namiesto limnofilných druhov dominovali eurytopné druhy (Carassius auratus, Proterorhinus marmoratus, Rhodees sericeus). Svoju dominanciu si v hydrologicky nepriaznivom roku 2003 zachoval eurytopný druh Carassius auratus, zvyšná časť ichtyocenózy bola tvorená ďalším eurytopným druhom a limnofilnými druhmi. Celková druhová diverzita spoločenstva bola opäť nízka, ichtyocenóza pozostávala zo štyroch druhov, ktoré mali pomerne nízku abundanciu porovnateľnú s rokmi 2000-2001. Vývoj ichtyocenózy tejto lokality je prepojený s vývojom hydrologického režimu Dunaja.

Gastropoda: Druhová pestrosť terestrickej malakocenózy bola aj v suchom roku 2003 vysoká a pozostáva, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, z druhov s rôznymi ekologickými nárokmi od polyhygrofilných až po euryekné druhy. Táto široká diverzita druhov sa vytvára splachom a premiešavaním populácií členitého okolia lokality počas pravidelných záplav. Malakocenózu v roku 2003 charakterizoval výrazný pokles denzity populácií niektorých lesných hygrofilných druhov (hlavne v lete).

 

7.4. Záver

Vplyvy vodného diela Gabčíkovo majú v jednotlivých častiach sledovaného inundačného územia rôzny charakter aj intenzitu. Vývoj sledovaných skupín rastlín a živočíchov bol v roku 2003 silne ovplyvnený nepriaznivými klimatickými a hydrologickými podmienkami. Dunaj sa vyznačoval výrazne nadpriemernými prietokmi až do konca januára. Od konca marca došlo k ich výraznému poklesu, pričom až do konca septembra dosahovali výrazne podpriemerné hodnoty. V období júl-september boli často zaznamenané prietoky reprezentujúce najnižšie hodnoty za posledných sto rokov. Zrážkové úhrny boli na začiatku hydrologického roka 2003 vysoké, čo umožnilo – spolu s vysokými prietokmi – optimálne nasýtenie pôdneho horizontu počas zimných mesiacov, čo je potrebné pre optimálnu iniciáciu rastu vegetácie na jar. V priebehu februára a marca však boli zrážkové úhrny dlhodobo nulové a na výrazne podpriemernej úrovni ostali (s výnimkou prvej polovici mája a druhej polovice júla) až do začiatku októbra. Navyše toto extrémne suché počasie bolo sprevádzané častými výrazne nadpriemernými teplotami vzduchu v období máj-september. V tomto období boli často registrované i prípady najvyššej teploty vody Dunaja v priebehu posledných 40-tich rokov. Z hľadiska pretrvávajúcich vplyvov minuloročných záplav je možné zvýrazniť všeobecný nárast pokryvnosti nitrátofilných bylín v oblasti inundácie v roku 2003, ktoré evidentne profitovali z organických látok naplavených počas minuloročných povodní.

Monitorovacia plocha č. 2600 sa nachádza v oblasti nad nápustným objektom v Dobrohošti, preto sa tu priaznivé vplyvy dotácie vody do ramennej sústavy neprejavujú. Začiatok vysychania oblasti je možné datovať na posledné desaťročia pred uvedením VDG do prevádzky. Negatívny trend vývoja vlhkostných podmienok lokality sa po odklonení Dunaja zintenzívnil. V súčasnosti je možné terestrické spoločenstvá rastlín a živočíchov charakterizovať určitou stabilizáciou, pričom spoločenstvá väčšinou tvorené menej vlhkomilnými druhmi a druhmi so širokou ekologickou valenciou. Výrazne nízke hodnoty zrážkových úhrnov a vysoké hodnoty teploty vzduchu počas vegetačného obdobia roku 2003 sa vo vývoji rastlinných spoločenstiev viditeľne neprejavili, hoci z dôvodu zaklesnutia hladiny podzemnej vody sme predpokladali výrazný vplyv meteorologických podmienok. Živočíšne spoločenstvá Dunaja sú zmenám vyvolaným odklonením Dunaja prispôsobené a v posledných rokoch pomerne stabilizované. Pomer zastúpenia pravých a nepravých planktonitov v druhovo bohatých spoločenstvách perloočiek a veslonôžok sa vyvíja v závislosti na rozvoji makrovegetácie v Dunaji. Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v prelovených príbrežných úsekoch toku chudobné, predpokladá sa však hojnejší výskyt zástupcov v prúdnici toku. Spoločenstvá vodných mäkkýšov a rýb sú tvorené reofilnými a k prúdeniu indiferentnými druhmi, výsledky jednotlivých odberov závisia aj od prietoku v čase vzorkovania.

