2. Povrchová voda - kvalita

 2.1. Metodika zberu dát

Hodnotenie kvality povrchových vôd za rok 2000 je opäť založené na údajoch o kvalite vody na 13-tich vybraných odberových miestach – profiloch (obr. 2a), na ktorých sa kvalita povrchových vôd pravidelne sleduje. Na základe odporúčania Spoločnej výročnej správy za rok 1998 boli do výmeny údajov doplnené aj ostatné monitorovacie miesta kvality povrchovej vody, ktoré sú monitorované v úseku rkm 1843-1811 starého koryta Dunaja. Profil č. 4016 je situovaný nad dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti, v rkm 1843,1. Druhým doplneným profilom v starom koryte Dunaja je profil č. 3739, situovaný nad zaústením odpadového kanála späť do koryta Dunaja v rkm 1811,5.

Na monitorovaní sa aj v hydrologickom roku 2000 podieľali Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), a Slovenský vodohospodársky podnik, o.z. Povodie Dunaja (PD).

Kvalita povrchových vôd v úseku medzi Bratislavou a Komárnom bola sledovaná na šiestich profiloch na Dunaji, na štyroch profiloch v zdrži, na dvoch profiloch v priesakových kanáloch v Hamuliakove a Čunove, ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ramennej sústavy na slovenskej strane v Dobrohošti (obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd bolo uskutočňované 12-krát do roka v mesačných intervaloch, len v pravostrannom priesakovom kanáli (3531) boli odbery redukované.

Zoznam profilov sledovaných v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky:

 

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂,

                          nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-,

                          PO₄^3-, celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni,

                          CHSK_Mn, BSK₅, TOC, NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C)

                          index saprobity biosestónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie,

                          fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),

4 krát ročne:     celkový počet rias, zooplanktón, perifytón

1 krát ročne:     makrozoobentos, sedimenty

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách príslušných organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza je pri niektorých ukazovateľoch odlišný. Analytické postupy vychádzajú z normy STN 830530 Fyzikálno-chemický rozbor povrchových vôd. Mikrobiologické a biologické ukazovatele sú stanovované podľa noriem STN 830531 Mikrobiologický rozbor povrchovej vody a STN 830532 Biologický rozbor povrchovej vody.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Povodie Dunaja (PD):

V teréne merané ukazovatele sú teplota vody, pH, rozpustený kyslík a merná vodivosť prístrojom WTW 320 LF. Fixujú sa vzorky na tenzidy - chloroformom, a fenoly - NaOH. Ostatné vzorky sa nefixujú a sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín. BSK₅ je stanovovaná z nefiltrovanej vzorky, pre ostatné ukazovatele sa pred analyzovaním vzorka vody filtruje.

VÚVH:

V teréne sa stanovuje len teplota vody, všetky ostatné ukazovatele sa stanovujú v laboratóriu do 24 hodín. Vzorky sú do laboratória transportované v prenosnej chladničke.

Fixácia vzoriek

• živiny : NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, a anionaktívne saponáty – chloroformom
• CHSK_Mn - H₂SO₄
• TOC - HNO₃
• celkové železo - H₂SO₄
• kyslík - zrážacou metódou (pridaním MnSO₄+KOH, KI), v laboratóriu sa zrazenina pred analyzovaním rozpustí v H₂SO₄
• fenoly – NaOH
• BSK₅, pH, nerozpustené látky – vzorky sa nefixujú, stanovuje sa v laboratóriu, vzorka je homogenizovaná
• pre všetky ostatné katióny a anióny sa vzorka filtruje

 

2.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej správe rozčlenené na nasledujúce časti:

1.)    Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 2000 na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2a).

Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktorých výber bol dohodnutý s maďarskou stranou. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

• profily na Dunaji: 109, 3530, 112 a 1205
• profily v zdrži: 307, 308, 309, 311 a 3376 vstup do ramennej sústavy
• profily v starom koryte Dunaja: 4016, 4025, 111 a 3739
• profily na priesakových kanáloch - 3531 a 317 a profil 3529 na Mošonskom Dunaji

Všetky vymieňané profily sú tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v tabuľkovej a grafickej prílohe tejto správy.

2.)    Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody a prezentácia výsledkov

3.)    Hodnotenie kvality sedimentov a prezentácia výsledkov

4.)    Hodnotenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992 do 31.10.2000) na štyroch reprezentatívnych profiloch (109, 112, 307 a 311) – zaradené ako súčasť príloh Národnej správy za rok 2000.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách. Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

 

2.3. Hodnotenie kvality povrchových vôd v roku 2000

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2000 je založené na hodnotení 13 vybratých ukazovateľov na všetkých vymieňaných profiloch (obr. 2a) dohodnutých s maďarskou stranou.

Teplota

Na všetkých sledovaných profiloch má v hydrologickom roku 2000 teplota sezónny charakter. Minimum dosahujú teploty v zimnom období, pričom na profiloch na Dunaji, v zdrži, na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy) a v Mošonskom Dunaji sa hodnoty zväčša pohybujú od 0 do 5 °C. Hodnoty teplôt na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja a priesakových kanáloch v zimnom období kolíšu od 5-7 °C. Letné maximá sa zväčša pohybujú od 17 do 23 °C, na profile 308 s ojedinelými hodnotami do 27 °C. Na profile 317 (priesakový kanál) sú letné maximá o niečo nižšie a kolíšu od 13 do 17 °C.

pH

Hodnoty pH na profiloch v Dunaji, Mošonskom Dunaji, v starom koryte Dunaja na profile č. 111 a na profile č. 3531 na priesakovom kanáli kolíšu prevažne v intervale od 8 do 8,4, s miernou tendenciou vzostupu hodnôt počas hydrologického roka 2000. Hodnoty pH na profiloch situovaných v zdrži (okrem profilu 308) a na profile č. 3376 kolíšu v intervale od 7,8 do 8,4. Na profiloch č. 309 a 311 sa v júli vyskytlo jedno lokálne minimum (7,5), spôsobené zrejme poklesom koncentrácií chlorofylu-a. Kolísanie pH (7-8,5) na profile č. 308, hlavne v období apríl-august, súvisí s lokálnymi maximami a minimami koncentrácií chlorofylu-a na tomto profile. Hodnoty pH v starom koryte Dunaja (okrem 111) sa pohybujú v úzkom intervale od 7,8 do 8, s ojedinelými hodnotami do 8,1. Hodnoty pH na priesakovom kanáli (317) sa počas hydrologického roka 2000 pohybovali v intervale od 7,6 do 8. pH na profile č. 317 v období marec-máj vykazuje mierny pokles (z 8 na 7,6). V mesiacoch jún-august, hodnoty pH dosahovali lokálne maximá a minimá, zrejme čo súvisí s kolísaním koncentrácií chlorofylu-a počas tohto obdobia.

Merná vodivosť

Sezónne kolísanie mernej vodivosti v hydrologickom roku 2000 je zrejmé na všetkých profiloch (okrem priesakových kanálov). Hodnoty mernej vodivosti dosahujú maximum v zimnom období (40–50 mSm^–1) a minimum v letnom období (25–35 mSm^–1). V pravostrannom priesakovom kanáli (profil č. 3531) v období november-apríl hodnoty kolíšu v intervale od 40-44 mSm^–1 a v období máj-október je zrejmý mierny pokles hodnôt, pričom sa hodnoty pohybujú od 36-40 mSm^–1. V ľavostrannom priesakovom kanáli (profil č. 317) je situácia odlišná. Od novembra do marca hodnoty mierne rástli zo 42 na 50 mSm^–1, v apríli sa vyskytlo minimum okolo 33 mSm^–1, pričom od mája do augusta hodnoty mierne klesajú (zo 45 na 34 mSm^–1). Od augusta je zrejmá postupná mierna tendencia zvyšovania hodnôt mernej vodivosti.

Kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na profiloch situovaných na Dunaji, v starom koryte Dunaja, Mošonskom Dunaji a na vstupe do ramennej sústavy je podobný. Hodnoty sa počas hydrologického roka 2000 pohybovali v intervale od 8 do 13 mgl^-1. Na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy), boli hodnoty o niečo vyššie ako v Dunaji. Hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka na profiloch situovaných v zdrži (č. 307, 308, 309 a 311) sú rozkolísané a pohybujú sa v intervale od 7,5 do 15,5 mgl^-1. Výrazné kolísanie kyslíka počas obdobia marec-august na profiloch 309, 311 a najviac na 308 môže súvisieť so samočistiacimi procesmi ako aj uvoľňovaním kyslíka fotosyntetizujúcimi makro- a mikrofytami. Kolísanie kyslíka na profile 307-kyneta nie je až také výrazné a sleduje kolísanie a trendy profilov situovaných na Dunaji. Z kolísania hodnôt kyslíka na priesakových kanáloch je zrejmá sezónna tendencia, s ojedinelými lokálnymi maximami príp. minimami. Hodnoty kyslíka sa pohybujú od 8 do 12 mgl^-1.

Amóniový ión

Koncentrácie amóniového iónu v rámci hydrologického roka 2000 dosahujú na profiloch situovaných v Dunaji, v zdrži, na profile č. 3376 a profile č. 111 (situovanom v starom koryte Dunaja) maximum na prelome januára-februára (0,3-0,4 mgl^-1, na profile č. 109 až 0,53 mgl^-1, na profile č. 112 0,2 mgl^-1). Na profiloch situovaných v zdrži, 3376, 3529, 111, 3530 a 1205 nastáva od marca postupný pokles koncentrácií až do októbra. Na profile 109 a 112 sa v období marec-apríl vyskytli lokálne maximá, a postupný pokles hodnôt nastal až od mája. V auguste až septembri sa na profiloch situovaných na Dunaji a na profile č. 111 objavilo lokálne maximum. Koncentrácie amóniového iónu na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja (okrem č. 111) sú o niečo nižšie, dosahujú maximá v januári až marci (0,1-0,2), pričom od apríla nastáva pokles hodnôt a hodnoty kolíšu v úzkom intervale od 0,05-0,07 mgl^-1. Hodnoty amóniového iónu na priesakových kanáloch sa pohybujú v intervale od 0,05 do 0,15 mgl^-1.

Dusičnany

Z kolísania dusičnanov na všetkých profiloch (okrem 3531) je zrejmý sezónny priebeh. Koncentrácie dusičnanov dosahujú maximum vo februári až marci (od 13-17 mgl^-1), s postupným poklesom hodnôt do mája, pričom od mája do októbra kolíšu v intervale od 4 do 9 mgl^-1. V ľavostrannom priesakovom kanáli (317) majú hodnoty dusičnanov podobný trend len s nižším maximom (10 mgl^-1), pričom hodnoty v období od júna do októbra kolíšu okolo 4 mgl^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli (3531) sa koncentrácie dusičnanov pohybujú v intervale od 4 do 6 mgl^-1.

Fosforečnany

Koncentrácie fosforečnanov na profiloch situovaných v Dunaji, v Mošonskom Dunaji a na profiloch č. 111, 307, 3376 v zdrži vykazujú počas hydrologického roka 2000 sezónny priebeh. Dosiahnuté maximá v období január až február sa pohybujú od 0,2 do 0,32 mgl^-1. Počas vegetačného obdobia nastáva pokles koncentrácií fosforečnanov. Koncentrácie fosforečnanov na profiloch č. 109, 3376 a čiastočne aj na profile č. 307 sú oproti ostatným profilom na Dunaji v období máj až august o niečo vyššie. Sezónne kolísanie je zrejmé aj na profiloch situovaných v zdrži a v starom koryte Dunaja. Koncentrácie fosforečnanov sa pohybujú od 0,05-0,25 mgl^-1. Hodnoty sú počas vegetačného obdobia oproti profilom na Dunaji rozkolísanejšie, pričom v období júl-august boli zaznamenané lokálne maximá. Kolísanie fosforečnanov na priesakových kanáloch je počas hydrologického roka 2000 vyrovnané, kolíšu v intervale od 0,05-0,1 mgl^-1, s jednou hodnotou 0,14 mgl^-1 nameranou v septembri v profile č. 317.

Celkový fosfor

Kolísanie obsahu celkového fosforu na profiloch situovaných na Dunaji, na profile č. 111 a na Mošonskom Dunaji je počas hydrologického roku 2000 podobné. Od novembra do marca má rastúci trend (0,05-0,2 mgl^-1), s maximom na prelome marca-apríla (0,17-0,2 mgl^-1), na profile č. 109 až 0,27 mgl^-1. Počas vegetačného obdobia dochádza k poklesu koncentrácií (0,05-0,1 mgl^-1), pričom v auguste sa na uvedených profiloch vyskytlo lokálne maximum (0,11-0,17 mgl^-1). Situácia na ľavostrannom priesakovom kanáli (317) je podobná ako na profiloch na Dunaji, koncentrácie celkového fosforu sú však o niečo nižšie (0,02-0,09 mgl^-1). Obsahy celkového fosforu na profiloch situovaných v zdrži (okrem profilu č. 307), na profile č. 3376 a na profile č. 4025 majú podobný trend. Lokálne maximum dosahujú na prelome januára-februára (0,1-0,2 mgl^-1). Počas vegetačného obdobia dochádza k poklesu hodnôt. Hodnoty sú oproti hodnotám na profiloch na Dunaji rozkolísanejšie, v intervale od 0,02-0,1. Koncentrácie na profile č. 307, sú počas obdobia január až máj o niečo vyššie ako na ostatných profiloch v zdrži. Pohybujú sa od 0,1 do 0,32 mgl^-1. Na profile č. 3739 sa koncentrácie počas zimného obdobia pohybujú od 0,07-0,11 mgl^-1. Počas vegetačného obdobia majú klesajúci trend. V júni a v auguste sa vyskytlo vždy jedno lokálne maximum (0,13 mgl^-1). Koncentrácie celkového fosforu na profile č. 4016 kolíšu v úzkom intervale od 0,06-0,1 mgl^-1. Podobná situácia je aj na pravostrannom priesakovom kanáli (3531), kde namerané koncentrácie kolíšu od 0,03-0,05 mgl^-1.

 Celkový dusík

Počas hydrologického roka 2000 hodnoty celkového dusíka na profiloch situovaných na Dunaji, v zdrži, na profile č. 3376 a v Mošonskom Dunaji vykazovali sezónne kolísanie. Maximá sa vyskytli v januári až februári (od 3,4 do 5 mgl^-1) s postupným poklesom hodnôt. Počas vegetačného obdobia (apríl až august) hodnoty kolísali od 1,2 do 3 mgl^-1. Sezónny trend je zrejmý aj na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja, pričom maximum v zimnom období je posunuté na prelom februára-marca (3,2-3,8 mgl^-1). Koncentrácie celkového dusíka na priesakových kanáloch kolíšu v intervale od 0,7-2 mgl^-1. Na ľavostrannom priesakovom kanáli (317) sa vyskytli 2 lokálne maximá, v januári (4,5 mgl^-1) a v auguste (2,6 mgl^-1).

Nerozpustné látky

Koncentrácie nerozpustných látok sa na profiloch situovaných na Dunaji, Mošonskom Dunaji a na profile č. 111 pohybujú od 3 do 40 mgl^-1. Zvýšené hodnoty nerozpustených látok sa vyskytli na prelome marec-apríl (60–105 mgl^-1) a taktiež na prelome júl-august (45-80 mgl^-1). Zvýšené hodnoty nerozpustených látok súvisia so zvýšenými prietokmi v Dunaji v týchto obdobiach. Hodnoty nerozpustných látok na profiloch situovaných v zdrži (okrem profilu č. 307) a na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy) sa pohybovali od 5 do 25 mgl^-1. Na profile č. 307-kyneta sú namerané hodnoty nerozpustných látok, oproti ostatným profilom v zdrži, o niečo vyššie. Na prelome január-február boli na profile č. 307 a čiastočne aj na 311 zaznamenané zvýšené koncentrácie nerozpustných látok (136 mgl^-1, resp. 35 mgl^-1), čo súvisí so zvýšeným prietokom v tomto období na Dunaji. Druhé maximum, ale menej výrazné sa na profile č. 307 vyskytlo v máji (35 mgl^-1). Nerozpustené látky sa v starom koryte Dunaja (okrem profilu č. 111) v období november až február pohybujú od 4 do 18 mgl^-1, a v období marec až september zväčša od 16-20 mgl^-1. V októbri boli zaznamenané zvýšené hodnoty od 40-60 mgl^-1, podobne ako na profile 308 (35 mgl^-1). Na priesakových kanáloch kolíšu hodnoty od 2 do 10 mgl^-1. V období marec až júl sa vyskytujú hodnoty aj v intervale od 10 do 20 mgl^-1.

Koliformné baktérie

Na profile č. 109 je počas hydrologického roka 2000 zrejmý mierny vzostup hodnôt koliformných baktérií. Hodnoty kolíšu od 10 do 240 KTJml^-1. V porovnaní s profilom č. 109 v Bratislave sú hodnoty namerané na profiloch č. 3530, 112, 3529, na profiloch v zdrži, na profile č. 3376 a na profiloch situovaných v starom koryte Dunaja nižšie a pohybujú sa v intervale od 1 do 80 KTJml^-1. Na prelome máj-jún bola na profile č. 308 nameraná jedna extrémna hodnota počtu koliformných baktérií (6509 KTJml^-1). Na profile č. 1205 je počet koliformných baktérií oproti profilu č. 109 vyšší, čo zrejme súvisí s lokálnym znečistením pochádzajúcim z mesta Komárno. Hodnoty sa pohybujú od 23 do 1200 KTJml^-1. Počet koliformných baktérií na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa v hydrologickom roku 2000 pohyboval od 1 do 30 KTJml^-1.

CHSK_Mn

Hodnoty CHSK_Mn mali na všetkých profiloch situovaných na Dunaji a na profiloch č. 111 a 3529 podobný priebeh. Hodnoty sa pohybujú od 2 do 6 mgl^-1, na profile 109 do 7 mgl^-1. Koncentrácie CHSK_Mn na profiloch situovaných v zdrži, na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy) a v starom koryte Dunaja (okrem profilu č. 111) sa pohybovali od 2 do 4,5 mgl^-1, s miernym nárastom hodnôt v októbri (od 4-5,3 mgl^-1). Na priesakových kanáloch (profily č. 317, 3531) sa hodnoty CHSK_Mn pohybovali od 1 do 2,5 mgl^-1.

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a mali na profiloch situovaných na Dunaji, v Mošonskom Dunaji a na profile č. 111 podobný priebeh. V zimnom období dosiahli minimálne hodnoty s postupným nareastaním a jednou kulmináciou v apríli 2000 na profile č. 109, kde bola nameraná hodnota chlorofylu-a 26 mgm^-3. Na profiloch č. 111 a 3529 sa dve menšie kulminácie vyskytli už na prelome február-marec (10-11 mgm^-3) a apríl-máj (okolo 15 mgm^-3). V júli bola nameraná maximálna hodnota chlorofylu-a na hore uvedených profiloch (27-55,5 mgm^-3), pričom sa aj v septembri vyskytlo ešte jedno lokálne maximum (16-26 mgm^-3). Ku koncu hydrologického roka 2000 koncentrácie chlorofylu-a mierne klesali. Koncentrácie chlorofylu-a na profiloch v zdrži (okrem profilu č. 308) a na profile č. 3376 (vstup do ramennej sústavy) dosahujú v zimnom období minimálne hodnoty s postupným narastaním, pričom kulminačné vlny nie sú až také výrazné. Maximá sa vyskytli v júli (18 mgm^-3, profily 307 a 309) a v septembri (20-30 mgm^-3, profily č. 309 a 311). Na profile č. 308 je situácia špecifická. Prvá kulminácia bola zaznamenaná už v apríli (37 mgm^-3) a druhá v máji (24 mgm^-3). Od júna je zrejmý postupný pokles hodnôt chlorofylu-a. Na profiloch v starom koryte Dunaja (okrem profilu č. 111) a na priesakových kanáloch (profily č. 3531, 317) sú namerané koncentrácie chlorofylu-a počas hydrologického roka 2000 nízke, pohybujú sa od 0.8 do 12 mgm^-3.

 

 2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

Základná charakterizácia biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody bola podrobne spracovaná v prílohe Národnej správy za rok 1999. Príloha Národnej správy za rok 2000 obsahuje presné metodiky odberu a stanovenia fytoplanktónu, zooplanktónu, perifytónu a makrozoobentosu. Sú v nej uvedené aj taxonomické druhy fytoplanktónu a perifytónu nájdené na sledovaných profiloch za rok 2000.

Vývoj metód stanovenia a vyhodnocovania saprobity je poznamenaný veľkou rôznorodosťou prístupov, koncepcií a subjektívnych názorov a nie je definitívne ukončený. Z ekologického hľadiska sa makrozoobentos tečúcich vôd ukázal pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Je relatívne ľahko prístupný a rýchlo spracovateľný. Rastlinné organizmy sú väčšinou v existenčných požiadavkách veľmi prispôsobivé a rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku. Bakteriálne nárasty poskytujú vierohodné výsledky, vyžadujú však dlhšiu dobu na spracovanie a náročnejšie laboratórne vybavenie.

V rámci hodnotenia biologického stavu akosti vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy (SI) a ukazovatele:

SI perifytónu t.j. nárasty na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v akosti vody 2-3 týždňového charakteru

SI makrozoobentosu t.j. spoločenstvá na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny polročného charakteru

SI fytoplanktónu, abundancia a taxóny fytoplanktónu a zooplanktónu, biomasa fytoplanktónu

 2.4.1. Sledovanie perifytónu v koryte Dunaja

V roku 2000 sa pri analýzach perifytónu – nárastov, ktoré rastú na kameňoch, kôre stromov a iných podkladoch vo vode, sledovala najmä riasová zložka perifytónu a tiež machy rodu Fontinalis, ale determinované boli aj organizmy z trofickej skupiny konzumentov, konkrétne nálevníky rodov Euplotes a Strombilidium, vírniky rodu Brachionus a bezfarebné bičíkovce. Odbery vzoriek sa uskutočnili podobne ako v predchádzajúcom roku 3 razy do roka, pričom počas májových odberov z dôvodu extrémne zvýšených hladín nebolo možné odobrať vzorky nárastov takmer vo všetkých profiloch okrem Rajky, Mošonského Dunaja a Komárna. Okrem vodných vzoriek boli na determináciu, najmä rozsievok, použité trvalé preparáty. Pred determináciou boli tzv. „vypaľované“ peroxidom vodíka. Cieľom bolo odstrániť protoplast rozsievkových spoločenstiev, ktoré tvoria nárasty. Určované boli tak schránky týchto organizmov, ktoré sú nositeľmi determinačných znakov tejto skupiny. Výsledky v podobe zoznamu determinovaných taxónov s celkovým počtom taxónov sú uvedené v prílohe Národnej správy, údaje o sapróbnych indexoch a počtoch druhov sú uvedené v tabuľke.

Sapróbny index (SI) nárastov (perifytónu) podľa Pantleho a Bucka v roku
2000 spolu s počtom druhov (PD).

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2000 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity. Indexy boli v intervale 1,64 (Rajka) - 2,30 (Rajka). Rozptyl hodnôt sapróbnych indexov bol väčší ako v predchádzajúcom roku. Zvyšovanie saprobity, t.j. organického zaťaženia, v pozdĺžnom profile toku od Bratislavy po Szob sa v tomto roku v perifytóne mierne prejavil.

Z hľadiska druhovej diverzity riasovej zložky perifytónu na všetkých profiloch jednoznačne prevládajú rozsievky (Bacillariophyceae). Často sa vyskytovali cyklické rody Aulacoseira, Cyclotella, rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria), rody skupiny Achnanthaceae (Achanathes, Cocconeis), ale najviac bolo rozsievok zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Gomphonema, Navicula, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia). Sinice (Cyanophyta) sa vyskytovali sporadicky s druhom Oscillatoria limosa. V niektorých vzorkách sa vyskytovali zelené chlorokokálne riasy (rod Scenedesmus) a zelené bičíkaté riasy (Volvocales - Chlamydomonas a Carteria). V profile Rajka sme zaznamenali aj červenoočká (Euglenophyta).

2.4.2. Sledovanie makrozoobentosu v zdrži VDG

Sapróbny index makrozoobentosu sa v roku 2000 stanovoval na vybraných profiloch 1-3 krát.

Miesta odberu makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu sú vypočítané hodnoty sapróbneho indexu nasledovné:

Zistené hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu naznačujú, že saprobita vody v dnových vrstvách na sledovaných profiloch dosahuje stupeň b-mezosaprobity až a-mezosaprobity, čo na väčšine profilov predstavuje III. triedu kvality. Pritom v porovnaní s rokom 1999 na profile 307 zostala kvalita vody nezmenená, na profiloch 308 a 3739 nastalo zlepšenie a na profiloch 309, 311 a v rkm 1843 mierne zhoršenie v IV. triede kvality vody (Valúchová M., a kol., 2001).

 2.4.3. Sledovanie fytoplanktónu a zooplanktónu v zdrži VDG

Rozvoj fytoplanktónu závisí hlavne na prísune energie a zásobe živín vo vode. V povrchových vodách má fytoplanktón význam ako producent organickej hmoty. Mení a ovplyvňuje fyzikálno-chemické vlastnosti vody a dodáva do vody veľké množstvo rozpustených organických látok. Životnými prejavmi fytoplanktónu je ovplyvňovaná priehľadnosť, zákal a farba vody. Činnosť fytoplanktónu podmieňuje aj pH vody, ktoré sa môže posúvať až do alkalickej oblasti. Rozpad organizmov a dýchanie môže spôsobovať posun hodnôt pH do kyslej oblasti. Spotrebou CO₂ zasahuje fytoplanktón rovnovážny systém kyseliny uhličitej, ovplyvňuje obsah kyslíka vo vode, mení množstvo niektorých prvkov podieľajúcich sa na stavbe buniek siníc a rias (Mg, K, Na, Al + stopové prvky) a látok rozpustených vo vode, atď.

Na oživenie kumulovanej vody v zdrži vodného diela má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody. Pri prognóze rozvoja fytoplanktónu v zdrži sa predpokladalo množenie fytoplanktónu v niektorých jej častiach, hlavne v plytkých preteplených miestach. Rozvoj fytoplanktónu okrem zodpovedajúceho obsahu živín súvisí hlavne s hydrologickými pomermi v zdrži. kalinkovská a šamorínska časť zdrže sa v hydrologických podmienkach od seba významne odlišujú hĺbkou vody, dobou zdržania vody, rýchlosťou prúdenia, priehľadnosťou vodného stĺpca atď. To sú faktory, ktoré majú podstatný vplyv na rozvoj mikroskopických rias pri približne rovnakom obsahu živín vo vode zdrže. Sezónne rozdiely v počtoch rias počas roka sú spôsobené zmenami klimatických a prietokových pomerov v zdrži (teplota vody, intenzita slnečnej radiácie, zmena prietokov a s nimi spojená priehľadnosť vody, atď.). Všeobecne považujeme za eutrófne vody tie, ktorých počty rias sú nad 1000 jedincom v 1 ml, pričom počty nad 10000 už svedčia o ich masovom rozvoji. (Valúchová M., a kol., 2001).

Zástupcovia zooplanktónu sú konzumentmi prvého stupňa, pričom ako potrava im slúži predovšetkým fytoplanktón. Zooplanktón sa filtráciou a konzumáciou fytoplanktónu významne podieľa na spomaľovaní negatívnych procesov eutrofizácie a taktiež sám tvorí trofickú bázu pre planktonofágne spoločenstvá rýb a vodných vtákov. Najmä vo výžive juvenilných štádií rýb hrá nezastupiteľnú úlohu a priamo determinuje rozvoj osádok rýb. Abundancia zooplanktónu podlieha značnému kolísaniu v priebehu roka, pričom najdôležitejšími faktormi jeho rozvoja sú teplota vody, rýchlosť prúdenia vody, abundancia fytoplanktónu a konzumný tlak rýb a vtákov. Zooplanktón je tvorený mikroskopickými živočíšnymi organizmami (< 1mm), reprezentovaný prvokmi (Protozoa), vírnikmi (Rotatoria), perloočkami (Cladocera), veslonôžkami (Copepoda) a juvenilnými štádiami ďalších vodných živočíchov (Valúchová M., a kol., 2001).

Z výsledkov stanovenia abundancie, taxónov, chlorofylu-a a základných fyzikálno-chemických ukazovateľov sa dá predpokladať vznik rozvoja eutrofizácie až vodného kvetu (tvorí sa hlavne zo siníc).

Miesta odberu fytoplanktónu a zooplanktónu

Grafické spracovanie abundancie fytoplanktónu

Obrázky 2A, 2B a 2C uvádzajú zmeny abundancie fytoplanktónu, hodnoty biomasy (vyjadrené ako obsah chlorofylu-a), spolu s teplotou vody a koncentráciou celkového dusíka, ktoré boli stanovené na profiloch v kalinkovskej časti zdrže v roku 2000. (Valúchová M., a kol., 2001)

Obr. 2A	Obr. 2B	Obr. 2C

Obrázky 2D, 2E a 2F uvádzajú zmeny abundancie fytoplanktónu, hodnoty biomasy (vyjadrené ako obsah chlorofylu-a), spolu s teplotou vody a koncentráciou celkového dusíka, ktoré boli stanovené na profiloch v šamorínskej časti zdrže v roku 2000. (Valúchová M., a kol., 2001)

Obr. 2D	Obr. 2E	Obr. 2F

Obrázky č. 3 a 4 uvádzajú zmeny abundancie fytoplanktónu, hodnoty biomasy (vyjadrené ako obsah chlorofylu-a), spolu s teplotou vody a koncentráciou celkového dusíka stanovených na profiloch v starom koryte Dunaja. Obrázok č. 3 vyjadruje situáciu pod prehrádzkou Dunakiliti v rkm 1838,6 (4025) a obrázok č. 4 vyjadruje situáciu v Sape nad sútokom s odpadovým kanálom v rkm 1811,5 (3739). (Valúchová M., a kol., 2001)

Obr. 3	Obr. 4

Obrázky č. 5 a 6 uvádzajú zmeny abundancie fytoplanktónu, hodnoty biomasy (vyjadrené ako obsah chlorofylu-a), spolu s teplotou vody a koncentráciou celkového dusíka stanovených na profiloch na ľavostrannom priesakovom kanáli v Hamuliakove (317) a vstupe do ramennej sústavy v Dobrohošti (3376). (Valúchová M., a kol., 2001)

Obr. 5	Obr. 6

Závery zo sledovania abundancie fytoplanktónu

• Podľa očakávania sú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže.
• K zvýšenému rozvoju rias v zdrži dochádza hlavne na jar, v mesiacoch marec, apríl. Masový rozvoj rias sme zaznamenali v kalinkovskej časti zdrže v máji, v šamorínskej časti zdrže v júni. Od októbra nastáva silná prirodzená sezónna depresia, ktorá trvá celé mimovegetačné obdobie.
• Sezónne zmeny abundancie sú ovplyvnené hlavne teplotou vody, intenzitou slnečnej radiácie, prietokmi a zákalom vody. Lokálne rozdiely v abundancii rias sú závislé od rýchlosti prúdenia vody a doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je približne rovnaký v celej zdrži.
• Limitujúcim faktorom masového rozvoja rias v zdrži je obsah fosforečnanového fosforu, za hranicu masového rozvoja rias sa pokladá koncentrácia 0,01 mgl^-1.
• V roku 2000 maximálne hodnoty abundancie rias nepresiahli 19 000 jedincov v 1 ml vody, v roku 1999 to bolo len 16 000 rias v 1 ml vody, čo sú najnižšie hodnoty zistené za posledné roky.

·        Masový rozvoj rias v niektorých miestach zdrže VDG nemá nepriaznivý vplyv na oživenie vôd Dunaja biosestónom.

Zoznam druhov fytoplanktónu stanovených na profiloch č. 308, 309, 311, 317 a 3739 je uvedený v prílohe Národnej správy za rok 2000.

Grafické spracovanie abundancie zooplanktónu

Spracované podľa Valúchová M., a kol., 2001.

 

Obr. 7

 

 

Obr. 8

 

Obr. 9

 

 

Obr. 10

 

 

Obr. 11

 

Obr. 12

 

Závery zo sledovania abundancie zooplanktónu (Valúchová M., a kol., 2001).

• Priemerná abundancia zooplanktónu v sledovaných profiloch zdrže VDG, priesakových kanálov, ramennej sústavy a starého koryta Dunaj sa v roku 2000 pohybovala v rozpätí od 12,8.10⁶ po 108,6.10⁶ jedincov v m³. Tieto hodnoty sú blízke hodnotám, ktoré sme zaznamenali v roku 1999. Najvyššia priemerná abundancia zooplanktónu bola v ramennej sústave (8027) a najnižšia v ľavostrannom priesakovom kanáli (8022), podobne ako v predchádzajúcom roku.
• Z hľadiska sezónnej dynamiky zooplanktónu sa prejavil vplyv dlhotrvajúceho teplého a suchého počasia už od jarných mesiacov v dôsledku čoho sa na väčšine odberových miest zaznamenali najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu už začiatkom júna resp. júla.
• Na abundancii zooplanktónu, podobne ako v roku 1999, sa najvýznamnejšie podieľali vírniky (Rotatoria), ktoré početne dominovali na všetkých sledovaných odberových miestach. Početne významnejšími skupinami boli ešte veslonôžky (Copepoda), ktoré boli významnejšie zastúpené v ramennej sústave a v plytkej kalinkovskej časti zdrže (8013). Početnosť ostatných skupín (Protozoa, Cladocera a iné) bola v porovnaní s vyššie spomenutými skupinami nevýznamná.
• Na diverzite zooplanktónu, ktorá sa pohybovala od 11 taxónov v ľavostrannej, šamorínskej časti zdrže (8016) po 23 taxónov v pravobrežnom priesakovom kanáli, sa najvýznamnejšie podieľali skupiny Rotatoria a Cladocera. Z hľadiska podielu na abundancii zooplanktónu boli najvýznamnejšie druhy vírnikov (Rotatoria) z rodov Keratella, Brachionus, Polyarthra , druhy perloočiek (Cladocera) z rodov Daphnia, Bosmina a z veslonôžok (Copepoda) juvenilné štádiá druhov z čeľade Cyclopidae, podobne ako v roku 1999.

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

V prílohe Národnej správy za rok 2000 je spracovaná metodika odberu a spracovania sedimentov a metodika hodnotenia sedimentov.

Miesta odberu dnových sedimentov

Zvýraznené profily v tabuľke sa sledujú v rámci Dohody, pričom profily č. 4040 a 4042 boli vybrané ako reprezentatívne profily hodnotenia akosti kvality povrchovej vody v rámci monitoringu podľa Dohody.

Miesta odberu dnových sedimentov (obr. 2b) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja, do oboch rozšírených častí zdrže, do prívodného a odpadového kanála na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich a ich ukladania do zdrže a prívodného kanála vodného diela. Odberné miesta sú rozmiestnené do miest zdrže s rozličnými rýchlosťami prúdenia vody a teda rôznou rýchlosťou sedimentácie a rôznou štruktúrou sedimentov i do miest blízko vodných zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia.

 Hodnotenie zloženia sedimentov

Výsledky z analýzy dnových sedimentov odoberaných v oblasti vodného diela Gabčíkovo sú uvedené v tabuľkách č.2-5a, 2-5b (prepočet na štandardizovaný sediment) a v tabuľkách 5-5a,b,c (pre absolútne obsahy látok) uvedené v prílohe Národnej správy.

Terajšie rozmiestnenie miest odberov vzoriek dnových sedimentov má zdokumentovať nielen miesta s rôznom intenzitou sedimentačného procesu, ale hlavne s možnou rôznou mierou sorbcie škodlivín organického i anorganického pôvodu na ne. Najviac odberných miest je lokalizovaných do zdrže vodného diela, kde sa oprávnene predpokladá najintenzívnejší sedimentačný proces a do miest, kde by sorbciu škodlivín mohlo ovplyvniť vypúšťanie odpadových vôd predovšetkým z bodových zdrojov znečistenia z prevádzok chemickej výroby - napr. z Istrochemu a Slovnaftu, teda na ľavú stranu zdrže (vzorkovacie miesta č. 4031, 4032, 4033).

Pôvod špecifického organického a anorganického mikroznečistenia sedimentov treba hľadať nielen v odpadových vodách z bodových zdrojov znečistenia (nielen slovenských), ale aj vo vodnej erózii (poľnohospodárskych, priemyselných a urbanizovaných plôch pri intenzívnych splachoch v časoch tzv. "veľkej vody" - prívalových a povodňových vlnách a v atmosférickom spáde.

Všeobecne je potrebné povedať, že všetky vzorky sedimentov aj v tomto roku rovnako ako v minulých rokoch mali pomerne nízky obsah organickej hmoty v rozsahu od 2,06 do 5,79 %, pričom najnižšie hodnoty nad 2 % boli zistené v kalinkovskej časti zdrže na ľavej strane pri objekte PZ1 – vzorkovacie miesto č. 4033 a v mieste č. 4032 (ĽS Kalinkovo km 16,2). Podiel lutitovej frakcie sedimentov t.j. obsah ílovito-prachovitých častíc bol približne rovnaký ako po minulé roky a pohyboval sa od 60,6 % do 99,4 % (tab.2-5b). Najmenej bolo tejto frakcie v odbernom mieste č. 4043 (ľavá strana kalinkovskej časti zdrže) a najviac, takmer 100 % v mieste č 4037 - pravá strana zdrže Šamorín v km 5 a nad 98 % v ostatných profiloch na pravej strane šamorínskej časti zdrže (4038, 4035). Obsah NEL v sedimentoch bol o niečo nižší ako minulý rok, neprekročil 235,3 mg.kg^-1 sušiny (v  minulom roku bolo maximum až na úrovni 389 mg.kg^-1), pričom vyššie koncentrácie boli zisťované s použitím UV koncovky merania (teda boli to NEL väčšinou aromatického charakteru) a tri najvyššie koncentrácie nad 200 mg.kg^-1 sme stanovili na ľavej strane kalinkovskej časti zdrže v km 16,2 – lokalita č. 4043, v km 17,3 (lokalita č. 4034) a v km 15 (lokalita č. 4031) a je možné predpokladať, že je to vplyv vypúšťania odpadových vôd z MCHB ČOV Slovnaftu a z Istrochemu. Namerané koncentrácie sulfidickej síry (AVS) boli nízke, pohybovali sa od 0,44 mg.kg^-1 sušiny v profile č. 4027 (staré koryto Dunaja v Sape rkm 1811,5 nad zaústením odpadového kanála) do 9,6 mg.kg^-1 v miestach č. 4030 (pravá strana kalinkovskej zdrže) a 4041 (ľavá strana šamorínskej časti zdrže). Obsah amoniakálnych iónov sa oproti roku 1999 významne nelíšil. Maximum v roku 2000 bolo zistené v sedimentoch odobratých z hornej rejdy (156 mg.kg^-1) a bolo nižšie ako maximum v roku 1999 (220 mg.kg^-1 v lokalite č. 4039 – pravá strana zdrže Šamorín). Obsah sušiny sa pohyboval na hranici tesne pod 1000 mg.kg^-1 vo všetkých vzorkách a bol nižší ako v roku 1999 a obsah TOC od 899 mg.kg^-1 v lokalite č. 4034 (ĽS zdrže Kalinkovo) do 1229 mg.kg^-1 v mieste č. 4040 (ĽS zdrže Šamorín) (Valúchová M., a kol., 2001).

Úvodom k hodnoteniu chemického zloženia sedimentov a k zisteným koncentráciám jednotlivých prvkov zo skupiny ťažké kovy či k obsahu organického mikroznečistenia a k výsledkom ich porovnávania s tzv. limitnými hodnotami pre jednotlivé skupiny potenciálneho rizika hroziaceho z prípadného znečistenia sedimentov je treba uviesť záver z výsledkov testov toxicity sedimentov cez sledovanie toxicity pórovej vody, získanej centrifugáciou zo sedimentov. Toto hodnotenie je nevyhnutným doplnkom konštatovaní o chemickom zložení sedimentov, uvedených ďalej.

Z výsledkov ekotoxikologických testov akútnej toxicity sedimentov prostredníctvom pórovej vody získanej z nich, uvedených v tabuľke 5-3 a základného zloženia tejto vody v tabuľke 5-4 (uvedených v prílohe Národnej správy za rok 2000) vyplýva, že intersticiálna (pórová) voda zo sedimentov mala na bioluminiscenčné baktérie vo väčšine prípadov pomerne silné stimulačné účinky od –3,2 až po –127,9 % (výsledky sú uvádzané v % inhibície), najsilnejšie v šamorínskej časti zdrže - mieste odberu č. 4028 na ľavej strane a 4037 na pravej strane zdrže. Mierne inhibične na baktérie Vibrio Fischeri pôsobila pórová voda zo vzoriek sedimentov odobratých v miestach č. 4029 (pravá strana Kalinkovo km 2,2), 4036 (pravá strana Šamorín km 3,5), 4031 (ľavá strana Kalinkovo km 15) a z č. 3741 - horná rejda PK. Kladný výsledok až nad 20 % znamená už možnú ekotoxicitu. Pri perloočkách nedošlo ani raz k ich úhynu, rovnako sme nezaznamenali ani iné škodlivé prejavy na ich vitálne funkcie a pohyb. U rýb sme taktiež nezistili zmeny v správaní oproti kontrolnej vzorke a výsledky všetkých testov ekotoxicity pórovej vody sedimentov boli negatívne. Záverom možno konštatovať, že v roku 2000 nebola zistená ani v jedinom prípade ekotoxicita pórovej vody sedimentov odobratých z jednotlivých miest zdrže VDG, prívodného kanála a z koryta Dunaja ani na jeden testovaný organizmus (Valúchová M., a kol., 2001).

Obsah jednotlivých stanovovaných kovov zo skupiny ťažké kovy sa oproti roku 1999 významne nelíšil. Ani v jednom z odberných miest sedimentov nebol ani v roku 2000 rovnako ako rok predtým zistený vyšší obsah chrómu, niklu, medi, zinku, arzénu, kadmia, olova a ortuti v štandardnom sedimente ako je určená tzv. cieľová hodnota (TV) predstavujúca koncentrácie blízke prírodnému pozadiu a zanedbateľné riziko pre ekosystém. Zistené koncentrácie boli niekoľkonásobne nižšie ako TV hodnoty. Teda z hľadiska obsahu ťažkých kovov sú sedimenty bez účinku na vodný ekosystém (Valúchová M., a kol., 2001).

Po prepočte nameraných koncentrácii ťažkých kovov v sedimentoch na molárne koncentrácie a ich porovnaní s molárnou koncentráciou sulfidickej síry-AVS sa zistilo, že tieto nízke obsahy ťažkých kovov sú v sedimentoch voľne biologicky dostupné. Vzhľadom na nízky obsah sulfidickej síry v sedimentoch je molárny pomer sumy kovov ku sulfidickej síre vo všetkých prípadoch vyšší ako 1 a pohybuje sa u štandardizovaného sedimentu od 4,8 do 84,97 a pre absolútne obsahy kovov od 11,6 po takmer 271 (Valúchová M., a kol., 2001). Pre absolútny obsah kovov v sedimentoch sú vypočítané molárne pomery uvedené v posledných stĺpcoch tabuľky č. 5-5a (všetky tabuľky 5-5a,b,c s absolútnymi hodnotami znečistenia v sedimentoch sú uvedené v prílohe Národnej správy za rok 2000) a v tabuľke č. 2-5a pre štandardizovaný sediment.

 Výsledky analýz dnových sedimentov

Výsledky analýzy dnových sedimentov VDG sú uvedené v tabuľke č. 2-5a a 2-5b. V tabuľkách sú uvádzané koncentrácie vybraných špecifických organických látok prepočítané na štandardný sediment (s obsahom 10 % organickej hmoty a 25 % ílovito-prachovitej zložky). Prepočet sa robil iba pre tie špecifické organické látky, ktoré majú v metodickom pokyne na hodnotenie rizík zo znečistených sedimentov uvádzané limity TV, MPC, TVd a IV, teda obsahy týchto látok je možné vyhodnotiť porovnaním s predpísanými hodnotami. V metodickom pokyne MŽP SR č. 549/98-2 nie sú určené limity pre delory, sumu PCB, metoxychlór, atrazín, desetylatrazín, acenaftylén, acenaftén, pyrén, sumu PAU a teda ich obsah v sedimentoch nebol posúdený. Väčšinou je ale veľmi nízky, na úrovni detekčných limitov použitých analytických metód alebo im veľmi blízky. Prekračovanie TV či MPC limitných hodnôt organického mikroznečistenia sa vyskytovalo ako v minulom roku a približne v tých istých profiloch (Valúchová M., a kol., 2001).

Limit MPC (maximálne prípustnej koncentrácie) bol len veľmi mierne prekročený len pri naftaléne v sedimentoch odobratých z miest č. 4027 (staré koryto Dunaja nad zaústením odpadového kanála), č. 3741 (horná rejda prívodného kanála), č. 3740 (Dunaj - nad prehrádzkou pri Dunakiliti) a č. 4043 (ľavá strana kalinkovskej časti zdrže pri PZ1). Sledovaniu obsahu naftalénu v sedimentoch by sa mala venovať v budúcnosti pozornosť, keďže v ostatných miestach odberov vzoriek sedimentov boli prekročené TV(cieľové koncentrácie). V roku 1999 sa naftalén nesledoval. V ostatných ukazovateľoch organického mikroznečistenia neboli prekročené limity maximálnych prípustných koncentrácii (MPC). TV hodnoty bežného prírodného pozadia boli síce prekročené, ale nenamerali sa testovacie hodnoty TVd pri fenantréne, antracéne, chryzéne, benzo-a-antracéne, fluoranténe, benzo-b+k-fluoranténe, benzo-a-pyréne, indeno pyréne a v niektorých miestach benzo-peryléne (4027, 4032, 4035, 4036, 4039, 3741, 4042, 3740, 4043) (Valúchová M., a kol., 2001).

Obsah hexachlórbenzénu, heptachlóru, lindanu (okrem miesta č. 4033), DDT, PCB 101, PCB 118, PCB 138, PCB 153 a PCB 180 bol v sedimentoch veľmi nízky, nižší ako limit TV cieľovej hodnoty reprezentujúcej bežné prírodné prostredie. Limit TVd, teda testovacej hodnoty s potrebou ďalšieho sledovania sme zistili pri PCB 52 takmer vo všetkých vzorkách (okrem 4029, 4031, 4033, 4036, 4039 a 4041) a PCB 28 vo vzorke z profilu 4027 (staré koryto Dunaja nad zaústením odpadového kanála). Tu je ale potrebné povedať, že cieľový limit TV - teda pozaďová hodnota pre tieto dva kongenéry PCB je v metodickom pokyne o niekoľko rádov vyššia ako testovací limit! Sledovať by sa mal v budúcnosti aj obsah benzo-perylénu v miestach č. 4027 (staré koryto Dunaja nad zaústením odpadového kanála), č. 4032 (ľavá strana zdrže Kalinkovo, km 16,2) č. 4042 (kyneta Kalinkovo), č. 3740 (Dunaj, rkm 1843 - nad prehrádzkou Dunakiliti) a č. 4043 (pri PZ1 v kalinkovskej časti zdrže na ľavej strane).

Na základe uvedeného, s ohľadom na výsledky ekotoxikologických testov a závery zistené zo sledovania makrozoobentosu je možné predpokladať, že niektoré látky zo skupiny organického mikroznečistenia (napr. naftalén v profiloch 4027 - staré koryto Dunaja, nad zaústením odpadového kanála, 3741 - horná rejda, 3740 - staré koryto Dunaja nad prehrádzkou pri Dunakiliti a 4043 - pri PZ 1) s koncentráciou vyššou alebo rovnou MPC by mohli byť potencionálnym rizikom pre vodný ekosystém v zmysle metodického pokynu MŽP SR č.549/98-2 na Hodnotenie rizík zo znečistených sedimentov. Prekročenie MPC je ale vo všetkých týchto profiloch veľmi malé, v posledných dvoch profiloch minimálne. Kvalite sedimentov je potrebné aj naďalej venovať pozornosť a hodnotenie vykonávať v zmysle pokynu MŽP SR č.549/98-2.

 

2.6. Záver

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom profile (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie vodného diela do prevádzky nemalo vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. Zvýšenie príp. zníženie hodnôt niektorých ukazovateľov počas 8 ročného sledovaného obdobia, hlavne aniónov dusíka a fosforu, niektorých katiónov (sodíka, horčíka), ukazovateľov kyslíkového režimu a ťažkých kovov (niklu a arzénu) sa prejavujú už na profile Dunaj-Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcej na slovenské územie. Zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých hydrologických rokov môže súvisieť so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody prichádzajúcej na naše územie mierne zlepšila, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn, BSK₅, TOC, sapróbneho indexu, koliformných baktérií, fekálnych koliformných baktérií príp. fekálnych streptokokov. Postupný pokles ukazovateľov, ktoré charakterizujú organické znečistenie, súvisiaci pravdepodobne so znižovaním znečistenia odpadových vôd nad našim územím, sa potvrdil aj v rokoch 1999-2000.

Na základe výsledkov hodnotenia perifytónu možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa v roku 2000 pohybovali v oblasti b-mezosaprobity, čo zodpovedá prirodzeným hodnotám na tomto úseku toku. Rozptyl hodnôt sapróbnych indexov bol väčší ako v predchádzajúcom roku. V roku 2000 sa mierne prejavilo aj zvyšovanie saprobity, t.j. organického zaťaženia, v pozdĺžnom profile toku od Bratislavy po Szob.

Sapróbny index makrozoobentosu sa pohybuje na úrovni b-mezosaprobity, čo predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami, prípadne menšiemu sekundárnemu zaťaženiu. Zistená a-mezosaprobita na niektorých miestach v zdrži (309, 311) a v Dunaji nad prehrádzkou v rkm 1843 (4016) súvisí s lokálnymi podmienkami (o. i. pomalšie prúdenie).

Z hľadiska hodnotenia fytoplanktónu sú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže. Masový rozvoj rias bol zaznamenaný v kalinkovskej časti zdrže v máji, v šamorínskej časti zdrže v júni. Od októbra nastáva silná prirodzená sezónna depresia, ktorá trvá celé mimovegetačné obdobie. Limitujúcim faktorom masového rozvoja rias v zdrži je obsah fosforečnanového fosforu, za hranicu masového rozvoja rias sa pokladá koncentrácia 0,01 mgl^-1. Maximálne hodnoty abundancie v roku 2000 patrili medzi najnižšie hodnoty zistené za posledné roky. Masový rozvoj rias v niektorých miestach zdrže VDG nemá nepriaznivý vplyv na oživenie vôd Dunaja biosestónom.

Z hodnotenia abundancie zooplanktónu v sledovaných profiloch zdrže, v priesakových kanáloch, v ramennej sústave a starom koryte Dunaja vyplýva, že hodnoty v roku 2000 boli blízke hodnotám, ktoré boli zaznamenané v roku 1999. Podobne ako v predchádzajúcom roku, najvyššia priemerná abundancia zooplanktónu bola v ramennej sústave (8027) a najnižšia v ľavostrannom priesakovom kanáli (8022). Na väčšine odberových miest boli najvyššie hodnoty abundancie zooplanktónu zaznamenané už začiatkom júna resp. júla.