6. LES

 

6.1. Metodika zberu dát

Rozsah a charakter monitoringu lesa, uskutočňovaného v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie, zostal i v roku 2003 v podstate nezmenený. Na 14 monitorovacích plochách (Obr. 6, Tab. 18) boli naďalej pozorované nasledovné charakteristiky:

• ročný výškový a hrúbkový prírastok stromov, ako aj obvodový prírastok na troch stromoch na 6 vybraných lokalitách;

• vitalita lesných spoločenstiev terestrickým spôsobom,

• dynamika hladiny podzemnej vody,

• vlhkostný režim,

• a synúzia nedrevnatého podrastu.

Letecké snímkovanie zdravotného stavu lesných porastov pre územie od Podunajských Biskupíc po Sap sa uskutočňuje v trojročných intervaloch, naposledy bolo vykonané v roku 2002.

Pôdne rozbory zamerané na obsah dusíka a fosforu neboli v roku 2003 realizované, pedologický rozbor sa uskutočňuje v trojročných intervaloch.

Sledovanie týždenných obvodových prírastkov sa na vyťažených plochách L-3 a L-6 nahradilo sledovaním na blízkych porastoch s porovnateľnými podmienkami (L-3a a L-6a).

Prerušenie sledovania rastových parametrov znovuvysadených porastov vŕby (na ploche L-3) a šľachteného topoľa “Pannonia (na plochách L-6 a L-11) naďalej pretrváva z príčiny nízkeho veku porastov. V mladých topoľových porastoch plôch L-7, L-9 bolo sledovanie rastových parametrov v roku 2003 obnovené, ale k vyhodnoteniu výsledkov dôjde až v nasledujúcom roku po získaní ďalších údajov. Vyhodnocovala sa iba vitalita týchto mladých porastov, podobne ako na plochách L-6 a L-11. Zalesnenie plochy L-3 bolo neúspešné, nemohol sa hodnotiť zdravotný stav stromov. Monitoring vykonáva Lesnícky výskumný ústav - Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo.

   Tab. 18: Zoznam monitorovaných plôch lesa

Sledované ukazovatele:

• Hrúbka kmeňa -   stanovuje sa meraním priemeru kmeňa vo výške 1,3 m (d_1,3) na všetkých trvalo označených jedincoch na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia

• Výška stromu -     stanovuje sa meraním výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia

• Obvodový prírastok stromov – stanovuje sa meraním obvodu kmeňa stromu vo výške 1,3 m (d_1,3) na vybranej vzorke troch stromov na šiestich monitorovacích lokalitách (L-3a, L-5, L-6a, L-8, L-10 a L-12). Merania sa uskutočňujú týždenne a ich hodnoty sú vynesené do grafov. V prípade, keď sa meranie z rôznych dôvodov uskutoční iba po dvoch, resp. viacerých týždňoch, nameraná hodnota je pred vynesením do grafu vydelená počtom týždňov. Získaná hodnota sa potom vzťahuje na tie týždne, počas ktorých sa meranie neuskutočnilo.

• Bežný ročný výškový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov

• Bežný ročný hrúbkový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru hrúbky stromov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov

• Priemerný ročný výškový prírastok – podiel celkového výškového prírastku stromov pripadajúci na jeden rok

• Priemerný ročný hrúbkový prírastok – podiel celkového hrúbkového prírastku stromov pripadajúci na jeden rok

• Kruhová plocha - stanovuje sa výpočtom pre monitorovanú plochu ako suma kruhových plôch jednotlivých stromov na monitorovanej ploche z odmeranej hodnoty hrúbky stromov

• Zásoba drevnej hmoty - určuje sa z objemových tabuliek pre topoľ Robusta a I-214 na základe priemernej hrúbky a priemernej výšky, násobenej počtom stromov na monitorovanej ploche (neuvažujú sa konáre o hrúbke menšej ako 7 cm)

6.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Jednotlivé monitorovacie plochy sú charakterizované nasledovnými základnými informáciami:

• číslo a označenie monitorovanej plochy;

• riečny kilometer lokality (určený na základe mapy mierky 1:10 000);

• poloha monitorovanej plochy v rámci ramennej sústavy, s ohľadom na staré koryto Dunaja a jeho drenážny vplyv;

• stručná charakteristika porastu, vek porastu, hlavné porastotvorné dreviny, dendrometrické charakteristiky;

• stručné hodnotenie abiotických činiteľov a ich vplyvu na vývoj porastu v roku 2003;

• hodnotenie výsledkov merania týždenných obvodových prírastkov na vybraných lokalitách (L-3a, L-5, L-6a, L-8, L-10 a L-12);

• bonitné zatriedenie porastu podľa výškových bonitných kriviek vypracovaných podľa vlastných meraní LVÚ Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo;

• zdravotný stav porastu;

Podrobná charakteristika pôdnych pomerov na jednotlivých lokalitách je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996.

Hodnotenie monitorovacích plôch ďalej zahŕňa grafické hodnotenie výsledkov meraní na základe porovnania týždenných obvodových prírastkov a priebehu hladiny podzemnej vody. Grafické znázornenie kumulatívnych obvodových prírastkov podáva informáciu o postupnom raste sledovaných stromov za celé vegetačné obdobie. Vo všeobecnosti platí, že vývoj priebehu obvodových prírastkov odzrkadľuje mieru dostupnosti a množstvo disponibilnej vody pre porast. Ďalšími faktormi, ktoré vplývajú na veľkosť týždenných obvodových prírastkov sú zrážky a charakter počasia.

6.3.  Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách

V Tab. 19 sú uvedené základné údaje o monitorovacích plochách.

Tab. 19: Základné údaje o monitorovacích plochách

Po presmerovaní veľkej časti prietoku do derivačného kanála sa vplyvom výrazného drenážneho účinku Dunaja očakával v inundačnom území pokles hladiny podzemnej vody. Tento účinok bol na veľkej časti územia eliminovaný napustením ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti. Pomocou regulovania prietoku cez nápustný objekt a manipulácie s uzatvárateľnými priepustmi na líniách prehrádzok je možné v určitej časti územia regulovať vodný režim. Táto oblasť siaha od nápustného objektu po vyústenie Bačianskeho ramena do starého koryta Dunaja a zahŕňa monitorovacie plochy L-5 až L-12. Oblasť s neregulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením odpadového kanála je reprezentovaná plochami L-3 (L-3a) a L-4. V tejto časti inundácie sa prejavuje vplyv spätného vzdutia a vďaka vysokej retenčnej schopnosti pôd sú nepriaznivé vplyvy poklesu minimálnych hladín podzemných vôd zmiernené.

Monitorovacie plochy L-25 a L-26, ktoré sa nachádzajú pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, boli založené v roku 1999. Uvedené plochy nie sú priamo ovplyvnené VD Gabčíkovo a slúžia ako modelové objekty pre vývoj stanovištných podmienok neovplyvnených vodným dielom. Je však potrebné pripomenúť, že veľká hrúbka pôdneho profilu je s ostatnými monitorovacími plochami neporovnateľná.

Z hľadiska abiotických podmienok bol rok 2003 netypický. Líšil sa jednak od prechádzajúceho roku, keď extrémne vysoké vodné stavy Dunaja vyvolali dvojnásobné zaplavenie inundácie. Bol však netypický i z hľadiska celoročného vývoja prietoku Dunaja, teploty vzduchu a vody Dunaja ako aj z hľadiska zrážkových úhrnov v porovnaní s údajmi posledných 20-100 rokov. Od začiatku hydrologického roku 2003 (november 2002) do marca 2003 boli v Dunaji nadpriemerné a vysoké prietoky a do konca januára bol aj dostatok zrážok. Na začiatku vegetačného obdobia (od polovice marca) však prietoky v Dunaji poklesli hlboko pod priemer (v druhej polovici vegetačného obdobia až k úplnému minimu za posledných sto rokov) a takto sa držali s dvoma krátkymi výnimkami až do októbra. Nízke prietoky za súčasnej existencie nadpriemerných teplôt vzduchu vyvolali zvýšenie teploty vody Dunaja na vysoko nadpriemerné hodnoty v období máj – september (často až na úplne maximum za posledných 40 rokov). Naopak, zrážky od februára do konca apríla boli minimálne a ďalej až do októbra podpriemerné, s výnimkou druhej polovice júla. Tieto faktory ovplyvnili aj vývoj bioty v hodnotenom roku, hoci trend vývoja rastlinných spoločenstiev je v azonálnych spoločenstvách lužného lesa závislý aj od umiestnenia hladiny podzemnej vody.

Hladina podzemnej vody v oblasti inundácie však v roku 2003 nebola vyššie spomenutými meteorologickými a hydrologickými podmienkami výrazne ovplyvnená a zostala na úrovni predchádzajúcich rokov. Manipuláciou s hradidlami na objektoch VD je možné hladinu podzemnej vody v podstatnej časti inundácie priaznivo ovplyvniť, prípadne je možné v súlade s manipulačným poriadkom realizovať umelé zaplavenie územia inundácie. V roku 2003 sa však takéto zaplavenie kvôli technickým problémom nedalo uskutočniť (nedokončená oprava prietrže medzi ramenom tesne nad líniou C a materiálovou jamou B, ktorá vznikla pri marcovej povodni v roku 2002).

Z výsledkov hodnotenia synúzie nedrevnatého podrastu vyplýva, že k výraznej zmene druhovej diverzity bylinnej vrstvy a zastúpenia prítomných druhov nedošlo ani vplyvom mimoriadne priaznivých vlhkostných podmienok roka 2002 (dve extrémne záplavy), ani vplyvom dlhodobo výrazne suchého a teplého počasia za súčasnej existencie nízkych prietokov Dunaja v roku 2003. Toto konštatovanie platí pre celú sledovanú oblasť, s výnimkou podrastu rúbanísk či novovysadených plôch po uskutočnení rubnej ťažby. Sledovanie sukcesie bylinnej vrstvy počas zapájania mladých porastov však nie je cieľom monitoringu.

6.4. Vyhodnotenie monitoringu na jednotlivých monitorovacích plochách

Lokalita č. 2681, označenie L-3, + náhradná plocha č. 4219, označenie L-3a, LS Gabčíkovo, riečny km 1812

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde sa prejavuje vplyv spätného vzdutia. Hydrologický režim lokality je pomerne priaznivý, porast sa nachádza pri periodicky zaplavovanom ramene, do ktorého sa v čase zvýšených prietokov dostáva povrchová voda. Tieto záplavy však majú kratší priebeh a vyskytujú sa iba pri vyšších prietokoch. Nakoľko prietoky Dunaja v roku 2003 boli vo veľkej časti roka výrazne podpriemerné, hladina podzemnej vody nevystúpila na povrch. Trend vývoja hladiny podzemnej vody je v posledných rokoch mierne klesajúci, ale zmeny sú zmiernené veľkou hrúbkou pôdneho profilu a jeho priaznivým zrnitostným zložením. Rok 2003 bol však príkladom toho, aké negatívne zmeny vlhkostných podmienok môžu vyvolať dlhodobo nízke prietoky Dunaja za súčasného nedostatku zrážok pri vysokých teplotách vzduchu na tomto území. Po prípadnom zavodnení ramennej sústavy oblasti by pravdepodobne bolo možné očakávať zlepšenie hydrologických podmienok.

Po vyťažení 30-ročného porastu šľachtenej vŕby bielej v roku 2001, bola plocha na jar roku 2002 opäť zalesnená totožným klonom vŕby - Salix alba Gabčíkovo 9. Hodnotenie zdravotného stavu sadeníc v priebehu prvého vegetačného obdobia po výsadbe zahŕňa Národná ročná správa za rok 2002, kde nebol konštatovaný zvýšený výskyt škodcov ani chorôb. V zime však bola plocha zaplavená vodou, ktorá zamrzla a výsadbu mechanicky poškodila. Zalesnenie bolo preto na jar roku 2003 zopakované, avšak v dôsledku veľkého sucha sa koly tentoraz neujali. Ďalší pokus o zalesnenie bude vykonaný na jar roku 2004. Druhý neúspešný pokus, ktorý bol spôsobený suchom, naznačuje, že oblasť sa stáva zraniteľnou. V prípade dlhotrvajúcich nepriaznivých meteorologických a hydrologických podmienok v Dunaji sa môžu vlhkomilné lužné spoločenstvá poškodiť. Zabrániť by sa tomu dalo realizáciou hydrotechnického riešenia oblasti.

Meranie týždenných obvodových prírastkov bolo v roku 2002 po druhý krát uskutočnené na náhradnej ploche L-3a, ktorá sa vyznačuje podobnými abiotickými a biotickými podmienkami ako vyťažená a znovuzalesňovaná pôvodná monitorovacia plocha. Sledovanie týždenných obvodových prírastkov bude niekoľko rokov prebiehať na tejto náhradnej ploche. Kumulatívne hodnoty obvodových prírastkov boli v roku 2003 nízke, hlavne v druhej polovici vegetačného obdobia bol zaznamenaný častý výskyt nulových týždňových prírastkov. Rast stromov bol vo vegetačnom období rozdelený pomerne rovnomerne, ale k hrubnutiu v priebehu augusta už takmer nedochádzalo. Aj tento rovnomerný rast dosvedčuje absenciu povrchových záplav v tomto roku (Obr. 6-1a, obr. 6-1b).

Lokalita č. 2682, označenie L-4, LS Gabčíkovo, riečny km 1816

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku starého Dunaja a derivačného kanála, kde sa prejavuje spätné vzdutie. Oblasť je ovplyvnená všeobecným poklesom hladín podzemných vôd pri nízkych a priemerných prietokoch, ale pri vyšších vodných stavoch býva zaplavená. Záplavy sú však zriedkavejšie a majú kratší priebeh a počas vegetačného obdobia roku 2003 sa v dôsledku extrémne nízkych prietokov vôbec nevyskytli. Hladina podzemnej vody bola počas vegetačného obdobia zaklesnutá do štrkového podložia. Podobný jav bol v predchádzajúcich rokoch zaznamenaný iba v čase vegetačného kľudu. Tieto negatívne zmeny sa v lesných spoločenstvách zatiaľ prejavujú nevýrazne a to vďaka výbornej retenčnej schopnosti pôdnych horizontov. Vcelku je možné hovoriť o pomerne priaznivom hydrologickom režime lokality, avšak bez vykonania vhodných opatrení je možné územie považovať za potenciálne ohrozené. Jedným z opatrení by bolo zavodnenie ramennej sústavy tejto oblasti, ktorá je v súčasnosti takmer vyschnutá.

Porast tejto lokality je tvorený 29-ročným porastom šľachteného topoľa „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta. Výškový rast stromov vo veku po kulminácii je naďalej uspokojivý, priebeh výškového rastu zapadá do oblasti medzi výškovými krivkami pre bonitu 36 a 40. Zaujímavým javom však je, že v dvoch sledovaných rokoch pred prehradením Dunaja sa hodnoty výškového rastu porastov umiestnili len na výškovej krivke pre absolútnu bonitu 32. Dlhodobé hodnotenie hrúbkového prírastku stromov naďalej vykazuje mierne klesajúci trend, avšak vzhľadom na vek porastu a nepriaznivé meteorologické a hydrologické podmienky v roku 2003 rast jedincov je možné označiť za uspokojivý. Prírastok na kruhovej ploche a zásobe drevnej hmoty porastu je primeraný veku a stavu porastu. Údaj počtu stromov, ktorý je použitý vo vzorci pre výpočet týchto ukazovateľov, bol v roku 2003 prehodnotený. V dôsledku toho došlo k miernemu upresneniu vyššie uvedených parametrov v predchádzajúcich rokoch.

Suché a teplé počasie vegetačného obdobia v roku 2003 sa na zdravotnom stave porastu odrazilo pozitívne aj negatívne. Napriek všeobecne rozšírenému javu poklesu odolnosti topoľov „Robusta“ voči škodcom bol v roku 2003 zaznamenaný ústup hubových škodcov. Tento jav je možné vysvetliť vysokými teplotami vzduchu a nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu, ktoré nenapomáhajú rozširovaniu týchto chorôb. Huba Chondroplea sa zaznamenala len na čiastočne tienených konároch, hrdze boli zaregistrované len sporadicky. Napriek tomu koncom leta došlo k predčasnej strate asimilačných orgánov topoľov, čo bolo zapríčinené okrem nedostatku vlahy zvýšeným výskytom listových škodcov. Výrazný pokles listovej plochy sa negatívne prejavil i na bežnom ročnom výškovom prírastku stromov.

Keďže klon „Robusta“ sa vyznačuje všeobecným poklesom odolnosti voči bakteriálnym a hubovým ochoreniam, po rubnej ťažbe sú plochy väčšinou zalesnené inými uznanými klonmi, čím dochádza k redukcii plošnej výmery klonu v inundačnom území. Avšak vďaka niektorým výborným vlastnostiam dreva sa s jeho pestovaním naďalej počíta.

Lokalita č. 2683, označenie L-5, LS Gabčíkovo, riečny km 1821,5

Plocha sa nachádza v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Leží v tesnej blízkosti napúšťaného ramena, na vzdialenejšej strane od starého koryta Dunaja, v dôsledku čoho je jeho drenážny účinok nevýrazný. Hladina podzemnej vody sa počas celého roka pohybuje v hrubej pôdnej vrstve s priaznivým zrnitostným zložením, čo zabezpečuje priaznivé stanovištné podmienky pre vývoj topoľového spoločenstva. Podzemná voda sa nachádza v dostatočnej hĺbke počas celého vegetačného obdobia aj pri prietoku pod2a manipula4n0ho poriadku. V blízkosti monitorovacej plochy (tesne nad líniou G) sa vyskytujú aj stále podmáčané lesné porasty. Vplyv umelých záplav inundácie Dunaja sa na pozorovanej lokalite výrazne neprejavuje. Negatívne prejavy suchého a teplého roka 2003 neboli na lesnom spoločenstve badateľné.

Porast tejto monitorovacej plochy tvorí 29-ročný lužný les so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Hodnoty výškovej a hrúbkovej prirastavosti topoľov boli v roku 2001 prekvapujúco vysoké. V nasledujúcich dvoch rokoch sú hodnoty nižšie, ale naďalej uspokojivé. Hodnoty priemerných ročných prírastkov klesajú aj po kulminácii veľmi pozvoľna, výškový rast stromov naďalej zodpovedá krivkám pre bonitu 40. Keďže počet stromov na ploche v posledných rokoch nepoklesol, kruhová plocha a zásoba drevnej hmoty sa tomu primerane zvyšujú.

V roku 2002, aj napriek mimoriadne priaznivým vlhkostným podmienkam v inundácii (dvojnásobné zaplavenie oblasti), bol v hodnotách kumulatívnych obvodových prírastkov zaznamenaný výrazný pokles. K ďalšiemu poklesu v roku 2003 už nedošlo ani za súčasného výskytu nízkych prietokov Dunaja, vysokých teplôt vzduchu a nedostatku zrážok. Nezopakoval sa ani častý výskyt nulových týždňových prírastkov zaznamenaných uprostred vegetačného obdobia roku 2002. K najintenzívnejšiemu rastu stromov dochádzalo od polovice júla do polovice augusta (Obr. 6-2a, obr. 6-2b). Keďže hladina podzemnej vody má priaznivé umiestnenie v hrubom pôdnom profile, na stanovištiach tejto oblasti sa zhoršenie rastu lesných porastov z dôvodu nepriaznivých vlhkostných podmienok v nasledujúcich rokoch nepredpokladá.

Na zvýšení odolnosti porastu voči niektorým hubovým škodcom v roku 2003 má zásluhu hlavne nízka relatívna vlhkosť vzduchu. V dôsledku suchého a teplého počasia však došlo k nárastu v počte listových škodcov o jeden stupeň. Tento jav sa v roku 2003 prejavil v celom záujmovom území pre všetky druhy sledovaných stromov. Listový škodcovia a sucho zapríčinili výraznejšiu stratu asimilačných orgánov stromov (hodnota defoliácie 25%), než minuloročné zvýšenie výskytu hubových chorôb (hodnota defoliácie 15%), ktoré bolo vyvolané vysokými teplotami a vyššou vlhkosťou vzduchu.

Lokalita č. 2684, označenie L-6 + náhradná plocha č. 4349, označenie L-6a, LS Gabčíkovo, riečny km 1824,5

Plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením Bačianskeho ramena do starého koryta Dunaja. Územie nie je postihnuté drenážnym účinkom starého koryta. Dostatočná hrúbka pôdneho horizontu, jeho priaznivé zrnitostné zloženie a priaznivá hĺbka hladiny podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia zabezpečujú priaznivé vlhkostné podmienky pre vývoj lužných spoločenstiev. K zaplaveniu lokality vzhľadom na nízke prietoky v Dunaji v roku 2003 nedošlo. Trend vývoja hladiny podzemnej vody má v celom období po prehradení Dunaja vyrovnaný charakter, nedostatok vlahy v tejto oblasti sa nepredpokladá.

28-ročný porast šľachteného topoľa „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta bol z dôvodu dosiahnutia rubného veku začiatkom roka 2002 vyťažený. Plocha bola následne zalesnená rezistentným novošľachteným topoľom Populus x euroamericana “Pannonia“. Plošná výmera tohto klonu sa v záujmovom území zvyšuje, pričom sa stáva rovnocennou náhradou za topoľ “I-214“. Vysadený mladý porast je zatiaľ vyhodnocovaný len z hľadiska zdravotného stavu, zisťovanie dendrometrických charakteristík sa začne niekoľko rokov po výsadbe.

V poraste mladého rezistentného klonu došlo v roku 2003 k zníženiu odolnosti voči listovým škodcom o jeden stupeň (stupeň napadnutia 2), podobne, ako v ostatných porastoch sledovanej oblasti. Tento všeobecne platný trend bol vyvolaný dlhotrvajúcim suchom pri nedostatku zrážok a mimoriadne nízkych prietokoch Dunaja. V poraste naďalej pretrváva ojedinelý výskyt hubového ochorenia spôsobeného vredovkou topoľovou (Chondroplea populea), ktorý bol zaznamenaný i v predchádzajúcom roku.

S cieľom neprerušiť monitorovanie týždenných obvodových prírastkov stromov boli meracie zariadenia premiestnené z vyťaženej plochy (L-6) do susedného porastu (L-6a), ktorý sa vyznačuje podobnými abiotickými a biotickými podmienkami. Sledovanie týždenných obvodových prírastkov bude niekoľko rokov prebiehať na tejto náhradnej ploche, následne sa opätovne presunie na pôvodnú plochu.

V hodnotách kumulatívnych prírastkov bol zaznamenaný v prípade niektorých sledovaných jedincov pokles, ktorý sa môže vysvetliť i pomerne vysokým vekom náhradného porastu. Rast stromov bol najintenzívnejší v júli, hoci pomerne vysoké hodnoty týždenných prírastkov – vyvolané pravdepodobne zvýšenými prietokmi prepúšťanými do ramennej sústavy - boli zaznamenané aj na začiatku rastového obdobia V auguste k hrubnutiu stromov už takmer nedochádzalo (Obr. 6-3a, obr. 6-3b).

Lokalita č. 2685, označenie L-7, LS Gabčíkovo, riečny km 1828,5

Monitorovacia plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Vplyv drenážneho účinku starého koryta Dunaja je nevýrazný. Podzemná voda je v súčasnosti v takmer stálom kontakte s nadložnou pôdnou vrstvou, vrátane roka 2003, ktorý bol z hľadiska meteorologických a hydrologických podmienok Dunaja mimoriadne nepriaznivý. Nie je však možné zanedbať fakt, že trend vývoja hladiny podzemnej vody po prehradení Dunaja má mierne klesajúci charakter. Tento jav je možné v priaznivom smere ovplyvniť realizáciou riadených záplav v inundácii.

Porast monitorovacej plochy tvorí mladý topoľ “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia, ktorý bol vysadený v roku 2001. Zisťovanie dendrometrických charakteristík mladého porastu bolo obnovené v roku 2003, vyhodnocovanie však bude zahájené až v nasledujúcom roku po získaní ďalších údajov. Zdravotný stav porastu bol hodnotený v rokoch 2002 a 2003.

Pokles odolnosti tohto rezistentného klonu voči listovým škodcom (stupeň napadnutia 2) bol potvrdený aj na tejto ploche, aj napriek priaznivému zásobovaniu porastu vodou. Pretrváva i ojedinelý výskyt vredovky topoľovej (Chondroplea populea), ktorá sa na mladých jedincoch objavila už v predchádzajúcom roku v dôsledku výrazných teplotných a vlhkostných zmien počas vegetačného obdobia.

Lokalita č. 2686, označenie L-8, Urbariát Bodíky, riečny km 1831,5

Aj napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody a nie je bezprostredne ovplyvnená drenážnym účinkom starého koryta Dunaja, dlhodobý trend vývoja hladiny podzemnej vody je klesajúci. Kontakt medzi nadložnou pôdnou vrstvou a hladinou podzemnej vody sa v roku 2002 vytvoril iba krátku dobu počas dvoch záplav. V dôsledku ich absencie (prirodzených i simulovaných) v roku 2003 k obnoveniu kontaktu hladiny podzemnej vody s pôdnym horizontom vôbec nedošlo. Z dôvodu vysokej fyziologickej hrúbky pôdy a jej priaznivého zrnitostného zloženia je však obsah vody v pôde naďalej vyhovujúci. Udržanie, resp. zlepšenie súčasných stanovištných podmienok oblasti by bolo možné dosiahnuť viacnásobnou realizáciou umelej záplavy oblasti inundácie počas vegetačného obdobia pri súčasnom zvýšení hladín v starom koryte Dunaja.

Na monitorovacej ploche sa nachádza 25-ročný porast so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta. Napriek pomerne vysokému veku je rast stromov uspokojivý, aj napriek nepriaznivým vlhkostným podmienkam v roku 2003. Výškový rast porastu naďalej presahuje krivku pre absolútnu bonitu 40. Prírastok kruhovej plochy a zásoby drevnej hmoty je primeraný stavu a veku porastu.

Pomerne výrazný pokles bol opätovne zaznamenaný v hodnotách kumulatívneho obvodového prírastku. Tento jav bol registrovaný aj v roku 2002, keď vlhkostný režim bol v dôsledku dvoch silných prirodzených záplav priaznivejší. Rast stromov bol v roku 2003 dvojvrcholový (Obr. 6-4a, obr. 6-4b).

Vysoké teploty vzduchu a nízka relatívna vlhkosť vzduchu počas vegetačného obdobia obmedzovali rozširovanie bakteriálnych a hubových škodcov. Došlo k poklesu výskytu hnedého miazgotoku na stupeň napadnutia 2 zo stupňa 3, ktorý sa v posledných rokoch opakovane vyskytoval. Ďalej bol zaznamenaný aj ústup hubového ochorenia spôsobeného druhom Chondroplea populea. Nedostatok vlahy a zvýšený výskyt listových škodcov však spôsobili stratu asimilačných orgánov porastu, a tým aj pokles bežných ročných prírastkov stromov. Všeobecné oslabenie zdravotného stavu porastov topoľa „Robusta“ v celom záujmovom území súvisí aj s vysokým vekom, avšak s ich pestovaním sa naďalej počíta z dôvodu výborných vlastností dreva.

Lokalita č. 2687, označenie L-9, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Lesné spoločenstvo sa nachádza na území s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Vplyv drenážneho účinku starého koryta Dunaja nie je na tejto ploche výrazný. Po uvedení VDG do prevádzky je možné plochu charakterizovať miernym poklesom hladiny podzemnej vody, v hodnotách obsahu vody v pôdnych vrstvách sa však zatiaľ prejavuje len tlmene z dôvodu vysokej fyziologickej hrúbky pôdy. Kontakt medzi hladinou podzemnej vody a pôdnou vrstvou nebol počas roku 2003 obnovený, a to ani na začiatku vegetačného obdobia, keď sa pôda zvyčajne vyznačuje dostatkom vlahy zo zimných zásob. V dôsledku absencie prirodzených i simulovaných záplav v roku 2003 sa kontakt nevytvoril počas celého vegetačného obdobia. Výstup hladiny podzemnej vody do nadložnej vrstvy bol naposledy zaznamenaný dvakrát v roku 2002 v čase záplav, ale v oboch prípadoch za krátke časové obdobie znova poklesla do štrkopiesčitej – štrkovej vrstvy. Tento stav odôvodňuje nutnosť realizácie riadených záplav, avšak za súčasnej podpory zvýšených hladín v starom koryte Dunaja. Toto opatrenie je možné odôvodniť zistením, že k vytvoreniu kontaktu hladiny podzemnej vody s nadložnou vrstvou nedošlo ani počas umelej záplavy v roku 2001.

Zisťovanie dendrometrických charakteristík mladého porastu novošľachteného topoľa – Populus x euroamericana Pannonia bolo zahájené v roku 2003, k vyhodnoteniu údajov sa pristúpi po získaní ďalších údajov v roku 2004.

Vyhodnocovanie bolo v rokoch 2002 a 2003 zamerané na posúdenie zdravotného stavu mladého porastu. Hoci klon “Pannonia“ je charakterizovaný vysokou odolnosťou voči biotickým škodcom, na stromoch bol zistený ojedinelý výskyt (stupeň napadnutia 1) hubového ochorenia spôsobeného druhom Chondroplea populea a slabý výskyt (stupeň napadnutia 2) listových škodcov. Ich rozšírenie bolo v predchádzajúcom roku iba ojedinelé, k zvýšeniu ich hojnosti v roku 2003 došlo v celom záujmovom území.

Lokalita č. 2688, označenie L-10, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Plocha sa nachádza v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ale z dôvodu jej malej vzdialenosti (100 m) od starého koryta Dunaja je vplyv drenážneho účinku významný. Hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia väčšinou nie je v kontakte s pôdnou vrstvou, spravidla kolíše v hĺbke cca 300-450 cm. K obnoveniu kontaktu došlo naposledy počas dvoch záplav roku 2002. Napriek tomu bol obsah vody v pôde na začiatku vegetačného obdobia roku 2003 pomerne vyhovujúci, v dôsledku vytvorenia zásob pôdnej vlahy po augustových záplavách v roku 2002 a počas dlhodobo výrazne zvýšených prietokov Dunaja na začiatku hydrologického roka 2003 (november 2002-január 2003). Trend vývoja obsahu vody v pôde je však z dlhodobého hľadiska klesajúci, ale pozitívne usmernenie tohto ukazovateľa je pozorovateľné po prirodzených i simulovaných záplavách. Spoločenstvá sú v súčasnosti z veľkej časti odkázané na zrážkovú vodu, ktorá vďaka výbornej retenčnej schopnosti pôdy výrazne napomáha pri zabezpečení priaznivých vlhkostných podmienok pre vývoj mäkkého lužného lesa. Avšak opakovaný výskyt suchých rokov bez výrazného zvýšenia hladiny podzemnej vody napríklad zvýšením hladiny v starom koryte môžu spôsobiť značné škody. Bez realizácie tohto opatrenia je možné spoločenstvá príbrežnej zóny starého koryta Dunaja považovať za ohrozené.

Na sledovanej ploche sa nachádza 25-ročný porast topoľa šľachteného „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. V hodnotách bežných ročných výškových prírastkov porastu je možné v jednotlivých rokoch badať pomerne výrazné kolísanie. Výškový rast stromov však naďalej zodpovedá krivke pre bonitu 40. Hrúbkový rast stromov porastu je vyrovnaný, hodnoty priemerných ročných hrúbkových prírastkov klesajú veľmi pomaly i v relatívne vyššom veku. Počet stromov monitorovacej plochy ostal nezmenený, adekvátne tomu narastá i kruhová plocha a zásoba drevnej hmoty.

Hodnoty kumulatívnych týždňových obvodových prírastkov sú pre jednotlivé vybrané stromy pomerne odlišné a rozdiely sa prejavujú aj v jednotlivých rokoch. V roku 2002 došlo k výraznému poklesu prirastavosti najrýchlejšie rastúceho vybraného stromu, v roku 2003 hodnoty väčšinou ostávajú približne na úrovni predchádzajúceho roka – aj napriek odlišnosti vlhkostných podmienok spomínaných rokov. Hodnoty týždňových prírastkov sú rozkolísané aj v tomto roku. Nie je možné vyznačiť obdobie, kedy by pre všetky tri sledované stromy platila maximálna intenzita rastu. Všeobecne však platí, že rast stromov začal až na prelome apríla a mája, iniciácia rastu v predchádzajúcich rokoch bola registrovaná o 1-2 týždne skôr (Obr. 6-5a, obr. 6-5b).

V dôsledku nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu v letných mesiacoch bol zaznamenaný úbytok takmer všetkých sledovaných hubových ochorení aj na tejto ploche, z hľadiska tohto typu ochorení bol zaznamenaný iba ojedinelý výskyt škodcov (stupeň napadnutia 1). Takisto ako na ostatných plochách sa však zároveň rozšírili listoví škodcovia (stupeň napadnutia 2), čo vyvolalo predčasný opad olistenia stromov.

Lokalita č. 2689, označenie L-11, Urbariát Holice, riečny km 1834,5

Napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, porast plochy je poznačený nedostatkom vody pre koreňový systém rastlín. Hladina podzemnej vody bola v priebehu celého roka 2003 vplyvom silného drenážneho účinku starého koryta Dunaja zaklesnutá do štrkového podložia, ktoré sa nachádza pod tenkým a hrubozrnným pôdnym horizontom. Rastlinné spoločenstvá sú v tejto časti inundácie výrazne odkázané na zrážkovú vodu. V prípade, že nedôjde k zvýšeniu hladiny vody v starom koryte Dunaja, lesné spoločenstvo je možné považovať za ohrozené.

Zo sadeníc novošľachteného topoľa “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia vysadených v predchádzajúcich dvoch rokoch sa ujal len nízky počet stromov. V roku 2003 bol mladý porast opätovne doplnený novými sadenicami. Meranie dendrometrických charakteristík nebolo na týchto mladých stromoch vykonané, výsledky monitoringu zahŕňajú len hodnotenie zdravotného stavu porastu z hľadiska rozšírenia biotických škodcov. Podobne, ako na ostatných plochách inundácie, i na tejto ploche bol zaznamenaný ojedinelý výskyt hubového ochorenia Chondroplea populea a slabší výskyt listových škodcov. Neúspešné pokusy o zalesnenie monitorovacej plochy upozorňujú na existenciu zhoršených vlhkostných podmienok v príbrežnom páse Dunaja.

Lokalita č. 2690, označenie L-12, Urbariát Holice, riečny km 1838

I keď sa plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody a drenážny účinok starého koryta Dunaja sa na nej výrazne neprejavuje, patrí v súčasnosti medzi plochy s najnepriaznivejšími abiotickými podmienkami. Vplyvom malej fyziologickej hĺbky pôdy a jej nepriaznivého zrnitostného zloženia hladina podzemnej vody nie je počas vegetačného obdobia v kontakte s pôdnou vrstvou. Obsah vody v pôde i hladina podzemnej vody majú v posledných rokoch klesajúci trend. Oblasť je možné považovať za ohrozenú. Z hľadiska zlepšenia resp. udržania súčasných stanovištných podmienok je potrebné spomenúť priaznivý vplyv prirodzených, resp. umelých záplav, ktorý sa prejavuje aj v hodnotách týždňových obvodových prírastkov stromov.

Porast lokality tvorí 31-ročný topoľ šľachtený „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Predpokladaný nízky prírastok stromov v dôsledku nepriaznivých stanovištných podmienok nebol zaregistrovaný ani v roku 2003. Miera prirastavosti stromov ostáva aj niekoľko rokov po kulminácii vysoká. Krivka výškového rastu stromov je naďalej umiestnená medzi krivkami pre absolútnu bonitu 36 a 40. Počet stromov (prežívajúcich po vetrovej kalamite z roku 1998) bol v roku 2003 upresnený, preto došlo i k spätnej aktualizácii hodnôt kruhovej plochy a zásob drevnej hmoty. Odchýlky údajov boli však nepatrné, hodnoty parametrov sa v jednotlivých rokoch postupne zvyšujú.

Predpokladaný nízky prírastok stromov v dôsledku nepriaznivých stanovištných podmienok sa neprejavuje ani na hodnotách týždenných obvodových prírastkov vybraných stromov (Obr. 6-6a, obr. 6-6b). Stromy dosahovali spomedzi sledovaných plôch najvyššiu prirastavosť, podobne ako v roku 2002. Rast bol v rámci vegetačného obdobia rozdelený pomerne rovnomerne, intenzívnejší rast prejavujúci sa na niektorých sledovaných stromoch bol zaznamenaný koncom júla. Vysoký prírastok stromov je pravdepodobne možné vysvetliť tým, že porast bol preriedený vetrovou kalamitou, jednotlivé stromy majú preto možnosť vytvoriť veľkú asimilačnú plochu. Ďalej platí, že rozvinutý koreňový systém starších stromov dokáže sledovať pozvoľna klesajúcu hladinu podzemnej vody. Avšak mladé stromy, ktoré budú do oblasti vysadené po vykonaní rubnej ťažby týchto porastov, môžu mať z tohoto hľadiska problém.

Zásluhou nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu v letných mesiacoch bolo v roku 2003 zaregistrované zvýšenie odolnosti topoľov voči všetkým sledovaným hubovým ochoreniam, výskyt škodcov bol ojedinelý. Výskyt listových škodcov však bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zvýšený (stupeň napadnutia 2). Zdravotný stav stromov je naďalej dobrý.

Lokalita č. 3802, označenie L-25, Urbariát Medveďov, riečny km 1806

V roku 1999 bola v oblasti Medveďova založená lesnícka monitorovacia plocha L-25. Táto monitorovacia plocha, spolu s plochou L-26, sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja a slúži ako modelová plocha. Priebeh hladiny podzemnej vody je na oboch modelových plochách podobný priebehu hladín na monitorovacích plochách inundácie pred prehradením Dunaja. Z hľadiska abiotických podmienok je však pomerne výrazný rozdiel v značnej hrúbke pôdnych horizontov s vyhovujúcim kapilárnym vzlínaním.

Na ploche sa nachádza porast deväťročného topoľa - Populus x euroamericana Pannonia, ktorý prevažne patrí do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. Výškový i hrúbkový rast porastu je v mladom veku veľmi intenzívny. Avšak hodnoty bežných ročných prírastkov boli v suchom roku 2003 výrazne nižšie, než v predchádzajúcom roku. Napriek tomu, výškový rast porastu výrazne presahuje výškové krivky absolútnej bonity 44 pre topoľ „I-214“. Výškové rastové krivky pre topoľ „Pannonia“ ešte nie sú spracované, preto bol rast stromov interpretovaný na základe kriviek pre rýchlorastúci klon topoľa „I-214“. K poklesu počtu stromov nedošlo.

Z hľadiska zdravotného stavu rezistentného novošľachteného klonu “Pannonia“ bol v roku 2003 zaznamenaný popri ojedinelom výskyte vredovky topoľovej aj slabý výskyt listových škodcov (stupeň napadnutia 2). Toto rozšírenie škodcov je všeobecne platným fenoménom sledovaného územia v roku 2003.

Lokalita č. 3803, označenie L-26, Urbariát Kľúčovec, riečny km 1803

Modelová monitorovacia plocha L-26 bola založená v roku 1999 pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Hĺbka pôdy je vyše 6 m, vďaka čomu sa územie vyznačuje priaznivými vlhkostnými podmienkami. V dôsledku suchého roka 2003 sa však trend vývoja pôdnej vlhkosti (roky 2000-2003) zmenil na klesajúci.

Na ploche sa nachádza sedemročný porast topoľa „Gigant“ - Populus x euroamericana Gigant, územie bolo zaradené do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. Výškový i hrúbkový rast mladého porastu je veľmi intenzívny, hoci hodnoty bežných ročných prírastkov boli v suchom roku 2003 výrazne nižšie, než v predchádzajúcom roku. Výškové rastové krivky pre topoľ “Gigant“ ešte nie sú spracované, preto bol rast stromov interpretovaný na základe kriviek pre rýchlorastúci klon topoľa „I-214“. Výsledok ukazuje, že výškový rast porastu výrazne presahuje výškové krivky absolútnej bonity 44 pre topoľ „I-214“.

Euroamerický klon topoľa “Gigant“ sa vyznačuje znakmi rezistencie. Z hľadiska odolnosti voči listových škodcom však bol v roku 2003 zaznamenaný pokles o jeden stupeň. Slabý výskyt (stupeň napadnutia 2) týchto škodcov je všeobecne platným fenoménom sledovaného územia v suchom roku 2003. Ojedinelý výskyt vredovky topoľovej pretrváva i v roku 2003.

6.5.  Záver

Lesnícke monitorovacie plochy záujmového územia VD Gabčíkovo v úseku medzi Dobrohošťou a Sapom sú rozmiestnené v porastoch šľachtených topoľov a vŕb. Pomer zastúpenia jednotlivých klonov topoľov sa v posledných rokoch mení, po rubnej ťažbe sú plochy väčšinou zalesňované novošľachteným rezistentným klonom topoľa – Pannonia. Monitoring dendrometrických charakteristík mladých porastov na pôvodných plochách bude znova zahájený až niekoľko rokov po ich výsadbe.

Z výsledkov monitoringu vyplývajú nasledovné závery:

• Rastové parametre stromov v celej ovplyvnenej oblasti naďalej vykazujú vysoké hodnoty, rast stromov zodpovedá približne výškovej krivke pre absolútnu bonitu 36-40. Hodnoty priemerných ročných výškových a hrúbkových prírastkov klesajú vzhľadom na vysoký vek porastov veľmi pozvoľna. Výrazný pokles v hodnotách bežných ročných výškových a hrúbkových prírastkov dokonca nebol zaznamenaný ani v priebehu roka 2003, keď prevládali nepriaznivé meteorologické a hydrologické podmienky Dunaja.

• Na pomerne vyrovnaných hodnotách týždenných obvodových prírastkov na väčšine sledovaných plôch sa odzrkadľuje absencia prirodzených i simulovaných záplav v roku 2003.

• Dlhodobo teplé a suché vegetačné obdobie sa z hľadiska zdravotného stavu porastov prejavilo jednak znížením výskytu všetkých hubových ochorení, na druhej strane však i zvýšenou hodnotou stupňa napadnutia listovými škodcami na všetkých sledovaných klonoch záujmovej oblasti.

• Lesné spoločenstvá oblasti pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála nie sú prevádzkou VDG priamo ovplyvnené. Avšak nepriaznivé vplyvy suchého roka 2003 boli badateľné aj v tejto časti sledovaného územia.

• Niektoré výsledky monitorovania v oblasti tesne nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja v roku 2003 upozorňujú, že v prípade opakovaného výskytu suchých a teplých rokov za súčasného nízkeho prietoku Dunaja bude možné i túto oblasť označiť za ohrozenú. Tejto nepriaznivej predpovedi by bolo možné predísť zavodnením ramennej sústavy pod vyústením Bačianskeho ramena do Dunaja za súčasného zvýšenia hladiny vody v Dunaji.

• Potrebu zvýšenia hladiny vody v hlavnom toku spolu s pravidelnou realizáciou simulovaných záplav dokazujú i výsledky z inundačnej oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody.

• Za osobitne ohrozené je možné považovať spoločenstvá príbrežného pásu Dunaja, kde sa síce negatívne vplyvy silného drenážneho účinku toku v starších sledovaných porastoch zatiaľ výrazne neprejavujú, prítomnosť nepriaznivých vlhkostných podmienok pre vývoj lužného lesa však naznačujú hlavne neúspešné pokusy znovuzalesnenia plôch. Vyššie navrhované vodohospodárske opatrenia by tento problém vyriešili.

• Ďalším opatrením slúžiacim pre zlepšenie vlhkostnej situácie lesných porastov je presun začiatku napúšťania ramennej sústavy na začiatok marca, pred začiatok vegetačného obdobia. V súčasnosti sa napúšťanie realizuje v čase, keď v porastoch už prebieha intenzívna transpirácia.

• Zavedenie okamžitého vyhodnocovania meraní obsahu vody v pôdnych vrstvách do 150 cm by umožnilo korigovanie prietokov do ramennej sústavy i operatívne signalizovanie potreby umelých záplav.