7. BIOTA

 

7.1. Metodika zberu údajov

Zoznam monitorovacích lokalít (obr. 7):

Merané ukazovatele:

A -  fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B -  terestrická fauna – Gastropoda

C -  vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D -  vodná fauna – Pisces

E -  vodné makrofyty (metóda Braun-Blanquet)

Cladocera (Perloočky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) ramien viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) ramien Dunaja sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Ephemeroptera (Podenky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívny materiál (v %) bol odoberaný zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) bol uskutočnený kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určovaná na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m². Pri semikvantitatívnej metóde sa individuálny zber robil za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.). Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavali smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania.

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú sledované plošnou metódou. Metóda spočíva v preosievaní hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). Na zachytenie čo najširšieho druhového spektra mäkkýšov je možné v prípade potreby použiť aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov spod kameňov, driev a pod. V čase zaplavenia lokality je možné použiť metódu odhadu početnosti, resp. odberu z náplavu, čo väčšinou vypovedá o spoločenstve širšieho územia. Spomínané doplnkové metódy neboli v roku 2001 aplikované.

Odonata (Vážky)       

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Počty jedincov sa uvádzajú na 50 smykov. Keďže larvy niektorých druhov žijú skrytým spôsobom života (zahrabané v substráte), alebo môžu uniknúť pozornosti z iných príčin, sledujú sa pri tejto skupine aj imága. Tieto však nie sú v údajoch zahrnuté. Reálny stav taxocenózy Odonata je tak (hlavne na niektorých izolovaných lokalitách ako napr. Kráľovská lúka) odlišný (bohatší) od zloženia zisteného na základe determinovaných lariev.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, takže na jednotlivých lokalitách bol prelovený len litorál (pobrežná zóna) a povrchová vrstva pelagiálu (voľnej vody). Zistené druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu spoločenstva. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie pri vodách hlbších ako 1,5 m, teda hlavne v starom koryte Dunaja a v prietočných ramenách ako napr. Bodícke rameno.

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy s mierkou M 1:10000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Botanická nomenklatúra je udávaná podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998).

Prvé číslo (znak) stupnice predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

	r	- vzácny, zriedkavý druh
	+	- druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %
	1	- druh s pokryvnosťou 1-5 %
	2	- druh s pokryvnosťou 6-25 %
	3	- druh s pokryvnosťou 26-50 %
	4	- druh s pokryvnosťou 51-75 %
	5	- druh s pokryvnosťou 76-100 %

Druhé číslo stupnice predstavuje dominanciu (sociabilitu) druhu.

	1	- jednotlivo rastúci
	2	- pospolito rastúci, menšie trsíky
	3	- tvoriaci skupinky, vankúše
	4	- tvoriaci veľké koberce, kolónie
	5	- tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola vyhodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3- stromová, E2- krovinná, E1- bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2001/2000) a dynamika vývoja porastu – obrat druhov (T) bol stanovený výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách. Výsledná hodnota vyjadruje podiel druhov, ktoré sa za sledované obdobie v spoločenstve vymenili.

• SJ = (c/ a+b-c) * 100 %
• T = (1 - SS) * 100 %,                              SS = 2c/ a+b

kde: a - počet druhov v 1. sledovanom roku

        b - počet druhov v 2. sledovanom roku

        c - počet druhov spoločných pre oba roky

     SS - Sörensenov index podobnosti

V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). Pomocou databázového programu Fytan (Packová, 1992) bola uskutočnená ekologická analýza rastlinných spoločenstiev s použitím ekohodnôt druhov rastlín pre rôzne faktory prostredia podľa Ellenberga (1979). Uvedenou metódou je možné pomocou zmien rastlinných spoločenstiev poukázať na zmeny abiotických faktorov biotopu.

Vodné makrofyty

Monitorovanie makrofytov po sledovaní v rokoch 1990 a 1991 nebolo až do roku 1999 uskutočňované. Lokality vhodné na monitorovanie boli s ohľadom na ich výskyt a rozšírenie v roku 1999 zvolené na základe terénnych exkurzií, mapových podkladov a záverečných správ z monitorovania v rokoch 1990 a 1991. Jednotlivé monitorované čiastkové plochy rôznych lokalít sú v tabuľkovej prílohe označené v stĺpci „Podplocha“ číslami. Sledované čiastkové plochy sú každoročne, podľa výskytu zárastov makrofýt aktualizované, pričom nové čiastkové plochy dostávajú nové číselné označenie. V priebehu monitorovania môže dôjsť i k zmene veľkosti čiastkovej monitorovacej plochy, preto sa v tabuľkovej časti správy uvádza aj údaj o rozlohe plochy. Metodika monitorovania nadväzovala na práce z rokov 1990 a 1991. Fytocenologické zápisy boli robené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy (Braun-Blanquet, 1964) sedemčlennou kombinovanou stupnicou pre abundanciu a dominanciu (r-5). Okrem vodnej vegetácie bola analyzovaná i močiarna vegetácia, prítomné druhy boli označené podľa názvoslovia Marholda, Hindáka (1998).

 

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

  -  porastotvorné dreviny

  - pokryvnosti jednotlivých vrstiev

  - byliny - jarný a letný aspekt

  - prenikajúce druhy (neofyty, nitrátofilné druhy a pod.)

  - zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

  - charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

  - vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

  - terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

 

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometer 1841.

Lokalita v dôsledku zaklesávania koryta Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja a následnom znížení hladiny podzemnej vody cca o 2 m vplyvom drenážneho účinku pôvodného koryta Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo. Zánikom pôvodného hladinového režimu, pri absencii záplav (posledná, ktorá mala vplyv na väčšinu plochy monitorovaného územia, bola v roku 1991) prechádza ekosystém vážnymi zmenami. Plocha nie je priamo ovplyvnená ľudskou činnosťou, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Stav stromovej vrstvy typického vŕbovo-topoľového spoločenstva bol v roku 2001 podobný predchádzajúcemu roku, a to z hľadiska pokryvnosti vrstvy, druhovej diverzity, ako aj z hľadiska výskytu suchých konárov a malých listov hlavne na topoľoch bielych. V dôsledku nedostatku dostupnej vody však bola pokryvnosť stromovej etáže v letnom aspekte výrazne znížená a ku koncu vegetačného obdobia bol v sledovanom roku zaregistrovaný predčasný opad listov. Situácia bola podobná aj v krovinnej vrstve. Na jar pribudli nepôvodné, na vodu nenáročné druhy a v lete bol zaznamenaný pokles pokryvnosti etáže. Dominantný druh tejto etáže – Swida sanguinea vykazoval znaky napadnutia hmyzom a malé exempláre druhu boli v bylinnej vrstve holé, polosuché. Bylinná vrstva bola na jar roku 2001 bohatá, hustá a vysoká, jej pokryvnosť dosahovala hodnotu 100 %. Dominantné zastúpenie mal indiferentný druh Galium aparine a Urtica dioica. Ostatné druhy (36 druhov) sa nachádzali v ich podúrovni s nízkou abundanciou. V letnom aspekte bola pokryvnosť tejto vrstvy výrazne znížená (65 %), v podraste sa po odumretí jarnej dominanty vytvorili voľné kruhy. Zaznamenala sa aj absencia niektorých druhov náročnejších na vlhkosť (Phragmites australis, Angelica sylvestris). Tieto zmeny sa odzrkadľovali aj v hodnotách Jaccardovho indexu podobnosti, ktoré boli pomerne nízke. Výsledky ekologického hodnotenia však naznačujú existenciu ustáleného spoločenstva. Signifikantná zmena nebola zaznamenaná z hľadiska žiadneho hodnoteného faktora.

Cladocera: V zmenených, ale ustálených podmienkach starého koryta Dunaja po uvedení VDG do prevádzky dochádzalo v posledných rokoch k stabilizácii spoločenstva perloočiek. Od roku 2000 je možné badať rozvoj emergentnej makrovegetácie v litoráli Dunaja, v dôsledku čoho došlo k zlepšeniu životných podmienok pre fytofilné druhy perloočiek. Druhová diverzita spoločenstva bola v roku 2001 vysoká, avšak spomínaná zmena sa prejavila v pomere euplanktonických a tychoplanktonických (bentických + litorálnych fytofilných) druhov spoločenstva. Kým sa ich pomer v roku 2000 už približoval stavu pred prehradením (cca 50-50 %), v roku 2001 bol zaznamenaný opätovný výrazný nárast zastúpenia tychoplanktonických druhov (60-85 %). V mediáli dominovali bentické druhy (Alona affinis, Macrothrix hirsuticornis), v litoráli toku mali pomerne hojné zastúpenie i niektoré fytofilné druhy (Eurycercus lamellatus, Simocephalus vetulus).

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok toku sa v roku 2001 vyznačovalo stabilitou. Jeho druhová diverzita bola vysoká, výskyt a zastúpenie jednotlivých druhov bolo porovnateľné s predchádzajúcim rokom. Hlavne zásluhou tychoplanktonického neozoona Ectinosoma abrau (v Dunaji bol prvý krát zaznamenaný v roku 1996) sa i v tomto roku zachovalo dominantné zastúpenie nepravých planktonitov v mediáli i litoráli toku, čo je porovnateľné i so stavom pred prehradením Dunaja.

Ephemeroptera: Spoločenstvo podeniek bolo v posledných rokoch veľmi chudobné (väčšinou s výskytom jedného druhu – Caenis luctuosa), v roku 2001 sa však prvý krát zaznamenala úplná absencia druhov, a to na celom monitorovanom úseku Dunaja.

Trichoptera: Staré koryto Dunaja sa v posledných rokoch vyznačuje druhovo i početnostne veľmi chudobným spoločenstvom potočníkov. Larvy potočníkov neboli počas jarného odberu nájdené, v lete sa vyskytoval filtrátor Brachycentrus subnubilus so zvýšenou abundanciou a po septembrovom vysokom prietoku v starom koryte sa objavil i ďalší filtrátor Hydropsyche incognita. Spoločenstvo potočníkov sa v období pred prehradením vyznačovalo vysokým zastúpením filtrátorov, ktoré po odklonení Dunaja boli v dôsledku zmeny potravnej ponuky postupne nahradzované zoškrabávačmi. Pretrvávanie tejto zmeny nebolo v roku 2001 potvrdené.

Mollusca: Odberné miesto sa nachádza pri brehu starého koryta Dunaja, kde má voda zreteľne tečúci charakter. Hladina vody je po uvedení VDG do prevádzky ustálená, kolísania sú zriedkavé a krátkodobé. V ustálených podmienkach je na tejto lokalite v jednotlivých rokoch monitorovania pozorované stabilné spoločenstvo vodných mäkkýšov. Druhová diverzita malakofauny je pomerne nízka, ale druhy väčšinou majú konštantnú prítomnosť. Dominantnými druhmi sú i v roku 2001 Lymnea ovata, Ancylus fluviatilis, Bythinia tentaculata. Spoločenstvo je stabilné, avšak je potrebné poznamenať, že prítomné druhy sú, okrem reofilného druhu Ancylus fluviatilis, k prúdeniu vody indiferentné.

Pisces: Životné podmienky starého koryta Dunaja sú od jeho prehradenia v roku 1992 zmenené, avšak stabilizované. V dôsledku prevedenia prevažnej časti prietoku do derivačného kanála sa tento úseku vyznačuje striedajúcimi sa fluviatilnými až torentilnými úsekmi v závislosti od množstva prepúšťanej vody. Počas monitoringu v roku 2001 bol potvrdený výskyt prevažnej väčšiny druhov z predchádzajúceho obdobia. I v tomto roku dominovali eurytopné druhy Proterorhinus marmoratus (podľa rôznych literárnych zdrojov až reofilný) a Rutilus rutilus. I keď je ichtyocenóza pomerne stabilizovaná, je potrebné prihliadať na postupné zvyšovanie sa podielu eurytopných druhov v porovnaní s reofilnými druhmi. Zastúpenie prúdomilných druhov bolo v roku 2001 veľmi nízke. Úlovky však môžu byť v závislosti od prepúšťaného prietoku v čase odberu vzoriek odlišné.

Terestrická fauna: Zreteľný posun podmienok lokality k suchšiemu typu stanovišťa sa odráža aj v druhovom a kvantitatívnom zložení suchozemských zoocenóz, dochádza k úbytku hygrofilných a často i typických lesných druhov. Zároveň sa objavujú druhy menej náročné na vodu a druhy so širokou ekologickou valenciou. Stabilizáciu spoločenstva na tejto úrovni je možné pozorovať cca od roku 1996. Začiatok procesu vysychania je možné v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vzťahovať na posledné desaťročia pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.

Gastropoda: V roku 2001 bola v spoločenstve suchozemských ulitníkov opätovne potvrdená nízka abundancia niektorých vlhkomilných druhov (Vitrea crystallina) a absencia polyhygrofilných druhov (Carychium minimum, Zonitoides nitidus). Dominantné zastúpenie v spoločenstve dosahovali mezohygrofilné a mierne vlhkomilné lesné druhy (Aegopinella nitens, Urticicola umbrosus), ako aj euryhygrické a euryekné druhy (Fruticicola fruticum, Punctum pygmaeum). Spoločenstvo je stabilizované na úrovni stredne silnej degradácie pôvodného spoločenstva suchšieho typu mäkkého lužného lesa.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Monitorovacia plocha zahŕňa zvyšok vŕbového porastu (podstatná časť porastu bola v roku 2001 vyťažená) v miernej terénnej depresii, v približne 100 m-vej vzdialenosti od starého koryta Dunaja, prietočné rameno typu parapotamal a priľahlú časť starého koryta Dunaja. Leží pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, vďaka čomu sa tu po prehradení Dunaja vlhkostné pomery výraznejšie nezmenili a udržiava sa aj vysoký stav vody v ramenách. Zmena bola zaznamenaná v záplavovom režime územia a je potrebné prihliadať na zmeny spôsobené drenážnym vplyvom koryta v jej blízkosti.

Koncom roka 2000 bol vŕbový porast čiastkovej monitorovacej plochy 9B vyťažený. Fytocenologické zápisy roku 2001 sú preto v niektorých hlavných trendoch odlišné. V stromovej vrstve lokality ostalo po obvode plochy popri depresiách len niekoľko jedincov vŕb. Tieto stromy mali na jar pokryvnosť 5 %, ktorá sa v lete zvýšila na 10 %. Odťažením stromov bola zničená aj krovinná vrstva. V oboch etážach došlo k zníženiu pokryvnosti o 10-15 % oproti roku 2000. K deštrukcii bylinnej vrstvy a pôdnej pokrývky nedošlo. V prípade tejto vrstvy došlo k miernemu poklesu pokryvnosti zástupcov a k poklesu maximálnej výšky podrastu na 50 cm. Druhová diverzita vrstvy bola síce vysoká, ale výrazne dominovala nitrofilná Urtica dioica, ktorá pokrývala celú plochu. Ďalší nitrofilný druh Galium aparine sa v jarnom aspekte tiež vyskytoval s vysokou početnosťou, ostatné druhy sa nachádzali v ich podraste a boli málopočetné. Po odumretí Galium aparine jeho miesto v letnom aspekte prebral druh Rubus caesius. Vplyvom týchto zásahov sa v roku 2001 zmenili ekologické pomery lokality hlavne z hľadiska presvetlenia. Je prekvapujúce, že sa táto zmena neprejavila v zmene ekologického indexu pre svetlo. Fytocenologické snímkovanie vegetačného obdobia roku 2002 sa uskutoční znova na podploche 9A, kde sa v súčasnosti nachádza mladá topoľová monokultúra.

Makrofyty: Vývoj spoločenstva makrofytov je na monitorovacej ploche po uvedení VDG do prevádzky (podľa údajov monitorovania v rokoch 1999, 2000, 2001) ustálený, avšak odlišný od obdobia pred prehradením. Zmena pravdepodobne nastala po roku 1993, keď bol nápustný objekt ramennej sústavy uvedený do prevádzky. Oblasť Bodíckych ramien sa pred realizáciou tohto opatrenia vyznačovala vysokou rozmanitosťou typov ramien, čo sa prejavilo i v rozmanitosti spoločenstva makrofytov. Ramená sú však od roku 1993 hlboké a prietočné, čo zapríčiňuje výraznú redukciu makrofytov. Vyhovujúce životné podmienky majú makrofyty iba pozdĺž prehrádzok a v ďalších vetvách ramien na miestach chránených pred silným prúdom. Populácie dominantných druhov Elodea nuttalii, Ceratophyllum demersum, Myriophyllum spicatum, Potamogeton perfoliatus, Phalaroides arundinacea boli v porovnaní s minulým rokom rozšírené na približne rovnako veľkej ploche. Masové rozšírenie invázneho neofytu Elodea nuttalii je charakteristické pre celú monitorovanú oblasť.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja bol aj v roku 2001 zameraný len na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Výskyt lariev podeniek nebol v starom koryte Dunaja počas troch odberov v roku 2001 potvrdený. Spoločenstvo potočníkov je i v roku 2001 veľmi chudobné. Výskyt filtrátora Brachycentrus subnubilus bol celoročný, po septembrovom vysokom prietoku v hlavnom toku Dunaja sa objavil i ďalší filtrátor Hydropsyche incognita. Opätovné osídlenie Dunaja filtrátormi namiesto zoškrabávačov zaznamenaných v predchádzajúcich rokoch je pozitívnym javom.

Faunu ramena výrazne ovplyvnilo a hlavné zmeny v taxocenózach zapríčinilo napúšťanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti (stúpnutie hladiny a sprietočnenie) od roku 1993.

Cladocera: Oproti predchádzajúcim rokom došlo v roku 2001 k poklesu počtu druhov perloočiek v sledovanom ramene. Výrazne nízky počet prítomných druhov bol zaznamenaný počas jesenného odberu v mediáli ramena. V mediáli i litoráli dominoval druh Chydorus sphaericus, pelagické druhy mali nevýrazné zastúpenie. Nárast podielu tychoplanktonických druhov v pelagiáli ramena prebieha už niekoľko rokov, zmeny sa vysvetľujú sprietočnením ramena po uvedení nápustného objektu v Dobrohošti do prevádzky v roku 1993.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžôk sledovaného ramena bolo i v roku 2001 stabilizované. Počet zaznamenaných druhov a ich početnosť je porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi, dominancia tychoplanktonických druhov naďalej pretrváva v litoráli i mediáli ramena. Súčasný stav je však odlišný od stavu zaznamenaného pred uvedením VDG do prevádzky, keď sa lokalita vyznačovala bohatým zooplanktónom tvoreným euplanktonickými druhmi.

Ephemeroptera: Veľmi nízka druhová diverzita pretrváva v spoločenstve podeniek aj v roku 2001. Počas jarného odberu bol zaznamenaný výskyt jediného stagnikolného druhu Cloeon dipterum, v letnom odbere boli zaregistrované larvy semireofilného druhu Caenis luctuosa. V októbri boli nájdené larvy oboch druhov, pričom Caenis luctuosa mal aj pomerne vysokú početnosť.

Trichoptera: V parapotamali lokality sa v roku 2001 potvrdil výskyt 4 druhov potočníkov s nízkou abundanciou. Druh Anabolia furcata bol v posledných rokoch pravidelne zaznamenávaný, Oecetis lacustris je v území ovplyvnenom VD Gabčíkovo novým druhom.

Odonata: Spoločenstvo vážok ramena sa podľa výsledkov monitoringu v roku 2000 a 2001 postupne vracia k stavu pred prehradením. V roku 2001 došlo k eliminácii reofilných i semireofilných druhov, ktoré v roku 1999 ešte dominovali. Spoločenstvo pozostávalo z troch eurytopných druhov, ktoré však mali nízku abundanciu. Indikuje to zníženie rýchlosti prúdenia v sledovanej časti ramena, ktoré sa v období pred prehradením Dunaja vyznačovalo vlastnosťami plesiopotamalu.

Mollusca: Vysoká druhová diverzita malakofauny, naznačujúca prepojenosť monitorovacej plochy s okolitými časťami ramennej sústavy, bola potvrdená i v odberoch roku 2001. Počas jarného odberu voda z ramena zaplavovala okolité územie. Spoločenstvo pozostávalo hlavne zo stagnikolných a indiferentných druhov, ktoré sa vyskytovali celoročne. Najvyššiu abundanciu dosiahol ubikvistický druh Bythinia tentaculata, ďalej dominovali Bythinia leachi, Physa acuta, Lymnaea peregra a v jesennom odbore lastúrniky Dreissena polymorpha a Sphaerium corneum. V spoločenstve boli zachytené i druhy, ktoré pravdepodobne boli splavené z okolitého územia.

Pisces: Množstvo vody v ramenách Bodíckej sústavy sa po uvedení nápustného objektu do prevádzky v roku 1993 ustálilo, v porovnaní s obdobím pred prehradením Dunaja, na vyššej úrovni. V týchto stabilizovaných podmienkach je v posledných 5-6 rokoch zaregistrovaná i stabilizovaná ichtyocenóza. V spoločenstve rýb sa i v tomto roku zaznamenala dominancia druhu Proterorhinus marmoratus, vyššiu početnosť dosahovali i ďalšie eurytopné druhy. Vývoj spoločenstva však môže byť na tejto lokalite výrazne ovplyvnený aj ilegálnym lovom počas nízkych zimných prietokov v dotačnom systéme.

Gastropoda: Monitorovacia plocha sa nachádza v blízkosti starého koryta Dunaja, kde sa po prehradení Dunaja prejavuje drenážny vplyv toku. Lokalita je však silno ovplyvnená i ďalším antropickým faktorom – lesným hospodárstvom. Vyťaženie susedného porastu spôsobilo v predchádzajúcich rokoch rozšírenie druhov presvetlených porastov. V roku 2001 bol lesný porast monitorovacej plochy vyťažený, pričom došlo i k deštrukcii krovinnej vrstvy. Bylinná vrstva ostala zachovalá, ale jej výška bola menšia. Výrazný vplyv tohto zásahu nebol v roku 2001 z hľadiska spoločenstva suchozemských mäkkýšov preukázateľný. Údaje monitoringu potvrdzujú pokračujúcu dominanciu semisilvikolného druhu Vallonia costata. Početné zastúpenie mal aj naďalej nenáročný lesný druh Fruticicola fruticum a euryekné druhy Cochlicopa lubrica, Punctum pygmaeum, Monachoides incarnatus. Z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia je spoločenstvo stabilizované. Vzhľadom na dominantný faktor odlesnenia nie je možné odhadnúť vplyv zmeneného vodného režimu na monitorované spoločenstvo.

Po vyťažení porastu monitorovacej plochy budú odbery od roku 2002 znova uskutočňované v niekoľkoročnom poraste šľachteného topoľa čiastkovej plochy 9A.

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého vŕbového lužného lesa a mŕtvym, neprietočným ramenom, ktoré je po dlhoročnej izolácii v roku 2001 označované ako paleopotamal. Proces zazemňovania ramena prebiehal aj pred prehradením Dunaja a pokračuje aj v súčasnosti. Hlavný vplyv vodného diela spočíva v zmene záplavového režimu lokality. Od roku 1995 sa síce na území vyskytujú pravidelné simulované záplavy, nezabezpečia však prepojenie mŕtveho ramena s hlavným tokom Dunaja, ako to bolo pred prehradením. Z tohto dôvodu je proces starnutia ramena intenzívnejší.

Monitorovacia plocha v roku 2001 aj napriek absencii záplav vykazuje znaky stabilizácie. Pokryvnosť stromovej vrstvy sa po minuloročnom poklese vrátila na úroveň predchádzajúcich rokov, krovinná vrstva bola nevýrazne vyvinutá a bylinná etáž bola počas celého vegetačného obdobia hustá, vitálna so 100 %-nou pokryvnosťou. Jej významnú výšku zapríčiňuje celoročné eudominantné zastúpenie nitrofilného druhu Urtica dioica. Vzácny druh Leucojum aestivum sa vyskytoval v jeho podraste. V roku 2001 bolo zaznamenané výrazné zníženie pokryvnosti i vitality v predchádzajúcich rokoch hojného nepôvodného invázneho druhu Aster novi-belgii. Celková diverzita spoločenstva je v roku 2001 nezmenená, hodnoty podobnosti porastu v rokoch 2000/2001 dosiahli veľmi vysokú úroveň. Vývoj spoločenstva mäkkého lužného lesa bol v roku 2001 stabilizovaný.

Makrofyty: Spoločenstvo makrofytov starnúceho mŕtveho ramena je z hľadiska druhového zloženia stabilné. Výskyt jednotlivých druhov je závislý na existencii trvalej hydroekofázy. Močiarne jazero bolo i v roku 2001 lemované porastom asociácie Phragmitetum communis, otvorenú vodnú plochu vypĺňal druh Ceratophyllum demersum, v litoráli sa vyskytujú i ohrozené druhy Trapa natans, Hydrocharis morsus-ranae, Nymphaea alba, Najas marina. Podobné výsledky boli vykázané i v hodnotení spoločenstva makrofytov ramena v rokoch 1990 a 1991. Rok 2001 sa od ostatných líšil obnaženosťou východnej časti ramena už od mája. V dôsledku absencie trvalej hydroekofázy a nástupu limóznej ekofázy sa tu uplatňoval, namiesto súvislého zárastu Nymphaea alba, druh Ranunculus sceleratus, neskôr nastúpil Bolboschoenus maritimus a Sparganium erectum. Výskyt Nymphaea alba bol mozaikovitý a obmedzený na depresie, ktoré vypĺňala voda. Stanovište bolo v jesenných mesiacoch zaplavené, vplyv vody je však na konci vegetačného obdobia na rastlinné spoločenstvo nevýrazný.

Cladocera: Trend vývoja spoločenstva perloočiek je v paleopotamale lokality ovplyvnený zarastaním ramena a následným hromadením odumretých zvyškov na dne. V dôsledku toho dochádza k zhoršovaniu podmienok pre planktonické druhy a postupne sa zvyšuje podiel druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit. V roku 2001 bol zaznamenaný mierny pokles druhovej diverzity spoločenstva v mediáli i litoráli ramena. Svoju priemernú dominanciu si pelagický druh Bosmina longirostris v mediáli ramena zachoval, ale je to dôsledok jeho vysokej abundancie v jarnom a letnom odbere. Celková dominancia pelagických druhov bola preto málo výrazná, dosahovala hodnotu 56%. V litoráli ramena však boli v roku 2001 zaznamenané už prevažne fytofilné druhy perloočiek.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok mŕtveho ramena bolo z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska v roku 2001 bohaté. V mediáli ramena, podobne ako pred odklonením Dunaja, dochádza k výraznej dominancii euplanktonických druhov, pričom je registrované striedanie vedúcich druhov v jednotlivých odberoch i rokoch. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však v litoráli ramena bola v ročnom priemere zaznamenaná dominancia tychoplanktonických druhov, a to i napriek silnej prevahe pravých planktonitov v jarnom odbere.

Ephemeroptera, Trichoptera: V lete roku 2000 dochádzalo k poklesu hladiny vody, rozvoju makrofýt a prehrievaniu vodného stĺpca. V týchto nepriaznivých podmienkach neboli zaznamenaný zástupcovia spoločenstva podeniek a potočníkov. Na jar roku 2001 bol stav spoločenstva v ramene podobný, po júnových záplavách sa však mierne zlepšil. Stagnikolný druh podeniek Cloeon dipterum sa vyskytoval v oboch nasledujúcich odberoch, druhy Caenis horaria a Caenis robusta boli zaznamenané iba v letnom odbere. Spoločenstvo potočníkov nebolo počas celého roka 2001 zastúpené, boli zaznamenané iba prázdne schránky zástupcov.

Odonata: V roku 2001 nedošlo k ďalšiemu zníženiu druhovej diverzity vážok, zmena však bola zaznamenaná v ekologických požiadavkách vyskytujúcich sa druhov. Prítomné boli eurytopné druhy, stagnikolný druh nebol v tomto roku zaregistrovaný. Pokračujúci nárast podielu stagnikolných druhov nebol potvrdený ani napriek pretrvávajúcej izolácii ramena. Na základe spomínaného trendu sa v predchádzajúcich rokoch potvrdzovala postupná premena plesiopotamalu na paleopotamal. Absencia citlivých (stenotopných) druhov však môže naznačovať i degradáciu lokality.

Mollusca: V období pred prehradením Dunaja sa medzi mŕtvym ramenom a okolitou ramennou sústavou vytváralo v čase silných záplav dočasné prepojenie, kedy dochádzalo k premiešavaniu prítomných spoločenstiev. Z dôvodu niekoľkoročnej izolácie sa starnúce mŕtve rameno, i napriek bohatému spoločenstvu makrofytov, vyznačuje nízkou druhovou diverzitou malakofauny. V roku 2001 bolo zaregistrovaných 7 druhov, celoročná prítomnosť však bola potvrdená iba v prípade druhu Lymnaea stagnalis.

Pisces: Výsledky monitorovania v roku 2001 naznačujú priaznivejšie podmienky pre ichtyocenózu paleopotamalu. I napriek tomu, že izolácia ramena pretrváva a nebol zakázaný ani lov rýb, druhové zloženie lokality bolo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne bohatšie. Druhy, ktoré sme tu zaznamenali i v predchádzajúcich rokoch (Lepomis gibbosus, Carassius auratus, Esox lucius) sa v roku 2001 vyskytovali hojne, ďalšie prítomné druhy mali nízku abundanciu. Do tejto skupiny patrili hlavne v minulosti frekventované druhy: Rhodeus sericeus, Scardinius erythrophthalmus. Túto priaznivú zmenu je pravdepodobne možné vysvetliť absenciou extrémne vysokých teplôt v letných mesiacoch, ktoré v predchádzajúcich rokoch spôsobovali prehrievanie sa vodného stĺpca.

Suchozemské taxocenózy tejto lokality vykazujú v roku 2001 znaky pôvodných spoločenstiev inundačného územia Dunaja.

Gastropoda: V roku 2001 bola v spoločenstve suchozemských mäkkýšov potvrdená opätovná dominancia silne vlhkomilných druhov Zonitoides nitidus a Carychium minimum. Výskyt indikačného druhu pôvodných vlastností stanovišťa Oxyloma elegans bol tiež zaregistrovaný. Spoločenstvo vytvárali i ďalšie málopočetné vlhkomilné a eurytopné druhy. Prenikanie druhov náročnejších na svetlo, ako dôsledok vyťaženia susedného porastu v roku 2000, nebolo ešte v roku 2001 pozorované. Výsledky nasledujúcich rokov budú pravdepodobne odkrývať súhrnné vplyvy lesného hospodárstva a zmien hydrologického režimu po uvedení VDG do prevádzky. Napriek tomu je možné predpokladať, že pri zachovaní súčasného regulovaného vodného režimu v ramennej sústave je možné očakávať pretrvávanie pôvodnej mokraďovej malakocenózy na tejto lokalite.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Najrozsiahlejšia monitorovacia plocha, zahŕňajúca suchozemský biotop, obvodové rameno, ktoré pri vyšších prietokoch v Dunaji môže s hlavným tokom komunikovať, a časť hlavného toku Dunaja. Táto časť inundačného územia Dunaja je po prehradení Dunaja pomerne málo poznačená, i keď bol zaregistrovaný mierny pokles hladiny podzemnej vody, ako aj frekvencie a intenzity záplav.

Vŕbovo-topoľový porast lokality MP 14 nebol počas vegetačného obdobia roku 2000 a 2001 zaplavený. Na jar bola pôda sviežo vlhká, v letnom období však už bola suchá. Pokryvnosti jednotlivých vrstiev sa udržali na úrovni predchádzajúcich rokov, podobne ako druhová diverzita spoločenstva. Dominantou bylinnej vrstvy v jarnom období bol indiferentný druh Galium aparine, ktorý potláčal i žihľavu – Urtica dioica. Hojnejšie zastúpenie mali i ďalšie druhy s pomerne vysokou náročnosťou na vodu a vyžadujúce záplavy – Glechoma hederacea, Rubus caesius, Impatiens glandulifera (invázny druh). Po odumretí Galium aparine dochádza v letnom aspekte k rozšíreniu žihľavy dvojdomej a ďalšieho invázneho druhu Aster novi-belgii. Hodnoty podobnosti porastu boli vysoké, hodnota ekologického faktora pre vodu ostala nezmenená. Ekologická analýza ostatných abiotických faktorov v roku 2001 naznačuje nárast polosvetlomilných druhov na úkor polotieňomilných a tieňomilných, ako aj nárast podielu teplomilnejších a nitrofilnejších druhov. Podobné zmeny boli badateľné i v roku 2000, avšak nie je možné ich jednoznačne pripísať vplyvu Vodného diela Gabčíkovo.

Najvlhšie časti monitorovacej plochy pokrývali v rokoch 1990 a 1991 monocenózy asociácie Phragmitetum communis. Vývoj spoločenstva makrofytov v ramene monitorovacej plochy sa mení v posledných troch rokoch monitorovania podľa trvania a miery zaplavenia. V prvom roku obnoveného monitorovania (v r. 1999) bola zaregistrovaná vegetácia typická pre obnažené dná ramien s dominanciou Phalaroides arundinacea a Galium palustre. Rok 2000 bol z hľadiska dĺžky stagnácie vody v ramene priaznivejší, v poraste dominovali Agrostis stolonifera a Bidens frondosa. Rameno bolo v roku 2001 zaplavené iba na jar, v lete a na jeseň sa vegetácia vyvíjala v limóznej ekofáze. Dominantou aj v tomto roku bol druh Agrostis stolonifera, popri ktorej sa vytvárali kolónie Phalaroides arundinacea, Carex gracilis a Carex riparia. Výraznejšie sa uplatňoval aj Galium palustre.

Spomalenie rýchlosti prúdenia hlavného toku znížením prietoku a vzdutie hladiny vody nad sútokom odpadového kanála s hlavným tokom spôsobili niektoré zmeny v taxocenózach vodnej fauny Dunaja.

Cladocera: Trend pomalého nárastu počtu druhov v mediáli starého koryta Dunaja bol potvrdený i v roku 2001, bolo zaznamenaných 11 druhov perloočiek. Dominantné zastúpenie dosahovali v jednotlivých odberoch hlavne pelagické druhy, ich priemerné ročné zastúpenie však dosiahlo iba 57 %. Tento pokles je zapríčinený nárastom emergentnej makrovegetácie v litorálnej zóne Dunaja a výskytom fytofilných druhov perloočiek, ktoré sa dostávajú i do mediálneho planktónu Dunaja. V roku 2001 bol trend návratu dominancie pelagických druhov na úroveň zaznamenanú pred prehradením Dunaja (nad 80 %) prerušený.

Copepoda: Výrazná zmena spoločenstva veslonôžok nebola v roku 2001 zaznamenaná. Druhová diverzita spoločenstva ostáva na úrovni predchádzajúcich rokov, zachoval sa pomer zastúpenia euplanktonických a tychoplanktonických druhov. Najhojnejším druhom bol na jar Acanthocyclops robustus, v lete Eurytemora velox s Nitocra hibernica a Ectinosoma abrau, ktorý dominoval i na jeseň.

Ephemeroptera, Trichoptera: Zástupcovia spoločenstva podeniek v roku 2001 chýbali z celého sledovaného úseku starého koryta Dunaja. Trvalý výskyt bol zaregistrovaný v prípade druhu spoločenstva potočníkov Brachycentrus subnubilus, pričom jeho početnosť bola v čase jesenného odberu výrazne vyššia. Po vysokých prietokoch v starom koryte Dunaja v septembri sa objavili i ďalšie tri druhy potočníkov, z nich pomerne vysokú početnosť mal druh studených priesakových oligotrofných vôd Goera pilosa.

Mollusca: Odberové miesto sa nachádza v pobrežnej časti hlavného toku Dunaja s miernym prúdením, kolísajúcou hladinou vody a bez vodnej vegetácie. Malakocenóza lokality je po prehradení Dunaja stabilná. V roku 2001 bolo zaznamenaných 12 druhov, z ktorých naďalej dominuje reofilný Ancylus fluviatilis. Abundancia reintrodukovaného druhu Fagotia esperi bola opäť vyššia, druhy Lymnaea ovata a Dreissena polymorpha majú každoročne vysokú početnosť.

Pisces: Vplyvom prehradenia Dunaja došlo na tejto monitorovacej ploche k výrazným zmenám (zníženie rýchlosti prúdenia, strata úkrytov), čo v ichtyocenóze vyvolalo výrazné zmeny. Spoločenstvo je však v týchto zmenených podmienkach už stabilizované. V roku 2001 bolo zaznamenané zvýšenie druhovej diverzity, pričom výrazná dominancia eurytopných druhov (Proterorhinus marmoratus, Perca fluviatilis, Alburnus alburnus) pretrváva. Počet reofilných druhov je nižší a vyskytujú sa s nízkou početnosťou. Nedostatok úkrytov pre adultné jedince spôsobuje, že počas odberov sú väčšinou zaregistrované juvenilné jedince druhov.

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku. K prepojeniu s hlavným tokom dochádza iba pri vyšších prietokoch v Dunaji.

Cladocera: Monitorovacia plocha bola aj v roku 2001 obývaná bohatým spoločenstvom perloočiek. V mediáli bolo zistených 15 druhov, výrazné zníženie počtu druhov v jesenných mesiacoch sa, po roku 2000, v tomto roku nezopakoval. Prvý krát bola zaznamenaná mierna dominancia tychoplanktonických druhov v tejto časti ramena. Zvýšený výskyt fytofilného druhu Chydorus sphaericus v mediáli môže súvisieť s eutrofizáciou ramena. Spoločenstvo litorálu pozostávalo z 12, prevažne fytofilných, druhov.

Copepoda: Napriek tomu, že v niektorých častiach ramena prebieha trend zabahňovania a zarastania makrovegetáciou, spoločenstvo veslonôžok bolo v roku 2001 stabilné. Druhová diverzita mediálu i litorálu sa približovala stavu z predchádzajúcich rokov. V mediáli pretrvávala výrazná dominancia euplanktonických druhov (98 %), dochádza iba k striedaniu najhojnejších druhov v jednotlivých rokoch. V litoráli ramena pretrváva mierna dominancia euplanktonických druhov (59 %).

Ephemeroptera, Trichoptera: Rameno monitorovacej plochy môže byť na základe jeho vývoja a vývoja spoločenstiev podeniek a potočníkov považované v roku 2001 za plesiopotamal. Po minuloročnej absencii jediného druhu podenky (Cloeon dipterum) zaznamenaného v roku 1999, bol výskyt lariev tohto druhu v roku 2001 znova potvrdený. Larvy boli zachytené vo všetkých troch odberoch s nízkou abundanciou. Zástupcovia spoločenstva potočníkov neboli zaznamenaní ani v roku 2001.

Odonata: V dôsledku bahnitého dna a absencie makrofýt a pobrežnej vegetácie lokalita neposkytuje vhodné životné podmienky pre výskyt spoločenstva vážok. V rokoch 2000 a 2001 larvy vážok neboli zaregistrované. V roku 2002 navrhujeme pokračovať v monitorovaní spoločenstva na vhodnom biotope v blízkosti pôvodnej monitorovacej plochy.

Pisces: Ichtyofauna sa na tejto lokalite sleduje na spodnej a vrchnej strane hrádze Foki, vytvorenej z lomového  kameňa, oddeľujúcej Palkovičovské rameno od prietočného ramena Dunaja. Hlavným rozdielom týchto dvoch biotopov je, že vody na spodnej strane hrádze nekomunikujú s hlavným tokom Dunaja, kým vody nad hrádzou Foki s Dunajom komunikujú. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma ramenami.

Výskyt stabilného spoločenstva rýb nad hrádzou Foki je výsledkom dočasného prepojenia tejto časti monitorovacej plochy so starým korytom Dunaja. V roku 2001 bola zaznamenaná vysoká druhová diverzita spoločenstva s dominanciou eurytopných druhov Proterorhinus marmoratus, Rutilus rutilus, Rhodeus sericeus. Počet zaregistrovaných druhov môže byť pri jednotlivých odberoch ovplyvnený vodným stavom v starom koryte Dunaja. Je totiž pravdepodobné, že počas nízkych vodných stavoch sa druhy presúvajú do litorálu starého koryta. Výskyt druhov Leuciscus idus, Lota lota a Gymnocephalus baloni zaradených do kategórie VU - zraniteľné na základe stupňov ohrozenia klasifikácie IUCN je v posledných rokoch pravidelný.

Ichtyocenóza izolovanej časti monitorovacej plochy pod hrádzou Foki bola v roku 2001 z hľadiska druhovej diverzity relatívne chudobná. V období pred prehradením sa na lokalite vyskytovalo cca 15 druhov rýb, z toho v roku 2001 bolo potvrdených len 7. Tento nepriaznivý trend je možné vysvetliť úplnou stratou komunikácie časti ramena s hlavným korytom Dunaja po prehradení. Početnosť prítomných druhov bola v roku 2001 veľmi nízka. Ichtyocenóza pozostáva prevažne z eurytopných druhov, výskyt a početnosť reofilných druhov je v posledných rokoch veľmi nízka.

Suchozemské spoločenstvá tejto lokality sú aj po prehradení Dunaja takmer každoročne počas vysokých prietokov v Dunaji zaplavované. Vďaka tomu, výrazný posun v suchozemských fytocenózach smerom k suchomilnejšiemu spoločenstvu nebol zaznamenaný. Suchozemská malakocenóza však v posledných rokov javí znaky narušenia, dochádza k silnému úbytku hygrofilných druhov.

Gastropoda: Výsledky monitoringu z roku 2001 potvrdzujú pokračujúce negatívne zmeny v malakocenóze lokality. V pôvodne mokraďnom spoločenstve aj napriek občasným záplavám dochádza k zvyšovaniu počtu a početnosti druhov s nižšími nárokmi na vodu a so širšou ekologickou valenciou. V roku 2001 došlo k evidentnému poklesu zastúpenia polyhygrofilného druhu Carychium minimum (v ročnom priemere zo 138 na 38 ks). Spoločenstvo v minulosti vytváralo niekoľko polyhygrofilných druhov s vysokou abundanciou, čo bolo pre malakocenózu inundačného územia prirodzené. V súčasnosti je druhová diverzita spoločenstva cca zdvojnásobená a abundancia druhov sa dramaticky znížila. Medzi dominantnými druhmi sa v posledných rokoch objavujú stredne vlhkomilné (Arianta arbustorum) a euryekné druhy (Cochlicopa lubrica, Fruticicola fruticum). Spoločenstvo je zrejme poznačené absenciou silných a dlhotrvajúcich záplav, ktoré by potlačili výskyt euryekných druhov. Vývojový trend popisovaného spoločenstva potvrdzuje potrebu urýchleného riešenia hydrologického režimu.

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčed – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. V blízkosti monitorovacej plochy nedošlo k výraznému poklesu hladiny podzemnej vody. V oblasti sa prejavuje i spätné vzdutie hladiny starého koryta a tým aj dostatok vody pre vegetáciu. K zaplavovaniu lokality a k silnému podmáčaniu dochádza aj po prehradení.

Na monitorovacej ploche MP 15 sa naďalej zachováva vŕbový porast typický pre mäkké lužné lesy. Porast bol počas vegetačného obdobia roku 2001 dvakrát zaplavený. Jarná záplava sa vyskytla koncom marca v čase vysokých prietokov v Dunaji. Počas zápisu jarného aspektu v druhej dekáde mája bola zaregistrovaná už rozvinutá stromová vrstva, krovinná vrstva naďalej absentuje a bylinná vrstva pokrývala 95 % plochy. V tejto etáži dominoval vzácny druh Leucojum aestivum a invázny druh (avšak znášajúci záplavy) Aster novi-belgii. V letnom aspekte bol zaznamenaný ústup druhu Leucojum aestivum, jeho miesto preberajú ďalšie druhy náročné na vodu: Galium palustre, Rumex sanguineus. Hodnoty podobnosti signalizujú dynamiku porastu počas vegetačnej sezóny, čo je v podmienkach mäkkého lužného lesa prirodzené. Signifikantná zmena v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nebola zaznamenaná. Situácia je v tejto oblasti po prehradení Dunaja stabilná.

V dôsledku vyhovujúceho umiestnenia hladiny podzemnej vody a pravidelného výskytu záplav sú terestrické spoločenstvá lokality stabilné.

Gastropoda: Druhové zloženie typickej mokraďovej malakocenózy aj v roku 2001 tvorili takmer výlučne polyhygrofilné druhy (Pseudotricha rubiginosa, Succinea putris, Carychium minimum, Zonitoides nitidus) s kolísajúcou abundanciou. Spoločenstvo je stabilné a pri súčasnej prevádzke vodného diela sa narušenie neočakáva ani v budúcnosti.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Priamy vplyv VD Gabčíkovo na túto lokalitu nebol potvrdený.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja typu parapotamal, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805 a suchozemským biotopom prechodného lužného lesa na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou. Suchozemská lokalita je i po prehradení Dunaja počas vysokých vodných stavov pravidelne zaplavovaná. V roku 2001 bolo zaregistrované zaplavenie lokality koncom marca a koncom júla.

Porast monitorovacej plochy vytvára spoločenstvo prechodného lužného lesa asociácie Fraxino-Populetum podzväzu Ulmenion. Hlavnou porastotvornou drevinou je rovnorodý, rovnoveký porast druhu Populus alba, ktorý vznikol z prirodzenej obnovy. Hodnoty pokryvnosti jednotlivých vrstiev sú počas monitoringu ustálené, bylinná vrstva bola i v tomto roku vyvinutá mozaikovito. Ustálená je aj druhová diverzita lesného spoločenstva. Eudominantné zastúpenie v bylinnej vrstve celoročne dosahovala Urtica dioica, na jar sa výraznejšie uplatňoval i druh Ficaria verna, v letnom aspekte vlhkomilnejšie druhy Rubus caesius, Glechoma hederacea a Phalaroides arundinacea. Hodnoty podobnosti porastu boli v posledných dvoch rokoch vysoké. Hodnoty ekologických indexov nepoukazujú na signifikantnú zmenu u žiadneho abiotického faktora. Vegetačné pomery topoľového porastu sú naďalej stabilné.

Makrofyty: Prirodzená rozmanitosť ramien tejto oblasti sa zachováva i v roku 2001, čo sa odráža v širokej škále zaznamenaných spoločenstiev makrofytov. Sledované ramená sa vyvíjali i v roku 2001 s trvalou hydroekofázou a v závislosti od hĺbky vody sa v ich jednotlivých častiach objavovali spoločenstvá s výraznou zonáciou. Otvorené vodné plochy väčšinou pokrývala populácia druhu Trapa natans, v submerznej vrstve sa uplatňovali Ceratophyllum demersum, Elodea nuttalii a v litorálnej zóne dominoval Potamogeton pectinatus. Močiarna vegetácia bola v rôznych častiach plochy ďalej zastúpená spoločenstvami Phragmitetum communis, Caricetum gracilis, Rorippo amphibiae-Oenanthetum aquaticae. V roku 2001 bolo registrované rozšírenie invázneho neofytu Elodea nuttalii do ďalších častí sledovanej plochy.

Tento úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter so sezónnym kolísaním hladiny, v priebehu monitoringu sa podstatnejšie nezmenil ani stav vodnej fauny.

Ephemeroptera, Trichoptera: Počas monitoringu v rokoch 2000 a 2001 nebol zaznamenaný žiadny zástupca týchto skupín živočíchov. Ich výskyt bol aj v priebehu predchádzajúcich rokov sporadický s nepatrnou početnosťou druhov. Absencia podeniek v roku 2001 bola zaregistrovaná na celom sledovanom úseku hlavného toku Dunaja.

Mollusca: Malakofauna lokality je prispôsobená pomerne silnému prúdeniu vody v hlavnom koryte Dunaja a kolísaniu hladiny vody, ktorá je ovplyvnená jednak prirodzenými abiotickými faktormi (zrážky), ale aj fungovaním vodného diela Gabčíkovo. Spoločenstvo vodných mäkkýšov monitorovacej plochy je pomerne stabilné. V priebehu monitorovania boli v roku 2001, podobne ako v roku 2000, zaznamenané tri druhy mäkkýšov. Reofilný druh Ancylus fluviatilis si svoje dominantné postavenie zachoval, ale jeho početnosť bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne znížená. Ďalšími prítomnými druhmi boli ubikvisti Lymnaea ovata a Dreissena polymorpha.

Vodná fauna ramena je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočnom ramene (para-plesiopotamal). K prepojeniu s hlavným tokom dochádza pri vyšších prietokoch.

Cladocera: V roku 2001 nedošlo k výraznej zmene v spoločenstve perloočiek lokality. Druhová diverzita zarastajúceho ramena ostáva na úrovni predchádzajúcich rokov, v planktóne ramena i v tomto roku prevládal tychoplanktonický druh Chydorus sphaericus. Hodnota dominancie tychoplanktonických druhov nad euplanktonickými bola v ročnom priemere 71 %.

Copepoda: Plytké a zarastajúce mŕtve rameno sa v roku 2001 vyznačovalo veľmi bohatým spoločenstvom veslonôžok, ktoré v prevažnej miere tvorili euplanktonické druhy. Stav spoločenstva je porovnateľný so stavom pred prehradením Dunaja, spoločenstvo je stabilné.

Ephemeroptera, Trichoptera: Aj v roku 2001 bolo rameno z hľadiska spoločenstva podeniek obývané iba stagnikolným druhom Cloeon dipterum, ktorý mal na jeseň pomerne vysokú početnosť. Zástupcovia spoločenstva potočníkov neboli nájdené.

Odonata: V čase uvedenia VDG do prevádzky bolo na tejto lokalite zaznamenané druhovo i početnostne bohaté spoločenstvo vážok. V posledných rokoch je spoločenstvo pomerne chudobné, v roku 2001 bol zachytený iba 1 exemplár larvy eurytopného druhu Ischnura elegans. Tento negatívny trend môže byť výsledkom nedostupnosti vhodných habitatov pre odber v roku 2001 vzhľadom na kolísanie vodnej hladiny.

Pisces: Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, v dôsledku čoho ostal vodný režim lokality po uvedení VDG v podstate nezmenený. Svoju funkčnú úlohu neresiska fytofilných rýb však už niekoľko rokov nespĺňa v dôsledku absencie záplav v čase neresu. Tento fakt sa prejavil i v znížení počtu a početnosti vyskytujúcich sa druhov rýb. V roku 2001 bol, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, potvrdený výskyt 4 druhov. Najväčšiu početnosť dosiahol limnofilný druh Scardinius erythrophthalmus a kriticky ohrozený špecializovaný druh Misgurnus fossilis, ktorý prežíva i pri extrémnom prehrievaní ramena a nižšom obsahu kyslíka. Eurytopný druh Carassius auratus mal nižšiu abundanciu. Ichtyocenóza tejto lokality je stabilná, jej vývoj je prepojený s vývojom hydrologického režimu Dunaja.

Terestrické spoločenstvá tejto lokality nie sú prevádzkovaním VDG priamo ovplyvnené. Hydrologický režim monitorovacej plochy nebol zmenený. Lokalita je i v súčasnosti pravidelne zaplavovaná.

Gastropoda: V dôsledku pravidelných záplav a vysokej členitosti okolia lokality dochádza počas záplav k splachu a premiešavaniu prítomných populácií malakocenózy. Analyzované spoločenstvo teda môže zahŕňať i jedince z okolitého územia a výsledky vypovedajú o širšom okolí monitorovacej plochy. Vo vzorkách dominovali i v roku 2001 euryekné (Monachoides incarnatus, Trichia hispida) a stredne vlhkomilné lesné druhy mäkkýšov (Arianta arbustorum).

 

7.4. Záver

Vplyvy vodného diela Gabčíkovo majú v jednotlivých častiach sledovaného územia rôzny charakter aj intenzitu.

V hornej časti ovplyvnenej oblasti sa nachádza monitorovacia plocha č. 2600. Leží medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja pri obci Dobrohošť, nad dotačným objektom ramennej sústavy. V dôsledku zaklesávania dna koryta toku sa vysúšanie lokality prejavovalo už aj v posledných desaťročiach pred uvedením VDG do prevádzky. Tento proces sa zintenzívnil vplyvom ďalšieho poklesu hladiny podzemnej vody a absencie záplav po odklonení Dunaja. V súčasnosti sú spoločenstvá suchozemských rastlín i živočíchov prevažne tvorené druhmi menej náročnými na vodu a druhmi so širokou ekologickou valenciou a v posledných rokoch je možné badať stabilizáciu spoločenstva na tejto úrovni. Životné podmienky monitorovaných vodných biotopov lokality (hlavne starého koryta Dunaja) sú od roku 1992 zmenené, avšak ustálené. Spoločenstvá, ktoré ich obývajú, sa v posledných rokoch vyznačujú znakmi stabilizácie. Prítomné spoločenstvá živočíchov sú druhovo pomerne bohaté, ale prevažne pozostávajú z eurytopných druhov, podiel reofilných druhov je nepatrný.

Rok 2001 je charakteristický úplnou absenciou zástupcov spoločenstva podeniek (Ephemeroptera) na celom sledovanom úseku Dunaja.

Oblasť s regulovateľnou hladinou podzemnej vody je reprezentovaná monitorovacími plochami č. 2603 a 2604. Uvedené plochy sa nachádzajú pod dotačným objektom ramennej sústavy (Dobrohošť). Rôznorodosť ramien oblasti je vplyvom napúšťaného množstva vody od roku 1993 znížená, prevažná časť ramien je hlboká a prietočná. Realizáciou simulovaných záplav a zvýšených prietokov je vplyv odklonenia Dunaja v tejto oblasti zmiernený.

Suchozemské spoločenstvá lokality č. 2603 boli v roku 2001 silne ovplyvnené výrubom lesného porastu sledovaného biotopu, uvedený vplyv prekrýval vplyvy VDG. Spoločenstvá vodných živočíchov a rastlín sú adaptované na prúdiacu vodu ramien, v ustálených - ale zmenených podmienkach vytvárajú stabilizované spoločenstvá. Vplyvom prúdenia vody dochádza k zvyšovaniu podielu tychoplanktonických druhov planktonickýh kôrovcov, v spoločenstve vážok však dochádza k ústupu semireofilných a reofilných druhov. Spoločenstvá vodných mäkkýšov a rýb sa vyznačujú stabilitou, sú druhovo pomerne bohaté, avšak prevládajú eurytopné druhy. Ďalšie narušenie spoločenstiev sa neočakáva.

Podľa výsledkov monitoringu v roku 2001 vykazujú suchozemské spoločenstvá lokality č. 2604 znaky pôvodnosti. Spoločenstvá sú tvorené hlavne druhmi náročnými na vodu, pretrváva aj výskyt indikačných druhov inundačných území. Dlhodobá izolácia urýchľuje prirodzené starnutie mŕtveho ramena lokality, ktoré v roku 2001 bolo hodnotené ako paleopotamal. Spoločenstvá vodných rastlín a živočíchov sa vyvíjajú v závislosti na aktuálnom vodnom stave v monitorovanom roku, veľkosti plochy s trvalou hydroekofázou a miere zarastania. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol rok 2001 z uvedených hľadísk priaznivejší, väčšinou dochádzalo k zlepšovaniu stavu sledovaných spoločenstiev.

Pod vyústením hlavného ramena dotačnej sústavy do hlavného toku Dunaja sa nachádzajú monitorovacie plochy č. 2608 a 2609. Uvedené plochy sú z hľadiska vodného režimu priaznivo ovplyvnené spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála a koryta Dunaja. Po odklonení Dunaja sa však záplavy v tejto časti územia vyskytujú zriedkavejšie a majú kratšie trvanie. Tieto zmeny majú za následok niektoré postupné zmeny suchozemských spoločenstiev (ústup hygrofilných druhov) na lokalite č. 2608. Zmeny zaregistrované do roku 2001 sú pomerne malého rozsahu, je možné predpokladať, že v prípade zavedenia vodohospodárskych opatrení na zlepšenie záplavového režimu by bolo možné postihnuté spoločenstvá vrátiť do stavu zaregistrovaného pred odklonením Dunaja. Živočíšne spoločenstvá hlavného koryta Dunaja sú prispôsobené zmeneným podmienkam toku po jeho odklonení. Spoločenstvá sledovaného ramena sú v posledných rokoch ustálené, prípadné kolísania sú zapríčinené stavom prepojenosti ramena s Dunajom v hodnotenom roku.

Spoločenstvá suchozemských rastlín a živočíchov lokality č. 2609 neboli po odklonení Dunaja postihnuté. V dôsledku umiestnenia monitorovacej plochy v blízkosti starého koryta Dunaja tesne nad jeho vyústením do odpadového kanála majú spoločenstvá dostatok vody a pravidelne dochádza k podmáčaniu. Stav monitorovaných spoločenstiev zodpovedá prirodzenému stavu v inundačnom území veľtoku.

Pod sútokom starého koryta Dunaja a derivačného kanála sa nachádza kontrolná monitorovacia plocha č. 2612. Priamy vplyv vodného diela Gabčíkovo nebol v tejto oblasti potvrdený, vodný režim oblasti je v podstate zachovaný. Zodpovedá tomu aj stav spoločenstva sledovaných skupín živočíchov v priľahlom úseku Dunaja. Vývojový trend monitorovaných skupín živočíchov v ramene je pomerne nejednotný. Spoločenstvá planktonických kôrovcov pozorovaného ramena sú zachovalé. Obývanosť ramena z hľadiska sledovaných skupín hmyzu je v posledných rokoch chudobná, vývoj ichtyocenózy je prepojený s mierou komunikácie ramena s hlavným tokom v roku.