Číslo profilu	Číslo SHMÚ	rkm	Tok	Lokalita	Vzorkujúca organizácia
109	110490	1869,2	Dunaj	Bratislava - most SNP, stred	VÚVH
4016	-	1843,1	Dunaj	Dobrohošť - nad prehrádzkou	Povodie Dunaja
111 (4025)	110690	1838,6	Dunaj Dunaj	Dobrohošť - ľavá strana Dobrohošť - ľavá strana	VÚVH, Povodie Dunaja
3739	802890	1811,5	Dunaj	Sap - nad sútokom	Povodie Dunaja
112	110890	1806,2	Dunaj	Medveďov - most, stred	VÚVH
1205	111090	1768,0	Dunaj	Komárno - most, stred	VÚVH
307	801290	2,8	Dunaj – zdrž	Kalinkovo - kyneta	Povodie Dunaja
308	801390	15,0	Dunaj – zdrž	Kalinkovo - ľavá strana	Povodie Dunaja
309	801490	5,0	Dunaj – zdrž	Šamorín - pravá strana	Povodie Dunaja
311	801690	8,0	Dunaj – zdrž	Šamorín - ľavá strana	Povodie Dunaja
3530	115190	1811	Dunaj – odpadový kanál	Sap - ľavá strana	VÚVH
3529	115090		Mošonský Dunaj	Čunovo - stred	VÚVH
3531	115290		Priesakový kanál	Čunovo - stred	VÚVH
317	802290	11,5	Priesakový kanál	Hamuliakovo - stred	Povodie Dunaja
3376	802690		Ramenná sústava	Dobrohošť - ľavá strana	Povodie Dunaja

2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách. Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

3. Hodnotenie kvality na vybraných reprezentatívnych profiloch v období od 1.10.1992 do 31.10.2001

Kvalita povrchovej vody je hodnotená na štyroch reprezentatívnych profiloch: Dunaj – 109 (Bratislava – most), Dunaj – 112 (Medveďov – most), zdrž – 311 (Šamorín – ľavá strana) a zdrž – 307 (Kalinkovo – kyneta). Hodnoteným obdobím je hydrologický rok 2001 vo vzťahu k celému 9-ročnému obdobiu od 1.10.1992 do 31.10.2001. Reprezentatívne profily na Dunaji monitorujú kvalitu povrchovej vody nad a pod vodným dielom Gabčíkovo (profil č. 109, obr. 2.1–2.7 a profil č. 112, obr. 2.8–2.14). Z ich dlhodobého sledovania je možné posúdiť, aký vplyv majú technické opatrenia podľa Dohody, ale aj samotné vodné dielo Gabčíkovo na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. Profily č. 307 (obr. 2.15–2.21) a 311 (obr. 2.22–2.28) monitorujú vývoj kvality vody v zdrži vodného diela Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na kvalitu povrchovej vody je zrejmý zo vzájomného porovnávania jednotlivých parametrov na vybraných reprezentatívnych profiloch.

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele: (obr. 2-1, obr. 2-8, obr. 2-15, obr. 2-22)

Priebeh základných fyzikálno-chemických ukazovateľov, okrem nerozpustných látok a pH, má v sledovanom období na všetkých štyroch profiloch sezónny charakter. Počas sledovaného obdobia sa nezaznamenali výrazné zmeny.

Teploty sa dlhodobo pohybujú v intervale od 0 °C do 25 °C. V dunajskej vode má teplota sezónny charakter. Teplota je úzko prepojená na iné ukazovatele: kyslík, pH atď., pričom keď teplota vody v Dunaji dosahuje maximum ukazovatele ako dusičnany, sírany, chloridy dosahujú minimum a naopak.

Hodnoty pH dlhodobo kolíšu v rozmedzí od 7,5 do 8,5, s ojedinelými hodnotami nad 8,5 max. do 9. pH je úzko prepojené na redox potenciál a parciálny tlak kyslíka. Zvýšené hodnoty pH, počas vegetačného obdobia, sa vyskytujú počas rozvoja fytoplanktónu, čo zodpovedá aj koncentrácii chlorofylu-a. Hodnoty pH na profiloch 109 a 112 vykazujú približne od roku 1999 trend mierneho vzostupu, pričom na profiloch situovaných v zdrži tento trend nebol zaznamenaný. Na profile 307 je od roku 2000 zrejmý trend mierneho poklesu a ustálenia hodnôt a kolísanie v úzkom intervale.

Koncentrácie rozpustených látok sa na profiloch č. 109 a 112 pohybujú v intervale 200-350 mgl^-1. Na profiloch situovaných v zdrži (profily č. 307 a 311) kolíšu v širšom intervale od 200 do 400 mgl^-1. Sezónny priebeh rozpustených látok sa prejavuje striedaním letných miním so zimnými maximami. Na profiloch č. 109 a 112 v období rokov 1996–1997, a profiloch č. 307 a 311 v roku 1996 obsah rozpustených látok, hlavne v letných mesiacoch mierne narastal. V období rokov 1998-2001 sa hodnoty dostali na úroveň rokov 1994-95.

Vodivosť je funkciou obsahu iónov v roztoku, typu rozpustených látok a teploty. V roku 1996 na všetkých reprezentatívnych profiloch mierne stúpla, čo môže súvisieť so zvýšením koncentrácie niektorých katiónov (hlavne sodíka) a aniónov (hlavne síranov). V období rokov 1997-2001 oproti roku 1996 k výraznejším zmenám v dosahovaných maximách na reprezentatívnych profiloch nedochádza. Hodnoty miním v tomto období mierne poklesli. Hodnoty vodivosti počas sledovaného obdobia oscilujú medzi zimným maximom a letným minimom, v intervale od 25 do 50 mSm^-1.

Nerozpustné látky, ktoré predstavujú suspendovaný materiál nesený vodou, závisia od prietokov oveľa výraznejšie. Na profile č. 109 sú hodnoty rozkolísané v intervale od 1 do 50 mgl^-1. V čase povodní hodnoty nerozpustných látok v Dunaji (profil č. 109) stúpajú nad 50 mgl^-1 až do 225 mgl^-1, pričom hodnotu nameranú v Bratislave v septembri 1995 (380 mgl^-1) považujeme za extrém. V pozdĺžnom profile Dunaja obsah nerozpustných látok klesá. Na profiloch v zdrži majú hodnoty nerozpustných látok ustálený priebeh (zväčša do 25 mgl^-1). V období rokov 1999-2001 dochádza na profile 307 k väčšiemu rozptylu nameraných hodnôt. Na profile č. 112 je kolísanie hodnôt minimálne. Hodnoty sa pohybujú do 25 mgl^-1, pričom v čase povodní sa ojedinelo vyskytujú hodnoty aj nad 25 mgl^-1 (maximálne do 250 mgl^-1).

Katióny a anióny (obr. 2-2, obr. 2-3, obr. 2-9, obr. 2-10, obr. 2-16, obr. 2-17, obr. 2-23, obr. 2-24)

Hlavný podiel na celkovej mineralizácii vody majú katióny a anióny Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, HCO₃^-, SO₄^2-, NO₃^-, Cl^- a PO₄^3-.

Priebeh základných katiónov v sledovanom období má kolísavý sezónny charakter, čo je spôsobené chemickými a biologickými procesmi. Hodnoty základných katiónov sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zväčša výrazne nezmenili.

K antropogénnym zdrojom sodíka a draslíka patria odpadové vody z výrob používajúcich NaCl a Na₂SO₄, odpady z iónomeničov v chemickom priemysle, posýpanie ciest v zime, prípadne zo živočíšnych výkalov.

Koncentrácie sodíka sa na profiloch č. 109 a 112 v období 1993-1994 zväčša pohybovali v intervale od 4 do 12,5 mgl^-1. Od leta 1995 je zrejmé zvýšenie hodnôt miním na oboch profiloch nad hranicu 5 mgl^-1. V zimnom období hydrologického roku 1996 hodnoty sodíka dosiahli najvyššie hodnoty počas sledovaného obdobia (10-22 mgl^-1). Počas obdobia rokov 1997-2001 koncentrácie sodíka rovnomerne oscilujú v intervale od 5 do 15 mgl^-1. Koncentrácie sodíka na profiloch 307 a 311 sa počas sledovaného obdobia pohybujú zväčša rovnomerne, na profile č. 307 v intervale od 5 do 15 mgl^-1, na profile č. 311 od 5 do 20 mgl^-1. Ojedinelé lokálne zvýšenia, prípadne zníženia nameraných hodnôt (hlavne max. príp. min.) sa počas sledovaného obdobia dejú v uvedených intervaloch.

Hodnoty koncentrácie draslíka sa počas sledovaného obdobia pohybujú v intervale od 1.5 do 4 mgl^-1. Na reprezentatívnych profiloch, okrem profilu č. 307 dosiahli maximá v roku 1996 zvýšenie koncentrácií nad 4 mgl^-1. V ďalších hydrologických rokoch 1997–2001 sa táto situácia neopakovala.

Koncentrácie horčíka kolíšu v relatívne úzkom intervale od cca 10 do 20 mgl^-1 s miernymi prechodmi od miním v letnom období k maximám v zimnom období. Na profiloch č. 109 a 112 sa v roku 1996 mierne zvýšili hodnoty. Uvedené zvýšenie hodnôt sa zachovalo aj v období rokov 1997-1998. V hydrologických rokoch 1999-2001 sa hodnoty pohybujú na úrovni roku 1995.

Hodnoty vápnika oscilujú (okrem profilu č. 307) od 40 do 80 mgl^-1. Maximá vyskytujúce sa v zimnom období pohybujú do 70 mgl^-1,ojedinele 80 mgl^-1. Hodnoty miním sa v letnom období pohybujú v širokom intervale od cca 40 po 60 mgl^-1. V roku 1999 sa na profiloch č. 109 a 112 mierne zvýšili letné minimá na cca 50 mgl^-1, pričom v roku 2000 dochádza k opätovnému poklesu. Sezónne kolísanie vápnika na profile č. 307 nie je až také výrazné ako na ostatných reprezentatívnych profiloch.

V porovnaní s dlhodobými meraniami ani v koncentráciách aniónov nenastali podstatné zmeny. V rámci roka je možné sledovať sezónne kolísanie koncentrácií aniónov, spôsobené chemickými a biologickými pochodmi.

Za najčastejšie antropogénne zdroje síranov sa považujú odpadové vody, mestské a priemyselné exhaláty. Hodnoty síranov v sledovanom období oscilovali v intervale od 20 do 50 mgl^-1. V roku 1996 nastalo, okrem profilu č. 307, zvýšenie maximálnych (od 40 do 60 mgl^-1) aj minimálnych hodnôt síranových iónov, najvýraznejšie na profile č. 109. V období rokov 1996-1998 sa hodnoty nameraných miním postupne zvyšovali. K zmene na reprezentatívnych profiloch dochádza od roku 1999, kedy nastáva postupný pokles nameraných maxím aj miním až do roku 2001.

Hodnoty chloridov sezónne kolíšu a pohybujú sa prevažne od 10 do 30 mgl^-1 s tendenciou mierneho vzostupu hodnôt v roku 1996 (hlavne na profiloch č. 109 a 112). Od hydrologického roku 1997 je zrejmý pokles hodnôt, najmä na profiloch č. 307 a 311.

Koncentrácie hydrogénuhličitanov na všetkých reprezentatívnych profiloch dlhodobo sezónne kolíšu v intervale od 150 do cca 225 mgl^-1.

Nutrienty (obr. 2-2, obr. 2-4, obr. 2-9, obr. 2-11, obr. 2-16, obr. 2-18, obr. 2-23, obr. 2-25)

Nutrienty sa zúčastňujú všetkých biologických procesoch prebiehajúcich vo vodách. Jednotlivé formy dusíka podliehajú mnohým biochemickým premenám, z ktorých najdôležitejšie sú nitrifikácia a denitrifikácia. Nitrifikácia závisí od koncentrácie kyslíka, oxidu uhličitého, pH, teploty a niektorých organických a anorganických látok, ktoré ju môžu inhibovať. Antropogénne zdroje nutrientov sú najčastejšie splaškové vody, poľnohospodárska výroba, rozkladajúca sa biomasa, niektoré priemyselné odvetvia.

Dusičnany na profiloch 109 a 112 vykazujú v sledovanom období v rokoch 1993-1996 mierny vzostup, v rokoch 1997-1998 mierny pokles a v období rokov 1999-2001 opätovný mierny nárast. Kolísanie dusičnanov na profiloch č. 307 a 311 je v sledovanom období rovnomerné, s ojedinelými lokálnymi odchýlkami. Koncentrácie dusičnanov sezónne kolíšu od cca 5 do 20 mgl^-1. Minimá sa vyskytujú v letnom vegetačnom období, maximá v zimnom s miernym posunom k jarnému obdobiu.

Pri dusitanoch sa na reprezentatívnych profiloch zaznamenal od roku 1993 do roku 1996 mierny pokles, pričom od roku 1997 sa rovnomerne pohybujú v intervale do 0,15 mgl^-1. Maximálne hodnoty sa vyskytujú v zimnom období a minimá vo vegetačnom období.

Fosforečnany zaznamenávajú v sledovanom období rokom 1997 postupný mierny pokles prejavujúci sa najmä na profiloch č. 109 a 112, menej na profiloch č. 307 a 311. Obsah fosforečnanov sa pohybuje od 0,01 do 0,3 mgl^-1, s ojedinelými hodnotami do 0,4 mgl^-1. Priebeh koncentrácie NH₄⁺ je na všetkých štyroch profiloch podobný.

Obsah celkového dusíka sa na reprezentatívnych profiloch č. 109 a 112 počas obdobia 1993-1996 mierne zvyšuje. Od roku 1997 je zrejmá tendencia znižovania hodnôt celkového dusíka v dunajskej vode, ktorá pokračovala aj v roku 1998. V roku 1999-2001 sa celkového dusíka na profiloch č. 109 a 112 mierne zvýšili. Tendencia nárastu celkového dusíka sa na profiloch č. 307 a 311 prejavovala až do roku 1998. V rokoch 1999-2001 dochádza k miernemu poklesu. Hodnoty celkového dusíka sa pohybujú od cca 1,5 do 6 mgl^-1.

Hodnoty celkového fosforu sa na všetkých reprezentatívnych profiloch pohybujú v intervale od 0,01 do 0,2 mgl^-1.

Koncentrácia celkového dusíka a celkového fosforu je taká, že v Dunaji nie je limitujúcim faktorom pre rozvoj fytoplanktónu. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú vo vode v zimnom období, v letných mesiacoch je fosfor a dusík spotrebovávaný asimiláciou organizmov.

Železo a mangán (obr. 2-3, obr. 2-10, obr. 2-17, obr. 2-24)

Koncentrácie železa sa na všetkých štyroch profiloch dlhodobo pohybujú do 1 mgl^-1, s ojedinelými hodnotami nad 1 mgl^-1. Na profiloch č. 109, 112 a 307 sa objavujú výkyvy približne v marci až októbri 1995 (maximálne do cca 2,5 mgl^-1, pričom na profile č. 109 sa vyskytla jedna hodnota cca 6 mgl^-1). Výkyv v októbri 1995 sa prejavil aj na profile č. 311. V hydrologických rokoch 1996-2000 boli na profile č. 109 zistené štyri hodnoty prekračujúce hranicu 1 mgl^-1 (max. do 2 mgl^-1), na profile č. 112 jedna hodnota (max. 1,5 mgl^-1) a na profile č. 307 tri hodnoty (max. 2 mgl^-1).

Hodnoty mangánu sa na všetkých štyroch profiloch väčšinou pohybujú do 0,1 mgl^-1. Na profiloch č. 109, 112 a 307 sa ojedinelo, nesystematicky počas sledovaného obdobia (najčastejšie na profile č. 109) vyskytujú aj hodnoty nad 0,1 mgl^-1 maximálne do 0,45 mgl^-1, pričom sa na profile č. 109 v roku 1993 vyskytla jedna hodnota okolo 0,65 mgl^-1.

Ukazovatele kyslíkového režimu (obr. 2-6, obr. 2-13, obr. 2-20, obr. 2-27)

Kyslík má významnú funkciu pri zabezpečovaní aeróbnych procesov, ktoré sú dôležité pri samočistení povrchových vôd. Koncentrácia kyslíka je preto dôležitá ako indikátor čistoty tokov. Obsahy rozpusteného kyslíka sa na reprezentatívnych profiloch pohybujú v intervale zväčša od 8 do 15 mgl^-1. Na profile č. 311 sa počas sledovaného obdobia vyskytujú aj hodnoty nad 14 mgl^-1 max. do 17 mgl^-1. V priebehu posledných 4 rokov sa kolísanie kyslíka vyznačuje cyklickým priebehom aj na profile č. 311. Priebeh hodnôt koncentrácií rozpusteného kyslíka na ostatných reprezentatívnych profiloch, počas celého sledovaného obdobia, má sezónny, cyklický charakter. Maximálne hodnoty sa vyskytujú prevažne v zimnom a minimá v letnom období. Koncentrácie kyslíka kolíšu aj v priebehu dňa v závislosti od teploty a intenzity fotosyntézy.

Ukazovatele BSK₅ a CHSK_Mn predstavujú biochemicky a chemicky rozložiteľný obsah organických látok. CHSK_Mn a BSK₅ na profiloch č. 109 a 112 vykazujú v období vysokých prietokov v Dunaji zvýšené hodnoty. V tomto období sa vo vode nachádza väčšie množstvo prirodzených organických látok vylúhovaných zo sedimentov a z organických sedimentov predchádzajúcich sezón, ktoré sa dostali do vznosu a taktiež zo splachu z povrchu terénu.

Hodnoty CHSK_Mn sa v sledovanom období pohybujú na reprezentatívnych profiloch od cca 2 do 6 mgl^-1, pričom sa ojedinelo vyskytujú aj hodnoty nad 6 mgl^-1 (max. do 12 mgl^-1), čo môže čiastočne súvisieť aj so zvýšenými prietokmi v Dunaji v príslušných obdobiach. V roku 2001 je na profiloch č. 109 a 112 zrejmý mierne zvýšený rozptyl a nárast hodnôt. Na profile č. 307 je tento trend zrejmý už od roku 1999.

Hodnoty BSK₅ sa na reprezentatívnych profiloch zväčša pohybujú od 0,5 do 4 mgl^-1, s ojedinelými hodnotami nad, max. do 5,5 mgl^-1. V rámci dlhodobých meraní hodnoty na profile č. 112 vykazujú klesajúci trend. V roku 1996 sa na profiloch č. 109 a 112 hodnoty zvýšili, čo môže čiastočne súvisieť aj so zvýšenými prietokmi v Dunaji v tomto období. V hydrologickom roku 1997 neboli na profile č. 109 zaznamenané zvýšené maximálne hodnoty, avšak v hydrologickom roku 1998 sa opäť vyskytli lokálne extrémy (max. 4 mgl^-1). V rokoch 1999-2000 je na profiloch č. 109 a 112 zrejmá klesajúca tendencia hodnôt BSK₅, pričom v roku 2001 je zrejmý opätovný mierny vzostup nameraných hodnôt. Na profile č. 307 sa hodnoty v roku 1996 mierne zvýšili a tento stav ostal zachovaný aj počas ďalšieho obdobia (1997-2000). V roku 2001 je zrejmá tendencia mierneho poklesu nameraných hodnôt. Na profile č. 311 hodnoty BSK₅ v sledovanom období kolíšu od 1 do 5,5 mgl^-1. Kolísanie hodnôt v rokoch 1993-1994, 1996-1998 je podobné. Hodnoty sú v tomto období zvýšené a dosiahnuté maximá sa pohybujú do 5,5 mgl^-1. V roku 1995 a období rokov 1999-2001 sa hodnoty pohybujú v užšom intervale od 1-3 (4) mgl^-1.

Hodnoty TOC sa na reprezentatívnych profiloch č. 109 a 112 do roku 1996 postupne zvyšovali, pričom najvyššie hodnoty boli v sledovanom období zaznamenané v hydrologickom roku 1996. Od roku 1997 je možné na profile č. 109 pozorovať mierny pokles hodnôt TOC. Hodnoty TOC sa na profile č. 112 mierne zvyšovali aj v roku 1997 a v období rokov 1998–1999 sa výraznejšie zmeny oproti roku 1996 nezaznamenali. V rokoch 2000-2001 je zrejmý mierny pokles hodnôt TOC na profile č. 112. Hodnoty celkového rozpusteného organického uhlíka (TOC) sa na profiloch č. 109 a 112 pohybujú prevažne v intervale od 2 do 5 mgl^-1. Na profiloch č. 307 a 311 je počas sledovaného obdobia od roku 1997 zrejmý mierny pokles hodnôt TOC. Hodnoty sa pohybujú v intervale od 2 do 5 mgl^-1. V roku 2000 sa na oboch profiloch vyskytlo lokálne maximum, pričom v roku 2001 namerané hodnoty kolíšu v rámci dlhodobých meraní. Na profile č. 307 od 4-8 mgl^-1, na profile č. 311 od 4-5 mgl^-1.

Koncentrácie nepolárnych extrahovateľných látok (NEL-UV) sa na profiloch č. 109 a 112 do roku 1997 pohybujú okolo hodnoty 0,025 mgl^-1, ojedinelo (do 0,04 mgl^-1). Od hydrologického roku 1997 bolo na profiloch č. 109 a 112 zaznamenané väčšie kolísanie hodnôt v intervale do 0,05 mgl^-1, ojedinelo s hodnotami aj nad 0,05 mgl^-1 (0,12 mgl^-1). Na profiloch č. 307 a 311 sa hodnoty v sledovanom období pohybujú zväčša pod detekčným limitom 0,05 mgl^-1, s občasnými hodnotami do 0,16 mgl^-1. V rokoch 1999-2001 sa ani na jednom reprezentatívnom profile nevyskytla hodnota NEL nad 0,1 mgl^-1.

Kovy (obr. 2-5, obr. 2-12, obr. 2-19, obr. 2-26)

Obsah ťažkých kovov za sledované obdobie je na všetkých štyroch profiloch nízky, bez výraznejších zmien. Oproti predchádzajúcemu roku neboli v roku 2001 zaznamenané výraznejšie výkyvy z dlhodobých obsahov ťažkých kovov v dunajskej vode. Namerané obsahy ťažkých kovov zväčša zodpovedajú I. triede kvality povrchovej vody.

Biologické a mikrobiologické ukazovatele (obr. 2-7, obr. 2-14, obr. 2-21, obr. 2-28)

V období 1993-1997 je na reprezentatívnych profiloch č. 307, 311 a 112 zrejmá tendencia poklesu bakteriálneho znečistenia. Od roku 1998 dochádza k opätovnému miernemu nárastu koliformných a fekálnych koliformných baktérií na profiloch č. 307 a 311. K opätovnému nárastu koliformných baktérií od roku 1998 dochádza aj na profile č. 112. Poklesy koliformných a fekálnych koliformných baktérií na profile č. 109 nie sú až také výrazné, avšak na tomto profile v sledovanom období dochádza k miernemu poklesu fekálnych streptokokov. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti minulosti výraznejšie zmeny.

Počty koliformných baktérií sa na reprezentatívnych profiloch pohybujú na profile 109 od 10 do 600 KTJml^-1 (max. do 1000 KTJml^-1) (KTJ - kolónie tvoriace jednotku). Na profile č. 112 od 10-100 ojedinele nad a pod tento interval. Na profiloch č. 307 a 311 v zdrži sa počet koliformných baktérií pohybuje v užšom intervale od 1 do 100 KTJml^-1, s ojedinelými hodnotami nad 100 KTJml^-1 (maximálne do cca 300 KTJml^-1).

Počty fekálnych koliformných baktérií sa na profile č. 109 pohybujú v úzkom intervale od 10-100 KTJml^-1, s ojedinelými hodnotami nad a pod tento interval. Na profile č. 112 kolíšu hodnoty s klesajúcou tendenciou od 1-100 KTJml^-1. Na profile č. 307 oscilujú hodnoty okolo 10 KTJml^-1, s výnimkou obdobia 1997-1998, kedy došlo k poklesu nameraných hodnôt na úroveň 1 KTJml^-1. Na profile č. 311 sa namerané hodnoty pohybujú zväčša do 10 KTJml^-1.

Počet fekálnych streptokokov (enterokokov) hlavne na profile č. 109 vykazuje tendenciu mierneho poklesu hodnôt, pričom hodnoty kolíšu v od 1 do 100 KTJml^-1.  Na profiloch 112, 307 a 311 sa pohybujú v úzkom intervale od 1 do 10 KTJml^-1, s ojedinelými hodnotami nad max. do 30 KTJml^-1.

Saprobita vody je biologický stav, podmienený znečistením biologicky rozložiteľnými organickými látkami. Index saprobity biosestónu sa v období rokov 1993-1998 na profiloch č. 109 a 112 situovaných na Dunaji pohybuje v úzkom intervale od 2 do 2,5, so zriedkavými hodnotami nad a pod hranice intervalu. Z dlhodobého hľadiska je zrejmá mierna tendencia poklesu indexu saprobity v dunajskej vode [Makovinská J., 1998: Water quality in the Danube between Bratislava and Visegrád (1989-1997)]. Predpokladaný pokles hodnôt indexu saprobity sa prejavil v rokoch 1999-2001, kedy hodnoty kolíšu od 1,6 do 2,4. Na profiloch č. 307 a 311 sa index saprobity biosestónu pohybuje okolo hodnoty 2, minimálne cca 1,6 a maximálne 2,5. V rokoch 1997-1998 prišlo na oboch profiloch k miernemu zvýšeniu hodnôt indexu saprobity, hodnoty sa pohybovali od 2 do 2,4. V rokoch 1999-2001 kolíšu opätovne okolo hodnoty 2. Indexy saprobity na všetkých štyroch reprezentatívnych profiloch zaraďuje dunajskú vodu do ß–mezosapróbneho stupňa. Beta–mezosaprobita je charakteristická prirodzeným zaťažením organickými látkami alebo menším sekundárnym zaťažením toku. Samočistenie prebieha na úrovni oxidačných pochodov. Troficky bohaté prostredie poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, preto je druhová rozmanitosť bohatá.

Priebeh koncentrácií chlorofylu-a na profiloch č. 109 a 112 ukazuje jarné maximum na prelome apríla a mája, letné maximum, kulminujúce v júli (v období maxima teplotnej krivky) a jesennú kulminačnú vlnu na konci septembra. Namerané hodnoty chlorofylu-a v kulminačnej vlne v roku 1993 dosiahli 60 mgm^-3, v období rokov 1994-1996 nepresahujú 40 mgm^-3. Od roku 1996 je zrejmý mierny nárast chlorofylu-a na oboch profiloch, pričom tento trend pokračuje aj v hydrologických rokoch 1997-1998. V rokoch 1997-1998 sa vyskytlo viac hodnôt prekračujúcich 40 mgm^-3, pričom v čase kulminačných vĺn dosiahli maximá 90 mgm^-3. V rokoch 1999-2001 kulminačné vlny neboli také výrazné ako v prechádzajúcich dvoch rokoch a dosahovali maximá 40 mgm^-3, s jednou hodnotou cca 70 mgm^-3 nameranej na profile č. 109.

Záver

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vybraných reprezentatívnych profiloch vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky nemalo vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. Zvýšenie príp. zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov počas 9 ročného sledovaného obdobia, hlavne aniónov dusíka a fosforu, niektorých katiónov (sodíka, horčíka), ukazovateľov kyslíkového režimu a ťažkých kovov (niklu a arzénu) sa prejavujú už na profile Dunaj – Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcej na slovenské územie. Zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov môže súvisieť so zvýšenými prietokmi v Dunaji v týchto obdobiach. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody prichádzajúcej na naše územie mierne zlepšila, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn, BSK₅, TOC, sapróbneho indexu, koliformných baktérií, fekálnych koliformných baktérií príp. fekálnych streptokokov. Postupný pokles organického zaťaženia dunajskej vody charakterizujúcich organické znečistenie, súvisiaci pravdepodobne so znižovaním vypúšťania odpadových vôd nad našim územím [Makovinská J., 1998: Water quality in the Danube between Bratislava and Visegrád (1989–1997)], sa potvrdil aj v rokoch 1999-2001.

 

4. Biologické ukazovatele kvality vôd

Zoznam druhov rias perifytónu zistených v Dunaji a v jeho prítokoch v roku 2001 (podľa Elexová E., a kol., 2002)  

Odberové miesta BP-Bratislava pravý breh, R-Rajka, H-Hrušov, M-Medveďov, MOŠ-Mošonský Dunaj, OK-Odpadový kanál, KL-Komárno ľavý breh

Priemerná abundancia a biomasa makrozoobentosu na vybraných profiloch za roky 1994-2001 (podľa Valúchová M., a kol., 2002)

miesto odberu (profil)		PERMANENTNÁ ZLOŽKA					TEMPORÁRNA ZLOŽKA				SPOLU
	rok	Abundancia		Biomasa			Abundancia		Biomasa		Abundancia		Biomasa
		n.m2	%	g.m2		%	n.m2	%	g.m2	%	n.m2	%	g.m2	%
	1994	522	9.6	31.7		37.7	5730	90.5	36.8	62.3	6251	100	68.5	100
308	1995	1600	50.2	62.2		63.1	2332	49.8	16.9	36.9	3932	100	79.2	100
	1996	3368	65.1	36.7		73.5	2906	34.9	18.1	26.6	6274	100	54.9	100
(I.ĽB)	1997	3997	74.3	49.7		80.1	1270	25.7	15.1	19.9	5267	100	67.8	100
	1998	5623	77.3	91.4		83.3	2406	22.7	19.6	16.7	8029	100	111.0	100
	1999	6401	77.9	31.8		64.0	2487	22.2	36.3	36.0	8888	100	68.1	100
	2000	3085	80.8	36.8		82.4	846	19.2	7.1	17.6	3931	100	43.9	100
	2001	3816	83.7	37.1		83.4	719	14.3	6.4	16.6	4535	100	43.6	100
priemer		3552	64.9	47.2		70.9	2337	34.9	19.5	29.1	5888	100	67.1	100
minimum		522	9.6	31.7		37.7	719	14.3	6.4	16.6	3931	100	43.6	100
maximum		6401	83.7	91.4		83.4	5730	90.5	36.8	62.3	8888	100	111	100
miesto odberu (profil)		PERMANENTNÁ ZLOŽKA					TEMPORÁRNA ZLOŽKA				SPOLU
	rok	Abundancia		Biomasa			Abundancia		Biomasa		Abundancia		Biomasa
		n.m2	%	g.m2	%		n.m2	%	g.m2	%	n.m2	%	g.m2	%
	1994	24062	74.6	266.0	74.0		3839	25.4	27.5	26.0	27901	100	293.5	100
311	1995	15918	86.0	174.6	85.4		2464	14.0	16.6	14.6	18382	100	191.2	100
	1996	7877	78.8	56.2	82.8		1582	21.2	11.8	17.2	9459	100	68.0	100
(II.ĽS)	1997	18659	82.4	293.8	81.2		4254	17.6	31.3	10.0	22913	100	325.1	100
	1998	10050	83.5	92.5	81.2		2001	16.5	14.3	18.8	12051	100	106.8	100
	1999	13468	77.9	62.7	66.0		36252	22.1	26.0	34.0	49720	100	88.7	100
	2000	8375	78.3	55.7	70.5		1848	21.7	13.8	29.5	10223	100	69.5	100
	2001	10938	79.0	130.0	82.0		2404	21.0	18.0	18.0	13342	100	148.0	100
priemer		13668	80.1	141.4	77.9		6831	19.9	19.9	21.0	20499	100	161.4	100
minimum		7877	74.6	55.7	66.0		1582	14.0	11.8	10.0	9459	100	68.0	100
maximum		24062	86.0	293.8	85.4		36252	25.4	31.3	34	49720	100	325.1	100

 

Priemerná abundancia a biomasa makrozoobentosu na vybraných profiloch za roky 1999-2001 (podľa Valúchová M., a kol., 2002)

miesto odberu (profil)		PERMANENTNÁ ZLOŽKA				TEMPORÁRNA ZLOŽKA				SPOLU
	rok	Abundancia		Biomasa		Abundancia		Biomasa		Abundancia				Biomasa
		n.m2	%	g.m2	%	n.m2	%	g.m2	%	n.m2		%		g.m2	%
313	1999	5970	81.3	554.8	89.2	745	18.7	5.8	10.8	6715		100		560.6	100
	2000	4195	91.6	200.9	96.8	480	8.4	5.4	3.2	4675		100		206.3	100
	2001	4163	83.7	212.9	88.5	335	6.3	2.5	1.5	4498		90		214.7	90
	priemer	5083	86.5	377.9	93.0	613	13.6	5.5	7.0	5696		100		383.4	100
3528	1999	6243	60.7	5885.9	85.0	3505	39.3	97.6	15.0	9748		100		6083.5	100
	2000	8730	71.4	2266.8	93.9	4115	28.6	91.2	6.1	12845		100		2358.0	100
	2001	10130	62.5	1378.2	82.9	3685	27.5	115.8	7.0	13815		90		1494.0	90
	priemer	7487	66.1	4076.4	89.5	3810	34.0	94.4	10.6	11297		100		4220.8	100

  

Druhové zloženie, výskyt a indikačné hodnoty makrozoobentosu na sledovaných profiloch podľa Dohody v roku 2001 (podľa Valúchová M., a& kol., 2002)

        Stupne hojnosti výskytu podľa STN 83 0532 časť 6:

        1-ojedinele, 2-roztrúsene, 3-riedko, 5-hojne, 7-veľmi hojne, 9-hromadne

        Ii - indikačná váha druhu, Si - sapróbny index druhu, s - sapróbny stupeň

  

	RAD (čeľaď)	zdrž				indikácia
por.č.	druh	311	308	313	3739	Ii	Si	s
	NEMATODA
1.	Gordius aquaticus (DUJARDIN)	1	1	2		2	2.1	b
2.	Nematoda g. sp.	1	1		1	4	2.8	a
	TREMATODA
3.	Trematoda g. sp.			1
	POLYCHAETA
4.	Hypania invalida (GRUBE)	5	1			4	2.3	b
	OLIGOCHAETA
5.	Criodrilus lacuum (HOFFMEISTER)	1	1	1		3	2.6	a
6.	Eiseniella tetraedra (SAVIGNY)		1		2	1	2.0	b
7.	Nais sp.		3			2	2.3	b
8.	Naididae g. sp		3			1	2.3	b
9.	Tubifex sp.		1			3	3.4	a
10.	Tubificidae g. sp.	7	1	5	3	2	3.2	a
11.	Lumbriculidae g. sp.	7	5	9	9	1	2.1	b
	HIRUDINEA
12.	Erpobdella octoculata (LINNE)		1			2	3.0	a
13.	Helobdella stagnalis (LINNE)		1		1	3	2.8	a
14.	Glossiphonia complanata (LINNE)	1				1	2.5	b
15.	Theromyzon tessulatum (MÜLLER)		1			1	2.4	b
16.	Hirudinea g. sp. - cocon	1
	GASTROPODA
17.	Ancylus fluviatilis (MÜLLER)		1			2	1.4	o-b
18.	Bithynia tentaculata (LINNE)		3		1	2	2.2	b
19.	Planorbis corneus (LINNE)		1			2	2.2	b
20.	Planorbis planorbis (LINNE)					3	1.9	b
21.	Potamopyrgus antipodarum (GRAY)		1		1	2	2.3	b
22.	Viviparus viviparus (LINNE)					3	2.0	b
23.	Radix peregra (MÜLLER)		3			2	2.0	b
24.	Radix ovata (MÜLLER)					2	2.3	b
25.	Valvata naticina (MENKE)					2	2.2	b
26.	Valvata piscinalis (MÜLLER)					2	2.2	b
27.	Lithoglyphus naticoides (PFEIFFER)	1		5	3	4	2.2	b
28.	Physella acuta (DRAPARNAUD)					3	2.0	b
	BIVALVIA
29.	Dreissena polymorpha (PALLAS)					2	1.9	b
30.	Pisidium sp.	2	2		1	1	2.4	b
31.	Sphaerium corneum (LINNE)	1				2	2.3	b
32.	Sphaerium rivicola (LAMARCK)	3	2			4	2.2	b
33.	Sphaerium solidum (NORMAND)
34.	Anodonta complanata (ROSSMÄSSLER)				1	2	2.2	b
35.	Anodonta anatina (LINNE)					2	2.2	b
	HYDRACARINA
36.	Hydracarina g. sp.				2	1	0.8	o
	MYSIDACEA
37.	Limnomysis benedeni (CZERNIAVSKY)				1	3	1.9	b
	ISOPODA
38.	Jaera istri (VIEUILLE)		1			3	1.8	b
	AMPHIPODA
39.	Corophium curvispinum (SARS)	2	3		1	3	2.1	b
40.	Dikerogammarus villosus (SOVINSKY)		7		2	3	2.1	b
41.	Pontogammarus obesus (SARS)		2	1	2	3	2.0	b
	EPHEMEROPTERA
42.	Caenis robusta (EATON)		1			3	2.2	b
43.	Caenis horaria (LINNE)		2			3	2.2	b
44.	Ephemera vulgata (LINNE)					3	2.2	b
	ODONATA
45.	Lestes sp.					2	2.2	b
46.	Ophiogomphus serpentinus (CHARPENTIER)
47.	Cordulegaster annulatus (LATREILLE)					3	2.0	b
	HETEROPTERA
48.	Micronecta minutissima (LINNE)		1			2	2.0	b
	MEGALOPTERA
49.	Sialis lutaria (LINNE)					2	2.3	b
	COLEOPTERA
50.	Dytiscus sp.
	TRICHOPTERA
51.	Polycentropus flavomaculatus (PICTET)					1	1.6	b-o
52.	Anabolia nervosa (CURTIS)					3	2.1	b
53.	Anabolia furcata (BRAUER)					3	2.1	b
54.	Mystacides azurea (LINNE)					3	1.9	b
55.	Mystacides longicornis (LINNE)					4	2.0	b
56.	Oecetis ochracea (CURTIS)	1				3	2.4	b
57.	Cyrnus trimaculatus (CURTIS)					3	1.8	b
58.	Limnephilus subcentralis (BRAUER)
	DIPTERA
	Chironomidae
59.	Procladius choreus (MEIGEN)	3		2	1	1	2.5	b
60.	Holocentropus sp.
61.	Tanypus sp.
62.	Prodiamesa olivacea (MEIGEN)				2	1	2.7	a
63.	Paracladius alpicola (ZETTERSTEDT)			1
64.	Cricotopus bicinctus (MEIGEN)		1			1	2.5	b
65.	Cricotopus fuscus (KIEFFER)					1	1.9	b
66.	Cricotopus algarum (KIEFFER)		1			1	1.9	b
67.	Cricotopus sp.		3			1	1.9	b
68.	Chironomus sk. reductus (LENZ)	1	1		1	3	2.5	b
69.	Chironomus sk. Semireductus (LENZ)	3		2		2	3.3	a
70.	Chironomus sk. fluviatilis (LENZ)	1				4	2.2	b
71.	'Chironomus sk.plumosus (LINNE)
72.	Chironomus sp.	1	1			2	3.3	a
73.	Cryptochironomus defectus  (KIEFFER)	1			3	1	2.5	b
74.	Dicrotendipes nervosus (STAEGER)					2	2.7	a
75.	Einfeldia sk. insolita (KIEFFER)	1	1
76.	Microtendipes chloris (MEIGEN)			2	3	2	2.3	b
77.	Microtendipes tarsalis (WALKER)			1
78.	Paratendipes albimanus (MEIGEN)
79.	Phytochironomus fodiens (KIEFFER)	2	3		2	2	2.1	b
80.	Harnischia sk.conjungens (KIEFFER)
81.	Glyptotendipes sk. gripekoveni (KIEFFER)	1
82.	Polypedilum nubeculosum (MEIGEN)	1			2	1	2.3	b
83.	Polypedilum pedestre (MEIGEN)					1	2.7	a
84.	Polypedilum convictum (WALKER)					1	1.5	b
85.	Polypedilum sp.					1	2.0	b
86.	Stictochironomus sk. histrio (FABRICIUS)				1
87.	Tanytarsus sk. Gregarious (KIEFFER)			1	1	3	1.9	b
88.	Tanytarsus medius (REISS & FITTKAU)			1
89.	Cladotanytarsus mancus (WALKER)					3	2.1	b
90.	Chironomidae g. sp.	1	1			1	2.0	b
	TABANIDAE
91.	Tabanus autumnalis (LINNE)					2	2.1	b
	CERATOPOGONIDAE
92.	Ceratopogonidae g. sp.	1			1	2	1.3	o