2. Kvalita povrchových vôd

 

2.1. Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2003 je hodnotená na 15-tich vybraných odberových miestach – profiloch (Tab. 3). Kľúčovými profilmi hodnotenia je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti vodného diela Gabčíkovo, a profil Medveďov, umiestnený pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa aj v hydrologickom roku 2003 podieľali Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeoro-logického ústavu (SHMÚ) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenský vodohospodársky podnik š. p., o.z. Povodie Dunaja (PD).

Kvalita povrchových vôd v úseku medzi Bratislavou a Komárnom bola sledovaná na šiestich profiloch na Dunaji, na štyroch profiloch v zdrži, na dvoch profiloch v priesakových kanáloch v Hamuliakove a Čunove, ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). Profil č. 111 bol nahradený profilom č. 4025 a profil č. 3530 od roku 2003 vzorkuje iná organizácia. Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch.

Tab. 3: Zoznam odberových miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH – Výskumný ústav vodného hospodárstva

PD – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Povodie Dunaja

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂,

                          nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-,

                          PO₄^3-, celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni,

                          ChSK_Mn, BSK₅, TOC, NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C)

                          index saprobity biosestónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie,

                          fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),

                          fytoplanktón, zooplanktón

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách príslušných organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Konzervácia vzoriek prebieha podľa normy STN EN ISO 5667-3 vydanej v marci 1999. Jednotlivé laboratória prechádzali na uvedenú normu postupne v priebehu rokov 1999-2000. V roku 2002 aktualizovalo Národné referenčné laboratórium pre oblasť Slovenska pri VÚVH a vodohospodárske laboratórium PD používané metódy a vydalo Príručku kvality, ktorá uvádza používané analytické postupy pre jednotlivé ukazovatele. V rámci akreditovanej činnosti obe laboratóriá prednostne využívajú analytické postupy podľa národných a medzinárodných noriem.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Povodie Dunaja (PD):

Ukazovatele merané v teréne sú teplota vody a rozpustený kyslík prístrojom WTW 320 LF. Vzorky sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín.

Všetky vzorky boli upravené tak, ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Vzorky sa podľa uvedenej normy upravujú od roku 2001.

Fixácia vzoriek

• stanovenie ťažkých kovov: HNO₃

• ChSK_Mn: H₂SO₄

• NH₄⁺, celkový dusík: H₂SO₄

• Anionaktívne tenzidy: H₂SO₄

• Celkové kyanidy: H₂SO₄

• Ostatné vzorky sa nefixujú a sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín.

• BSK₅: fixácia ochladením na 2-5°C, skladovanie v tme, stanovované z nefiltrovanej vzorky

VÚVH:

V teréne sa stanovuje len teplota vody, všetky ostatné ukazovatele sa stanovujú v laboratóriu do 24 hodín. Vzorky sú do laboratória transportované v prenosnej chladničke.

Fixácia vzoriek

• živiny: NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, a anionaktívne tenzidy – chloroformom
• ChSK_Mn: H₂SO₄
• TOC: HNO₃
• celkové železo: H₂SO₄
• kovy (ťažké, alkalických zemín, alkalické, Mn): HNO₃
• kyslík: zrážacou metódou (pridaním MnSO₄+KOH, KI), v laboratóriu sa zrazenina pred analyzovaním rozpustí v H₂SO₄
• fenoly: NaOH
• celkové kyanidy: NaOH
• BSK₅, pH, nerozpustené látky: vzorky sa nefixujú, stanovuje sa v laboratóriu, vzorka je homogenizovaná pre všetky ostatné katióny a anióny sa vzorka filtruje

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej správe rozčlenené na nasledujúce časti:

1.)    Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 2003 na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a). Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktorých výber bol dohodnutý s maďarskou stranou. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

• profily na Dunaji: 109, 3530, 112 a 1205

• profily v zdrži: 307, 308, 309, 311 a 3376 vstup do ramennej sústavy

• profily v starom koryte Dunaja: 4016, 4025 a 3739

• profily na priesakových kanáloch - 3531 a 317 a profil č. 3529 na Mošonskom Dunaji

Sledované ukazovatele sú na všetkých vymieňaných profiloch tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v tabuľkovej a grafickej prílohe tejto správy.

2.)    Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody a prezentácia výsledkov

3.)    Hodnotenie kvality sedimentov a prezentácia výsledkov

4.)    Grafické znázornenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992 do 31.10.2003) na štyroch reprezentatívnych profiloch (109, 112, 307 a 311) – zaradené ako súčasť príloh Národnej správy za rok 2003.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách. Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd v roku 2003

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2003 je založené na hodnotení 13 vybraných ukazovateľov na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou.

Rok 2003 bol z hydrologického hľadiska výnimočný tým, že od apríla do októbra, teda vo vegetačnom období, boli prietoky podpriemerné, v niektoré dni dokonca minimálne za posledných 100 rokov. Obdobie februára až apríla a taktiež augusta až septembra sa vyznačovalo aj významným deficitom zrážok. Časť vegetačného obdobia, podobne ako minulý rok, sa vyznačovala extrémne vysokými dlhotrvajúcimi teplotami vzduchu, ktoré sa udržiavali aj počas nocí. Vysoké teploty dunajskej vody v letnom období v roku 2003 súviseli aj s extrémne nízkymi prietokmi vody v Dunaji v tomto období. Uvedené klimatické a hydrologické podmienky mali za následok nadmerný rozvoj makrofýt a premnoženie rias a siníc v zdrži VD Gabčíkovo podobne ako v roku 2002. Tejto problematike sa už v roku 2002 venovala štúdia autorov M. Valúchová, K. Kučárová, P. Šípoš, I. Mucha vypracovaná v júli 2002. Dôvodný predpoklad opakovania sa masového rozvoja makrofýt a vodného kvetu počas vegetačného obdobia sa potvrdil aj tento rok. Preto je potrebné sa uvedenej problematike hlbšie venovať a navrhnúť opatrenia, ktoré čiastočne načrtáva aj uvedená štúdia vo svojich záveroch.

Teplota

Teplota patrí k najvýznamnejším fyzikálnym ukazovateľom, pretože ovplyvňuje koncentráciu rozpusteného kyslíka, rýchlosť biochemických procesov a tým aj celý proces samočistenia vôd. V súvislosti s dvoma po sebe idúcimi teplotne extrémnymi rokmi sa na všetkých sledovaných profiloch počas vegetačného obdobia zvýšili aj maximá teploty vody.

Aj v hydrologickom roku 2003 mala teplota na všetkých sledovaných profiloch sezónny priebeh. Minimum dosiahli teploty v zimnom období od 0-5 °C. Letné maximá (okrem priesakových kanálov) sa zväčša pohybovali od 19 do 24 °C, na profile 308 s ojedinelými hodnotami do 25 °C. Maximálne teploty v priesakových kanáloch (317 a 3531) boli o niečo nižšie a kolísali medzi 15-17 °C, čo súvisí s drenovaním chladnejšej podzemnej vody.

pH

pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Je dôležitou veličinou na posudzovanie kyslosti alebo zásaditosti vody a je mierou aktivity vodíkových iónov. Hodnota pH významne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy vo vodách a toxický vplyv látok na vodné organizmy. Umožňuje rozlíšiť jednotlivé formy výskytu niektorých prvkov vo vodách. V povrchových vodách pH v rozmedzí intervalu 4,5 – 8,3 závisí najmä od tzv. uhličitanovej rovnováhy. Túto závislosť môžu ovplyvňovať humínové látky, katióny, podliehajúce hydrolýze, fosforečnany, zlúčeniny bóru a kremíka. pH je ovplyvňované aj rozvojom fytoplanktónu, kedy môže pH narastať až do alkalickej oblasti s pH nad 8. V dôsledku stratifikácie voľného CO₂ nastáva aj posun uhličitanovej rovnováhy do alkalickej oblasti. Naopak pokles pH môže súvisieť s rozkladom organickej hmoty a s dýchaním.

Hodnoty pH v roku 2003 na sledovaných profiloch vykazujú skokovité prechody od maxím k minimám a naopak, avšak v menšej miere ako v roku 2002. Skokovité prechody môžu súvisieť s posunom uhličitanovej rovnováhy vo vodnom systéme (napr. sezónne kolísanie katiónov aj aniónov) ako aj s nárastom prípadne poklesom koncentrácií chlorofylu-a (najmä vo vegetačnom období), príp. aj s kolísaním prietoku. V ostatných dvoch rokoch bola, podobne ako u teploty vody, pozorovaná zmena oproti dlhodobým meraniam. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je zrejmý nárast hodnôt pH, najmä na profiloch situovaných na Dunaji. Oproti minulému roku je však naopak badať mierny pokles hodnôt pH na profiloch situovaných v zdrži.

