4. Kvalita podzemných vôd

4.1. Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZVS), Vodárenskej spoločnosti Bratislava, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 11). Objekty vodární, okrem pozorovacieho vrtu č. 87, sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty. Studne vzorkované organizáciami BVS a SHMÚ sa sledovali štvrťročne. Studne vzorkované ZVS sa okrem Vojky (467) a Bodíkov (485) sledovali v mesačných intervaloch (Obr. 4).

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         ChSK_Mn, TOC, SiO₂

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZVS, BVS, ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP, š.p. OZ PD, závod Dunaj, Bratislava. Analytické postupy uvedené v novelizovanej norme (júl 1998) STN 75 7111 vychádzajú z normy STN 830520, Fyzikálno-chemický rozbor pitnej vody, prípadne zo STN ISO, STN EN, ISO, EN ISO a iných odporúčaných noriem. Odporúčané normy sú presne uvedené v Prílohe D normy STN 75 7111.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

SHMÚ

V teréne sú stanovované teplota vody, pH, merná vodivosť pri teplote vody T vo vrte, merná vodivosť prepočítaná pre T = 25 °C, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia, KNK_4.5 a ZNK_8.3. Celková alkalita a acidita je stanovená titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody sú odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpá sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie) je umiestnené pod hladinou podzemnej vody a slúži na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni; druhé (ponorné) slúži na simultánny odber vzorky z filtra z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixujú na základe požiadaviek laboratória. Vzorka je transportovaná v chladničke a dopravená do laboratória do 24 hodín.

Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Analýza odobratých vzoriek podzemných vôd z pozorovacích objektov prebieha v dvoch laboratóriách: v ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP, š.p. OZ Povodie Dunaja, závod Dunaj, Bratislava. Časť vzoriek sa v teréne fixuje, v Tab. 12 a 13 uvádzame použité fixačné činidlá jednotlivých laboratórií:

Tab. 12: Fixácia vzoriek z pozorovacích objektov

ZVS, BVS

Vzorka sa odoberá z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa datasondou H-20G elektrometricky stanovujú ukazovatele teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík. Vzorka sa pri zjavnom znečistení (napr. skorodovaným materiálom vrtu) filtruje. Vzorky sú analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3 (marec 1999).

Tab. 13: Fixácia vzoriek z vodárenských objektov

4.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V Národnej správe za rok 2002 sme podrobne spracovali kvalitu podzemnej vody z hľadiska chemického, z hľadiska možných prebiehajúcich procesov v podzemnej vode a z hygienického hľadiska . Celé 10 ročné obdobie (od 1.10.1992 do 31.10.2002) sme vyhodnotili k limitom klasifikácie dohodnutých v rámci slovensko-maďarského monitoringu (Tab. 14). Nakoniec sme zhodnotili vývoj kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za celé 10 ročné obdobie.

V roku 2003 bolo hodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na sledovaných objektoch (vodných zdrojoch, pozorovacích objektoch) uskutočnené:

• voči limitom klasifikácie dohodnutých v rámci slovensko-maďarského monitoringu za obdobie od 1.1.1992 do 31.12.2003

• ako stručné zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za obdobie 1.10.1992 - 31.10.2003

Nasledujúca tabuľka uvádza limity klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa novej Vyhlášky č.29/2002 MZ SR z 9.1.2002 (kurzíva):

Tab. 14: Dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemnej vody

IH – indikačná hodnota         OH – odporúčaná hodnota,

MH – medzná hodnota          NMH – najvyššia medzná hodnota

Dlhodobý priebeh sledovaných ukazovateľov kvality podzemných vôd je graficky spracovaný pre dva reprezentatívne vodné zdroje (Rusovce a Kalinkovo) na Obr. 4-1 až 4-20 v prílohe Národnej správy.

4. 3. Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pravá strana Dunaja

Vodný zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodný zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody. Vodný zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodný zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri vodnom zdroji Čunovo a je drenovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja.

