6. LES 

6.1.  Metodika zberu dát

Monitoring lesa bol v roku 1999 uskutočňovaný v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Na 12 monitorovacích plochách (obr. 6) boli pozorované nasledovné charakteristiky:

• sledovanie výškového, hrúbkového rastu a obvodového prírastku
• hodnotenie vitality lesných spoločenstiev terestrickým spôsobom a leteckým snímkovaním, hodnotenie nedrevnatého podrastu
• sledovanie hladiny podzemnej vody, sledovanie vlhkosti pôdy

Monitoring vykonáva Lesnícky výskumný ústav, výskumná stanica Gabčíkovo.

Hrúbka kmeňa -   stanovuje sa meraním priemeru kmeňa vo výške 1.3 m (d_1.3) na všetkých trvalo označených jedincoch na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia

Výška stromu -     stanovuje sa meraním výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche, meranie sa vykonáva jedenkrát do roka po ukončení vegetačného obdobia

Obvodový prírastok stromov – stanovuje sa meraním obvodu kmeňa stromu vo výške 1.3 m (d_1.3) na vybranej vzorke troch stromov na šiestich monitorovacích lokalitách (L-3, L-5, L-6, L-8, L-10 a L-12)

Bežný ročný výškový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru výšky troch vybraných reprezentatívnych priemerných jedincov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov

Bežný ročný hrúbkový prírastok - stanovuje sa výpočtom z rozdielu aritmetického priemeru hrúbky stromov na každej monitorovanej ploche dvoch po sebe nasledujúcich rokov

Kruhová plocha - stanovuje sa výpočtom pre monitorovanú plochu ako suma kruhových plôch jednotlivých stromov na monitorovanej ploche z odmeranej hodnoty hrúbky stromov

Zásoba drevnej hmoty - určuje sa z objemových tabuliek pre topoľ Robusta a I-214 na základe priemernej hrúbky a priemernej výšky, násobenej počtom stromov na monitorovanej ploche (neuvažujú sa konáre o hrúbke menšej ako 7 cm)

6.2.  Spôsob vyhodnotenia dát

Na monitorovaných lokalitách sú uvedené základné údaje dendrometrických charakteristík. Pre každú monitorovanú plochu je uvedená stručná charakteristika a ich umiestnenie z hľadiska blízkosti starého koryta Dunaja a jeho derivačného účinku. Podrobná charakteristika pôdnych pomerov na jednotlivých lokalitách je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996. Súhrn základných informácií o jednotlivých monitorovacích plochách zahŕňa:

• číslo a označenie monitorovanej plochy
• riečny kilometer lokality (určený na základe mapy mierky 1:10 000)
• polohu monitorovanej plochy s ohľadom na hlavné koryto Dunaja
• stručnú charakteristika porastu, vek porastu, hlavné porastotvorné dreviny
• stručné hodnotenie roku 1999
• zhodnotenie výsledkov merania týždenných obvodových prírastkov
  (na lokalitách L-3, L-5, L-6, L-8, L-10 a L-12)
• bonitné zatriedenie podľa Keresztésiho (1978)
• zdravotný stav porastu

 6.3. Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave
       abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách v roku 1999

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné údaje o monitorovaných plochách:

V roku 1999 sa na vybraných lokalitách opäť uskutočnilo meranie obvodového prírastku stromov v týždennom intervale. Pri hodnotení týchto lokalít je uvedené stručné zhodnotenie výsledkov meraní na základe porovnania týždenných obvodových prírastkov a priebehu hladiny podzemnej vody. Grafické znázornenie kumulatívnych obvodových prírastkov podáva informáciu o náraste obvodových prírastkov za celé vegetačné obdobie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na  všetkých sledovaných lokalitách (L-3, L-5, L-6, L-8, L-10 a L-12) vývoj priebehu obvodových prírastkov odzrkadľoval nasýtenie alebo nenasýtenie pôdnej vrstvy vodou v závislosti od výšky hladiny podzemnej vody a v závislosti od jej polohy voči rozhraniu štrkovej a hlinitej vrstvy. Meranie obvodových prírastkov sa začalo v apríli a ich nárast, v rôznej intenzite v závislosti od množstva dostupnej vody v pôdnej vrstve, prebiehal až do konca septembra. Ďalšími faktormi, ktoré vplývali na veľkosť týždenných obvodových prírastkov sú zrážky a charakter počasia. Prírastky skokovitého charakteru súvisia s fyziológiou rastlín (striedanie sa fázy prípravy rastu a fázy rastu).

Lokalita č.2681, označenie L-3, LS Gabčíkovo, riečny km 1812

Plocha sa nenachádza v blízkosti starého koryta Dunaja, takže vplyv drenážneho účinku na túto plochu nie je významný. Hladina podzemnej vody pri nízkych stavoch na Dunaji poklesla.

Plocha je porastená 29-ročným porastom vŕby bielej - Salix alba, ktorý sa vyznačuje znakmi intenzívneho rastu a odolnosťou voči biotickým činiteľom. Premenu lesného typu monitorovacej plochy z chrastnicovej vŕbovej jelšiny slatinnej (zaznamenaný v roku 1992) na suchší lesný typ chrastnicová dubová jasenina potvrdzujú aj výsledky monitorovania roku 1999. Tento lesný typ vytvára prechodný lužný les. Priemerný ročný výškový prírastok stromovej vŕby si udržuje aj po kulminácii, ktorá bola medzi 20 – 24 rokom, vysoké hodnoty, tým klon v 29. roku dosiahol strednú výšku 27,9 m, strednú hrúbku 43,1. Podľa rastových tabuliek pre vŕby a pre topole (Žufa, 1958 a Mecko a kol. 1977) ide o I. relatívnu bonitnú triedu. Počet stromov na monitorovacej ploche ostáva bez zmeny.

Uvedenie VDG do prevádzky sa na vývoji základných rastových ukazovateľov výrazne neprejavil. Rozhodujúcu úlohu totiž zohráva aj kapilárny tok podzemnej vody ku koreňovému systému. Bežný ročný hrúbkový prírastok, ktorý najcitlivejšie reaguje na vlhkostné pomery v zóne koreňov má vysoké absolútne hodnoty aj po prehradení Dunaja.

Priemerná hodnota kumulovaného obvodového prírastku pozorovaných troch stromov vykazuje počas troch rokoch merania stále vyššie hodnoty. Ku kulminácii v roku 1999 došlo v prvej polovici vegetačného obdobia po záplave trvajúcej 14 dní. Vývoj obvodového prírastku sleduje s cca dvojtýždňovým sklzom priebeh hladiny podzemnej vody.

V prípade typického vŕbovo-jelšového stanovišťa ide o spoločenstvo so zvýšeným odolnostným potenciálom. Zdravotný stav týchto vŕb zostáva takmer bez zmeny. Súvisí to s priaznivým zrnitostným zložením pôdy a jej fyziologickou hĺbkou. Na vetvách a kmeňoch bol zaznamenaný ojedinelý výskyt chorôb hubového pôvodu, škody spôsobené abiotickými činiteľmi sa v roku 1999 nepozorovali. Stupeň SAO (straty asimilačných orgánov) spôsobená biotickými a abiotickými činiteľmi dosahoval iba hodnoty okolo 5%.

Lokalita č.2682, označenie L-4, LS Gabčíkovo, riečny km 1816

Plocha sa nenachádza v blízkosti starého koryta Dunaja a je od jeho účinku oddelená vedľajším ramenom, takže vplyv drenážneho účinku na túto plochu nie je významný. Je však ovplyvnená všeobecným poklesom nízkych a priemerných hladín podzemných vôd (HPV).

Porast tejto lokality je tvorený 25-ročným porastom šľachteného topoľa „Robusta“ – Populus x-euroamericana „Robusta“.

HPV má väčšiu amplitúdu pohybu medzi maximálnymi a minimálnymi hodnotami a v čase vegetačného kľudu klesá do štrkového podložia. Tento negatívny trend sa, vďaka vysokej retenčnej schopnosti pôd, na vývoji stromov doteraz výraznejšie neprejavil. V roku 1999 sa prejavil priaznivý účinok nasýtenosti pôdneho profilu vodou v jarnom období. V prípade pretrvávania doterajšieho trendu vývoja HPV je možné na lokalite očakávať negatívne zmeny v podobe postupného chradnutia až vysychania lesných porastov. Zmiernenie týchto negatívnych vplyvov by bolo možné dosiahnuť zavodnením ramennej sústavy tejto oblasti, alebo zvýšením nízkych a priemerných hladín podzemných vôd pomocou vhodne umiestnenej prehrádzky v starom koryte. V opačnom prípade je možné toto územie z lesníckeho hľadiska pokladať za potenciálne ohrozené.

Ku kulminácii priemerného ročného výškového prírastku dochádza síce medzi 10.-16. rokom, ale jeho pokles je veľmi pozvoľný a jeho hodnota aj v roku 1999 bola 1,4.

Na množstvo disponibilnej vody na transpiráciu a na zmeny zdravotného stavu šľachtených topoľov najcitlivejšie reaguje bežný ročný prírastok - BRP (výškový a hrúbkový). Rozdiely v týchto hodnotách na trvalých monitorovacích plochách pred a po prehradení nie sú štatisticky preukazné.

Zdravotný stav porastu je ovplyvnený všeobecnou precitlivenosťou topoľa „Robusta“ k hubovým chorobám, čo v roku 1999 platí pre všetky monitorovacie plochy s touto drevinou. Všeobecne jeho odolnosť voči biotickým činiteľom bola v roku 1999 nižšia, než pri topole „I-214“. Častý výskyt baktérie Erwinia cancerogena súvisí s poklesom celkovej odolnosti topoľa. Tieto symptómy sa však zaregistrovali aj na území mimo oblasti ovplyvnenej VDG, čo znamená, že pokles odolnosti nesúvisí so zmenou hydrologického režimu záujmového územia. Škody spôsobené abiotickými činiteľmi neboli v roku 1999 na žiadnej monitorovacej ploche s topoľom „Robusta“  zaregistrované.

Lokalita č. 2683, označenie L-5, LS Gabčíkovo, riečny km 1821,5

Plocha sa nachádza v tesnej blízkosti napúšťaného ramena, na vzdialenejšej strane od starého koryta Dunaja, drenážny účinok je teda na tejto ploche nevýrazný. Lesné spoločenstvá lokality ležia v oblasti s regulovateľnou HPV. Monitorovacia plocha, spolu s plochou L-6, sa javí pre vývoj stanovištných podmienok ako najpriaznivejšia.

Porast na tejto monitorovacej ploche tvorí 25-ročný lužný les s druhovou skladbou drevín: topoľ šľachtený „I-214“ – Populus I 214 100 %.

Ďalší pokles bežného ročného prírastku - BRP (výškového aj hrúbkového) porastu nebol na tejto lokalite v roku 1999 zaznamenaný, hodnoty priemerného ročného prírastku však boli v porovnaní s údajmi obdobia pred prehradením podstatnej nižšie, čo však súvisí s dosiahnutím dimenzií rubnej zrelosti.

       Hodnoty obvodového prírastku sú len o málo nižšie, než v predchádzajúcom roku. Najvyššie hodnoty dosiahli v období maximálnych zrážok, čo je zrejme prejavom chýbajúcej riadenej záplavy.

       Odolnosť topoľa na tejto monitorovacej ploche ostáva v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takmer bez zmeny.

Lokalita č. 2684, označenie L-6, LS Gabčíkovo, riečny km 1824,5

Plocha sa nachádza mimo podstatnejší vplyv drenážneho účinku starého koryta.

Na ploche sa nachádza 25-ročný porast s druhovou skladbou drevín: topoľ šľachtený „Robusta“ – Populus Robusta 100 %.

Plocha sa vyznačuje najpriaznivejším priebehom hladiny podzemných vôd. V dôsledku vysokého veku porastu však boli v roku 1999 zaznamenané nižšie hodnoty priemerného ročného prírastku (aj keď boli s ohľadom na pokročilý vek porastu stále vysoké), a boli nižšie aj hodnoty obvodového prírastku, ktoré maximálne hodnoty tiež dosahovali v čase maximálnych zrážok. Hodnoty bežného ročného prírastku však boli vysoké. Porast je zaradený do I. bonitnej triedy.

Na tejto monitorovacej ploche bola v roku 1999 zaznamenaná zvýšená precitlivenosť topoľov „Robusta“ voči hubovej chorobe spôsobenej druhom Chondroplea populea.

Lokalita č.2685, označenie L-7, LS Gabčíkovo, riečny km 1828,5

Plocha sa nachádza mimo podstatnejší vplyv drenážneho účinku starého koryta Dunaja.

Na lokalite sa v roku 1998 nachádzal 30-ročný porast topoľa „Robusta“ - Populus robusta, ktorý bol v roku 1999 vyťažený.

Lokalita č. 2686, označenie L-8, Urbariát Bodíky, riečny km 1831,5

Plocha je od starého koryta Dunaja vzdialená a chránená ramenami pred jeho drenážnym účinkom. Lesné spoločenstvo sa nachádza na území s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ktoré je od uvedenia VDG do prevádzky charakterizované miernym poklesom trendu vývoja HPV, ktorý by bolo možné v priaznivom smere ovplyvniť prehrádzkami v Dunaji a riadenými záplavami.

Na monitorovacej ploche sa nachádza 21-ročný porast s drevinnou skladbou topoľ šľachtený „Robusta“ – Populus robusta 100 %. Hodnoty priemerného ročného prírastku v roku 1999 mierne poklesli, pokles hodnôt bežného ročného prírastku však bol podstatne výraznejší.

Na monitorovacej ploche sa v roku 1999 tiež prejavil významný vplyv zrážok, ktorý bol umocnený tým, že sa hladina podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia pohybovala v štrkovom podloží. Paradoxne pôsobiace najvyššie hodnoty obvodového prírastku počas troch rokoch monitorovania boli spôsobené vykonaním prebierkového zásahu pred začiatkom vegetačnej periódy.

Lokalita č. 2687, označenie L-9, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Plocha nie je pod výraznejším vplyvom drenážneho účinku starého koryta Dunaja. Lesné spoločenstvo sa nachádza na území s regulovateľnou hladinou podzemnej vody, ktoré je od uvedenia VDG do prevádzky charakterizované miernym poklesom HPV, ktorý by bolo možné riadenými záplavami priaznivo ovplyvniť.

Porast lokality tvorí 31-ročný les s druhovou skladbou: topoľ šľachtený „I 214“ – Populus I 214 100 %.

Na základe rastových údajov je možné konštatovať, že porast stále patrí medzi naše najúrodnejšie lužné spoločenstvá. Napriek tomu však v údajoch bežných ročných prírastkov sa zaznamenal pokles, čo ale v tomto prípade súvisí s dosiahnutím rubnej zrelosti porastu.

Odolnosť topoľa „I-214“, ktorý patrí medzi najnáročnejšie klony na disponibilnú vodu na evapotranspiráciu, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ostáva takmer bez zmeny. Na tejto ploche sa síce pozoroval mierny výskyt choroby hnedého miazgotoku (ktorú spôsobuje baktéria Erwinia cancerogena), ale rany sa na kmeňoch pomerne rýchlo zavalili. Bol zaznamenaný aj mierny vzostup technického škodcu dreva Saperda carcharias, čo pravdepodobne súvisí s absenciou pravidelných záplav na začiatku vegetačného obdobia. Celkovú odolnosť topoľa „I-214“ však potvrdzuje aj nízka hodnota stupňa SAO.

Lokalita č. 2688, označenie L-10, Urbariát Bodíky, riečny km 1830

Plocha sa nachádza približne vo vzdialenosti 100 m od starého koryta Dunaja a preto je vplyv drenážneho účinku na túto monitorovaciu plochu významný. Kolísanie hladiny podzemnej vody je najsilnejšie ovplyvnené prietokom v starom koryte. V roku 1999 bola trvalo zaklesnutá do štrkového podložia. Mocnosť pôdneho profilu a jeho priaznivé zrnitostné zloženie však pri vhodnom rozdelení zrážok pred a počas vegetačného obdobia zabezpečujú vhodné stanovištné podmienky aj pre tento, na vodu náročný, klon.

Nachádza sa tu 21-ročný porast s druhovou skladbou drevín: topoľ šľachtený „I 214“ – Populus I 214 100 %. V dôsledku dosiahnutia dimenzií rubnej zrelosti porastu boli hodnoty bežných ročných prírastkov pomerne nízke, mierny pokles sa zaznamenal aj v hodnotách priemerných ročných prírastkov. Dosiahnutá hodnota kumulovaného obvodového prírastku je však v roku 1999 stále veľmi vysoká, čo tiež súvisí aj s vekom porastu – nástup kulminácie. Porast patrí do I. bonitnej triedy.

Odolnosť topoľa na tejto monitorovacej ploche v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ostáva takmer bez zmeny.

Lokalita č. 2689, označenie L-11, Urbariát Holice, riečny km 1834,5

Plocha sa nachádza približne 200 m od starého koryta Dunaja, takže jeho vplyv drenážneho účinku sa na tejto ploche výrazne prejavuje.

Na lokalite sa v roku 1998 nachádzal 39-ročný porast s druhovou skladbou drevín: topoľ šľachtený „Robusta" – Populus robusta 70 % a jelša lepkavá – Alnus glutinosa 30 %. Keďže porast dosiahol štádium rubnej a fyzickej zrelosti, bol v roku 1999 vyťažený.

Lokalita č. 3800, označenie L-11a, Urbariát Holice, riečny km 1835

Z dôvodu vysokého veku bola vyťažená lokalita č. 2689 (L-11) v priebehu roka 1999 nahradená novou (L-11a), s trojročným porastom topoľa „Pannonia“. Porast reprezentuje lesný typ žihľavová brestová jasenina s topoľom. Štrková vrstva sa na tejto lokalite nachádza v hĺbke 1.45 m. Tento klon topoľa sa vyznačuje znakmi rezistencie. Na lokalite sa uskutočnili základné merania, včítane analýzy pôdneho profilu.

Lokalita č. 2690, označenie L-12, Urbariát Holice, riečny km 1838

Na monitorovacej ploche sa drenážny účinok starého koryta Dunaja výrazne neprejavuje. Patrí však v súčasnosti medzi plochy s najnepriaznivejšími stanovištnými podmienkami. Vzhľadom na malú fyziologickú hĺbku pôdy a jej nepriaznivé zrnitostné zloženie, hladina podzemnej vody nie je počas vegetačného obdobia v kontakte s pôdnou vrstvou. Oblasť je teda možné považovať za ohrozenú, so zlepšením resp. udržaním súčasných stanovištných podmienok by bolo možné počítať v prípade vykonaní riadených záplav dvakrát počas vegetačného obdobia, resp. prehrádzkou v starom koryte Dunaja.

Na lokalite sa nachádza 27-ročný porast s druhovou skladbou drevín: topoľ šľachtený „I-214“ – Populus I 214 100 %. Na monitorovacej ploche pokračuje veľmi intenzívny výškový rast aj napriek tomu, že bol zaznamenaný presun o jeden stupeň k suchšiemu lesnému typu a porast je vysokého veku.

Maximálne hodnoty obvodových prírastkov boli zaznamenané v prvej polovici vegetačného obdobia, keď bola v pôde dostatočná zásoba vody. Porast patrí do I. bonitnej triedy.

V roku 1999 sa v tomto poraste pozoroval nevýrazný vzostup technického škodcu Saperda carcharias, čo pravdepodobne súvisí s absenciou pravidelných záplav. Celkovú odolnosť tohto klonu však potvrdzuje aj nízka hodnota SAO (nízky stupeň straty asimilačných orgánov).

Monitorovacia plocha však bola v roku 1999 z monitorovania vyradená, pretože v dôsledku veternej kalamity sa výrazne znížil počet stromov.

Lokalita č. 3801, označenie L-12a, Urbariát Holice, riečny km 1837

V priebehu roka 1999 bola monitorovacia plocha č. 2690 (L-12) nahradená novou monitorovacou lokalitou č. 3801 (L-12a). Bola vykonaná základná analýza pôdneho profilu, štrková vrstva sa nachádza v hĺbke 1,8 m. Nová lokalita je reprezentovaná lesným typom žihľavová brestová jasenina s topoľom, avšak v dôsledku nesprávnej výsadby bude potrebné výsadbu stromov zopakovať.

Lokalita č. 3802, označenie L-25, Urbariát Medveďov, riečny km 1806

V roku 1999 bola pod vyústením odpadového kanála, za účelom sledovania vývoja stanovištných podmienok pod VDG, v oblasti Medveďova založená nová lesnícka monitorovacia plocha s označením L-25, kde rozhranie štrkov a hlín nebolo zistené ani v 6 metrovej hĺbke. Na ploche je porast päťročného topoľa „Pannónia“, ktorý prevažne patrí do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch. Šľachtený druh topoľa „Pannónia“ sa vyznačuje znakmi rezistencie.

Lokalita č. 3803, označenie L-26, Urbariát Kľúčovec, riečny km 1803

Monitorovacia plocha L-26 bola tiež založená v roku 1999, pod vyústením odpadového kanála za účelom sledovania vývoja stanovištných podmienok pod VDG. Štrková vrstva ani na tejto lokalite nebola do 6 metrovej hĺbky zistená. Na ploche sa nachádza trojročný porast topoľa „Gigant“ a územie bolo zaradené do lesného typu chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch.

Na nových plochách L-25 a L-26 boli v roku 1999 založené sondy na meranie hladiny podzemnej vody, vykonala sa fixácia plôch aj stromov a základné biometrické merania.

6.4.  Zhodnotenie zdravotného stavu lesov na základe leteckého snímkovania

22. augusta 1999 sa uskutočnilo letecké snímkovanie územia ovplyvneného VD Gabčíkovo, s cieľom plošného vyhodnotenia zdravotného stavu lesných porastov. Bolo zosnímaných 108 snímok na spektrozonálny farebný infračervený film IRC 2443 Kodak, pričom snímaná plocha mala rozlohu cca 10 000 ha a zahŕňala staré koryto Dunaja s časťou ramennej sústavy na slovenskej a maďarskej strane s príslušným lužným lesom. Interpretácia snímok sa vykonala metódou kombinácie digitálneho a vizuálneho hodnotenia na báze dvojfázového regresného štatistického výberu.

6.4.1. Kvantifikácia zdravotného stavu lesných porastov v záujmovom území

Použitý farebný spektrozonálny film spoľahlivo zaznamenáva rozdiely v odraze elektromagnetického žiarenia od vegetácie v závislosti od jej zdravotného stavu. Táto schopnosť je daná senzibilizáciou troch vrstiev filmu v spektrálnych pásmach: zelenom, červenom a infračervenom. Ak majú lesné dreviny pre svoj rast optimálne podmienky, majú aj zdravý asimilačný aparát, ktorý pre fotosyntetickú asimiláciu absorbuje podstatnú časť dopadajúceho žiarenia. Menšia odrazená časť žiarenia vytvára na filme tmavší tón červenej farby. Opačným, krajným prípadom je odraznosť žiarenia od neasimilujúcich alebo len obmedzene asimilujúcich objektov. Napr. odlesnené plochy s piesočnatým povrchom odrážajú takmer všetko žiarenie. Preto sa takéto plochy javia na snímke ako biele. Z uvedeného vyplýva, že nositeľom informácie o zdravotnom stave lesných porastov a jeho zmenách je intenzita odraznosti elektromagnetického žiarenia, čo sa dá z leteckých snímok ľahko kvantifikovať. Treba však zdôrazniť, že rozdiely odraznosti žiarenia spočívajú aj v biologickom type vegetácie ako je napr. druh dreviny. Príkladom tohoto javu je odlišná odraznosť topoľových porastov oproti vŕbovým. Vŕba odráža žiarenie omnoho intenzívnejšie ako topoľ, preto sa javí na snímkach takýto porast so svetloružovými korunami. Ak by sme tento úkaz zanedbali, považovali by sme uvedené porasty za veľmi poškodené. Ďalšími dôležitými vplyvmi, ktoré treba brať do úvahy pri hodnotení zdravotného stavu lesa sú vek a zakmenenie stromov. Syntéza všetkých uvedených faktorov pri kvantifikácii zdravotného stavu lesa je veľmi zložitý proces, v ktorom nikdy nesmú chýbať znalosti z fotointerpretácie charakteristík lesných porastov a biometrie lesa.

6.4.2. Postup pri hodnotení zdravotného stavu lesa a výsledky

Po úprave a polohovom zjednotení snímok bola vytvorená ich mozaika z celého územia, ktorá pozostáva z troch RGB kanálov. Na týchto troch kanáloch bola vykonaná klasifikácia obrazu metódou maximálnej pravdepodobnosti.

Metóda maximálnej pravdepodobnosti je jednou z najbežnejšie využívaných metód sledovanej klasifikácie v oblasti diaľkového prieskumu Zeme. Jej matematickým základom je diskriminačná analýza s aplikovaním Bayesovho teorému pri procese určenia prahu medzi jednotlivými kategóriami.

Dominantným ukazovateľom pre vyjadrenie zdravotného stavu porastov je defoliácia drevín. Efektívnou metódou pre stanovenie poškodenia olistenia je využitie dvojfázového výberu. Navrhovaný postup vychádza z teoretických a praktických prác autorov Šmelko (1985) a Scheer (1995). V prvej fáze sme využili mozaiku leteckých snímok. Najskôr sme vytvorili masku lesa odfiltrovaním všetkých nelesných kategórií. Následne boli vypočítané priemerné hodnoty jasu lesných porastov pre jednotlivé RGB kanály podľa jednotlivých JPRL (jednotka priestorového rozdelenia lesa), pričom pri výpočte sa do úvahy brali len pixely klasifikované ako les.

Podstatou druhej fázy je zistenie zdravotného stavu porastu presnejšie, napr. terestrickými metódami alebo vizuálnou interpretáciou leteckých snímok. Na základe údajov 1. a 2. fázy sa odvodí regresný model, pomocou ktorého sa spresní odhad zdravotný stav porastu z 1.fázy. Pri vyhodnotení snímok z roku 1999 bola defoliácia v druhej fáze vizuálne na stereokomparátore vyhodnotená v 53 porastoch. Následne bola vypočítaná priemerná defoliácia porastu. Vzhľadom na absenciu stromov s defoliáciou vyššou ako 50%, boli tieto vyhľadané a identifikované na mozaike snímok. Následne boli pre ne vypočítané spektrálne charakteristiky hodnôt jasu, podobne ako pre porasty.

Priemerná defoliácia porastov celého záujmového územia v roku 1996 bola na základe údajov leteckého snímkovania 16.9 %. Hodnota je vypočítaná ako vážený aritmetický priemer defoliácií v jednotlivých porastoch, kde váhou je výmera hodnotenej plochy v rámci porastu. Priemerná defoliácia porastov celého záujmového územia v roku 1999 je 13.2 %.

Prehľadné informácie o zdravotnom stave lesov na vybranom území ovplyvnenom VD Gabčíkovo v roku 1996 a 1999 sú dané v tabuľkách č.1 a 2. Zvolená stupnica vychádza z klasifikácie používanej v rámci programu ICP Forests pre vyjadrenie priemernej defoliácie na monitorovacích plochách. Z porovnania výsledkov získaných pri snímkovaní v roku 1996 a 1999 je možné usudzovať na trend.

Z tabuliek č. 1 a 2 vyplýva, že v roku 1996 bolo v kategórii porastov zdravých resp. v kategórii porastov zdravých s prvými príznakmi poškodenia 61.2% porastov. V roku 1999 až 73.5%. V roku 1996 bolo 33.5% porastov slabo poškodených, v roku 1999 klesol počet slabo poškodených porastov na 22.0%. Počet stredne poškodených porastov sa výrazne nezmenil a bol 5.3% v roku 1996, resp. 4.1% v roku 1999. Porasty silne poškodené sa vôbec v záujmovom území nevyskytujú. Z hodnotenia boli vylúčené porasty, kde boli hodnoty jasu ovplyvnené z dôvodu oblačnosti resp. tieňov z oblakov a porasty, ktoré boli na snímkach zachytené len čiastočne. Taktiež neboli hodnotené rúbaniská a novozaložené, ešte nezapojené porasty: v mapovej kompozícii zdravotného stavu lesných porastov sú zobrazené ako rúbanisko.

Tabuľka č. 1. Hodnotenie zdravotného stavu lesných porastov záujmového územia
                      pre rok 1996 (Obr. 6-7a-c)

Tabuľka č. 2. Hodnotenie poškodenia lesných porastov záujmového územia
                      pre rok 1999 (Obr. 6-8a-c)

Na základe vizuálneho posúdenia priestorového výskytu poškodených porastov, možno konštatovať, že ich väčšia časť sa nachádza v hornej časti záujmového územia (po obec Bodíky).

Tabuľka č. 3. Presun porastov v rámci defoliačných tried medzi rokmi 1996 a 1999

Tabuľka 3. dokumentuje presun porastov medzi jednotlivými defoliačnými triedami medzi rokmi 1996 a 1999. 177 (28.6%) porastov nezmenilo svoj zdravotný stav a ostalo v tej istej defoliačnej triede (číselne sú vyjadrené na uhlopriečke tabuľky). 166 (26.9%) porastov svoj zdravotný stav zhoršilo. 275 (44.5%) porastov svoj zdravotný stav zlepšilo. Porovnané mohli byť len porasty, v ktorých bol hodnotený zdravotný stav v obidvoch rokoch.

Celkovo možno konštatovať, že zdravotný stav porastov v študovanom území za rok 1999 je veľmi dobrý. Niet pochýb o tom, že by taký citlivý indikátor ako je defoliácia zaznamenal akýkoľvek škodlivý vplyv na lesný ekosystém. Priemerné hodnoty defoliácie tak v roku 1996 ako aj v roku 1999 sú v porovnaní s celoslovenským priemerom defoliácie listnatých drevín nižšie (o 8%), čo poukazuje na vhodné prírodné a stanovištné pomery záujmového územia.

6.4.3. Spracovanie výstupov leteckého snímkovania

Na základe výsledkov leteckého snímkovania boli vyhotovené databázové výstupy a mapové výstupy (Obr. 6-7a-c, 6-8a-c). Mapová zostava zdravotného stavu lesných porastov bola vytvorená v mierke 1:20000. Pozostáva z kladu 3 listov. Kompozícia je georeferencovaná v systéme JTSK. Na podkladovej lesníckej porastovej nekolorovanej mape s líniami ciest, prehrádzok a sídlami sú zobrazené nasledovné vrstvy : zdravotný stav podľa JPRL, hranice a označenie  JPRL, poloha TMP, pôvodné koryto Dunaja a koryto Dunaja ku dňu 22.8.1999 resp. k 10.8.1996.

6.5. Záver

Lesné spoločenstvá sú v záujmovej oblasti tvorené najprodukčnejšími porastami mäkkých rýchlorastúcich drevín. Vzhľadom na ich vysokú náročnosť na vodu, ich existencia a produkcia je okrem zdravotného stavu prísne podmienená aj prísunom potrebného množstva vody z podzemnej vody, nakoľko zrážkové úhrny vegetačného obdobia nepokrývajú ich spotrebu.

Výstavbou VDG boli uvedené spoločenstvá považované za veľmi ohrozené, vybudovaním nápustného objektu pri Dobrohošti a línií prehrádzok v ramennej sústave sa však inundačné územie rozdelilo na časť s umelo regulovateľnou výškou hladiny podzemnej vody (monitorovacie plochy L-5 – L-12), kde z hľadiska vývoja hladiny podzemnej vody pretrváva priaznivejšia situácia, a časť s neregulovateľnou HPV (monitorovacie plochy L-3 a L-4), kde po uvedení VDG do prevádzky bol zaznamenaný pokles nízkych a priemerných hladín podzemných vôd.

Vývoj lesných spoločenstiev prebiehal v roku 1999 podľa platných prírodných zákonitostí definovaných lesnými, resp. hospodárskymi súbormi lesných typov. Podstatnejšie zmeny sa zaregistrovali len v príbrežnom páse popri koryte Dunaja, resp. na lokalitách s porastom vysokého veku. Porasty na všetkých monitorovacích plochách patria do I. bonitnej triedy.

Zvýšenú pozornosť bude potrebné naďalej venovať zastúpeniu jednotlivých druhov bylinného porastu a ich vitalite a bude potrebné pokračovať aj v analýze dostupných živín v pôdnych vrstvách.

Vhodným ukazovateľom pre určenie zdravotného stavu lesných porastov je hodnota defoliácie. Na základe výsledkov leteckého snímkovania porastov je možné konštatovať, že priemerná defoliácia porastov celého záujmového územia vykazovala v roku 1999 nižšie hodnoty (13.2 %), než v roku 1996 (16.9%). Zdravotný stav lesných porastov je teda v ovplyvnenej oblasti VDG veľmi dobrý.

Obr. 6 Rozmiestnenie monitorovacích plôch pre monitoring lesa		Obr. 6-1a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-1b Týždenný obvodový prírastok
Obr. 6-2a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-2b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-3a Kumulatívny obvodový prírastok
Obr. 6-3b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-4a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-4b Týždenný obvodový prírastok
Obr. 6-5a Kumulatívny obvodový prírastok		Obr. 6-5b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-6a Kumulatívny obvodový prírastok
Obr. 6-6b Týždenný obvodový prírastok		Obr. 6-7a Mapa zdravotného stavu lesných porastov		Obr. 6-7b Mapa zdravotného stavu lesných porastov
Obr. 6-7c Mapa zdravotného stavu lesných porastov		Obr. 6-8a Mapa zdravotného stavu lesných porastov		Obr. 6-8b Mapa zdravotného stavu lesných porastov
Obr. 6-8c Mapa zdravotného stavu lesných porastov