Korelácia medzi rastom pH a rastom koncentrácií chlorofylu-a je zrejmá na všetkých profiloch situovaných na Dunaji, okrem profilov nad (profil č. 4016) a pod prehrádzkou pri Dunakiliti (profil č. 4025) a profilu Sap-staré koryto (profil č. 3739). Výraznejší nárast pH v období marec-apríl a jún-júl koreluje s kulmináciou obsahu chlorofylu-a, ako aj s nárastom obsahu kyslíka v tomto období. Hodnoty pH sa na týchto profiloch pohybovali zväčša od 8,1 do 8,6. Súčasný nárast pH a koncentrácie chlorofylu-a indikuje rozvoj fytoplanktónu. V období máj-júl viditeľne klesá obsah kyslíka vo vode. Aj keď v tomto období obsah chlorofylu-a a abundancia fytoplanktónu kulminovali, v dôsledku rastu teploty klesal obsah kyslíka. Od júna pH postupne klesá, čo zrejme súvisí so zmenami prietokov (znižuje sa obsah humínových látok),s poklesom obsahu chlorofylu-a, rozkladom organickej hmoty z odumretého fytoplanktónu. Profil 307 je situovaný v kynete, kde je oproti ostatným profilom v zdrži rýchlejšie prúdenie a kvalita povrchovej vody meraná na tomto profile je veľmi podobná kvalite vody meranej na profile 109. Merané hodnoty pH sa pohybovali v intervale od 7,2 do 8,4.

Na profiloch v zdrži (308, 309, 311 a 3376) je situácia oproti dunajským profilom odlišná. Merané hodnoty pH sa v zdrži pohybovali od 7,4 do 8,2. Kolísanie pH je oproti dunajským profilom skokovitejšie, čo zrejme súvisí s rýchlejšími zmenami teploty vody, so zmenami abundancie fytoplanktónu a obsahu chlorofylu-a, vyššou dobou zdržania a ich vzájomným pomerom a rovnováhou. Maximálne obsahy chlorofylu-a boli namerané v období marec-máj a v auguste. V čase kulminácie koncentrácií chlorofylu-a sa pH pohybuje nad hodnotou 8.

Na profile 317 (ľavostranný priesakový kanál) sa hodnoty v sledovanom období pohybovali v úzkom intervale od 7,8 do 8. Na profile 3531 (pravostranný priesakový kanál) bol nameraný väčší rozptyl hodnôt pH (od 7,8 do 8,2). V priesakových kanáloch je slabo eutrofizovaná čistá voda, v ktorej sa obsah chlorofylu-a pohybuje do 10 mgm^-3.

Na profile situovanom nad prehrádzkou sa vyskytol prípad, kedy v čase jarnej kulminácie chlorofylu-a v apríli hodnota pH klesla, pričom obsah kyslíka dosahuje v čase jarnej kulminácie maximum. Na profiloch pod prehrádzkou a v Sape-staré koryto (3739) je postupná kulminácia chlorofylu-a od februára do mája sprevádzaná nárastom koncentrácií kyslíka a vyrovnanými hodnotami pH. V týchto prípadoch limitujúcim faktorom zmien hodnôt pH nebol zrejme rozvoj fytoplanktónu. Počas druhej kulminácie v júli na profiloch nad a pod prehrádzkou a v Sape (3739) je podobne ako na dunajských profiloch vidieť koreláciu rastu obsahu chlorofylu-a spolu s rastom pH.

Merná vodivosť

Vodivosť sa používa ako kritérium na posudzovanie koncentrácie elektrolytov obsiahnutých vo vode (rozpustené disociované látky) a slúži ku kontrole výsledkov chemického rozboru vody. Vodivosť roztokov elektrolytov závisí na koncentrácii iónov, ich pohyblivosti a teplote.

V hydrologickom roku 2003, podobne ako predchádzajúci rok, je sezónne kolísanie mernej vodivosti zrejmé na všetkých profiloch, pričom na priesakových kanáloch nie je až také výrazné. Oproti roku 2002 sa hodnoty vodivosti na všetkých sledovaných profiloch mierne zvýšili. V Dunaji, Mošonskom Dunaji a priesakovom kanáli vodivosť dosiahla maximum v zimnom období (45–50 mSm^–1), pričom oproti minulému roku sa maximum vyskytlo neskôr (február-marec). V zdrži tiež došlo k posunu zimných maxím, vyskytli sa vo februári-marci a dosiahli hodnoty (48–53 mSm^–1). Minimá dosahované v letnom období sa V Dunaji vyskytujú v období máj-jún a pohybujú sa od 32 do 35 mSm^–1. V zdrži je situácia mierne odlišná. Minimálne hodnoty vodivosti boli zaznamenané v období máj-august a oscilovali okolo hodnoty 35 mSm^–1.

V pravostrannom priesakovom kanáli (profil č. 3531) bolo kolísanie vodivosti menšie 39-47 mSm^–1. V ľavostrannom priesakovom kanáli (profil č. 317) sa hodnoty pohybovali v intervale 42-47 mSm^–1.

Kyslík

Kyslík je najvýznamnejším z rozpustených plynov vo vode. Do vody sa dostáva difúziou z atmosféry a pri fotosyntetickej asimilácii vodných rastlín. Spotrebováva sa pri aeróbnom rozklade organických látok, pri oxidácii niektorých anorganických látok a respirácii prítomných organizmov. Koncentrácia kyslíka vo vodách je preto dôležitým indikátorom kvality a organických procesov v tokoch. Koncentrácia rozpusteného kyslíka v čistých povrchových vodách zodpovedá 85-95 %-nej koncentrácii pri nasýtení a počas dňa kolíše. Kolísanie súvisí s intenzitou fotosyntézy a so zmenami teploty počas dňa. Pri intenzívnej fotosyntetickej asimilácii zelených organizmov môže ľahko dochádzať k presýteniu vody kyslíkom.

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných profiloch, okrem profilu 308 a priesakových kanálov, je zväčša podobný. Obsah kyslíka od novembra 2002 po cca apríl 2003 mierne narastá, od mája do konca septembra mierne klesá. Počas hydrologického roka 2003 sa hodnoty v Dunaji a v starom koryte Dunaja pohybovali zväčša v intervale od 8 do 14 mgl^-1, na profiloch v zdrži od 8 do 16 mgl^-1.

Výraznejšie kolísanie a vyššie, ale aj extrémne nízke hodnoty kyslíka je možné pozorovať na profile č. 308, ktorý je situovaný v plytkej časti kalinkovskej časti zdrže. Korelácia medzi obsahom chlorofylu-a a koncentráciou kyslíka je zrejmá najmä v období od marca až do septembra. V tomto období je nárast resp. pokles obsahu kyslíka sprevádzaný nárastom resp. poklesom chlorofylu-a. Nízke obsahy kyslíka namerané v júni a júli (5 mgl^-1) sú sprevádzané aj nízkym obsahom chlorofylu-a v tomto období, pričom obsah živého fytoplanktónu ako sekundárneho pôvodcu kyslíka bol v tomto období nízky. Deficit kyslíka v tomto období môže súvisieť s jeho spotrebou na rozklad organickej hmoty, prípadne aj s inými klimaticko-hydrologickými faktormi. Z kolísania hodnôt kyslíka na priesakovom kanáli 3531 je zrejmý sezónny trend, s kulmináciou vo februári-apríli (okolo 10 mgl^-1) a postupným poklesom obsahu kyslíka v intervale 6-8 mgl^-1 súvisiaceho zrejme aj s rastom teploty vody. Na profile č. 317 sa sezónnosť v roku 2003 taktiež prejavila, obsah kyslíka z marcového maxima (12,6 mgl^-1) postupne do júla klesá (7,6 mgl^-1) a od augusta sa opätovne zvyšuje.

