Cladocera (Perloočky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) ramien viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) ramien Dunaja sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Ephemeroptera (Podenky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívne materiály (v %) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním (“kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) - kvalitatívne materiály (v %) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním (“kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) bol uskutočnený kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určovaná na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m². Pri semikvantitatívnej metóde sa individuálny zber robil za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.). Druhy submerzných a emerzných vodných nárastov sa získavali smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania.

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú sledované plošnou metódou. Metóda sa spočíva v preosiavaní hrabanky z rovnakej plochy (1 x 1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50 x 50 cm). Na zachytenie čo najširšieho druhového spektra mäkkýšov bola použitá aj doplnková metóda individuálneho zberu jedincov spod kameňov, driev a pod. Tieto metódy boli v prípade potreby (počas záplavy alebo tesne po nej) nahradené metódou odhadu početnosti a odberom z náplavu, čo väčšinou vypovedá o spoločenstve širšieho územia.

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Počty jedincov sú uvádzané na 50 smykov. Keďže larvy niektorých druhov žijú skrytým spôsobom života (zahrabané v substráte), alebo môžu uniknúť pozornosti z iných príčin, sledujú sa pri tejto skupine aj imága. Tieto však nie sú v dátach zahrnuté. Reálny stav taxocenózy Odonata je tak (hlavne na niektorých izolovaných lokalitách ako napr. Kráľovská lúka) odlišný (bohatší) od zloženia zisteného na základe determinovaných lariev.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom CPUE15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, takže na jednotlivých lokalitách bol prelovený len litorál (pobrežná zóna) a povrchová vrstva pelagiálu (voľnej vody). Zistené druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu spoločenstva. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie pri vodách hlbších ako 1,5 m, teda hlavne v starom koryte Dunaja a v prietočných ramenách ako napr. Bodícke rameno.

Poznámka:

Údaje o dominancii sledovaných druhov vyššie uvedených skupín živočíchov sú uvádzané v nasledovnej štvorstupňovej stupnici, zahŕňajúcej štyri percentuálne rozpätia:

eudominant  - ED       >20%

dominant     - D         10-20%

subdominant     - SD       2-10%

abdominant  - AD      <2%

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy M 1:10 000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability).

Prvé číslo (znak) predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

r        - vzácny, zriedkavý druh

+       - druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %

1        - druh s pokryvnosťou 1 - 5 %

2        - druh s pokryvnosťou 6 - 25 %

3        - druh s pokryvnosťou 26 - 50 %

4        - druh s pokryvnosťou 51 - 75 %

5        - druh s pokryvnosťou 76 - 100 %

Druhé číslo predstavuje dominanciu (sociabilitu) druhu.

1        - jednotlivo rastúci

2        - pospolito rastúci, menšie trsíky

3        - tvoriaci skupinky, vankúše

4        - tvoriaci veľké koberce, kolónie

5        - tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola vyhodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3-stromová, E2-krovinná, E1-bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu z dvoch rokov (2000/1999) a dynamika vývoja porastu – obrat druhov (T) bol stanovený výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách. Výsledná hodnota vyjadruje podiel druhov, ktoré sa v spoločenstve za sledované obdobie vymenili.

•    SJ =  (c/ a+b-c) * 100%
•   T = (1 - SS) * 100%,              SS = 2c/ a+b

kde:         a - počet druhov v 1. sledovanom roku

                b - počet druhov v 2. sledovanom roku

                c - počet druhov spoločných v oboch rokoch

                SS - Sörensenov index podobnosti

Vodné makrofyty

Monitorovanie makrofytov po sledovaní v rokoch 1990 a 1991 nebolo až do roku 1999 uskutočňované. Lokality vhodné na monitorovanie boli v roku 1999 zvolené s ohľadom na výskyt a rozšírenie vodných makrofytov na základe terénnych exkurzií, mapových podkladov a záverečných správ z monitorovania v rokoch 1990 a 1991. Jednotlivé monitorované čiastkové plochy rôznych lokalít sú v tabuľkovej prílohe označené v stĺpci „Podplocha“ číslami. Ďalšie podplochy zarastené makrofytmi, objavené v roku 2000 sú označené ďalšími číslami. Sledované čiastkové plochy sú každoročne, podľa výskytu zárastov makrofytovt aktualizované, pričom nové čiastkové plochy dostávajú nové číselné označenie. Metodika monitorovania nadväzovala na práce z rokov 1990 a 1991. Fytocenologické zápisy boli robené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy (Braun-Blanquet, 1964) sedemčlennou kombinovanou stupnicou pre abundanciu a dominanciu (r-5). Okrem vodnej vegetácie bola analyzovaná i močiarna vegetácia.

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky 1:10 000)

3. stručná charakteristika biotopov, tvoriacich lokalitu (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality 

             - porastotvorné dreviny

             - pokryvnosti jednotlivých vrstiev

             - byliny - jarný a letný aspekt

             - prenikajúce druhy (neofyty, nitrátofilné druhy a pod.)

             - zmeny, zaznamenané v stave rastlinstva

             - charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

            - vodná fauna

            - terestrická fauna

            - dôležité zmeny v početnosti a v druhovom zložení živočíšstva, hlavné
               trendy vývoja spoločenstiev

 7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou, nachádzajúcou sa v oblasti inundácie, medzi nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja, riečny kilometer 1841.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja, znížení hladiny podzemnej vody cca o viac ako 2 m a vplyvom drenážneho účinku starého koryta Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo. Zánikom pôvodného hladinového režimu, pri absencii záplav (posledná, ktorá mala vplyv na väčšinu plochy monitorovaného územia, bola v roku 1991) prechádza ekosystém vážnymi zmenami. Na tejto lokalite sú po prehradení Dunaja pozorovateľné najväčšie zmeny. Plocha nie je priamo ovplyvnená ľudskou činnosťou, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Pokryvnosť stromovej vrstvy bola na jar roku 2000 15 %, v lete 30 %. Hlavnou porastotvornou drevinou lokality je topoľ biely – Populus alba, koruny stromov boli preriedené, pribúdajú suché konáre a listy boli výrazne malých rozmerov. Diverzita vrstvy sa nezmenila. Trend poklesu pokryvnosti krovinnej vrstvy v posledných rokoch nepokračuje, hodnoty pokryvnosti sú podobné ako v roku 1997 (na jar 60 %, v lete 70 %), pričom vrstva sa skladá zo 7 druhov s dominanciou Cornus sanquinea. Bylinná vrstva bola počas celého vegetačného obdobia bohatá, mozaikovo vyvinutá. Na jar mala 100 %-nú pokryvnosť, v lete sa táto hodnota pohybovala okolo 70 %. Z hľadiska celkového druhového bohatstva bol síce aj v roku 2000 zaznamenaný mierny pokles, ale stále dosahuje vysoké hodnoty. Napriek absencii niektorých druhov, podobnosť porastu (2000/1999) zostáva vysoká. V roku 1998 bol zaznamenaný pokles pokryvnosti všetkých troch vrstiev vegetačného krytu, čo sa v rokoch 1999 a 2000 nezopakovalo, znaky pokračujúceho vysúšania lokality boli jasne badateľné iba v stromovej etáži. V hodnotách ekoindexov nebol v roku 2000 zaznamenaný signifikantný posun.

Cladocera:      Druhová diverzita spoločenstva bola v roku 2000 porovnateľná s diverzitou predchádzajúceho roka, pričom v mediáli a litoráli bol zachytený podobný počet druhov. Tento rok bol charakteristický veľmi vysokým zastúpením pelagických druhov v mediáli toku, ktoré sa už v predchádzajúcich troch rokoch približovalo stavu pred prehradením. Percentuálne zastúpenie uvedenej skupiny perloočiek bolo v roku 2000 vyššie, než v období pred prehradením.

V litorálnej zóne hlavného toku naďalej pretrvávajú podmienky vhodné pre rozvoj emergentnej makrovegetácie s výrazným zastúpením fytofilných druhov.

Copepoda:      V pelagiáli toku bol v roku 2000 zaznamenaný ďalší nárast počtu zaznamenaných druhov, pričom však zastúpenie tychoplanktonických druhov mierne prevyšovalo (zásluhou tychoplanktonického neozoona pre tento úsek Dunaja – Ectinosoma gracilis) zastúpenie euplanktonických druhov. V litoráli toku bol zaznamenaný pokles diverzity druhov veslonôžok, naďalej však pretrváva dominancia tychoplanktonických druhov.

Ephemeroptera:       Spoločenstvo podeniek sa naďalej vyznačuje veľmi nízkou druhovou diverzitou, v roku 2000 bol zaznamenaný, podobne ako v roku 1999, výskyt jedného druhu – Caenis luctuosa.

Taxocenóza Trichoptera bola v roku 2000 chudobnejšia, než v predchádzajúcom roku. Počas monitoringu bol zaznamenaný výskyt dvoch druhov.

Mollusca:        Odber vzoriek sa na tejto lokalite uskutočňuje z tečúcej vody Dunaja bez vegetácie. Zloženie spoločenstva vodných mäkkýšov je naďalej relatívne stále, dominantnými druhmi boli, podobne ako v rokoch 1992 – 1999, aj v roku 2000 Ancylus fluviatilis, Lymnaea ovata a Bithynia tentaculata. Spoločenstvo vodných mäkkýšov sa však skladá hlavne z druhov, ktoré sú k prúdeniu indiferentné, iba dominantný druh Ancylus fluviatilis je reofilný.

Pisces:        Monitorovacia plocha v starom koryte Dunaja má od roku 1992 v dôsledku prevedenia prevažnej časti prietoku do derivačného kanála charakter plytkého litorálu so striedajúcimi torentilnými a fluviatilnými úsekmi, čo predstavuje vhodný biotop pre ichtyocenózu zaznamenanú v roku 2000. Spoločenstvo rýb je pomerne stabilné, boli potvrdené takmer všetky druhy z predchádzajúceho roku. Naďalej dominovali druhy Proterorhinus marmoratus, Rutilus rutilus.

Zreteľný posun podmienok lokality k suchšiemu typu stanovišťa sa odráža aj v druhovom a kvantitatívnom zložení suchozemských zoocenóz, dochádza k úbytku hygrofilných a typických lesných druhov a k prieniku xenocénov.

Gastropoda:        Od roku 1996 je možné v taxocenóze suchozemských mäkkýšov pozorovať stabilizáciu spoločenstva na stupni stredne silnej degradácie pôvodného spoločenstva suchšieho typu mäkkého lužného lesa. Je potrebné poznamenať, že vysúšanie lokality bolo badateľné už aj v období pred prehradením Dunaja, čo bolo zapríčinené hlavne postupným zaklesávaním dna toku. Dominancia mezohygrofilných až euryekných druhov suchozemských mäkkýšov bola potvrdená aj v roku 2000, abundancia vlhkomilných druhov bola nízka.

 

Lokalita č.2603- Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Monitorovacia plocha zahŕňa vŕbový porast v miernej terénnej depresii, v cca 100 metrovej vzdialenosti od starého koryta Dunaja, prietočné rameno typu parapotamal a priľahlú časť starého koryta Dunaja. Leží pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, vďaka čomu sa tu po prehradení Dunaja vlhkostné pomery výraznejšie nezmenili a udržiava sa aj vysoký stav vody v ramenách. Zmena bola zaznamenaná iba v záplavovom režime územia.

Monitorovacia plocha vrbiny bola zaradená do monitoringu v roku 1995 s cieľom nahradenia vedľajšej, pôvodnej plochy fytocenologických záznamov, ktorá bola v roku 1997 vyťažená. V posledných rokoch je možné badať vplyv tohto antropického zásahu v monitorovanom poraste. Hodnoty pokryvnosti stromovej etáže sa v sledovanom období pohybovali v rozmedzí 30-60 %, v posledných dvoch rokoch (1999, 2000) boli zaznamenané iba hodnoty okolo 20 %. Táto zmena sa následne prejavila rozvojom krovinnej vrstvy, ktorá mala v roku 2000 pokryvnosť okolo 20 %. Pokryvnosť bylinnej vrstvy tejto lokality, s výnimkou roku 1998, vo všetkých rokoch monitorovania vykazovala hodnoty okolo 100 %. Aj v roku 2000 bola bylinná vrstva po celé vegetačné obdobie hustá, vitálna, zapojená. Podobnosť porastu bola mierne nižšia, než v predchádzajúcich rokoch a bola zaznamenaná zmena spoločenstva v ekologickom vyjadrení faktora svetlo a teplota. Tieto zmeny je možné vysvetliť vyťažením susedného porastu. Plochu stále charakterizujú silne nitrofilné druhy čerstvo vlhkých až vlhkých pôd.

Stromovú etáž tvorí Salix alba, krovinnú vrstvu vytvára nitrofilný druh Sambucus nigra, pričom sa zvyšuje zastúpenie indiferentného druhu lužných lesov Cornus sanquinea. V spektre dominantných druhov bylinnej vrstvy nenastali podstatnejšie zmeny, v jarnom aspekte dominuje Galium aparine, Rubus caesius, Urtica dioica. Dominanciu v letnom aspekte prebral Rubus caesius, pŕhľava sa už nepresadzovala ako dominanta.

Makrofyty:      Oblasť Bodíckych ramien poskytovala v období pred prehradením rozmanitú mozaiku biotopov - od hlbokých pravidelne prietočných až po odrezané a plytké ramená. Pestrosť životných podmienok sa prejavila aj v rozmanitosti spoločenstiev makrofytov. Vplyvom uvedenia nápustného objektu v Dobrohošti (v roku 1993) sa do ramennej sústavy dostáva podstatne viac vody, ramená sú hlboké a prietočné. Zapríčinilo to výraznú redukciu makrofytov, čo bolo potvrdené v rámci monitorovania v rokoch 1999 a 2000. Druhy rastú masovo iba pozdĺž prehrádzok a vo vetvách ramennej sústavy, ktoré sú chránené pred silným prúdom (Elodea nuttallii, Ceratophyllum demersum, Potamogeton perfoliatus, Alisma plantago-aquatica.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja bol aj v roku 2000 zameraný len na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. Spoločenstvá týchto skupín živočíchov sú naďalej veľmi chudobné, z podeniek bol zaznamenaný druh Caenis luctuosa a stagnikolný eurytopný druh Cleon dipterum. Z potočníkov bol zaznamenaný iba výskyt druhu Athripsodes cinerenus, druhová diverzita spoločenstva naďalej klesá.

Faunu ramena výrazne ovplyvnilo a hlavné zmeny v taxocenózach zapríčinilo napúšťanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti (stúpnutie hladiny a sprietočnenie) od roku 1993.

Cladocera:      Vysoká druhová diverzita spoločenstva perloočiek pretrváva v mediáli i litoráli ramena aj v roku 2000. V pomere pelagických a tychoplanktonických druhov mediálu došlo k ďalšiemu miernemu poklesu pelagických druhov, ktoré v roku 2000 tvorili z hľadiska počtu druhov a ich relatívnej početnosti iba 7 %. V litoráli ramena sa vyskytovali fytofilné druhy.

Copepoda:      V roku 2000 bolo v mediáli aj v litoráli ramena zaznamenaných 10 druhov veslonôžok. Situácia v spoločenstve mediálu je v zásade podobná, než v predchádzajúcich rokoch, avšak nie je možné ju porovnávať s obdobím pred prehradením, keď sa tu vyskytoval kvantitatívne bohatý zooplanktón tvorený výlučne euplanktonickými druhmi. Zastúpenie týchto druhov v roku 2000 bolo iba 43 %. Spoločenstvo litorálu obdobia po prehradení Dunaja je ustálené, dominujú tychoplanktonické druhy.

Ephemeroptera, Trichoptera:          V taxocenóze podeniek a potočníkov bol v roku 2000 zaznamenaný ďalší pokles druhovej diverzity. Spoločenstvo podeniek bolo tvorené semireofilnými a stagnikolnými druhmi, z potočníkov boli zaznamenané iba dva druhy.

Odonata:         Na lokalite boli v roku 2000 zaznamenané štyri druhy vážok s dominanciou eurytopného druhu. V zastúpení reofilných a semireofilných druhov došlo v porovnaní s rokom 1999 k poklesu, čo môže indikovať zníženie prúdenia, resp. pokles hladiny vody v ramene v sledovanom roku.

Mollusca:        Malakofauna lokality je druhovo aj v roku 2000 veľmi bohatá, čo svedčí o prepojenosti tejto monitorovacej plochy s celou ramennou sústavou a Dunajom, jej heterogénnom charakteru. V spoločenstve sa nachádzajú druhy charakteristické pre rôzne biotopy.

Pisces:        Charakter ramien sústavy Bodíckych ramien, hlavne z hľadiska množstva a pôvodu vody, sa po prehradení Dunaja výrazne zmenil. Tieto podmienky sú ustálené, čo sa prejavilo aj v stabilizácii ichtyocenózy v posledných 5-6 rokoch. Svoju dominanciu si aj v roku 2000 zachováva limnofilný druh Proterorhinus marmoratus spolu s druhom Carassius auratus. Zloženie spoločenstva rýb však môže byť ovplyvnené aj ilegálnym lovom počas nízkych zimných prietokov v dotačnom systéme.

Gastropoda:        Vývoj malakocenózy lokality je okrem sledovaného vplyvu prevádzky VD Gabčíkovo ovplyvnený aj ďalším antropickým vplyvom, a to výrubom susedného porastu šľachteného topoľa. Krovitá a bylinná vrstva lokality však bola aj v roku 2000 výrazne vyvinutá, čo dokáže na dlhší čas prekryť vplyv odlesnenia a následných zmien mikroklímy. V súčasnosti sa tak vlastne monitoruje vplyv lesného hospodárstva na spoločenstvo suchozemských mäkkýšov.

Na monitorovacej ploche pretrváva dominancia druhu presvetlených porastov Vallonia costata a prevažne eurytopného lesného druhu Fruticicola fruticum aj v roku 2000.

 

Lokalita č.2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP10 (riečny km 1825)

Monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého vŕbového lužného lesa a mŕtvym, neprietočným ramenom typu plesiopotamal, kde proces zazemňovania prebiehal aj pred prehradením Dunaja a pokračuje aj v súčasnosti. Hlavný vplyv vodného diela spočíva v zmene záplavového režimu lokality. Od roku 1995 sa síce na území vyskytujú pravidelné simulované záplavy, nezabezpečia však prepojenie plesiopotamalu s hlavným tokom Dunaja, ako to bolo pred prehradením.

Porast vrbiny v miernej terénnej depresii čiastkovej plochy TMP 10A bol v roku 2000 ovplyvnený vyťažením susediaceho porastu, čím nastalo otvorenie porastovej steny a došlo k bočnému presvetleniu spoločenstva. Ďalším významným určujúcim faktorom vývoja spoločenstva v roku 2000 bola absencia záplavy i natekajúcej vody. Vplyvom týchto faktorov bola v hodnotách ekologických indexov pre svetlo, vlhkosť i pôdny dusík zaznamenaná signifikantná zmena. Stromová vrstva dosiahla veľmi nízke hodnoty pokryvnosti a objavila sa krovinná vrstva nepatrnej pokryvnosti, čo naznačuje absenciu záplav v poslednom období. Bylinná vrstva bola bujná so 100 %-nou pokryvnosťou, populácia veľmi ohrozeného druhu Leucojum aestivum bola potlačená. Podobnosť porastu bola veľmi nízka a hodnota obratu druhov svedčí o výmene druhového spektra. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je možné v tejto časti monitorovacej plochy badať významnú zmenu.

Na čiastkovej monitorovacej ploche TMP 10B, ktorá predstavuje suchší typ spoločenstva, neboli v roku 2000 zaznamenané zmeny podobného rozsahu. Pôda bola v lete svieža, ale suchšia ako predchádzajúci rok. V hodnotách pokryvnosti stromovej vrstvy došlo k miernemu poklesu, krovinná vrstva mala nepatrnú pokryvnosť. Bylinná vrstva bola silne zapojená, hodnota podobnosti porastu je podobná predchádzajúcim rokom. V hodnotách ekologických indexov nenastala signifikantná zmena.

Mŕtve riečne rameno malo v roku 1990 bohatú vodnú vegetáciu. Jej výskyt bol podmienený trvalou hydroekofázou, veľká časť močiara bola zarastená porastami vodných makrofytov (Nymphaea alba, Trapa conocarpa) takmer na 100 % a bola lemovaná porastom tŕstia asociácie Phragmitetum communis. V roku 1991 boli tieto spoločenstvá hodnotené ako málo narušené. Výsledky monitorovania v roku 1999 a 2000 udávajú podobné fakty. Východný, západný a južný okraj ramena s trvalou hydroekofázou je lemovaný porastom tej istej asociácie, otvorenú vodnú plochu takmer súvislo vypĺňa Ceratophyllum demersum, v litoráli sa vyskytujú ohrozené druhy Trapa natans, Hydrocharis morsus-ranae, Nymphaea alba, Nuphar lutea.

Cladocera:      V sledovanom plesiopotamali je možné pozorovať trend zarastania submerznou makrovegetáciou, uprostred ktorej sa nachádzajú len malé ostrovčeky voľnej vody. Na dne sa následkom toho dochádza k hromadeniu odumretých častí. Taxocenóza perloočiek bola síce v roku 2000 bohatá na druhy, avšak bol charakteristický hromadný výskyt jedného druhu (Bosmina longirostris – pelagický druh) a nízka relatívna početnosť ostatných druhov. Výskyt fytofilných druhov nedosahoval dominantné zastúpenie ani v litorálnej zóne.

Copepoda:      V mediáli i litoráli plesiopotamalu sa nachádza druhovo aj početnostne rozvinutá taxocenóza veslonôžok s dominanciou euplanktonických druhov. Tieto druhy v mediáli mŕtveho ramena prevažovali aj pred prehradením Dunaja a taktiež bolo badateľné ich prenikanie do makrofytmi zarasteného litorálu. V priebehu monitorovania stále dochádza k výkyvom a striedaniu sa vedúcich druhov.

Ephemeroptera, Trichoptera:          V roku 2000 došlo v spoločenstve podeniek a potočníkov plesiopotamalu k vážnej zmene. V priebehu monitorovania neboli zaznamenané žiadne larvy týchto skupín živočíchov, našli sa iba prázdne schránky potočníkov. Túto zmenu je možné pravdepodobne vysvetliť masovým rozvojom makrofýt, poklesom hladiny a prehrievaním vodného stĺpca v letných mesiacoch, čo bolo zapríčinené zmeneným hydrologickým režimom lokality po odklonení Dunaja.

Odonata:         V druhovom spektre vážok bolo v roku 2000 zistených 5 druhov vážok, ktoré naznačujú nielen pokračujúci vzrast podielu stagnikolných druhov, ale aj postupný mierny pokles druhovej diverzity spoločenstva vážok. Tieto zmeny sú zapríčinené priamym i nepriamym vplyvom absencie záplav.

Pisces:        Rameno monitorovacej plochy bolo v období pred prehradením Dunaja za vyšších vodných stavov pravidelne prepojené s hlavným tokom. V období medzi rokmi 1982-1990 bol lov rýb v ramene zakázaný a ryby boli nasadzované. Po odklonení Dunaja došlo k izolácii ramena a zrušeniu zákazu lovu. V nasledujúcich rokoch bolo badateľné urýchlenie starnutia ramena, ktoré už má charakter paleo-plesiopotamalu. Zavedením simulovaných záplav od roku 1995 a zvýšením prietokov v starom koryte Dunaja bol proces starnutia pravdepodobne spomalený, avšak nízka druhová diverzita a abundancia druhov pretrváva na monitorovacej ploche aj v roku 2000.

Mollusca:        Malakofauna plesiopotamalu sa vyznačuje stálou nízkou druhovou diverzitou, v roku 2000 bolo zistených 10 druhov, avšak celoročne sa vyskytovali iba dva druhy. Nízku diverzitu spoločenstva, aj napriek pestrej potravnej ponuke z bohatej vegetácie, je možné vysvetliť izolovanosťou plochy od okolitej ramennej sústavy.

Suchozemské taxocenózy tejto lokality sú málo narušené.

Gastropoda:        V roku 2000 bol, podobne ako v predchádzajúcom roku, potvrdený návrat mokraďového spoločenstva suchozemských mäkkýšov. Táto pozitívna zmena môže byť vysvetlená stabilizáciou vlhkostných podmienok lokality v posledných rokoch na úrovni, ktorá bola pozorovaná pred prehradením Dunaja. V spoločenstve, aj napriek absencii záplav v posledných dvoch rokoch, dominujú polyhygrofilné druhy, objavuje sa dokonca v malom počte aj druh Oxyloma elegans, indikujúci pôvodné vlastnosti stanovišťa. Ďalším pravidelným zabezpečením simulovaných záplav je možné očakávať pretrvávanie pôvodnej mokraďovej malakocenózy na tejto lokalite.

 

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP14 (riečny km 1816 – 1818)

Lokalita je najrozsiahlejšou monitorovacou plochou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, prietočné obvodové rameno (parapotamal) a časť hlavného toku Dunaja. Táto časť inundačného územia Dunaja je po prehradení Dunaja pomerne málo poznačená jeho odklonením.

Počas vegetačného obdobia roka 2000 nebola suchozemská monitorovacia plocha zaplavená, pôda však bola sviežo vlhká. V hodnotách pokryvnosti jednotlivých vrstiev nebola zaznamenaná výrazná zmena. Druhová diverzita bylinnej vrstvy bola v porovnaní s rokom 1999 mierne vyššia, v zozname dominantných druhov nie je badateľná zmena. Hodnota podobnosti porastu však mierne klesá, čo bolo potvrdené aj vysokou hodnotou obratu druhov. Tieto analýzy naznačujú pozvoľnú výmenu druhov lokality, čo sa prejavilo aj v hodnotách ekoindexov pre svetlo, teplotu a kontinentalitu. Lesné spoločenstvo lokality prechádza v posledných rokoch postupnými zmenami, ktoré však pravdepodobne nie je možné jednoznačne pripísať vplyvu Vodného diela Gabčíkovo.

Vo výsledkoch monitoringu z roku 1990 sa uvádza, že v najvlhších častiach plochy prevládajú monocenózy asociácie Phragmitetum communis, ktoré podľa správy z roku 1991 ostali v analyzovanom roku nenarušené s pôvodnými trstinami. Tieto biotopy boli počas monitorovania makrofytov v roku 1999 prevažne bez vody, bol zaznamenaný vývoj vegetácie typickej pre obnažené dná ramien. V lete roku 2000 bola zaznamenaná stagnácia plytkej vody v ramenách, na jeseň už boli bez vody. V poraste makrofýt dominovali Agrostis stolonifera, Bidens frondosa, Rorippa amphibia.

Spomalenie rýchlosti prúdu hlavného toku znížením prietoku a vzdutie hladiny vody nad sútokom odpadového kanála s hlavným tokom spôsobili niektoré zmeny v taxocenózach vodnej fauny Dunaja.

Cladocera:      Na základe výsledkov monitorovania z roku 2000 je možné konštatovať ďalší mierny nárast počtu druhov perloočiek v hlavnom toku Dunaja. Druhové zloženie a dominancia druhov sa oproti posledným rokom podstatne nezmenila, naďalej je možné badať trend návratu dominancie pelagických druhov na úroveň pozorovanú pred prehradením Dunaja.

Copepoda:      V druhovej diverzite spoločenstva veslonôžok bol v roku 2000 zaznamenaný mierny nárast, s dominanciou neozoónov pre stredný úsek Dunaja. Výsledky z roku 1999 uvádzajú dominanciu euplanktonických druhov za súčasného výskytu viacerých druhov typických pre ramená Dunaja. V roku 2000 bola zaznamenaná mierna prevaha eulimnetických druhov veslonôžok, čo je pre hlavný tok Dunaja netypické a naznačuje zmenu prúdových pomerov veľtoku.

Ephemeroptera, Trichoptera:          V roku 2000 sa monitoring podeniek a potočníkov uskutočnil v štyroch termínoch, počas ktorých nebol zaznamenaný žiadny zástupca týchto skupín živočíchov ani v hlavnom toku Dunaja, ani v ramene monitorovacej plochy.

Mollusca:        V malakocenóze hlavného toku Dunaja nebola ani v roku 2000 zaznamenaná výrazná zmena. Na lokalite bolo zistených 10 druhov vodných mäkkýšov, pričom naďalej dominujú druhy Ancylus fluviatilis a Lymnaea ovata. Početnosť druhu Fagotia esperi, ktorý tu bol reintrodukovaný z okolia Štúrova a prvý krát odchytený v roku 1997, v roku 2000 už dosahovala 3. miesto v spoločenstve.

Pisces:        Uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky malo na tejto monitorovacej ploche za následok zmenšenie prietoku vody Dunaja, spomalenie rýchlosti prúdenia, zníženie výkyvov prietokov, posunutie brehovej línie do stredu riečiska a zabahnenie litorálu, ktorý je bez prirodzených úkrytov pre ryby. Charakter toku je v prevažnej časti roka na väčšej časti lokality fluviatilný.

Od roku 1993 je možné na tomto úseku hlavného toku Dunaja badať výskyt hlavne juvenilov rýb a to najmä eurytopných druhov. V roku 2000 bolo zaznamenaných päť druhov rýb s nízkou početnosťou jediného reofilného druhu Leuciscus cephalus. Eurytopný druh Proterorhinus marmoratus si svoju výraznú dominanciu zachováva aj v roku 2000.

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku.

Cladocera:      Taxocenóza perloočiek parapotamalu bola aj v roku 2000 bohatá, spoločenstvo mediálu pozostávalo zo 14 druhov, v litoráli bolo zistených 13 druhov. V spoločenstve mediálu i litorálu, podobne ako pred prehradením, výrazne prevládali pelagické druhy nad tychoplanktonickými, pričom je potrebné poznamenať, že hlboký litorál väčšinou nie je zarastený makrofytmi.

Copepoda:      Spoločenstvo veslonôžok v mediáli ramena pozostávalo v roku 2000 z 11 druhov, kým v litoráli bolo zachytených 15 druhov. Dominancia euplanktonických druhov bola charakteristická pre tento biotop počas celého obdobia monitorovania. Vo väčšej časti ramena je badateľný pokračujúci trend zabahňovania v dôsledku stálych prietokových pomerov.

Odonata:         Výsledky monitorovania z roku 2000 naďalej naznačujú nevhodnosť tejto monitorovacej plochy, vzhľadom na bahnité dno bez makrofytov a pobrežnej vegetácie, pre výskyt vážok. Na monitorovacej ploche neboli zistené larvy vážok.

Pisces:        Ichtyofauna na tejto lokalite sa sleduje na spodnej a vrchnej strane hrádze Foki z lomového kameňa, oddeľujúcej Palkovičovské rameno od prietočného ramena Dunaja. Hlavným rozdielom týchto dvoch biotopov je, že vody na spodnej strane hrádze nekomunikujú s hlavným tokom Dunaja, kým vody nad hrádzou Foki s Dunajom komunikujú. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma ramenami. Ichtyofauna vrchnej strane hrádze pozostávala v roku 2000 z 10 druhov rýb, s pretrvávajúcou dominanciou eurytopných druhov Proterorhinus marmoratus, Rutilus rutilus, Carassius auratus. Výskyt druhov Leuciscus idus, Lota lota zaradených do kategórie VU - zraniteľné na základe stupňov ohrozenia klasifikácie IUCN sa zopakoval aj v roku 2000. Keďže lokalita s korytom Dunaja sporadicky komunikuje aj po prehradení Dunaja, zachovala sa tu stabilná, relatívne vysoká diverzita ichtyocenózy a vysoká relatívna početnosť druhov. Ichtyofauna na spodnej strane hrádze Foki bola tvorená v roku 2000 z 5 eurytopných druhov. Dominantnými druhmi lokality ostávali aj naďalej druhy Proterorhinus marmoratus a Rutilus rutilus. Strata komunikácie tohto ramena s Dunajom po prehradení, respektíve neprietočnosť hrádze Foki sa prejavuje neustálym znižovaním druhovej diverzity spoločenstva rýb a výrazným poklesom (vymiznutím) reofilných druhov.

Od prehradenia Dunaja sa terestrické spoločenstvá tejto lokality podstatne nezmenili, lokalita je ovplyvňovaná záplavami pri zvýšených prietokoch v Dunaji. Vývoj spoločenstva suchozemských ulitníkov bude pravdepodobne závisieť na početnosti a veľkosti záplav v budúcnosti.

Gastropoda:        Suchozemská malakocenóza lokality sa vyznačuje pomerne významnými zmenami, ktoré bude potrebné v blízkej budúcnosti vodohospodárskymi opatreniami riešiť. Napriek tomu, že počas vyšších prietokov v Dunaji dochádza k občasnému zaplaveniu tohto biotopu aj po odklonení Dunaja, v pôvodnom spoločenstve ulitníkov mäkkého lužného lesa dochádza k čoraz výraznejším – až dominantným výskytom euryekných (Cochlicopa lubrica) a mierne vlhkomilných druhov (Arianta arbustorum). Táto zmena je pravdepodobne zapríčinená nedostatočnou intenzitou a frekvenciou povrchových záplav, čo by bolo potrebné urýchlene riešiť.

 

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčed – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. V blízkosti monitorovacej plochy nedošlo k výraznému poklesu hladiny podzemnej vody a prejavuje sa tu vzdutie hladiny starého koryta, tým aj dostatok vody pre vegetáciu. K zaplavovaniu lokality a k silnému podmáčaniu dochádza aj po prehradení.

Porast mäkkého lužného lesa bol na jar i počas leta roku 2000 zatopený. Vŕby boli v dobrom stave olistenia, pokryvnosť stromovej vrstvy je počas všetkých rokov relatívne vyrovnaná. V jarnom aspekte roku 2000 dosiahla hodnotu 60 %, ktorá sa v lete zvýšila na 70 %. Stála absencia krovinnej vrstvy svedčí o existencii extrémnych podmienok (záplavy), charakteristických pre lužné biotopy. Bylinná vrstva bola na jar vplyvom stagnácie vody slabo zapojená s nízkou druhovou diverzitou. V letných mesiacoch bol zaznamenaný nárast jej pokryvnosti i diverzity. Podobnosť porastu je na úrovni predchádzajúcich rokov a v hodnotách ekoindexov nebol zaznamenaný posun. Neofyt Aster novi-belgii si svoju prekvapivú dominanciu popri Leucojum aestivum zachováva aj v roku 2000. Situácia je vo vŕbovom poraste stabilná, zodpovedá dynamike pravidelne zaplavovaného lužného spoločenstva.

Gastropoda:         Štruktúra typického mokraďového spoločenstva ulitníkov je na tejto monitorovacej ploche vďaka stabilným vlhkostným podmienkam zachovalá a pri súčasnej prevádzke vodného diela sa narušenie neočakáva. V roku 2000 dominovali polyhygrofilné druhy Succinea putris, Pseudotrichia rubiginosa, kolísanie početnosti vyskytujúcich sa druhov je možné vysvetliť silnou dynamikou povrchovej vody.

 

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Priamy vplyv VD Gabčíkovo na túto lokalitu nebol potvrdený.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja typu parapotamal, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805 a suchozemským biotopom mäkkého lužného lesa.

Porast monitorovacej plochy vytvára spoločenstvo prechodného lužného lesa asociácie Fraxino-Populetum podzväzu Ulmenion. Porastotvornou drevinou je rovnorodý, rovnoveký porast druhu Populus alba, ktorý vznikol z prirodzenej obnovy a tvorí pás lesa na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou. Zaplavenie lokality bolo v roku 2000 zistené na začiatku mája. V pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy nenastali výrazné zmeny (70 %, 40 %). Bylinná vrstva bola v dôsledku absencie záplavy vo väčšej časti vegetačného obdobia počas oboch zápisov zapojená na 75 %, pričom sa vyvíjala mozaikovite. Podobnosť porastu je vysoká a v hodnotách ekoindexov nebola zaznamenaná zmena pri žiadnom faktore. Vegetačné pomery sú v tejto oblasti stabilizované.

Z hľadiska vodnej a močiarnej vegetácie bola lokalita v rokoch 1990 a 1991 charakterizovaná ako veľmi cenná so širokou škálou podmienok bočných ramien. V dôsledku toho sa tu vytvorili pestré spoločenstvá makrofytov, aj s výskytom ohrozených druhov. Keďže sezónne kolísanie hladiny vody nebolo prevádzkou vodného diela narušené, bola aj v roku 1999 zistená široká škála bočných ramien, ktoré boli husto zarastené makrofytmi, avšak s inváznym charakterom rozšírenia druhu Elodea nuttallii. Mimoriadne hydrologické podmienky (sucho a teplo) v roku 2000 ovplyvnili vývoj týchto spoločenstiev. V ramenách monitorovacej plochy sa v závislosti od výšky hladiny vody vyskytuje široká škála druhov, väčšinou s dominanciou druhov Ceratophyllum demersum, Elodea nuttallii, Potamogeton pusillus, Lemna minor, Trapa natans, na obnaženom dne po poklese hladiny sa rozširuje Rorippa amphibia a Oenanthe aquatica.

Tento úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter so sezónnym kolísaním hladiny, v priebehu monitoringu sa podstatnejšie nezmenil ani stav vodnej fauny.

Ephemeroptera, Trichoptera:          Počas monitoringu v roku 2000 nebol zaznamenaný žiadny zástupca týchto skupín živočíchov. Ich výskyt bol aj v priebehu predchádzajúcich rokov sporadický s nepatrnou početnosťou druhov.

Mollusca:        Hlavným faktorom ovplyvňujúcim vývoj malakofauny hlavného toku Dunaja je kolísanie hladiny vody. V priebehu troch odberov v roku 2000 bol zachytený nestály výskyt troch druhov mäkkýšov, pričom početnostne výrazne prevládal reofilný druh Ancylus fluviatilis (max. 2935 jed./m²) a nasledoval ubikvistický druh Lymnaea ovata (max. 56 jed./m²). Spoločenstvo vodných mäkkýšov tejto lokality je pomerne stabilné.

Vodná fauna ramena je na tejto monitorovanej ploche sledovaná na uzavretom zvyšku ramena typu plesiopotamal, spoločenstvo podeniek a potočníkov je však sledovaný v ramene typu parapotamal.

Cladocera:      Vplyv postupného zarastanenia mŕtveho ramena sa prejavuje aj v spoločenstve perloočiek. Pomalý pokles zastúpenia pelagických druhov bolo možné badať už v prvých rokoch monitorovania. Spoločenstvo perloočiek v roku 2000 pozostávalo zo 14 druhov pri výraznej dominancii tychoplanktonických druhov (hlavne Chydorus sphaericus).

Copepoda:      Na monitorovacej ploche bolo aj v roku 2000 zaznamenaná pomerne vysoká druhová diverzita spoločenstva veslonôžok, ktoré pozostávalo zo 14 druhov. Napriek častému plošnému zárastu plytkého mŕtveho ramena nebol v pomere euplanktonických a tychoplanktonických druhov (s výnimkou roku 1999) zaznamenaný výraz posun, aj v roku 2000 dominujú pravé planktonity.

Ephemeroptera, Trichoptera:          Druhová diverzita lokality je veľmi nízka, podobne ako abundancia jednotlivých druhov podeniek a potočníkov. V roku 2000 bol v ramene zaznamenaný iba jeden druh spoločenstva Ephemeroptera (Cloeon dipterum).

Odonata:         Mŕtve rameno sa v posledných rokoch vyznačuje hustým zárastom makrofytov, čo je z hľadiska spoločenstva vážok priaznivým faktorom. Napriek tomu, sledovaná taxocenóza je po uvedení VDG do prevádzky druhovo pomerne chudobná, ale v roku 2000 bol zaznamenaný nárast počtu vyskytujúcich sa druhov (v roku 1999 boli zaznamenané 2 druhy, v roku 2000 päť druhov vážok).

Pisces:        Monitorovacia plocha bola v období pred odklonením Dunaja pri vysokých vodných stavoch rieky zaplavovaná. Tvorila tak významné neresisko pre fytofilnú časť ichtyofauny veľtoku. Hoci priamy vplyv vodného diela na toto územie je nevýrazný, je možné konštatovať, že rameno nebolo po prehradení Dunaja v čase neresu s hlavným tokom prepojené. Táto zmena sa v ichtyofaune prejavila znížením počtu a početnosti vyskytujúcich sa druhov, ako aj rastúcou dominanciou limnofilných a eurytopných druhov rýb. V posledných rokoch je možné badať stabilizáciu spoločenstva. V roku 2000 boli zaznamenané tri druhy s dominanciou eurytopného druhu Carassius auratus a kriticky ohrozeného špecializovaného druhu, ktorý prežíva aj pri extrémnom prehrievaní sa ramena a nižšom obsahu kyslíka, Misgurnus fossilis. Obnovenie funkčného efektu lokality ako neresiska je podmienené obnovením pravidelnej komunikácie ramena s hlavným tokom, resp. ostatnými ramenami.

Gastropoda:         V charaktere monitorovacej plochy nebola po uvedení VDG do prevádzky zaznamenaná výrazná zmena. Aj v súčasnosti dochádza k pravidelnému zaplavovaniu lokality, čo sa prejavuje aj v charaktere a zložení suchozemskej malakofauny. Pri záplavách dochádza ku splachu a premiešavaniu jednotlivých populácií z okolia, tým zoznam zachytených druhov čiastočne charakterizuje i okolie monitorovacej plochy. V roku 2000 boli zachytené hlavne eurytopné, stredne vlhkomilné druhy mäkkýšov.

 

7.4. Záver

Monitorované územie je možné z hľadiska umiestnenia jednotlivých monitorovacích plôch rozdeliť na niekoľko oblastí s rôznymi prejavmi vplyvu výstavby a prevádzky VDG.

Lokalita č. 2600 pri Dobrohošti reprezentuje hornú časť oblasti medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja. Nachádza sa nad dotačným objektom ľavostrannej ramennej sústavy. Oblasť sa vyznačuje najvýraznejšími zmenami po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Je potrebné však prihliadať aj na fakt, že postupné vysúšanie tejto oblasti bolo, v dôsledku zaklesávania dna koryta Dunaja, pozorované od 70-tych rokov dvadsiateho storočia. Vplyvom odklonenia Dunaja došlo v tejto oblasti k ďalšiemu výraznému poklesu hladiny podzemnej vody a dlhodobej absencii záplav. Zástupcovia suchozemských rastlinných i živočíšnych druhov vytvárajú suchomilnejšie spoločenstvá, ktoré od roku 1996 vykazujú náznaky stabilizácie. Zmeny vodnej fauny tejto časti hlavného toku sú adekvátne zmenám zaznamenaným po uvedení vodného diela do prevádzky. Vyplytčenie toku, zníženie rýchlosti prúdenia a zúženie pôvodného koryta zapríčiňuje ústup reofilných druhov živočíchov, zvýšenie zastúpenia litorálnych a bentických druhov, ako aj nahradzovanie filtrátorov zoškrabávačmi.

Lokality č. 2603 a 2604 sa nachádzajú v oblasti pomerne málo narušenej prevádzkou vodného diela Gabčíkovo a to hlavne v dôsledku uvedenia dotácie ľavostrannej inundácie vodou a realizácie simulovaných záplav. Suchozemské i vodné spoločenstvá rastlín a živočíchov na lokalite č. 2603 nevykazujú výraznejšie zmeny. Hodnotenie suchozemských rastlinných spoločenstiev lokality č. 2604 poukazuje na určité kolísanie charakteristík, jednoznačný trend zmien však nie je badateľný. Spoločenstvo terestrických mäkkýšov po zavedení simulovaných záplav vykazuje znaky stabilizácie. Dlhodobejšia absencia silných a dlhotrvajúcich záplav urýchľuje prirodzené starnutie plesiopotamalu lokality. Výsledky monitorovania posledných rokov naznačujú potrebu prispôsobiť trvanie, frekvenciu a intenzitu simulovaných záplav charakteristikám, ktoré boli zaznamenané pred uvedením vodného diela do prevádzky. Objektívne hodnotenie vplyvu VDG na tejto lokalite bude v nasledujúcich rokoch sťažené súčasným pôsobením vplyvu vyťaženia susedného porastu v priebehu roka 2000.

Lokality č. 2608 a 2609 sa nachádzajú mimo vplyvu dotačného systému ľavostrannej inundácie, pomerne stabilné podmienky z hľadiska zásobovania vodou biotopov je možné pripísať spätnému vzdutiu nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Mierne zmeny suchozemských fytocenóz a zoocenóz, zaznamenané v posledných rokoch monitorovania na lokalite č. 2608, je pravdepodobne možné vysvetliť zmenou záplavového režimu (intenzity, trvania a frekvencie záplav). Aj keď územie býva pravidelne zaplavované, zaznamenané zmeny spoločenstiev potvrdzujú potrebu vodohospodárskeho riešenia tejto oblasti. Živočíšne spoločenstvá hlavného toku Dunaja sú prispôsobené zmeneným podmienkam toku po jeho odklonení. Spoločenstvá ramien územia sa vyvíjajú v súlade s aktuálnou prepojenosťou ramien s hlavným tokom, oblasť sa vyznačuje pestrou mozaikou typov ramien i ostatných biotopov, charakteristickou pre inundačné oblasti veľtokov.

Suchozemské spoločenstvá rastlín i živočíchov lokality č. 2609 sú v období medzi rokmi 1990-2000 ustálené. Pri súčasnej prevádzke VDG sa ich narušenie neočakáva ani v budúcnosti. Vodné spoločenstvá v tejto lokalite nie sú monitorované.

Lokalita č. 2612 sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála. Výrazný priamy vplyv prevádzky vodného diela Gabčíkovo na túto oblasť nebol potvrdený. Priľahlý úsek hlavného toku a jeho inundácia majú relatívne pôvodný charakter, sezónne kolísanie hladiny vody je zachované, avšak prejavuje sa aj kolísanie prietokov v rámci dňa, v dôsledku prevádzkovania VDG. Spoločenstvá rastlín a živočíchov tejto lokality sú stabilizované, v priebehu monitorovania neboli zaznamenané výrazné zmeny ich charakteristík.