4. Kvalita podzemných vôd

4.1. Metodika zberu dát

V monitoringu kvality podzemných vôd v hydrologickom roku 2002 nastala jedna významná zmena. Vodárenský objekt č. 906 bol vyradený z prevádzky, preto bol nahradený susedným objektom č. 907, ktorého dlhodobé kvalitatívne ukazovatele boli porovnateľné s ukazovateľmi vyradeného objektu. Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZsVaK), Vodární a kanalizácií Bratislava (VaK) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda (KSPV) (Tab. 12). Objekty vodární, okrem pozorovacieho vrtu č. 87, sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty. Studne vzorkované organizáciami VaK a SHMÚ sa sledovali štvrťročne. Studne vzorkované ZsVaK sa okrem Vojky (467) a Bodíkov (485) sledovali v mesačných intervaloch (Obr. 4).

Tab. 12: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         ChSK_Mn, TOC, SiO₂

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZsVaK Bratislava, VaK Bratislava, ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP š.p. OZ PD, závod Dunaj, Bratislava. Analytické postupy uvedené v novelizovanej norme (júl 1998) STN 75 7111 vychádzajú z normy STN 830520, Fyzikálno-chemický rozbor pitnej vody, prípadne zo STN ISO, STN EN, ISO, EN ISO a iných odporúčaných noriem. Odporúčané normy sú presne uvedené v Prílohe D normy STN 75 7111.

 Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

SHMÚ

V teréne sú stanovované teplota vody, pH, merná vodivosť pri teplote vody T, merná vodivosť pri T = 25 °C, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia, KNK_4.5 a ZNK_8.3. Celková alkalita a acidita je stanovená titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody sú odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpá sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie) je umiestnené pod hladinou podzemnej vody a slúži na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni; druhé (ponorné) slúži na simultánny odber vzorky z filtra z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixujú na základe požiadaviek laboratória. Vzorka je transportovaná v chladničke a dopravená do laboratória do 24 hodín.

Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3: (Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi, marec 1999). Analýza odobratých vzoriek podzemných vôd z pozorovacích objektov prebieha v dvoch laboratóriách: v ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP š.p. OZ Povodie Dunaja, závod Dunaj, Bratislava. Časť vzoriek sa v teréne fixuje, v Tab. 13 a 14 uvádzame použité fixačné činidlá jednotlivých laboratórií:

 Tab. 13: Fixácia vzoriek z pozorovacích objektov

 ZsVaK, VaK

Vzorka sa odoberá z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa datasondou H-20G elektrometricky stanovujú ukazovatele teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík. Vzorka sa pri zjavnom znečistení (napr. skorodovaným materiálom vrtu) filtruje. Vzorky sú analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Všetky vzorky boli upravené tak ako to vyžaduje norma STN EN ISO 5667-3 (marec 1999).

Tab. 14: Fixácia vzoriek z vodárenských objektov

4.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V rámci hydrologického roka 2002 sa podobne ako predchádzajúce dva roky hodnotia ukazovatele kvality podzemných vôd na všetkých objektoch vymieňaných v rámci Dohody z roku 1995. Hodnoteným obdobím je 10-ročné obdobie od 1.10.1992 do 31.10.2002, ktoré sme spracovali nasledovne:

• jednotlivé sledované ukazovatele sme definovali z hľadiska chemického, z hľadiska možných prebiehajúcich procesov v podzemnej vode a z hľadiska hygienického vplyvu

• celé 10 ročné obdobie sme vyhodnotili k limitom klasifikácie dohodnutých v rámci slovensko-maďarského monitoringu (Tab. 15).

• zhodnotili sme vývoj kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch za celé 10 ročné obdobie

Nasledujúca tabuľka uvádza limity klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa novej Vyhlášky č.29/2002 MZ SR z 9.1.2002 (kurzíva):

