7. BIOTA

 

7.1. Metodika zberu dát

Monitoring bioty v roku 2002 v porovnaní s predchádzajúcim rokom prebehol bez zmien. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7), ktoré sa nachádzajú v inundácii Dunaja, z toho jedna je umiestnená pod zaústením odpadového kanála vodného diela do Dunaja a slúži ako referenčná plocha bez priameho vplyvu VD Gabčíkovo.

Tab. 23: Zoznam monitorovacích lokalít a sledovaných ukazovateľov

Merané ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (metóda Braun-Blanquet)

 Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy s mierkou M 1:10 000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Botanická nomenklatúra je udávaná podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998).

Prvé číslo (znak) stupnice predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

          r       - vzácny, zriedkavý druh

          +      - druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %

          1      - druh s pokryvnosťou 1-5 %

          2      - druh s pokryvnosťou 6-25 %

          3      - druh s pokryvnosťou 26-50 %

          4      - druh s pokryvnosťou 51-75 %

          5      - druh s pokryvnosťou 76-100 %

Druhé číslo stupnice predstavuje dominanciu (sociabilitu) druhu.

          1      - jednotlivo rastúci

          2      - pospolito rastúci, menšie trsíky

          3      - tvoriaci skupinky, vankúše

          4      - tvoriaci veľké koberce, kolónie

          5      - tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola vyhodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3- stromová, E2- krovinná, E1- bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2002/2001) a dynamika vývoja porastu – obrat druhov (T) bol stanovený výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách. Výsledná hodnota vyjadruje podiel druhov, ktoré sa za sledované obdobie v spoločenstve vymenili.

• SJ = (c/ a+b-c) * 100 %
• T = (1 - SS) * 100 %,                         SS = 2c/ a+b

kde:      a - počet druhov v 1. sledovanom roku

            b - počet druhov v 2. sledovanom roku

            c - počet druhov spoločných pre oba roky

            SS - Sörensenov index podobnosti

V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). Pomocou databázového programu Fytan (Packová, 1992) bola uskutočnená ekologická analýza rastlinných spoločenstiev s použitím ekohodnôt druhov rastlín pre rôzne faktory prostredia podľa Ellenberga (1979). Uvedenou metódou je možné pomocou zmien rastlinných spoločenstiev poukázať na zmeny abiotických faktorov biotopu.

Vodné makrofyty

Monitorovanie makrofytov po sledovaní v rokoch 1990 a 1991 nebolo až do roku 1999 uskutočňované. Lokality vhodné na monitorovanie boli s ohľadom na ich výskyt a rozšírenie v roku 1999 zvolené na základe terénnych exkurzií, mapových podkladov a záverečných správ z monitorovania v rokoch 1990 a 1991. Jednotlivé monitorované čiastkové plochy rôznych lokalít sú v tabuľkovej prílohe označené v stĺpci „Podplocha“ číslami. Sledované čiastkové plochy sú každoročne, podľa výskytu zárastov makrofýt aktualizované, pričom nové čiastkové plochy dostávajú nové číselné označenie. V priebehu monitorovania môže dôjsť i k zmene veľkosti čiastkovej monitorovacej plochy, preto sa v tabuľkovej časti správy uvádza aj údaj o rozlohe plochy. Metodika monitorovania nadväzovala na práce z rokov 1990 a 1991. Fytocenologické zápisy boli robené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy (Braun-Blanquet, 1964) sedemčlennou kombinovanou stupnicou pre abundanciu a dominanciu (r-5). Okrem vodnej vegetácie bola analyzovaná i močiarna vegetácia, prítomné druhy boli označené podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998). V roku 2003 sa pri hodnotení vodných makrofytov prejde na metódu hodnotenia podľa Kohlera. Táto metóda je v súčasnosti na Dunaji častejšie aplikovaná a v rámci spoločného monitoringu ju používa aj maďarská strana.

 Cladocera (Perloočky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Ephemeroptera (Podenky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) bol uskutočnený kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určovaná na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m². Pri semikvantitatívnej metóde sa individuálny zber robil za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.). Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavali smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania.

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú sledované plošnou metódou. Metóda spočíva v preosievaní hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). Na zachytenie čo najširšieho druhového spektra mäkkýšov je možné v prípade potreby použiť aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov spod kameňov, driev a pod. V čase zaplavenia lokality je možné použiť metódu odhadu početnosti, resp. odberu z náplavu, čo väčšinou vypovedá o spoločenstve širšieho územia. Spomínané doplnkové metódy neboli v roku 2001 aplikované.

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Počty jedincov sa uvádzajú na 50 smykov. Keďže larvy niektorých druhov žijú skrytým spôsobom života (zahrabané v substráte), alebo môžu uniknúť pozornosti z iných príčin, sledujú sa pri tejto skupine aj imága. Tieto však nie sú v údajoch zahrnuté. Reálny stav taxocenózy Odonata je tak (hlavne na niektorých izolovaných lokalitách ako napr. Kráľovská lúka) odlišný (bohatší) od zloženia zisteného na základe determinovaných lariev. 

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, takže na jednotlivých lokalitách bol prelovený len litorál (pobrežná zóna) a povrchová vrstva pelagiálu (voľnej vody). Zistené druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu spoločenstva. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie pri vodách hlbších ako 1,5 m, teda hlavne v starom koryte Dunaja a v prietočných ramenách ako napr. Bodícke rameno.

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Hodnotenie spoločenstva perloočiek bol od roku 2002 rozšírený na ďalšiu čiastkovú plochu na nevyplytčenom profile starého koryta Dunaja v rkm 1840. Pred prehradením Dunaja sa monitoring makrozoobentosu uskutočňoval aj v ramene typu plesiopotamal, ktoré bývalo zaplavené pri vybrežení Dunaja. Po odklonení Dunaja rameno vyschlo, čím bola jeho hydrocenóza likvidovaná. Monitoring vážok (Odonata) bol v roku 2002 obnovený na náhradnej lokalite – v štrkovej jame.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky vysúšania už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja, znížení hladiny podzemnej vody cca o 2 m a vplyvom drenážneho účinku pôvodného koryta Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo. Je možné predpokladať, že marcová záplava na začiatku vegetačného obdobia zabezpečila priaznivejšie vlhkostné podmienky pre začínajúci rast vegetácie. Pri augustovej povodni bola celá plocha zaplavená, ale na vývoj bylinného podrastu to už nemalo taký veľký vplyv. Plocha nie je priamo ovplyvnená ľudskou činnosťou, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Stromová vrstva lokality nevykazuje výraznejšie zmeny ani v roku 2002. Hodnoty pokryvnosti a druhová diverzita tejto etáže ostávajú na úrovni predchádzajúcich rokov, avšak na rozdiel od roku 2001 nebol zaznamenaný pokles pokryvnosti vrstvy v letnom období a skorší opad listov. Výskyt suchých konárov a malých listov na topoľoch však naďalej pretrváva. Pokryvnosť krovinnej vrstvy sa počas roku 2002 vyvíjala podobne. Hodnoty pokryvnosti presahovali hodnoty predchádzajúceho roka, pričom rozdiel bol výrazný v letnom aspekte. Diverzita vrstvy bola mierne zvýšená, tvorilo ju 9 druhov. Bylinná vrstva si svoju vysokú pokryvnosť (95%) zachovala počas celého vegetačného obdobia. Po odumretí jarných dominánt nedochádzalo k mozaikovitému uvoľňovaniu zápoja, ako v predchádzajúcich rokoch. V spoločenstve bol po celý rok zaznamenaný výrazný podiel nitrofilných i inváznych druhov, pričom počet druhov bol vysoký. Po ústupe hlavných zástupcov jarného aspektu (Galium aparine, Stellaria media) fyziognómiu porastu určovali Rubus caesius, Urtica dioica, Impatiens parviflora i trsy vlhkomilného Carex acutiformis. Ostatné prítomné druhy sa vyskytovali iba s veľmi nízkou pokryvnosťou, prípadne v niekoľkých exemplároch. Z dôvodu zvýšeného počtu prítomných druhov hlavne v letnom zápise roku 2002 boli hodnoty Jaccardovho indexu podobnosti pomerne nízke. Medziročný vývoj ekohodnoty pre vodu však vykazuje ďalší mierny pokles, čo naznačuje pokračujúci ústup druhov náročnejších na vlhkosť prostredia.

Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska, čím sa posunula i monitorovacia plocha cca o 100 m.

