4. Podzemná voda - kvalita

4.1. Metodika zberu dát

V monitoringu kvality podzemných vôd nenastali v hydrologickom roku 2001 žiadne zmeny. Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZsVaK), Vodární a kanalizácií Bratislava (VaK) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda (KSPV). Objekty vodární, okrem pozorovacieho vrtu č. 87, sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty. Studne vzorkované organizáciami VaK a SHMÚ sa sledujú štvrťročne. Studne vzorkované ZsVaK sa okrem Vojky (467) a Bodíkov (485) sledujú v mesačných intervaloch (obr. 4).

 Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺

         HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn, TOC, SiO₂

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZsVaK Bratislava, VaK Bratislava, ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a SVP š.p. OZ PD závod Dunaj, Bratislava. Analytické postupy uvedené v novelizovanej norme (júl 1998) STN 75 7111 vychádzajú z normy STN 830520, Fyzikálno-chemický rozbor pitnej vody, prípadne zo STN ISO, STN EN, ISO, EN ISO a iných odporúčaných noriem. Odporúčané normy sú presne uvedené v Prílohe D normy STN 75 7111.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

SHMÚ

V teréne sú stanovované teplota vody, pH, merná vodivosť pri teplote vody T, merná vodivosť pri T = 25 °C, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia, KNK_4.5 a ZNK_8.3. Celková alkalita a acidita je stanovená titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody sú odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpá sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie) je umiestnené pod hladinou podzemnej vody a slúži na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni; druhé (ponorné) slúži na simultánny odber vzorky z filtra z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixujú na základe požiadaviek laboratória. Vzorka je transportovaná v chladničke a dopravená do laboratória do 24 hodín.

ZsVaK, VaK

Vzorka sa odoberá z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa elektrometricky stanovujú ukazovatele teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík datasondou H-20G. Vzorka sa pri zjavnom znečistení (napr. skorodovaným materiálom vrtu) filtruje. Fixuje sa iba vzorka na stanovenie železa, s použitím HNO₃. Vzorky sú analyzované v laboratóriu do 24 hodín.

4.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V rámci hydrologického roka 2001 sa podobne ako predchádzajúce 2 roky hodnotia ukazovatele kvality podzemných vôd na všetkých objektoch vymieňaných v rámci Dohody z roku 1995. Hodnoteným obdobím je 9-ročné obdobie od 1.10.1992 do 31.10.2001. Hodnotenie je rozdelené na základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny, nutrienty spolu so železom a mangánom a ukazovatele kyslíkového režimu. Kvôli veľkému rozsahu spracovaných objektov a kvôli prehľadnosti je hodnotenie urobené súhrnne a v tabuľkách podľa vyššie uvedených skupín.

Nasledujúca tabuľka uvádza limity klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu, doplnené podľa STN 75 7111 (kurzíva):

4. 3. Hodnotenie kvality podzemných vôd

4.3.1. Súhrnné hodnotenie

Po dohode s maďarskou stranou sa podobne ako predchádzajúce 2 roky uskutočňuje hodnotenie kvality podzemnej vody v rámci 9-ročného obdobia od 1.10.1992 do 31.10.2001 na všetkých vymieňaných objektoch v rámci Dohody. Podľa nameraných výsledkov resp. ich priebehu sa dajú jednotlivé ukazovatele rozdeliť do nasledujúcich skupín:

• bez výraznejších zmien
• prejav sezónneho kolísania (zväčša na objekte 3)
• rastúca alebo klesajúca tendencia: vodivosť – objekt č. 329; vápnik – 329; sírany – 116, 87, 105, 103, 2559; hydrogénuhličitany – 116, 329; dusičnany – 116, 105, 103, 170; mangán – 102, 906 príp. mierne rastúci resp. klesajúci charakter: teplota – 2559, 899; vápnik – 888; horčík – 485; NH₄⁺ – 899, 265, 170; chloridy – 888; sírany – 2559, 467, 485, 888; železo – 87; dusičnany – 170, 888; CHSK – 116, 3; TOC – 329, 116
• rastúci prípadne klesajúci charakter s následnou stabilizáciou hodnôt: zväčša ukazovatele objektov č. 102 a 899 (vodivosť, sodík, vápnik, horčík, chloridy len na objektoch č. 899, sírany, hydrogénuhličitany); teplota – 888, 170; pH – 2559, 899; vápnik – 87, 467, 485; hydrogénuhličitany – 87, 467; dusičnany – 467, 485, 888, 87, 2559; mangán – 262, 265; CHSK – 102, 2559, 906, 329; TOC – 87; prípadne presný opak t.j. stabilný priebeh zmenený na rast/pokles: teplota – 87; sodík – 116, 485; vápnik – 103, horčík – 105; vodivosť – 888; chloridy – 329; dusičnany – 102; sírany – 329; mangán – 2559, 906; kyslík – 103, 899, 888, 872; kremičitany – 116, 87; CHSK – 87;
• v rámci sledovaného 9-ročného obdobia sú zaznamenané viaceré zmeny. Najčastejšie rastu/klesania, pričom po tomto období dochádza k zmene tendencie na klesanie/rast: vodivosť – 2559, 872 170; vápnik – 116, 105, 2559, 872, 170; horčík – 87; dusičnany – 329, 872; chloridy – 103; hydrogénuhličitany – 872, 906, 170, 2559; mangán – 899; kremičitany – 329, 872, 899, 888, 170; CHSK – 262, 265; TOC – 103,105

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele (teplota, pH, merná vodivosť, HCO₃^-)

Teplota patrí k významným ukazovateľom akosti a vlastností vody. Podzemné vody mávajú zväčša konštantnú teplotu len málo závislú na ročnom období (objekty situované v ľavej časti Dunaja a zdrže (č. 329, 234, 262, 265) a pozorovacie objekty (č. 899, 872, 170) situované na pravej strane Dunaja. Na vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja (116, 103, 105) a pozorovacích objektoch 87 a 899 dochádza v rámci posledného obdobia k zvýšeniam teploty. Na vodnom zdroji 105 nastalo takéto lokálne zvýšenie v rokoch 1997-98, na vodných zdrojoch 116 a 103 v období 2000-2001, na pozorovacích objektoch č. 87, 899 v rokoch 1999-2001. Dôvody takejto fluktuácie nie sú známe, na objekte č. 105 v rokoch 1999-2000 hodnoty teplôt opätovne poklesli na pôvodnú úroveň. Väčšie kolísanie teploty vôd svedčí o rýchlom prenikaní povrchových a atmosferických vôd do podzemných vôd. Prírodný teplotný rytmus Dunaja sa prenáša do infiltrovanej podzemnej vody (výrazný vplyv na objekte č. 3). Prejav teplotného maxima a minima má v sledovanom území časový posun súvisiaci s prúdením podzemnej vody, teplotnou kapacitou a zotrvačnosťou horninového prostredia (objekt č. 3 a vodné zdroje situované na pravej strane Dunaja – č. 102, 906, 2559, 467, 485). Na objekte č. 2559 je zrejmý postupný mierny pokles nameraných teplôt. Teplota je výrazne spojená s prakticky všetkými prebiehajúcimi procesmi biotickej a abiotickej povahy. Je úzko prepojená aj na iné ukazovatele: kyslík, pH atď.

pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Hodnota pH výrazne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy vo vodách a toxický vplyv látok na vodné organizmy. Na všetkých sledovaných objektoch sa pH pohybuje v rozmedzí hodnôt od 7 do 8. Hodnoty pH zväčša (okrem 116, 105, 103, 467 a 485) kolíšu v úzkom intervale. Na vodných zdrojoch č. 116, 105, 103 boli hodnoty v období 1995-1998 rozkolísané, pričom v rokoch 1999-2001 kolísanie ustalo a hodnoty sa opäť pohybujú v úzkom intervale.

Merná vodivosť reprezentuje stav celkovej mineralizácie. V Dunaji má merná vodivosť výrazný cyklický charakter, ktorý sa odráža aj na podzemnej vode hlavne na objekte č. 3. Merná vodivosť sa od uvedenia vodného diela do prevádzky na objekte č. 102 znížila zo 100 na 50 mSm^-1, od roku 1995 sa hodnoty postupne stabilizovali, pričom v období rokov 1995-1998 sa pohybovali v intervale 50-60 mSm^-1. V období rokov 1999-2001 sa vodivosť mierne znížila a hodnoty oscilovali okolo 43 mSm^-1. Pokles vodivosti na objekte č. 102 súvisí s poklesom jednotlivých katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany). Po prehradení dochádza na objekte č. 899 k podobnej situácii ako na objekte 102 t.j. k poklesu sodíka, vápnika, horčíka, síranov, chloridov a hydrogénuhličitanov a ich následnej stabilizácii, čo má zrejme vplyv na dlhodobo zostupnú tendenciu hodnôt vodivosti (zo 75 na 30 mSm^-1). Na objekte č. 329 je počas sledovaného obdobia zrejmá tendencia poklesu hodnôt vodivosti, čo súvisí s poklesom síranov, chloridov, hydrogénuhličitanov a v období rokov cca od 1998-2001 aj s poklesom sodíka, vápnika, horčíka a dusičnanov na tomto objekte. Merná vodivosť na objektoch č. 872 a 170 po miernom vzostupe (1993-95), má počas obdobia 1998-2001 klesajúcu tendenciu. Podobný prejav je zrejmý aj pri vápniku a hydrogénuhličitanoch na uvedených objektoch. Mierny pokles počas sledovaného obdobia vykazujú aj sodík, chloridy, sírany a dusičnany. Mierny pokles v roku 1999-2000 zaznamenaný na objekte č. 105 sa v roku 2001 opätovne neprejavil a hodnoty kolísali v rámci dlhodobých meraní. Vodivosť na objekte č. 888 v období 2000-2001 mierne poklesáva, čo súvisí s podobným poklesom niektorých katiónov resp. aniónov (vápnik, dusičnany, chloridy, sírany, hydrogénuhličitany). Hodnoty vodivosti na objekte č. 2559 po prehradení poklesli, od roku 1996 opätovne mierne stúpli a pohybujú sa v intervale 40-45 mSm^-1. Na objekte č. 87 sú hodnoty vodivosti v sledovanom období rozkolísané, čo zrejme súvisí s kolísaním resp. rastom/poklesom jednotlivých katiónov alebo aniónov. Pokles nameraných hodnôt vodivosti súvisí hlavne s poklesom hodnôt jednotlivých katiónov a aniónov na jednotlivých objektoch. Pokles vodivosti a teda aj pokles celkovej mineralizácie sa z hľadiska pitnej vody dá považovať za pozitívny vplyv. Na ostatných objektoch sa merná vodivosť pohybuje v rámci dlhodobých meraní bez väčších výkyvov.

Neutralizačná kapacita je definovaná ako schopnosť vody viazať určité látkové množstvo kyseliny (KNK) alebo zásady (ZNK). Z oboch hodnôt sa výpočtom dajú stanoviť hydrogénuhličitany, ktoré sú dôležité pre jednu z najdôležitejších chemických rovnováh v hydrochémii tzv. vápenato-uhličitanovú rovnováhu. Vzostupná tendencia hodnôt je zrejmá na vodnom zdroji č. 116 Vzostupná tendencia pozorovaná na vodnom zdroji č. 467 a objekte č.87 v rokoch 1999-2001 nepokračovala a kolísanie sa stabilizovalo. Vodné zdroje č. 105, 103 vykazujú vzostup, pričom hodnoty kolíšu v úzkom intervale. Na objektoch č. 906, 872, 170 a 2559 vzostupná tendencia hodnôt hydrogénuhličitanov trvala do roku 1998, počas obdobia 1999-2001 nastáva mierny pokles. Po uvedení vodného diela do prevádzky nastal pokles hodnôt hydrogénuhličitanov na objektoch č. 102 a 899, pričom v roku 1995 sa hodnoty postupne stabilizovali a počas ostatných rokov sa tendencia stabilizácie potvrdzovala. Na objekte č. 329 nastáva v sledovanom období zostup meraných hodnôt. Sezónne kolísanie sa podobne ako v dunajskej vode prejavuje na objekte č. 3. Na ostatných objektoch sa hodnoty hydrogénuhličitanov pohybujú v rámci dlhodobých meraní.

Základné katióny a anióny (sodík, draslík, vápnik, horčík, chloridy, sírany)

Sodík a draslík sú najrozšírenejšie alkalické kovy v prírodných vodách. Z hygienického hľadiska sú nezaujímavé. Môžu mať však vplyv na osoby trpiace cirhózou pečene, srdečnými chorobami alebo hypertenziou. Na základe rastu koncentrácie sodíka vo vodách v dôsledku zvýšenej antropogénnej činnosti sa sleduje jeho koncentrácia vo vodách. Spolu s draslíkom zohrávajú významnú úlohu pri klasifikácii chemického zloženia vôd.

Koncentrácie sodíka v rámci sledovaného obdobia na vodnom zdroji č. 102 a pozorovacom objekte č. 899 poklesli. Mierna vzostupná tendencia koncentrácie sodíka sa prejavuje na vodných zdrojoch č. 116 a 103. Na objektoch č. 329 a 170 je v rokoch 1998-2001 zrejmý mierny pokles nameraných hodnôt. Na objekte č. 262 je od roku 1999 zrejmý mierny rast hodnôt sodíka. Hodnoty sodíka na vodnom zdroji č. 485 v období 1995-1997 kolísali v úzkom intervale, zatiaľ čo od roku 1998-2001 kolíšu v širšom. Na ostatných objektoch sa koncentrácie sodíka pohybujú v rámci dlhodobých meraní.

Trendy a správanie sa draslíka na hodnotených objektoch nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny. Rast hodnôt draslíka na objekte č. 265, bol iba prechodného charakteru 1999-2000, hodnoty v rokoch 2000-2001 opätovne kolíšu v rámci dlhodobých meraní.

Vápnik a horčík, kovy alkalických zemín, sú v prírode dosť rozšírené. Z hygienického hľadiska sú málo významné. Výrazne však ovplyvňujú chuť vody, preto je ich prítomnosť vo vode žiadúca. Norma pre pitnú vodu odporúča koncentráciu vápnika vyššiu ako 30 mgl^-1. Horčík spolu so síranmi má laxatívne účinky a pozitívne pôsobí aj na kardiovaskulárny systém. Koncentrácia horčíka je limitovaná 125 mgl^-1, pretože pri vyšších koncentráciách horčíka sa prejavuje horká chuť.

Po uvedení vodného diela do prevádzky na objektoch č. 116, 105, 87, 102, 899 koncentrácie vápnika mierne poklesli. Od roku 1995 dochádza na objektoch č. 102, 899, 105 k ich postupnej stabilizácii. Koncentrácie vápnika od roku 1995 na objektoch č. 116 a 87 opätovne mierne stúpajú. V období 1999-2000 dochádza k miernemu rastu hodnôt vápnika na vodných zdrojoch č. 103 a 2559. Zostupná tendencia hodnôt je zrejmý na pozorovacích objektoch č. 888, 234, 329, 265. Hodnoty vápnika na vodnom zdroji č. 467 sa po miernom náraste do roku 1997 pohybujú okolo 70 mgl^-1. V roku 2001 je na tomto objekte zrejmý mierny pokles nameraných koncentrácií vápnika. Na vodnom zdroji č. 485 hodnoty do roku 1996 mierne klesali a v období 1997-2001 sa pohybujú okolo 66 mgl^-1. Na pozorovacích objektoch č. 872 a 170 dochádzalo v období 1993-96 k postupnému nárastu hodnôt vápnika, pričom v období 1997-1999 dochádza k ich postupnému poklesu. Na objekte 872 k poklesu hodnôt dochádza aj v období rokov 2000-01. Hodnoty vápnika sa na objekte 170 v období 1999-01 stabilizovali a kolíšu v úzkom intervale. Ostatné objekty nevykazujú v rámci dlhodobých meraní koncentrácií vápnika výraznejšie zmeny. Koncentrácie horčíka na objektoch č. 102 a 899 po uvedení vodného diela do prevádzky poklesli, pričom od roku 1995 dochádza k stabilizácii hodnôt a hodnoty počas nasledujúcich rokov kolíšu v úzkom intervale. Na objekte č. 87 bol v období rokov 1993-97 zrejmá vzostupná tendencia hodnôt horčíka, pričom od roku 1998 nastáva ich mierny pokles. Hodnoty horčíka na objekte č. 329 v rokoch 1994-1997 mierne poklesli, pričom od 1997 roku je zrejmá opätovná mierna vzostupná tendencia. V období 2000-01 kolísali zväčša v úzkom intervale. Koncentrácie horčíka na objekte č. 888 počas obdobia 1993-1999 vykazujú mierne vzostupnú tendenciu. V období rokov 2000-01 dochádza k poklesu hodnôt horčíka na tomto objekte. Na objekte č. 105 a 485 v rámci dlhodobého sledovania dochádza k miernemu poklesu hodnôt horčíka. Koncom roka 2000 a v roku 2001 namerané hodnoty horčíka na objekte 2559 mierne stúpli. Na ostatných objektoch koncentrácie horčíka kolíšu v rámci dlhodobých meraní.

Sírany a chloridy patria k hlavným aniónom vyskytujúcich sa v prírodných vodách. Sírany v bežných koncentráciách vo vodách nemajú hygienický význam. Pri vysokých koncentráciách ovplyvňujú chuť vody. Chloridy sú v prírodných vodách chemicky a biochemicky stabilné. Väčšinou netvoria málo rozpustné zlúčeniny a minerály. Adsorbujú sa len vo veľmi malej miere, takže po infiltrácii vody v pôde sa zdržujú len minimálne. V pitnej vode ani pri veľkých koncentráciách nie sú hygienicky významné. Chloridy sa zúčastňujú najčastejšie reakcií ako je halogenácia s rôznymi organickými zlúčeninami.

Koncentrácie chloridov na objektoch č. 102, 899 a v menšej miere aj na objektoch č. 888, 872 a 170 po uvedení vodného diela poklesli, pričom rovnako ako pri ostatných ukazovateľoch nastáva od roku 1995 stabilizácia hodnôt. Na objektoch č. 888, 872 a 170 dochádza oproti stabilizovanému obdobiu v roku 2001 k miernemu poklesu nameraných hodnôt chloridov. Na objekte č. 103 a v menšej miere i na objektoch č. 116, 87 a 105 je v období rokov 1998-1999 zrejmá mierna vzostupná tendencia hodnôt chloridov, pričom v roku 2000 dochádza k ich miernemu poklesu. Na objekte č. 329 je v rámci sledovaného obdobia tendencia mierneho poklesu koncentrácie chloridov. Na ostatných objektoch sa hodnoty chloridov pohybujú v rámci dlhodobých meraní, pričom na objekte č. 906, 262 a 3 sú výrazne rozkolísané. Koncentrácie síranov v rámci hodnoteného obdobia na deviatich objektoch klesajú (objekty č. 116, 87, 105, 329, 102, 889, 2559, 906, 485), na štyroch z nich sa stabilizovali (objekty č. 102, 899, 2559, 906) a na troch majú rastúcu tendenciu (objekty č. 103, 467, 872). Mierny vzostup na objekte č. 103 pokračuje aj naďalej. Na objektoch 467 a 872 sa v rokoch 2000-2001 začal prejavovať pokles hodnôt síranov. Oproti dlhodobým meraniam nastala zmena aj na objektoch 888 a 170, kedy hodnoty v roku 2001 mierne poklesli. Na zvyšných objektoch kolíšu hodnoty v rámci dlhodobých meraní.

Nutrienty (dusičnany, dusitany, amóniový dusík, fosforečnany)

Dusík spolu s fosforom patria medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky. Uplatňujú sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich vo vodách. Formy dusíka podliehajú vo vodách mnohým biochemickým premenám, z ktorých najdôležitejšia je biologická oxidácia a redukcia (nitrifikácia a denitrifikácia). Tieto procesy závisia od koncentrácie kyslíka, oxidu uhličitého, pH, teploty a prítomnosti niektorých organických a anorganických látok.

Dusičnany sa v malých koncentráciách vyskytujú takmer vo všetkých vodách. V prírodných vodách sa ich koncentrácia mení v závislosti od ročného obdobia. Maximálne koncentrácie sa vo vodách nachádzajú počas zimného obdobia a minimálne počas tzv. vegetačného obdobia kedy sú z vody odčerpávané vegetáciou. Koncentračné maximum dusičnanov v Dunaji pripadá na obdobie január-február a koncentračné minimum na júl-august. Obsah dusičnanov na objekte č. 3 sleduje sezónne kolísanie dunajskej vody. Nastáva tu časová zhoda sínusoidného priebehu teploty a koncentrácie kyslíka v Dunaji. Zvyšovanie koncentrácie dusičnanov vo vodách súvisí hlavne s intenzívnym obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy. Dusičnany sami o sebe nie sú nebezpečné. Môžu nepriamo škodiť po redukcii na toxickejšie dusitany za účinku baktérií v gastrointestinálnom trakte alebo niektorých potravinách. Pokiaľ dusičnany nie sú redukované na dusitany, sú pomerne rýchlo vylučované v moči. Koncentrácie dusičnanov na objektoch č. 116, 87, 105, 467, 2559 a 888 majú počas sledovaného obdobia klesajúcu tendenciu. Na objektoch 467 a 2559 je zrejmý v roku 2001 mierny nárast hodnôt dusičnanov. Na objektoch č. 102, 872, 170 obsah dusičnanov po uvedení vodného diela mierne poklesol a ako pri iných ukazovateľoch prišlo v období rokov 1994-97 k stabilizácii hodnôt. Od roku 1998 dochádza na objekte č. 170 k poklesu obsahu dusičnanov, a na objekte č. 872 k ich miernemu rastu. Vzostupná tendencia hodnôt dusičnanov je počas sledovaného obdobia zrejmá na objekte č. 103. Na objekte č. 329 v rokoch 1994-1996 koncentrácie dusičnanov narastali, pričom v období rokov 1997-2000 je zrejmý ich postupný pokles. V roku 2001 je zrejmý náznak mierneho rastu dusičnanov. Kolísanie dusičnanov na objekte č. 906 pretrváva počas celého sledovaného obdobia. Na ostatných objektoch neprišlo počas hodnoteného obdobia k výraznejším zmenám.

Dusitany sú veľmi nestále, tvoria len medziprodukt v dusíkovom cykle. Vo vode vznikajú hlavne biochemickou oxidáciou amoniakového dusíka alebo biochemickou redukciou dusičnanov. Dusitany sú ľahko oxidovateľné alebo redukovateľné, chemicky aj biochemicky. V nízkych koncentráciách sú hygienicky nevýznamné. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať methemoglobinémiu. V kyslom prostredí zažívacieho traktu živočíchov sa predpokladá možná reakcia dusitanov so sekundárnymi amínmi a vznik N-nitrozoamínov. Dusitany patria medzi indikátory znečistenia podzemných vôd ak vznikli premenami organického dusíka viazaného v živočíšnych odpadoch. Dusitany pôsobia toxicky na ryby. Hodnoty dusitanov sa na všetkých sledovaných objektov, okrem objektu č. 170, 872 a 234, dlhodobo pohybujú zväčša pod detekčným limitom, prípadne kolíšu do 0,05 mgl^-1 s ojedinelými hodnotami nad (max. 0,15 mgl^-1). Hodnoty dusitanov sú na objekte č. 234 rozkolísané v intervale od 0,005 do zväčša 0,05 mgl^-1, na objekte č. 872 kolíšu od 0,005 do 0,15 mgl^-1. Na objekte č. 170 je situácia špecifická, koncentrácie dusitanov sú rozkolísané, do roku 1996 mali vzostupnú tendenciu (0,01-0,15 mgl^-1). Od roku 1997 je zrejmá zostupná tendencia, hodnoty kolíšu od 0,03-0,1 mgl^-1, v roku 1998 sa ojedinele vyskytli hodnoty v intervale 0,11-0,2 mgl^-1.

Amoniak sa vo vode nachádza v podobe hydrátu NH₃.H₂O, ktorý priamo disociuje na NH₄⁺ a OH^-. Za anaeróbnych podmienok je veľmi nestály. Biochemickou oxidáciou (nitrifikáciou) prechádza na dusitany až dusičnany. Amoniakový ión je dôležitý pri tvorbe novej biomasy mikroorganizmov. Činnosťou rôznych mikróbov sa premieňa na organicky viazaný dusík. Amoniakový dusík je z hygienického hľadiska veľmi významný, pretože je jedným z primárnych produktov rozkladu dusíkatých organických látok. Je dôležitým indikátorom znečistenia podzemných vôd živočíšnymi odpadmi. Toxický vplyv NH₄⁺ na ryby je závislý od hodnoty pH. Na všetkých sledovaných objektoch okrem objektov č. 899, 888, 872, 485, 170, 265 a sa koncentrácie amónneho iónu pohybujú do 0,15 mgl^-1. Na pozorovacích objektoch č. 888, 872, 170 a 3 v období 1993-96 kolísali koncentrácie amónneho iónu do 0,3 mgl^-1 (ojedinele až 0,6 mgl^-1). Kolísanie v rokoch 1997-2000 ustalo a namerané hodnoty sa pohybujú v úzkom intervale. Na vodnom zdroji č. 485 sa kolísanie prejavuje od obdobia 1997-2001, pričom hodnoty zväčša kolíšu od 0,05-0,35 mgl^-1. Situácia na objekte č. 899 a 265 je špecifická. Namerané koncentrácie majú počas sledovaného obdobia stúpajúcu tendenciu. Na objekte č. 899 v rokoch 1993-97 kolísali zväčša v intervale 0,05-0,4 mgl^-1 s ojedinelými hodnotami do 0,7 mgl^-1. V období 1998-2001 koncentrácie amónneho iónu kolíšu v intervale 0,4-0,6 mgl^-1. Na objekte č. 265 je rast miernejší, hodnoty majú vzostupnú tendenciu v intervale od 0,01-0,17 mgl^-1.

Zlúčeniny fosforu majú dôležitú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Sú dôležité pre nižšie a vyššie organizmy, ktoré ich premieňajú na organicky viazaný fosfor. Fosforečnany sa významne uplatňujú pri raste zelených organizmov vo vode. Preto je ich obsah v zimnom období v povrchovej vode najvyšší a v lete, kedy prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia, je ich obsah najmenší. Väčší obsah fosforečnanov v povrchových vodách je nežiadúci, pretože podporujú nadmerný rozvoj rias a siníc tzv. eutrofizáciu. V podzemných vodách sa fosfor nachádza obyčajne v nízkych koncentráciách, čo je spôsobené jednak selektívnym odberom fosforu rastlinami v pôdnom pokryve a tiež pri nižšom pH sorpciou na ílové materiály a hydratované oxidy Fe a Mn. Fosforečnany sa významne sorbujú na dnových sedimentoch.

Vo vodných zdrojoch sa koncentrácie fosforečnanov počas sledovaného obdobia pohybujú zväčša do 0,05 mgl^-1, s ojedinelými hodnotami nad (max. do 0,38 mgl^-1). V roku 2000 sa na vodných zdrojoch č. 102, 906 a 2559 zvýšil detekčný limit na 0,1 mgl^-1. Na pozorovacích objektoch, okrem objektu č. 265, je situácia podobná vodným zdrojom, koncentrácie sa pohybujú zväčša do 0,05 mgl^-1. Na objekte č. 265 koncentrácie fosforečnanov kolíšu od 0,02-0,13 (0,23) mgl^-1.

Ukazovatele kyslíkového režimu (rozpustený kyslík, CHSK_Mn, TOC)

Kyslík je najvýznamnejší z plynov rozpustených vo vode. Do vody sa dostáva difúziou z atmosféry, pri fotosyntetickej asimilácii vodných rastlín. Spotrebováva sa pri aeróbnom rozklade organických látok, pri oxidácii niektorých anorganických látok a respiráciou prítomných organizmov. Koncentrácia kyslíka je preto hlavne v povrchových vodách dôležitým indikátorom čistoty tokov a kvality podzemných vôd. Koncentrácia kyslíka počas dňa kolíše, čo súvisí s intenzitou fotosyntézy a so zmenami teploty počas dňa. Podzemné vody sú oproti povrchovým vodám chudobnejšie na kyslík. Rozpustený kyslík sa v infiltrujúcich vodách pri prechode pôdou a horninami spotrebováva chemickými a biochemickými pochodmi. Prítomnosť (oxické podmienky) alebo neprítomnosť (anoxické podmienky) kyslíka rozhoduje o tom, či budú prebiehať aeróbne alebo anaeróbne procesy. Kyslík je dôležitý pre zabezpečenie aeróbnych pochodov pri samočistení vôd. Koncentrácie kyslíka na vodných zdrojoch situovaných pozdĺž ľavej strany Dunaja a vodných zdrojoch č. 485 a 467 kolíšu zväčša do 1 mgl^-1. Hodnoty kyslíka na vodných zdrojoch situovaných na pravej strane Dunaja (objekty č. 102, 2559 a 906) kolíšu v intervale od 1-6 mgl^-1. Koncentrácie kyslíka na pozorovacích objektoch, okrem objektu č. 3, kolíšu v užších intervaloch zväčša do 1 mgl^-1. V období rokov 2000-2001 je na pozorovacích objektoch č. 888, 872 a vodnom zdroji č. 103 zrejmý mierny vzostup hodnôt kyslíka. Koncentrácie kyslíka na objekte č. 3 sledujú kolísanie dunajskej vody.

CHSK_Mn je definovaná ako množstvo kyslíka, ktoré sa za presne definovaných podmienok spotrebuje na oxidáciu organických látok vo vode silným oxidačným činidlom. CHSK je mierou celkového obsahu organických látok vo vode a tým dôležitým ukazovateľom organického znečistenia vody. Na objektoch situovaných na pravej strane Dunaja a zdrže (okrem objektov č. 467, 485 - kolísanie bez výraznejších zmien) a objekte č. 329 a 265 je počas obdobia 1993-98 zrejmá tendencia poklesu hodnôt CHSK. Na objektoch č. 899, 888, 872, 170, 329 a 265 dochádza v období rokov 1999-2000 k miernemu zvýšeniu hodnôt CHSK, pričom hodnoty v roku 2001 opätovne mierne klesajú. Mierne vzostupnú tendenciu majú počas sledovaného obdobia hodnoty CHSK na objektoch č. 116 a 87 a menej výrazne i na objekte č. 105. Koncentrácie CHSK na objekte č. 3 sú rozkolísané, s miernou vzostupnou tendenciou v období 1999-2000, čo zrejme súvisí s miernym zvýšením hodnôt CHSK v dunajskej vode v tomto období.

Stanovenie TOC je ďalšia nepriama metóda na zisťovanie koncentrácie celkového organického uhlíka. V porovnaní s metódou CHSK_Mn je citlivejšia a dochádza pri nej k úplnej oxidácii všetkých organických látok. Na vodných zdrojoch (objekty č. 116, 105 a 103) a pozorovacom objekte č. 87 je v období 1993-96 zrejmý vzostup hodnôt TOC, v období 1997-2001 k ďalšiemu rastu nedochádza. Podobná situácia nárastu hodnôt v rokoch 1993-96 je aj na pozorovacích objektoch č. 899, 888, 872, 170, 234, 329, pričom od roku 1997-2000 dochádza k postupnému poklesu hodnôt. V roku 2001 nastáva opäť mierny vzostup hodnôt. Na ostatných objektoch sa koncentrácie počas sledovaného obdobia výrazne nemenia. Vzostupná tendencia, je zrejme dôsledkom zmien v kvalite dunajskej vody.

Rast hodnôt charakterizujúcich organické znečistenie môže súvisieť s kvalitou dunajskej vody (profil Bratislava č. 109), kde bola počas sledovaného obdobia 1992-1997 zaznamenaná tendencia mierneho zvyšovania hodnôt BSK₅, TOC, hlavne počas obdobia zvýšených prietokov v Dunaji. V rámci dlhodobých meraní (1989-2001) je zrejmý postupný mierny pokles organického zaťaženia dunajskej vody charakterizujúci organické znečistenie, súvisiaci pravdepodobne so znižovaním znečistenia odpadových vôd vypúšťaných nad našim územím.

Železo a mangán

Typickými sprievodnými zložkami podzemnej vody sú železo a mangán. Tieto prvky sú súčasťou geologického zloženia zvodnenej vrstvy. Formy železa a mangánu vo vodách závisia od pH, redox potenciálu, prítomnosti komplexotvorných anorganických prípadne organických látok, prítomnosti mikroorganizmov. Hygienicky nie sú závadné, ovplyvňujú však organoleptické vlastnosti vody (farba, zákal, chuť) a preto je normou v pitnej vode koncentrácia železa limitovaná na 0,3 mgl^-1 a koncentrácia mangánu na 0,1 mgl^-1.

Koncentrácia železa sa na všetkých objektoch, okrem objektov č. 872, 170, 262 a 234, pohybuje do 0,3 mgl^-1. Na objektoch 485, 899, 888, 265 a 329 sa ojedinele vyskytujú hodnoty aj nad 0,3 mgl^-1. Vyššia koncentrácia železa na pozorovacích objektoch č. 872, 170, 234 môže súvisieť i s materiálom pažnice, ktorá je oceľová. V období rokov 1998-2001 je kolísanie železa na týchto objektoch ustálenejšie a hodnoty sa pohybujú okolo 0,4 mgl^-1 (ojedinele až 0,61 mgl^-1). Vyšší obsah železa sa vyskytuje aj na pozorovacom objekte č. 262, na všetkých úrovniach (objekty č. 263 a 264) a pohybuje sa do v intervale 0,3-0,4 ojedinele až 0,55 mgl^-1. Na pozorovacom objekte č. 87 je v roku 2000-2001 zrejmý mierny nárast hodnôt železa, pričom hodnoty kolíšu od 0,05-0,12 (max. 0,2) mgl^-1.

Koncentrácie mangánu na vodných zdrojoch, okrem objektov č. 116 a 485, kolíšu do 0,06 mgl^-1. Na pozorovacích objektoch, okrem objektov č. 899 a 262, sa koncentrácie mangánu pohybujú do 0,1 mgl^-1 s ojedinelými hodnotami nad túto hranicu. Obsah mangánu na vodnom zdroji č. 116 v roku 1996 a období 1998-2001 kolísal od 0,05-0,2 mgl^-1. Od roku 1999 je zrejmá mierna tendencia vzostupu koncentrácií, pričom hodnoty kolísali zväčša od 0,1-0,2 mgl^-1. Hodnoty mangánu na vodnom zdroji č. 485 dlhodobo kolíšu v intervale od 0,2-0,6 mgl^-1 (max. 0,8 mgl^-1). Na pozorovacom objekte č. 899 po poklese koncentrácií po prehradení, koncentrácie mangánu počas obdobia 1996-2001 vykazujú vzostupnú tendenciu (0,2-0,9 mgl^-1). Od roku 1998 sa koncentrácie mangánu na pozorovacom objekte č. 262 pohybujú v intervale 0,06-0,11 (max 0,34) mgl^-1.

Kremičitany

V prírodných vodách sa pri hodnotách pH do 9 kremík vyskytuje prevažne v rozpustenej monomérnej forme ako kyselina tetrahydrogénkremičitá. Pre niektoré vodné organizmy sú zlúčeniny kremíka nevyhnutné na tvorbu bunečných stien. Zlúčeniny kremíka vo vodách sú hygienicky málo významné, ich koncentráciu sa doporučuje obmedziť na 15 mgl^-1, pretože je možné, že negatívne pôsobí na zloženie stien tepien. Kremičitany môžu tvoriť mononukleárne aj polynukleárne, aniónové aj katiónové komplexy s Fe²⁺ a Mn²⁺. Na vodnom zdroji č. 116 a pozorovacom objekte č. 87 je v období 1998-2000 zrejmý mierny vzostup hodnôt. V roku 2001 k ďalšiemu zvyšovaniu nedošlo. V období rokov 1993-98 sa prejavuje klesajúca tendencia koncentrácií kremičitanov na pozorovacích objektoch č. 872, 888, 899, 170, 234, 262, 329. Od roku 1999-01 dochádza na objektoch 899, 872, 329, 170 k postupnému zvyšovaniu koncentrácií kremičitanov. Na objektoch 888, 262, 265, 234 sú koncentrácie kremičitanov v období 1999-2001 rozkolísané s tendenciou mierneho vzostupu. Na ostatných vodných zdrojoch kolíšu hodnoty v rámci dlhodobých meraní.

4.3.2. Tabuľkové hodnotenie

V rámci nasledovného tabuľkového hodnotenia kvality podzemnej vody, na vymieňaných objektoch, boli použité nasledovné princípy hodnotenia. Ak nie je uvedené časové obdobie, interval sa vzťahuje na celé obdobie (1.10.1992-31.10.2001). Pokiaľ je uvedený interval kolísania hodnôt vzťahuje sa na uvedené časové obdobie. Zmena koncentrácie jednotlivých ukazovateľov je popísaná uvedením obdobia a intervalu, v ktorom sa hodnoty v danom období pohybovali. Kolísanie hodnôt okolo určitej hodnoty používa znak ~, s prípadnou poznámkou uvedenou v zátvorkách o extrémnych hodnotách, ktoré sa vyskytli. Vzostupné resp. zostupné tendencie, počas sledovaného obdobia, sú v tabuľke popísané znakom „i trend“ resp. „h trend“. Ak majú hodnoty ukazovateľov v rámci určitého časového intervalu mierne rastúci resp. mierne klesajúci charakter, uvedené obdobie je popísané znakom „mh“ resp. „mi“. Pri veľmi rozkolísaných hodnotách je uvedená poznámka „rozk.“ - rozkolísané príp. „kol.“ - kolísanie. Sezónne kolísanie niektorých ukazovateľov (prejavujúce sa hlavne na objekte č. 3) je označené skratkou „sez. kol.“. Stabilizácia hodnôt (prejavujúca sa hlavne na objektoch 102 a 899) je označená skratkou „stab.“. Často sa hodnoty pohybovali pod detekčný limit (uvedené pod skratkou „det. lim.“).

Merané ukazovatele sú pre reprezentatívne objekty (objekty č. 116 a 102) graficky spracované. Grafické spracovanie jednotlivých ukazovateľov je uvedené v prílohe Národnej správy.

Tabuľkové hodnotenie vo formáte .pdf.

4. 4. Záver

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých objektoch.

Hodnoty nutrientov na hodnotených objektoch, okrem dusitanov na pozorovacom objekte č. 170 v období rokov 1994-98 a amónneho iónu na pozorovacom objekte č. 899 dlhodobo, spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd.

Ukazovatele železo a mangán spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd na všetkých sledovaných objektoch, s výnimkou železa na pozorovacích objektoch 872 (od VI.1999-2001 spĺňajú limit), 170, 262, 234 (len 1 hodnota v roku 2001 nad limit) a mangánu na objektoch 116, 485, 899, 262.

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd