4. Podzemná voda - kvalita

4.1.  Metodika zberu dát

Pre účel spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje organizácií Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZsVaK) a Vodární a kanalizácií Bratislava (VaK). Objekty vodární, okrem pozorovacieho vrtu č. 87, sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ sú pozorovacie vrty. Studne vzorkované organizáciami VaK a SHMÚ sa sledujú štvrťročne. Studne vzorkované ZsVaK sa okrem Vojky (467) a Bodíkov (485) sledujú v mesačných intervaloch (obr. 4).

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂
         Na⁺ , K⁺ , Ca²⁺ , Mg²⁺ , Mn, Fe, NH₄⁺
         HCO₃^- , Cl^- , SO₄^2- , NO₃^- , NO₂^- , PO₄^3-
         CHSK_Mn, TOC, SiO₂

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZsVaK Bratislava, VaK Bratislava a LABEX a.s. Analytické postupy uvedené v novelizovanej norme (júl 1998) STN 75 7111 vychádzajú z normy STN 830520, Fyzikálno-chemický rozbor pitnej vody, prípadne z STN ISO, STN EN, ISO, EN ISO a iných odporúčaných noriem. Odporúčané normy sú presne uvedené v Prílohe D normy STN 75 7111.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

SHMÚ

V teréne sú stanovované teplota vody, pH, merná vodivosť pri teplote vody T, merná vodivosť pri T = 25°C, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia, KNK_4.5 a ZNK_8.3. Celková alkalita a acidita je stanovená titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody sú odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpá sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie) je umiestnené pod hladinou podzemnej vody a slúži na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni; druhé (ponorné) slúži na simultánny odber vzorky z filtra z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixujú na základe požiadaviek laboratória. Vzorka je transportovaná v chladničke a dopravená do laboratória do 24 hodín.

ZsVaK, VaK

Vzorka sa odoberá z vodárenských objektov z odberného kohúta. V teréne sa elektrometricky stanovujú ukazovatele teplota vody, merná vodivosť, pH a rozpustený kyslík datasondou H-20G. Vzorka sa pri zjavnom znečistení (napr. skorodovaným materiálom vrtu) filtruje. Fixuje sa iba vzorka na stanovenie železa, s použitím HNO₃. Vzorky sú analyzované v laboratóriu do 24 hodín.

4.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Po dohode s maďarskou stranou sa za hydrologický rok 1999 hodnotia ukazovatele kvality podzemných vôd na všetkých objektoch vymieňaných v rámci Dohody. Hodnoteným obdobím je 8 ročné obdobie od 1.10.1992 do 31.10.1999. Hodnotenie je rozdelené na základné fyzikálno-chemické ukazovatele, katióny, anióny, nutrienty spolu so železom a mangánom a ukazovatele kyslíkového režimu. Kvôli veľkému rozsahu spracovaných objektov a kvôli prehľadnosti je hodnotenie urobené súhrnne a v tabuľkách podľa vyššie uvedených skupín. V tabuľkách je uvedený interval kolísania hodnôt spolu s časovým obdobím, pričom ak časové obdobie uvedené nie je interval sa vzťahuje na celé 8 ročné obdobie. Ak hodnoty kolíšu okolo určitej hodnoty používa sa znak ~ , s prípadnou poznámkou uvedenou v zátvorkách o extrémnych hodnotách, ktoré sa vyskytli. Pokiaľ boli zaznamenané vzostupné resp. zostupné trendy počas sledovaného obdobia sú v tabuľke slovne popísané. Ak sa počas sledovaného obdobia zmenila koncentrácia jednotlivých ukazovateľov je uvedené obdobie a k tomu interval, v ktorom sa hodnoty pohybovali. Ak hodnoty v uvedenom intervale veľmi kolísali je pred intervalom uvedená poznámka rozkolísané resp. výrazné kolísanie. Často sa hodnoty pohybovali pod detekčný limit (uvedené skratkou det. lim.). Merané ukazovatele pre všetky objekty sú graficky spracované. Grafické spracovanie jednotlivých ukazovateľov je uvedené v prílohe Národnej správy. Označenie jednotlivých grafov uvádza nasledujúca tabuľka. V prílohe sú taktiež uvedené v tabuľkovom tvare merané ukazovatele na jednotlivých objektoch za hydrologický rok 1999.