Cladocera: V zmenených, ale ustálených podmienkach starého koryta Dunaja po uvedení dnovej prehrádzky do prevádzky dochádza v posledných rokoch k stabilizácii spoločenstva perloočiek. Počet druhov je ustálený, pričom diverzita spoločenstva je na nevyplytčenom profile vyššia. V závislosti od stupňa rozvoja emergentnej makrovegetácie v starom koryte sa vyvíja i podiel tychoplanktonických (bentických + litorálnych fytofilných druhov) a euplanktonických druhov v jednotlivých rokoch. Ich pomer v posledných rokoch kolíše, v roku 2000 sa približoval stavu pred prehradením (cca 50-50%). V roku 2002 mali tychoplanktonické druhy (Alona affinis, Chydorus sphaericus, Disparaloma rostrata) výraznú prevahu v mediáli i litoráli toku. K ich ústupu došlo po augustovej záplave, keď bol zaznamenaný výrazný úbytok až vymiznutie makrovegetácie, ako aj zmena charakteru litorálnej zóny, z ktorej bolo bahno s makrovegetáciou odplavené.

Copepoda: Stabilizované spoločenstvo veslonôžok bolo v roku 2002 druhovo bohaté (12 druhov), v pomere zastúpenia euplanktonických a tychoplanktonických druhov však bol zaznamenaný posun. Pred prehradením Dunaja dominovali tychoplanktonické druhy, ktoré si svoju prevahu, hlavne vďaka neozoonu Ectinosoma abrau, zachovávali i v predchádzajúcich rokoch. Spomínaný druh dosahoval vysokú početnosť iba v letnej vzorke litorálu, na jar tu dominoval euplanktonit Acanthocyclops robustus, v jesennej vzorke bol pomer pravých a nepravých planktonitov pomerne vyrovnaný. V mediáli mali euplanktonické druhy (Acanthocyclops robustus, Thermocyclops oithonoides) celoročnú prevahu.

Ephemeroptera: Po minuloročnej úplnej absencii podeniek v celom sledovanom úseku Dunaja bol počas jarného odberu roku 2002 zaznamenaný výskyt jediného stagnikolného druhu Caenis horaria s nízkou abundanciou. V ďalších odberoch nebola zaregistrovaná žiadna larva podeniek. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo k náhrade semireofilnej podenky (Caenis luctuosa) stagnikolným zástupcom. Spoločenstvo je naďalej veľmi chudobné.

Trichoptera: Staré koryto Dunaja sa v posledných rokoch vyznačuje druhovo i početnostne veľmi chudobným spoločenstvom potočníkov. Počas monitoringu v roku 2002 bol zaznamenaný jediný zástupca Brachycentrus subnubilus v letnom odbere. Z hľadiska trofickej štruktúry výskyt tohto filtrátora naznačuje pretrvávajúci ústup zoškrabávačov, ktorí sa na lokalite rozšírili v dôsledku zmeny potravnej ponuky až po prehradení Dunaja.

Mollusca: Odberné miesto sa nachádza pri brehu starého koryta Dunaja bez vodnej vegetácie, kde voda má zreteľne tečúci charakter. Hladina vody je po uvedení VDG do prevádzky ustálená, kolísania sú zriedkavé a krátkodobé. V ustálených podmienkach je na tejto lokalite v jednotlivých rokoch monitorovania pozorované stabilné spoločenstvo vodných mäkkýšov. Druhová diverzita malakofauny je pomerne nízka, ale druhy väčšinou majú konštantnú prítomnosť. Dominantnými druhmi sú i v roku 2002 Lymnaea ovata, Ancylus fluviatilis, Bythinia tentaculata. Spoločenstvo je stabilné, avšak je potrebné poznamenať, že prítomné druhy sú, okrem reofilného druhu Ancylus fluviatilis, k prúdeniu indiferentné.

Pisces: Životné podmienky starého koryta Dunaja sú od jeho prehradenia v roku 1992 zmenené, avšak stabilizované. V dôsledku prevedenia prevažnej časti prietoku do derivačného kanála sa tento úsek vyznačuje, v závislosti od množstva prepúšťanej vody, striedajúcimi sa fluviatilnými a torentilnými úsekmi (v prípade vyššieho vodného stavu), prípadne monotónnym litorálom bez makrovegetácie (v prípade nižšieho vodného stavu). Preto sa môžu úlovky jednotlivých zberov líšiť. V roku 2002 bol potvrdený výskyt väčšiny druhov predchádzajúcich rokov. Ichtyocenóza je stabilizovaná, pozostáva z eurytopných a reofilných druhov s dominanciou nenáročných druhov Proterorhinus marmoratus a Alburnus alburnus. Počet prúdomilných druhov aj ich abundancia však boli roku 2002 nízke. Vplyv povodňových prietokov v roku 2002 sa na spoločenstve rýb výrazne neprejavil.

Odonata: Monitoring vážok bol v roku 2002 obnovený na novozaloženej ploche, ktorú tvorí štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja. Je zaliata vodou z Dunaja, dno je bahnito-štrkové. Pobrežná vegetácia je tvorená prevažne vŕbami, novovytvorený biotop ešte nie je zarastený makrofytmi. Osídlenie lokality je zatiaľ chudobné, bol zaznamenaný iba výskyt eurytopnej vážky Coenagrion pulchellum s veľmi nízkou početnosťou v jarnom období. Je možné predpokladať ďalšie osídľovanie ramena v budúcich rokoch.

Terestrická fauna: Začiatok procesu vysychania oblasti je možné vzťahovať na posledné desaťročia pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v dôsledku zaklesávania dna Dunaja, ktoré je posilnené drenážnym účinkom starého koryta Dunaja po odklonení väčšieho časti prietoku. Suchozemské spoločenstvá sú v súčasnosti (približne od roku 1996) stabilizované na úrovni stredne silnej degradácie pôvodného spoločenstva suchšieho typu mäkkého lužného lesa. Je možné jednoznačne potvrdiť pretrvávajúci úbytok hygrofilných a často i typických lesných druhov. Zároveň sa objavujú druhy menej náročné na vodu a druhy so širokou ekologickou valenciou.

Gastropoda: Dominantnými druhmi spoločenstva suchozemskej malakocenózy ostávajú i v roku 2002 okrem euryekného Punctum pygmaeum a mezohygrofilného Aegopinella nitens aj druhy mierne vlhkomilné a euryekné (Urticicola umbrosus, Fruticicola fruticum). Vlhkomilné druhy sa vyskytovali s nízkou početnosťou (Vitrea crystallina) a bola zaznamenaná opätovná absencia polyhygrofilných druhov (Carychium minimum, Zonitoides nitidus).

   

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Okrem suchozemskej časti, nachádzajúcej sa v cca 200 m-vej vzdialenosti od starého koryta Dunaja, monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal a priľahlú časť starého koryta Dunaja. Suchozemská časť komplexnej monitorovacej plochy – TMP 9A bola v období medzi rokmi 1997-2001 dočasne nahradená blízkym vŕbovým porastom TMP 9B. Monitoring rastlinných spoločenstiev bol na náhradnej ploche vykonávaný z dôvodu uskutočnenia rubnej ťažby na pôvodnej ploche v roku 1997. Plocha však bola opäť zalesnená a od roku 2002 boli terestrické fytocenózy sledované v päťročnom poraste monitorovacej plochy TMP 9A. Vŕbový porast plochy TMP 9B bol vyťažený na začiatku roku 2000. Komplexná monitorovacia plocha leží pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, vďaka čomu sa tu po prehradení Dunaja vlhkostné pomery výraznejšie nezmenili a udržiava sa aj vysoký stav vody v ramenách. Zmena bola zaznamenaná v záplavovom režime územia a je potrebné prihliadať na zmeny spôsobené drenážnym vplyvom koryta v jej blízkosti. Monitorovacia plocha bola počas augustovej povodne zaplavená.

Stromovú vrstvu monitorovacej plochy TMP 9A tvorí porast päťročného šľachteného euroamerického topoľa (Populus x euroamericana) s pokryvnosťou na jar 25%, v lete 40%. Pokryvnosť krovinnej vrstvy bola v roku 2002 prirodzene nízka (na jar 15%, v lete 20%), bylinná etáž bola plne vyvinutá so 100%-nou pokryvnosťou v čase oboch zápisov. V porovnaní s výsledkami monitoringu z pôvodného porastu (pred rokom 1997) boli najväčšie rozdiely zaznamenané v druhovej diverzite bylinnej vrstvy spoločenstva, jej hodnoty boli až trojnásobné. Túto zmenu je možné vysvetliť prenikaním burinných, synantropných i svetlomilných druhov do nezapojeného porastu novovysadených stromov. Tieto populácie po zapojení porastu vo veku 10-15 rokov ustupujú a v dospelých monokultúrach je ich výskyt iba sporadický (Krajňáková, 2001). V roku 2002 bol zaznamenaný i vysoký počet inváznych druhov, v letnom aspekte bolo nájdených 6 druhov. Medziročná podobnosť porastu 1997/2002 je z tohto dôvodu veľmi nízka, došlo k výmene 75 % druhov. V nasledujúcich rokoch je však možné očakávať priblíženie stavu spoločenstva k stavu v období prehradenia Dunaja.

Makrofyty: Vývoj spoločenstiev makrofytov prebieha na tejto monitorovacej ploche v roku 2002 naďalej stabilizovane, v súlade s vytvorenými - regulovanými abiotickými podmienkami. Charakter ramennej sústavy tejto oblasti určuje nápustný objekt ramennej sústavy, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1993. Prepúšťaním väčšieho množstva vody do ostatných ramien sa rozmanité typy ramien oblasti stali hlbokými a prietočnými. Spoločenstvá makrofytov sa presunuli na miesta chránené pred silným prúdom, ktoré našli pozdĺž prehrádzok a v menších vetvách ramien. Ich prítomnosť a rozšírenie v týchto častiach je ustálené. Masové rozšírenie invázneho neofytu Elodea nuttalii je charakteristické takmer pre celú monitorovanú oblasť. Hojné zastúpenie ďalej dosahujú druhy Ceratophyllum demersum, Lemna minor, Myriophyllum spicatum, Phalaris arundinacea. Vplyvom silnej záplavy počas augusta boli spoločenstvá vyplavené, počas jesenného zápisu bol nájdený iba malý porast druhu Myriophyllum spicatum so zriedkavým výskytom Ceratophyllum demersum na podploche č. 10.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja bol aj v roku 2002 zameraný len na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Spoločenstvá podeniek a potočníkov boli v roku 2002 naďalej veľmi chudobné. Počas prvých dvoch odberov boli zaznamenané iba larvy potočníka - filtrátora  Brachycentrus subnubilus a v jesennom odbere sa po minuloročnej absencii podeniek objavil druh Heptagenia sulphurea. V roku 2002 bol druhý krát potvrdený (po roku 2001) pozitívny trend opätovného osídlenia Dunaja filtrátormi namiesto zoškrabávačov zaznamenaných v predchádzajúcich rokoch.

Faunu ramena výrazne ovplyvnilo a hlavné zmeny v taxocenózach zapríčinilo napúšťanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti (stúpnutie hladiny a sprietočnenie) od roku 1993.

Cladocera: Počet druhov perloočiek je v posledných rokoch stabilizovaný a pokračuje trend výraznej dominancie tychoplanktonických druhov v mediáli i litoráli ramena. Nárast podielu nepravých planktonitov sa vysvetľuje sprietočnením ramena po uvedení nápustného objektu v Dobrohošti do prevádzky. Vysokú abundanciu dosahuje bentický druh Chydorus sphaericus, fytofilný druh Sida crystallina. V tesnej blízkosti ramena došlo v roku 2002 k výrubu porastu, čo môže vyvolať zmeny v zložení spoločenstva perloočiek v ďalších rokoch.

Copepoda: Stav spoločenstva veslonôžok je v zásade podobný predchádzajúcim rokom, avšak nie je možné ho porovnávať s obdobím pred prehradením, keď sa tu vyskytoval kvantitatívne bohatý zooplanktón tvorený výlučne euplanktonickými druhmi. Počet druhov v mediáli i litoráli ramena bol aj v roku 2002 vysoký, spoločenstvo mediálu však bolo kvantitatívne chudobné. Okrem jarného odberu z mediálu ramena mali vo všetkých vzorkách výraznú prevahu tychoplanktonické druhy (Ectinosoma abrau, Nitocra hibernica, Eucyclops serrulatus, E. speratus).

Ephemeroptera: Veľmi nízka druhová diverzita pretrváva v spoločenstve podeniek i v roku 2002. Chudobné spoločenstvo vytvárajú semireofilné druhy Caenis luctuosa a Ephemera vulgata, ďalej stagnikolný druh Cloeon dipterum s nízkou abundanciou počas celého roka. V okolí monitorovaného ramena bol vykonaný holorub, ktorý pravdepodobne bude mať vplyv (väčšie osvetlenie, prehriatie vody, pokles prísunu alochtónneho materiálu) aj na osídlenie ramena v nasledujúcich rokoch.

Trichoptera: V roku 2002 nebol zaznamenaný pravidelný výskyt žiadneho zástupcu spoločenstva potočníkov. Počas jarného odberu boli zachytené larvy druhu Anabolia furcata, ktorý sa na lokalite vyskytuje pravidelne. V priebehu jesenného odberu bola zaregistrovaná larva rodu Mystacides. Lokalita sa naďalej vyznačuje veľmi chudobným spoločenstvom potočníkov.

Odonata: Trend vývoja spoločenstva vážok sa v roku 2002 približoval stavu v období 1995-1999. V týchto rokoch boli v dôsledku regulovaného prúdenia vody zaznamenané semireofilné a reofilné druhy, ktoré boli v rokoch 2000 a 2001 nahradené eurytopnými druhmi naznačujúcimi pokles prúdenia. V roku 2002 sa na lokalite objavil reofilný druh Gomphus vulgatissimus, boli zaznamenané larvy semireofilnej vážky Platycnemis pennipes a eurytopného druhu Enallagma cyathigerum. Stav odonatocenózy poukazuje na existenciu pomerne stabilného spoločenstva obývajúceho mierne tečúce vody v nížinách.

Mollusca: Monitorovacia plocha naďalej poskytuje podmienky pre vývoj druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov v dôsledku svojho heterogénneho charakteru a prepojenia s ostatnými ramenami aj s Dunajom. Prietočné rameno sa vyznačuje pestrou pobrežnou líniou s takmer stojatou vodou a rozmanitosťou substrátu. Spoločenstvo i v roku 2002 pozostávalo hlavne zo stagnikolných a indiferentných druhov, ktoré sa väčšinou vyskytovali celoročne. Svoju dominanciu si zachovávajú ubikvistické druhy Bythinia tentaculata, Dreissena polymorpha a druh Bithynia tentaculata. Výrazný vplyv augustovej záplavy nebol v zoobentose lokality pozorovaný.

Pisces: Podmienky z hľadiska množstva a pôvodu vody v ramenách Bodíckej sústavy sa po uvedení nápustného objektu do prevádzky v roku 1993 ustálili. Vyrovnaný prietok v ramene je regulovaný tak, aby úroveň hladiny bola približne rovnaká, ako bola v čase priemerného vodného stavu pred presmerovaním hlavného toku. V týchto stabilizovaných podmienkach je v posledných 5-6 rokoch zaregistrovaná i stabilizovaná ichtyocenóza. Druhová diverzita lokality je vyrovnaná, dominujú eurytopné druhy (Alburnus alburnus, Rutilus rutilus). Vývoj spoločenstva môže byť na tejto lokalite výrazne ovplyvnený aj ilegálnym lovom počas nízkych zimných prietokov v dotačnom systéme, v roku 2002 však bol zaznamenaný výrazný nárast abundancie prítomných druhov. Počas povodňových stavov dochádzalo k splaveniu jedincov z okolitých úsekov.

Gastropoda: Monitorovanie suchozemskej malakocenózy bolo v roku 2002 presunuté z vyťaženého vŕbového porastu (TMP 9B) do susedného mladého vysadeného topoľového lesa (TMP 9A). Znamená to vlastne vrátenie miesta odberu vzoriek na pôvodnú lokalitu, na ktorej bol porast v roku 1997 rubnou ťažbou odstránený. Vývoj malakocenózy lokality je v súčasnosti ovplyvnený aj vývojom samotného mladého lesného porastu. Pri porovnaní spoločenstva mäkkýšov vŕbového porastu z predchádzajúceho roka a tohtoročného záznamu je možné badať veľmi podobné druhové zloženie, avšak pri dominancii iných druhov. Kým dominantným druhom vŕbového porastu bol typický druh riedín Vallonia costata, jeho výskyt v topoľovom poraste je v roku 2002 nízky i napriek nízkej zapojenosti vrstiev mladého porastu. Malakocenóza bola tvorená prevažne z lesných mierne vlhkomilných a mezofilných druhov. Dominantné zastúpenie mal mierne vlhkomilný druh Urticicola umbrosus, ktorý sa výborne prispôsobuje i sekundárnym lesným stanovištiam. Hojné zastúpenie bolo ďalej zaznamenané v prípade euryhygrického druhu Fruticicola fruticum a mierne vlhkomilných druhov Aegopinella nitens, Arianta arbustorum. Významný je aj výskyt polyhygrofilných druhov Succinea putris, Carychium minimum, Zonitoides nitidus. Po porovnaní výsledkov tohtoročného monitoringu so zisteniami pred prehradením Dunaja, je možné badať podobnosti. Spoločenstvá terestrickej fauny pozostávali i v období pred prehradením z hygrofilných až mezofilných druhov, v malakofaune sa vyskytovali silvikolné druhy, typické pre lužný les (Biota, 1993). Vyššie uvedené zistenia môžu naznačovať pretrvávanie vhodných stanovištných podmienok pre vývoj spoločenstiev lužného lesa.

   

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého vŕbového lužného lesa a mŕtvym, neprietočným ramenom. Proces zazemňovania ramena prebiehal aj pred prehradením Dunaja a pokračuje aj v súčasnosti. Jeho charakter je však v dôsledku zmeny záplavového režimu oblasti po odklonení Dunaja intenzívnejší. Od roku 1995 sa síce na území vyskytujú pravidelné simulované záplavy, nezabezpečia však prepojenie mŕtveho ramena s hlavným tokom Dunaja, ako to bolo pred prehradením. Extrémna prirodzená záplava v auguste 2002 vytvorila dočasné prepojenie medzi mŕtvym ramenom a ostatnými časťami ramennej sústavy. Z tohto dôvodu bolo rameno na rozdiel od predchádzajúceho roka opäť označené za plesiopotamal.

Hodnotenie fytocenologických zápisov roku 2002 z vŕbového porastu (TMP 10B) je v dôsledku zmien vyvolaných silnou augustovou záplavou sťažené. Keďže letný zápis sa uskutočnil až po záplave, výsledok je ovplyvnený jej silným deštrukčným účinkom hlavne v bylinnej vrstve. V zložení a pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy neboli zaznamenané významné zmeny. Pokryvnosť stromovej vrstvy naďalej kolíše okolo hodnoty 35-40%, pokryvnosť krovinnej vrstvy je nepatrná (3%). Hodnota pokryvnosti bylinnej vrstvy bola počas jarného zápisu 100%, s pomerne bohatou druhovou diverzitou pri celoročnej dominancii Urtica dioica. Napriek tomu, že augustovou záplavou bola veľká časť druhového spektra bylín strhnutá alebo vymletá z porastu, prežívajúce druhy na stres reagovali rýchlou regeneráciou nových výhonkov, resp. vytvorením semenáčikov druhej generácie. Bylinná vrstva vykazovala začiatkom septembra pokryvnosť 95%, pozostávala však iba z troch druhov (Urtica dioica, Rubus caesius, Aster lanceolatus). Je potrebné poznamenať, že v predchádzajúcich rokoch sa z inundácie uvádzal aj výskyt druhu Aster novi-belgii. Po revízii a konzultácii s americkým herbárovým materiálom bolo potvrdené, že v tomto území ide zatiaľ len o výskyt Aster lanceolatus subsp. lanceolatus (Šípošová, 2002). Podobnosť porastu jarného zápisu bola vysoká, po povodni však bola zaznamená výrazne nižšia hodnota. Podstatné zníženie počtu druhov sa odzrkadlilo aj v zastúpení životných foriem v letnom zápise, keď došlo k absencii geofytov a terofytov v zápise a zvýšeniu podielu hemikryptofytov. Vplyv jarnej prirodzenej záplavy nie je možné vzhľadom na absenciu letného zápisu vykonaného pred augustovou povodňou posúdiť. Silné záplavy sú prirodzenou súčasťou inundačných oblastí tokov, vplyvy marcovej a augustovej povodne roku 2002 sa budú z rôznych hľadísk (prínos živín, selekcia druhov) prejavovať i v nasledujúcich rokoch.

Makrofyty: Všeobecná charakteristika makrofytných spoločenstiev mŕtveho ramena je i v roku 2002 porovnateľná s výsledkami monitoringu pred prehradením Dunaja. Vývoj spoločenstiev je priamo ovplyvnený vývojom hydroekofázy v priebehu vegetačného obdobia jednotlivých rokov, pričom rok 2002 bol z tohto hľadiska výnimočný. V ramene sa udržiavala celoročne vysoká hladina vody a počas augustovej záplavy nastalo úplné zaplavenie celej inundácie a mŕtveho ramena, ktoré komunikovalo s ostatnými časťami ramennej sústavy. Plesiopotamal bol aj v roku 2002 lemovaný porastom asociácie Phragmitetum communis, otvorenú vodnú plochu súvisle vypĺňa Ceratophyllum demersum a v litoráli je naďalej možné registrovať výskyt Hydrocharis morsus-ranae, chránených druhov Salvinia natans, Nymphaea alba.

Cladocera: Trend vývoja spoločenstva perloočiek je v plesiopotamali lokality ovplyvnený zarastaním ramena a následným hromadením odumretých zvyškov na dne. V dôsledku toho dochádza k zhoršovaniu podmienok pre planktonické druhy a postupne sa zvyšuje podiel fytofilných druhov a druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit. Spoločenstvo bolo v roku 2002 z hľadiska počtu druhov porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi, ale bol zaznamenaný výrazný nárast počtu i početnosti tychoplanktonických fytofilných druhov. Vo všetkých odberoch mediálu i litorálu, okrem jarnej dominancie pelagického druhu Bosmina longirostris v mediáli ramena, bola v tomto roku prvý krát zaznamenaná výrazná prevaha tychoplanktonických druhov. Ich ústup nebol pozorovaný ani po úbytku makrovegetácie po augustovej povodni.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok bolo síce z hľadiska druhového zloženia mediálu i litorálu v roku 2002 bohaté, početnosť druhov však bola v letnej a jesennej vzorke mediálu nízka. Euplanktonické druhy si svoju dominanciu v mediáli zachovávajú počas celého sledovaného obdobia (od roku 1991). V roku 2002 dominovali pravé planktonity Eurytemora velox a Thermocyclops oithonoides. V osídlení litorálu počas leta došlo k zvýšeniu zastúpenia tychoplanktonických druhov, ktoré doteraz nemali (okrem roku 2001) dominantné zastúpenie. V jarnom a jesennom období naďalej dominovali pravé planktonity, ktoré do litorálu prenikali aj v predchádzajúcich rokoch.

Ephemeroptera, Trichoptera: Hydrologické podmienky roku 2002 boli pomerne vyhovujúce, čo sa odráža aj na zložení spoločenstva podeniek a potočníkov. Jarná a letná silná záplava zabezpečili dostatok vody v mŕtvom ramene, v auguste došlo aj k jeho prepojeniu s okolitými časťami inundácie. Prehrievanie vodného stĺpca nebolo zaznamenané. V týchto podmienkach je možné badať mierny nárast počtu a početnosti druhov podeniek a potočníkov po ich absencii v roku 2000 a sporadického výskytu podeniek v roku 2001. Stagnikolný druh podeniek Cloeon dipterum bol celoročne zastúpený, ďalej boli zaregistrované druhy Caenis horaria, C. luctuosa a C. robusta. Zástupcovia spoločenstva potočníkov neboli v rokoch 2000 a 2001 zaregistrovaní, v jesennom odbere roku 2002 boli nájdené larvy druhu Leptocerus tineiformis, ktorý je silne viazaný na rozširujúce sa makrofyty. Výskyt tohto druhu bol pred rokom 2000 bežný.

Odonata: Druhové spektrum zaznamenaných lariev vážok bolo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne bohatšie a spoločenstvo pozostávalo, s výnimkou jedného zraniteľného stagnikolného druhu (Epitheca bimaculata), z eurytopných druhov. Prítomnosť spomínaného druhu svedčí o faunistickej cennosti biotopu pre vážky. Nízky výskyt stagnikolných druhov môže naznačovať spomalenie procesu premeny plesiopotamalu na paleopotamal, ako aj zamedzenie ďalšej degradácie ramena v dôsledku jeho prepláchnutia pri silnej povodni.

Mollusca: V období pred prehradením Dunaja sa medzi mŕtvym ramenom a okolitou ramennou sústavou vytváralo v čase silných záplav dočasné prepojenie, kedy dochádzalo k premiešavaniu prítomných spoločenstiev, po prehradení čiastočné spojenie nastávalo len počas simulovaných záplav. Izolované spoločenstvo mäkkýšov bolo v posledných rokoch aj napriek širokej potravnej ponuke hojných makrofytických zárastov druhovo i početnostne veľmi chudobné. Podobné výsledky boli zaregistrované v jarnej aj letnej vzorke roku 2002, pričom po jarnom výskyte 7 druhov bol v lete zaznamenaný iba druh Lymnaea stagnalis. Jesenná vzorka bola ovplyvnená deštrukčnou silou extrémnej augustovej záplavy, v dôsledku čoho boli zaznamenané iba tri druhy s pomerne nízkou abundanciou. Vplyvom záplavy však došlo k prepojeniu mŕtveho ramena s okolím, čo môže v nasledujúcich rokoch znamenať oživenie druhového spektra spoločenstva.

Pisces: Počet zistených druhov rýb v paleo-plesiopotamale lokality bol v rokoch 2001 a 2002 výrazne vyšší, než v predchádzajúcom období. Táto pozitívna zmena bola v zarastajúcom ramene v roku 2001 vysvetlená absenciou horúčav a prehrievania vodného stĺpca v letných mesiacoch, a v auguste roku 2002 nastalo prepojenie odrezaného ramena s ostatnou časťou inundácie počas povodňového prietoku. Svoju dominanciu si aj v tomto roku zachovávajú limnofilné druhy Lepomis gibbosus, Rhodeus sericeus, avšak bol zaznamenaný aj výskyt druhov splavených pravdepodobne počas povodne (Aspius aspius). Väčšiu časť vyskytujúcich sa druhov je možné charakterizovať nízkou abundanciou.

Suchozemské taxocenózy tejto lokality vykazujú v roku 2002 znaky pôvodných spoločenstiev inundačného územia Dunaja.

Gastropoda: Monitorovacia plocha, ktorá bola počas roku 2002 dvakrát zaplavená, sa vyznačuje existenciou pôvodnej mokraďovej malakocenózy. Svoju výraznú dominanciu si zachovávajú polyhygrofilné druhy Zonitoides nitidus a Carychium minimum. Spoločenstvo ďalej vytvárajú vlhkomilné a eurytopné druhy s malou početnosťou. Druh Oxyloma elegans indikuje pôvodné vlastnosti stanovišťa a patrí medzi druhy, ktoré rýchlo osídlili pozáplavový substrát spolu s ďalšími výrazne vlhkomilnými druhmi: Succinea putris, Pseudotricha rubiginosa, Zonitoides nitidus. Silou prirodzenej augustovej záplavy totiž došlo k výraznej redukcii druhovej diverzity malakocenózy. Pri zachovaní súčasného regulovaného vodného režimu v ramennej sústave je možné očakávať pretrvávanie tejto pôvodnej malakocenózy, i keď spoločenstvo môže byť v ďalších rokoch poznačené vplyvmi vyťaženia susedného porastu. Prenikanie druhov náročnejších na svetlo je možné zatiaľ badať iba v tesnej blízkosti vyťaženej plochy, prenikajúci synantropný druh Limax maximus bol na monitorovacej ploche zaznamenaný v jarnej a letnej vzorke s jedným exemplárom.

   

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Najrozsiahlejšia monitorovacia plocha, zahŕňajúca suchozemský biotop, obvodové rameno, ktoré pri vyšších prietokoch v Dunaji môže s hlavným tokom komunikovať, a časť hlavného toku Dunaja. Táto časť inundačného územia Dunaja je po prehradení Dunaja pomerne málo poznačená, i keď bol zaregistrovaný mierny pokles hladiny podzemnej vody, najmä pri nižších stavoch v starom koryte Dunaja.

Z hľadiska vlhkostného režimu bola situácia vo vŕbovo-topoľovom poraste lokality v roku 2002 veľmi priaznivá. K silnému zaplaveniu plochy došlo v priebehu vegetačného obdobia dvakrát. Jarná záplava pravdepodobne spôsobila pomalší vývin bylinnej vrstvy, ktorá v čase zápisu mala iba 75 %-nú pokryvnosť a bola nižšia i druhová diverzita vrstvy. Podobné zmeny v stromovej a krovinnej vrstve neboli zaznamenané, ich vývoj bol podobný predchádzajúcim rokom. Dominantnými druhmi bylinnej vrstvy boli okrem invázneho, ale na vodu pomerne náročného druhu Aster lanceolatus i terofyty menej náročné na vodu – Galium aparine, Ficaria bulbifera. V letnom zápise, ktorý bol vykonaný pred augustovou povodňou, je možné badať zvýšenie pokryvnosti vrstiev i ich druhovej diverzity. Bylinná vrstva sa takmer zapojila (95 % pokryvnosť), po odumretí jarných terofytov sa zvýšila pokryvnosť Urtica dioica, Rubus caesius a vlhkomilného invázneho druhu Impatiens glandulifera. Napriek priaznivým vlhkostným podmienkam nebol v roku 2002 zaznamenaný posun vo vlhkostných ekohodnotách spoločenstva. Ich hodnoty sú v posledných rokoch stabilizované, je však potrebné poukázať na dlhodobý výrazný trend ubúdania počtu druhov mokrých a veľmi mokrých biotopov (druhov s ekohodnotou pre vodu 9 a 10). O zaujímavom fakte však svedčia ojedinelé solitéry Quercus robur nachádzajúce sa v oblasti lokality. Napovedajú o dobre vyvinutom poraste z podzväzu Ulmenion (prechodný až tvrdý lužný les) v minulosti. K ďalšiemu vzostupu indexu svetla, tepla a pôdneho dusíka, zaznamenaného v predchádzajúcich dvoch rokoch, v roku 2002 nedošlo. Zmeny týchto faktorov nie je jednoznačne pripísať vplyvu VD Gabčíkovo.

V mokrých až vlhkých obnažených depresiách oblasti sa v rokoch 1990 a 1991 nachádzali porasty litorálnej vegetácie, na najvlhších častiach monitorovacej plochy boli zaznamenané monocenózy Phragmitetum communis. Toto spoločenstvo sa vyvíja na miestach s kolísajúcou hladinou vody, popri čom pravidelne dochádza k obnaženiu povrchu pôdy a k jeho opätovnému zaliatiu. Vývoj spoločenstva makrofýt v sledovanom ramene je v rokoch obnoveného monitoringu (1999-2002) určovaný podobnými podmienkami. Počas jarných a letných mesiacoch roku 2002 bola obnažená iba severná časť pozorovaného ramena, kde sa vegetácia vyvíjala v limóznej ekofáze. Dominantnými druhmi spoločenstva boli Phalaris arundinacea a druh trávy znášajúci zaplavenie Agrostis stolonifera. Okrem nich sa v jarnom alebo letnom zápise výraznejšie uplatnili ďalšie druhy mokrých a veľmi mokrých stanovíšť znášajúce kolísanie hladiny vody, alebo zaplavenie: Galium palustre, Lythrum salicaria, Polygonum amphibium, P. hydropiper, Bidens frondosa. Miestami sa v ramene vytvárali kolónie Carex riparia a C. gracilis. Druhová diverzita bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom v prvých dvoch zápisoch väčšia. Po silnej augustovej záplave však boli niektoré druhy vymleté, preto jesenný zápis vykazoval nízku biodiverzitu. Výrazné zastúpenie dosahovali druhy Phalaris arundinacea, Galium palustre a Polygonum mite. V okrajových častiach ramena bol zaznamenaný zriedkavý, nepatrný výskyt fanerofytov Fraxinus americana a Salix alba v druhej etáži.

Spomalenie rýchlosti prúdenia hlavného toku znížením prietoku a vzdutie hladiny vody nad sútokom odpadového kanála s hlavným tokom spôsobili niektoré zmeny v taxocenózach vodnej fauny Dunaja.

Cladocera: Spoločenstvo z hľadiska druhovej diverzity javí v roku 2002 znaky stabilizácie na pomerne vysokej úrovni (10 druhov). Z hľadiska pomeru zastúpenia euplanktonických a tychoplanktonických druhov bol zaznamenaný tiež priaznivý stav, porovnateľný s obdobím pred prehradením Dunaja. V posledných rokoch (s výnimkou roku 2001) bol zaregistrovaný nárast zastúpenia euplanktonických druhov na úroveň zaznamenanú pred prehradením Dunaja (nad 80%), ktorá bola v roku 2002 dosiahnutá. Pravdepodobne vplyvom silnej augustovej záplavy bolo spoločenstvo na jeseň druhovo i početnostne chudobné.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok je v mediáli hlavného toku naďalej stabilné, v predchádzajúcich rokoch bolo zaznamenané podobné druhové a často aj kvantitatívne zloženie spoločenstva a zachováva sa aj pomer zastúpenia euplanktonických a tychoplanktonických druhov. V ročnom priemere aj pri jednotlivých odberoch dominovali euplanktonické druhy, na jar bol najhojnejší Acanthocyclops robustus, v lete a na jeseň Eurytemora velox.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov boli aj v roku 2002 veľmi chudobné a výskyt druhov bol nepravidelný. Oproti predchádzajúcim dvom rokom, keď podenky vôbec neboli nájdené, jarný výskyt dvoch druhov mierne tečúcich vôd je pozitívnou zmenou. Ich početnosť však bola veľmi nízka a výskyt druhov sa pri ostatných odberoch nezopakoval. Stav spoločenstva potočníkov bol v jarnom a letnom období veľmi podobný so stavom predchádzajúceho roka. V oboch termínoch bol zaznamenaný jediný filtrátor Brachycentrus subnubilus. Kým vyššie jesenné prietoky (nad 3000 m³s^-1 v starom koryte Dunaja) roku 2001 toto spoločenstvo obohatili o ďalšie druhy, vplyvom extrémnych augustových prietokov (nad 7000 m³s^-1 v starom koryte Dunaja) roku 2002 bola fauna dna pravdepodobne vyplavená a v jesennej vzorke nebola zaznamenaná prítomnosť lariev potočníkov.

Mollusca: Odberové miesto sa nachádza v pobrežnej časti hlavného toku Dunaja s miernym prúdením, kolísajúcou hladinou vody a bez vodnej vegetácie. V malakocenóze lokality nedochádza po prehradení Dunaja k výrazným zmenám. Spoločenstvo je i v roku 2002 druhovo pomerne bohaté a svoju dominanciu si okrem reofilného druhu Ancylus fluviatilis zachovávajú k prúdeniu indiferentné ubikvistické ulitníky Lymnaea ovata, Bithynia tentaculata a lastúrnik Dreissena polymorpha. Vysoká abundancia spomínaného lastúrnika pravdepodobne súvisí s bohatou potravnou ponukou pre tohto filtrátora v dôsledku vysokého množstva planktónu vody vytekajúcej do Dunaja z ramennej sústavy. Početnosť reintrodukovaného reofilného druhu Fagotia esperi bola v roku 2002 veľmi vysoká a po dlhšej dobe dochádza k pravidelnému výskytu aj ďalšieho reofilného druhu Theodoxus danubialis. Dlhodobý augustový povodňový stav mohol zapríčiniť jesenný výpadok viacerých druhov a zníženú abundanciu prítomných.

Pisces: Dôsledkom odklonenia väčšej časti prietoku do derivačného kanála sa Dunaj od roku 1992 vyznačuje nižším prietokom, znížením rýchlosti prúdenia a posunutím brehovej čiary, čím sa strácajú úkryty pre ryby. Zloženie ichtyocenózy jednotlivých odlovov je závislé aj od aktuálneho prietoku. Je možné predpokladať, že väčšia časť pôvodného spoločenstva Dunaja si svoju prítomnosť zachováva (i keď s menšou početnosťou), útočisko však nachádzajú v mediálnej časti toku, kde nie sú odlovmi zachytávané. Zoznam druhov zaregistrovaných v roku 2002 je porovnateľný s druhovým zložením predchádzajúcich rokov. Spoločenstvo je tvorené väčšinou eurytopnými druhmi rýb, ale s najvyššou abundanciou sa vyskytoval reofilný expanzívny druh Neogobius kessleri. Ďalšími hojnými druhmi, podobne predchádzajúcim rokom, boli eurytopné Proterorhinus marmoratus a Rutilus rutilus.

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku. K prepojeniu s hlavným tokom dochádza iba pri vyšších prietokoch v Dunaji.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek v ramene bolo aj v roku 2002 pomerne bohaté, i keď v mediáli ramena bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zaznamenaný mierny pokles druhovej diverzity. Výrazná prevaha euplanktonických druhov nad tychoplanktonickými zaznamenávaná pred prehradením Dunaja v mediáli i litoráli ramena nebola v roku 2002 pravidelná. V jarnom odbere mediálu bola početnosť pravých a nepravých planktonitov v podstate vyrovnaná, v jarnej a jesennej vzorke litorálu prevládali tychoplanktonické druhy. Zvýšený výskyt fytofilného druhu Chydorus sphaericus v mediáli ramena (v roku 2001 vysvetľovaný pravdepodobnou eutrofizáciou ramena) sa v roku 2002 nezopakoval. Výraznejšie rozšírenie tychoplanktonických druhov v litoráli ramena však môže upozorňovať na trend zabahňovania ramena a zarastania makrovegetáciou.

Copepoda: Výsledky monitorovania spoločenstva veslonôžok nepotvrdzujú vyššie spomínaný proces zabahňovania ramena. Spoločenstvo z hľadiska druhovej diverzity ostáva na úrovni predchádzajúcich rokov a naďalej pretrváva aj výrazná prevaha (nad 90%) euplanktonických druhov v mediáli i litoráli ramena.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek a potočníkov ramena je v poslednom období veľmi chudobné s nepravidelným výskytom druhov v jednotlivých rokoch. V roku 2002 neboli nájdené larvy podeniek ani potočníkov.

Odonata: V dôsledku bahnitého dna a absencie makrofýt i pobrežnej vegetácie lokalita neposkytuje vhodné životné podmienky pre výskyt spoločenstva vážok. Larvy vážok od roku 2000 neboli zaregistrované. Navrhujeme pokračovať v monitorovaní spoločenstva na vhodnom biotope v blízkosti pôvodnej monitorovacej plochy.

Pisces: Ichtyofauna sa na tejto lokalite sleduje na spodnej a vrchnej strane hrádze Foki z lomového kameňa, oddeľujúcej Palkovičovské rameno od prietočného ramena Dunaja. Hlavným rozdielom týchto dvoch biotopov je, že vody na spodnej strane hrádze nekomunikujú s hlavným tokom Dunaja, kým vody nad hrádzou Foki s Dunajom komunikujú. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma ramenami.

Výskyt stabilného spoločenstva rýb nad hrádzou Foki je výsledkom pravidelného dočasného prepojenia tejto časti monitorovacej plochy so starým korytom Dunaja. Ichtyocenóza sa zvyčejne vyznačuje relatívne vysokou diverzitou a početnosťou druhov popri dominancii eurytopných druhov (Rutilus rutilus, Rhodeus sericeus, Proterorhinus marmoratus). Rozdiely zaznamenané v rámci jednotlivých rokov môžu byť dôsledkom presúvania sa rýb medzi starým korytom a parapotamalom v závislosti od aktuálneho prietoku Dunaja. Rok 2002 bol charakteristický povodňovými prietokmi na jar a koncom leta, v dôsledku čoho bola druhová diverzita i početnosť spoločenstva vysoká.

Pokles druhovej diverzity a početnosti druhov v odrezanej časti ramena pod hrádzou Foki bol v roku 2002 vplyvom povodňových prietokov prerušený. Bol zaznamenaný mierny nárast počtu druhov a štvornásobné zvýšenie ich abundancie. V spoločenstve naďalej dominujú eurytopné druhy (Proterorhinus marmoratus, Rhodeus sericeus), ale opäť sa objavili aj reofilní zástupcovia (Neogobius kessleri, Aspius aspius).

Suchozemské spoločenstvá tejto lokality sú aj po prehradení Dunaja takmer každoročne počas vysokých prietokov v Dunaji zaplavované podzemnou vodou. Vďaka tomu nebol zaznamenaný výrazný posun v suchozemských fytocenózach smerom k suchomilnejšiemu spoločenstvu. Suchozemská malakocenóza však v posledných rokov javí znaky narušenia, dochádza k silnému úbytku hygrofilných druhov. Zmeny sú pravdepodobne zapríčinené zmenou záplavového režimu oblasti, ktorú je možné technickými opatreniami priaznivo usmerniť. V roku 2002 bolo zaznamenané aj zaplavenie povrchovou vodou, ktoré svojou mechanickou silou zredukovalo prítomnú malakocenózu. V nasledujúcich rokoch bude zaujímavé sledovať úspešnosť prípadného návratu euryekných, cudzích druhov v konkurencii eucénnych (charakteristických, pôvodných) druhov adaptovaných na pravidelné záplavy.

Gastropoda: Jarná a letná vzorka malakocenózy bola porovnateľná so zápismi predchádzajúceho roka. Výrazný pokles zastúpenia polyhygrofilného druhu Carychium minimum pretrvával, ako aj vysoká druhová diverzita netypická pre zaplavovaný lužný les. Najhojnejší výskyt euryekného druhu Cochlicopa lubrica v týchto vzorkách je znepokojujúci, i keď bola pomerne vysoká aj početnosť Carychium minimum a ďalších výrazne vlhkomilných druhov: Vitrea crystallina, Zonitoides nitidus. Obnažený substrát jesennej vzorky bol po silnej augustovej záplave obsadzovaný väčšinou polyhygrofilnými druhmi znášajúcimi záplavy (Succinea putris, Pseudotricha rubiginosa, Zonitoides nitidus). Popri tom je prekvapujúci výskyt euryekného druhu Trichia hispida, ktorý nebol vytlačený ani silným selekčným vplyvom záplavy.

   

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčed – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. V blízkosti monitorovacej plochy nedošlo k poklesu hladiny podzemnej vody. V oblasti sa prejavuje i spätné vzdutie hladiny starého koryta a tým aj dostatok vody pre vegetáciu. K zaplavovaniu lokality a k silnému podmáčaniu dochádza i po prehradení.

Na monitorovacej ploche MP 15 sa naďalej zachováva vŕbový porast typický pre mäkké lužné lesy. Porast bol i počas vegetačného obdobia roku 2002 viackrát zaplavený. Priaznivé vlhkostné podmienky umožnili optimálny vývin spoločenstva lužného lesa na začiatku vegetačného obdobia. Hodnoty pokryvnosti i druhová diverzita stromovej a bylinnej vrstvy jarného zápisu ostávajú na vyrovnanej úrovni počas celého sledovaného obdobia, popri prirodzenej absencii krovinnej etáže. Dominanciu v bylinnej vrstve si naďalej zachováva chránený druh Leucojum aestivum (v čase jarného zápisu sa nachádzala vo fenofáze kvetov) spolu s inváznou astrou a lipkavcom močiarnym (Galium palustre). Z dôvodu uskutočnenia letného zápisu po augustovej silnej záplave bol počet druhov bylinnej vrstvy v zápise výrazne znížený. Po záplave bolo zaznamenané rýchle zmladenie druhov Aster lanceolatus a Galium palustre, hojný výskyt mali i ďalšie vlhkomilné druhy – Polygonum hydropiper, Iris pseudacorus, Phalaris arundinacea. Hodnoty podobnosti signalizujú dynamiku porastu i v tomto roku, čo je v podmienkach mäkkého lužného lesa prirodzené. Signifikantný pokles bol zaznamenaný v indexe pôdnej reakcie. Situácia je v tejto oblasti po prehradení Dunaja stabilná, vzhľadom na priaznivý vlhkostný režim lokality sa zmeny neočakávajú.

Hydro-pedologický režim lokality je ustálený, po odklonení Dunaja nedošlo k poklesu hladiny podzemnej vody a pravidelne dochádza i k zaplavovaniu lokality. Pri súčasnej prevádzke vodného diela sa narušenie neočakáva, terestrické spoločenstvá lokality sú stabilné.

Gastropoda: Druhové zloženie typického mokraďného spoločenstva lokality s prirodzene nízkou druhovou diverzitou je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi veľmi podobné. Malakocenóza pozostáva takmer výlučne z polyhygrofilných druhov (Pseudotricha rubiginosa, Succinea putris, Carychium minimum, Zonitoides nitidus), popri ktorých trvalé zastúpenie dosiahol iba mierne vlhkomilný druh Arianta arbustorum. Zástupcovia sú dobre adaptovaní na podmienky cyklického klimaxu, čo dokazuje aj ich pretrvávajúci výskyt po silnej augustovej záplave. Prenikanie xenocénnych (cudzích) druhov je nepravidelné.

  

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Priamy vplyv VD Gabčíkovo na túto lokalitu nebol potvrdený.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja a menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805 a suchozemským biotopom prechodného lužného lesa na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou. Monitoring vážok bol v roku 2002 presunutý zo sledovaného plesiopotamalu do menšieho odrezaného ramena v blízkosti pôvodnej monitorovacej plochy, ktorá sa vyznačuje vhodnými podmienkami pre výskyt vážok. Suchozemská lokalita je i po prehradení Dunaja počas vysokých vodných stavov pravidelne zaplavovaná. V roku 2002 bola zaregistrovaná silná záplava koncom marca a v polovici augusta.

Porast monitorovacej plochy vytvára spoločenstvo prechodného lužného lesa asociácie Fraxino-Populetum podzväzu Ulmenion. Hlavnou porastotvornou drevinou je rovnorodý, rovnoveký porast druhu Populus alba, ktorý vznikol z prirodzenej obnovy. Hodnoty pokryvnosti jednotlivých vrstiev i ich druhová diverzita boli počas jarného zápisu podobné predchádzajúcim rokom. Najhojnejšími druhmi boli Ficaria bulbifera, Urtica dioica, na okraji plochy i vlhkomilný druh Phalaris arundinacea. Ostatné druhy boli prítomné s pokryvnosťou pod 5 %, resp. s ojedinelým výskytom. Na začiatku leta sa v poraste uskutočnila prebierka, pri ktorej boli odstránené podúrovňové stromy a bola preriedená krovinná vrstva. Jej pokryvnosť bola v máji 60 %, kým začiatkom septembra 25 %. Výrazný pokles pokryvnosti bylinnej vrstvy (zo 75 % na 10 %) bol zapríčinený veľkou silou augustovej záplavy. Kalové stopy na stromoch sa nachádzali vo výške 3,5-4 m. Cez preriedenú krovinnú vrstvu mohla záplavová voda prúdiť rýchlejšie a voľnejšie, čím jeho mechanický účinok bol ešte silnejší. Počet druhov bylinnej vrstvy bol počas septembrového zápisu výrazne znížený, zastúpenie regenerujúcich jedincov druhov Rubus caesius a Urtica dioica však už bolo výrazné. Výskyt ďalších druhov bol zriedkavý, nepatrný. Podobnosť porastu (2001/2002) bola po antropickom zásahu a silnej povodni znížená, a pokles bol zaznamenaný i v ekologickom indexe obsahu pôdneho dusíka. Plocha naďalej nie je ovplyvnená vodným dielom Gabčíkovo, vegetačné pomery topoľového porastu sú stabilné.

Makrofyty: Oblasť sa vyznačuje rozmanitosťou ramien, ktoré sú osídlené širokou škálou makrofytických spoločenstiev vyvíjajúcich sa v závislosti od výskytu trvalej hydroekofázy i kolísania hĺbky vody. Hladina vody v ramenách bola v roku 2002 relatívne vysoká a bol častý aj výskyt trvalej hydroekofázy. Spoločenstvá osídľujúce otvorené vodné plochy i litorálne močiarne zárasty sú podobné spoločenstvám predchádzajúcich rokov. Invázne rozšírenie Elodea nuttalii je naďalej charakteristické.

Tento úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter so sezónnym kolísaním hladiny, v priebehu monitoringu sa podstatnejšie nezmenil ani stav vodnej fauny.

Ephemeroptera, Trichoptera: Aj napriek tomu, že na sledovanom úseku Dunaja boli na vyššie umiestnených lokalitách v roku 2002 zaznamenané niektoré druhy podeniek a potočníkov, ich absencia na tejto ploche pretrváva.

Mollusca: Malakofauna lokality je prispôsobená pomerne silnému prúdeniu vody v hlavnom koryte Dunaja a kolísaniu hladiny vody, ktorá je ovplyvnená jednak prirodzenými abiotickými faktormi (zrážky), ale aj fungovaním Vodného diela Gabčíkovo. Spoločenstvo vodných mäkkýšov monitorovacej plochy je pomerne stabilné, i keď tu bola zaznamenaná najnižšia druhová diverzita v rámci monitorovania malakocenóz Dunaja. Spoločenstvo bolo podobne predchádzajúcim rokom tvorené reofilným druhom Ancylus fluviatilis a k prúdeniu indiferentnými druhmi Lymnaea ovata a Dreissena polymorpha. Pokračujúci pokles abundancie spomínaného reofilného druhu však zapríčinil, že najhojnejším druhom spoločenstva v roku 2002 bol druh Lymnaea ovata.

Vodná fauna ramena je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal). K prepojeniu s hlavným tokom dochádza len pri vyšších prietokoch v Dunaji.

Cladocera: Prirodzený proces zarastania ramena prebieha prakticky v celom období monitorovania, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu zastúpenia tychoplanktonických druhov. V miešanej vzorke mediálu a litorálu ramena v jarnom a letnom období roku 2002 naďalej prevládali nepravé planktonity (Chydorus sphaericus, Simocephalus vetulus). Počas silnej augustovej povodne však došlo k odstráneniu rozvinutej makrovegetácie zo stredovej zóny ramena, preto sa jesenná vzorka mediálu vyznačovala výraznou prevahou euplanktonických druhov (Bosmina longirostris).

Copepoda: V druhovej diverzite mŕtveho ramena mimo ovplyvneného územia VD Gabčíkovo došlo v roku 2002 k miernemu poklesu. V miešanej vzorke zarasteného mediálu a litorálu ramena si však svoju dominanciu zachovávajú euplanktonické druhy (Mesocyclops leucarti, Thermocyclops oithonoides, Macrocyclops albidus), ktoré v celoročných priemeroch dominovali počas celého obdobia monitoringu (s výnimkou roku 1999).

Ephemeroptera, Trichoptera: V roku 2002 pretrváva výskyt jediného zástupcu spoločenstva podeniek na tejto lokalite. Prítomnosť stagnikolného druhu Cloeon dipterum bola celoročná s pretrvávajúcou nízkou početnosťou. Po niekoľkoročnej absencii boli v ramene nájdené larvy potočníkov Anabolia furcata, Phryganea bipunctata, pričom abundancia druhu Anabolia furcata bola aj pomerne vysoká.

Odonata: Na novozaloženej monitorovacej ploche ramena boli v roku 2002 nájdené larvy eurytopného druhu Ischnura elegans, semireofilnej vážky Platycnemis pennipes a termofilného druhu Cordulia aenea. Larvy boli pozorované iba pri jarnom odbere, neskôr boli zaznamenané iba lietajúce imága. Larvy mohli byť pri silnej augustovej záplave vyplavené.

Pisces: Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, v dôsledku čoho ostal vodný režim lokality po uvedení VDG do prevádzky v podstate nezmenený. Rameno bolo v marci a auguste roku 2002 počas záplavových prietokov prepojené so starým korytom Dunaja. Tieto podmienky zabezpečili oživenie spoločenstva rýb v starnúcom ramene. Kým druhovú diverzitu predchádzajúcich rokov vytvárali už len 3-4 druhy, v roku 2002 bolo zaznamenaných 10 druhov rýb a v ich početnosti došlo k cca štvornásobnému nárastu. Namiesto limnofilných druhov dominovali eurytopné druhy (Carassius auratus, Proterorhinus marmoratus, Rhodees sericeus). Zastúpenie ohrozeného špecializovaného druhu Misgurnus fossilis, ktorý prežíva i pri extrémnom prehrievaní ramena a nižšom obsahu kyslíka bolo výrazne znížené. Vývoj ichtyocenózy tejto lokality je prepojený s vývojom hydrologického režimu Dunaja. Obnovenie funkčného efektu neresiska fytofilných rýb je podmienené pravidelnou komunikáciou ramena s okolitou sústavou ramien a Dunajom.

Terestrické spoločenstvá tejto lokality nie sú prevádzkovaním VDG priamo ovplyvnené. Hydrologický režim monitorovacej plochy nebol zmenený. Lokalita je i v súčasnosti pravidelne zaplavovaná.

Gastropoda: V dôsledku pravidelných záplav a vysokej členitosti okolia lokality dochádza počas záplav k splachu a premiešavaniu prítomných populácií malakocenózy. Analyzované spoločenstvo teda môže zahŕňať i jedince z okolitého územia a výsledky vypovedajú o širšom okolí monitorovacej plochy. Zoznam zaregistrovaných druhov je v roku 2002 pomerne početný a pozostáva z jedincov s rôznymi ekologickými nárokmi od polyhygrofilných až po euryekné druhy. Dominantné zastúpenie mali v jarnej a letnej vzorke naďalej euryekné (Monachoides incarnatus, Trichia hispida), lesné stredne vlhkomilné (Arianta arbustorum) a mezofilné druhy mäkkýšov (Semilimax semilimax). Po augustovej záplave, počas ktorej voda siahala až do výšky 3,5-4 m, bolo spoločenstvo druhovo i početnostne podstatne chudobnejšie s hojným výskytom polyhygrofilných pionierskych druhov (Succinea putris, Pseudotricha rubiginosa).

7.4. Záver

Vplyvy vodného diela Gabčíkovo majú v jednotlivých častiach sledovaného inundačného územia rôzny charakter aj intenzitu.

Oblasť monitorovacej plochy č. 2600 je ovplyvnená znížením hladiny podzemnej vody po odklonení Dunaja i drenážnym vplyvom toku, v dôsledku čoho dochádza k vysúšaniu lokality. Podobné znaky narušenia však boli v tejto oblasti badateľné v dôsledku zaklesávania dna Dunaja už aj v predchádzajúcich desaťročiach. Lokalita sa nachádza nad dotačným objektom ramennej sústavy, priaznivé vplyvy dotácie vody sa tu neprejavujú. V súčasnosti sú spoločenstvá suchozemských rastlín i živočíchov prevažne tvorené druhmi menej náročnými na vodu a druhmi so širokou ekologickou valenciou, avšak v posledných rokoch je možné badať stabilizáciu spoločenstva na tejto úrovni. Vplyvom dvoch extrémne vysokých prietokov v Dunaji v roku 2002 sa spoločenstvá vyvíjali pomerne priaznivo, rozpadávanie bylinnej vrstvy v letnom období nebolo pozorované. Akvatické spoločenstvá Dunaja sú prispôsobené zmeneným a ustáleným podmienkam. Spoločenstvá sú väčšinou tvorené eurytopnými druhmi pri pretrvávajúcom výskyte reofilných zástupcov.

Vplyv nápustného objektu ramennej sústavy sa v oblasti plochy č. 2603 prejavuje znížením rôznorodosti ramien, prevažná časť ramien je hlboká a prietočná. Vplyvy absencie prirodzených záplav sú zmierňované realizáciou pravidelných simulovaných záplav. Fytocenóza v mladom topoľovom poraste je poznačená prenikaním burinných a synantropných druhov, ktoré však v nasledujúcich rokoch postupným zapojením porastu pravdepodobne ustúpia. Stanovištné podmienky pre suchozemskú malakocenózu sú vyhovujúce. Rastlinné i živočíšne spoločenstvá ramien sú prispôsobené zmeneným podmienkam. Makrofyty sa vyskytujú v oblastiach s miernejším prúdením vody, živočíšne spoločenstvá sú tvorené hlavne eurytopnými druhmi. Ďalšie zmeny v spoločenstvách sa neočakávajú.

Vplyvy vodného diela sú v oblasti plochy č. 2604 menej výrazné, prejavujú sa hlavne zmenou záplavového režimu. Rastlinné spoločenstvá si zachovávajú charakter typického mäkkého lužného lesa, podobne ako suchozemská malakocenóza. Vývoj spoločenstiev v plesiopotamale lokality bol v roku 2002 ovplyvnený prepojením ramena s okolitou časťou inundácie počas dvoch silných záplav, čím bol proces zarastania ramena spomalený. V niektorých živočíšnych spoločenstvách bolo po záplavách zaznamenané obohatenie druhového spektra, iné boli jej silou vyplavené. Priaznivé vplyvy záplav bude možné presnejšie hodnotiť v nasledujúcom roku.

Oblasť monitorovacej plochy č. 2608 je vplyvom prehradenia Dunaja pomerne málo poznačená, ale pri nízkych vodných stavoch Dunaja sú vlhkostné podmienky oblasti zhoršené. I keď štruktúra terestrických rastlinných a živočíšnych spoločenstiev je porovnateľná s výsledkami predchádzajúcich rokov, je možné badať postupný úbytok druhov mokrých a veľmi mokrých biotopov. Silné záplavy roku 2002 pravdepodobne prispeli k vylúčeniu nepôvodných druhov spoločenstiev. Živočíšne spoločenstvá starého koryta Dunaja sú prispôsobené zmeneným podmienkam, spoločenstvá sledovaného ramena sú v posledných rokoch ustálené, prípadné kolísania sú zapríčinené stavom prepojenosti ramena s Dunajom v hodnotenom roku.

Spoločenstvá suchozemských rastlín a živočíchov lokality č. 2609 neboli po odklonení Dunaja postihnuté. V dôsledku umiestnenia monitorovacej plochy v blízkosti starého koryta Dunaja tesne nad jeho vyústením do odpadového kanála majú spoločenstvá dostatok vody a pravidelne dochádza k podmáčaniu.

Priamy vplyv vodného diela Gabčíkovo nebol v oblasti plochy č. 2612 potvrdený, vodný režim oblasti je v podstate zachovaný. Niektoré zmeny zaznamenané v spoločenstvách je možné vysvetliť antropickými zásahmi v hospodárskom lese. Stav sledovaných skupín živočíchov je v posledných rokoch ustálený, avšak v niektorých prípadoch je možné predpokladať vplyv denného kolísania vodnej hladiny vplyvom prevádzky Vodného diela Gabčíkovo. V roku 2002 došlo v čase záplav k prepojeniu ramena s Dunajom, čím sa ichtyocenóza výrazne obohatila. Prerušenie procesu prirodzeného zarastania izolovaného ramena sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne prejaví aj v ostatných sledovaných skupinách živočíchov.