Tab. 15: Dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemnej vody

IH – indikačná hodnota         OH – odporúčaná hodnota,

MH – medzná hodnota          NMH – najvyššia medzná hodnota

4. 3. Hodnotenie kvality podzemných vôd

 4.3.1. Charakterizácia jednotlivých sledovaných ukazovateľov

Teplota patrí k významným ukazovateľom akosti a vlastností vody. Podzemné vody mávajú zväčša konštantnú teplotu len málo závislú na ročnom období. Prírodný teplotný rytmus Dunaja sa prenáša do infiltrovanej podzemnej vody. Prejav teplotného maxima a minima má v sledovanom území časový posun súvisiaci s prúdením podzemnej vody, teplotnou kapacitou a zotrvačnosťou horninového prostredia. Teplota je výrazne spojená prakticky so všetkými prebiehajúcimi procesmi biotickej a abiotickej povahy. Je úzko prepojená aj na iné ukazovatele: kyslík, pH atď. pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Hodnota pH výrazne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy vo vodách a toxický vplyv látok na vodné organizmy. Merná vodivosť reprezentuje stav celkovej mineralizácie. Sodík a draslík sú najrozšírenejšie alkalické kovy v prírodných vodách. Z hygienického hľadiska sú nezaujímavé. Môžu mať však vplyv na osoby trpiace cirhózou pečene, srdcovými chorobami alebo hypertenziou. Rast koncentrácie sodíka vo vodách môže byť dôsledkom antropogénnej činnosti. Spolu s draslíkom zohrávajú významnú úlohu pri klasifikácii chemického zloženia vôd. Vápnik a horčík, kovy alkalických zemín, sú v prírode dosť rozšírené. Z hygienického hľadiska sú málo významné. Výrazne však ovplyvňujú chuť vody, preto je ich prítomnosť vo vode žiadúca. Norma pre pitnú vodu odporúča koncentráciu vápnika vyššiu ako 30 mgl^-1. Horčík spolu so síranmi má laxatívne účinky a pozitívne pôsobí aj na kardiovaskulárny systém. Koncentrácia horčíka je limitovaná 125 mgl^-1, pretože pri vyšších koncentráciách horčíka sa prejavuje horká chuť. V prírodných vodách sa pri hodnotách pH do 9 kremík vyskytuje prevažne v rozpustenej monomérnej forme ako kyselina tetrahydrogénkremičitá – H₄SiO₃. Pre niektoré vodné organizmy sú zlúčeniny kremíka nevyhnutné na tvorbu bunečných stien. Zlúčeniny kremíka vo vodách sú hygienicky málo významné, ich koncentráciu sa doporučuje obmedziť na 15 mgl^-1, pretože je možné, že negatívne pôsobí na zloženie stien tepien. Kremičitany môžu tvoriť mononukleárne aj polynukleárne, aniónové aj katiónové komplexy s Fe²⁺ a Mn²⁺.

Podzemné vody sú oproti povrchovým vodám chudobnejšie na kyslík. Rozpustený kyslík sa v infiltrujúcich vodách pri prechode pôdou a horninami spotrebováva chemickými a biochemickými pochodmi. Obsah rozpusteného kyslíka v podzemnej vode definuje aerobné podmienky a spôsob oxidácie organického uhlíka v podzemnej vode a v skelete sedimentov. Jeho prakticky jediným zdrojom je kyslíkom nasýtená povrchová voda. Obsah dusičnanov v podzemnej vode územia závisí od ich množstva v infiltrovanej dunajskej vode, od jeho redukcie po infiltrácii rozpusteným organickým uhlíkom a uhlíkom nachádzajúcim sa v dnových sedimentoch a v skelete sedimentov zvodnenej vrstvy, od jeho infiltrácie spolu s organickým uhlíkom z povrchu, hlavne z poľnohospodársky využívanej pôdy, riečnych ramien a podobne. Obsah dusičnanov je preto v priestore a v čase premenlivý. Maximálne koncentrácie sa vo vodách nachádzajú počas zimného obdobia a minimálne počas tzv. vegetačného obdobia kedy sú z vody odčerpávané vegetáciou. Jeho pokles k nule, spolu s poklesom kyslíka je predzvesťou vzniku redukčných podmienok v podzemnej vode. Dusitany sú veľmi nestále, tvoria len medziprodukt v dusíkovom cykle. Vo vode vznikajú hlavne biochemickou oxidáciou amoniakového dusíka alebo biochemickou redukciou dusičnanov. Dusitany sú ľahko oxidovateľné alebo redukovateľné, chemicky aj biochemicky. V nízkych koncentráciách sú hygienicky nevýznamné. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať methemoglobinémiu (nad 15 mg/l). V kyslom prostredí zažívacieho traktu živočíchov sa predpokladá možná reakcia dusitanov so sekundárnymi amínmi a vznik N-nitrozoamínov. Dusitany patria medzi indikátory znečistenia podzemných vôd, ak vznikli premenami organického dusíka viazaného v živočíšnych odpadoch. Dusitany pôsobia toxicky na ryby. Amoniak sa vo vode nachádza v podobe hydrátu NH₃.H₂O, ktorý priamo disociuje na NH₄⁺ a OH^-. Za anaeróbnych podmienok je veľmi nestály. Biochemickou oxidáciou (nitrifikáciou) prechádza na dusitany až dusičnany. Amoniakový ión je dôležitý pri tvorbe novej biomasy mikroorganizmov. Činnosťou rôznych mikróbov sa premieňa na organicky viazaný dusík. Amoniakový dusík je z hygienického hľadiska veľmi významný, pretože je jedným z primárnych produktov rozkladu dusíkatých organických látok. Je dôležitým indikátorom znečistenia podzemných vôd živočíšnymi odpadmi. Toxický vplyv NH₄⁺ na ryby je závislý od hodnoty pH. Fosfor sa v podzemných vodách nachádza obyčajne v nízkych koncentráciách, čo je spôsobené jednak selektívnym odberom fosforu rastlinami v pôdnom pokryve a tiež pri nižšom pH sorpciou na ílové materiály a hydratované oxidy Fe a Mn. Fosforečnany sa významne sorbujú na dnových sedimentoch.

Organický uhlík (vyjadrený ako TOC) je významným reduktantom. V podzemnej vode sa môže pomalou oxidáciou za účasti mikroorganizmov zoxidovať a tak spotrebovať rozpustený kyslík a dusičnany a následne zapríčiniť, že v podzemnej vode nastanú redukčné podmienky. Hodnota ChSK_Mn je stanovená metódou oxidácie manganistanom draselným. Pri tejto metóde nie sú všetky organické látky, hlavne antropogénneho pôvodu, zoxidované, oxidáciu ovplyvňuje dvojmocné železo. Výskyt mangánu a železa v podzemnej vode indikuje vznik redukčných podmienok a z hľadiska kvality, stav, kedy sa podzemná voda už nemôže bez úpravy (minimálne prevzdušňovanie alebo obohacovanie kyslíkom in situ) používať na zásobovanie pitnou vodou. Mn²⁺ na rozdiel od Fe²⁺ je pri oxidácii stabilnejší ale náchylnejší na redukciu. Vyššie obsahy mangánu môžu pochádzať zo sulfidických minerálov (pri zníženom pH) a z odumretých rastlinných častí. Ich zdrojom môžu byť odpadové priemyselné vody (metalurgia, chemický priemysel).

Vzhľadom na priestorové prúdenie podzemných vôd v oblasti ovplyvnenej vodným dielom Gabčíkovo sú pre monitorovanie a interpretovanie kvality podzemných vôd dôležité ukazovatele, ktoré charakterizujú konzervatívny transport a ukazovatele, ktorými sa dajú sledovať generálne zmeny v prúdení podzemnej vody. Chloridy sú pomerne dobrý konzervatívny ukazovateľ. Väčšinou netvoria málo rozpustné zlúčeniny a minerály. Adsorbujú sa len vo veľmi malej miere, takže po infiltrácii vody sa v pôde zdržujú len minimálne pokiaľ neprevažuje výpar nad infiltráciou, inak nastáva zasoľovanie pôd. V pitnej vode ani pri väčších koncentráciách nie sú hygienicky významné. Chloridy sa zúčastňujú najčastejšie reakcií ako je halogenácia s rôznymi organickými zlúčeninami. Často sú produktom ľudskej činnosti a v Dunaji je ich koncentrácia nízka a má sezónny charakter (10 – 30 mg/l). Zrážky obsahujú pomerne nízke koncentrácie chloridov (cca 3 mg/l). Ich zvýšený obsah je zároveň indikátorom bežného antropogénneho znečistenia. Sírany sú v podzemných vodách predmetného územia, podobne ako chloridy, pôvodom z Dunaja. Koncentrácie v dunajskej vode kolíšu v rozsahu 15–50 mg/l, závisia od prietokov, pričom v lete sú koncentrácie, podobne ako u chloridov, najnižšie. Ďalším zdrojom síranov je v tejto oblasti predovšetkým spaľovanie fosílnych palív, v minulosti hlavne hnedého uhlia a exhaláty z rafinérie. Prírodným zdrojom v sedimentárnych horninách môže byť sadrovec a anhydrit. Neznečistené zrážkové vody majú obsah síranov len niekoľko desatín až niekoľko mg/l. Sírany v bežných koncentráciách vo vodách nemajú hygienický význam. Pri vysokých koncentráciách ovplyvňujú chuť vody. Hydrogénuhličitany sú základnou súčasťou chemického zloženia podzemnej vody. Oxidáciou organickej hmoty (rozpusteným kyslíkom, dusičnanmi, i redukciou oxidov železa, síranov a pod.) sa obsah hydrogénuhličitanov zvyšuje. Zvyšovanie obsahu hydrogénuhličitanov v podzemnej vode, napríklad v hlbších zónach, po infiltrácii vody z Dunaja naznačuje zmeny v oxidačných procesoch v podzemnej vode po infiltrácii. Ako príklad môže slúžiť lokalita Kalinkovo v porovnaní s lokalitou Rusovce.

