6. LES

6.1. Metodika zberu dát

Rozsah a spôsob monitoringu lesa, uskutočňovaného v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie, zostal v roku 2001 v podstate nezmenený. Na 12 monitorovacích plochách (obr. 6) boli pozorované nasledovné charakteristiky (plocha L-3a je iba dočasnou náhradnou plochou namiesto plochy L-3, monitoring na ploche L-11a a L-12a bol zanechaný):

• ročný výškový a hrúbkový prírastok stromov, ako aj obvodový prírastok na troch stromoch na 6-tich vybraných lokalitách,

• vitalita lesných spoločenstiev terestrickým spôsobom,

• dynamika hladiny podzemnej vody,

• vlhkostný režim,

• synúzia nedrevnatého podrastu,

• pôdne rozbory zamerané na obsah dusíka a fosforu.

Sledovanie rastových parametrov a vitality porastu na plochách, ktoré boli z lesohospodárskych dôvodov vyťažené (plochy č. L-3, L-7, L-9 a L-11) je po dobu vysadenia následného porastu prerušené. Na uvedené plochy (okrem plochy L-3) bol v roku 2001 vysadený šľachtený topoľ “Pannonia“. Prvé merania rastových parametrov jedincov a vitality spoločenstva sa uskutočnia v priebehu vegetačného obdobia roku 2002.

Monitoring vykonáva Lesnícky výskumný ústav – Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo.

6.2. Spôsob vyhodnotenia dát

Pre jednotlivé monitorované lokality sú uvedené základné údaje dendrometrických charakteristík. Ďalej je uvedená stručná charakteristika lokality a jej umiestnenie voči starému korytu Dunaja kvôli jeho drenážnemu účinku. Podrobná charakteristika pôdnych pomerov na jednotlivých lokalitách je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996. Súhrn základných informácií o jednotlivých monitorovacích plochách zahŕňa:

• číslo a označenie monitorovanej plochy
• riečny kilometer lokality (určený na základe mapy mierky 1:10 000)
• polohu monitorovanej plochy s ohľadom na hlavné koryto Dunaja
• stručnú charakteristiku porastu, vek porastu a hlavné porastotvorné dreviny
• stručné hodnotenie abiotických činiteľov a ich vplyvu na vývoj porastu v roku 2001
• hodnotenie výsledkov merania týždenných obvodových prírastkov na vybraných lokalitách (L-3a, L-5, L-6, L-8, L-10 a L-12)
• bonitné zatriedenie podľa Keresztésiho (1978)
• zdravotný stav porastu.

Hodnotenie monitorovacích plôch ďalej zahŕňa grafické hodnotenie výsledkov meraní na základe porovnania týždenných obvodových prírastkov a priebehu hladiny podzemnej vody. Grafické znázornenie kumulatívnych obvodových prírastkov podáva informáciu o postupnom raste sledovaných stromov za celé vegetačné obdobie. Vo všeobecnosti platí, že vývoj priebehu obvodových prírastkov odzrkadľuje mieru dostupnosti a množstvo disponibilnej vody pre porast. Ďalšími faktormi, ktoré vplývajú na veľkosť týždenných obvodových prírastkov sú zrážky a charakter počasia. Charakteristickým znakom priebehu obvodových prírastkov v roku 2001 bolo situovanie maximálnych hodnôt do prvej polovice vegetačného obdobia, keď porasty ešte čerpajú zásoby zimnej vlahy, ako aj reakcia na zvýšenie hladiny podzemných vôd (hlavne záplavy) s určitým časovým posunom koncom leta.

6.3. Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách

Po presmerovaní veľkej časti prietoku do derivačného kanála sa vplyvom výrazného drenážneho účinku Dunaja očakával v inundačnom území pokles hladiny podzemnej vody. Tento účinok bol na veľkej časti územia eliminovaný napustením ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti. Pomocou regulovania prietoku cez nápustný objekt a línií prehrádzok s uzatvárateľnými priepustmi je možné v určitej časti územia regulovať vodný režim. Táto oblasť siaha od nápustného objektu po vyústenie Bakanského ramena do starého koryta Dunaja a zahŕňa monitorovacie plochy L-5 až L-12. Oblasť s neregulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením odpadového kanála je reprezentovaná plochami L-3 (L-3a) a L-4. V tejto časti inundácie sa prejavuje vplyv spätného vzdutia a vďaka vysokej retenčnej schopnosti pôd sú nepriaznivé vplyvy poklesu HPV zmiernené.

Monitorovacie plochy L-25 a L-26, ktoré sa nachádzajú pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, boli založené v roku 1999. Uvedené plochy nie sú priamo ovplyvnené VD Gabčíkovo a slúžia ako modelové objekty pre vývoj stanovištných podmienok neovplyvnených vodným dielom. Je však potrebné pripomenúť, že veľká hrúbka pôdneho profilu je s ostatnými monitorovacími plochami neporovnateľná.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné údaje o monitorovaných plochách:

Lokalita č.2681 (4219), označenie L-3 (L-3a), LS Gabčíkovo, riečny km 1812  (obr. 6-1a a obr. 6-1b)

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde sa prejavuje vplyv spätného vzdutia. Trend vývoja hladiny podzemnej vody na ploche je vyrovnaný, porast sa nachádza pri periodicky zaplavovanom ramene, do ktorého sa v čase zvýšených prietokov dostáva povrchová voda. Tieto záplavy však majú kratší priebeh a vyskytujú sa iba pri vyšších prietokoch. Nepriaznivé vplyvy poklesu hladiny podzemnej vody pri nízkych a priemerných stavoch sú zmiernené veľkou hrúbkou pôdneho profilu a jeho priaznivým zrnitostným zložením.

Tridsaťročný porast šľachtenej vŕby bielej – Salix alba bol niekoľko rokov po dosiahnutí rubného veku v roku 2001 vyťažený. Na jar roku 2002 sa plocha opäť zalesní totožným klonom vŕby “Gabčíkovo 9“ a od ďalšieho roku sa v monitorovaní jeho rastových parametrov bude pokračovať. Netýka sa to však týždenných obvodových prírastkov, ktoré bude možné pozorovať až niekoľko rokov po výsadbe.

Počas vegetačného obdobia roku 2001 boli meracie zariadenia obvodového prírastku preložené do susedného vŕbového porastu L-3a, ktorý sa vyznačuje podobnými abiotickými podmienkami a s vyťaženým porastom sa zhoduje i vekovo. Sledovanie týždenných obvodových prírastkov bude niekoľko rokov prebiehať na tejto náhradnej ploche.

Hodnoty obvodových prírastkov boli blízke hodnotám predchádzajúcich rokov a úzko korelovali s priebehov hladiny podzemnej vody. Namerané hodnoty svedčia o pretrvávajúcom  priaznivom vodnom režime tejto plochy.

Lokalita č.2682, označenie L-4, LS Gabčíkovo, riečny km 1816

Plocha sa nachádza v oblasti sútoku starého Dunaja a derivačného kanála, kde sa prejavuje spätné vzdutie. Oblasť je ovplyvnená všeobecným poklesom nízkych a priemerných hladín podzemných vôd, ale pri vyšších vodných stavoch býva zaplavená. Záplavy sú však zriedkavejšie a majú kratší priebeh. V celku je možné hovoriť o priaznivom hydrologickom režime lokality, i keď hladina podzemnej vody v čase vegetačného kľudu už klesá do štrkového podložia. Negatívne zmeny sa vďaka výbornej retenčnej schopnosti pôdnych horizontov v lesných spoločenstvách prejavujú nevýrazne. Napriek tomu, bez vykonania vhodných opatrení je možné územie považovať za potenciálne ohrozené. Jedným z opatrení by mohlo byť zavodnenie ramennej sústavy tejto oblasti, ktorá je v súčasnosti takmer vyschnutá.

Porast tejto lokality je tvorený 27-ročným porastom šľachteného topoľa „Robusta“ – Populus x euroamericana „Robusta“. Výškový i hrúbkový prírastok klonu je po kulminácii, ale ich hodnoty klesajú len veľmi mierne. Bežné ročné prírastky dosiahli hodnoty vyššie, než v posledných troch rokoch, rast stromov je uspokojivý. Výškový rast stromov zodpovedá výškovým krivkám I. bonitnej triedy. Nakoľko počet stromov ostal na ploche nezmenený prírastky kruhovej plochy, objemu stredného kmeňa a zásoby drevnej hmoty tomu zodpovedajú.

Zdravotný stav porastu je ovplyvnený všeobecnou precitlivenosťou topoľa „Robusta“ k hubovým chorobám. Odolnosť topoľa „Robusta“ voči biotickým činiteľom v posledných 10-tich rokoch poklesla o jeden stupeň. V predchádzajúcich rokoch bol podobný pokles odolnosti zaznamenaný aj v iných regiónoch Slovenska, pokles odolnosti teda pravdepodobne nesúvisí so zmenou hydrologického režimu sledovanej oblasti. V roku 2001 boli topole najsilnejšie napadnuté vredovkou topoľovou (Chondroplea populea) a bol zaznamenaný častý výskyt hnedého miazgotoku (pre obe choroby platil stupeň napadnutia „3“).

Lokalita č. 2683, označenie L-5, LS Gabčíkovo, riečny km 1821,5 (obr. 6-2a a obr. 6-2b)

Plocha sa nachádza v oblasti inundácie s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Leží v tesnej blízkosti napúšťaného ramena, na vzdialenejšej strane od starého koryta Dunaja, v dôsledku čoho je jeho drenážny účinok nevýrazný. Hladina podzemnej vody sa počas celého roka pohybuje v hrubej pôdnej vrstve s priaznivým zrnitostným zložením, čo zabezpečuje priaznivé stanovištné podmienky pre vývoj topoľového spoločenstva. Podzemná voda sa nachádza v dostatočnej výške počas celého vegetačného obdobia aj pri dotačnom prietoku podľa manipulačného poriadku. V blízkosti monitorovanej plochy (tesne nad líniou G) sa vyskytujú i stále podmáčané lesné porasty. Je možné konštatovať, že v období od prehradenia Dunaja hladina podzemnej vody mala jasne stúpajúci charakter. Od roku 1996 však mierne klesá. Ďalej je potrebné spomenúť, že vplyv umelých záplav inundácie Dunaja sa v posledných rokoch v pozorovanej oblasti neprejavil.

Porast tejto monitorovacej plochy tvorí 27-ročný lužný les so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „I-214“ – Populus x euroamericana „I-214“. Výšková i hrúbková prirastavosť stromov bola v roku 2001 s ohľadom na ich vek prekvapujúco vysoká. Výškový rast stromov zodpovedá výškovým krivkám I. bonitnej triedy. Keďže počet stromov na ploche v posledných rokoch nepoklesol, kruhová plocha a zásoba drevnej hmoty sa postupne zvyšujú.

Hodnoty obvodového prírastku boli v priemere vyššie, než v predchádzajúcich rokoch, čo svedčí o priaznivom vodnom režime oblasti. Maximálne hodnoty prírastkov boli dosiahnuté v prvej tretine vegetačného obdobia.

Podmienky tejto lokality sú pre pestovanie tohto klonu veľmi dobré. Odolnosť klonu proti škodcom bola pomerne dobrá, zhoršenie nebolo zaznamenané. V prípade niektorých chorôb bol zaregistrovaný ojedinelý alebo slabý výskyt.

Lokalita č. 2684, označenie L-6, LS Gabčíkovo, riečny km 1824,5 (obr. 6-3a a obr. 6-3b)

Plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody nad vyústením Bakanského ramena do starého koryta Dunaja. Územie nie je postihnuté drenážnym účinkom starého koryta. Dostatočná hrúbka pôdneho horizontu, jeho priaznivé zrnitostné zloženie a priaznivá hĺbka hladiny podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia zabezpečujú priaznivé vlhkostné podmienky pre vývoj lužných spoločenstiev. Trend vývoja HPV má v celom období po prehradení Dunaja vyrovnaný charakter.

Na ploche sa nachádza 27-ročný porast so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta. Podobne ako na ploche L-5, hodnoty prírastkov dosahujú v roku 2001 pomerne vysoké hodnoty. Hodnota bežného ročného výškového prírastku bola 0,8 m a bežného ročného hrúbkového prírastku 0,83 cm. Z dôvodu vysokého veku stromov sa takéto hodnoty nepredpokladali. Rast klonu zodpovedá výškovým krivkám I. bonitnej triedy. Počet stromov na ploche ostal nezmenený.

Na monitorovacej ploche boli umiestnené 3 prístroje na meranie obvodového prírastku stromov. Po opätovnom odcudzení prístroja zo sledovaného stromu č. 3987 (14) boli pozorovania v roku 2001 uskutočňované iba na ostatných dvoch stromoch. Vyhodnotenie získaných údajov môže byť touto skutočnosťou ovplyvnené. Hodnoty obvodového prírastku mali aj v roku 2001 dva vrcholy. Prvý sa objavil na začiatku vegetačného obdobia, druhý po realizácii riadenej záplavy v inundácii Dunaja. Hodnotenie dlhšieho časového radu údajov obvodových prírastkov však jasne poukazuje na klesajúci trend hodnôt, čo je možné – i v podmienkach priaznivého vlhkostného režimu - vysvetliť vekom porastu.

Znížená odolnosť topoľa “Robusta“ voči hubovým chorobám bola preukázaná aj v roku 2001. Tento jav však bol hlásený i z ostatných častí Slovenska. Výskyt hnedého miazgotoku a vredovky topoľovej bol na pozorovanej lokalite častý, ale ojedinelý výskyt sa zaznamenal i v prípade ostatných sledovaných chorôb.

Lokalita č. 2685, označenie L-7, LS Gabčíkovo, riečny km 1828,5

Monitorovacia plocha sa nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody. Vplyv drenážneho účinku starého koryta Dunaja je nevýrazný. Podzemná voda je v súčasnosti takmer v stálom kontakte s nadložnou pôdnou vrstvou, nie je možné však zanedbať fakt, že trend vývoja hladiny podzemnej vody má po prehradení Dunaja mierne klesajúci charakter. Tento jav je možné v priaznivom smere ovplyvniť realizáciou riadených záplav v inundácii.

Tridsaťjedenročný porast šľachteného topoľa – Populus x euroamericana Robusta bol v roku 1999 vyťažený a v roku 2001 nahradený novošľachteným klonom topoľa “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia. Prvé údaje o rastových parametroch mladého porastu budú známe v roku 2002.

Lokalita č. 2686, označenie L-8, Urbariát Bodíky, riečny km 1831,5 (obr. 6-4a a obr. 6-4b)

Aj napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody a nie je ovplyvnená drenážnym účinkom starého koryta Dunaja, dlhodobý trend vývoja hladiny podzemnej vody je klesajúci. Hladina podzemnej vody sa k nadložnej pôdnej vrstve počas vegetačného obdobia roka 2001 priblížila iba na krátky čas v priebehu umelej záplavy. Vysoká fyziologická hrúbka pôdy a jej priaznivé zrnitostné zloženie však tento nepriaznivý jav tlmia, obsah vody vo vrchnej vrstve pôdy je naďalej vyhovujúci. Udržanie, resp. zlepšenie súčasných stanovištných podmienok oblasti by bolo možné dosiahnuť viacnásobnou realizáciou umelej záplavy oblasti inundácie počas vegetačného obdobia pri súčasnom zvýšení hladín v starom koryte Dunaja.

Na monitorovacej ploche sa nachádza 23-ročný porast so stopercentným zastúpením topoľa šľachteného „Robusta“ – Populus x euroamericana Robusta. Výškový rast topoľov bol v roku 2001 pozoruhodný, bežný ročný výškový prírastok dosiahol hodnotu 0,9 m. Hrúbkový prírastok bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom slabší, bola nameraná hodnota 0,79 cm. I keď rast topoľov je i na tejto ploche po kulminácii, klesá iba mierne a výškový rast klonu naďalej zodpovedá výškovým krivkám I. bonitnej triedy.

Najvyšší vrchol týždenných obvodových prírastkov sledovaných stromov pravdepodobne nebol v roku 2001 zachytený. Z grafického vykreslenia získaných hodnôt je zrejmé, že k nej pravdepodobne došlo na začiatku vegetačného obdobia, keď v čase od 4. júna do 18. júna neboli týždenné merania uskutočnené. Vynesené hodnoty tvoria priemer pre nesledované obdobie. Menší vrchol obvodových prírastkov sa objavil po realizácii umelej záplavy inundácie.

Častý výskyt hnedého miazgotoku na topoľoch “Robusta“ bol v roku 2001 potvrdený i na tejto lokalite. Výskyt ostatných chorôb bol menší, slabý výskyt bol zaregistrovaný v prípade Chondroplea populea a Melanospora species.

Lokalita č. 2687, označenie L-9, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Plocha nie je pod výraznejším vplyvom drenážneho účinku starého koryta Dunaja. Lesné spoločenstvo sa nachádza na území s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ktoré je od uvedenia VDG do prevádzky charakterizované miernym poklesom hladiny podzemnej vody. V roku 2001 nebolo zaznamenané vytvorenie kontaktu s nadložnou vrstvou ani počas umelej záplavy v inundácii. Záplavy sa by sa preto mali uskutočniť za výdatnej podpory zvýšených hladín v starom koryte Dunaja.

Porast topoľa šľachteného “I-214“ - Populus x euroamericana I-214 bol v roku 2001 po dosiahnutí rubnej zrelosti vo veku 33 rokov vyťažený. Na plochu bol v tom istom roku vysadený porast novošľachteného topoľa “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia. Sledovanie rastových parametrov porastu začne v nasledujúcom roku.

Lokalita č. 2688, označenie L-10, Urbariát Bodíky, riečny km 1830 (obr. 6-5a a obr. 6-5b)

Plocha sa nachádza približne vo vzdialenosti 100 m od starého koryta Dunaja a preto je vplyv drenážneho účinku na túto monitorovaciu plochu významný. Hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia väčšinou nie je v kontakte s pôdnou vrstvou, nachádza sa v hĺbke 300-450 cm. Nad rozhraním štrk-pôda sa v roku 2001 nachádzala iba krátky čas na jar. Pôdny horizont má však dobrú retenčnú schopnosť a udržiava zimnú vlahu. Vďaka tejto schopnosti pôdneho horizontu môžu na tejto ploche v prípade priaznivých zrážkových pomerov pretrvávať vhodné stanovištné podmienky pre rast topoľov. Priaznivý vplyv zvýšenia hladín v starom koryte Dunaja by bol v tejto oblasti výrazný. Dôkazom toho je aj jediný výstup (v priebehu roka 2001) hladiny podzemnej vody do vrstiev s vyhovujúcim kapilárnym vzlínaním počas vysokých prietokov v septembri. Potrebu zvýšenia hladín vody v Dunaji dokazuje aj dlhodobý klesajúci trend vývoja obsahu vody v pôde.

Na sledovanej ploche sa nachádza 23-ročný porast topoľa šľachteného „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Výškový rast topoľov v roku 2001 dosiahol po minuloročnej nulovej hodnote pozoruhodnú úroveň. Hodnota bežného ročného výškového prírastku bola 1,1 m. Hrúbkový prírastok ostáva na úrovni predchádzajúcich rokov, i keď dlhší časový rad údajov poukazuje na jeho mierne klesajúci charakter. Výškový rast topoľov približne zodpovedá výškovým krivkám I. bonitnej triedy. Počet stromov monitorovacej plochy ostal v roku 2001 nezmenený.

Namerané hodnoty týždňových obvodových prírastkov vybraných stromov sú v roku 2001, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, podstatne vyššie i napriek tomu, že sa hladina podzemnej vody nachádzala hlbšie, než v roku 2000. Jednou z príčin tohto javu pravdepodobne bolo priaznivejšie rozdelenie zrážok na začiatku a v priebehu vegetačného obdobia. Rast stromov dosiahol svoj vrchol na začiatkom vegetačného obdobia.

Zdravotný stav topoľov bol v roku 2001 porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi. Bol zaregistrovaný ojedinelý (Saperda carcharias), resp. slabý (hnedý miazgotok) výskyt niektorých škodcov, škody spôsobené abiotickými činiteľmi neboli zaznamenané.

Lokalita č. 2689, označenie L-11, Urbariát Holice, riečny km 1834,5

Napriek tomu, že sa monitorovacia plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, porast plochy je poznačený nedostatkom vody pre koreňový systém rastlín. Hladina podzemnej vody je v čase vegetačného obdobia vplyvom silného drenážneho účinku starého koryta Dunaja trvalo zaklesnutá do štrkového podložia. Závislosť medzi polohou hladiny podzemnej vody a hladinou vody v Dunaji dokazuje septembrové výrazné zvýšenie prietoku v starom koryte Dunaja, ktoré zapríčinilo vzostup hladiny podzemnej vody. Rastlinné spoločenstvá sú v tejto časti inundácie výrazne odkázané na zrážkovú vodu.

V roku 1999 bol 40-ročný miešaný porast topoľa Robusta a jelše lepkavej (v pomere Populus x euroamericana Robusta 70 % : Alnus glutinosa 30 %) po dosiahnutí rubnej zrelosti vyťažený a v roku 2001 nahradený porastom topoľa “Pannonia“ – Populus x euroamericana Pannonia. Monitorovanie rastu mladých stromov sa prvý krát uskutoční po vegetačnom období roku 2002.

Lokalita č. 3800, označenie L-11a, Urbariát Holice, riečny km 1835

Monitorovacia plocha bola založená v roku 1999, ako náhradná plocha po vyťažení porastu (v dôsledku dosiahnutia rubného veku) na L-11. Plocha sa nachádza približne 200 m od starého koryta Dunaja v blízkosti monitorovacej plochy L-11, vplyv drenážneho účinku toku sa na nej prejavuje pomerne výrazne. Hladina podzemnej vody je v podstatnej časti roka zaklesnutá do štrkového podložia. V prípade, ak nedôjde k zmierneniu drenážneho účinku starého koryta (zvýšením hladiny vody v Dunaji), je možné lesné spoločenstvá príbrežnej zóny považovať za ohrozené.

Porast monitorovacej plochy tvorí päťročný topoľ „Pannonia“ - Populus x euroamericana Pannonia. Sledovanie jeho rastových parametrov však bolo v roku 2001, po zalesnení plochy L-11, zanechané.

Lokalita č. 2690, označenie L-12, Urbariát Holice, riečny km 1838 (obr. 6-6a a obr. 6-6b)

Aj keď sa plocha nachádza v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody a drenážny účinok starého koryta Dunaja sa na nej výrazne neprejavuje, patrí v súčasnosti medzi plochy s najnepriaznivejšími stanovištnými podmienkami. Vplyvom malej fyziologickej hĺbky pôdy a jej nepriaznivého zrnitostného zloženia nie je hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia v kontakte s pôdnou vrstvou. Obsah vody v pôde má v posledných rokoch výrazne klesajúci trend, hladina podzemnej vody sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nachádza približne o 1 m nižšie. Oblasť je možné považovať za ohrozenú. Z hľadiska zlepšenia resp. udržania súčasných stanovištných podmienok je potrebné spomenúť priaznivý vplyv umelých záplav, ktorý sa i v roku 2001 jednoznačne prejavil v hodnotách týždňových obvodových prírastkov stromov. Dokazuje to ovplyvnenie koreňovej zóny stromov aj napriek vysoko položenej štrkovej vrstve.

Porast lokality tvorí 29-ročný topoľ šľachtený „I-214“ – Populus x euroamericana I-214. Miera prirastavosti stromov ostáva i niekoľko rokov po kulminácii vysoká, hodnoty výškového i hrúbkového prírastku boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Rast topoľov naďalej zodpovedá výškovej krivke I. triedu bonity. V počte stromov zmena v roku 2001 nenastala.

Z dôvodu nepriaznivého umiestnenia hladiny podzemnej vody sa na lokalite v posledných rokoch predpokladá nízky rast stromov. Tento predpoklad sa však nesplnil ani v roku 2001. Hrúbkový rast stromov bol v priemere druhý najvyšší v celom sledovanom úseku Dunaja a druhý rastový vrchol týždňových obvodových prírastkov, ktorý sa vyskytol po umelej záplave inundácie, znova potvrdil priaznivý vplyv záplav na rastlinné spoločenstvá.

Zdravotný stav topoľov ostáva i napriek menej priaznivým stanovištným podmienkam v podstate nezmenený, zaregistroval sa však vzostup hubových chorôb.

Lokalita č. 3801, označenie L-12a, Urbariát Holice, riečny km 1837

Monitorovacia plocha L-12a bola založená v roku 1999 s cieľom perspektívneho nahradenia plochy L-12. Štrková vrstva sa nachádza v hĺbke 1,8 m. Lokalita je reprezentovaná lesným typom žihľavová brestová jasenina s topoľom, avšak v dôsledku nesprávnej výsadby bude potrebné výsadbu stromov zopakovať.

Sledovanie tejto perspektívnej náhradnej plochy sa v roku 2001 neuskutočnilo.

Lokalita č. 3802, označenie L-25, Urbariát Medveďov, riečny km 1806

V roku 1999 bola v oblasti Medveďova založená nová lesnícka monitorovacia plocha L-25. Táto monitorovacia plocha, spolu s plochou L-26, sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja a slúži ako modelová plocha. Priebeh hladiny podzemnej vody je na oboch modelových plochách podobný priebehu hladiny podzemnej vody na monitorovacích plochách inundácie pred prehradením Dunaja. Z hľadiska abiotických podmienok je však pomerne výrazný rozdiel v značnej mocnosti pôdneho pokryvu.

Na ploche sa nachádza porast sedemročného topoľa - Populus x euroamericana „Pannonia“, ktorý prevažne patrí do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. V roku 2001 bola stredná výška stromov 20,4 m, ich stredná hrúbka 19,6 cm. Priemerný ročný výškový prírastok dosiahol hodnotu 2,9 m a hodnota priemerného hrúbkového prírastku bola 2,8 cm. K poklesu počtu stromov nedošlo. Výškové i hrúbkové prirastanie porastu je v mladom veku na stanovišti s priaznivými podmienkami mimoriadne intenzívne.

Z hľadiska zdravotného stavu porastu sa novošľachtený topoľ “Pannonia“ vyznačuje znakmi rezistencie, v roku 2001 bol zaznamenaný iba ojedinelý výskyt listových škodcov a vredovky topoľovej.

Lokalita č. 3803, označenie L-26, Urbariát Kľúčovec, riečny km 1803

Modelová monitorovacia plocha L-26 bola založená v roku 1999 pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Hĺbka pôdy je vyše 6 m, vďaka čomu sa územie vyznačuje priaznivými vlhkostnými podmienkami.

Na ploche sa nachádza päťročný porast topoľa „Gigant“, územie bolo zaradené do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. Porast dosiahol v roku 2001 strednú výšku 15,5 m a strednú hrúbku 15,2 cm. Hodnota priemerného ročného výškového prírastku bola 3,0 m a priemerného ročného hrúbkového prírastku 3,0 cm. Pokles počtu stromov nebol zaznamenaný. Veľmi intenzívny rast mladých stromov svedčí o priaznivých vlhkostných podmienkach biotopu i v roku 2001.

Euroamerický klon topoľa “Gigant“ sa vyznačuje znakmi rezistencie. Na mladých jedincoch bol v roku 2001 zaregistrovaný iba ojedinelý výskyt vredovky topoľovej a listových škodcov.

6.4. Záver

Lesné spoločenstvá sú v záujmovej oblasti tvorené najprodukčnejšími porastami mäkkých rýchlorastúcich drevín, hlavne šľachtených euroamerických topoľov, ktoré sa väčšinou vyznačujú aj vysokou odolnosťou voči biotickým škodcom. Ich existencia a priaznivý vývoj sú priamo závislé od umiestnenia hladiny podzemnej vody v pôdnej vrstve. Náročnosť týchto porastov na vodu je veľmi vysoká, prevyšuje zrážkové úhrny v tejto oblasti. Lesné porasty vyžadujú občasné zaplavenie. Zabezpečenie týchto potrieb pre rastlinné spoločenstvá je vo veľkej časti slovenskej inundácie Dunaja po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo a jeho objektov umožnené hlavne pomocou množstva prehrádzok v ramennej sústave. Najviac ohrozená oblasť sa vytvorila v tesnej blízkosti starého koryta Dunaja, kde hladina podzemnej vody vplyvom silného drenážneho účinku toku výrazne poklesla. Ovplyvnenie tohto trendu priaznivým smerom spočíva vo zvýšení hladiny vody v starom koryte, čo je z technického hľadiska realizovateľné.

Rastové parametre stromov na jednotlivých sledovaných plochách v roku 2001 poukazovali na pomerne priaznivé podmienky prostredia. Reakcia stromovej vrstvy na zmeny abiotických podmienok (pokles hladiny podzemnej vody a množstva vody v pôde) však môže byť oneskorená. Uvedený fakt potvrdzuje potrebu sledovania vývoja bylinnej synúzie, a to hlavne s dôrazom na typické druhy inundácie.

Charakteristickým znakom priebehu obvodových prírastkov v roku 2001 bolo situovanie maximálnych hodnôt do prvej polovice vegetačného obdobia, keď porasty ešte čerpajú zásoby zimnej vlahy, ako aj reakcia na zvýšenie hladiny podzemných vôd (hlavne záplavy) s určitým časovým posunom koncom leta.

Obr. 6 Rozmiestnenie monitorovacích plôch pre monitoring lesa		Obr. 6-1a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-1b Týždenný obvodový prírastok
Obr. 6-2a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-2b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-3a Kumulatívny obvodový prírastok
Obr. 6-3b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-4a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-4b Týždenný obvodový prírastok
Obr. 6-5a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-5b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-6a Kumulatívny obvodový prírastok
Obr. 6-6b Týždenný obvodový prírastok