1. Povrchová voda - kvantita

1.1. Metodika zberu dát

V hydrologickom roku 2001 bolo monitorovanie povrchových vôd rozšírené o pozorovanie hladín v ramennej sústave. V oblasti od Dobrohošte po Gabčíkovo bolo v priebehu roka 2000 postupne vybudovaných 13 vodočetných staníc. Na týchto staniciach sa v jednotlivých sekciách ramennej sústavy kontinuálne zaznamenáva hladina povrchovej vody. Získavanie údajov o hladinách a prietokoch na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Medveďovom, vrátane vodného diela Gabčíkovo, ako aj pozorovanie hladín a prietokov na referenčnej stanici Bratislava-Devín a  na vodomernej stanici v Komárne prebehlo bez zmien.

Hladiny povrchových vôd boli sledované spolu na 28 staniciach, z čoho 14 sa nachádza v ramennej sústave. Na 10-tich boli vyhodnocované aj prietoky (obr. 1). Pozorovanie hladín, meranie a spracovanie prietokov povrchových vôd na Dunaji, Malom Dunaji a Mošonskom Dunaji bolo zabezpečované Slovenským hydrometeoro-logickým ústavom (SHMÚ). Prietok cez stupeň Čunovo - stanica č. 2552 (elektráreň a stredová hať) a okamžité denné údaje na staniciach č. 3124, 3125 a 3126 sú hlásené investorom vodného diela Vodohospodárskou výstavbou Bratislava š.p. (VVB), resp. Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p., O.Z. Povodie Dunaja (SVP PD). Na staniciach č. 2849 a 2850 sú údaje poskytované Slovenskými elektrárňami a.s., VET Trenčín, závod Gabčíkovo (VE Gabčíkovo). Merania hladín na vodočtoch v ramennej sústave zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik š.p., O.Z. Povodie Dunaja (SVP PD)

 

Hladiny povrchových vôd – hladiny sú zaznamenávané prevažne automatickými registračnými zariadeniami. Na staniciach č. 3124 a 3125 sa výška hladiny stanovuje len pomocou vodočetnej laty. Priemerné denné hladiny pre stanice s kontinuálnym záznamom priebehu hladiny sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu za deň. Priemerné denné hladiny povrchovej vody v ramennej sústave sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín meraných v 15 minútových intervaloch.

Prietok – prietok sa na uvedených staniciach stanovuje výpočtom na základe konzumpčných (merných) kriviek, ktoré sa podľa vopred stanoveného harmonogramu upresňujú. Na vybraných staniciach (2558, 1252, 1600, 2851) sa tieto merania vykonávajú spoločne s maďarskou stranou. Merania sú vyhodnocované spoločne a vypočítavané prietoky sú stanovované na základe vzájomného súhlasu. Priemerné denné prietoky sú pre jednotlivé stanice vyčísľované ako priemer prietokov stanovovaných na základe okamžitých hladín podľa konzumpčnej krivky pre príslušnú stanicu pre každú celú hodinu za deň. Okamžité hodnoty hladín a prietokov zo 6.00 hod na všetkých uvedených staniciach boli maďarskej strane poskytované denne.

1.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Všetky údaje, ktoré boli za hydrologický rok 2001 poskytnuté maďarskej strane, sú uvedené v tabuľkových prílohách tejto správy (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Ich grafické spracovanie sa nachádza v grafických prílohách (Grafické prílohy).

Hodnotenie režimu povrchových vôd je v zmysle Dohody zamerané na stanice dokumentujúce prietokový a hladinový režim v starom koryte Dunaja, vo vzťahu k prietokovému režimu v profile Bratislava-Devín, a prietokový a hladinový režim v Mošonskom ramene Dunaja. Hodnotenie je založené na údajoch o hydrologickej situácii v povodí Dunaja a údajoch o priemerných denných prietokoch a priemerných denných hladinách.

1.3. Hodnotenie režimu povrchových vôd

Kľúčovou stanicou pre monitorovanie vstupných informácií je vodomerná stanica č. 1250 – Bratislava-Devín (obr. 1-1). Na základe porovnania priemerného ročného prietoku s dlhodobými hodnotami možno hydrologický rok 2001 zaradiť medzi vodné roky. Mimoriadne vodné boli mesiace marec a september 2001, naopak suchými mesiacmi boli mesiace júl a august 2001. Ostatné mesiace boli vodné až stredne vodné (Matoková, Tausberik, Turbek, 2001). Priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2001 bol za ostatných 11 rokov štvrtým najvyšším.

Nízke priemerné denné prietoky sa v hydrologickom roku 2001 vyskytli v období od začiatku novembra 2000 do marca 2001. Nízke prietoky sa vyskytli aj koncom augusta a koncom októbra 2001. Najnižšia hodnota priemerného denného prietoku sa vyskytla 26. decembra 2000 s hodnotou 1101 m³s^-1. Maximálne priemerné denné prietoky sa vyskytli počas kulminácie zvýšených prietokov koncom marca 2000 (s priemerným denným prietokom 5504 m³s^-1), v priebehu júna (4754 m³s^-1 a 5233 m³s^-1), júla (3531 m³s^-1) a začiatkom septembra 2001 (4377 m³s^-1 a 3865 m³s^-1). Ročné maximum sa vyskytlo 25. marca 2001 s prietokom 5603 m³s^-1. Z uvedeného vyplýva, že minimá alebo maximá počas hydrologického roka 2001 nedosahovali žiadne výnimočné hodnoty.

Porovnaním priebehu hodnôt priemerných denných prietokov nameraných v staniciach č. 1250 – Bratislava-Devín, 1252 - Medveďov a 1600 – Komárno (obr. 1-2) je možné konštatovať, že priebeh priemerných denných prietokov je bez podstatnejších zmien. Na staniciach 1252 – Medveďov a 1600 – Komárno sú čiastočne zmiernené kulminácie pri vysokých prietokoch.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené priemerné ročné prietoky v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín.

Prietoky na Dunaji počas hydrologického roka 2001 je možné na základe priemerných denných prietokov v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín charakterizovať nasledovne: november 2000 bol stredne vodným mesiacom s priemernými dennými prietokmi okolo 1500 m³s^-1, v priebehu decembra 2000 prietoky mierne poklesli, pričom koncom mesiaca sa vyskytlo aj ročné minimum s hodnotou 1101 m³s^-1. V januári 2001 sa v dôsledku výdatnejších zrážok koncom prvej dekády vyskytlo mierne zvýšenie priemerného denného prietoku až na 2352 m³s^-1. Prietoky potom opäť klesali a výraznejšie stúpnutie prietokov (2783 m³s^-1) v dôsledku bohatších zrážok nastalo až začiatkom februára 2001. Po tomto stúpnutí prietoky klesali až do polovice prvej marcovej dekády. V dôsledku výdatnejších a dlhšie trvajúcich zrážok, ktoré prispeli aj k výdatnejšiemu topeniu snehu, začali prietoky v marci stúpať pričom koncom marca bol dosiahnutý prietok 5603 m³s^-1, čo bol aj maximálny ročný prietok v hydrologickom roku 2001. Prietoky potom až do prvej dekády apríla pozvoľne klesali. V mesiaci apríl 2001 priemerné denné prietoky prevažne kolísali od 2600 do 3000 m³s^-1. V priebehu mája a začiatkom júna priemerné denné prietoky ďalej klesali, pričom sa pohybovali od 2100 do 2700 m³s^-1. V júni sa na Dunaji vyskytli dve výrazné zvýšenia prietokov, ktoré nasledovali v krátkom časovom úseku za sebou. Obe boli spôsobené výdatnými zrážkami v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja. Prvá kulminácia sa vyskytla začiatkom druhej júnovej dekády pri priemernom dennom prietoku 4754 m³s^-1, druhá na jej konci pri priemernom dennom prietoku 5233 m³s^-1. Prietoky potom až do druhej polovice júla pozvoľna klesali. Začiatkom tretej dekády vplyvom bohatých zrážok prietoky opäť prudko stúpli. Po kulminácii pri priemernom dennom prietoku 3531 m³s^-1 prietoky až do konca mesiaca plynulo klesali. V auguste mali prietoky prevažne ustálenú a koncom mesiaca klesajúcu tendenciu, pričom sa v začiatkom druhej dekády vyskytlo mierne zvýšenie prietoku. V septembri 2001 sa v dôsledku výdatných zrážok vyskytlo niekoľko kulminácií, pričom sa priemerné denné prietoky 14 dní pohybovali nad 3000 m³s^-1. Koncom prvej dekády priemerný denný prietok dosiahol 4377 m³s^-1, druhá výraznejšia kulminácia sa vyskytla na konci druhej dekády s priemerným denným prietokom 3865 m³s^-1. Prietoky potom začali plynulo klesať, pričom jedno mierne zvýšenie prietokov sa vyskytlo ešte aj koncom mesiaca, a klesali prakticky až do konca októbra.

Prietokový režim v starom koryte Dunaja, ktorý bol dohodnutý v Dohode z apríla 1995, a ktorý predpisuje reguláciu množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja pod Čunovom, v závislosti na prietokoch v stanici Bratislava-Devín a v závislosti na ročnom období od 250 m³s^-1 až po 600 m³s^-1, bol okrem ojedinelých prípadov dodržaný (obr. 1-5).

1.3.1. Prietok do starého koryta Dunaja

Počas hydrologického roka 2001 bola voda do starého koryta Dunaja prepúšťaná prevažne cez vodnú elektráreň v Čunove a cez stredovú hať (haťou na obtoku bol trvalo prepúšťaný tzv. sanačný prietok cca 10 m³s^-1). V priebehu roka 2001 sa v čase zvýšených prietokov koncom marca a v septembri realizovalo zvýšené prepúšťanie prietokov do starého koryta Dunaja, nad množstvo dohodnuté v Dohode 1995. Cieľom prepúšťania zvýšených prietokov bolo prepláchnutie starého koryta Dunaja a zisťovanie prietočnej kapacity koryta Dunaja v úseku pod haťou Dunakiliti. Keďže však hydrologická situácia nebola priaznivá – v prvom prípade trvali vyššie prietoky len krátko, v druhom prípade prietok zase nedosiahol hodnoty nad 5000 m³s^-1 – konečný výsledok týchto operácií bol len obmedzený. Zvýšené prietoky v marci trvali 3 dni, v septembri sa prietok nad 1000 m³s^-1 udržiaval až 15 dní. Počas zvýšených prietokov sa uskutočnili merania prietoku v profile Dobrohošť a fixovali sa hladiny v starom koryte Dunaja.

Ako kontrolný profil, pre stanovovanie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja, na Dunaji slúži stanica Dobrohošť a profil Helena, ktorý sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. Na oboch profiloch sa uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Prietok, ktorý má byť prepúšťaný v príslušnom hydrologickom roku do starého koryta Dunaja sa v zmysle „Dohody“ počíta na základe nasledovného vzťahu:

,

kde: 

	QDunaj	- je priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja v príslušnom hydrologickom roku
	QDevín	- je priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín v príslušnom hydrologickom roku
	400 m3s-1	- dohodnutý priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja podľa „Dohody“ pre      dlhodobý priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín 2025 m3s-1
	2025 m3s-1	- dlhodobý priemerný ročný prietok v Dunaji v stanici Bratislava-Devín

Priemerný ročný prietok, ktorý mal byť v hydrologickom roku 2001 podľa vyššie uvedeného vzorca prepustený do Dunaja je nasledovný:

Q_Devín -  2169,76 m³s^-1, čo predstavuje 107,15 % prietoku uvažovaného v Dohode

Q_Dunaj - 428,60 m³s^-1, čo predstavuje priemerný ročný prietok, ktorý mal byť prepustený do starého koryta Dunaja

Podľa hlásení prietokov cez elektráreň a stredovú hať v Čunove, vzťahujúcich sa na 6:00 hod., bol v hydrologickom roku 2001 minimálny okamžitý prietok 250 m³s^-1, maximálny prietok 3075 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 492,79 m³s^-1.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2001 v profile Dobrohošť bol 184,5 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 2447 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 416,46 m³s^-1 (obr. 1-3). K tomuto prietoku sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile za obdobie hydrologického roka 2000 bol minimálny priemerný denný prietok 10,4 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 278,2 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 73,44 m³s^-1 (obr. 1-4). Na obr. 1-7 je dokumentovaná pomerne veľká zhoda v údajoch z prietokov do starého koryta Dunaja, ktoré sú hlásené denne, a následne spracovanými priemernými dennými prietokmi v profiloch Dobrohošť a Helena, vyčísľovanými na základe spoločných meraní s maďarskou stranou.

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2001 v starom koryte Dunaja bol 237 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 2725,2 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 489,90 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2001, v ktorom sa nevyskytli žiadne výnimočné hodnoty prietokov, nebolo potrebné z dôvodu veľkých prietokov prepúšťať množstvá vody nad 600 m³s^-1. V marci a septembri 2001 sa z dôvodu overovania kapacity starého koryta Dunaja a preplachovania koryta a v septembri aj z dôvodu plánovanej odstávky 400kV rozvodne vodnej elektrárne Gabčíkovo púšťal prietok nad 600 m³s^-1. Aj keby sme neuvažovali zvýšený prietok (nad 700 m³s^-1) v marci (3 dni) a v septembri a októbri (21 dní) vo výpočte, priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja by bol 429,17 m³s^-1 (obr. 1-6).

Na základe hodnotenia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že v ročnom priemere bolo prepustených 489,90 m³s^-1 vody, čo predstavuje 122,48 % z dohodnutých 400 m³s^-1. Čo sa týka tabuľky denného riadenia prietokového režimu je možné konštatovať, že táto bola v zásade dodržaná. Minimálna hodnota 250 m³s^-1 bola podkročená len štyrikrát.

1.3.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Veľkosť prietoku do Mošonského ramena Dunaja, včítane prietoku v pravostrannom priesakovom kanáli, je v zmysle Dohody z apríla 1995, v závislosti od hydrologických a technických podmienok, stanovený na 43 m³s^-1. Hydrologickými podmienkami sa v zmysle Dohody z apríla 1995 rozumie hladina v zdrži (minimálne 130,40 m n.m.), hladina v Mošonskom ramene Dunaja (maximálne 125,30 m n.m.) a rozdiel hladín v zdrži a Mošonskom ramene Dunaja (minimálne 5,10 m) – obr. 1-10, 1-11, 1-12. Pod technické podmienky patria najmä technologické prestávky pri údržbe a opravách turbín.

Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2001 v stanici č. 2851 – Čunovo-Mošonské rameno Dunaja bol 10 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 49,75 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 39,98 m³s^-1 (obr. 1-8). Obdobia s technologickými prestávkami v prevádzke turbín súvisiacimi s údržbou a opravami sú na obr. 1-8 evidentné.

K tomuto prietoku sa pripočítava prietok v pravostrannom priesakovom kanáli (v Dohode z roku 1995 stanovený na 3 m³s^-1), kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod. Za hodnotené obdobie bol minimálny prietok 0,1 m³s^-1, maximálny 2 m³s^-1 a priemerný prietok 1,13 m³s^-1. Množstvo vody tečúce v priesakovom kanáli je pomerne konštantné, preto je možné hodnotu priemerného prietoku použiť do celkového hodnotenia. To znamená, že do Mošonského ramena v hydrologickom roku 2001 aj napriek technologickým výpadkom a údržbe turbín tieklo v priemere 41,11 m³s^-1, čo predstavuje 95,61 % z predpokladaného prietoku 43 m³s^-1. Ak zohľadníme technologické prestávky v prevádzke turbín v celkovom trvaní 70 dní priemerný ročný prietok je 43,31 m³s^-1, čo predstavuje 100,72 %. Keďže prítok priesakovej vody zo zdrže postupne klesá, nie je možné dodržať prepúšťanie prietoku 3 m³s^-1. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že celkový prietok do Mošonského ramena Dunaja stanovený v Dohode bol dodržaný.

1.3.3. Ľavostranná ramenná sústava

Od hydrologického roku 2001 sa súčasťou výmeny údajov stali aj údaje o hladinách povrchových vôd v ramennej sústave. V priebehu roka 2000 boli v ramennej sústave vybudované vodočty. Vodočty sa vybudovali takmer na každej línii prehrádzok (okrem línie I) na strane hornej vody. Boli osadené prístrojmi s kontinuálnym záznamom hladiny.

Na grafickom znázornení priebehu hladín (obr. 1-12) je možné zreteľne vidieť, že v ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný, ktorý trvá od začiatku marca do konca augusta a zimný, ktorý trvá od začiatku septembra do konca februára. V letnom režime sa okrem manipulácií s uzáverami na jednotlivých prehrádzkach výrazne uplatňuje zvýšenie prietokov počas simulácie záplav (obr. 1-13). Manipulácia s hradidlami a zvýšené prietoky sa najviac prejavujú v hornej časti, približne od línie A po líniu E, pričom línia A a B2 sú bez možnosti regulácie. V dolnej časti inundácie sa vplyv zvyšovania prietokov, ba dokonca aj simulovanej záplavy príliš neprejavuje. V marci a septembri je vidieť výrazný vplyv spätného vzdutia v dôsledku zvýšenia prietokov do starého koryta (až po líniu H).

1.4. Záver

Na záver je možné konštatovať, že počas hydrologického roka 2001 bolo do starého koryta Dunaja prepustených 489,90 m³s^-1 vody, čo predstavuje 122,48 % z dohodnutých 400 m³s^-1, a teda množstvo stanovené Dohodou bolo prekročené. Odchýlka oproti množstvu, ktoré bolo stanovené v Dohode z roku 1995, vyplýva zo skutočnosti, že v hydrologickom roku 2001 sa v marci a v septembri uskutočnili merania kapacity koryta a preplachovanie koryta, pričom prepúšťané množstvo vysoko prevyšovalo množstvo vody dohodnuté v Dohode. Pretože podobné aktivity sa dajú očakávať aj v budúcnosti navrhujeme začať s maďarskou stranou rokovanie o započítavaní takto prepúšťaného množstva vody do ročného priemeru. Výsledkom by mohla byť dohoda o čiastočnej modifikácii prietokového režimu v priebehu hydrologického roka (redukcia minimálnych prietokov v zimnom období), pričom by ročný priemer 400 m³s^-1 ostal zachovaný. Z hľadiska dodržiavania denného riadenia prietokového režimu, v závislosti od prietoku v profile Bratislava-Devín, je možné konštatovať, že bol až na niekoľko výnimiek dodržaný.

Do Mošonského ramena Dunaja a do priesakového kanála, aj napriek technologickým výpadkom, údržbe turbín a znižovaniu priesakov do priesakového kanála, bolo v hydrologickom roku 2001 prepustených v ročnom priemere 41,11 m³s^-1, čo predstavuje 95,61 %, po zohľadnení technologických prestávok 44,47 m³s^-1, čo predstavuje 103,42 %,. Na základe toho je možné konštatovať, že prietok stanovený v Dohode bol dodržaný.