Ľavá strana Dunaja

Vodný zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodný zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia na zabránenie kolmatovania miest infiltrácie v Dunaji a kvôli predpokladanému zhoršeniu kvality jeho vody. Vodný zdroj Gabčíkovo leží v mieste, kde odpadový kanál drenuje územie a podzemná voda k vodnému zdroju priteká hlavne z oblasti vnútrozemia Žitného ostrova.

Vodné zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodné zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála, pod drenážnym vplyvom starého koryta Dunaja a vplyvom ramennej sústavy, ktorá ho sčasti eliminuje.

4.3.1.   Dlhodobé zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutých v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.1.1992 do 31.10.2003

Vodné zdroje

Kvalita vody na vodných zdrojoch je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú na VZ Bodíky, kde sa vyskytlo jedno prekročenie limitnej hodnoty pre amónne ióny (rok 2001), 18 prekročení zo 41 meraných údajov limitnej hodnoty pre mangán a VZ Rusovce so 4 prekročeniami z 52 meraných údajov limitnej hodnoty pre sírany (všetky v roku 1992). Podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy).

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody (viď. tabuľka v Grafickej prílohe Národnej správy) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú nutrienty (najmä amónne ióny, dusitany – hlavne na objektoch 170/2, 899/1), mangán (hlavne na objekte 899/1), železo (hlavne na objektoch 170/2, 872/1). Ojedinele sa vyskytujú prekročenia horčíka, ChSK_Mn a chloridov. Podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy).

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za obdobie 1.10.1992 - 31.10.2003

Pravá strana Dunaja (Vodné zdroje: Rusovce, Čunovo, Pečniansky les, pozorovacie objekty: č. 899/1, 888/1, 872/1, 170/2)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení veľmi podobná. Prehradenie malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa následne prejavilo v poklese hodnôt vodivosti. Vodivosť má na vodnom zdroji Rusovce stále mierne zostupný trend, zrejme z dôvodu postupného mierneho poklesu chloridov, síranov a hydrogénuhličitanov. Na vodnom zdroji Rusovce je v sledovanom období zrejmý mierny vzostupný trend pH. V menšej miere bol podobný pokles zaznamenaný po prehradení aj na vodnom zdroji Čunovo, najmä pri sodíku, chloridoch a síranoch. Po prudkom poklese koncentrácií dochádza od roku 1998-1999 k stabilizácii koncentrácií a jednotlivé katióny príp. anióny sa zväčša pohybujú v úzkom intervale, prípadne majú mierne vzostupný trend (vápnik, horčík) alebo naďalej zostupný trend (sírany, hydrogénuhličitany). Na oboch vodných zdrojoch dochádza po prehradení k poklesu obsahu dusičnanov ako aj organického znečistenia charakterizovaného ChSK_Mn a v menšej miere aj k poklesu TOC a postupnej stabilizácii hodnôt príp. miernemu rastu (dusičnany).

V blízkosti vodného zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899 a medzi vodnými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888 a 872.

Kvalita podzemnej vody na objekte 899/1 je veľmi podobná kvalite na vodnom zdroji Rusovce. Po prehradení došlo k významnému poklesu koncentrácií katiónov (sodík, vápnik, horčík), aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) s následnou stabilizáciou hodnôt (cca od roku 1997), čo sa prejavilo aj na výraznom poklese vodivosti. Pozorovací objekt 899/1 vykazuje oproti vodnému zdroju Rusovce rozdiely v teplote (postupný nárast hodnôt, menej rozkolísané), obsahoch železa (vyššie hodnoty), mangánu a amónnych iónov (vzostupný trend koncentrácií) a nízky obsah kyslíka, čo poukazuje na redukčné podmienky v podzemných vodách v tejto oblasti. Obsahy ChSK_Mn a TOC kolíšu od cca 1 do 4 mg/l.

Chemizmus pozorovacích objektov 888/1 a 872/1 je podobný u ukazovateľov ako sú teplota (vzostupný trend hodnôt), pH, vodivosť, sodík, draslík, horčík, amónne ióny, mangán, chloridy, fosforečnany, TOC. Pri niektorých ukazovateľoch (vápnik, dusičnany, sírany, hydrogénuhličitany, ChSK_Mn) dochádza na objekte 888/1 v sledovanom období k ich miernemu poklesu. Naopak na objekte 872/1 po miernom vzostupnom trende 1993-1995 (vodivosť, vápnik, sírany, hydrogénuhličitany, ChSK_Mn) dochádza od rokov 1997-1998 k ich miernemu klesaniu. Obsah dusičnanov v rokoch 1993-1995 prudko poklesol a od roku 1996 je zrejmá vzostupná tendencia.

Obsahy železa boli najmä v období rokov 1993-1995 na objekte 872/1 vysoké.

Na všetkých troch pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1) dochádza k poklesu koncentrácií chloridov. Po poklese obsahu kremíka na všetkých 3 pozorovacích objektoch od roku 1998 dochádza k jeho postupnému nárastu. Na objektoch 872/1 a 888/1 nastáva od roku 1999 vzostup koncentrácií kyslíka. V rokoch 2001-2003 na oboch objektoch mierne vzrástli hodnoty TOC.

Situácia na vodnom zdroji Pečniansky les, studne č.3 a 4, je odlišná. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov sú počas sledovaného obdobia zväčša výrazne rozkolísané, výnimku tvorí pH. Z nameraných hodnôt je zrejmý mierny nárast koncentrácie horčíka, mierny pokles koncentrácií mangánu, síranov, fosforečnanov a pokles organického znečistenia (ChSK_Mn). Na prelome rokov 2002-2003 sa vyskytli výrazne zvýšené hodnoty vodivosti, cca 65 mS/m oproti priemerným hodnotám do 45 mS/m. V ďalšom období roku 2003 sa hodnoty uvedených ukazovateľov opätovne stabilizovali na úroveň dlhodobých priemerných meraní.

Ľavá strana Dunaja (Vodné zdroje: Kalinkovo, Šamorín, Gabčíkovo, Vojka, Bodíky, pozorovacie objekty: 87/7, 3/3, 329/1, 234/1, 170/2, 262/1, 265/1)

Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola v takej významnej miere ovplyvnená prehradením ako vodné zdroje na pravej strane Dunaja. Chemizmus vodných zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný, rozdiely sa vyskytujú v ukazovateľoch ako sú vápnik (v Kalinkove dochádza k miernemu nárastu, v Šamoríne po prehradení sú koncentrácie dlhodobo stabilizované), horčík (v Šamoríne dochádza k miernemu poklesu), hydrogénuhličitany (Kalinkovo vzostupný trend, Šamorín mierny pokles), vodivosť (Kalinkovo rozkolísanejšie hodnoty) a mangán, kde sa koncentrácie na vodnom zdroji Kalinkovo pohybujú okolo 0,2 – 0,3 mg/l. Na oboch vodných zdrojoch obsahy dusičnanov dlhodobo klesajú s tendenciou vzostupu hodnôt od roku 2001, podobne aj koncentrácie síranov vykazujú klesajúcu tendenciu. Obsahy kremíka v dlhodobom horizonte vykazujú postupný vzostup hodnôt, vo zvýšenej miere prejavený najmä od roku 2002. Koncentrácie ChSK_Mn sa do roku 2001 mierne zvyšovali, od roku 2002-2003 na oboch vodných zdrojoch koncentrácie mierne poklesli. Hodnoty TOC majú v Kalinkove vzostupný trend, v Šamoríne sa nárast hodnôt v roku 2000 zastavil a koncentrácie TOC začali mierne klesať. Teplota v Kalinkove v období rokov 2001-2003 stúpla v priemere o 1 °C oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Aj napriek vzájomnej blízkosti oboch vodných zdrojov sú na základe meraní zrejmé opačné trendy: mierny pokles vodivosti, vápnika, horčíka, síranov v Bodíkoch, mierny nárast vodivosti, vápnika, horčíka, síranov a hydrogénuhličitanov vo Vojke. Na vodnom zdroji Bodíky sú koncentrácie amónnych iónov dlhodobo rozkolísané a pohybujú sa v širokom intervale od 0,05 do 0,57 mg/l, s tendenciou mierneho poklesu v rokoch 2002-2003. Koncentrácie mangánu kolíšu tiež v širokom intervale (od 0,2 do 0,8 mg/l), pričom do roku 1997 bola zrejmé klesajúca tendencia avšak od roku 1998 koncentrácie mangánu opätovne stúpajú. Obsahy dusičnanov v celom sledovanom období na oboch vodných zdrojoch klesajú, na Vojke výraznejšie, pričom od roku 2001 nastáva mierny vzostup na oboch vodných zdrojoch. Koncentrácie chloridov, síranov, ChSK_Mn a TOC vykazujú na oboch VZ v posledných dvoch rokoch mierny pokles. Koncentrácie kremičitanov na oboch vodných zdrojoch vykazujú v sledovanom období postupný mierny nárast.

V blízkosti vodného zdroja Kalinkovo (116) je situovaný pozorovací objekt č. 87/7 a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi vodným zdrojom a Dunajom cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodnom zdroji Kalinkovo. Podobne ako na vodnom zdroji Kalinkovo aj na pozorovacom objekte 87/7 dochádza k nárastu nameraných hodnôt teploty. V období rokov 1993-1998 oscilovali teploty okolo 10 °C, od roku 1999-2003 sú namerané hodnoty rozkolísané v intervale od 10 do 15 °C. Výnimku tvoria nasledovné ukazovatele: pH (na pozorovacom objekte oscilujú namerané hodnoty okolo 7,5, na vodnom zdroji sú hodnoty pH rozkolísané), obsahy sodíka, vápnika, TOC (na pozorovacom objekte menej rozkolísané, nepozorovaný taký výrazný nárast hodnôt) a mangán (na pozorovacom objekte nižšie obsahy. Koncentrácie horčíka na pozorovacom objekte 87/7 vykazovali po prehradení vzostupný trend, avšak na rozdiel od vodného zdroja, kde sa pohybujú v úzkom intervale od 13–17 mg/l, od roku 1998 opätovne klesajú. Koncentrácie hydrogénuhličitanov na pozorovacom objekte mali v rokoch 1993 – 1997 výrazný vzostupný trend, ktorý kulminoval v roku 1998. Od tohto roku sa hodnoty ustálili a oscilujú okolo 280 mg/l, s miernym poklesom v rokoch 2002-2003. Obsahy železa na objekte 87/7 mierne stúpli v rokoch 2000-2001, s tendenciou mierneho poklesu od roku 2002.

Chemizmus pozorovacieho objektu 3/3 je podobný dunajskej vode. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH, vodivosť. Obsahy kyslíka kolíšu v rozsahu 0 až 7 mg/l (v dunajskej vode, profil Bratislava cca od 8 do 14 mg/l). V širšom intervale, s prejavom sezónnosti kolíšu aj jednotlivé katióny resp. anióny napr. obsahy sodíka v rozsahu cca 8-14 mg/l (dunajská voda, profil Bratislava 5-15 mg/l), draslíka cca od 2-3,2 mg/l (dunajská voda cca 1,5-4 mg/l), vápnika cca od 50-74 mg/l (dunajská voda cca 20-70 mg/l), horčíka cca od 10-16 mg/l (dunajská voda cca 6-20 mg/l), dusičnanov cca od 2-18 mg/l (dunajská voda cca 5-20 mg/l), chloridov cca od 12-26/31 mg/l (dunajská voda cca 10-34 mg/l), síranov cca od 21-44 mg/l (dunajská voda cca 18-56 mg/l), hydrogénuhličitanov cca od 170-225 mg/l (dunajská voda cca 150-240 mg/l), ChSK_Mn cca od 0,3-2,3 mg/l (dunajská voda cca 1,5-6 ojedinele nad, do 16 mg/l), TOC cca od 1-2 mg/l (dunajská voda cca 1,5-5 príp. ojedinele nad 5 mg/l), železa cca od 0,01 do 0,12 mg/l (dunajská voda cca do 2 príp. ojedinele nad, do 8 mg/l).

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku odpadového kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsahy jednotlivých katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) majú klesajúci trend, čím sa znižujú aj hodnoty vodivosti. Obsah dusičnanov po náraste v období rokov 1994-1997, od roku 1998-2003 klesá. Obsahy kyslíka sú dlhodobo nízke s ojedinelými hodnotami do 0,5 mg/l. organické znečistenie charakterizované ChSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu. Obsahy TOC v období 1997-2000 klesali, avšak v rokoch 2001-2002 sa mierne zvýšili, s tendenciou poklesu v roku 2003. Po poklese obsahu kremíka do roku 1997, dochádza od roku 1998 k jeho postupnému nárastu podobne ako na pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1, 170/2).

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od odpadového kanála. Kvalita podzemnej vody je vyrovnaná. Mierny nárast hodnôt vodivosti bol zaznamenaný na prelome rokov 2002-2003, súvisiaci zrejme s miernym vzostupom obsahu sodíka, vápnika, hydrogénuhličitanov a kremičitanov v tomto období. Koncentrácie horčíka, dusitanov sú rozkolísanejšie, obsahy železa kolíšu od 0,1-0,5/0,95 mg/l, čo môže byť spôsobené aj železnou pažnicou. Obsahy kremíka vykazovali v období 1994-2000 klesajúci trend, pričom v období rokov 2002-2003 dochádza k ich nárastu. Obsahy kyslíka sú nízke s ojedinelými hodnotami do 0,3-0,5 mg/l, obsah ChSK_Mn vykazuje postupné znižovanie hodnôt, podobne aj TOC.

Kvalita podzemnej vody na VZ Gabčíkovo je na základe prúdenia podzemnej vody odlišná. Odlišnosti sa prejavujú najmä pri ukazovateľoch ako je vodivosť (dochádza k miernemu rastu hodnôt), sodík, vápnik (mierny vzostup hodnôt oboch katiónov od rok 1999), dusičnany a sírany (vzostupný trend obsahu oboch aniónov počas celého sledovaného obdobia). Koncentrácie kremičitanov sú oproti vodným zdrojom Kalinkovo a Šamorín vyššie a od roku 2002 bol zaznamenaný ich podobný nárast ako na Kalinkove príp. Šamoríne. Koncentrácie TOC po náraste v období 1992-1998 začínajú od roku 1999 klesať podobne ako v Šamoríne, hodnoty ChSK_Mn v rokoch 2002-2003 mierne klesli.

V oblasti inundácie je situovaný pozorovací objekt č. 170/2. Kvalita podzemnej vody sledovaná na tomto objekte je v niektorých ukazovateľoch podobná ako na vodnom zdroji Vojka (pH, sodík, dusičnany, chloridy, hydrogénuhličitany) alebo pozorovacom objekte 872/1 (teplota, vodivosť, sodík, draslík, vápnik, horčík, amónne ióny, mangán, chloridy, sírany, fosforečnany, hydrogénuhličitany, kremičitany, ChSK_Mn, TOC). Vysoké obsahy železa môžu byť spôsobené o.i. aj železnou pažnicou daného pozorovacieho objektu. Vodivosť, sodík, vápnik, dusitany, sírany, hydrogénuhličitany a TOC od prehradenia do cca 1996 vykazujú nárast a od roku 1997 postupný pokles hodnôt. Amónne ióny, dusičnany, menej chloridy a ChSK_Mn dlhodobo vykazujú zostupný trend. Po poklese obsahu kremíka dochádza od roku 1998 k jeho postupnému nárastu, podobne ako na pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1).

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 Sap a pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec. Kvalita podzemnej vody, jej kolísanie a trendy sú na oboch pozorovacích objektoch podobné. Namerané hodnoty vodivosti, draslíka, vápnika, železa, mangánu, dusičnanov, síranov, chloridov sú na pozorovacom objekte 262/1 o niečo vyššie ako na 265/1. Obsahy sodíka a fosforečnanov sú na objekte č. 265/1 o niečo vyššie ako objekte č. 262/1. Na oboch pozorovacích objektoch dochádza v období rokov 2001-2003 k nárastu hodnôt amónneho iónu, kremičitanov a k postupnému poklesu chloridov. Obsahy kyslíka sú na oboch objektoch trvalo nízke s ojedinelými hodnotami do 0,6 mg/l, hodnoty CHSK_Mn vykazujú v sledovanom období klesajúcu tendenciu.

4. 4. Záver

Chemizmus vodného zdroja Pečniansky les a miestneho vodného zdroja pri obci Rusovce poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja, ktorý je ovplyvňovaný len kolísaním látkového zloženia vody Dunaja a podmienok čerpania vody. Procesy v podzemnej vode na vodnom zdroji Rusovce sú anoxické a denitrifikačné, tesne nad hranicou vzniku redukčného prostredia.

Chemizmus vodného zdroja Čunovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvnené infiltráciou zo zdrže, dostatočnej rezervy dusičnanov a nižší obsah organických látok vo vode v porovnaní s minulosťou. Oblasť vodného zdroja Čunovo a priľahlá oblasť na maďarskej strane je perspektívna na podrobný prieskum pre veľkokapacitný vodný zdroj.

Chemizmus kvality podzemnej vody na vodnom zdroji Kalinkovo poukazuje na začínajúce redukčné podmienky, kedy sa na oxidáciu organickej hmoty vo vode využíva kyslík z oxidov železa a mangánu. Oxidácia organickej hmoty zvyšuje obsah hydrogénuhličitanov. To zároveň potvrdzuje, že infiltrujúca voda cez dno zdrže má postupne rastúci obsah organického uhlíka.

Chemizmus vodného zdroja Šamorín poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja v posledných dvoch rokoch s miernym zlepšením z hľadiska oxidačno redukčných procesov.

Chemizmus na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody. V prípade vodného zdroja Bodíky sú podmienky mierne redukčné.

Chemizmus vodného zdroja Gabčíkovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody ovplyvňované len prítokom vody z územia Žitného ostrova s predpokladom mierneho zlepšovania kvality vody a mierneho stúpania obsahu síranov.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. V ostatných územiach sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mg/l. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.

V sledovanom území existujú dnes už len lokálne zdroje znečistenia. Hlavné plošné síranové znečistenie je dnes vytláčané prúdením infiltrovanej podzemnej vody z Dunaja o pomerne nízkej koncentrácii. S antropogénnym znečistením súvisí aj zvýšený obsah chloridov a zvýšená celková mineralizácia. Vysoké obsahy hydrogénuhličitanov sú indikátorom intenzívnejších procesov oxidácie organickej hmoty.

Na záver je možné konštatovať, že základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých objektoch. Hodnoty nutrientov na hodnotených objektoch, okrem dusitanov najmä na pozorovacom objekte č. 170/2 (obdobie rokov 1994-98, 2000), ojedinele 234/1 a 872/1, amónneho iónu najmä na pozorovacom objekte č. 899 (obdobie rokov 1992-2003), ojedinele objekty 329/1, 872/1, 888/1, 170/2, 87/7 a 485 dlhodobo spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd. Železo a mangán spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých sledovaných objektoch, s výnimkou železa najmä na pozorovacích objektoch 872, 170/2 a ojedinele na objektoch 262/1, 265/1, 87/7 (len 1 hodnota v roku 2003 nad limit) a mangánu najmä na objektoch 899/1, 485 a ojedinele na objektoch 3/3, 170/2. Veľmi zriedkavo sa vyskytujú prekročenia dohodnutých limitov napr. pri síranoch (VZ 102 len v rokoch 1992), horčíka (3/3 v 1 krát v roku 1999 a 899/1 1 krát v roku 1992), ChSK_Mn (1 krát na objektoch 170/2, 234/1, 262/1, 888/1) a chloridov (1 krát na objekte 872/1 v roku 1992).

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd