Kapitola 7.

Číslo Objektu

Ozn. lokality

Lokalita

Ukazovatele

2600

MP-6

Dobrohošť - Dunajské kriviny

2603

MP-9

Bodíky - Bodícka brána

2604

MP-10

Bodíky - Kráľovská lúka

2608

MP-14

Gabčíkovo - Istragov

2609

MP-15

Sap - Erčed

2612

MP-18

Kľúčovec - Sporná sihoť

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (Braun – Blanquett metóda)
B - terestrická fauna – Gastropoda
C - vodná fauna – Mollusca, Odonata, Ephemeroptera, Trichoptera, Cladocera, Copepoda
D - ryby
E - vodné makrofyty

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou; z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) ramien viacnásobným, vertikálnym ťahom od dna ku hladine; z litorálu ťahom sieťky na pevnom držadle (otvory v uhelóne 60-70 µm). Vzorka sa po odbere fixovala. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťou z umelého hodvábu (uhelón T 90 s otvormi 80-110 µm). Z voľnej vody (pelagiálu = mediálu) ramien Dunaja sa vzorky odoberali pomocou člna viacnásobným vertikálnym ťahom alebo z brehu šikmým ťahom siete od dna ku hladine. Získala sa tak priemerná vzorka sieťového zooplanktónu vodného stĺpca. Vzorky taxocenózy Copepoda litorálnej zóny sa získavali sieťou z rovnakého materiálu v zárastoch príbrežnej makrovegetácie, resp. v tesnej blízkosti brehovej nahádzky z lomového kameňa, spevňujúcej brehy a hrádze. Početnosť je udávaná v percentuálnom zastúpení druhu vo vzorke.

Vzorky (larvy) - kvalitatívne materiály (v %) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním (“kicking“ technika). Biologický materiál bol fixovaný.

Vodné mäkkýše - odber materiálu kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch, kde bola početnosť určovaná na plochu kameňa a prepočítaná na 1 m² . Pri semikvantitatívnej metóde sa individuálny zber robil za časovú jednotku z ostatných substrátov (drevo a pod.). Druhy submerzných a emerzných vodných nárastov sa získavali smýkaním hydrobiologickou sieťou za určitú časovú jednotku, výsledky sa vyjadrujú ako počet jedincov na 1 hodinu smýkania.

Suchozemské mäkkýše (ulitníky - Gastropoda) - plošná metóda - preosiala sa hrabanka z rovnakej plochy (1 x 1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50 x 50 cm).

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Počty jedincov sú uvádzané na 50 smykov. Táto skupina bola monitorovaná od roku 1993. Keďže larvy niektorých druhov žijú skrytým spôsobom života (zahrabané v substráte), alebo môžu uniknúť pozornosti z iných príčin, sledujú sa pri tejto skupine aj imága. Tieto však nie sú v dátach zahrnuté. Reálny stav taxocenózy Odonata je tak (hlavne na niektorých izolovaných lokalitách ako napr. Kráľovská lúka) odlišný (bohatší) od zloženia zisteného na základe determinovaných lariev.

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom CPUE15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m, takže na jednotlivých lokalitách bol prelovený len litorál (pobrežná zóna) a povrchová vrstva pelagiálu (voľnej vody). Druhové zloženie ichtyocenózy tak pravdepodobne nezodpovedá skutočnému zloženiu ichtyocenózy. Tieto rozdiely sú najvýraznejšie pri vodách hlbších ako 1.5 m, teda hlavne v starom koryte Dunaja a v prietočných ramenách ako napr. Bodícke.

Údaje o dominancii sledovaných druhov vyššie uvedených skupín živočíchov sú uvádzané v nasledovnej štvorstupňovej stupnici, zahŕňajúcej štyri percentuálne rozpätia:

eudominant          - ED                 >20%
dominant             - D                   10-20%
subdominant        - SD                 2-10%
abdominant         - AD                <2%

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m² . Poloha geobotanickej snímky bola v lesných porastoch vyznačená na drevinách a zaznačená do mapy M 1:10 000. Termín zápisu bol volený v období optimálneho rozvoja vegetácie a to 2-krát ročne (jarný a letný aspekt). Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability).

Prvé číslo (znak) predstavuje hodnotu abundancie (pokryvnosti, početnosti) druhu.

r              - vzácny, zriedkavý druh
+             - druh s nepatrnou pokryvnosťou do 1 %
1             - druh s pokryvnosťou 1 - 5 %
2             - druh s pokryvnosťou 6 - 25 %
3             - druh s pokryvnosťou 26 - 50 %
4             - druh s pokryvnosťou 51 - 75 %
5              - druh s pokryvnosťou 76 - 100 %

1             - jednotlivo rastúci
2             - pospolito rastúci, menšie trsíky
3             - tvoriaci skupinky, vankúše
4             - tvoriaci veľké koberce, kolónie
5             - tvoriaci súvislú pokrývku

Ďalej bola vyhodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3-stromová, E2-krovinná, E1-bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Jaccardov index (SJ) slúži na vyjadrenie podobnosti porastu z dvoch rokov (1999/98) a dynamika vývoja porastu (T) bola stanovená výpočtom hodnoty výmeny druhov v percentách.

kde: a - počet druhov v 1. sledovanom roku
        b - počet druhov v 2. sledovanom roku
        c - počet druhov spoločných v oboch rokoch
        SS - Sörensenov index podobnosti

Monitorovanie makrofytov po sledovaní v roku 1990 a 1991 nebolo až do roku 1999 uskutočňované. Lokality vhodné na monitorovanie boli v roku 1999 zvolené s ohľadom na výskyt a rozšírenie vodných makrofytov na základe terénnych exkurzií, mapových podkladov a záverečných správ z monitorovania v rokoch 1990 a 1991. Metodika monitorovania nadväzovala na práce z rokov 1990, 1991. Fytocenologické zápisy boli robené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy (Braun-Blanquet 1964) sedemčlennou kombinovanou stupnicou pre abundanciu a dominanciu (r-5). Okrem vodnej vegetácie bola analyzovaná i močiarna vegetácia.

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou, nachádzajúcou sa v oblasti inundácie, medzi nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja, riečny kilometer 1841.

V dôsledku zaklesávania dna Dunaja lokalita vykazovala znaky narušenia už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja a znížení hladiny podzemnej vody cca o 2 m a vplyvom drenážneho účinku pôvodného koryta Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo. Zánikom pôvodného hladinového režimu, pri absencii záplav (posledná, ktorá mala vplyv na väčšinu plochy monitorovaného územia, bola v roku 1991) prechádza ekosystém vážnymi zmenami. Na tejto lokalite sú po prehradení Dunaja pozorovateľné najväčšie zmeny. Plocha nie je priamo ovplyvnená ľudskou činnosťou, výraznejšie zmeny bioty sú spôsobené postupným dlhodobým vysúšaním lokality.

Vývoj pokryvnosti stromovej vrstvy mal v priebehu vegetačného obdobia obrátený priebeh - na jar bola vyššia (30%), než v lete (15%). Hlavnou porastotvornou drevinou lokality je topoľ biely – Populus alba, ich koruny však boli preriedené, pribúdajú suché konáre a listy sú menšie. Diverzita vrstvy sa nezmenila. Trend poklesu pokryvnosti krovinnej vrstvy sa v tomto roku nepokračoval, hodnoty pokryvnosti sú porovnateľné s hodnotami roku 1997 (na jar 65%, v lete 55%), pričom sa diverzita vrstvy tiež zachovala. Pokryvnosť bylinnej vrstvy, ktorá okrem roku 1998 každý rok po prehradení vykazovala vysoké hodnoty, aj v roku 1999 dosiahla v jarnom aj v letnom aspekte 100 %-nú hodnotu. Celkové druhové bohatstvo síce v posledných troch rokoch mierne pokleslo, ale stále dosahuje vysoké hodnoty (33 druhov v jarnom aspekte, 31 druhov v letnom aspekte). Dominantné postavenie si zachovávajú druhy ostružina ožina – Rubus caesius, netýkavka malokvetá – Impatiens parviflora a žihľava dvojdomá – Urtica dioica. Postupne je možné pozorovať prechod od vlhkomilných druhov k druhom menej náročným na vlhkosť. V roku 1998 bol zaznamenaný pokles pokryvnosti všetkých troch vrstiev vegetačného krytu, čo sa v roku 1999 nezopakovalo, znaky pokračujúceho vysúšania lokality boli jasne badateľné iba v stromovej etáži. Keďže však pôda v lete bola preschnutá až suchá, podiel hydrofytov v zastúpení životných foriem poklesol. Podobnosť porastu (1998/99) však dosahovala vyššie hodnoty, než v predchádzajúcich rokoch.

Cladocera: Počet druhov taxocenózy perloočiek bol počas monitoringu v roku 1999 vysoký, pričom trend ďalšieho nárastu dominancie litorálnych a bentických druhov v tomto roku už nebol potvrdený. Pomer pelagických a tychoplanktonických druhov sa za posledné tri roky postupne približuje k stavu pred prehradením. V dôsledku stabilizácie hydrologických pomerov pri menšej rýchlosti prúdenia vody postupne dochádza k rozvoju emergentnej makrovegetácie, pokrývajúcej plytký litorál hlavného toku. Rozvoj týchto zárastov zapríčiňuje dominantný výskyt fytofilných druhov perloočiek (napr. Sida crystallina) v litoráli.

Copepoda: Podstatnejšie zmeny v diverzite spoločenstva veslonôžok lokality neboli v roku 1999 zaznamenané, čo sa však týka abundancie jednotlivých druhov v tomto roku dominovali druhy Cyclops vicinus, Acanthocyclops robustus a Eurytemora velox. Dominancia druhu Nitocra hibernica, ktorý v predchádzajúcich rokoch často mal dominantné zastúpenie, bola aj v tomto roku podstatne znížená.

Ephemeroptera: V roku 1999 sa v spoločenstve podeniek veľmi zriedkavo vyskytol len jeden druh Caenis luctuosa.

Taxocenóza Trichoptera bola počas takmer všetkých termínoch monitorovania v roku 1999 veľmi chudobná, bol zaznamenaný iba druh Goera pilosa. Počas monitorovania v novembri však pribudli ďalšie štyri druhy. V trofickej štruktúre tohto spoločenstva však opäť bola zaznamenaná výrazná prevaha zoškrabávačov. Trend nahradzovania filtrátorov zoškrabávačmi v dôsledku zmeny hlavných potravných gíld Dunaja sa teda, ako to naznačovali výsledky monitoringu roku 1998, nezastavil.

Mollusca: Odber vzoriek na tejto lokalite sa uskutočňuje z tečúcej vody Dunaja. Zloženie spoločenstva vodných mäkkýšov je relatívne stále, dominantnými druhmi boli, podobne ako v rokoch 1992 – 1998, aj v roku 1999 Ancylus fluviatilis, Lymnaea ovata a Bithynia tentaculata.

Pisces: Spoločenstvo rýb na tejto lokalite je pomerne stabilné. V roku 1999 na lokalite bolo zistených 9 druhov rýb, pričom boli potvrdené takmer všetky druhy z predchádzajúceho roku. V taxocenóze dominovali druhy Proterorhinus marmoratus, ktorý bol dominantným aj v minulých rokoch a Rutilus rutilus. Pomer eurytopných a reofilných druhov zistených na lokalite je takmer vyrovnaný.

Terestrická fauna: Zreteľný posun podmienok lokality k suchšiemu typu stanovišťa sa odráža aj na druhovom a kvantitatívnom zložení suchozemských zoocenóz, dochádza k úbytku hygrofilných a typických lesných druhov a k prieniku xenocénov.

Gastropoda: Od roku 1996 je možné v taxocenóze suchozemských mäkkýšov pozorovať stabilizáciu spoločenstva na stupni stredne silnej degradácie pôvodného spoločenstva suchšieho typu mäkkého lužného lesa. V spoločenstve v súčasnosti dominuje najmä euryekný druh Punctum pygmaeum, mezofilný Aegopinella nitens, mierne vlhkomilný Urticicola umbrosus, euryhygrický Fruticicola fruticum, lesný hygrofil Clausilia pumila a mezofilný druh Semilimax semilimax. Výrazne ustúpil vlhkomilný druh Vitrea crystallina, ďalšie vlhkomilné druhy Carychium minimum, Zonitoides nitidus už neboli v posledných rokoch monitorovania zaznamenané. Malakocenóza tejto lokality patrí medzi najviac poznačené spoločenstvá v dôsledku zmeny vlhkostných podmienok v oblasti derivácie a absencie záplav.

Lokalita č.2603- Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Monitorovacia plocha zahŕňa vrbinu (pôvodne označovaná ako lokalita B, lokalita A bola v roku 1997 vyťažená), prietočné rameno typu parapotamal a priľahlú časť starého koryta Dunaja. Leží pod napúšťacím objektom do ramennej sústavy, vďaka čomu sa tu po prehradení Dunaja vlhkostné pomery výraznejšie nezmenili a udržiava sa aj vysoký stav vody v ramenách.

Monitorovacia plocha B bola zaradená do monitoringu od roku 1995. Hodnoty pokryvnosti stromovej etáže v tomto období pohybovali v rozmedzí 30-60%, v roku 1999 však boli zaznamenané iba hodnoty 25 % (na jar) a 20 % (v lete). Vŕby mali presvetlené koruny, mnohé boli v dôsledku ťažby okolitého porastu mechanicky poškodené, porast sa obnažil, nastalo otvorenie porastovej steny. Pokryvnosť a zloženie krovinnej vrstvy vykazovali podobné hodnoty, než v predchádzajúcich rokoch. Pokryvnosť bylinnej vrstvy tejto lokality s výnimkou roku 1998 vo všetkých rokoch monitorovania vykazovala hodnoty okolo 100 %. Aj v roku 1999 bola bylinná vrstva po celé vegetačné obdobie hustá, vitálna, zapojená. Podobnosť porastu bola tiež vyššia, než v predchádzajúcich rokoch, neustále však klesá zastúpenie vlhkomilných druhov a zvyšuje sa podiel nitrofilných druhov.

Stromovú etáž tvorí Salix alba, krovinnú vrstvu vytváral v roku 1998 spolu s druhom Sambucus nigra aj druh Cornus sanquinea, ktorý bol v roku 1999 vystriedaný druhom Acer negundo. V spektre dominantných druhov bylinnej vrstvy nenastali podstatnejšie zmeny, vo všetkých rokoch monitorovania v jarnom aspekte dominuje Urtica dioica, Galium aparine. Urtica dioica je dominantným druhom aj letného aspektu spolu s Impatiens glandulifera, Calystegia sepium.

Na tejto monitorovacej ploche sa v roku 1999 uskutočnil monitoring vodných makrofytov v hlavnom toku Dunaja aj v ramene.

V samotnom koryte Starého Dunaja neboli zaznamenané žiadne druhy vodných rastlín, ich výskyt však bol potvrdený v odrezaných depresiách obkolesených mladou vrbinou.

Spoločenstvá makrofytov ramien monitorovacej plochy boli v rokoch 1990 a 1991 výrazne ovplyvnené dynamikou Dunaja a dunajských ramien, ktoré mali pestrý charakter - od hlbokých pravidelne prietočných až po odrezané a plytké. Rozšírenie a výskyt vodnej a močiarnej makrofytnej vegetácie bol v rokoch 1990 a 1991 podobný, malé výkyvy v druhovej skladbe a štruktúre boli viazané na dynamiku vodného režimu. Vodné spoločenstvo bolo možné považovať za málo narušené, keďže ramenný systém si svoju dynamiku stále relatívne dobre zachovával. Dynamika vodného režimu sa prejavovala výrazným kolísaním vodného stĺpca počas roka, takže sa na lokalitách v hydrofáze vyvíjali porasty vodných makrofytov, ale po obnažení dna na ich miesto nastúpila terestrická vegetácia typická pre tieto biotopy. Na základe výsledkov monitoringu makrofytov v roku 1999 je možné skonštatovať, že v ramenách na ploche (v dôsledku napúšťania ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti od roku 1993) došlo k redukcii makrofytov a ramená sú hlboké a prietočné. Zástupcovia týchto spoločenstiev rastú iba pozdĺž prehrádzok, a to najmä druh Elodea nuttallii, ktorý v porovnaní so stavom v rokoch 1990-91 vykazuje invázne rozšírenie, Elodea canadensis a Ceratophyllum demersum.

Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja bol aj v roku 1999 zameraný len na taxocenózu Ephemeroptera a Trichoptera. V spoločenstve podeniek bol zaznamenaný iba druh Ephemera vulgata v štádiu imága. Taxocenóza potočníkov pozostávala síce z troch druhov, ale trend nárastu zoškrabávačov bol aj na tejto lokalite potvrdený.

Faunu ramena výrazne ovplyvnilo a hlavné zmeny v taxocenózach zapríčinilo napúšťanie ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti (stúpnutie hladiny a sprietočnenie) od roku 1993.

Cladocera: Oproti prechádzajúcim rokom možno konštatovať, že v ramene výrazne vzrástol počet druhov perloočiek. V roku 1999 na tejto lokalite bolo v Bodíckom ramene zaznamenaných celkove 24 druhov, z toho v mediáli sa vyskytovalo 21 a v litorále 16 druhov perloočiek. Naďalej však pretrváva trend poklesu pelagických druhov a nárastu tychoplanktonických. Tieto zmeny sa vysvetľujú sprietočnením ramena.

Copepoda: V roku 1999 bolo v mediáli aj v litorále ramena zaznamenaných 13 druhov veslonôžok. Situácia v spoločenstve je v zásade podobná, než v predchádzajúcich rokoch, avšak nie je možné ju porovnávať s obdobím pred prehradením, keď sa tu vyskytoval kvantitatívne bohatý zooplanktón tvorený výlučne euplanktonickými druhmi.

Ephemeroptera, Trichoptera: Taxocenóza Ephemeroptera aj Trichoptera bola v roku 1999 tvorená 4 druhmi. Pravidelne sa vyskytujúcim druhom v taxocenóze podeniek bol druh mierne tečúcich vôd, Ephemera vulgata. Dominantné zastúpenie v tomto spoločenstve v roku 1999 znova dosiahol semireofilný druh Caenis luctuosa. Makrofytmi zarastené štrkovité dno parapotamalu zo spoločenstva potočníkov opäť obývali larvy pravidelného druhu Mystacides nigra ako aj Anabolia fuscata. Zloženie a pomer zastúpenia jednotlivých druhov v spoločenstve podeniek v roku 1999 potvrdzuje trend nárastu reofilných a semireofilných druhov na tejto lokalite.

Odonata: V parapotamáli boli zaznamenané tri druhy lariev vážok, ktorým vyhovuje prúdenie vody. Dominoval reofilný druh Calopteryx splendens, približne rovnako početne bol zastúpený semireofilný druh Platycnemis pennipes. Výskyt týchto druhov vážok svedčí o prúdení vody v ramene.

Mollusca: Prepojenosť tejto monitorovacej plochy s celou ramennou sústavou a Dunajom, jej heterogénny charakter a rozmanitá vegetácia zapríčiňujú vysokú biodiverzitu druhov spoločenstva vodných mäkkýšov. Spomedzi 20 druhmi sa nachádzajú druhy charakteristické pre rôzne typy biotopov.

Pisces: Spoločenstvo rýb tejto monitorovacej plochy bolo v čase veľmi nízkych vodných stavov pri prehradení Dunaja výrazne zdecimované aj ilegálnym lovom. Negatívne zmeny vyvolané zmenami vodného režimu však boli dotovaním tejto sústavy vodou z derivačného kanála zmiernené. V súčasnosti ichtyocenóza lokality vykazuje určitú stabilizáciu spoločenstva. Svoju dominanciou si aj v roku 1999 zachováva limnofilný druh Proterorhinus marmoratus a eurytopný Perca fluviatilis.

Gastropoda: Vývoj malakocenózy lokality je okrem sledovaného vplyvu prevádzky VD Gabčíkovo ovplyvnený aj ďalším antropickým vplyvom, a to výrubom susedného porastu šľachteného topoľa. Krovitá a bylinná vrstva lokality však bola v roku 1999 výrazne vyvinutá, čo dokáže na dlhší čas prekryť vplyv odlesnenia a následných zmien mikroklímy. V súčasnosti sa tak vlastne monitoruje vplyv lesného hospodárstva na spoločenstvo suchozemských mäkkýšov.

Na monitorovacej ploche bolo zaznamenané zmenené, ale v súčasnosti stabilizované spoločenstvo ulitníkov. Dominoval druh presvetlených porastov Vallonia costata a prevažne eurytopný lesný druh Fruticicola fruticum. Ostatné hojne zastúpené druhy spoločenstva patria k lesným, mierne vlhkomilným druhom: Arianta arbustorum, Clausilia pumila, Urticicola umbrosus.

Lokalita č.2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP10 (riečny km 1825)

Monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého vŕbového lužného lesa a mŕtvym, neprietočným ramenom typu plesiopotamal, kde proces zazemňovania prebiehal aj pred prehradením Dunaja a pokračuje aj v súčasnosti.

V čase monitorovania jarného aj letného aspektu bola plocha bez vody a stôp zaplavenia, pôda však bola dobre prevlhčená. Pokryvnosť stromovej vrstvy, tvorenej vŕbou bielou - Salix alba - dosahovala hodnoty 45 a 35 %, vykazovala teda hodnoty podobné ako v predchádzajúcich rokoch monitorovania. Riedku krovinnú vrstvu vytvárali tie isté druhy ako v roku 1998: Fraxinus americana, Cornus sanquinea, v letnom aspekte sa však k nim pridružila liana Calystegia sepium. Hodnota pokryvnosti tejto vrstvy si tiež zachováva nízke hodnoty, charakteristické aj pre predchádzajúce roky. Absencia záplav v roku 1999 sa výrazne prejavila v zložení a štruktúre bylinnej vrstvy. Bola vyvinutá mohutne s pokryvnosťou 100 % a výškou okolo 1,3 až 1,5m. V poraste dominovali (na rozdiel od roku 1998) nitrofilné druhy Urtica dioica a Galium aparine, avšak na jar aj s chráneným druhom Leucojum aestivum, v letnom aspekte dominovali Urtica dioica, Calystegia sepium a Aster novi-belgii. Počet druhov tejto etáže sa zvýšil o 6-7 druhov, podobnosť porastu bola nižšia, než v predchádzajúcom roku a obrat druhov predstavoval takmer tretinu druhov.

Mŕtve riečne rameno malo v roku 1990 bohatú vodnú vegetáciu, ktorej výskyt bol podmienený hydroekofázou, veľká časť močiara bola zarastená porastami vodných makrofytov (Nymphaea alba, Trapa conocarpa) takmer na 100% a bola lemovaná porastom tŕstia asociácie Phragmitetum communis. V roku 1991 boli tieto spoločenstvá hodnotené ako málo narušené. Výsledky monitorovania v roku 1999 udávajú podobné fakty. Východný, západný a južný okraj ramena s trvalou hydroekofázou je lemovaný porastom tej istej asociácie, otvorenú vodnú plochu síce takmer súvislo vypĺňa Ceratophyllum demersum, ale výskyt ohrozených druhov Salvinia natans, Leucojum aestivum, Nymphaea alba bol tiež pomerne hojný.

Cladocera: Taxocenóza perloočiek plesiopotamalu v roku 1999 bola tvorená celkovo 21 druhmi, 19 druhov obývalo litorál, 16 druhov mediál. Aj keď v taxocenóze perloočiek dochádza k postupnému nahradzovaniu pelagiálnych druhov tychoplanktonickými (pravdepodobne v dôsledku procesu zazemňovania plesiopotamalu a zarastania makrofytmi), dominancia fytofilných litorálnych druhov (napr. Chydorus sphaericus) v litoráli aj mediáli plesiopotamalu bola na rozdiel od predchádzajúcich rokov zaznamenaná iba počas vzorkovania v máji. V nasledujúcom období v planktóne ramena vzrástla početnosť pelagických druhov, hlavne druhu Bosmina longirostris. Hojný výskyt tohto druhu je však často pozorovaný aj v eutrofizovaných biotopoch s vysokou abundanciou rýb.

Copepoda: Na tejto lokalite sa nachádza druhovo aj kvantitatívne rozvinutá taxocenóza veslonôžok. V priebehu rokov dochádzalo iba ku kolísaniu, striedaniu dominancie vedúcich druhov. V roku 1999 na jar dominoval druh Eurytemora velox (neozoon v Dunaji), v lete a na jeseň v mediáli Thermocyclops oithonoides a v litorále Thermocyclops crassus.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek – Ephemeroptera, ako aj spoločenstvo potočníkov – Trichoptera pozostávalo v roku 1999 z troch druhov. Svoje dominantné zastúpenie si zachováva druh Cloeon dipterum, ktorý svoje larvy kladie do stojatých vôd každého druhu. Výskyt pôvodného druhu lokality, Caenis horaria bol po minuloročnej absencii v roku 1999 znova potvrdený. Dominantným druhom v spoločenstve potočníkov bol druh Leptocerus tineiformis, ktorý je silne viazaný na rozširujúce sa makrofyty. V ramene pokračuje zarastanie makrovegetáciou, sprevádzané výskytom paleopotamálnych organizmov.

Odonata: V roku 1999 na tejto monitorovacej ploche bolo v larválnej forme (semikvantitatívna metóda) zaznamenaných šesť stagnikolných druhov vážok a jeden eurytopný druh Ischnura elegans. Tento druh v predchádzajúcom roku mal na lokalite dominantné zastúpenie, jeho početnosť v tomto roku výrazne poklesla, dominantnými boli druhy stojatých vôd Enallagma cyathigerum, Erythromma najans. Vzrast podielu stagnikolných druhov počas posledných troch rokov monitorovania naznačuje postupnú premenu plesiopotamalu na paleopotamal.

Pisces: Vzhľadom na izoláciu tejto monitorovacej plochy a prehrievanie sa vody v letných mesiacoch tu pretrváva nízka druhová diverzita spoločenstva rýb a veľmi nízka abundancia jednotlivých druhov. Znaky izolácie tohto ramena od Dunaja boli potvrdené už v roku 1991. Znížením prietoku v Dunaji po uvedení VD - Gabčíkovo do prevádzky sa proces zazemňovania a starnutia ramena zintenzívnil. K poklesu počtu druhov a abundancie však prispel aj charakter (plesio-paleopotamon) a poloha ramena (okraj najširšej oblasti inundácie) a ilegálny lov. Druhové zloženie taxocenózy rýb v súčasnosti zodpovedá štádiu zazemňovania mŕtveho ramena.

Mollusca: Monitorovacia plocha je od ostatnej sústavy ramien izolovaná. Prienik okolitej fauny na lokalitu je značne obmedzený, ale pozoruje sa prenikanie druhu Viviparus contectus, ktorý je v Podunajsku celkovo zriedkavý. Lokalita má teda nízku biodiverzitu, v roku 1999 bolo zistených 8 druhov a celoročne z nich iba 4 druhy.

Suchozemské taxocenózy tejto lokality sú málo narušené, avšak počet a abundancia vlhkomilných a na podmáčanie viazaných druhov od prehradenia Dunaja mierne klesá.

Gastropoda: Na monitorovacej ploche sa prejavil pozitívny vplyv obnovy hydropedologického režimu (posledné roky bola väčšia časť plochy takmer počas celého vegetačného obdobia zaplavená, v roku 1999 bola síce bez záplav, ale dobre prevlhčená) v podobe návratu pôvodných vlhkomilných druhov ulitníkov. V spoločenstve opäť dominujú výrazne vlhkomilné druhy Zonitoides nitidus, Carychium minimum, Succinea putris, objavuje sa dokonca v malom počte aj druh Oxyloma elegans, indikujúci pôvodné vlastnosti stanovišťa.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP14 (riečny km 1816 – 1818)

Najrozsiahlejšia monitorovacia plocha, zahŕňajúca suchozemský biotop, prietočné obvodové rameno (parapotamal) a časť hlavného toku Dunaja.

V jarnom období bola v dôsledku vysokých prietokov v Dunaji monitorovacia plocha zaplavená. V drevinnom poraste vŕby krehkej – Salix fragilis (na okrajoch s monokultúrami topoľov s javorovcom jaseňolistým) sa vyskytovala voda súvislo na celej ploche vo výške 20 až 50 cm. V priebehu monitoringu sa hodnoty pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy výraznejšie nezmenili, aj v roku 1999 vykazovali hodnoty 55% (60%) a 5% (8%). Viditeľnou reakciou na záplavu však bolo predčasné žltnutie a usychanie listov javorovca jaseňolistého v krovinnej vrstve. V bylinnej vrstve však napriek záplavám posledných troch rokov dominujú neofyty, pokryvnosť vrstvy v letnom aspekte vykazovala hodnoty okolo 95 %. Signifikantné zvýšenie bolo zaznamenané v zastúpení polotieňomilných druhov, čo svedčí o vyššom zatienení porastu. Vysoká hodnota výmeny druhov však naznačuje pozvoľnú výmenu druhov lokality, aj keď podobnosť porastu dosiahla vysokú hodnotu.

Vo výsledkoch monitoringu z roku 1990 je uvedené, že v najvlhkejších častiach plochy prevládajú monocenózy asociácie Phragmitetum communis. Podľa správy hodnotiacej rok 1991 sú vodné spoločenstvá nenarušené s pôvodnými trstinami. Údaje o spoločenstvách makrofytov v roku 1999 boli získavané z častí ramien toho času bez vody. Tieto časti boli zarastené prevažne druhmi Phalaris arundinacea a Galium palustre, zarastali mladými výhonkami Alopecurus aequalis. Vývoj vegetácie typickej pre obnažené dná pokračoval i na jeseň. Močiar, ktorý sa nachádza na tejto monitorovacej ploche bol prevažnú časť roka tiež bez vody, vyskytoval sa tu porast asociácie Phragmitetum communis.

Spomalenie rýchlosti prúdu hlavného toku znížením prietoku a vzdutie hladiny nad sútokom odpadového kanála s hlavným tokom spôsobili niektoré zmeny v taxocenózach vodnej fauny Dunaja.

Cladocera: V reopelagiále Dunaja bolo v roku 1999 zaznamenaných 8 druhov perloočiek. V planktóne sa aj v tomto roku zachovala výrazná dominancia pelagických druhov, z hľadiska dlhodobejších pozorovaní je možné konštatovať určitý trend nárastu počtu druhov perloočiek a nárast dominancie pelagických druhov (približovanie sa pomerom pred prehradením).

Copepoda: V taxocenóze veslonôžok – Copepoda mediálu hlavného toku Dunaja bolo v roku 1999 zistených až 13 druhov. Naďalej dominoval druh Acanthocyclops robustus a všeobecne prevládali euplanktonické druhy, podobne ako pred prehradením. Výsledky monitoringu poukazujú na stabilitu tejto taxocenózy. Zvýšenú abundanciu viacerých druhov typických pre ramená v hlavnom toku Dunaja však bude potrebné v budúcnosti sledovať.

Ephemeroptera, Trichoptera: Z podeniek v tejto časti hlavného koryta bol v roku 1999 potvrdený iba výskyt semireofilného druhu Caenis luctuosa. Počas monitoringu potočníkov bol opäť zistený prúdomilný druh Psychomyia pusilla.

Mollusca: V období 1992-1999 v druhovom zložení taxocenózy vodných mäkkýšov hlavného toku Dunaja nenastali žiadne podstatné zmeny. V roku 1999 bolo na lokalite zistených 8 druhov. Najväčšiu abundanciu stále dosahujú druhy Ancylus fluviatilis, Lymnaea ovata a Dreissena polymorpha. Bol zaznamenaný pozoruhodný nárast druhu Fagotia esperi (Esperiana esperi), ktorý tu bol reintrodukovaný z okolia Štúrova, a prvý krát odchytený v roku 1997.

Pisces: Uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky malo na tejto monitorovacej ploche za následok zníženie prietoku vody Dunaja, spomalenie rýchlosti prúdenia, posunutie brehovej línie do stredu riečiska a zabahnenie litorálu, ktorý je bez prirodzených úkrytov pre ryby. Zmeny sa prejavili najmä v znížení relatívnej početnosti druhov a biodiverzity spoločenstva rýb. V roku 1999 na lokalite bolo zaznamenaných šesť druhov. Dominancia druhov Proterorchinus marmoratus a Perca fluviatilis dosvedčuje, že lokalitu väčšinou už nevyhľadávajú reofilné, ale eurytopné druhy rýb.

Situácia vo vodnej faune monitorovaného ramena súvisí s procesom postupnej izolácie tohto ramena od hlavného toku a je ovplyvnená aj spätným vzdutím.

Cladocera: Taxocenóza perloočiek – Cladocera parapotamalu tejto lokality v roku 1999 pozostávala z 20 druhov, keď v mediáli bolo zistených 12 druhov a v litoráli 18 druhov. V spoločenstve, podobne ako pred prehradením, výrazne prevládali euplanktonické druhy.

Copepoda: V priebehu monitoringu v kvantitatívnom a kvalitatívnom zložení taxocenózy veslonôžok mediálu i litorálu ramena neboli zaznamenané podstatnejšie zmeny. V mediáli ramena bolo v roku 1999 zaznamenaných 7 druhov euplanktonických veslonôžok, v litorále 14 druhov, spomedzi ktorých dominoval litorálny druh Eucyclops macruroides a Acanthocyclops robustus. V dôsledku prerušenia periodického prietoku nastal tu však rýchly proces zabahňovania a vyplytčovania, ktorý sa časom pravdepodobne prejaví aj v spoločenstve veslonôžok.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena v tomto roku ostalo veľmi chudobné, bol zaznamenaný iba jeden druh podenky Cloeon dipterum.

Odonata: Táto lokalita sa i v roku 1999 javí z hľadiska diverzity a abundancie spoločenstva vážok ako druhovo najchudobnejšia. Počas monitorovania bol zaznamenaný jeden eurytopný druh vo forme larvy Ischnura elegans.

Pisces: Ichtyofauna na tejto lokalite sa sleduje na spodnej a vrchnej strane hrádze Foki z lomového kameňa, oddeľujúcej Palkovičovské rameno od prietočného ramena Dunaja. Hlavným rozdielom týchto dvoch biotopov je, že vody na spodnej strane hrádze nekomunikujú s hlavným tokom Dunaja, kým vody nad hrádzou Foki s Dunajom komunikujú.

V roku 1999 bolo na vrchnej strane hrádze zistených 13 druhov rýb, s pretrvávajúcou dominanciou eurytopných druhov Proterorhinus marmoratus, Rutilus rutilus, Carassius auratus. Výskyt troch druhov (Gymnocephalus baloni, Leuciscus idus, Lota lota) zaradených do kategórie „zraniteľný“ na základe stupňov ohrozenia podľa klasifikácie IUCN sa zopakoval aj v roku 1999. Keďže lokalita s korytom Dunaja sporadicky stále komunikuje, zachovala sa tu relatívne vysoká diverzita ichtyocenózy a vysoká relatívna početnosť druhov.

Na spodnej strane hrádze Foki bolo v roku 1999 zaznamenaných 6 druhov rýb s podstatnou prevahou eurytopných druhov. Dominantnými druhmi lokality boli druhy Proterorhinus marmoratus, Rutilus rutilus, Perca fluviatilis. Strata komunikácie tohto ramena s Dunajom po prehradení, respektíve neprietočnosť hrádze Foki sa prejavilo znižovaním druhovej diverzity spoločenstva rýb a výrazným poklesom (vymiznutím) reofilných druhov.

Od prehradenia Dunaja sa terestrická fauna tejto lokality podstatne nezmenila, lokalita je ovplyvňovaná záplavami pri zvýšených prietokoch v Dunaji. Vývoj spoločenstva terestrických ulitníkov bude pravdepodobne závisieť na početnosti a veľkosti záplav v budúcnosti.

Gastropoda: Napriek zaplavovaniu monitorovacej plochy v posledných rokoch a pomerne vysokej hladine podzemnej vody zatiaľ nedochádza k návratu pôvodného spoločenstva. Plochu charakterizuje sčasti zmenená, ale v súčasnosti stabilizovaná štruktúra spoločenstva ulitníkov. Eudominantnými druhmi boli v tomto roku, podobne ako v roku 1998, podmáčanie indikujúci druh Carychium minimum a eurypotentná Cochlicopa lubrica. Pomerne vysoké percento zastúpenia má aj eurytopný mierne vlhkomilný druh Arianta arbustorum, ako aj polyhygrofilné druhy Zonitoides nitidus, Succinea putris, zastúpenie lesného hygrofilného druhu Vitrea crystallina sa v posledných troch rokoch výrazne zvyšuje.

Lokalita č.2609 – Sap – Erčed – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Prejavuje sa tu vzdutie hladiny starého koryta, a tým aj dostatok vody pre vegetáciu. K zaplavovaniu lokality a k silnému podmáčaniu dochádza i po prehradení.

Na jar v roku 1999 bol porast mäkkého lužného lesa monitorovacej plochy, tvorený vŕbou krehkou (Salix fragilis), zaplavený. Vŕby boli v dobrom stave olistenia, pokryvnosť stromovej vrstvy je počas všetkých rokov relatívne vyrovnaná, v roku 1999 dosiahla hodnotu 60 %. Krovinná etáž vytvorená nebola a ani v roku 1999 sa nevytvorila. Pokryvnosť bylinnej vrstvy bola na jar roku 1999 v porovnaní s predchádzajúcim rokom ešte podstatne nižšia s nižšou druhovou diverzitou, vysvetľuje sa to však absenciou jarnej záplavy v roku 1998. V letnom období sa porast vyvíjal bez zaplavenia, bylinná vrstva sa rozrástla, jej biodiverzita bola na úrovni predchádzajúcich rokov. Neofyt Aster novi-belgii si svoju prekvapujúcu dominanciu popri Leucojum aestivum zachováva aj v roku 1999.

Celkovo je možné konštatovať stabilizovaný stav porastu, v roku 1999 bol potvrdený mierny ústup nitrofilných druhov.

Terestrická fauna - Gastropoda: Druhové zastúpenie typického mokraďového spoločenstva ulitníkov je v posledných rokoch takmer bez zmeny. V roku 1999 dominovali charakteristické druhy spomínanej taxocenózy Succinea putris, Carychium minimum, Pseudotrichia rubiginosa, Zonitoides nitidus.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja typu parapotamal, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805 a suchozemským biotopom mäkkého lužného lesa.

Na monitorovacej ploche sa nachádza porast lužného lesa asociácie Salici-Populetum s topoľom bielym (Populus alba) z prirodzenej obnovy, ktorý bol v jarnom období roku 1999 zaplavený. Pokryvnosť stromovej a krovinnej etáže bola v čase zápisu jarného aspektu na úrovni podobnej predchádzajúcim rokom (55% a 35%), bylinná vrstva však bola vyplavená, mala nízku pokryvnosť (35%). V letnom období - bez záplavy - sa pokryvnosť stromovej i krovinnej etáže zvýšila (65 a 40 %), bylinná vrstva sa vyvíjala mozaikovite, miestami dosahovala až 75%-nú pokryvnosť. Zvýšila sa aj biodiverzita krovinnej a bylinnej vrstvy. Podobnosť porastu je stále vysoká, vývoj vegetácie tejto lokality je stabilizovaný, hoci vývoj a dynamika krovinnej a bylinnej vrstvy je silne závislí od dĺžky a intenzity zaplavenia.

Lokalita bola v roku 1990 z hľadiska vodnej a močiarnej vegetácie udávaná ako veľmi cenná so širokou škálou podmienok bočných ramien. V dôsledku toho sa tu vytvorili pestré spoločenstvá makrofytov, aj s výskytom ohrozených druhov. Charakter porastov vodnej a močiarnej vegetácie sa v roku 1991 nezmenil. Keďže sezónne kolísanie hladiny vody nebolo prevádzkou vodného diela narušené, bola aj v roku 1999 zistená široká škála bočných ramien, ktoré boli husto zarastené makrofytmi. Oproti stavu v rokoch 1990-91 možno však poukázať na invázny charakter rozšírenia druhu Elodea nuttallii.

Tento úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter so sezónnym kolísaním hladiny, v priebehu monitoringu sa podstatnejšie nezmenil ani stav vodnej fauny.

Ephemeroptera, Trichoptera: Počas monitoringu v roku 1999 nebol na tejto lokalite zaznamenaný žiadny druh podeniek, aj spoločenstvo potočníkov bolo kvantitatívne veľmi chudobné, zastúpené tromi druhmi rodu Hydropsyche. Druhová diverzita podeniek aj potočníkov je naďalej veľmi nízka. Je to zrejme výsledkom výrazného kolísania hladiny vody v brehovej zóne.

Mollusca: Druhové zloženie malakocenózy lokality je, ako aj na ostatných úsekoch hlavného toku Dunaja relatívne stabilné. Spoločenstvo vodných mäkkýšov pozostávalo v roku 1999 z 5 druhov, eudominantným bol reofilný druh Ancylus fluviatilis a niekoľko ubikvistov Dreissena polymorpha, Lymnaea ovata. Výrazne vysoká abundancia dominantných druhov, ktorá na tejto lokalite bola v roku 1998 prvý krát zaznamenaná, sa opakovala aj v roku 1999.

Vodná fauna ramena je na tejto monitorovanej ploche sledovaná na uzavretom zvyšku ramena typu plesiopotamal, spoločenstvo podeniek a potočníkov je však sledovaný v ramene typu parapotamal.

Cladocera: Rameno typu plesiopotamal tejto lokality postupne zarastá submerznými a emergentnými makrofytmi. Zapríčiňuje to zníženie počtu pelagických druhov a ich dominancie, čo už bolo zaznamenané v mediáli tohto ramena v prvých rokoch monitorovania po prehradení Dunaja. Spoločenstvo perloočiek v roku 1999 pozostávalo zo 17 druhov, medzi ktorými dominoval fytofilný Simocephalus vetulus.

Copepoda: Počet druhov taxocenózy veslonôžok – Copepoda bol mierne vyšší, než v predchádzajúcich rokoch, v roku 1999 bolo zaznamenaných 13 druhov veslonôžok. V ročnom priemere tu bola prvý krát pozorovaná dominancia tychoplanktonických druhov, čo, ak sa bude opakovať aj v nasledujúcich rokoch, bude príznakom zarastania a terestrifikácie ramena.

Ephemeroptera, Trichoptera: Druhová diverzita lokality je veľmi nízka, podobne ako abundancia jednotlivých druhov podeniek a potočníkov. V roku 1999 bol v parapotamale lokality zaznamenaný jeden druh spoločenstva Ephemeroptera (Cloeon dipterum) a jeden zástupca spoločenstva potočníkov (Leptocerus tineiformis).

Odonata: V čase prehradenia Dunaja bolo spoločenstvo vážok tejto lokality druhovo bohaté, tento fakt však v posledných troch rokoch nebol potvrdený. V roku 1999 boli zistené iba dva druhy vážok.

Pisces: Vodný režim tejto lokality prevádzkovaním vodného diela nie je priamo ovplyvnený. Pri vysokých stavoch komunikovala s ostatnými vodami Medveďovského inundačného systému a v jarných mesiacoch predstavovalo toto zaplavené územie neresisko pre fytofilnú časť ichtyofauny Dunaja. Od prehradenia Dunaja však nebola táto monitorovacia plocha v čase neresu zaplavovaná, v ichtyocenóze preto už niekoľko rokov dominujú limnofilné a eurytopné druhy. V roku 1999 boli na lokalite zaznamenané iba 3 druhy rýb. Dominantným bol eurytopný Carassius auratus a kriticky ohrozený špecializovaný druh, ktorý prežíva I pri extrémnom prehrievaní ramena a nižšom obsahu kyslíka, Misgurnus fossilis. Zloženie ichtyocenózy závisí aj naďalej od fluktuácie vodného režimu Dunaja. Extrémne teplé vegetačné obdobie a absencia veľkých záplav na Dunaji v posledných rokoch urýchľujú proces zazemňovania a starnutia tohto ramena.

Terestrická fauna – Gastropoda: Na monitorovacej ploche sa v dôsledku zaplavenia územia v roku 1999 neuskutočnil odber kvantitatívnej vzorky spoločenstva ulitníkov. Vzorky odobratého náplavu dokazujú zotrvávajúcu prítomnosť pôvodných druhov.

Vodný režim tejto lokality je relatívne pôvodný, nie je ovplyvnený prevádzkou vodného diela, v terestrických spoločenstvách sa nepozorovali významné zmeny vlastností taxocenóz. Pozorované zmeny možno považovať za normálne kolísanie v rámci medziročnej dynamiky spoločenstiev lužných lesov v podmienkach prirodzeného hydrologického režimu, spoločenstvá sú vyrovnané a ustálené.

7. BIOTA

7.1. Metodika zberu dát