4.3.2.   Zhodnotenie kvality podzemných vôd k limitom klasifikácie kvality 

podzemnej vody dohodnutých v rámci Dohody z roku 1995

Vodné zdroje

Kvalita vody na vodných zdrojoch je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Výnimku tvorí VZ Bodíky, kde sa vyskytlo jedno prekročenie limitnej hodnoty pre amónne ióny, 15 prekročení limitnej hodnoty pre mangán a VZ Rusovce s 1 prekročením limitnej hodnoty pre sírany (podrobnejšie viď. tabuľka Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody v Grafickej prílohe Národnej správy).

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy. Z tabuľky Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody (viď. tabuľka v Grafickej prílohe Národnej správy) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú nutrienty (najmä amónne ióny, dusitany), mangán, železo, ojedinele horčík a ChSK_Mn.

4.3.3.   Vývoj kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch 

za obdobie 1.10.1992 - 31.10.2002

Dlhodobý priebeh sledovaných ukazovateľov kvality podzemných vôd je graficky spracovaný pre dva reprezentatívne vodné zdroje (Rusovce a Kalinkovo) na Obr. 4-1 až 4-20 v prílohe Národnej správy.

Charakteristika sledovaného územia

Pravá strana VD Gabčíkovo

Vodný zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodný zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody. Vodný zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodný zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri vodnom zdroji Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja. Takto je na vzdialenosť 2 – 4 km rozdiel hladín medzi infiltráciou a drenážou 6 m, zo 131 na 125 m n. m.

Ľavá strana VD Gabčíkovo

Vodný zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodný zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia na zabránenie kolmatovania miest infiltrácie v Dunaji a kvôli predpokladanému zhoršeniu kvality jeho vody. Vodný zdroj Gabčíkovo leží v mieste, kde odpadový kanál drénuje územie a podzemná voda k vodnému zdroju priteká hlavne z oblasti vnútrozemia Žitného ostrova.

Vodné zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodné zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála, pod drenážnym vplyvom starého koryta Dunaja a vplyvom ramennej sústavy, ktorá ho sčasti eliminuje.

Hodnotenie kvality na vybraných ukazovateľoch

Pravá strana VD Gabčíkovo (Vodné zdroje: Rusovce, Čunovo, Pečenský les, pozorovacie objekty: č. 899/1, 888/1, 872/1, 170/2)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení veľmi podobná. Prehradenie malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa následne prejavilo v poklese hodnôt vodivosti. V menšej miere bol podobný pokles zaznamenaný po prehradení aj na vodnom zdroji Čunovo, najmä pri sodíku, chloridoch a síranoch. Po prudkom poklese koncentrácií dochádza od roku 1998-1999 k stabilizácii koncentrácií a jednotlivé katióny príp. anióny sa zväčša pohybujú v úzkom intervale. Na oboch vodných zdrojoch dochádza po prehradení k poklesu dusičnanov ako aj organického znečistenia charakterizovaného ChSK_Mn a v menšej miere aj k poklesu TOC a postupnej stabilizácii hodnôt príp. miernemu rastu (dusičnany).

V blízkosti vodného zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899 a medzi vodnými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888 a 872.

Kvalita podzemnej vody na objekte 899/1 je veľmi podobná kvalite na vodnom zdroji Rusovce. Po prehradení došlo k významnému poklesu koncentrácií katiónov (sodík, vápnik, horčík), aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) s následnou stabilizáciou hodnôt (od roku 1997). Pozorovací objekt 899/1 vykazuje oproti vodnému zdroju Rusovce rozdiely v obsahoch železa (vyššie hodnoty), mangánu a amónnych iónov (vzostupný trend koncentrácií) a nízky obsah kyslíka, čo poukazuje na redukčné podmienky v podzemných vodách v tejto oblasti. Obsahy ChSK_Mn a TOC sú rozkolísané od cca 1 do 4 mg/l.

Chemizmus pozorovacích objektov 888/1 a 872/1 je zväčša podobný. Pri niektorých ukazovateľoch (vodivosť, vápnik, chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) dochádza na objekte 888/1 v sledovanom období k ich miernemu poklesu. Naopak na objekte 872/1 po miernom vzostupnom trende (vodivosť, vápnik, sírany, hydrogénuhličitany) dochádza od rokov 1997-1998 k ich miernemu klesaniu.

Na všetkých troch pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1) dochádza k poklesu koncentrácií chloridov. Po poklese obsahu kremíka na všetkých 3 pozorovacích objektoch od roku 1998 dochádza k jeho postupnému nárastu.

Situácia na vodnom zdroji Pečenský les, studne č.3 a 4, je odlišná. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov sú počas celého obdobia zväčša výrazne rozkolísané, výnimku tvorí pH. Z nameraných hodnôt je zrejmý mierny nárast koncentrácii horčíka, mierny pokles koncentrácií síranov a pokles organického znečistenia.

V oblasti inundácie je situovaný aj pozorovací objekt č. 170. Kvalita podzemnej vody sledovaná na tomto objekte je v niektorých ukazovateľoch podobná ako na vodnom zdroji Vojka (pH, dusičnany) alebo pozorovacom objekte 872/1 (teplota, vodivosť, sodík, draslík, vápnik, horčík, amónne ióny, železo, mangán, dusitany, chloridy, sírany, hydrogénuhličitany, kremičitany, ChSK_Mn). Vysoké obsahy železa môžu byť spôsobené železnou pažnicou. Vodivosť, sodík, vápnik, dusitany, sírany, hydrogénuhličitany od prehradenia do cca 1996 vykazujú nárast a od roku 1997 postupný pokles hodnôt. Dusičnany, menej chloridy a ChSK_Mn dlhodobo vykazuje zostupný trend. Po poklese obsahu kremíka dochádza od roku 1998 k jeho postupnému nárastu, podobne ako na pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1).

Ľavá strana VD Gabčíkovo (Vodné zdroje: Kalinkovo, Šamorín, Gabčíkovo, Vojka, Bodíky, pozorovacie objekty: 87/7, 3/3, 329/1, 234/1, 262/1, 265/1)

Kvalita podzemnej vody vo vodných zdojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola v takej významnej miere ovplyvnená prehradením ako vodné zdroje na pravej strane Dunaja. Chemizmus vodných zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný, rozdiely sa vyskytujú v ukazovateľoch ako sú vápnik (v Kalinkove dochádza k miernemu nárastu, v Šamoríne k miernemu poklesu koncentrácií), horčík (v Šamoríne dochádza k miernemu poklesu), hydrogénuhličitany (Kalinkovo nárast, Šamorín pokles), vodivosť (Kalinkovo rozkolísané hodnoty, Šamorín mierny pokles) a mangán, kde sa koncentrácie na vodnom zdroji Kalinkovo pohybujú okolo 0,2 mg/l. Na oboch vodných zdrojoch obsahy dusičnanov dlhodobo klesajú s miernym nárastom hodnôt v roku 2002, podobne aj koncentrácie síranov vykazujú klesajúcu tendenciu. Obsahy kremíka a ChSK_Mn v roku 2002 sa na oboch vodných zdrojoch mierne zvýšili. Hodnoty TOC majú v Kalinkove vzostupný trend, v Šamoríne sa nárast hodnôt v roku 2000 zastavil a koncentrácie TOC začali klesať.

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Aj napriek vzájomnej blízkosti oboch vodných zdrojov sú na základe meraní zrejmé opačné trendy: pokles vodivosti, vápnika, síranov vo Vojke, nárast vodivosti, vápnika, horčíka, síranov v Bodíkoch. Opačná situácia je pri hydrogénuhličitanoch: klesanie vo Vojke, stúpanie v Bodíkoch. Na vodnom zdroji Bodíky sú koncentrácie amónnych iónov dlhodobo rozkolísané a pohybujú sa v širokom intervale od 0,05 do 0,57 mg/l, rovnako aj koncentrácie mangánu, ktoré kolíšu zväčša v intervale od 0,2 do 0,8 mg/l. Obsahy dusičnanov v celom sledovanom období na oboch vodných zdrojoch klesajú, na Vojke výraznejšie, pričom od roku 2001 nastáva mierny vzostup. Koncentrácie ChSK_Mn a TOC vykazujú na oboch VZ mierny pokles.

V blízkosti vodného zdroja Kalinkovo (116) je situovaný pozorovací objekt č. 87/7 a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi vodným zdrojom a Dunajaom cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodnom zdroji Kalinkovo. Výnimku tvoria obsahy sodíka, vápnika a TOC, kde na rozdiel od obsahov na vodnom zdroji nebol zaznamenaný taký výrazný rastúci trend. Koncentrácie horčíka na objekte 87/7 vykazovali po prehradení vzostupný trend, avšak na rozdiel od vodného zdroja, kde sa pohybujú v úzkom intervale od 14 – 16 mg/l, od roku 1998 opätovne klesajú. Koncentrácie hydrogénuhličitanov v rokoch 1993 – 1997 rástli, vzostupný trend sa rokom 1998 ustálil a hodnoty oscilujú okolo 280 mg/l. Obsahy železa na objekte 87/7 mierne stúpli, koncentrácie mangánu oproti vodnému zdroju len ojedinele dosahujú hodnotu 0,2 mg/l. Koncentrácie dusičnanov na pozorovacom objekte 87/7 podobne ako na vodnom zdroji klesajú, pričom ich mierny vzostup na vodnom zdroji v roku 2002 sa na pozorovacom objekte neobjavil.

Chemizmus pozorovacieho objektu 3/3 je podobný dunajskej vode. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH, a vodivosť. Obsahy kyslíka kolíšu v rozsahu 0 až 7 mg/l. V širšom intervale kolíšu aj jednotlivé katióny resp. anióny napr. obsahy sodíka v rozsahu cca 8-14 mg/l (dunajská voda, profil Bratislava 5-15 mg/l), draslíka cca od 2-3.2 mg/l (dunajská voda cca 2-4 mg/l), vápnika cca od 52-74 mg/l (dunajská voda cca 40-70 mg/l), horčíka cca od 10 -16 mg/l (dunajská voda cca 6-20 mg/l), dusičnanov cca od 2-18 mg/l (dunajská voda cca 5-15/20 mg/l), chloridov cca od 12-26/31 mg/l (dunajská voda cca 10-30/34 mg/l), síranov cca od 22-44 mg/l (dunajská voda cca 18-56 mg/l), hydrogénuhličitanov cca od 170-220 mg/l (dunajská voda cca 150-240 mg/l), ChSK_Mn cca od 0,3-2,3 mg/l (dunajská voda cca 2-6 ojedinele nad do 16 mg/l), TOC cca od 1-2 mg/l (dunajská voda cca 1,5-5 príp. ojedinele nad 5 mg/l).

Pozorovací objekt Šamorín č. 329/1 je lokalizovaný na začiatku odpadového kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsahy jednotlivých katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany) majú klesajúci trend, čím sa znižujú aj hodnoty vodivosti. Obsah dusičnanov po náraste v období rokov 1994-1997, začal od roku 1998 klesať. Obsahy kyslíka sú veľmi nízke, organické znečistenie charakterizované ChSK_Mn sa znižuje. Obsahy TOC v sledovanom období tiež klesali, avšak v rokoch 2001-2002 sa mierne zvýšili. Po poklese obsahu kremíka dochádza od roku 1998 k jeho postupnému nárastu podobne ako na pozorovacích objektoch (899/1, 888/1, 872/1, 170/2).

Pozorovací objekt Rohovce č. 234/1 je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od odpadového kanála. Kvalita podzemnej vody je vyrovnaná, koncentrácie horčíka, dusitanov sú rozkolísanejšie, obsahy železa sa pohybujú od cca 0,1-0,5 mg/l, čo môže byť spôsobené železnou pažnicou. Obsahy kremíka vykazovali v období 1994-2000 klesajúci trend, pričom v období rokov 2001-2002 dochádza k nárastu. Obsahy kyslíka sú nízke, ChSK_Mn vykazuje postupné znižovanie hodnôt, podobne aj TOC.

Kvalita podzemnej vody na VZ Gabčíkovo je na základe prúdenia vody odlišná. Odlišnosti sa prejavujú najmä pri ukazovateľoch ako je vodivosť (dochádza k miernemu rastu hodnôt), sodík, vápnik (mierny vzostup hodnôt oboch katiónov od rok 1999), dusičnany (vzostupný trend obsahu počas sledovaného obdobia), sírany (vzostupný trend obsahu počas sledovaného obdobia). Koncentrácie kremičitanov sú oproti vodným zdrojom Kalinkovo a Šamorín vyššie a v roku 2002 bol zaznamenaný ich podobný nárast ako na Kalinkove príp. Šamoríne. Koncentrácie TOC po náraste v období 1992-1998 začínajú od roku 1999 klesať podobne ako v Šamoríne.

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262 Sap a pozorovací objekt č. 265 Kľúčovec. Kvalita podzemnej vody, jej kolísanie a trendy sú na oboch pozorovacích objektoch podobné. Obsahy sodíka, fosforečnanov sú na objekte č. 265 o niečo vyššie ako objekte č. 262. Obsahy draslíka, vápnika, železa, mangánu, dusičnanov, chloridov, síranov sú naopak o niečo vyššie na objekte č. 262. Na oboch pozorovacích objektoch dochádza v období rokov 2001-2002 k nárastu hodnôt amónneho iónu, kremičitanov a k postupnému poklesu chloridov. Obsahy kyslíka sú na oboch objektoch trvalo nízke, hodnoty CHSK_Mn vykazujú v sledovanom období klesajúcu tendenciu.

4. 4. Záver

Chemizmus vodných zdrojov Pečenský les a Rusovce poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja, ktorý je ovplyvňovaný len kolísaním látkového zloženia vody Dunaja a podmienok čerpania vody. Procesy v podzemnej vode na vodnom zdroji Rusovce sú anoxické a denitrifikačné, tesne nad hranicou vzniku redukčného prostredia.

Chemizmus vodného zdroja Čunovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvnené infiltráciou zo zdrže, dostatočnej rezervy dusičnanov a nižší obsah organických látok vo vode v porovnaní s minulosťou. Oblasť vodného zdroja Čunovo a priľahlá oblasť na maďarskej strane je perspektívna na podrobný prieskum pre veľkokapacitný vodný zdroj.

Chemizmus kvality podzemnej vody na vodnom zdroji Kalinkovo poukazuje na začínajúce redukčné podmienky, kedy sa na oxidáciu organickej hmoty vo vode využíva kyslík z oxidov železa a mangánu. Oxidácia organickej hmoty zvyšuje obsah hydrogénuhličitanov. To zároveň potvrdzuje, že infiltrujúca voda cez dno zdrže má postupne rastúci obsah organického uhlíka.

Chemizmus vodného zdroja Šamorín poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja v posledných dvoch rokoch s miernym zlepšením z hľadiska oxidačno redukčných procesov.

Chemizmus na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody. V prípade vodného zdroja Bodíky sú podmienky mierne redukčné.

Chemizmus vodného zdroja Gabčíkovo poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody ovplyvňované len prítokom vody z územia Žitného ostrova s predpokladom mierneho zlepšovania kvality vody a mierneho stúpania obsahu síranov.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. V ostatných územiach sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mg/l. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.

V sledovanom území existujú dnes už len lokálne zdroje znečistenia. Hlavné plošné síranové znečistenie je dnes vytláčané prúdením infiltrovanej podzemnej vody z Dunaja o pomerne nízkej koncentrácii. S antropogénnym znečistením súvisí aj zvýšený obsah chloridov a zvýšená celková mineralizácia. Vysoké obsahy hydrogénuhličitanov sú indikátorom intenzívnejších procesov oxidácie organickej hmoty.

Na záver je možné konštatovať, že základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých objektoch. Hodnoty nutrientov na hodnotených objektoch, okrem dusitanov na pozorovacom objekte č. 170 v období rokov 1994-98 a amónneho iónu na pozorovacom objekte č. 899 dlhodobo, spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd. Železo a mangán spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých sledovaných objektoch, s výnimkou železa na pozorovacích objektoch 872 (od júna 1999-2001 spĺňajú limit), 170, 262, 234 (len 1 hodnota v roku 2001 nad limit) a mangánu na objektoch 116, 485, 899, 262.

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd