2. Povrchová voda - kvalita

 

2.1. Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2001 je hodnotená na 15-tich vybraných odberových miestach – profiloch (obr. 2a). Kľúčovými profilmi hodnotenia je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti vodného diela Gabčíkovo, a profil Medveďov, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká.

Na monitorovaní sa aj v hydrologickom roku 2001 podieľali Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Slovenský vodohospodársky podnik, O.Z. Povodie Dunaja (PD).

Kvalita povrchových vôd v úseku medzi Bratislavou a Komárnom bola sledovaná na šiestich profiloch na Dunaji, na štyroch profiloch v zdrži, na dvoch profiloch v priesakových kanáloch v Hamuliakove a Čunove, ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ramennej sústavy na slovenskej strane v Dobrohošti (obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd bolo uskutočňované 12-krát do roka v mesačných intervaloch.

Zoznam profilov sledovaných v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky:

  

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách príslušných organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza je pri niektorých ukazovateľoch odlišný. Analytické postupy vychádzajú z normy STN 830530 Fyzikálno-chemický rozbor povrchových vôd. Mikrobiologické a biologické ukazovatele sú stanovované podľa noriem STN 830531 Mikrobiologický rozbor povrchovej vody a STN 830532 Biologický rozbor povrchovej vody.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Povodie Dunaja (PD):

Ukazovatele merané v teréne sú teplota vody, pH, rozpustený kyslík a merná vodivosť prístrojom WTW 320 LF. Fixujú sa vzorky na tenzidy - chloroformom, a fenoly - NaOH. Ostatné vzorky sa nefixujú a sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín. BSK5 je stanovovaná z nefiltrovanej vzorky, pre ostatné ukazovatele sa pred analyzovaním vzorka vody filtruje.

VÚVH:

V teréne sa stanovuje len teplota vody, všetky ostatné ukazovatele sa stanovujú v laboratóriu do 24 hodín. Vzorky sú do laboratória transportované v prenosnej chladničke.

Fixácia vzoriek

• živiny : NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, a anionaktívne saponáty – chloroformom

• CHSK_Mn - H₂SO₄
• TOC - HNO₃
• celkové železo - H₂SO₄
• kyslík - zrážacou metódou (pridaním MnSO₄+KOH, KI), v laboratóriu sa zrazenina pred analyzovaním rozpustí v H₂SO₄
• fenoly – NaOH
• BSK₅, pH, nerozpustené látky – vzorky sa nefixujú, stanovuje sa v laboratóriu, vzorka je homogenizovaná
• pre všetky ostatné katióny a anióny sa vzorka filtruje

  

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej správe rozčlenené na nasledujúce časti:

1.)    Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 2001 na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a).

Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktorých výber bol dohodnutý s maďarskou stranou. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

• profily na Dunaji: 109, 3530, 112 a 1205

• profily v zdrži: 307, 308, 309, 311 a 3376 vstup do ramennej sústavy
• profily v starom koryte Dunaja: 4016, 4025, 111 a 3739
• profily na priesakových kanáloch - 3531 a 317 a profil č. 3529 na Mošonskom Dunaji

Sledované ukazovatele sú na všetkých vymieňaných profiloch tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v tabuľkovej a grafickej prílohe tejto správy.

2.)    Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody a prezentácia výsledkov

3.)    Hodnotenie kvality sedimentov a prezentácia výsledkov

4.)    Hodnotenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992 do 31.10.2001) na štyroch reprezentatívnych profiloch (109, 112, 307 a 311) – zaradené ako súčasť príloh Národnej správy za rok 2001.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách. Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

  

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd v roku 2001

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2001 je založené na hodnotení 13 vybraných ukazovateľov na všetkých vymieňaných profiloch (obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou.

Teplota

Teplota patrí k najvýznamnejším ukazovateľom kvality a vlastností vôd, pretože ovplyvňuje koncentráciu rozpusteného kyslíka, rýchlosť biochemických pochodov a tým aj celý proces samočistenia.

Na všetkých sledovaných profiloch má v hydrologickom roku 2001 teplota sezónny charakter. Minimum dosahujú teploty v zimnom období od 0-5 °C, pričom hodnoty teplôt na profiloch situovaných na priesakových kanáloch v zimnom období kolíšu od 5-7 °C. Letné maximá sa zväčša pohybujú od 17 do 22 °C, na profile 308 s ojedinelými hodnotami do 25 °C. Na profile č. 317 (priesakový kanál) sú letné maximá o niečo nižšie a kolíšu okolo 15 °C s jednou hodnotou nad 20 °C. Všetky hodnoty teploty vody sa pohybujú v rámci dlhodobých intervalov.

pH

pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Je dôležitou veličinou na posudzovanie kyslosti alebo zásaditosti vody a je mierou aktivity vodíkových iónov. Hodnota pH významne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy vo vodách a toxický vplyv látok na vodné organizmy. Umožňuje rozlíšiť jednotlivé formy výskytu niektorých prvkov vo vodách.

Hodnoty pH na profiloch v Dunaji, Mošonskom Dunaji, v starom koryte Dunaja na profile č. 111 a na profile č. 3531 (priesakový kanál) kolíšu prevažne v intervale od 8 do 8,7, s dvomi lokálnymi maximami počas hydrologického roka. Hodnoty pH na profiloch situovaných v zdrži a na profile č. 3376 kolíšu zväčša v intervale od 7,8 do 8,4. Hodnoty pH na profiloch v starom koryte Dunaja (4016, 4025 a 3739) kolíšu v úzkom intervale od 7,8 do 8. Hodnoty pH na priesakovom kanáli (317) sa počas hydrologického roka 2001 pohybovali v intervale od 7,6 do 8,2. pH na profile č. 317 v období marec-máj vykazuje mierny pokles (z 8,1 na 7,6). V mesiacoch jún-august, hodnoty pH dosahovali lokálne maximá a minimá, čo zrejme súvisí s procesmi rozvoja rias a s obsahom organických látok vo vznose počas tohto obdobia. Podobne ako pri teplote vody aj hodnoty pH sa pohybujú v rámci dlhodobých intervalov.

Merná vodivosť

Vodivosť sa používa ako kritérium na posudzovanie koncentrácie elektrolytov obsiahnutých vo vode a slúži ku kontrole výsledkov chemického rozboru vody. Vodivosť roztokov elektrolytov závisí na koncentrácii iónov, ich pohyblivosti a teplote.

V hydrologickom roku 2001 je sezónne kolísanie mernej vodivosti zrejmé na všetkých profiloch, pričom na priesakových kanáloch nie je až také výrazné. Hodnoty mernej vodivosti dosahujú maximum v zimnom období (45–50 mSm^–1) a minimum v letnom období (okolo 30 mSm^–1). V pravostrannom priesakovom kanáli (profil č. 3531) v období november-apríl hodnoty kolíšu v intervale 45-47 mSm^–1 a v období máj-október nastáva mierny pokles hodnôt, pričom sa pohybujú od 35-43 mSm^–1. V ľavostrannom priesakovom kanáli (profil č. 317) je situácia podobná. Od novembra do marca hodnoty mierne rástli zo 41 na 47 mSm^–1, pričom od mája do septembra hodnoty mierne klesajú (zo 47 na 38 mSm^–1). Od septembra je zrejmá postupná mierna tendencia zvyšovania hodnôt mernej vodivosti. Ani hodnoty mernej vodivosti sa neodchýlili od dlhodobých údajov.

Kyslík

Kyslík je najvýznamnejší z rozpustených plynov vo vode. Do vody sa dostáva difúziou z atmosféry a pri fotosyntetickej asimilácii vodných rastlín. Spotrebováva sa pri aeróbnom rozklade organických látok, pri oxidácii niektorých anorganických látok a respirácii prítomných organizmov. Koncentrácia kyslíka vo vodách je preto dôležitým indikátorom čistoty tokov. Koncentrácia rozpusteného kyslíka v čistých povrchových vodách zodpovedá 85-95 %-nej koncentrácii pri nasýtení a počas dňa kolíše. Kolísanie súvisí s intenzitou fotosyntézy a so zmenami teploty počas dňa. Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na profiloch situovaných na Dunaji, v starom koryte Dunaja, Mošonskom Dunaji a na vstupe do ramennej sústavy je podobný. Hodnoty sa počas hydrologického roka 2001 pohybovali v intervale od 8 do 13 mgl^–1. Hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka na profiloch situovaných v zdrži (č. 307, 309 a 311) sú oproti minulému roku menej rozkolísanejšie, pričom interval sezónneho kolísania je od 8,5 do 14 mgl^–1. Výraznejšie kolísanie a vyššie hodnoty kyslíka je možné pozorovať na profile č. 308 čo môže súvisieť so samočistiacimi procesmi ako aj uvoľňovaním kyslíka fotosyntetizujúcimi makro- a mikrofytmi. Z kolísania hodnôt kyslíka na priesakových kanáloch je zrejmý sezónny trend, s ojedinelými lokálnymi maximami či minimami. Hodnoty kyslíka sa na profile č. 3531 pohybujú zväčša od 8 do 13 mgl^–1 a na profile č. 317 od 9,5 do 13 mgl^–1. Hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných profiloch kolísali v rámci dlhodobých hodnôt.

Amónny ión

Jednoduché amónne soli sa v podobe minerálov nevyskytujú. Amoniakový dusík je primárny produkt rozkladu živočíšnych a rastlinných organických dusíkatých látok. Organického pôvodu je amoniakový dusík v splaškových vodách a v odpadoch pochádzajúcich z poľnohospodárskych výrob. Amónne soli sú súčasťou niektorých dusíkatých hnojív, z ktorých sa môžu dostávať do povrchových alebo podzemných vôd. Sekundárne môžu amónne zlúčeniny vznikať priamo vo vodách pri chemickej redukcii dusičnanov. Anorganického pôvodu je amoniakový dusík nachádzajúci sa v odpadových vodách z tepelného spracovania uhlia a iných priemyselných odvetví. Vo vode sa amoniak nachádza v podobe hydrátu NH₃.H₂O, ktorý priamo disociuje na ióny NH₄⁺ a OH^-. Pomer disociovaného iónu NH₄⁺ a nedisociovaného iónu NH₃ vo vode závisí od hodnoty pH. Za anaeróbnych (oxických) podmienok je veľmi nestály. Biochemickou oxidáciou (nitrifikáciou) prechádza na dusitany až dusičnany. Amoniakový dusík je dôležitý pri tvorbe novej biomasy mikroorganizmov. Činnosťou heterotrofných a autotrofných mikróbov sa premieňa na organicky viazaný dusík. Ióny NH₄⁺ sa silne adsorbujú v pôde, kde podliehajú iónovej výmene. Amoniakový dusík je z hygienického hľadiska veľmi významný, pretože je jedným z primárnych produktov rozkladu organických dusíkatých látok. Toxický vplyv amoniakového dusíka na ryby je závislý na pH vody, pretože toxický účinok má len nedisociovaný hydrát amoniaku NH₃ a nie NH₄⁺.

Koncentrácie amóniového iónu v rámci hydrologického roka 2001 dosahujú na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov a Mošonského Dunaja maximum na prelome januára-februára (0,2-0,38 mgl^-1). Na profile situovanom v Mošonskom Dunaji sa dosiahnuté maximum (0,15-0,18 mgl^-1) vyskytlo na prelome decembra-januára. Od februára dochádza (okrem profilu 111) k postupnému poklesu nameraných koncentrácií až do októbra. Na profile 109 sa v období apríl-august vyskytli lokálne maximá. Na profile č. 111 dochádza v rámci vegetačného obdobia k miernemu vzostupu hodnôt. Hodnoty amóniového iónu na priesakových kanáloch (3531 a 317) majú do júna veľmi podobný trend. Od júla však na profile 3531 dochádza k rastu a na profile 317 k poklesu nameraných hodnôt. Namerané koncentrácie sa pohybujú v intervale od 0,05 do 0,12 mgl^-1. Všetky hodnoty koncentrácie NH₄⁺ sa pohybovali v rozmedzí dlhodobých hodnôt.

Dusičnany

Dusičnany vznikajú predovšetkým sekundárne pri nitrifikácii amoniakového dusíka. Sú konečným stupňom rozkladu organických dusíkatých látok v oxickom prostredí (za prítomnosti kyslíka). Ďalším zdrojom sú poľnohospodárske pôdy hnojené dusíkatými hnojivami. Vyskytujú sa aj v atmosferických vodách, kde sa dostávajú počas elektrických výbojov oxidáciou elementárneho dusíka. Dusičnany sú konečným produktom mineralizácie organicky viazaného dusíka a za oxických podmienok sú stabilné. Pri biochemických premenách podliehajú dusičnany vo vodách redukcii na dusitany až elementárny dusík, prípadne oxid dusný. Po vyčerpaní kyslíka vo vode môžu dusičnany slúžiť ako zdroj kyslíka pre biologickú oxidáciu organických látok vo vodách.

Z kolísania dusičnanov na všetkých profiloch je zrejmý sezónny priebeh, pričom na profiloch situovaných na priesakových kanáloch je sezónny trend menej výrazný. Koncentrácie dusičnanov dosahujú maximum na prelome januára-februára, v starom koryte Dunaja býva posunuté až k marcu (od 12-16 mgl^-1), s postupným poklesom hodnôt do mája, pričom od mája do októbra kolíšu v intervale od 4 do 10 mgl^-1, s postupným miernym rastom ku koncu hydrologického roka. V ľavostrannom priesakovom kanáli (317) nie je sezónne kolísanie dusičnanov až také výrazné a namerané koncentrácie sa pohybujú v intervale od 4 do 7 mgl^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli (3531) je sezónnosť výraznejšia a koncentrácie dusičnanov sa pohybujú v intervale od 2 do 9 mgl^-1.

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Sú dôležité pre nižšie aj vyššie organizmy, ktoré ich premieňajú na organicky viazaný fosfor. Po ich uhynutí a rozklade sa opäť uvoľňujú do prostredia. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. Preto býva v zime ich obsah v povrchových vodách najväčší a v lete, keď prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia najmenší. Väčší obsah fosforu v povrchových vodách je nežiadúci, pretože podporuje nadmerný rozvoj rias a siníc tzv. eutrofizáciu.

Sezónnosť kolísania obsahu fosforečnanov je počas hydrologického roku 2001 na jednotlivých sledovaných profiloch (okrem priesakových kanálov) prerušovaná lokálnymi minimami a maximami. Koncentrácie fosforečnanov sa pohybujú od 0,05 do 0,23 mgl^-1. Počas vegetačného obdobia dochádza k poklesu obsahu fosforečnanov, s ojedinelými stúpnutiami v tomto období. Kolísanie fosforečnanov na priesakových kanáloch je počas hydrologického roka 2001 vyrovnané, kolíšu v intervale od 0,01-0,06 mgl^-1. Z dlhodobého hľadiska koncentrácie fosforečnanov mierne poklesávajú.

Celkový fosfor

Celkový fosfor sa delí na rozpustený a nerozpustený. Rozpustený a nerozpustený fosfor sa ďalej delí na organický a anorganický. Primárnym zdrojom fosforu sú rôznorodé minerály, antropogénnym zdrojom fosforu môžu byť fosforečné hnojivá používané v poľnohospodárstve, odpadové vody z práčovien a textilného priemyslu, splaškové vody a rozkladajúca sa vodná flóra a fauna.

Kolísanie obsahu celkového fosforu na sledovaných profiloch, s výnimkou zdrže a priesakových kanálov, je počas hydrologického roku 2001 podobné. Sezónnosť nie je až taká výrazná ako na profiloch v zdrži a namerané obsahy sa pohybujú v intervale od 0,05 do 0,12 mgl^-1 s ojedinelými hodnotami do 0,2 mgl^-1. Sezónnosť kolísania je výraznejšia na profiloch situovaných v zdrži. Maximum dosahujú v zimnom období na prelome januára-februára, s postupným poklesom hodnôt do mája. Počas vegetačného obdobia kolíšu hodnoty okolo 0,05 mgl^-1, s ojedinelými stúpnutiami. Situácia na priesakových kanáloch je obdobná, namerané hodnoty sa pohybujú od 0,01 do 0,05 mgl^-1.

Celkový dusík

Dusík spolu s fosforom patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky. Uplatňujú sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových, podzemných a odpadových vodách a pri biologických procesoch čistenia a úpravy vôd. Obsah celkového dusíka vo vodách je daný súčtom koncentrácií anorganicky viazaného dusíka (NH₃, NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-) a organicky viazaného dusíka (bielkoviny a ich produkty - peptidy, peptony, aminokyseliny), puríny, pyrimidíny a močovina.

Počas hydrologického roka 2001 hodnoty celkového dusíka na sledovaných profiloch vykazovali sezónne kolísanie. Maximá sa vyskytli na profiloch v Dunaji a v zdrži v januári až februári (od 3,8 do 4,4 mgl^-1) s postupným poklesom hodnôt. Počas vegetačného obdobia (apríl až september) hodnoty kolísali od 1,2 do 2 mgl^-1, s postupným miernym rastom ku koncu hydrologického roka. Sezónny trend je zrejmý aj na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja, pričom maximum v zimnom období je posunuté na prelom februára-marca (3,4-3,8 mgl^-1). Koncentrácie celkového dusíka na priesakových kanáloch sezónne kolíšu v intervale od 0,8-2,4 mgl^-1.

Nerozpustené látky

Všetky látky obsiahnuté vo vode sa dajú z fyzikálneho hľadiska rozdeliť na látky rozpustené a nerozpustené. Rozlišovanie medzi rozpustenými a nerozpustenými látkami závisí od spôsobu filtrácie. Za rozpustené sa považujú tie látky, ktoré prešli pri filtrácii vody filtrom o veľkosti pórov 0,1 až 1 mm, najčastejšie 0,45 mm (iónové – Ca, Mg, Na, K, Cl, NO₃, SO₄^2-, HCO₃, NH₄, kovy, NO₂, PO₄, F^-, neiónové – zlúčeniny kremíka, bóru, rozpustené plyny, množstvo organických látok v oboch uvedených formách). Medzi nerozpustené látky patria hlinitokremičitany, hydratované oxidy železa a mangánu, organický detrit, tuky, oleje, kovy. Avšak ani pri tejto filtrácii nie sú odstránené všetky koloidne dispergované častice o rozmeroch menších ako 1-5 nm a preto je vhodnejšie rozlišovať látky nie ako rozpustené a nerozpustené, ale ako filtrované a nefiltrované.

Koncentrácie nerozpustených látok na profiloch situovaných na Dunaji, Mošonskom Dunaji, starom koryte Dunaja a profiloch zdrže č. 309, 311 a 3376 kolíšu v úzkom intervale od 2 do 40 mgl^-1. Zvýšené hodnoty nerozpustených látok sa vyskytli na prelome marec-apríl (60 mgl^-1) a taktiež na prelome júl-august (146 mgl^-1). Zvýšené hodnoty nerozpustených látok súvisia so zvýšenými prietokmi v Dunaji v týchto obdobiach. Hodnoty nerozpustených látok na profiloch situovaných v zdrži profil č. 307 a 308 sú počas hydrologického roku 2001 rozkolísanejšie, v intervale od 5-40 mgl^-1, s maximami dosiahnutými na profile č. 307 v marci (59 mgl^-1) a septembri (100 mgl^-1) a na profile č. 308 v máji (48 mgl^-1). Nerozpustené látky na priesakových kanáloch kolíšu v intervale od 2 do 18 mgl^-1, s dvomi lokálnymi maximami na profile č. 317. Zvýšené obsahy nerozpustených látok sa vyskytli v čase zvýšených prietokov na Dunaji.

Koliformné baktérie

Baktérie majú pre určenie kvality vody dôležitý význam. Zúčastňujú sa na rôznych prirodzených procesoch prebiehajúcich vo vodách. Do vôd sa môžu dostávať aj sekundárne z vonkajšieho prostredia a vtedy indikujú všeobecné alebo fekálne znečistenie. Medzi indikátory všeobecného znečistenia vôd patria rozličné mezofilné a psychrofilné baktérie. Indikátormi fekálneho znečistenia vôd sú koliformné baktérie, enterokoky a klostrídiá. Stanovením koliformných baktérií sa zistí prítomnosť znečistenia vody črevnou mikroflóru a je základom hygienického vyšetrenia. V povrchových tečúcich vodách ich výskyt závisí od množstva fekálnych odpadových vôd a ďalších faktorov. V stojatých povrchových vodách je v porovnaní s tečúcimi vodami pomerne málo koliformných baktérií. Fekálne znečistenie vody môže zapríčiniť rozšírenie mnohých druhov črevných patogénov ako napr. týfusu (b. Salmonella), bacilárna dyzentéria (b. Shigely), cholera (b. Vibrio), tularémia (b. Tularensis), legionárska choroba (akútna infekcia dýchacích ciest) prípadne baktérie šíriace tuberkulózu.

Najvyššie obsahy koliformných baktérii sú na profiloch č. 109 a 1205 a pohybujú sa v intervale od 10 do 1000 KTJ/ml. Na profiloch č. 3530 a 112 kolíšu v intervale od 10 do 100 KTJ/ml. Koliformné baktérie na profiloch situovaných v zdrži okrem profilu č. 307) sa pohybujú od 2 do 20 KTJ/ml. Na profile č. 307 obsah koliformných baktérií počas hydrologického roku 2001 rovnomerne kolíše okolo hodnoty 40 KTJ/ml. Na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja sa obsahy koliformných baktérií pohybujú v intervale od cca 10 do 100 KTJ/ml. Počet koliformných baktérií na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa v hydrologickom roku 2001 pohyboval od 1 do 30 KTJml^-1, s jednou hodnotou 100 KTJ/ml v auguste na profile č. 3531.

CHSKMn

CHSKMn je definovaná ako množstvo kyslíka, ktoré sa za presne definovaných podmienok spotrebuje na oxidáciu organických látok vo vode silným oxidačným činidlom. CHSK je mierou celkového obsahu organických látok vo vode a tým je dôležitým ukazovateľom organického znečistenia vody. Hodnoty CHSK zahrňujú organické látky biologicky rozložiteľné aj nerozložiteľné.

Hodnoty CHSKMn majú na všetkých profiloch okrem priesakových kanálov podobný priebeh. Do apríla nastáva mierny vzostup hodnôt, pričom počas vegetačného obdobia hodnoty mierne poklesávajú. Hodnoty sa na profiloch v Dunaji pohybujú od 2 do 6 mgl^-1, na profile č. 109 do 8 mgl^-1. Koncentrácie CHSKMn sa na profiloch situovaných v zdrži, na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy) a v starom koryte Dunaja (okrem profilu č. 111) pohybovali od 2 do 5 mgl^-1, ojedinele do 6 mgl^-1. Na profile č. 111 sú hodnoty namerané v období marec-august v porovnaní s ostatnými profilmi v starom koryte Dunaja o niečo vyššie a pohybujú sa od 2 do 5,4 mgl^-1. Na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa hodnoty CHSKMn pohybovali od 1 do 4 mgl^-1, s tendenciou mierneho vzostupu hodnôt počas hydrologického roka. Hodnoty CHSKMn na profile č. 109 a 112 boli v hydrologickom roku 2001 v porovnaní s dlhodobými hodnotami rozkolísanejšie a mierne vyššie.

Chlorofyl-a

Kapitola 2.4. sa veľmi podrobne zaoberá aj chlorofylom-a, takže tu sa zameriame len na stručné zhodnotenie situácie za hydrologický rok 2001.

Koncentrácie chlorofylu-a mali na profiloch situovaných na Dunaji, v Mošonskom Dunaji a na profile č. 111 podobný priebeh. V hydrologickom roku 2001 boli zaznamenané tri lokálne maximá: marcové (20-24 mg.m^-3), májové (30-48 mg.m^-3) a augustové (73-108 mg.m^-3). Koncentrácie chlorofylu-a na profiloch v zdrži a na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy) dosahujú v zimnom období minimálne hodnoty, ktoré postupne narastajú, pričom prvá kulminačná vlna sa objavila v máji (24-38 mg.m^-3), druhá v júli (10-18 mg.m^-3) a tretia len na profiloch č. 309 a 311 začiatkom septembra (22-28 mg.m^-3).Koncentrácie chlorofylu-a na profile č. 317 kolíšu v úzkom intervale do 6 mg.m^-3, na profile č. 3531 boli zaznamenané dve maximá: marcové (16 mg.m^-3) a júlové (33 mg.m^-3).

  

2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

Smernica 200/60/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 23.10.2000 ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Dôraz sa v nej kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky v rámci hodnotenia ekologického stavu.

Základná charakterizácia biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody bola podrobne spracovaná v prílohách Národnej správy za roky 1999 a 2000. Prílohy Národnej správy za roky 1999 a 2000 obsahujú taktiež presné metodiky odberu a stanovenia fytoplanktónu, zooplanktónu, perifytónu a makrozoobentosu. Rovnako sú v nich uvedené aj taxonomické druhy fytoplanktónu a perifytónu nájdené na sledovaných profiloch za roky 1999, 2000. Keďže nedošlo k zmene metodík v prílohe Národnej správy za rok 2001 uvádzame len zoznam taxonomických druhov fytoplanktónu a perifytónu.

Vývoj metód stanovenia a vyhodnocovania saprobity je poznamenaný veľkou rôznorodosťou prístupov, koncepcií a subjektívnych názorov a nie je definitívne ukončený. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. Rastlinné organizmy sú v existenčných požiadavkách väčšinou veľmi prispôsobivé a sú rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku. Bakteriálne nárasty poskytujú vierohodné výsledky, vyžadujú však dlhšiu dobu na spracovanie a náročnejšie laboratórne vybavenie.

V rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy (SI) a ukazovatele:

• SI perifytónu t.j. nárastov na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v kvalite vody 2-3 týždňového charakteru

• SI makrozoobentosu t.j. spoločenstiev živočíchov na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru

• SI fytoplanktónu, abundancia a taxóny fytoplanktónu a zooplanktónu, biomasa fytoplanktónu

2.4.1. Sledovanie perifytónu v koryte Dunaja (podľa Elexová E., a kol., 2002)

V roku 2001 sa pri analýzach perifytónu - nárastov, ktoré rastú na kameňoch, kôre stromov a iných podkladoch vo vode, sledovala najmä riasová zložka perifytónu (rozsievky a vláknité cyanobaktérie. Odbery vzoriek sa uskutočnili podobne ako v predchádzajúcich rokoch tri razy do roka. Okrem vodných vzoriek boli na determináciu najmä rozsievok použité trvalé preparáty. Určované boli schránky týchto organizmov, ktoré sú nositeľmi determinačných znakov tejto skupiny.

Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov s celkovým počtom taxónov sú uvedené v prílohe Národnej správy, údaje o sapróbnych indexoch a počtoch druhov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Sapróbny index (SI) nárastov (perifytónu) podľa Pantleho a Bucka v roku
2001 spolu s počtom druhov (PD).

 

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2001 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity. Indexy boli v intervale 1.86 (Rajka) – 2 (Medveďov). Rozptyl hodnôt sapróbnych indexov bol menší ako v predchádzajúcom roku.

Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na všetkých profiloch jednoznačne prevládajú rozsievky (Bacillariophyceae). Často sa vyskytovali cyklické rody Aulacoseira, Cyclotella, Cyclostephanos, Stephanodiscus, Thalassiosira, rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria), rody skupiny Achnanthaceae (Achanathes, Cocconeis), ale najviac bolo rozsievok zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Cymatopleura, Surirella, Gomphonema, Navicula, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia). Sinice (Cyanophyta) sa vyskytovali sporadicky s druhmi Lyngbyia martesiana Oscillatoria limosa a najmä zástupcami rodu Phormidium, najčastejšie Phormidium retzii.

2.4.2. Sledovanie makrozoobentosu v zdrži VDG

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2001 stanovoval na vybraných profiloch 1-3 krát. Triedy kvality boli stanovované podľa STN 75 7221

                     Miesta odberu makrozoobentosu

    

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu sú vypočítané hodnoty sapróbneho indexu nasledovné:

 

Zistené hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu ukazujú, že saprobita vody na sledovaných profiloch v dnových vrstvách dosahuje stupeň b-mezosaprobity až a-mezosaprobity, výnimočne len oligosaprobity, čo na väčšine profilov predstavuje II. až III. triedu kvality. Pritom v porovnaní s rokom 2000 na profiloch č. 307 a 308 sa kvalita vody výrazne nezmenila, na profiloch č. 4016 a 311 nastalo zlepšenie a na profiloch č. 3739 a 309 mierne zhoršenie kvality vody. Novosledované profily v Dunaji a Mošonskom Dunaji vykazujú stupeň b- mezosaprobity, v Dunaji na profile č. 109 (Bratislava) výnimočne len stupeň oligosaprobity (Valúchová M., a kol., 2002).

Priemerná abundancia a biomasa makrozoobentosu na vybraných profiloch zdrže VDG v rokoch 1994-2001 je uvedená v prílohe Národnej správy za rok 2001. Druhové zloženie, výskyt a indikačné hodnoty makrozoobentosu na sledovaných profiloch podľa Dohody je taktiež uvádzaný v Prílohe Národnej správy za rok 2001.

2.4.3. Sledovanie fytoplanktónu a zooplanktónu v zdrži VDG

Rozvoj fytoplanktónu závisí hlavne od prísunu energie a zásoby živín vo vode. V povrchových vodách má fytoplanktón význam ako producent organickej hmoty. Mení a ovplyvňuje fyzikálno-chemické vlastnosti vody a dodáva do vody veľké množstvo rozpustených organických látok. Životnými prejavmi fytoplanktónu je ovplyvňovaná priehľadnosť, zákal a farba vody. Činnosť fytoplanktónu podmieňuje aj pH vody, ktoré sa môže posúvať až do alkalickej oblasti. Rozpad organizmov a dýchanie môže spôsobovať posun hodnôt pH do kyslej oblasti. Spotrebou CO₂ zasahuje fytoplanktón rovnovážny systém kyseliny uhličitej, ovplyvňuje obsah kyslíka vo vode, mení množstvo niektorých prvkov podieľajúcich sa na stavbe buniek siníc a rias (Mg, K, Na, Al + stopové prvky) a látok rozpustených vo vode, atď.

Na oživenie akumulovanej vody v zdrži vodného diela má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody. Pri prognóze rozvoja fytoplanktónu v zdrži sa predpokladalo množenie fytoplanktónu v niektorých jej častiach, hlavne v plytkých preteplených miestach. Rozvoj fytoplanktónu okrem zodpovedajúceho obsahu živín súvisí hlavne s hydrologickými pomermi v zdrži. Kalinkovská a šamorínska časť zdrže sa v hydrologických podmienkach od seba významne odlišujú hĺbkou vody, dobou zdržania vody, rýchlosťou prúdenia, priehľadnosťou vodného stĺpca atď. To sú faktory, ktoré majú podstatný vplyv na rozvoj mikroskopických rias pri približne rovnakom obsahu živín vo vode zdrže. Sezónne rozdiely v počtoch rias počas roka sú spôsobené zmenami klimatických a prietokových pomerov v zdrži (teplota vody, intenzita slnečnej radiácie, zmeny prietokov a s nimi spojenej priehľadnosti vody atď.). Všeobecne považujeme za eutrófne vody tie, v ktorých počty rias sú nad 1000 jedincom v 1 ml, pričom počty nad 10000 jedincov už svedčia o ich masovom rozvoji. (Valúchová M., a kol., 2002).

Zástupcovia zooplanktónu sú konzumentmi prvého stupňa, pričom ako potrava im slúži predovšetkým fytoplanktón. Zooplanktón sa filtráciou a konzumáciou fytoplanktónu významne podieľa na spomaľovaní negatívnych procesov eutrofizácie a taktiež sám tvorí trofickú bázu pre planktonofágne spoločenstvá rýb a vodných vtákov. Najmä vo výžive juvenilných štádií rýb hrá nezastupiteľnú úlohu a priamo determinuje rozvoj osádok rýb. Abundancia zooplanktónu podlieha značnému kolísaniu v priebehu roka, pričom najdôležitejšími faktormi jeho rozvoja sú teplota vody, rýchlosť prúdenia vody, abundancia fytoplanktónu a konzumný tlak rýb a vtákov. Zooplanktón je tvorený mikroskopickými živočíšnymi organizmami (< 1mm), reprezentovaný prvokmi (Protozoa), vírnikmi (Rotatoria), perloočkami (Cladocera), veslonôžkami (Copepoda) a juvenilnými štádiami ďalších vodných živočíchov (Valúchová M., a kol., 2001).

 

Z výsledkov stanovenia abundancie, taxónov, chlorofylu-a a základných fyzikálno-chemických ukazovateľov sa dá predpokladať vznik rozvoja eutrofizácie až vodného kvetu (tvorí sa hlavne zo siníc).

 Miesta odberu fytoplanktónu a zooplanktónu

 

Závery zo sledovania abundancie fytoplanktónu (podľa Valúchová M., a kol., 2002)

Zoznam druhov fytoplanktónu stanovených na vybraných profiloch podľa Dohody je uvedený v prílohe Národnej správy za rok 2001.

• V abundancii rias v rôznych častiach zdrže sú podľa očakávania rozdiely. K zvýšenému rozvoju rias v zdrži dochádza hlavne na jar (marec-apríl), masový rozvoj rias sme v kalinkovskej aj šamorínskej časti zdrže zaznamenali v máji, ojedinele aj v júli a auguste. Od novembra nastala silná prirodzená sezónna depresia, ktorá trvá celé mimovegetačné obdobie.

• V roku 2001 bol maximálny rozvoj rias v oboch častiach zdrže zistený v máji. Absolútne maximá boli zistené - na ľavej strane kalinkovskej časti zdrže v km 15 (profil č. 308) - 27009 jedincov v auguste a 23733 jedincov v máji, a na pravej strane zdrže Šamorín km 5 (309) - 23516 jedincov v júli.

• Masový rozvoj rias s počtom jedincov nad 10000 v ml bol v roku 2001 zistený až dvakrát na profile č. 309 na pravej strane šamorínskej časti zdrže (v km 5 a km 6,5) a v mieste č. 308 na ľavej strane v kalinkovskej časti v km 15. Raz za rok bol masový rozvoj rias zistený na profile č. 311 v šamorínskej časti.

• Masový rozvoj fytoplanktónu nebol zistený zo sledovaných profilov len v miestach kyneta – č. 307 a v odpadovom kanáli – č. 313.

• Sezónne zmeny abundancie sú ovplyvnené hlavne teplotou vody, intenzitou slnečnej radiácie, prietokmi a rýchlosťou prúdenia vody a zákalom vody. Lokálne rozdiely v abundancii rias sú závislé od rýchlosti  prúdenia vody a doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je približne rovnaký v celej zdrži s minimami vo vegetačnom období.

• Limitujúcim faktorom masového rozvoja rias v zdrži je obsah fosforečnanového fosforu, predovšetkým ak by jeho koncentrácie klesli pod 0,01 mg/l, čo sa pokladá za hranicu.

• V roku  2001 maximálne hodnoty abundancie rias dosiahli hodnotu 27000 jedincov v 1 ml vody, v roku 2000 to bolo len 19000 rias v 1 ml.

• V odpadovom kanáli VDG v Sape a na prítoku do zdrže sú zisťované hodnoty abundancie rias počas roka podobné až zhodné, niekedy na odtoku aj výrazne nižšie (v máji).

• Masový rozvoj rias na niektorých miestach v zdrži VDG nemá nepriaznivý vplyv na abundanciu rias v Dunaji pod vodným dielom.

 Závery zo sledovania abundancie zooplanktónu (podľa Valúchová M., a kol., 2002)

Abundancia zooplanktónu v zdrži VDG na vybraných profiloch podľa Dohody je uvedená v prílohe Národnej správy za rok 2001.

• Priemerná abundancia zooplanktónu na sledovaných profiloch v zdrži VDG, priesakových kanáloch, ramennej sústave Dunaja a Mošonskom ramene Dunaja sa v roku 2001 pohybovala v rozpätí od 9,3.106 po 110,5.106 jedincov v m3. Tieto hodnoty sa významne nelíšia od hodnôt, ktoré boli zaznamenané v predchádzajúcich rokoch.

• Najvyššia priemerná abundancia zooplanktónu bola zistená v litoráli hornej (kalinkovskej) časti zdrže (308) a najnižšia v ľavostrannom priesakovom kanáli (317), podobne ako v predchádzajúcich rokoch pozorovania.

• Z hľadiska sezónnej dynamiky sa najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu v oblasti zdrže VDG zaznamenali koncom júla a naopak najnižšie koncom septembra, v Dunaji boli maximá koncom mája a minimá koncom júna (zrejme v dôsledku dlhotrvajúceho daždivého obdobia s prívalom mútnych vôd).

• V ramennej sústave sme zaznamenali dve maximá, prvé už koncom apríla a druhé koncom augusta. Naopak minimum abundancie sa vyskytlo koncom septembra. V priesakových kanáloch sa najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu zaznamenali od konca marca do začiatku mája a najnižšie koncom septembra a v prvej polovici októbra.

• Na abundancii zooplanktónu sa podobne ako v roku 2000 najvýznamnejšie podieľali vírniky (Rotatoria), ktoré početne dominovali na všetkých sledovaných odberových miestach s priemerným podielom 69 %. Početne významnejšími skupinami boli ešte veslonôžky (Copepoda), ktoré boli významnejšie zastúpené v plytkej kalinkovskej časti zdrže (8013) s priemerným podielom 10 % a prvoky (Protozoa) s priemerným podielom 16 % na abundancii zooplanktónu. Početnosť ostatných skupín (Cladocera a iné) bola v porovnaní s vyššie spomenutými skupinami nevýznamná.

• Z hľadiska druhového zastúpenia v jednotlivých skupinách zooplanktónu boli u prvokov (Protozoa) najvýznamnejšie bližšie neurčené druhy slncoviek (Heliozoa) a nálevníky rodu Vorticella, u vírnikov (Rotatoria) druhy rodov Keratella, Brachionus, Polyarthra, u perloočiek (Cladocera) druhy rodov Daphnia, Bosmina a u veslonôžok (Copepoda) juvenilné štádiá druhov z čeľade Cyclopidae, podobne ako v roku 2000.

  

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

Metodika odberu, spracovania a hodnotenia sedimentov je podrobne popísaná v prílohách Národných správ za roky 1999 a 2000. V prílohe Národnej správy za rok 2001 preto uvádzame iba vybrané charakteristiky pórovej vody a absolútne hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia.

Miesta odberu dnových sedimentov

Zvýraznené profily v tabuľke sa sledujú v rámci Dohody, pričom profily č. 4040 a 4042 boli vybrané ako reprezentatívne profily hodnotenia kvality povrchovej vody v rámci monitoringu podľa Dohody.

Miesta odberu dnových sedimentov (obr. 2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja, do oboch rozšírených častí zdrže, do prívodného a odpadového kanála na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich – a ich ukladania do zdrže a prívodného kanála vodného diela. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené do miest s rozličnými rýchlosťami prúdenia vody a teda rôznou rýchlosťou sedimentácie a rôznou štruktúrou sedimentov i do miest blízko vodných zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia.

Výsledky a hodnotenie zloženia sedimentov (podľa Valúchová M., a kol., 2002)

Výsledky z analýzy dnových sedimentov odoberaných v oblasti vodného diela Gabčíkovo sú uvedené v tabuľkách č.2-5a, 2-5b, 2-5c (prepočet na štandardizovaný sediment). Absolútne obsahy látok sú uvedené v prílohe Národnej správy v tabuľkách 5-a,b,c.

Pôvod špecifického organického a anorganického mikroznečistenia sedimentov treba hľadať nielen v odpadových vodách z bodových zdrojov znečistenia (nielen slovenských), ale aj vo vodnej erózii (poľnohospodárskych, priemyselných a urbanizovaných plôch pri intenzívnych splachoch v časoch prívalových a povodňových vĺn a v atmosférickom spáde.

Obsah organických látok v sedimentoch je trvalo veľmi nízky, pohybuje sa v intervale od 2,26 mg/kg (profil č. 4042) do 6,42 mg/kg (4033).

Podiel lutitovej frakcie sedimentov na ich zložení (teda prachovito-ílovitej frakcie sedimentu s veľkosťou zŕn <0,063 mm), ktorá sa podieľa na najväčšej adsorbcii znečisťujúcich látok rozpustených vo vode je v sedimentoch vodného diela vysoký. Pohybuje sa od 74,98 % v kalinkovskej časti zdrže pri pozorovacom vrte PZ-1 (4043) až po 99,64 % v profile č. 4037 (pravá strana zdrže Šamorín). Údaje sú porovnateľné s výsledkami z roku 2000, kedy bolo minimum 60,6 % a maximum 99,4 % zistené v rovnakých miestach odberu ako v roku 2001.

Obsah AVS (S2-) (frakcie amorfnej prchavej sulfidickej síry prítomnej v sedimentoch v anaeróbnych podmienkach a pri organickom znečistení sedimentov) je vo všetkých sedimentoch veľmi nízky, pohybuje sa od 0,25 po 4,1 mg/kg. Obsah AVS v sedimentoch odobratých v roku 2001 bol v porovnaní s obsahom v roku 2000 významne nižší.

Koncentrácie TOC sa pohybovali v rozsahu od 780 mg/kg v profile č. 4028 až do 1745 mg/kg v profile č. 4037 (pravá strana šamorínskej časti zdrže) a boli o niečo vyššie ako v roku 2000.

Obsah NEL UV v sedimentoch sa pohyboval od detekčného limitu analytickej metódy t.j. 20 mg/kg až po 144,8 mg/kg, pričom najvyšší obsah bol v mieste odberu č. 4027 (staré koryto Dunaja nad zaústením odpadového kanála), kde napr. aj v roku 2000 bola nameraná hodnota 174 mg/kg NEL UV. Na všetkých miestach odberu boli v roku 2001 zistené výrazne nižšie koncentrácie NEL UV ako v predchádzajúcom roku (v roku 2000 sa pohybovali od 98,2 do 230,1 mg/kg). Rovnako ako v minulom roku aj teraz sú merané vyššie obsahy NEL v UV oblasti spektra v porovnaní s obsahom v oblasti IC spektra, čo znamená, že v sedimentoch sa predpokladá vyšší obsah aromatických uhľovodíkov.

Koncentrácie amoniakálnych iónov boli v sedimentoch väčšinou na úrovni 1-2 mg/kg, teda tiež veľmi nízke, aj keď rozpätie medzi minimom 0,9 mg/kg v profile č. 4029 a maximom 16,7 mg/kg v starom koryte Dunaja nad zaústením odpadového kanála (4027) je dosť veľké. Druhá najvyššia hodnota 14,1 mg/kg bola zistená v profile č. 4041 (ľavá strana šamorínskej časti zdrže) a môže byť spôsobená vypúšťaním odpadových vôd z mestskej ČOV Šamorín vzhľadom na to, že mestská ČOV ešte nie je plne funkčná.

Koncentrácie ťažkých kovov ani v jednej vzorke štandardizovaného sedimentu neprekročili vypočítané limity tzv. pozaďových hodnôt reprezentujúcich nekontaminovaný sediment.

Vypočítané molárne pomery sumárneho obsahu ťažkých kovov schopných tvoriť komplexy s prchavou sulfidickou sírou sú uvedené v posledných stĺpcoch pre štandardizované sedimenty (prvý stĺpec uvádza pomer sumy kovov schopných tvoriť dvojmocné komplexy, posledný stĺpec sumu všetkých kovov, teda aj tých, ktoré dvojmocné komplexy netvoria). Všetky vypočítané pomery boli vyššie ako 1, čo znamená, že vo všetkých analyzovaných vzorkách sedimentov sa časť ťažkých kovov nachádza v biologicky dostupnej forme.

Obsahy kongenérov PCB 28, 101, 118, 138, 153, 180 sú nízke, na úrovni detekčných limitov. Pri PCB 52 je v štandardizovanom sedimente zrejmé mierne prekročenie testovacieho limitu TVd, zaznamenané na profiloch č. 4028, 4031, 4031, 4039, 4041, v hornej rejde, profile č. 4043 (PZ1) a Dunaji na profile č. 3740. Najvyššia koncentrácia v štandardizovanom sedimente bola zistená v profile č. 4042 a to 0,1726 mg/l, čo prekračuje TVd = 0,03 mg/kg, ale nedosahuje TV cieľovú hodnotu na úrovni 1 mg/kg, ani neprekračuje MPC a podľa metodického pokynu nepredstavuje pre ekosystém ani potenciálne riziko (sediment bez účinku na vodný ekosystém).

Absolútny obsah Delorov 103 a 106 je vo všetkých vzorkách sedimentov VDG veľmi nízky, na úrovni detekčného limitu analytickej metódy.

Obsah atrazínu v jednotlivých profiloch v štandardizovanom sedimente kolíše v intervale od 0,16 mg/kg do 2,478 mg/kg (4042). Oproti predchádzajúcemu roku boli zistené vyššie koncentrácie atrazínu v Dunaji na profile č. 3740, pri PZ-1 (4043), hornej rejde (3741) a najvyššia v kynete pri Kalinkove (4042). Pre atrazín nie sú v „Metodickom pokyne na hodnotenie rizika zo znečistených sedimentov“ určené limitné koncentrácie.

Z ostatných organických látok zo skupiny organochlorovaných pesticídov, PAU a prchavých organických látok boli zistené veľmi nízke koncentrácie na úrovni detekčných limitov vo všetkých miestach odberov pre HCB, heptachlór, 4,4 DDT, metoxychlór a acenaftylén. Aj obsahy lindanu, acenafténu sú veľmi nízke resp. ani v jednom mieste odberu neprekračujú limit pozaďovej koncentrácie.

Koncentrácie pyrénu v štandardizovanom sedimente sa pohybovali v rozsahu od detekčného limitu (0,04 mg/kg) do 0,185 mg/kg, benzo(b+k)flouranténu od detekčného limitu po 0,212 mg/kg. Obsah flourénu len v dvoch miestach: pri PZ-1 (4043) a v Dunaji na profile č. 3740 a chryzénu v troch (4028, 4033, 4043) len veľmi mierne prekročil limit pozaďovej koncentrácie týchto látok v prírodnom prostredí. Tieto koncentrácie nepredstavujú pre ekosystém žiadne riziko (bez účinku na vodný ekosystém).

Vo všetkých odberných miestach boli zistené koncentrácie presahujúce pozaďové limity pri antracéne od 0,014 do 0,167 mg/kg (4043), fluoranténe od 0,044 do 0,402 mg/kg (4033), benzo(a)antracéne od 0,009 do 0,104 mg/kg (4033), benzo(a)pyréne od 0,014 do 0,115 mg/kg  (4033) a fenantréne od 0,029 do 0,345 mg/kg (4043). Avšak v ani jednom z nich nebola prekročená maximálne prípustná koncentrácia MPC (okrem 4043 pri antracéne), teda sediment nepredstavuje žiadne riziko pre vodný ekosystém.

Na odbernom profile pri PZ-1 (4043) bola koncentrácia antracénu vyššia ako limit MPC a sediment teda predstavuje potenciálne riziko pre ekosystém. Pri žiadnej inej organickej látke, ani v žiadnej inej vzorke sedimentu nebolo zistené prekročenie maximálne prípustnej koncentrácie, teda nebolo zistené ani potenciálne riziko pre ekosystém.

Výsledky analýzy dnových sedimentov VDG sú uvedené v tabuľke č. 2-5a,b,c. Aby bolo možné namerané výsledky navzájom porovnávať a porovnávať aj s limitmi pre jednotlivé kategórie kvality sedimentov, rešpektujúc rôzne zloženie a charakter sedimentov, boli namerané hodnoty normalizované prepočtom na tzv. štandardizovaný sediment, kde sa kompenzovali rozdielne obsahy lutitovej frakcie a organickej hmoty v jednotlivých vzorkách a rôzne zrnitostné zloženie na štandardný obsah 10 % organickej hmoty a 25 % obsah ílovito-prachovitej (lutitovej) zložky (Valúchová M., a kol., 2002).

Základnými pojmami pri porovnaní obsahu znečisťujúcich látok v sedimentoch s limitmi uvedenými v prílohe č.1 metodického pokynu 549/98-2 pre sušinu sedimentu sú:

TV – ako cieľová hodnota blížiaca sa nenarušenému prírodnému prostrediu reprezentovanému nekontaminovaným sedimentom, odvodená z ekotoxikologických testov a predstavuje 1/100 MPC. Zabezpečuje 100 % prežitie vodných organizmov.

MPC – maximálna prípustná koncentrácia určitej látky v sedimente, prekročenie ktorej vyvoláva v danom ekosystéme neprijateľné riziko. V kritériách bolo stanovené na úrovni zabezpečujúcej prežitie 95 % všetkých organizmov v danom ekosystéme. Vychádza sa z predpokladu, že pri 95 %-nej ochrane všetkých druhov organizmov v ekosystéme sa tento môže nerušene rozvíjať a fungovať.

TVd – testovacia hodnota leží v intervale MPC a IV a môže slúžiť pri rozhodovaní o nakladaní so sedimentom.

IV – predstavuje pre ekosystém vysoké riziko. Je odvodená z ekotoxikologických testov a zodpovedá koncentrácii určitej látky, pri ktorej je zabezpečená ochrana 50 % všetkých živočíšnych druhov ekosystému.

Výsledky celkového hodnotenia sedimentov sú zaradené do troch základných tried:

-	Bez účinku – namerané hodnoty pre každú chemickú látku či zlúčeninu sú menšie ako limitná hodnota MPC uvedená v prílohe č.1 metodického pokynu pre sušinu sedimentu.
+	Potenciálne riziko – namerané hodnoty hoci len pre jednu chemickú látku či zlúčeninu ležia v intervale = alebo > ako MPC až < ako IV
++	Závažné riziko – namerané hodnoty čo i len pre jedinú látku alebo zlúčeninu sú rovné alebo presahujú IV.

 

2.6. Záver

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky a jeho prevádzka nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. Zvýšenie príp. zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov počas 8-ročného sledovaného obdobia, hlavne aniónov dusíka a fosforu, niektorých katiónov (sodíka, horčíka), ukazovateľov kyslíkového režimu a ťažkých kovov (niklu a arzénu) sa prejavujú už na profile Dunaj-Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Zvýšenie hodnôt CHSKMn, BSK5 resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov môže súvisieť so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody prichádzajúcej na naše územie mierne zlepšila, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSKMn, BSK5, TOC, sapróbneho indexu, koliformných baktérií, fekálnych koliformných baktérií príp. fekálnych streptokokov. Postupný pokles ukazovateľov, ktoré charakterizujú organické znečistenie, súvisí pravdepodobne so znižovaním znečistenia odpadových vôd nad našim územím, sa potvrdil aj v rokoch 1999-2001.

Na základe výsledkov hodnotenia perifytónu možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2001 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity, čo zodpovedá prirodzeným hodnotám na tomto úseku toku. Rozptyl hodnôt sapróbnych indexov bol menší ako v predchádzajúcom roku.

Sapróbny index makrozoobentosu sa pohybuje na úrovni b-mezosaprobity, čo predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami, prípadne menšiemu sekundárnemu zaťaženiu. Zistená a-mezosaprobita na niektorých miestach v zdrži (309, 311), v Dunaji nad prehrádzkou v rkm 1843 (4016) a v starom koryte Dunaja  v Sape (3739) súvisí s lokálnymi podmienkami (okrem iného pomalšie prúdenie).

Z hľadiska hodnotenia fytoplanktónu sú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže. Masový rozvoj rias bol zaznamenaný v kalinkovskej aj šamorínskej časti zdrže v máji, ojedinele aj v júli a auguste. Od novembra nastala silná prirodzená sezónna depresia, ktorá trvá celé mimovegetačné obdobie. Limitujúcim faktorom masového rozvoja rias v zdrži je obsah fosforečnanového fosforu, za hranicu masového rozvoja rias sa pokladá koncentrácia 0,01 mgl^-1. Masový rozvoj rias zistený aspoň raz za rok vo všetkých odberných miestach šamorínskej zdrže a okrem 307 aj v kalinkovskej časti zdrže nemá nepriaznivý vplyv na oživenie vôd Dunaja biosestónom.

Z hodnotenia abundancie zooplanktónu v sledovaných profiloch zdrže, v priesakových kanáloch, v ramennej sústave a starom koryte Dunaja vyplýva, že hodnoty v roku 2001 boli blízke hodnotám, ktoré boli zaznamenané v rokoch 1999-2000. Najvyššia priemerná abundancia zooplanktónu bola zistená v litoráli kalinkovskej zdrže (308) a najnižšia v ľavostrannom priesakovom kanáli (317). Najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu v oblasti zdrže boli zaznamenané koncom júla, najnižšie koncom septembra. V Dunaji boli maximá koncom mája, minimá koncom júna. V ramennej sústave boli zaznamenané dve maximá (koncom apríla, a koncom augusta), minimum koncom septembra. V priesakových kanáloch sa najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu vyskytovali koncom marca až do začiatku mája, najnižšie koncom septembra a začiatkom októbra.