6. LES

6.1. Metodika zberu dát

Rozsah a charakter monitoringu lesa, uskutočňovaného v rámci Dohody z roku 1995 zostal i v roku 2002 v podstate nezmenený. Monitoring vykonáva Lesnícky výskumný ústav - Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo. Na 12 monitorovacích plochách (Obr. 6) boli v desiatom roku monitorovania pozorované nasledovné charakteristiky:

• ročný výškový a hrúbkový prírastok stromov, ako aj obvodový prírastok na troch stromoch na 6 vybraných lokalitách;

• vitalita lesných spoločenstiev terestrickým spôsobom,

• dynamika hladiny podzemnej vody,

• vlhkostný režim,

• a synúzia nedrevnatého podrastu.

V roku 2002 bolo v oblasti inundácie uskutočnené aj letecké snímkovanie zdravotného stavu lesných porastov. Bolo vykonané hodnotenie snímok z hľadiska aktuálneho zdravotného stavu ako aj porovnanie s výsledkami snímkovania z roku 1999.

Pôdne rozbory zamerané na obsah dusíka a fosforu neboli v roku 2002 realizované, pedologický rozbor sa uskutočňuje v trojročných intervaloch.

Sledovanie týždenných obvodových prírastkov sa na vyťažených plochách L-3 a L-6 nahradilo sledovaním na blízkych porastoch s porovnateľnými podmienkami (L-3a a L-6a).

Prerušenie sledovania rastových parametrov znovuvysadených porastov vŕby (na ploche L-3) a šľachteného topoľa “Pannonia (na plochách L-6, L-7, L-9 a L-11) naďalej pretrváva, prvé merania budú uskutočnené cca 2-3 roky po ich vysadení. Vitalita mladých porastov už bola v roku 2002 vyhodnocovaná. Monitoring na plochách L-11a a L-12a bol trvalo zanechaný.

 Tab. 19: Zoznam monitorovaných plôch lesa

Sledované ukazovatele:

• Hrúbka kmeňa -   stanovuje sa meraním priemeru kmeňa vo výške 1,3 m (d_1,3) na všetkých trvalo označených jedincoch na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia

• Výška stromu -     stanovuje sa meraním výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia

• Obvodový prírastok stromov – stanovuje sa meraním obvodu kmeňa stromu vo výške 1,3 m (d_1,3) na vybranej vzorke troch stromov na šiestich monitorovacích lokalitách (L-3a, L-5, L-6a, L-8, L-10 a L-12). Merania sa uskutočňujú týždenne a ich hodnoty sú vynesené do grafov. V prípade, keď sa meranie z rôznych dôvodov uskutoční iba po dvoch, resp. viacerých týždňoch, nameraná hodnota je pred vynesením do grafu vydelená počtom týždňov. Získaná hodnota sa potom vzťahuje na tie týždne, počas ktorých sa meranie neuskutočnilo.

• Bežný ročný výškový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov

• Bežný ročný hrúbkový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru hrúbky stromov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov

• Priemerný ročný výškový prírastok – podiel celkového výškového prírastku stromov pripadajúci na jeden rok

• Priemerný ročný hrúbkový prírastok – podiel celkového hrúbkového prírastku stromov pripadajúci na jeden rok

• Kruhová plocha - stanovuje sa výpočtom pre monitorovanú plochu ako suma kruhových plôch jednotlivých stromov na monitorovanej ploche z odmeranej hodnoty hrúbky stromov

• Zásoba drevnej hmoty - určuje sa z objemových tabuliek pre topoľ Robusta a I-214 na základe priemernej hrúbky a priemernej výšky, násobenej počtom stromov na monitorovanej ploche (neuvažujú sa konáre o hrúbke menšej ako 7 cm)

6.2. Spôsob vyhodnotenia dát

Jednotlivé monitorovacie plochy sú charakterizované nasledovnými základnými informáciami:

• číslo a označenie monitorovanej plochy;

• riečny kilometer lokality (určený na základe mapy mierky 1:10 000);

• poloha monitorovanej plochy v rámci ramennej sústavy, s ohľadom na staré koryto Dunaja a jeho drenážny vplyv;

• stručná charakteristika porastu, vek porastu, hlavné porastotvorné dreviny, dendrometrické charakteristiky;

• stručné hodnotenie abiotických činiteľov a ich vplyvu na vývoj porastu v roku 2002;

• hodnotenie výsledkov merania týždenných obvodových prírastkov na vybraných lokalitách (L-3a, L-5, L-6a, L-8, L-10 a L-12);

• bonitné zatriedenie porastu podľa výškových bonitných kriviek vypracovaných podľa vlastných meraní LVÚ Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo;

• zdravotný stav porastu;

Podrobná charakteristika pôdnych pomerov na jednotlivých lokalitách je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996.

Hodnotenie monitorovacích plôch ďalej zahŕňa grafické hodnotenie výsledkov meraní na základe porovnania týždenných obvodových prírastkov a priebehu hladiny podzemnej vody. Grafické znázornenie kumulatívnych obvodových prírastkov podáva informáciu o postupnom raste sledovaných stromov za celé vegetačné obdobie. Vo všeobecnosti platí, že vývoj priebehu obvodových prírastkov odzrkadľuje mieru dostupnosti a množstvo disponibilnej vody pre porast. Ďalšími faktormi, ktoré vplývajú na veľkosť týždenných obvodových prírastkov sú zrážky a charakter počasia.

6.3.  Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách

V Tab. 20 sú uvedené základné údaje o monitorovacích plochách.

Tab. 20: Základné údaje o minitorovacích plochách

Po presmerovaní veľkej časti prietoku do derivačného kanála sa vplyvom výrazného drenážneho účinku Dunaja očakával v inundačnom území pokles hladiny podzemnej vody. Tento účinok bol na veľkej časti územia eliminovaný napustením ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti. Pomocou regulovania prietoku cez nápustný objekt a línií prehrádzok s uzatvárateľnými priepustmi je možné v určitej časti územia regulovať vodný režim. Táto oblasť siaha od nápustného objektu po vyústenie Bakanského ramena do starého koryta Dunaja a zahŕňa monitorovacie plochy L-5 až L-12. Oblasť s neregulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením odpadového kanála je reprezentovaná plochami L-3 (L-3a) a L-4. V tejto časti inundácie sa prejavuje vplyv spätného vzdutia a vďaka vysokej retenčnej schopnosti pôd sú nepriaznivé vplyvy poklesu minimálnych hladín podzemných vôd zmiernené.

Monitorovacie plochy L-25 a L-26, ktoré sa nachádzajú pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, boli založené v roku 1999. Uvedené plochy nie sú priamo ovplyvnené VD Gabčíkovo a slúžia ako modelové objekty pre vývoj stanovištných podmienok neovplyvnených vodným dielom. Je však potrebné pripomenúť, že veľká hrúbka pôdneho profilu je s ostatnými monitorovacími plochami neporovnateľná.

Z hľadiska abiotických podmienok bol rok 2002 výrazne odlišný od predchádzajúceho obdobia. Extrémne vysoké vodné stavy Dunaja na začiatku a na konci vegetačného obdobia (povodne koncom marca a v polovici augusta) zapríčinili opakované zaplavenie podstatnej časti inundácie.

Lokalita č. 2681, označenie L-3, LS Gabčíkovo, riečny km 1812

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde sa prejavuje vplyv spätného vzdutia. Hydrologický režim lokality je priaznivý, porast sa nachádza pri periodicky zaplavovanom ramene, do ktorej sa v čase zvýšených prietokov dostáva povrchová voda. Tieto záplavy však majú kratší priebeh a vyskytujú sa iba pri vyšších prietokoch. Nepriaznivé vplyvy tejto zmeny sú zmiernené veľkou hrúbkou pôdneho profilu a jeho priaznivým zrnitostným zložením. Po prípadnom zavodnení ramennej sústavy v tejto oblasti by pravdepodobne bolo možné očakávať zlepšenie mierne klesajúcej úrovne hladiny podzemnej vody.

Po vyťažení 30-ročného porastu šľachtenej vŕby bielej v roku 2001, bola plocha na jar roku 2002 opäť zalesnená totožným klonom vŕby - Salix alba Gabčíkovo 9. Dendrometrické charakteristiky mladého porastu neboli v roku 2002 stanovované, posudzoval sa jedine zdravotný stav porastu.

Meranie týždenných obvodových prírastkov bolo v roku 2002 po druhý krát uskutočnené na náhradnej ploche L-3a (Obr. 6-1a, Obr. 6-1b), ktorá sa vyznačuje podobnými abiotickými a biotickými podmienkami ako vyťažená a znovuzalesnená pôvodná monitorovacia plocha. Sledovanie týždenných obvodových prírastkov bude niekoľko rokov prebiehať na tejto náhradnej ploche. Situovanie maximálnych prírastkov do prvej tretiny vegetačného obdobia je pre rok 2002 všeobecne charakteristické, čo bolo zapríčinené dostatkom vlahy po marcovej povodni. Priebeh obvodových prírastkov úzko koreluje s priebehom hladiny podzemnej vody. Z hľadiska absolútnych hodnôt obvodového prírastku bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenaný pomerne výrazný pokles a v priebehu vegetačného obdobia sa častejšie vyskytli nulové týždňové prírastky. Namerané hodnoty však naďalej svedčia o pretrvávajúcom  priaznivom vodnom režime tejto plochy.

V priebehu prvého vegetačného obdobia po výsadbe vŕbových klonov sa nezaregistroval zvýšený výskyt chorôb ani škodcov.

 Lokalita č. 2682, označenie L-4, LS Gabčíkovo, riečny km 1816

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku starého Dunaja a derivačného kanála, kde sa prejavuje spätné vzdutie. Oblasť je ovplyvnená všeobecným poklesom nízkych a priemerných hladín podzemných vôd, ale pri vyšších vodných stavoch býva zaplavená. Záplavy sú však zriedkavejšie a majú kratší priebeh. V celku je možné hovoriť o priaznivom hydrologickom režime lokality, i keď hladina podzemnej vody v čase vegetačného kľudu klesá do štrkového podložia. Negatívne zmeny sa vďaka výbornej retenčnej schopnosti pôdnych horizontov v lesných spoločenstvách prejavujú nevýrazne. Napriek tomu, bez vykonania vhodných opatrení je možné územie považovať za potenciálne ohrozené. Jedným z nich by bolo zavodnenie ramennej sústavy tejto oblasti, ktorá je v súčasnosti takmer vyschnutá.

Porast tejto lokality je tvorený 28-ročným porastom šľachteného topoľa „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta. Výškový rast stromov vo veku po kulminácii je naďalej uspokojivý, priebeh výškového rastu zapadá do oblasti medzi výškovými krivkami pre bonitu 36 a 40. Dlhodobé hodnotenie hrúbkového prírastku stromov vykazuje mierne klesajúci trend, avšak vzhľadom na vek porastu bol i v roku 2002 zaznamenaný uspokojivý rast jedincov. Prírastok na kruhovej ploche, objeme stredného kmeňa a zásobe porastu je primeraný veku a stavu porastov.

Z hľadiska rozšírenia hnedého miazgotoku (Erwinia cancerogena) a vredovky topoľovej (Chondroplea populea) stupeň napadnutia sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ostal nezmenený (stupeň č. 3 – častý výskyt). Negatívny dopad na celkový zdravotný stav stromov mal v roku 2002 atypický vývoj počasia cez vegetačné obdobie. Vplyvom vysokých teplôt a vlhkosti vzduchu nastali vyhovujúce podmienky pre premnoženie niektorých druhov hrdzí (najagresívnejšia bola Melamspora laricipopulina). Mierne rozšírenie hrdzí na topoľoch na konci vegetačného obdobia je pravidelné, avšak ich premnoženie v polovici augusta vyvolalo predčasný opad olistenia –defoliácia miestami dosiahla aj hodnotu 60 %. V posledných rokoch dochádza k redukcii plošnej výmery klonu „Robusta“ v inundačnom území. Keďže klon sa vyznačuje všeobecným poklesom odolnosti voči bakteriálnym a hubovým ochoreniam, po rubnej ťažbe sú plochy väčšinou zalesnené inými uznanými klonmi.

Lokalita č. 2683, označenie L-5, LS Gabčíkovo, riečny km 1821,5

Plocha sa nachádza v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Leží v tesnej blízkosti napúšťaného ramena, na vzdialenejšej strane od starého koryta Dunaja, v dôsledku čoho je jeho drenážny účinok nevýrazný. Hladina podzemnej vody sa počas celého roka pohybuje v hrubej pôdnej vrstve s priaznivým zrnitostným zložením, čo zabezpečuje priaznivé stanovištné podmienky pre vývoj topoľového spoločenstva. Podzemná voda sa nachádza v dostatočnej hĺbke počas celého vegetačného obdobia. V blízkosti monitorovacej plochy (tesne nad líniou G) sa vyskytujú aj stále podmáčané lesné porasty. Hladina podzemnej vody má v období od prehradenia Dunaja jasne stúpajúci charakter, i keď vplyv umelých záplav inundácie Dunaja sa na pozorovanej lokalite výrazne neprejavuje.

Porast tejto monitorovacej plochy tvorí 28-ročný lužný les so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Výšková a hrúbková prirastavosť stromov v roku 2002 zaostávala za prekvapujúco vysokými hodnotami predchádzajúceho roku, jej priebeh je však naďalej uspokojivý. Výškový rast stromov zodpovedá výškovej krivke pre bonitu 40. Hodnoty priemerných ročných prírastkov stromov po kulminácii klesajú veľmi pozvoľna. Keďže počet stromov na ploche v posledných rokoch nepoklesol, kruhová plocha a zásoba drevnej hmoty sa postupne zvyšujú.

V hodnotách kumulatívnych obvodových prírastkov troch sledovaných stromov bol v roku 2002 zaznamenaný výrazný pokles, hoci hladina podzemnej vody sa v podstatnej časti vegetačného obdobia nachádzala na úrovni podobnej roku 2001 a územie bolo, na rozdiel od predchádzajúceho roku, dvakrát zaplavené. Maximálne hodnoty prírastkov boli pomerne rovnomerne rozdelené na začiatok a druhú polovicu vegetačného obdobia. Výskyt nulových týždňových prírastkov bol hojnejší (Obr. 6-2a, Obr. 6-2b).

Odolnosť tohto rozšíreného klonu proti škodcom bola naďalej pomerne dobrá. Na lokalite bol zaregistrovaný ojedinelý alebo slabý výskyt niektorých listových a technických škodcov. Vplyvom atypického vývoja počasia počas letných mesiacov bola zaznamenaná mierne znížená odolnosť klonu voči hubových chorobám (Marssonina brunnea, Melamspora sp.), v dôsledku čoho došlo i k predčasnej strate asimilačných orgánov stromov (defoliácia do 15%).

Lokalita č. 2684, označenie L-6, LS Gabčíkovo, riečny km 1824,5

Plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením Bakanského ramena do starého koryta Dunaja. Územie nie je postihnuté drenážnym účinkom starého koryta. Dostatočná hrúbka pôdneho horizontu, jeho priaznivé zrnitostné zloženie a priaznivá hĺbka hladiny podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia zabezpečujú priaznivé vlhkostné podmienky pre vývoj lužných spoločenstiev. Úroveň hladiny podzemnej vody má v celom období po prehradení Dunaja vyrovnaný charakter.

28-ročný porast šľachteného topoľa „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta bol z dôvodu dosiahnutia rubného veku začiatkom roka 2002 vyťažený. Plocha bola následne zalesnená rezistentným novošľachteným topoľom Populus x euroamericana “Pannonia“. Vysadený mladý porast bol na konci vegetačného obdobia hodnotený z hľadiska zdravotného stavu, zisťovanie dendrometrických charakteristík sa začne niekoľko rokov po výsadbe.

S cieľom neprerušiť monitorovanie týždenných obvodových prírastkov stromov boli meracie zariadenia premiestnené z vyťaženej plochy (L-6) do susedného porastu (L-6a), ktorý sa vyznačuje podobnými abiotickými a biotickými podmienkami. Sledovanie týždenných obvodových prírastkov bude niekoľko rokov prebiehať na tejto náhradnej ploche, následne sa opätovne presunie na pôvodnú plochu.

Výsledky týždenných meraní ukazujú, že obvodové prírastky náhradných stromov mali dva vrcholy – prvý na začiatku vegetačného obdobia po marcovej povodni, druhý v druhej polovici vegetačnej doby. Kumulatívne hodnoty prírastkov sú na úrovni predchádzajúcich rokov, pomerne nízke hodnoty súvisia s vysokým vekom porastu (Obr. 6-3a, Obr. 6-3b).

I napriek tomu, že novošľachtený klon topoľ “Pannonia“ sa vyznačuje znakmi rezistencie, v priebehu vegetačného obdobia roku 2002 došlo vplyvom výrazných teplotných a vlhkostných zmien k zníženiu jeho odolnosti o jeden stupeň. Na mladom poraste bol zaregistrovaný ojedinelý výskyt listových škodcov a hubového ochorenia spôsobeného vredovkou topoľovou (Chondroplea populea).

Lokalita č. 2685, označenie L-7, LS Gabčíkovo, riečny km 1828,5

Monitorovacia plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Vplyv drenážneho účinku starého koryta Dunaja je nevýrazný. Podzemná voda je v súčasnosti v takmer stálom kontakte s nadložnou pôdnou vrstvou, nie je možné však zanedbať fakt, že úroveň hladiny podzemnej vody po prehradení Dunaja má mierne klesajúci charakter. Tento jav je možné v priaznivom smere ovplyvniť realizáciou riadených záplav v inundácii.

Porast monitorovacej plochy tvorí mladý topoľ “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia, ktorý bol vysadený v roku 2001. Z dôvodu veľmi nízkeho veku porastu sa zisťovanie dendrometrických charakteristík v roku 2002 ešte neuskutočňovalo, bol sledovaný iba zdravotný stav porastu.

Výrazné teplotné a vlhkostné zmeny počas vegetačného obdobia roku 2002 vyvolali mierny pokles odolnosti rezistentného topoľa “Pannonia“ s ojedinelým výskytom vredovky topoľovej (Chondroplea populea) a listových škodcov.

Lokalita č. 2686, označenie L-8, Urbariát Bodíky, riečny km 1831,5

I napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody a nie je ovplyvnená drenážnym účinkom starého koryta Dunaja, dlhodobý trend vývoja hladiny podzemnej vody je klesajúci. Kontakt medzi nadložnou pôdnou vrstvou a hladinou podzemnej vody sa i v roku 2002 vytváral iba krátku dobu počas dvoch záplav. Z dôvodu vysokej fyziologickej hrúbky pôdy a jej priaznivého zrnitostného zloženia je však obsah vody v pôde naďalej vyhovujúci. Udržanie, resp. zlepšenie súčasných stanovištných podmienok oblasti by bolo možné dosiahnuť viacnásobnou realizáciou umelej záplavy oblasti inundácie počas vegetačného obdobia pri súčasnom zvýšení hladín v starom koryte Dunaja.

Na monitorovacej ploche sa nachádza 24-ročný porast so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta. Výškový a hrúbkový prírastok stromov ostáva i v roku 2002 na pomerne vysokej úrovni, podobnej predchádzajúcemu roku. I keď rast topoľov je i na tejto ploche po kulminácii, klesá iba mierne a výškový rast klonu naďalej zodpovedá približne bonite 40. Počet stromov na ploche sa znížil zo 41 na 40.

Priebeh týždňových obvodových prírastkov bol v roku výrazne jednovrcholový, s maximálnymi hodnotami na začiatku vegetačného obdobia. Kumulatívne hodnoty prírastkov namerané na troch vybraných stromoch boli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nižšie, a to aj napriek povrchovému zaplaveniu počas oboch záplav roku 2002 (Obr. 6-4a, Obr. 6-4b).

Okrem opakujúceho sa častého výskytu hnedého miazgotoku (stupeň napadnutia č. 3) bol v roku 2002 potvrdený i opätovný slabý výskyt hubových ochorení spôsobených hubami Chondroplea populea a Melamspora sp. (stupeň napadnutia č. 2). Vplyvom chorôb sa zaznamenalo predčasné žltnutie listov a ich následný opad. Zdravotný stav porastu bol pravdepodobne poznačený atypickým vývojom počasia v priebehu vegetačného obdobia. Vysoké teploty a vyššia vlhkosť vzduchu vytvárali optimálne podmienky pre šírenie chorôb.

Lokalita č. 2687, označenie L-9, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Lesné spoločenstvo sa nachádza na území s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Vplyv drenážneho účinku starého koryta Dunaja je na tejto ploche nevýrazný. Po uvedení VDG do prevádzky je možné plochu charakterizovať miernym poklesom hladiny podzemnej vody, avšak s ustáleným obsahom vody v pôdnych horizontoch. Územie bolo počas vegetačného obdobia roka 2002 dvakrát zaplavené, ale hladina podzemnej vody v oboch prípadoch za krátke časové obdobie znova poklesla do štrkopiesočnatej – štrkovej vrstvy, kde sa nachádzala počas zvyšnej časti vegetačného obdobia. Nutnosť realizácie riadených záplav za súčasnej podpory zvýšených hladín v starom koryte Dunaja sa potvrdzuje aj na tejto lokalite.

Dendrometrické charakteristiky mladého porastu novošľachteného topoľa “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia neboli v druhom roku po výsadbe ešte sledované. Monitoring bol v roku 2002 zameraný na zisťovanie zdravotného stavu porastu.

Vo vegetačnom období roku 2002 bol v poraste zaregistrovaný iba ojedinelý výskyt hubového ochorenia Chondroplea populea a listových škodcov.

Lokalita č. 2688, označenie L-10, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Plocha sa nachádza v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ale z dôvodu jej malej vzdialenosti (100 m) od starého koryta Dunaja je vplyv drenážneho účinku významný. Hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia väčšinou nie je v kontakte s pôdnou vrstvou, podstatnú časť vegetačného obdobia roku 2002 sa nachádzala v hĺbke cca 350 cm. Nad hranicu štrkopiesočnatej – štrkovej vrstvy vystúpila iba krátku dobu (2-3 týždne) v čase povodní v marci a auguste. Priaznivý vplyv zvýšenia hladín v starom koryte Dunaja by bol v tejto oblasti výrazný. Potrebu zvýšenia hladín vody v Dunaji dokazuje i dlhodobo klesajúci obsah vody v pôde.

Na sledovanej ploche sa nachádza 24-ročný porast topoľa šľachteného „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Bežný ročný výškový i hrúbkový prírastok stromov ostáva na úrovni predchádzajúcich rokov, aj keď dlhší časový rad údajov priemerných ročných prírastkov poukazuje na ich mierne klesajúci charakter. Výškový rast topoľov aj po kulminácii rastu zodpovedá výškovej krivke pre bonitu 40. Rast stromov dosiahol svoj vrchol na začiatku vegetačného obdobia, ale ostáva pomerne vyrovnaný počas celého obdobia rastu. Počet stromov monitorovacej plochy ostal nezmenený.

Obvodové prírastky troch vybraných stromov sú v posledných rokoch pomerne rozkolísané a z ich vývoja je možné predpokladať, že rast stromov je okrem hĺbky hladiny podzemnej vody ovplyvnený i rozložením a množstvom zrážok, ktoré vďaka dobrej retenčnej schopnosti vrchných pôdnych horizontov napomáhajú udržiavať vhodné stanovištné podmienky pre rast topoľov. Hodnota kumulatívneho obvodového prírastku pre strom č. 3992 bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom podstatne nižšia, na ostatných dvoch sledovaných stromoch výrazné zmeny neboli zaznamenané.(Obr. 6-5a, Obr. 6-5b)

Zdravotný stav stromov stagnuje na úrovni predchádzajúcich rokov. Hubové a bakteriálne ochorenia stromov, listový i technický škodcovia boli zaznamenaný s ojedinelým, alebo slabým výskytom. Škody spôsobené abiotickými činiteľmi neboli registrované.

Lokalita č. 2689, označenie L-11, Urbariát Holice, riečny km 1834,5

Napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, porast plochy je poznačený nedostatkom vody pre koreňový systém rastlín. Hladina podzemnej vody je podstatnú časť vegetačného obdobia vplyvom silného drenážneho účinku starého koryta Dunaja zaklesnutá do štrkového podložia. V priebehu roka 2002 boli zaznamenané dva krátkodobé výstupy hladiny podzemnej vody do pôdnej vrstvy, a to v čase marcovej a augustovej povodne. Rastlinné spoločenstvá sú v tejto časti inundácie výrazne odkázané na zrážkovú vodu. V prípade, že nedôjde k zvýšeniu hladiny vody v starom koryte Dunaja, lesné spoločenstvo je možné považovať za ohrozené.

Mladý porast novošľachteného topoľa “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia nebol z hľadiska rastových parametrov druhý rok po vysadení sledovaný. V roku 2002 bol hodnotený len z hľadiska zdravotného stavu.

Na rezistentnom klone topoľa bol zaznamenaný ojedinelý výskyt hubového ochorenia Chondroplea populea a listových škodcov.

Lokalita č. 2690, označenie L-12, Urbariát Holice, riečny km 1838

I keď sa plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody a drenážny účinok starého koryta Dunaja sa na nej výrazne neprejavuje, patrí v súčasnosti medzi plochy s najnepriaznivejšími abiotickými podmienkami. Vplyvom malej fyziologickej hĺbky pôdy a jej nepriaznivého zrnitostného zloženia hladina podzemnej vody nie je počas vegetačného obdobia v kontakte s pôdnou vrstvou. Výnimkou boli krátke časové obdobia roku 2002 počas záplav v marci a auguste. Obsah vody v pôde i hladina podzemnej vody majú v posledných rokoch klesajúci trend. Oblasť je možné považovať za ohrozenú. Z hľadiska zlepšenia resp. udržania súčasných stanovištných podmienok je potrebné spomenúť priaznivý vplyv prirodzených, resp. umelých záplav, ktorý sa i v roku 2002 jednoznačne prejavil v hodnotách týždňových obvodových prírastkov stromov. Dokazuje to ovplyvnenie koreňovej zóny stromov aj napriek vysoko položenej štrkovej vrstve.

Porast lokality tvorí 30-ročný topoľ šľachtený „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Miera prirastavosti stromov ostáva i niekoľko rokov po kulminácii vysoká, i keď dochádza k pomalému poklesu priemerných ročných prírastkov. Rast topoľov naďalej zodpovedá približne výškovej krivke pre bonitu 40. V počte stromov zmena v roku 2002 nenastala.

Z dôvodu nepriaznivého umiestnenia hladiny podzemnej vody sa na lokalite v posledných rokoch predpokladá nízky rast stromov. Tento predpoklad sa však nesplnil ani v roku 2002. Boli zaznamenané najvyššie hodnoty kumulatívnych obvodových prírastkov v sledovanej oblasti inundácie. Ďalšou zaujímavosťou boli vysoké obvodové prírastky stromov po druhej záplave v polovici septembra. Podobný intenzívny rast porastu na konci vegetačného obdobia nebol na ostatných plochách zaregistrovaný. Zvýšenú vlhkosť po povodni mohol porast využiť vďaka svojmu dobrému zdravotnému stavu, ktorý nebol poznačený premnožením hrdzí, ako na ostatných plochách.(Obr. 6-6a, Obr. 6-6b)

Zdravotný stav topoľov ostáva i napriek menej priaznivým stanovištným podmienkam nezmenený, bol zaregistrovaný opätovný ojedinelý výskyt listových a technických škodcov a slabý výskyt bakteriálnych a hubových chorôb.

Lokalita č. 3802, označenie L-25, Urbariát Medveďov, riečny km 1806

V roku 1999 bola v oblasti Medveďova založená lesnícka monitorovacia plocha L-25. Táto monitorovacia plocha, spolu s plochou L-26, sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja a slúži ako referenčná plocha. Priebeh hladiny podzemnej vody je na oboch plochách podobný priebehu hladín na monitorovacích plochách inundácie pred prehradením Dunaja. Z hľadiska abiotických podmienok je však pomerne výrazný rozdiel v značnej hrúbke pôdnych horizontov s vyhovujúcim kapilárnym vzlínaním.

Na ploche sa nachádza porast osemročného topoľa - Populus x euroamericana Pannonia, ktorý prevažne patrí do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. V roku 2002 bola stredná výška stromov 22,5 m, ich stredná hrúbka 21 cm. V hodnotách priemerných ročných prírastkov bol zaznamenaný nárast, priemerný výškový prírastok dosiahol hodnotu 3,2 m a hodnota priemerného hrúbkového prírastku bola 3 cm. K poklesu počtu stromov nedošlo. Výškový i hrúbkový rast porastu je v mladom veku na stanovišti s priaznivými podmienkami mimoriadne intenzívny.

Z hľadiska zdravotného stavu porastu sa novošľachtený topoľ “Pannonia“ vyznačuje znakmi rezistencie, v roku 2002 bol naďalej zaznamenaný iba ojedinelý výskyt listových škodcov a vredovky topoľovej.

Lokalita č. 3803, označenie L-26, Urbariát Kľúčovec, riečny km 1803

Monitorovacia plocha L-26 bola založená v roku 1999 pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Hĺbka pôdy je vyše 6 m, vďaka čomu sa územie vyznačuje priaznivými vlhkostnými podmienkami.

Na ploche sa nachádza šesťročný porast topoľa „Gigant“ - Populus x euroamericana Gigant, územie bolo zaradené do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. Porast dosiahol v roku 2002 strednú výšku 18,5 m a strednú hrúbku 17,3 cm. Hodnoty priemerných ročných prírastkov ostávajú približne na úrovni predchádzajúceho roka, hodnota priemerného výškového prírastku bola 3,1 m a priemerného ročného hrúbkového prírastku 2,9 cm. Pokles počtu stromov nebol zaznamenaný. Veľmi intenzívny rast mladých stromov aj v roku 2002 svedčí o priaznivých vlhkostných podmienkach biotopu.

Euroamerický klon topoľa “Gigant“ sa vyznačuje znakmi rezistencie. Na mladých jedincoch bol v roku 2002 naďalej zaregistrovaný iba ojedinelý výskyt vredovky topoľovej a listových škodcov.

6.4.  Zhodnotenie zdravotného stavu lesov na základe leteckého snímkovania

Letecké snímkovanie lesných komplexov medzi pôvodným korytom Dunaja a derivačným kanálom bolo vykonané 17.8.2002 na farebný infračervený film Kodak IRC 2443. Nasnímaná plocha má rozlohu cca 8000 ha. Hodnotené územie je obsiahnuté na 80 snímkach, na ktorých je zobrazené staré koryto Dunaja a ramenná sústava na slovenskej strane s príslušným lužným lesom. Po spracovaní tohto materiálu boli zostavené digitálne ortofotomapy územia, mapa zdravotného stavu lesov (Obr. 6-7a, b, c) a mapa zmien zdravotného stavu lesov (1999-2002) (Obr. 6-8a, b, c) s vyznačenými trvalými monitorovacími plochami v mierke 1:20 000. V čase snímkovania vrcholila na Dunaji povodeň, v dôsledku čoho bolo prakticky celé záujmové územie zatopené vodou do výšky 3-4 m.

Použitý spektrazonálny film zaznamenáva rozdiely v odraze elektromagnetického žiarenia od vegetácie v závislosti na stupni jej poškodenia, nositeľom informácie o zdravotnom stave porastov je intenzita odraznosti elektromagnetického žiarenia. Lesné dreviny rastúce v optimálnych podmienkach majú zdravý asimilačný aparát, ktorý pre fotosyntetickú asimiláciu absorbuje podstatnú časť dopadajúceho žiarenia. Menšia odrazená časť žiarenia vytvára na filme tmavší tón červenej farby. Opačným prípadom je odraznosť žiarenia od neasimilujúcich objektov (odlesnené plochy). Pri kvantifikácii poškodenia lesa je ďalej potrebné brať do úvahy aj rozdiely v odraznosti žiarenia spočívajúce v druhu dreviny, veku a zakmenení porastu.

S cieľom klasifikácie poškodenia zdravotného stavu drevín boli pre každú leteckú snímku definované referenčné plochy s rôznym stupňom poškodenia korún. Pre definovanie referenčných plôch boli využité údaje defoliácie získané terestrickým monitoringom. Klasifikácia sa vykonala metódou maximálnej pravdepodobnosti. Metodický postup hodnotenia defoliácie vychádzal z manuálu EÚ (Gross, 2000).

Prehľadné informácie o vývoji poškodenia lesov (1996-2002) sú uvedené v Tab. 21. Stupnica poškodenia vychádza z klasifikácie programu ICP Forests pre vyjadrenie priemernej defoliácie. Z hodnotenia boli vylúčené obnovované porasty s rozsiahlymi rúbaniskami a novozaložené nezapojené porasty. Z tabuľky jednoznačne vyplýva, že v období od roku 1996 dochádza k zväčšovaniu plochy porastov s defoliáciou pod 20 % a ubúdaniu plôch so slabým a stredným poškodením.

Tab. 21: Vývoj poškodenia lesov v rokoch 1996, 1999 a 2002

Priemerná defoliácia porastov záujmového územia bola v roku 2002 12,3 % (v roku 1996 – 16,9%, v roku 1999 – 13,2%), kým celoslovenský priemer defoliácie listnatých porastov bol 19% (Bucha a kol., 2002). Väčšina poškodených porastov sa nachádza v hornej časti záujmového územia v oblasti Dobrohošte.

Presun porastov medzi jednotlivými defoliačnými triedami v období 1999-2002 je uvedený v Tab. 22.

Tab. 22: Porovnanie defoliačných tried medzi rokmi 1999 a 2002

Z celkového počtu 641 hodnotených porastov 278 (128+127+23+0+0) nezmenilo svoj zdravotný stav (porasty nachádzajúce sa po uhlopriečke tabuľky), čo predstavuje 43,4 %. O jednu defoliačnú triedu sa zdravotný stav zhoršil u 142 porastov (100+29+11+2), čo je 22,2 %, o jednu defoliačnú triedu sa zdravotný stav zlepšil u 155 porastov (75+72+7+1), čo je 24,2 % . Tieto zmeny, vzhľadom na chybu s akou sú porasty klasifikovnaé do tried, je však treba interpretovať ako štatisticky nepreukazné. Za štatisticky preukaznú zmenu môžeme považovať presuny väčšie ako ± 1 defoliačná trieda. Po takomto vyhodnotení je možné dospieť k záveru, že svoj zdravotný stav preukazne zhoršilo 27 porastov (22+1+0+4+0+0), čo predstavuje 4,2 % porastov a zdravotný stav sa zlepšil u 39 porastov (19+2+17+0+0+1), čo predstavuje 6 % porastov. To znamená, že 89,8 % porastov svoj stav nezmenilo, resp. zmenu nie je možné považovať za významnú.

Zdravotný stav porastov záujmového územia bol v roku 2002 veľmi dobrý. Klasifikácia zdravotného stavu pomocou indikátora defoliácie nepreukázala nepriaznivý vplyv vodného diela na lesné spoločenstvá.

6.5.  Záver

Lesnícke monitorovacie plochy záujmového územia VD Gabčíkovo v úseku medzi Dobrohošťou a Sapom sú rozmiestnené v porastoch šľachtených topoľov a vŕb. Pomer zastúpenia jednotlivých klonov topoľov sa v posledných rokoch mení, po rubnej ťažbe sú plochy väčšinou zalesňované novošľachteným rezistentným klonom topoľa – Pannonia. Monitoring dendrometrických charakteristík mladých porastov na pôvodných plochách bude znova zahájený až niekoľko rokov po ich výsadbe.

Z výsledkov monitoringu vyplývajú nasledovné závery:

• Rastové parametre stromov v celej ovplyvnenej oblasti naďalej vykazujú vysoké hodnoty, rast stromov zodpovedá približne výškovej krivke pre bonitu 40. Hodnoty priemerných ročných výškových a hrúbkových prírastkov klesajú vzhľadom na vysoký vek porastov veľmi pozvoľna.

• Zdravotný stav stromov bol na základe terestrického hodnotenia vyhovujúci, na plochách (okrem plôch L-4 a L-8) bol zaznamenaný iba ojedinelý alebo slabý výskyt škodcov. Stav porastov je ustálený.

• Výsledky leteckého snímkovania zdravotného stavu porastov nepoukazujú na nepriaznivý vplyv VD Gabčíkovo na lesné spoločenstvá. Ich zdravotný stav je stabilný, priemerné hodnoty defoliácie sú v porovnaní s celoslovenských priemerom defoliácie listnatých drevín nižšie, čo poukazuje na vhodné stanovištné pomery záujmového územia. Po porovnaní výsledkov leteckého snímkovania z roku 1996 a 1999 je možné konštatovať celkové mierne zlepšenie stavu porastov.

• Dlhodobé trendy vývoja hladiny podzemnej vody a obsahu vody v pôdnych horizontoch vykazujú v niektorých častiach záujmového územia klesajúcu tendenciu. V dôsledku týchto zmien sú najviac ohrozené príbrežné spoločenstvá pri koryte Dunaja a porasty v oblasti nad nápustným objektom v okolí Dobrohošte. Výsledky monitorovania abiotických podmienok v strednej časti inundácie (L-5 – L-9) tiež potvrdzujú priaznivý vplyv pravidelných záplav inundácie a potrebu zvýšenia hladiny vody v Dunaji. V oblasti pod vyústením Bakanského ramena do starého koryta Dunaja by bolo z dlhodobého hľadiska potrebné vykonať zavodnenie ramennej sústavy.

• Augustová povodeň v roku 2002 potvrdila potrebu funkčnosti ramennej sústavy z hľadiska zlepšovania vlhkostných podmienok inundácie. Ak dôjde k poškodeniu objektov (ako sa to stalo počas marcovej povodne), poškodenia je potrebné v čo najkratšom časovom úseku odstrániť.

• Zavedenie okamžitého vyhodnocovania meraní obsahu vody v pôdnych vrstvách do 150 cm by umožnilo korigovanie prietokov do ramennej sústavy i operatívne signalizovanie potreby umelých záplav.