Amónny ión

Amoniakálny dusík je primárny produkt rozkladu živočíšnych a rastlinných organických dusíkatých látok. Amoniakálny dusík organického pôvodu sa nachádza v splaškových vodách a v odpadoch pochádzajúcich z poľnohospodárskych výrob. Amoniakálny dusík anorganického pôvodu sa nachádza v odpadových vodách pochádzajúcich z tepelného spracovania uhlia a iných priemyselných odvetví. Amónne soli sú súčasťou niektorých dusíkatých hnojív, z ktorých sa môžu dostávať do povrchových alebo podzemných vôd. Sekundárne môžu amónne zlúčeniny vznikať priamo vo vodách pri chemickej redukcii dusičnanov. Vo vode sa amoniak nachádza v podobe hydrátu NH₃.H₂O, ktorý priamo disociuje na ióny NH₄⁺ a OH^-. Pomer disociovaného iónu NH₄⁺ a nedisociovaného NH₃ vo vode závisí od hodnoty pH. Za aeróbnych (oxických) podmienok je veľmi nestály. Biochemickou oxidáciou (nitrifikáciou) prechádza na dusitany až dusičnany. Amoniakálny dusík je dôležitý pri tvorbe novej biomasy mikroorganizmov. Činnosťou heterotrofných a autotrofných mikróbov sa premieňa na organicky viazaný dusík. Ióny NH₄⁺ sa silne adsorbujú v pôde, kde podliehajú iónovej výmene. Amoniakálny dusík je z hygienického hľadiska veľmi významný, pretože je jedným z primárnych produktov rozkladu organických dusíkatých látok. Toxický vplyv amoniakálneho dusíka na ryby je závislý na pH vody, pretože toxický účinok má len nedisociovaný hydrát amoniaku NH₃ a nie NH₄⁺. Zvyšujúca sa teplota a nárast pH do alkalickej oblasti podporuje disociáciu NH₄⁺ na NH₃.

Koncentrácie NH₄⁺ na profiloch situovaných na Dunaji (109, 3530, 112, 4016, 4025, 3739, 1205), Mošonskom Dunaji (3529) a zdrži (307, 308, 309, 311, 3376) v hydrologickom roku 2003 dosiahli maximum na prelome januára a februára (0,18-0,22 mgl^-1) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli výrazne nižšie. Od februára dochádza k poklesu koncentrácií a od apríla do augusta sa hodnoty pohybovali v úzkom intervale 0,01-0,08 mgl^-1. Na profiloch Bratislava (109) a Medveďov (112) sa vyskytli zvýšené koncentrácie NH₄⁺ aj v auguste (0,14 a 0,17 mgl^-1). Hodnoty NH₄⁺ na priesakových kanáloch (3531 a 317) sa pohybovali vo veľmi úzkom intervale od 0,01 do 0,09 mgl^-1 počas celého obdobia, s jedným lokálnym zvýšením na profile 3531 v auguste 2003.

Dusičnany

Dusičnany vznikajú predovšetkým sekundárne pri nitrifikácii amoniakálneho dusíka. Sú konečným stupňom rozkladu organických dusíkatých látok v oxickom prostredí (za prítomnosti kyslíka). Dusičnany sú za oxických podmienok stabilné. Ďalším zdrojom sú poľnohospodárske pôdy hnojené dusíkatými hnojivami. Vyskytujú sa aj v atmosferických vodách, kde vznikajú počas elektrických výbojov oxidáciou elementárneho dusíka. Pri biochemických premenách dusičnany vo vodách podliehajú redukcii na dusitany až elementárny dusík, prípadne oxid dusný. Po vyčerpaní kyslíka vo vode môžu dusičnany slúžiť ako zdroj kyslíka pre biologickú oxidáciu organických látok vo vodách.

Z kolísania obsahu dusičnanov na všetkých profiloch je zrejmý sezónny priebeh. Koncentrácie dusičnanov dosahujú maximum vo februári-marci (od 12 do 15 mgl^-1), s postupným poklesom hodnôt do mája. Od mája do augusta koncentrácie dusičnanov dosahujú minimum (od 1 do 6 mgl^-1), súvisiace s vegetačným obdobím a odčerpávaním živín z vody. Obsah dusičnanov v priesakových kanáloch bol nižší, pretože sa jedná pôvodom o podzemnú vodu, a pohyboval sa v intervale od 1 do 9 mgl^-1.

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Sú dôležité pre nižšie aj vyššie organizmy, ktoré ich premieňajú na organicky viazaný fosfor. Po ich uhynutí a rozklade sa opäť uvoľňujú do prostredia. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. Preto býva v zime ich obsah v povrchových vodách najväčší a v lete, keď prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia, najmenší. Väčší obsah fosforu v povrchových vodách je nežiadúci, pretože podporuje nadmerný rozvoj rias a siníc tzv. eutrofizáciu.

Sezónnosť kolísania obsahu fosforečnanov je počas hydrologického roku 2003 zrejmá na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov. Koncentrácie fosforečnanov sa pohybovali od 0,03 do 0,28 mgl^-1. V mesiacoch marec-jún, kedy došlo k výraznej kulminácii chlorofylu-a, koncentrácie fosforečnanov dosiahli minimum. Počas vegetačného obdobia hodnoty fosforečnanov kolísali v úzkom intervale od 0,03 do 0,08 mgl^-1.

Obsah fosforečnanov vo vode priesakových kanáloch bol počas hydrologického roka 2003 vyrovnaný, hodnoty kolísali v intervale 0,03-0,06 mgl^-1, na profile 307 s postupným nárastom koncentrácií od júna 2003.

Celkový fosfor

Celkový fosfor sa delí na rozpustený a nerozpustený. Rozpustený a nerozpustený fosfor sa ďalej delí na organický a anorganický. Primárnym zdrojom fosforu sú rôznorodé minerály, antropogénnym zdrojom fosforu môžu byť fosforečné hnojivá používané v poľnohospodárstve, odpadové vody z práčovien a textilného priemyslu, splaškové vody a rozkladajúca sa vodná flóra a fauna.

Sezónnosť kolísania fosforu nie je až taká výrazná ako pri ostatných živinách. Koncentrácie celkového fosforu na všetkých sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, v období od novembra 2002 do mája 2003 kolísali v intervale (0,02-0,17 mgl^-1), s prípadným individuálnym miernym poklesom v tomto období. Od júna je zrejmá postupná tendencia vzostupu hodnôt na cca 0,03-0,16 mgl^-1. Koncentrácie celkového fosforu na priesakových kanáloch boli veľmi nízke a pohybovali sa od 0,021 do 0,05 mgl^-1, s ojedinelými hodnotami do 0,08 mgl^-1.

Celkový dusík

Dusík spolu s fosforom patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky. Uplatňujú sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových, podzemných a odpadových vodách a pri biologických procesoch čistenia a úpravy vôd. Obsah celkového dusíka vo vodách je daný súčtom koncentrácií anorganicky viazaného dusíka (NH₃, NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-) a organicky viazaného dusíka (bielkoviny a ich produkty - peptidy, peptony, aminokyseliny), puríny, pyrimidíny a močovina.

Obsah celkového dusíka počas hydrologického roka 2003 vykazoval na sledovaných profiloch sezónne kolísanie. Maximá sa na sledovaných profiloch, okrem priesakových kanálov, vyskytli v mimovegetačnom období vo februári až marci (od 3,5 do 4,3 mgl^-1) s postupným poklesom hodnôt. V priebehu vegetačného obdobia (máj až september) sa hodnoty znížili a kolísali od 0,7 do 2,4 mgl^-1, s postupným miernym rastom ku koncu hydrologického roka. Počas vegetačného obdobia sa na jednotlivých profiloch ojedinele vyskytli lokálne maximá. Koncentrácie celkového dusíka na priesakových kanáloch sezónne kolísali v intervale od 0,7 do 2,5 mgl^-1.

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Všetky látky obsiahnuté vo vode sa dajú z fyzikálneho hľadiska rozdeliť na látky rozpustené a nerozpustené. Rozlišovanie medzi rozpustenými a nerozpustenými látkami závisí od spôsobu filtrácie. Za rozpustené sa považujú tie látky, ktoré prešli pri filtrácii vody filtrom o veľkosti pórov 0,1 až 1 mm, najčastejšie 0,45 mm (iónové – Ca²⁺, Mg²⁺, Na⁺, K⁺, Cl^-, NO₃^-, SO₄^2-, HCO₃^-, NH₄⁺, kovy, NO₂^-, PO₄^3-, F^-; neiónové – zlúčeniny kremíka, bóru, rozpustené plyny, množstvo organických látok v oboch uvedených formách). Medzi nerozpustené látky patria hlinitokremičitany, hydratované oxidy železa a mangánu, organický detrit, tuky, oleje, kovy. Avšak ani pri tejto filtrácii nie sú odstránené všetky koloidne dispergované častice o rozmeroch menších ako 1-5 nm a preto je vhodnejšie rozlišovať látky nie ako rozpustené a nerozpustené, ale ako filtrované a nefiltrované.

Koncentrácie nerozpustených látok na profiloch, okrem priesakových kanálov, kolísali prevažne v intervale od 7 do 50 mgl^-1. Zvýšené hodnoty nerozpustených látok, ktoré sa v období od novembra 2002 do októbra 2003 individuálne vyskytovali na jednotlivých profiloch súvisia so zvýšenými prietokmi v Dunaji (najmä v novembri 2002, januári a októbri 2003). Hodnoty nerozpustených látok na profile situovanom v kynete, profil č. 307, boli počas hydrologického roka 2003 v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi menej rozkolísané. V novembri 2002, pri prietoku nad 5000 m³s^-1, sa na väčšine profilov vyskytli maximálne obsahy nerozpustených látok, ktoré sa pohybovali od 60 do 137 mgl^-1. Obsahy nerozpustených látok na priesakových kanáloch sú vzhľadom na pôvod vody nízke a kolíšu v intervale od 2 do 10 mgl^-1, s jednou hodnotou 18 mgl^-1 v apríli na profile č. 317

Koliformné baktérie

Baktérie majú pre určenie kvality vody dôležitý význam. Zúčastňujú sa na rôznych prirodzených procesoch prebiehajúcich vo vodách. Do vôd sa môžu dostávať aj sekundárne z vonkajšieho prostredia a vtedy indikujú všeobecné alebo fekálne znečistenie. Medzi indikátory všeobecného znečistenia vôd patria rozličné mezofilné a psychrofilné baktérie. Indikátormi fekálneho znečistenia vôd sú koliformné baktérie, enterokoky a klostrídiá. Stanovením koliformných baktérií sa zistí prítomnosť znečistenia vody črevnou mikroflóru a je základom hygienického vyšetrenia vody. V povrchových tečúcich vodách ich výskyt závisí od množstva fekálnych odpadových vôd a ďalších faktorov. Fekálne znečistenie vody môže zapríčiniť rozšírenie mnohých druhov črevných patogénov ako napr. týfus (b. Salmonella), bacilárnu dyzentériu (b. Shigely), choleru (b. Vibrio), tularémiu (b. Tularensis), legionársku chorobu (akútna infekcia dýchacích ciest) prípadne baktérie šíriace tuberkulózu.

Najvyššie obsahy koliformných baktérii v roku 2003 boli na profiloch č. 109 (Bratislava-vstupný profil) a 1205 (Komárno) a pohybovali sa v intervale od 20 do 400 KTJ/ml. Oproti predchádzajúcemu roku je na týchto profiloch zrejmý pokles obsahu koliformných baktérií. Na profiloch č. 3530 a 112 obsah kolísal v intervale od 2 do 100 KTJ/ml. Obsah koliformných baktérií na profiloch situovaných v zdrži (okrem profilu č. 307) sa pohyboval od 1 do 50 KTJ/ml. Na profile č. 307 obsah koliformných baktérií aj počas hydrologického roku 2003 kolísal rovnomernejšie v intervale od 10 do 100 KTJ/ml. Na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja sa obsahy koliformných baktérií pohybujú v intervale od 2 do 60 KTJ/ml. Počet koliformných baktérií na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa v hydrologickom roku 2003 pohyboval od 1 do 10 KTJml^-1.

ChSK_Mn

ChSK_Mn je definovaná ako množstvo kyslíka, ktoré sa za presne definovaných podmienok spotrebuje na oxidáciu organických látok vo vode silným oxidačným činidlom (manganistanom draselným). ChSK je mierou celkového obsahu organických látok vo vode a tým je dôležitým ukazovateľom organického znečistenia vody. Hodnoty ChSK zahŕňajú biologicky rozložiteľné aj nerozložiteľné organické látky.

Hodnoty ChSK_Mn majú na všetkých profiloch, okrem priesakových kanálov a profilov č. 4016, 4025 a 3739, podobný priebeh. Od novembra 2002 do augusta 2003 vykazujú postupný mierny pokles (6,5-1 mgl^-1). Od augusta do októbra 2003 hodnoty postupne vzrastali. Na profiloch č. 4016, 4025 a 3739 sa poklesy a nárasty hodnôt ChSK_Mn v priebehu hydrologické roka 2003 striedajú. Namerané hodnoty sa pohybovali v intervale od 2 do 5,4 mgl^-1. Na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa hodnoty ChSK_Mn pohybovali od 0,8 do 3 mgl^-1, čo zodpovedá veľmi čistej vode vyhovujúcej aj limitom pre kvalitu pitnej vody.

Chlorofyl-a

Kapitola 2.4. sa veľmi podrobne zaoberá aj chlorofylom-a, takže tu sa zameriame len na stručné zhodnotenie situácie za hydrologický rok 2003.

Ostatné dva roky bol zaznamenaný mierny nárast obsahu chlorofylu-a. V hydrologickom roku 2003 bola kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých profiloch individuálna. Na profile Komárno (1205) a v Mošonskom Dunaji (3529) sa vyskytla jarná kulminácia v apríli (58 mgm^-3, resp. 43 mgm^-3), a obsah chlorofylu-a potom postupne klesal. Na profile Medveďov sa zvýšené hodnoty chlorofylu-a vyskytli v období od februára až po jún (oscilovali okolo 40-43 mgm^-3), pričom od júla obsah chlorofylu postupne klesal. Na profile Bratislava kulminoval obsah chlorofylu-a v júni (45 mgm^-3) s následným poklesom. Obsah chlorofylu-a na profiloch Sap (odpadový kanál-3530 a staré koryto-3739) mal podobný priebeh. Počas hydrologického roka 2003 sa vyskytli dve kulminácie - májová (37 mgm^-3, resp. 35 mgm^-3) a augustová (29 mgm^-3, resp. 26 mgm^-3). Na profiloch situovaných nad (4016) a pod (4025) prehrádzkou sa podobne ako na profiloch v Sape vyskytli dve kulminácie obsahu chlorofylu-a, jarná začiatkom apríla (cca do 20 mgm^-3) a letná v júli (do 25 mgm^-3). Na profile 308 sa prvá kulminácia chlorofylu-a vyskytla začiatkom marca (27 mgm^-3) s postupným poklesom obsahu chlorofylu-a, pričom v júni a júli sa vyskytli lokálne zvýšenia (8 a 14 mgm^-3). Na profiloch 307, 309 a 3376 sa prvá kulminácia vyskytla v apríli (od 23 do 27 mgm^-3) a na 311 v máji (30 mgm^-3). Druhá kulminácia (26-28 mgm^-3 ) sa na profiloch 3376 a 307 vyskytla na prelome mája-júna a tretia kulminácia sa na týchto profiloch vyskytla na prelome mesiacov júl-august (20-26 mgm^-3). Na prelome mesiacov júl-august sa druhá kulminácia vyskytla aj na profiloch 309 a 311 (22-30 mgm^-3). Variabilita výskytu masového rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých profiloch (najmä v zdrži) súvisí s individuálnymi lokálnymi podmienkami (hĺbka, priehľadnosť vodného stĺpca, intenzita slnečného svitu, obsah nerozpustených látok, preteplenie, rýchlosť prúdenia vody, obsah živín, rozvoj makrofýt atď.).

2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 23.10.2000 ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Dôraz v rámci hodnotenia ekologického stavu sa v nej kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky.

Základná charakterizácia biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody bola podrobne spracovaná v prílohách Národnej správy za roky 1999 a 2000. Prílohy Národnej správy za roky 1999 a 2000 obsahujú taktiež presné metodiky odberu a stanovenia fytoplanktónu, zooplanktónu, perifytónu a makrozoobentosu.

Vývoj metód stanovenia a vyhodnocovania saprobity je poznamenaný veľkou rôznorodosťou prístupov, koncepcií a subjektívnych názorov a nie je definitívne ukončený. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. Rastlinné organizmy sú v existenčných požiadavkách väčšinou veľmi prispôsobivé a sú rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku. Bakteriálne nárasty poskytujú vierohodné výsledky, vyžadujú však dlhšiu dobu na spracovanie a náročnejšie laboratórne vybavenie.

V rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy (SI):

perifytónu – nárasty na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v kvalite vody 2-3 týždňového charakteru. Koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä k organickému znečisteniu, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho dokáže vyprodukovať

makrozoobentosu – spoločenstvá živočíchov na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru a má vzťah ku dnovému substrátu a kvalite sedimentov

biosestónu – živá časť sestónu unášaná vodou, ktorá indikuje okamžitú kvalitu vody

2.4.1. Sapróbny index perifytónu

(spracované podľa Elexová E., a kol., 2004, Valúchová M., a kol., 2004)

V roku 2003 sa pri analýzach perifytónu – nárastoch, ktoré rastú na rozmanitých typoch substrátov vo vode – sledovala najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Odbery vzoriek sa uskutočnili podobne ako v predchádzajúcich rokoch 3 razy do roka. Prítomné taxóny rozsievok boli determinované priamo z odobratej fixovanej vzorky a z trvalých preparátov, ktoré sa pripravovali vyžíhaním pomocou peroxidu vodíka. Cieľom bolo odstrániť vnútorný organický obsah rozsievok (protoplast), ktorý znemožňuje detekciu povrchových štruktúr schránok. Taxóny boli určované na základe týchto štruktúr, ktoré sú nositeľmi determinačných znakov celej skupiny.

Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov s celkovým počtom taxónov sú uvedené v prílohe Národnej správy, údaje o sapróbnych indexoch sú uvedené v Tab. 4.

Tab. 4: Sapróbny index perifytónu podľa Pantleho a Bucka v roku 2003

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2003 pohybovali v oblasti lepšej ß-mezosaprobity. Indexy boli v intervale 1,61 (Rajka) – 2,01 (Dobrohošť). Rozptyl hodnôt sapróbnych indexov bol menší ako v predchádzajúcom roku.

Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky (Aulacoseira, Cyclotella, Cyclostephanos, Stephanodiscus, Thalassiosira a iné). Uvedené cyklické rody patria do planktónnych druhov, ktoré sa do perifytónu dostávajú sekundárne z usadených sedimentov. Vzhľadom na charakter sledovaných profilov tvorili sedimenty neoddeliteľnú súčasť odobratých vzoriek, čo vysvetľuje prítomnosť a početnosť spomínaných druhov. Početné druhy boli aj zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria) a Achnanthaceae (Achnathes, Cocconeis), ale najviac zastúpené boli rozsievky zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Cymatopleura, Surirella, Gomphonema, Navicula, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia), pričom prevažovali práve zástupcovia rodov Navicula a Nitzschia. Sinice (Cyanophyta) sa vyskytovali sporadicky s druhmi Lyngbyia martesiana, Leptolyngbyia boryana a Phormidium retzii ako aj rodom Rhizoclonium, patriacim k vláknitým riasam Ulotrichales.

Dominantnými druhmi v perifytóne ramennej sústavy boli zo skupiny siníc Chroococcus minutus a Phormidium autumnale, zo skupiny rozsievok Melosira varians, Diatoma vulgaris, Navicula avenacea a Cymbella prostrata, zo skupiny zelených vláknitých rias Cladophora glomerata a zo skupiny spájaviek Zygnema globosum.

2.4.2. Sapróbny index makrozoobentosu

(spracované podľa Elexová E., a kol., 2004, Valúchová M., a kol., 2004)

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2003 stanovoval na vybraných profiloch 2-3-krát za rok (Tab. 5). Samotný odber bol uskutočnený podľa metodík uvádzaných v STN EN 27828. Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu podľa STN 83 0532 a stanovená saprobita ako aj trieda kvality vody podľa STN 75 7221.

Tab. 5: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2003

Uvedené profily sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:

• prvú skupinu tvoria profily so štrkovitým dnom (108, 4025, 308, 3376, 112, 1205) a rýchlejším prúdením. Namerané indexy saprobity makrozoobentosu veľmi dobre korelujú s indexom saprobity biosestónu, t.j. charakterizujú kvalitu pretekajúcej vody (Obr. 2-1, obr. 2-2, obr. 2-3, obr. 2-4, obr. 2-6). Vzorky sa väčšinou odoberajú zo štrkovitého dna príp. litorálnej zóny, pri nižších stavoch vody. Saprobita vody na sledovaných profiloch dosahuje väčšinou stupeň ß-mezosaprobity, ktorý charakterizuje tok s prirodzeným organickým zaťažením, prípadne menším sekundárnym zaťažením. Samočistenie prebieha na úrovni oxidačných pochodov.

• druhú skupinu tvoria profily s piesčito-bahnitým dnom (4016, 3739, 307, 309, 311) a pomalším prúdením. Namerané indexy saprobity makrozoobentosu sú oproti hodnotám indexu saprobity biosestónu posunuté k vyšším hodnotám (ß-a-mezosaprobita), t.j. charakterizujú skôr kvalitu sedimentu (Obr. 2-2, obr. 2-3, obr. 2-4, obr. 2-5). Vzorky sa väčšinou odoberajú hĺbkovými odoberákmi z bahnitého dna, s prevahou červov a lariev pakomárov, ktoré indikujú horší stupeň saprobity. Saprobita vody na sledovaných profiloch dosahuje väčšinou stupeň ß-a-mezosaprobity. a-mezosaprobita sa vyskytuje na úsekoch so stredne silným znečistením. Dochádza k väčšiemu poklesu kyslíka a znižovaniu druhovej rozmanitosti.

Na grafoch 2-1, 2-2, 2-3, 2-4, 2-5 a 2-6 je vynesené porovnanie indexov saprobity makrozoobentosu a biosestónu. Veľmi dobre z nich vidno závislosť charakteru dna a sapróbneho indexu makrozoobentosu. Profily 108 (Bratislava), 111 (pod prehrádzkou), 308 (Kalinkovo-zdrž), 112 (Medveďov), 1205 (Komárno), všetky so štrkovitým podložím, a 307 (Kalinkovo-kyneta), s piesčito-bahnitým dnom, dlhodobo indikujú ß-mezosaprobitu. Zlepšovanie saprobity pozorovateľné na profile 3739 (Sap – nad zaústením, piesčito-bahnité dno) pokračovalo aj v roku 2003. Na profile 309 (Šamorín-zdrž) saprobita dlhodobo indikuje ß-a-mezosaprobitu. Na profile 311 (Šamorín-zdrž) sa saprobita dlhodobo pohybuje na úrovni a-mezosaprobity. Na profile 4016 sa v rokoch 2000-2002 pohybovala saprobita na úrovni a-mezosaprobity, avšak od roku 2002, kedy sa zmenilo miesto odberu, sa saprobita sa pohybuje na úrovni ß-mezosaprobity.

Značky ? uvedené v grafoch (obr. 2.4. a obr. 2.5.) upozorňujú na zmenu podmienok príp. metodiky v roku 2002. Zníženie hodnoty indexu saprobity makrozoobentosu na profile 4016 spôsobil odber za nízkeho stavu z kamenno-štrkovitého dna. Táto metodika ostala v záujme zachovania reprezentatívnej vzorky z dvoch dominantných typov dna zachovaná aj v roku 2003. Na profiloch 307, 309 a 311, ktoré sú charakteristické piesčito-bahnitým dnom sa v druhom polroku roku 2002 zmenila metodika odberu vzoriek. Vzorky sa odoberali ručnou sieťkou oplachovaním veľkých skál z litorálu. Takto získané výsledky sú porovnateľné s výsledkami získanými v prvej skupine profilov. V roku 2003 sa na uvedených troch profiloch odoberali vzorky makrozoobentosu z lode drapákmi. Takto získané vzorky korelujú s charakterom sedimentu na dne toku, pričom hodnoty sú posunuté smerom k vyšším hodnotám a kolíšu na úrovni ß-a-mezosaprobity.

Dominantné druhy makrozoobentosu na sledovaných profiloch podľa Dohody sú uvedené v prílohe NS.

2.4.3. Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Stanovuje sa 1 krát mesačne, pričom z grafov 2-1, 2-2, 2-3, 2-4, 2-5 a 2-6 je zrejmé, že na väčšine sledovaných profilov sa index saprobity biosestónu pohybuje v intervale zodpovedajúcemu ß-mezosaprobite t.j. prostrediu ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov čím sa druhová rozmanitosť zvyšuje.

2.4.4. Fytoplanktón a zooplanktón

Z výsledkov stanovenia biologických ukazovateľov (abundancia a taxóny fytoplanktónu a zooplanktónu, chlorofyl-a), základných fyzikálno-chemických ukazovateľov (priehľadnosť, teplota, pH, kremík, nerozpustené látky), kyslíkového režimu, nutrientov a na základe prietokov a klimatických pomerov sa dá predpokladať rozvoj procesov eutrofizácie až vodného kvetu (tvorí sa hlavne zo siníc).

Na obr.2-7 je zdokumentovaný vývoj abundancie fytoplanktónu na všetkých profiloch sledovaných v rámci Dohody. V prílohe Národnej správy uvádzame zoznam dominantných druhov fytoplanktónu a zooplanktónu na všetkých sledovaných profiloch v rámci Dohody.

2.4.5. Zhrnutie výsledkov analýzy biologických ukazovateľov vôd

Na základe vzájomných vzťahov medzi ukazovateľmi biologického monitoringu a základnými fyzikálno-chemickými ukazovateľmi je možné konštatovať, že:

• rozvoj fytoplanktónu a zooplanktónu, okrem zodpovedajúceho obsahu živín, súvisí najmä s hydrologickými pomermi v zdrži, slnečným svitom, priehľadnosťou a obsahom nerozpustených látok. Limitujúcim faktorom masového rozvoja rias je rýchlosť prúdenia vody a obsah fosforečnanového fosforu;

• obsahy chlorofylu-a v roku 2003 mierne vzrástli aj oproti roku 2002 (najmä na vstupnom profile Bratislava). Oproti roku 2002 boli priemerné hodnoty chlorofylu-a vyššie takmer na všetkých profiloch, pričom v porovnaní s uplynulým rokom vzrástla aj abundancia fytoplanktónu. Jedným z dôvodov rastu chlorofylu-a mohlo byť stúpnutie počtu zelených rias v úseku Dunaja nad Bratislavou ako aj vplyv rieky Morava (vodná nádrž Nové Mlyny). Nárast abundancie fytoplanktónu zasa mohol o.i. ovplyvniť aj nadmerný rozvoj zelených rias v letnom období, ale aj hnedých cyklických rozsievok najmä na jar;

• teplota vody nemá určujúci vplyv na rozvoj fyto- a zooplanktónu. K masovému rozvoju dochádza už pomerne skoro na jar, kedy sú teploty vody ešte nižšie, ale je vysoká priehľadnosť vodného stĺpca pri nižších prietokoch;

• počty jedincov fytoplanktónu boli v roku 2003 v profiloch Bratislava a Medveďov približne rovnaké;

• na oživenie vody v zdrži VD Gabčíkovo má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody;

• abundancia fytoplanktónu dosahovala maximálne hodnoty na začiatku vegetačného obdobia (cca v marci) a fytoplanktón bol tvorený v prevažnej miere cyklickými hnedými rozsievkami, kde je podiel chlorofylu-a v chromatoforoch nižších ako u zelených rias, ktorých rozvoj bol zaznamenaný v letných mesiacoch;

• lokálne rozdiely v abundancii rias v zdrži závisia od prietoku, rýchlosti prúdenia, doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je približne rovnaký v celej zdrži;

• počas vegetačného obdobia klesá obsah živín vo vode Dunaja a v zdrži na minimum. Obsah kremičitanov sa sezónne mení: s rozvojom fytoplanktónu klesá, najmä ak fytoplanktón obsahuje rozsievky s vysokým obsahom kremíka v bunkových blanách;

• rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom, t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní);

• 78-90 % fytoplanktónu v Dunaji, Mošonskom Dunaji a zdrži tvoria cyklické rozsievky (Bacilariophyceae-Centrales);

• v priesakových kanáloch je podiel cyklických rozsievok značne nižší (12-32 %). Významnejší podiel vo fytoplanktóne majú penátne rozsievky (Bacillariophyceae-Pennales,16-24 %), sinice (Cyanophyceae, do 24 %), zlatisté riasy (Chrysophyceae, do 19 %), bičíkaté zelené riasy (Volvocales, do 16 %) a bunkové zelené riasy (Chlorococcales, do 14 %);

• masový rozvoj fytoplanktónu s počtom jedincov nad 10000 v ml vody sa zistil počas sledovaného obdobia na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov;

• 70-96 % zooplanktónu tvoria vírniky (Rotatoria), 3-29 % veslonôžky (Copepoda), 1-3 % perloočky (Cladocera);

• na základe druhového zloženia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli najvýznamnejšie u vírnikov druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra, u perloočiek druhy rodov Daphnia a Bosmina, a u veslonôžok juvenilné štádia z čeľade Cyclopidae podobne ako v predchádzajúcich rokov sledovania;

• z hľadiska abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, je možné konštatovať, že vodné dielo nemá negatívny vplyv na saprobitu. Stupeň kvality vody v Dunaji, ktorý je zisťovaný nad a pod vodným dielom indikuje beta-mezosaprobitu;

• sapróbny index makrozoobentosu veľmi dobre koreluje s gradientom dna, rýchlosťou prúdenia a typom dnových sedimentov a v sledovaných profiloch indikuje beta až alfa mezosaprobitu;

• dominantné druhy makrozoobentosu na profiloch so štrkovitým a skalným substrátom sú: Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Ancylus fluviatilis, Theodoxus danubialis, Radix peregra, Dreissena polymorpha, Hydropsyche sp. div, Cricotopus sp.; na piesčitých a bahnitých substrátoch to sú druhy: Hypania invalida, Lithoglyphus naticoides, Lumbricidae g. sp. div., Sphaerium rivicola, Corophium curvispinum, Procladius choreus, Phytochironomus fodies, Chironomus sp. div.;

• o zlepšení kvality vody v Dunaji svedčí aj zvýšený výskyt čistobytných druhov získaných z makrozoobentosu: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp. div., Brachycentrus montanus;

• na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2003 pohybovali v oblasti lepšej ß-mezosaprobity;

• z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky (Aulacoseira, Cyclotella, Cyclostephanos, Stephanodiscus, Thalassiosira a iné);

• dominantnými druhmi v perifytóne ramennej sústavy boli zo skupiny siníc Chroococcus minutus a Phormidium autumnale, zo skupiny rozsievok Melosira varians, Diatoma vulgaris, Navicula avenacea a Cymbella prostrata, zo skupiny zelených vláknitých rias Cladophora glomerata a zo skupiny spájaviek Zygnema globosum;

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

Metodika odberu, spracovania a hodnotenia sedimentov je podrobne popísaná v prílohách Národných správ za roky 1999 a 2000. V hodnotení, ako aj v tabuľkách s údajmi sú uvedené len tie miesta odberu, ktoré sa viažu na profily, kde sa stanovuje aj kvalita povrchových vôd v rámci Dohody z roku 1995 (Tab. 6).

Tab. 6: Miesta odberu dnových sedimentov

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja a do oboch rozšírených častí zdrže na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich – a ich ukladania do zdrže a prívodného kanála vodného diela. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené do miest s rozličnými rýchlosťami prúdenia vody a teda rôznou rýchlosťou sedimentácie a rôznou štruktúrou sedimentov, ako aj do blízkosti vodných zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia. Odber vzoriek sa uskutočnil v septembri 2003.

Zoznam sledovaných ukazovateľov v sedimentoch je uvedený v Prílohe Národnej správy. V prílohe Národnej správy sú taktiež uvedené absolútne hodnoty koncentrácií jednotlivých ukazovateľov znečistenia sedimentov sú v Tab. č. 6a, b, c, d.

2.5.1. Hodnotenie zloženia sedimentov podľa metodického pokynu MŽP SR č. 549/98-2 (podľa Valúchová M., a kol., 2004)

Výsledky celkového hodnotenia sedimentov sú zaradené do troch základných tried:

-      Bez účinku – namerané hodnoty pre každú chemickú látku či zlúčeninu sú menšie ako limitná hodnota MPC uvedená v prílohe č. 1 metodického pokynu pre sušinu sedimentu.

+     Potenciálne riziko – namerané hodnoty hoci len pre jednu chemickú látku či zlúčeninu sú rovné alebo väčšie ako MPC a menšie ako IV

++   Závažné riziko – namerané hodnoty čo i len pre jedinú látku alebo zlúčeninu sú rovné alebo presahujú IV.

TV (zanedbateľné riziko) – ako cieľová hodnota blížiaca sa nenarušenému prírodnému prostrediu reprezentovanému nekontaminovaným sedimentom, odvodená z ekotoxikologických testov a predstavuje 1/100 MPC. Zabezpečuje 100 % prežitie vodných organizmov.

MPC (maximálne prípustné riziko) – maximálna prípustná koncentrácia určitej látky v sedimente, prekročenie ktorej vyvoláva v danom ekosystéme neprijateľné riziko. V kritériách boli stanovené hodnoty na úrovni zabezpečujúcej prežitie 95 % všetkých organizmov v danom ekosystéme. Vychádza sa z predpokladu, že pri 95 %-nej ochrane všetkých druhov organizmov v ekosystéme sa tento môže nerušene rozvíjať a fungovať.

TVd – testovacia hodnota leží v intervale MPC a IV a môže slúžiť pri rozhodovaní o nakladaní so sedimentom.

IV (závažné riziko) – predstavuje pre ekosystém vysoké riziko. Je odvodená z ekotoxikologických testov a zodpovedá koncentrácii určitej látky, pri ktorej je zabezpečená ochrana 50 % všetkých živočíšnych druhov ekosystému.

Prístup k hodnoteniu rizík zo znečistených sedimentov by mal byť podľa tohto metodického pokynu trojzložkový, teda mal by hodnotiť nielen obsah znečisťujúcich látok v sedimente a jeho zloženie (fyzikálno-chemická analýza), ale hodnotenie by malo byť doplnené meraním ekotoxicity a hodnotením biologickej kvality sedimentu.

Výsledky a hodnotenie

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia prepočítané na štandardizovaný sediment sú uvedené v Tab. 7a, b.

Na základe hodnotenia podľa Metodické pokynu MŽP je možné konštatovať, že:

• obsah organických látok v sedimentoch je trvalo nízky a pohyboval sa od 2,9 % (profil 307) do 6,2 % (profil 311).

• obsah TOC v sedimentoch oproti roku 2002 významne poklesol a pohyboval od 207 mg/kg (profil 307) do 348 mg/kg (profil 4016). Pokles môže súvisieť s významne suchým rokom, kedy boli prietoky v Dunaji dlhodobo veľmi nízke. Tým významne poklesla sedimentácia a vnos organického znečistenia zo splachov a vodnej erózie, pretože pri takýchto extrémne nízkych prietokoch je vo vodách meraný aj najnižší obsah nerozpustených látok.

• v roku 2003 bol oproti minulému roku zaznamenaný mierny vzostup hodnôt pH. pH sa pohybovalo v intervale od 7 (profily 3739, 311, 4016) do 7,5 (profil 308).

• amónne ióny a amoniak sú primárne produkty prebiehajúceho rozkladu organickej hmoty – dusíkatých látok rastlinného a živočíšneho pôvodu. Koncentrácie amónnych iónov v posledných dvoch rokov stúpajú. V roku 2003 bol obsah amónnych iónov podstatne vyšší ako v roku 2002. Namerané koncentrácie sa v roku 2002 pohybovali od <0,1 mg/kg (311) do 19,26 mg/kg (4016), v roku 2003 od 13 mg/kg (307) do 72 mg/kg (311). Zvýšené obsahy amónneho iónu by mohli byť dôvodom nástup rozkladu naviazaných látok. Obsah amoniaku (sledovaný pre svoje toxické účinky v redukčnom prostredí pri vhodnom pH) sa oproti minulému roku tiež zvýšil a pohyboval sa od 0,22 mg/kg (profil 4016) do 0,72 mg/kg (profil 311). Amoniak je veľmi nestály a hlavne v aeróbnom prostredí sa rýchlo oxiduje na dusičnany.

• podiel lutitovej frakcie sedimentov na ich zložení (prachovo-ílovitá frakcia sedimentu s veľkosťou zŕn < 0,063 mm), ktorá sa najviac podieľa na sorbcii znečisťujúcich látok rozpustených vo vode je v sedimentoch VD vysoký a pohyboval sa od 88,75 % (profil 307) do 99,45 % (profil 309).

• obsah sušiny, charakterizujúci celkový obsah chemických látok, ktoré môžu byť rozpustené vo voľnej vode sedimentu, sa pohyboval od 38,1 % (profil 311) do 56,4 % (profil 307).

• obsah prchavej sulfidickej síry (AVS-S^2-), vznikajúcej v sedimentoch pri rozklade organického látok v anaeróbnych podmienkach, je na sledovaných profiloch nízky a pohyboval sa od 1,71 mg/kg (profil 307) do 2,3 mg/kg (profil 4016). Obsah AVS bol v rokoch 2002 a 2001 oproti roku 2000 významne nižší. Avšak v roku 2003 oproti roku 2002 obsah AVS-S^2- mierne stúpol. Nízke obsahy poukazujú na to, že anaeróbne prostredie v zdrži nie je a síra sa po rozklade hneď oxiduje.

Ťažké kovy

Obsahy sledovaných ťažkých kovov sa v roku 2003 pohybovali v tzv. triede „Bez účinku“ t.j. namerané hodnoty boli menšie ako limitná hodnota MPC z metodického pokynu pre sušinu štandardizovaného sedimentu. Tálium a antimón mali medzu stanovenia vyššiu ako limit pozaďovej koncentrácie.

Organické látky

Skupinový ukazovateľ EOX vyjadruje extrahovateľné organicky viazané halogenidy, ktoré patria do skupiny prioritných škodlivín. Medza stanovenia bola vyššia ako limit tzv. pozaďovej koncentrácie, preto je na všetkých miestach odberu prekročený limit TV. Skutočné obsahy EOX však mohli byť podstatne nižšie. Limit MPC pre EOX nie je v metodickom pokyne uvedený. Na profiloch 3739, 308 a profile 4016 prepočítané hodnoty EOX presiahli úroveň TVd tzv. testovaciu hodnotu pre nakladanie so sedimentmi. V prípade použitia alebo ukladania sedimentu by bolo nutné uvedený sediment z tohto dôvodu ďalej testovať.

Metodický pokyn MŽP uvádza limitné hodnoty len EOX, hexachlórbenzén, lindan, heptachlór, DDT, sumu PCB, naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(k)fluorantén, benzo(a)pyrén, indenopyrén a benzo(ghi)perylén. Ich obsah je teda možné k uvedeným limitom vyhodnocovať. Obsahy väčšiny sledovaných organických látok sa v roku 2003 pohybovali v tzv. triede „Bez účinku“ t.j. namerané hodnoty boli menšie ako limitná hodnota MPC z metodického pokynu pre sušinu štandardizovaného sedimentu. Výnimku tvoria nasledovné organické látky, ktoré sa pohybovali v tzv. triede „Potenciálne riziko“, t.j. namerané hodnoty boli aspoň raz väčšie ako limitná hodnota MPC z metodického pokynu pre sušinu štandardizovaného sedimentu: naftalén (všetky profily okrem 311), fenantrén (všetky profily), antracén (profil 307), benzo(a)antracén (profily 3739, 307 a 308).

Cieľové limity TV v roku 2003 boli prekročené vo všetkých odberných miestach sedimentov pre fluorantén, chryzén a benzo(a)pyrén. Ani v jednom prípade však nebola prekročená maximálna prípustná koncentrácia (MPC), takže sedimenty nepredstavujú žiadne riziko a sú bez účinku na ekosystém.

Koncentrácie organických polutantov (kongenéry PCB, hexachlórbenzén, lindan, heptachlór, 4,4,DDT, benzo(k)fluorantén, indeno(1,2,3-cd)pyrén, benzo(ghi)perylén, aldrin, endrin a dieldrin boli veľmi nízke, blízke prírodnému pozadiu.

Druhú skupinu sledovaných organických látok tvoria látky, pre ktoré nie je v Metodickom pokyne MŽP uvedený žiaden limit. Zloženie sedimentov súvisí najmä s hydrologickými podmienkami (napr. nízke prietoky v roku 2003, povodne v roku 2002 atď., vypúšťanie odpadových vôd) v povodí a je v jednotlivých rokoch rôzne. Vzhľadom na to, že zloženie sedimentov nie je viazané na VD Gabčíkovo a sedimentujúce nerozpustené látky sú prinášané z celého povodia Dunaja, pričom sedimenty migrujú v rámci Dunaja pri zmenách prietoku, kvalita sedimentov odoberaných v rámci monitoringu VDG počas jednotlivých rokov by sa nemala navzájom porovnávať, prípadné porovnanie je len orientačné.

Väčšina sledovaných chlórovaných organických látok sa pohybuje v dlhodobom rozsahu, pričom oproti minulému roku je zrejmý pokles obsahov najmä u delorov, lindanu, heptachlóru, DDT, metoxychlóru a skupinového ukazovateľa organochlorovaných pesticídov. Oproti minulému roku nebol zaznamenaný ani vyšší obsah PCB52. Naopak niektoré chlórované uhľovodíky vykazujú oproti roku 2002 mierny nárast napr. acetochlór, acenaftylén a taktiež aj aldrin, endrin, dieldrin. Nárast obsahu chlórovaných uhľovodíkov oproti roku 2002 bol pozorovaný najmä pri metolachlóre a MCPA. Oproti predchádzajúcemu roku väčšina polycyklických aromatických uhľovodíkov (okrem benzo(k)fluoranténu, benzo(b)fluoranténu a benzo(a)pyrénu) vykazovala vzostupnú tendenciu.

Akútna toxicita

Z výsledkov testov akútnej toxicity sedimentov na troch druhoch rôzne citlivých organizmov vyplýva, že intersticiálna (pórová) voda zo sedimentov mala stimulačné účinky na bioluminiscenčné baktérie, aj na rast zelených rias. Pri perloočkách sa ani v jednom prípade nezaznamenali inhibičné resp. škodlivé alebo toxické účinky.

2.5.2. Hodnotenie zloženia sedimentov podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the protection of Aquatic Life” (podľa Valúchová M., a kol., 2004)

V rámci hodnotenia kvality sedimentov kanadská norma používa namerané (absolútne) hodnoty jednotlivých ukazovateľov.

Hodnotenie podľa uvedenej normy uvádza nasledujúca tabuľka:

Podľa „Canadian Sediment Quality Guidelines for Protecting of Aquatic Life“ boli príslušné koncentrácie látok pre TEL a PEL odvodené z toxikologických informácií podľa „National Status and Trends Program“ (modifikovaný NSTP) a „Spiked-sediment toxicity test“ (SSTT).

TEL - Threshold effect level, koncentrácia pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý biologický vplyv. Pri nižších hodnotách (< TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo.

PEL – Probable effect level, koncentrácia pri ktorej prekročení sa očakáva, že nepriaznivý vplyv je možné očakávať často.

Zatiaľ nie je dostatok dát podľa metódy testovania toxicity SSTT. Preto, tam kde sa takéto testy nevykonali sa používajú len výsledky podľa NSTP a namiesto TEL sa označujú ako ISQG (Interim Sediment Quality Guidelines).

Výsledky a hodnotenie

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia hodnotené podľa Kanadskej normy sú uvedené v Tab. 8.

Obsahy ťažkých kovov ako aj obsahy organického znečistenia na sledovaných profiloch podľa Dohody ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL.

Ťažké kovy (Cr, Cu, Zn, As, Cd, Hg, Pb)

Obsahy olova sú na úrovni prahových koncentrácií, bežných v životnom prostredí. Obsahy Cu, As a Cd (okrem profilu 307) prekročili limitnú hranicu pre TEL. TEL boli prekročené pri Hg na profiloch 308, 309, 311 a 200, pri Zn na profiloch 308 a 311 a pri Cr na profiloch 308 a 311. Obsahy Cu, As, Cd, Hg, Zn a Cr na uvedených profiloch predstavujú koncentrácie možného efektu. Teda nepriaznivý účinok sa môže príležitostne vyskytovať. Ani v jednom prípade však ich obsahy neprekročili limit možného účinku PEL.

Lindan, heptachlór, endrin, dieldrin

V prípade lindanu a heptachlóru bola analytická medza stanovenia vyššia ako limit možných účinkov PEL. Pri endrine a dieldrine bola medza stanovenia vyššia ako limit prahových dosahov v prírodnom prostredí TEL.

Delory, suma PCB, benzo(a)pyrén, acenaftylén

Namerané koncentrácie sa väčšinou vyskytujú pod limitom analytickej medze stanovenia.

Naftalén, pyrén, acenaftén, fenantrén, antracén, fluorantén, benzo(a)antracén

Okrem obsahu antracénu, boli v prípade všetkých ostatných uvedených organických látok prekročené limity hranice pre TEL. Obsahy týchto látok na uvedených profiloch predstavujú koncentrácie možného efektu. Teda nepriaznivý účinok sa môže príležitostne vyskytovať. Ani v jednom prípade však ich obsahy neprekročili limit možného účinku PEL.

2.6. Záver

Kvalita povrchových vôd sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2003 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky a jeho prevádzka nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji.

Ukazovatele ako teplota vody, rozpustené látky, merná vodivosť, katióny, anióny, celkový dusík, dusitany, dusičnany, fosforečnany a kyslík vykazujú sezónny priebeh. Z dlhodobých meraní je zrejmý mierny vzostupný trend hodnôt pH pozorovaný už na profile Bratislava (109). Výrazný zostupný trend koncentrácií amoniakálnych iónov je pozorovaný už na profile Bratislava (109). Mierne zostupný trend na vstupnom profile Bratislava (109) vykazujú aj sírany, celkový dusík, dusičnany, dusitany a fosforečnany. V roku 2003 významne poklesli hodnoty ChSK_Mn a TOC , Pokles organického znečistenia je pozorovaný už od roku 1999 a pravdepodobne súvisí so znižovaním znečistenia odpadovými vodami nad našim územím. V posledných dvoch rokoch je zrejmý mierny nárast bakteriologického znečistenia (koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie) na profile Bratislava (109). Bakteriologické znečistenie vody sa po samočistení v zdrži VD Gabčíkovo čiastočne znižuje.

Zvýšenie príp. zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov počas 11-ročného sledovaného obdobia sa prejavuje už na profile Dunaj-Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt ChSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody prichádzajúcej na naše územie mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, ChSK_Mn, TOC, sapróbneho indexu a fekálnych streptokokov.

Obsah ťažkých kovov v povrchovej vode je dlhodobo nízky a pohybuje sa zväčša na úrovni I. triedy kvality vôd podľa STN 75 7221.

Smernica EÚ č. 2000/60/ES venuje veľkú pozornosť biologickým ukazovateľom. V monitoringu podľa Dohody sa aj na základe toho venuje hodnoteniu biologických ukazovateľov (perifytón, makrozoobentos, biosestón, fytoplanktón, zooplanktón) zvýšená pozornosť.

Na základe výsledkov hodnotenia perifytónu možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2002 pohybovali v oblasti ß-mezosaprobity, čo zodpovedá prirodzeným hodnotám na tomto úseku toku.

Sapróbny index makrozoobentosu sa pohybuje na úrovni ß-mezosaprobity, čo predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami, prípadne menšiemu sekundárnemu zaťaženiu.

Z hľadiska hodnotenia fytoplanktónu sú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže. Abundancia fytoplanktónu dosahovala maximálne hodnoty na začiatku vegetačného obdobia (cca v marci) a fytoplanktón bol tvorený v prevažnej miere cyklickými hnedými rozsievkami, kde podiel chlorofylu-a v chromatoforoch je nižších ako u zelených rias, ktorých rozvoj je zaznamenaný v letných mesiacoch. Masový rozvoj fytoplanktónu s počtom jedincov nad 10000 v mililitri vody sa zistil počas sledovaného obdobia na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov. Dominantné druhy fytoplanktónu v Dunaji sú cyklické rozsievky (Bacilariophyceae-Centrales). V priesakových kanáloch je podiel cyklických rozsievok značne nižší. Významnejší podiel vo fytoplanktóne priesakových kanálov majú penátne rozsievky, sinice, zlatisté riasy, bičíkaté zelené riasy a bunkové zelené riasy.

Rozvoj zooplanktónu vo vzťahu k rozvoju fytoplanktónu sa dá charakterizovať tzv. Lotkov-Volterrovým modelom, t.j. dosahované maximá zooplanktónu kopírujú maximá fytoplanktónu s určitým časovým posunom (cca 15-30 dní). 70-96 % zooplanktónu tvoria vírniky, 3-29 % veslonôžky a 1-3 % perloočky.

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu, je možné konštatovať, že vodné dielo nemá negatívny vplyv na saprobitu. Kvalita vody v Dunaji nad a pod vodným dielom indikuje beta-mezosaprobitu.

Sapróbny index makrozoobentosu v sledovaných profiloch veľmi dobre koreluje s typom dna a indikuje beta až alfa mezosaprobitu. O zlepšení kvality vody v Dunaji svedčí aj zvýšený výskyt čistobytných druhov získaných z makrozoobentosu: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp. div., Brachycentrus montanus.

Sapróbne indexy nárastov (perifytónu) všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2003 pohybovali v oblasti lepšej ß-mezosaprobity. Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na dunajských profiloch jednoznačne prevládali rozsievky. Významnými druhmi v perifytóne ramennej sústavy boli sinice, zelené vláknité riasy a spájavky.

Kvalita sedimentov bola v roku 2003 hodnotená dvomi spôsobmi: podľa Metodického pokynu MŽP č. 549/98-2 a podľa tzv. Kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the protection of Aquatic Life”.

Podľa Metodického pokynu boli obsahy sledovaných ťažkých kovov v roku 2003 menšie ako limitná hodnota MPC (maximálna prípustná koncentrácia). Obsahy väčšiny sledovaných organických látok sa v roku 2002 pohybovali v tzv. triede „Bez účinku“ t.j. namerané hodnoty boli menšie ako limitná hodnota MPC. Výnimku tvorili naftalén (všetky profily okrem 311), fenantrén (všetky profily), antracén (profil 307), benzo(a)antracén (profily 3739, 307 a 308), ktoré sa pohybovali v tzv. triede „Potenciálne riziko“ t.j. namerané hodnoty boli aspoň raz väčšie ako limitná hodnota MPC.

Podľa kanadskej normy obsahy ťažkých kovov ako aj obsahy organického znečistenia na sledovaných profiloch podľa Dohody ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL.