5. Pôdna vlhkosť

 5.1. Metodika zberu dát

V spôsobe monitoringu pôdnej vlhkosti nedošlo v priebehu roka 2000 k žiadnym zmenám. Meranie pôdnej vlhkosti sa uskutočňuje neutrónovou sondou na špeciálne vybudovaných pozorovacích objektoch po 10 cm až do predpísanej hĺbky, resp. po hladinu podzemnej vody podľa schválenej metodiky. Pozorovania boli vykonávané v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Počet pozorovacích objektov bol v rámci rozšírenia monitorovania lesných porastov v roku 1999 pod VD Gabčíkovo rozšírený o dva objekty. Na týchto objektoch sa merania začali v roku 2000. Do výmeny údajov boli zaradené objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny "Biota" (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny "Les" (12 objektov), garantom ktorej je Lesnícky výskumný ústav Zvolen, výskumná stanica Gabčíkovo (LVÚ) (obr. 5).

 

5.2. Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli v zmysle "Dohody" a "Štatútu" tabuľkovo a graficky spracované. Vypracované grafy a tabuľky sú uvedené v prílohách (Tabuľkové a Grafické prílohy). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 2000, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov, vrátane údajov o priemerných denných teplotách a denných zrážkových úhrnoch. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Ako grafické prílohy boli použité dva typy grafov:

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala iba v prípade minimálne štyroch meraní.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2000. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom všetky hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite. Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:        2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty: 2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

 

5.3. Hodnotenie monitorovaných lokalít

Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na hodnotení údajov nameraných v roku 2000. Charakteristika lokality a vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobné hodnotenie predchádzajúceho obdobia je uvedené v predchádzajúcich Národných ročných správach z monitoringu prírodného prostredia (najmä Národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia za rok 1996).

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1840. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený na povrchu prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) nedostatočné. Napriek miernemu zvýšeniu hladiny podzemnej vody po vybudovaní dnovej prehrádzky v roku 1995 sa vlhkostné pomery lokality, v porovnaní s obdobím pred vybudovaním prehrádzky, v podstate nezmenili, pretože hladina podzemnej vody sa stále pohybuje v štrkopieskoch. K zvýšeniu vlhkosti dochádza len vplyvom pomerne výdatných zrážok a na jar keď dochádza ku kombinácii topenia sa snehu so zrážkami (ako napr. v období február až apríl 1996 a 2000).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, čo dokazuje, že je vo veľkej miere závislý od zrážok a teploty. Podzemná voda sa na dotácii tejto vrstvy v minulosti podieľala iba za extrémne vysokých stavov. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až marec. Koncom februára 2000 dosiahla pôdna vlhkosť na tejto lokalite maximum (obr. 5-1b). Po nástupe vegetácie pôdna vlhkosť sústavne klesala a najnižšie hodnoty dosiahla v mesiacoch august a september. Koncom roka vplyvom zrážok začal obsah pôdnej vlhkosti stúpať. Minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2000 bola 9,17 objemových %, maximálna 42,77 objemových %, čo bola najvyššia nameraná hodnota za celé pozorované obdobie.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti vyrovnanejší, menej závislý na krátkodobých zrážkach alebo teplotných výkyvoch. Avšak aj v tejto hĺbke sa výrazne prejavuje sezónnosť. Po uvedení vodného diela do prevádzky nastal v tejto oblasti pokles už i tak zaklesnutej hladiny podzemnej vody. Tento pokles spôsobil, že hladina podzemnej vody stratila kapilárny kontakt s pôdnym profilom a k dotácii pôdneho profilu od hladiny podzemnej vody vôbec nedochádza (obr. 5-1a). V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 15,93 objemových %, maximálna 23,83 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Najintenzívnejší je tento vplyv do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m, kde sa nedostatok vlahy prejavuje v mesiacoch máj až september. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 0,8 až 1,5 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne vyznieva. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja. Naviac je z obrázka zrejmé, že v hĺbke 1,5 m prebieha ostrá litologická hranica. Priebeh hladiny podzemnej vody v roku 2000 odrážal režim prietokov v starom koryte Dunaja. Z obrázka je zrejmé, že zmena prietoku z 250 na 600 m³s^-1 v podzemnej vode znamená stúpnutie hladiny o cca 80 cm. Stúpnutie prietoku v starom koryte Dunaja z cca 250 m³s^-1 na cca 950 m³s^-1 v októbri 2000, vyvolalo stúpnutie hladiny v koryte Dunaja cca 1,9 m, čo na lokalite spôsobilo stúpnutie hladiny podzemnej vody len o 1 m. Je nutné pripomenúť, že sa jednalo o krátkodobé zvýšenie prietoku, resp. hladiny v Dunaji a vplyv na podzemnú vodu netrval dostatočne dlho. Je však zrejmé, že na tejto lokalite je potrebné výšku hladinu podzemnej vody upraviť vybudovaním prehrádzky v starom koryte Dunaja.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti na povrchu tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 1977 sa do prehradenia Dunaja pohybovala prevažne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa väčšinou pohybovala v jeho dolnej polovici, maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 2 až 2,5 m pod terénom. V roku 2000 sa uskutočnila aj umelá záplava (voda nevybrežovala) a pôdna vlhkosť sa v čase vegetačného obdobia čiastočne doplnila.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Minimálne hodnoty sú viazané na nižšie stavy hladiny podzemnej vody a pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl v od množstva zrážok. V roku 2000 pôdna vlhkosť dosiahla v mesiacoch august až september najnižšie hodnoty za celé pozorované obdobie. S veľkou pravdepodobnosťou mal na tento vývoj vplyv ten fakt, že plocha bola vyťažená a povrch pôdnej vrstvy obnažený a priamo vystavený pôsobeniu klimatických vplyvov. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 9,34 objemových %, maximálna 36,99 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti viac závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 29,38 objemových %, maximálna 37,09 objemových %. Hodnoty pôdnej vlhkosti v tomto hĺbkovom intervale v roku 2000 koncom roka postupne klesali.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (obr. 5-2a) je vplyv klimatických pomerov menej výrazný. Prejavuje sa najmä v letných mesiacoch pri nedostatku zrážok, kedy dochádza k presúšaniu pôdneho profilu až do hĺbky cca 0,8-1 m. Po prehradení, v dôsledku poklesu hladiny podzemnej vody a aj v dôsledku poklesu amplitúdy kolísania hladiny podzemnej vody je tento proces výraznejší. Naviac je tento vplyv zvýraznený hrubozrnnejšími štrkopiesčitými polohami v hĺbke 0,4 až 0,8 m a 1,3 až 1,5 m, ktoré pri nižšej hladine podzemnej vody pred i po prehradení nesprostredkovali prienik kapilárnej vody do vyšších vrstiev. Nedostatok vlahy sa v roku 2000 najviac prejavil v mesiacoch júl až september. Dotácia vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,7 m nižšie. V čase realizácie umelej záplavy sa čiastočne podarilo zásobovať pôdny profil v hĺbke 1-2 m.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,8 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramennách.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti iba mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Určitá rozkolísanosť zrejme súvisí s klimatickými pomermi, resp. evapotranspiráciou. Pôdna vlhkosť na tejto lokalite je výlučne závislá na hladine podzemnej vody. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 38,76 objemových %, maximálna 49,55 objemových %. Hodnoty pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm pohybujú blízko hodnoty nasýtenia. Výraze sa prejavil vplyv realizovanej umelej záplavy, pričom hodnoty pôdnej vlhkosti predtým postupne klesali (obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa pohybujú na úrovni nasýtenia. Minimálne a maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli pred i po uvedení vodného diela do prevádzky veľmi vyrovnané. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 42,92 objemových %, maximálna 45,46 objemových %. Tieto hodnoty reprezentujú prakticky nasýtené prostredie.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (obr. 5-3a) je na tejto lokalite vplyv klimatických pomerov veľmi málo badateľný. Iba extrémne suché obdobie, ako napr. koniec leta 1992 pred prehradením, ovplyvnil pôdnu vlhkosť cca do hĺbky 0,5 až 0,9 m. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2000 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov, ktorá je približne v hĺbke 4.6 m. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti to potvrdzujú a ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších stavov. Pri porovnaní priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky aj napriek nedostatočnému počtu meraní sa dá usúdiť, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemernej a minimálnej hladiny. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch občas dochádza k zatopeniu monitorovaného územia.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá a maximá sa viažu na minimá a maximá priebehu hladiny podzemnej vody. V zimnom období sa však na tvorbe pôdnej vlhkosti výrazne podieľajú aj zrážky. V priebehu roka pôdna vlhkosť na tejto lokalite je silne závislá na hladine podzemnej vody. Po prehradení Dunaja a uvedení vodného diela do prevádzky hodnoty pôdnej vlhkosti sústavne mierne klesajú. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 11,9 objemových %, maximálna 32,92 objemových %, pričom maximálna hodnota bola najnižšia za celé sledované obdobie.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti taktiež značne rozkolísaný. Dôvodom je, že hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu, pričom pri dotyku hladiny podzemnej vody s pôdnym profilom sa hodnoty pôdnej vlhkosti pohybujú na úrovni nasýtenia. Na tvorbe pôdnej vlhkosti sa v tejto lokalite zúčastňujú aj zrážky, najmä v zimných mesiacoch. Je to vidno na stúpaní hodnoty pôdnej vlhkosti i v období, keď sa hladina podzemnej vody nachádza dlhšiu dobu pod rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu, ako v období pred prehradením, tak aj po ňom. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 17,07 objemových %, maximálna 44,36 objemových %, čo predstavuje najvyššie hodnoty za celé pozorované obdobie. Je treba pripomenúť, že maximálna hodnota pôdnej vlhkosti v tomto hĺbkovom intervale sa viaže na koniec októbra, keď sa v starom koryte Dunaja púšťalo väčšie množstvo vody.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný do hĺbky cca 0,6 m. Aj tento najvrchnejší horizont je však dotovaný podzemnou vodou a to vždy v čase zvýšených prietokov na Dunaji. V hĺbke 0,6 až 1,0 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva a uplatňuje sa už vplyv hladiny podzemnej vody. Vrstva v hĺbke 1,0 až 2,2 m je zrejme tvorená jemnozrnnejším piesčitým materiálom. Pretože pod touto vrstvou sa nachádza vrstva tvorená štrkom, prejavuje sa tu tzv. kapilárna bariéra. V rokoch 1995 až 1999, ako aj v roku 2000 bola táto vrstva niekoľkokrát pod hladinou podzemnej vody, čo sa prejavilo na zvýšených hodnotách pôdnej vlhkosti najmä v prvej polovici roka.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa hladina podzemnej vody pohybuje okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu. Avšak vzhľadom na značnú mocnosť pôdneho profilu (cca 3,55 m) sa skutočnosť, že sa hladina podzemnej vody nachádza takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu neprejavuje tak významne. Zásobovanie pôdneho profilu vodou v tejto lokalite je závislé ako na hladine podzemnej vody, tak aj na zrážkach a to hlavne v zimnom období. Toto tvrdenie dokazujú obrázky znázorňujúce priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm (obr. 5-5b).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom sa minimá viažu na vegetačné obdobie, resp. jeho koniec a maximá na vysoké stavy hladiny podzemnej vody, resp. dotáciu zo zrážok v zimnom období. Pôdny profil je v zimnom období dotovaný zrážkami, po nástupe vegetácie dochádza ku klesaniu hodnôt pôdnej vlhkosti, pričom minimá sa vyskytujú koncom vegetačného obdobia, aj napriek nepravidelnej dotácii podzemnou vodou počas krátkodobých vysokých stavov. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 7,24 objemových %, maximálna 29,01 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti taktiež značne rozkolísaný. Dôvodom je, že hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu alebo tesne nad ním. Priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti však viac odráža režim hladiny podzemnej vody v danej lokalite a nie je tak závislý na zrážkach a evapotranspirácii. Po uvedení vodného diela do prevádzky majú hodnoty pôdnej vlhkosti podobný priebeh ako pred ním. V roku 2000 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 17,56 objemových %, maximálna 35,07 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1,0 m. Nedostatok vlahy sa najviac prejavuje v mesiacoch júl až október. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 2-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov trochu rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 20-30 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 22-32 objemových %. V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 28-35 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 12-27 objemových %.

Hodnoty minimálnych a maximálnych priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2000 uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Monitorovacie objekty č. 2716 – 2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759, 2760 a 2761 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na lokalitách č. 2762, 2763 a 2764 sú hodnoty pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch závislé od klimatických pomerov.

Hodnoty minimálnych a maximálnych priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2000 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Maximálne priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalite č. 2755 sú najvyššie za sledované obdobie, čo súvisí s priaznivými zrážkovými pomermi začiatkom roka 2000. J však potrebné upozorniť na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti najmä v druhej polovici vegetačného obdobia. Toto je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch.

Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2757 a 2758 sa pohybovali v rámci hodnôt predchádzajúcich rokov a zdá sa, že vlhkostný režim sa tu stabilizoval. Na lokalitách č. 2759-2764 dochádza k postupnému veľmi miernemu klesaniu pôdnej vlhkosti, čo zrejme súvisí s mierny klesaním hladiny podzemnej vody, ktoré je vyvolané poklesom hladín v okolí zdrže. Na priebehu hladiny podzemnej vody sa výrazne prejavuje realizácia umelej záplavy. Vplyv na vlhkostné pomery však závisí aj od zloženia pôdnej vrstvy. Zatiaľ čo na lokalitách č. 2759, 2760, 2761 a 2764 sa realizácia záplavy prejavuje aj na stúpnutí hodnôt pôdnej vlhkosti, na lokalitách č. 2762 a 2763 sa tento vplyv prejavuje málo alebo vôbec. V každom prípade realizácia umelých záplav má svoj význam a ako sa preukázalo v priebehu roka 1999, kedy nebola uskutočnená, je na niektorých lokalitách každoročne nevyhnutná.

Hodnoty pôdnej vlhkosti koncom vegetačného obdobia na všetkých lokalitách sústavne klesali a na niektorých z nich, najmä v hĺbkovom intervale 100-200 cm dosiahli minimálne hodnoty.

Priebeh pôdnej vlhkosti na nových lokalitách č. 3804 a 3805 dokumentuje veľmi dobrý stav vlhkostných pomerov a ich vysokú závislosť na hladine podzemnej vody. Obe lokality sa nachádzajú pod zaústením odpadového kanála do koryta Dunaja a bude sa na nich sledovať vplyv avizovaného postupného zaklesávania dna koryta v súvislosti s prebiehajúcou eróziou.

5.4. Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti je možné konštatovať, že lokality situované v inundácii potvrdzujú pozitívny vplyv realizácie umelých záplav. Záplavy by bolo vhodné realizovať dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl, najneskôr začiatkom mája, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že sa vlhkostný režim v priebehu hodnoteného obdobia nezmenil. Podobne je možné hodnotiť aj lokality nachádzajúce sa pod zaústením odpadového kanála do starého koryta Dunaja.