Monitorovacie plochy č. 2603 a 2604 sa nachádzajú v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody pomocou regulačných objektov ramennej sústavy. V tejto oblasti bol pokles hladiny podzemnej vody po odklonení Dunaja menej výrazný, výraznejšie sa prejavujú zmeny záplavového režimu, ktoré sú v posledných rokoch zmierňované realizáciou pravidelných simulovaných záplav. V prípade monitorovacej plochy č. 2603 je potrebné zohľadniť i vplyvy drenážneho účinku starého koryta Dunaja. Vývoj mladého topoľového porastu monitorovacej plochy č. 2603 je ovplyvnený jeho nízkym vekom, v priebehu zapájania porastu dochádza k viacerým zmenám v štruktúre bylinnej vrstvy. Výrazné vplyvy odlišných hydrologických podmienok roku 2002 (dve extrémne záplavy) a 2003 (dlhotrvajúce sucho a teplo) neboli badateľné ani vo fytocenóze monitorovacej plochy č. 2604. Vplyvy suchého a teplého počasia roku 2003 boli výraznejšie v terestrickej malakocenóze na ploche č. 2603, kde bol zaznamenaný úbytok druhov náročnejších na vlhkosť. Podobné zmeny v mokraďnej malakocenóze na lokalite č. 2604 neboli registrované. Živočíšne spoločenstvá sú v ustálených podmienkach dotovaného ramena na ploche č. 2603 prispôsobené vyššiemu prietoku a rýchlosti prúdenia. Zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli badateľné hlavne v spoločenstvách perloočiek a veslonôžok. V dôsledku vyplavenia makrofýt minuloročnými záplavami došlo k nárastu zastúpenia euplanktonických druhov, ktoré stratili svoje dominantné postavenie po zavedení dotačného prietoku. Ďalšie preukázateľné pretrvávanie pozitívneho vplyvu minuloročných záplav bolo zachytené vo zvýšenej abundancii ichtyofauny. Vývoj akvatických spoločenstiev mŕtveho ramena na ploche č. 2604 bol v roku 2003 ovplyvnený niektorými pretrvávajúcimi vplyvmi minuloročných záplav a výskytom trvalej hydroekofázy aj napriek všeobecne nepriaznivým vlhkostným podmienkam v hodnotenom roku. Pretrvávanie pozitívnych zmien vyvolaných minuloročným prerušením izolácie ramena bolo v roku 2003 zaregistrované v spoločenstve vážok, vodných mäkkýšov a rýb. Vyššia druhová diverzita spoločenstiev podeniek a potočníkov sa v roku 2003 nezopakovala, zmena trendu vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok v posledných dvoch rokoch nebola pozorovaná.

Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 reprezentujú oblasť inundácie s neregulovateľnou hladinou podzemnej vody pod vyústením Bačianskeho ramena do starého koryta Dunaja. V oblasti sa prejavuje vplyv spätného vzdutia, v dôsledku čoho dochádza k pravidelnému zaplavovaniu oblasti. Zhoršenie vlhkostných podmienok je hlavne v oblasti monitorovacej plochy č. 2608 badateľné pri nízkych vodných stavoch v Dunaji, ktoré sa v roku 2003 často vyskytovali. Vo fytocenóze lokality bol nápadný silný predčasný opad olistenia vŕb a vädnutie druhov bylinnej vrstvy. V terestrickej malakocenóze je už dlhšie badateľný úbytok polyhygrofilných druhov a prenikanie euryekných a cudzích druhov, ktoré sa obnovili i po minuloročnom vyplavení záplavou. Bez hydrotechnického riešenia oblasti bude sukcesia terestrických spoločenstiev pravdepodobne smerovať k suchším typom lužného lesa. Oblasť monitorovacej plochy č. 2609 bola tohtoročnými nepriaznivými podmienkami menej postihnutá. Zmeny boli viditeľné v absencii polyhygrofilných druhov terestrickej malakocenózy v letnej vzorke. Živočíšne spoločenstvá starého koryta Dunaja sú prispôsobené zmeneným podmienkam odkloneného úseku. Na základe výsledkov hodnotenia vývoja niektorých skupín živočíchov (perloočky) sa sledované rameno plochy č. 2608 vyznačuje znakmi postupnej izolácie. Spoločenstvá podeniek, potočníkov a vážok sú v posledných rokoch veľmi chudobné, hojné osídlenie vážkami nebolo potvrdené ani v novovytýčenom ramene pre monitoring. V budúcnosti by bolo potrebné evidovať i výskyt lietajúcich imág druhov, čím by sa mohla druhová diverzita spoločenstiev tejto oblasti rozšíriť o ďalšie druhy. Rámcový prieskum ramien oblasti by mohol odhaliť prežívanie lariev v rôznych typoch ramien istragovskej oblasti.

Priamy vplyv vodného diela Gabčíkovo nebol v oblasti plochy č. 2612 potvrdený, vodný režim oblasti je pod sútokom odpadového kanála s Dunajom v podstate zachovaný. Vplyvy extrémneho sucha sa vo fytocenóze prechodného lužného lesa výrazne neprejavili, v malakocenóze lesa však bol badateľný ústup niektorých hygrofilných druhov. Stav sledovaných skupín živočíchov Dunaja je v posledných rokoch ustálený. Prechodné prerušenie izolácie ramena v roku 2002 vyvolalo obohatenie ichtyocenózy, ktorá sa však v roku 2003 neudržala na tejto úrovni a podobné pozitívne zmeny neboli badateľné ani v ostatných sledovaných spoločenstvách. Vývoj spoločenstiev ramena je riadený vývojom hydrologického režimu Dunaja.