5. Pôdna vlhkosť

5.1.  Metodika zberu dát

Aj v roku 1999 sa meranie pôdnej vlhkosti uskutočňovalo neutrónovou sondou. Merania boli vykonávané na špeciálne vybudovaných pozorovacích objektoch po 10 cm až do predpísanej hĺbky, resp. po hladinu podzemnej vody podľa schválenej metodiky. Pozorovania boli vykonávané v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov boli zaradené objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny "Biota" (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny "Les" (10 objektov), garantom ktorej je Lesnícky výskumný ústav Zvolen, výskumná stanica Gabčíkovo (LVÚ) (obr. 5).

5.2.  Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli v zmysle "Dohody" a "Štatútu" tabuľkovo a graficky spracované. Vypracované grafy a tabuľky sú uvedené v prílohách (Prílohy 1 a 2). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 1999, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Ako grafické prílohy boli opäť použité dva typy grafov (Príloha 2):

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala iba v prípade minimálne štyroch meraní.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-1999. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom všetky hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Hnedá farba znamená nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená predstavuje dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, modrá znamená vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a fialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite. Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:                   2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:            2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

5.3.  Hodnotenie monitorovaných lokalít

Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na hodnotení údajov nameraných v roku 1999. Charakteristika lokality a vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobné hodnotenie predchádzajúceho obdobia je uvedené v predchádzajúcich Národných ročných správach z monitoringu prírodného prostredia.

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1840. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený na povrchu prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0.2 m (123.5 m n. m.), do hĺbky cca 1.2 m (122.5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody nedostatočné. Napriek miernemu zvýšeniu hladiny podzemnej vody po vybudovaní dnovej prehrádzky v roku 1995 sa vlhkostné pomery lokality v podstate nezmenili, pretože sa hladina podzemnej vody stále pohybuje v štrkopieskoch. K zvýšeniu vlhkosti dochádza len vplyvom pomerne výdatných zrážok (ako napr. v období november 1994 až máj 1995, v období február až apríl 1996 a v období marec-apríl 1997).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, čo dokazuje, že je vo veľkej miere závislý na klimatických pomeroch v oblasti, a to predovšetkým od zrážok a teploty. Podzemná voda sa na dotácii tejto vrstvy v minulosti podieľala iba za extrémne vysokých stavov. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0 - 100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až marec. Štatistické hodnoty v roku 1999 sú čiastočne ovplyvnené chýbajúcimi meraniami začiatkom roka, ale aj napriek tomu je možné tvrdiť, že minimálna priemerná hodnota je najnižšia za celé hodnotené obdobie (t.j. od roku 1992). Po nástupe vegetácie pôdna vlhkosť klesala a najnižšie hodnoty dosiahla v mesiacoch september a október. Koncom roka sa vplyvom zrážok pôdna vlhkosť začala dopĺňať. Minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 1999 bola 7.16 objemových %, maximálna 23.75 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti vyrovnanejší, menej závislý na krátkodobých zrážkových alebo teplotných extrémoch. Po uvedení vodného diela do prevádzky nastal v tejto oblasti pokles už i tak zaklesnutej hladiny podzemnej vody. Tento pokles spôsobil to, že hladina podzemnej vody stratila aj kapilárny kontakt s pôdnym profilom a k dotácii pôdneho profilu od hladiny podzemnej vody vôbec nedochádza. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 12.54 objemových % (opäť najnižšia hodnota za celé hodnotené obdobie), maximálna 22.06 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1.5  až 2 m. Najintenzívnejší je tento vplyv do hĺbky cca 0.7 až 0.8 m, kde sa nedostatok vlahy prejavuje v mesiacoch máj až október. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 0.8 až 1.5 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne vyznieva a uplatňuje sa už vplyv hladiny podzemnej vody hlavne kapilárnym vzlínaním. Naviac je z obrázka zrejmé, že v hĺbke 1.5 m prebieha ostrá litologická hranica. Priebeh hladiny podzemnej vody v roku 1999 odrážal režim prietokov v starom koryte Dunaja. Z obrázka je zrejmé, že zmena prietoku z 250 na 600 m³ s^-1 v podzemnej vode znamená stúpnutie hladiny o cca 80 cm.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený na povrchu hlinou do hĺbky cca 0.4 m (118.9 m n. m.), do hĺbky cca 3.65 m (115.65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 1977 sa do prehradenia Dunaja pohybovala prevažne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3.65 m a hladina podzemnej vody sa väčšinou pohybovala v jeho dolnej polovici, maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 2 až 2.5 m pod terénom. Keďže sa v roku 1999 umelá záplava neuskutočnila, pôdna vlhkosť v čase vegetačného obdobia nebola doplnená.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Minimálne hodnoty sú viazané na nižšie stavy hladiny podzemnej vody a pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá na hladine podzemnej vody. Podzemná voda sa teda na dotácii tejto vrstvy podieľa významnou mierou, avšak vzhľadom na jej hĺbku spôsobuje značnú rozkolísanosť hodnôt pôdnej vlhkosti. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0 - 100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl v závislosti na výške hladiny podzemnej vody a zrážok. V roku 1999 pôdna vlhkosť dosiahla najnižšie hodnoty v mesiacoch september a október. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 22.44 objemových %, maximálna 30.29 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti taktiež závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 31.81 objemových %, maximálna 35.83 objemových %. Priebeh pôdnej vlhkosti v tomto hĺbkovom intervale bol v roku 1999 s postupným klesaním hodnôt koncom roka.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu je vplyv klimatických pomerov menej výrazný. Avšak jeho vývoj poukazuje na to, že sa lokalita i pred prehradením postupne vysušovala. Po prehradení, v dôsledku poklesu hladiny podzemnej vody a aj v dôsledku poklesu amplitúdy kolísania hladiny podzemnej vody je tento proces výraznejší. Vplyv klimatických pomerov je zreteľný do hĺbky cca 0.7 až 0.8 m. Naviac je tento vplyv zvýraznený hrubozrnnejšími štrkopiesčitými polohami v hĺbke 0.4 až 0.8 m a 1.3 až 1.5 m, ktoré pri nižšej hladine podzemnej vody pred i po prehradení nesprostredkovali prienik kapilárnej vody do vyšších vrstiev. Nedostatok vlahy sa v roku 1999 najviac prejavil v mesiacoch august až október. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3.2 m nižšie.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3.0 m (114.4 m n. m.), do hĺbky cca 4.6 m (111.8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybovali cca o 1 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody bol o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v ramennej sústave.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti iba mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Určitá rozkolísanosť zrejme súvisí s klimatickými pomermi, resp. evapotranspiráciou. Pôdna vlhkosť na tejto lokalite je výlučne závislá na hladine podzemnej vody. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 43.85 objemových %, maximálna 50.74 objemových %. Hodnoty pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0 - 100 cm pohybujú blízko hodnoty nasýtenia.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa pohybujú na úrovni nasýtenia. Minimálne a maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli pred i po uvedení vodného diela do prevádzky veľmi vyrovnané. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 44.42 objemových %, maximálna 46.01 objemových %. Tieto hodnoty reprezentujú prakticky nasýtené prostredie.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu je na tejto lokalite vplyv klimatických pomerov veľmi málo badateľný. Iba extrémne suché obdobie, ako napr. koniec leta 1992 pred prehradením, ovplyvnil pôdnu vlhkosť cca do hĺbky 0.5 až 0.9 m. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4.6 m nižšie. V rokoch 1995 až 1999 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov, ktorá je približne v hĺbke 4.6 m. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0.6 m (114.34 m n. m.), do hĺbky cca 2.15 m (112.79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti to potvrdzujú, a ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších stavov. Pri porovnaní priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky aj napriek nedostatočnému počtu meraní sa dá usúdiť, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu hladiny, najmä priemernej a minimálne hladiny. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch dochádza k zatopeniu monitorovaného územia.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá a maximá sa viažu na minimá a maximá priebehu hladiny podzemnej vody. Pôdna vlhkosť na tejto lokalite je veľmi závislá na hladine podzemnej vody. Po prehradení Dunaja a uvedení vodného diela do prevádzky hodnoty pôdnej vlhkosti trochu poklesli. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 12.67 objemových %, maximálna 42.18 objemových %, pričom maximálna hodnota je najvyššia za celé sledované obdobie. Vývoj obsahu pôdnej vlhkosti na tejto lokalite jasne dokumentuje vysokú závislosť lokality od dotácie z podzemnej vody.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti taktiež značne rozkolísaný. Dôvodom je to, že hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu, pričom pri dotyku hladiny podzemnej vody s pôdnym profilom sa hodnoty pôdnej vlhkosti pohybujú na úrovni nasýtenia. Na tvorbe pôdnej vlhkosti sa v tejto lokalite zúčastňujú aj zrážky, najmä v zimných mesiacoch. Je to vidno na stúpaní hodnoty pôdnej vlhkosti i v období, keď sa hladina podzemnej vody nachádza dlhšiu dobu pod rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu, ako v období pred prehradením, tak aj po ňom. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 9.5 objemových %, maximálna 41.07 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu je vplyv klimatických pomerov zreteľný do hĺbky cca 0.6 m. Aj tento najvrchnejší horizont je však dotovaný podzemnou vodou a to vždy v čase zvýšených prietokov na Dunaji. V hĺbke 0.6 až 1.0 m vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva a uplatňuje sa už vplyv hladiny podzemnej vody. Vrstva v hĺbke 1.0 až 2.2 m je zrejme tvorená jemnozrnnejším piesčitým materiálom. Pretože pod touto vrstvou sa nachádza vrstva tvorená štrkom, prejavuje sa tu tzv. kapilárna bariéra. V rokoch 1995 až 1998, ako aj v roku 1999 bola táto vrstva niekoľkokrát pod hladinou podzemnej vody, čo sa prejavilo na zvýšených hodnotách pôdnej vlhkosti najmä v prvej polovici roka.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a jeho mŕtvym ramenom. Podľa uskutočnených zrnitostných rozborov a podľa karotážnych meraní je pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0.3 m (112.3 m n. m.), do hĺbky cca 3.55 m (109.08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa hladina podzemnej vody pohybovala okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu. Avšak vzhľadom na značnú mocnosť pôdneho profilu (cca 3.55 m) sa skutočnosť, že sa hladina podzemnej vody nachádza takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu neprejavuje tak významne. Zásobovanie pôdneho profilu vodou v tejto lokalite je závislé ako na hladine podzemnej vody, tak aj na zrážkach a to hlavne v zimnom období. Toto tvrdenie dokazujú obrázky znázorňujúce priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0 - 100 cm a 110 - 200 cm.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti v období pred uvedením vodného diela do prevádzky značne rozkolísaný, pričom sa minimá viažu na vegetačné obdobie, resp. jeho koniec a maximá na vysoké stavy hladiny podzemnej vody, resp. dotáciu zo zrážok v zimnom období. Po prehradení Dunaja a uvedení vodného diela do prevádzky hodnoty pôdnej vlhkosti mierne vzrástli. Naďalej je však priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný a maximá sa opäť viažu na vysoké stavy hladiny podzemnej vody. Pôdny profil je v zimnom období dotovaný zrážkami, po nástupe vegetácie dochádza ku klesaniu hodnôt pôdnej vlhkosti, pričom minimá sa vyskytujú koncom vegetačného obdobia, aj napriek nepravidelnej dotácii podzemnou vodou počas krátkodobých vysokých stavov. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 8.83 objemových %, maximálna 24.01 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti taktiež značne rozkolísaný. Dôvodom je to, že hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania štrkopieskov a pôdneho profilu alebo tesne nad ním (po spustení vodného diela do prevádzky). Priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti však viac odráža režim hladiny podzemnej vody v danej lokalite a nie je tak závislý na zrážkach a evapotranspirácii. Po uvedení vodného diela do prevádzky majú hodnoty pôdnej vlhkosti podobný priebeh ako pred ním. V roku 1999 bola minimálna priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 17.6 objemových %, maximálna 31.35 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1.0 m. Nedostatok vlahy sa najviac prejavuje v mesiacoch júl až október. Dotácia tejto vrchnej vrstvy prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1.0 až 2.3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1.5 do 1.8 m. Vrstva od 2.3 m do 3.5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1.5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3.5 m nižšie. V roku 1999 v dôsledku nedostatočnej dotácie pôdneho profilu koncom roka sa vlhkostné pomery zhoršili a došlo k čiastočnému presušeniu lokality.

Monitorovacie objekty č. 2716 - 2718

Objekty č. 2716 - 2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti na lokalitách od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je vyrovnaný bez väčších výkyvov. V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty v závislosti od klimatický pomerov trochu rozkolísanejšie. V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú pomerne vyrovnané. Hodnoty minimálnych a maximálnych priemerných pôdnych vlhkostí v roku 1999 uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Priebeh pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2717 a 2718 v roku 1999 ukazuje mierne stúpajúci trend. Minimá aj maximá sú takmer vo všetkých prípadoch najvyššie za sledované obdobie, aj keď rozdiely sú len minimálne.

Monitorovacie objekty č. 2716 - 2764

Objekty č. 2755-2764 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2760, 2762 a 2764 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2758 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Hodnoty minimálnych a maximálnych priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 1999 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Maximálne priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalite č. 2755 a 2756 sú najvyššie za sledované obdobie, čo súvisí s dlhotrvajúcimi vysokými prietokmi v máji 1999. J však potrebné upozorniť na prudký pokles pôdnej vlhkosti trvajúci od júna do októbra, čo je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2757 a 2758 sa pohybovali v rámci hodnôt predchádzajúcich rokov a zdá sa, že vlhkostný režim sa tu už stabilizoval. Na ostatných lokalitách (2759-2764) sa výrazne prejavilo neuskutočnenie záplavy v priebehu roka 1999. Hodnoty pôdnej vlhkosti od júna do októbra sústavne klesali a na niektorých lokalitách, najmä v hĺbkovom intervale 100-200 cm dosiahli minimálne hodnoty.

Priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti najmä na lokalitách nachádzajúcich sa v inundácii v oblasti od Bodíkov po Dobrohošť dokumentuje nevyhnutnosť uskutočňovania umelých záplav, pomocou ktorých sa významne dá ovplyvniť vlhkostný režim na väčšine územia v oblasti inundácie.

Obr. 5 Sieť pozorovacích objektovpre sledovanie pôdnej vlhkosti		Obr. 5-1a Monitoring pôdnej vlhkosti		Obr. 5-1b Pôdna vlhkosť
Obr. 5-2a Monitoring pôdnej vlhkosti		Obr. 5-2b Pôdna vlhkosť		Obr. 5-3a Monitoring pôdnej vlhkosti
Obr. 5-3b Pôdna vlhkosť		Obr. 5-4a Monitoring pôdnej vlhkosti		Obr. 5-4b Pôdna vlhkosť
Obr. 5-5a Monitoring pôdnej vlhkosti		Obr. 5-5b Pôdna vlhkosť