Nasledujúca tabuľka uvádza limity klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu, upravené podľa STN 75 7111 (kurzíva):

IH – indikačná hodnota             OH – odporúčaná hodnota,
MH – medzná hodnota NMH – najvyššia medzná hodnota

4.3.  Hodnotenie kvality podzemných vôd

 4.3.1. Súhrnné hodnotenie

Počas hydrologického roku 1999 na sledovaných ukazovateľoch nenastali oproti predchádzajúcemu roku výraznejšie zmeny. Na niektorých ukazovateľoch (merná vodivosť, Ca²⁺ , Mg²⁺ , Cl^- a SO₄^2- ), hlavne na objektoch č. 102 a 899, sa aj v hydrologickom roku 1999 potvrdil stabilizačný proces z predchádzajúcich rokov.

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele (teplota, pH, merná vodivosť)

Teplota je jedným z významných ukazovateľov akosti a vlastností vody. Podzemné vody mávajú zväčša konštantnú teplotu len málo závislú na ročnom období (objekty situované v ľavej časti Dunaja a zdrže okrem objektu č. 3, pozorovacie objekty č. 888, 899 a 872 situované na pravej strane Dunaja). Väčšie kolísanie teploty vôd svedčí o rýchlom prenikaní povrchových a atmosferických vôd do podzemných vôd. Prírodný teplotný rytmus Dunaja sa prenáša do infiltrovanej podzemnej vody. Prejav teplotného maxima a minima má v sledovanom území časový posun súvisiaci s prúdením podzemnej vody, teplotnou kapacitou a zotrvačnosťou horninového prostredia (objekt č. 3 a vodné zdroje situované na pravej strane Dunaja – 102, 906, 2559, 467, 485). Teplota je výrazne spojená s prakticky všetkými prebiehajúcimi procesmi biotickej a abiotickej povahy. Je úzko prepojená aj na iné ukazovatele: kyslík, pH atď.

pH patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Hodnota pH výrazne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy vo vodách a toxický vplyv látok na vodné organizmy. pH podzemných vôd sa pohybuje v rozmedzí od 4.5 do 8.3. Na všetkých sledovaných objektoch sa hodnoty pH pohybujú v rozmedzí od 7 do 8.

Merná vodivosť reprezentuje stav celkovej mineralizácie. Merná vodivosť v Dunaji má výrazný cyklický charakter, ktorý sa odráža aj na podzemnej vode (výrazne na objekte č. 3). Merná vodivosť sa od uvedenia vodného diela do prevádzky znížila na objekte č. 102 zo 100 na 50 mSm^-1 a pozorovacom objekte 899 zo 75 na 40 mSm^-1 . Od roku 1995 sa hodnoty postupne stabilizovali a tento trend sa potvrdil aj v nasledujúcich hydrologických rokoch. Na ostatných objektoch sa merná vodivosť pohybuje v rámci dlhodobých meraní bez väčších výkyvov.

Neutralizačná kapacita je definovaná ako schopnosť vody viazať určité látkové množstvo kyseliny (KNK) alebo zásady (ZNK). Z oboch hodnôt sa výpočtom dajú stanoviť hydrogénuhličitany, ktoré sú dôležité pre jednu z najdôležitejších chemických rovnováh v hydrochémii tzv. vápenato-uhličitanovú rovnováhu. Na objektoch č. 116, 105 a pozorovacích objektoch č. 170 a 87 je zrejmý počas sledovaného obdobia mierny vzostupný trend hodnôt. Na objektoch č. 906, 2559 a 872 sa vzostupný trend hodnôt hydrogénuhličitanov v roku 1998 zastavil. Na objektoch č. 102 a 899 nastal po uvedení vodného diela pokles hodnôt hydrogénuhličitanov, pričom v roku 1995 sa hodnoty postupne stabilizovali a počas ostatných rokov sa trend stabilizácie potvrdzoval. Na objekte 3 sa prejavuje sezónne kolísanie podobne ako v dunajskej vode. Na ostatných objektoch sa hodnoty hydrogénuhličitanov rovnomerne pohybujú bez výraznejších výkyvov počas sledovaného obdobia.

Hodnoty základných fyzikálno–chemických ukazovateľov na hodnotených objektoch nepresahujú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd.

Základné katióny a anióny (sodík, draslík, vápnik, horčík, chloridy, sírany)

Sodík a draslík sú najrozšírenejšie alkalické kovy v prírodných vodách. Z hygienického hľadiska sú nezaujímavé. Je možné, že môžu mať vplyv na osoby trpiace cirhózou pečene, srdečnými chorobami alebo hypertenziou. Na základe rastu koncentrácie sodíka vo vodách v dôsledku zvýšenej antropogénnej činnosti sa sleduje jeho koncentrácia vo vodách. Spolu s draslíkom zohrávajú významnú úlohu pri klasifikácii chemického zloženia vôd. Trendy a chovanie hodnôt sodíka a draslíka na hodnotených objektoch nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

Vápnik a horčík, kovy alkalických zemín, sú v prírode dosť rozšírené. Z hygienického hľadiska sú málo významné. Výrazne však ovplyvňujú chuť vody, preto je ich prítomnosť vo vode žiaduca. Norma pre pitnú vodu odporúča koncentráciu vápnika vyššiu ako 30 mgl^-1 . Horčík spolu so síranmi má laxatívne účinky a pozitívne pôsobí aj na kardiovaskulárny systém. Koncentrácia horčíka je limitovaná 125 mgl^-1 , pretože pri vyšších koncentráciách horčíka sa prejavuje horká chuť. Na objektoch č. 116, 105 262 a 234 hodnoty vápnika po uvedení vodného diela mierne poklesli. Od roku 1996 je zrejmý vzostupný trend hodnôt vápnika. Na objektoch č. 102 a 2559 koncentrácie vápnika poklesli, pričom od roku 1995 nastáva stabilizačný trend a hodnoty  kolíšu okolo 75 mgl^-1 . Na objektoch č. 467 a 170 je zrejmá stúpajúca tendencia hodnôt vápnika, pričom na objekte č. 170 len do roku 1998. Na ostatných objektoch sa koncentrácie vápnika pohybujú v rámci dlhodobých meraní bez výraznejších zmien. Koncentrácie horčíka na objektoch č. 102 a 899 po uvedení vodného diela do prevádzky poklesli, pričom rokom 1995 začína stabilizácia poklesu hodnôt a hodnoty kolíšu v úzkom intervale. Na objekte č. 87 je počas sledovaného obdobia zrejmý vzostupný trend hodnôt horčíka. Hodnoty horčíka na objekte č. 329 v rokoch 1994–1997 mierne poklesli, pričom od roku 1997 je zrejmý opätovný mierny vzostupný trend. Koncentrácie horčíka na objekte č. 888 počas sledovaného obdobia vykazujú mierne vzostupný trend. Na ostatných objektoch koncentrácie horčíka kolíšu v rámci dlhodobých meraní.

Sírany a chloridy patria k hlavným aniónom vyskytujúcich sa v prírodných vodách. Sírany v bežných koncentráciách vo vodách nemajú hygienický význam. Pri vysokých koncentráciách ovplyvňujú chuť vody. Chloridy sú v prírodných vodách chemicky a biochemicky stabilné. Väčšinou netvoria málo rozpustné zlúčeniny a minerály. Adsorbujú sa len vo veľmi malej miere, takže po infiltrácii vody v pôde sa zdržujú len minimálne. V pitnej vode ani pri veľkých koncentráciách nie sú hygienicky významné. Chloridy sa zúčastňujú najčastejšie reakcií ako je halogenácia s rôznymi organickými zlúčeninami. Koncentrácie chloridov na objektoch č. 102 a 899 po uvedení vodného diela poklesli, pričom ako pri ostatných ukazovateľoch nastala v roku 1995 stabilizácia hodnôt a hodnoty kolíšu v úzkom intervale. Na objekte č. 103 a v menšej miere i na objektoch č. 116 a 105 je zrejmá od roku 1997-1998 mierna vzostupná tendencia hodnôt chloridov. Na ostatných objektoch sa hodnoty chloridov pohybujú v rámci dlhodobých meraní. Koncentrácie síranov na objektoch č. 102 a 899 po uvedení vodného diela poklesli, pričom rokom 1995 nastala stabilizácia hodnôt a v ďalších rokoch hodnoty kolíšu len v úzkom intervale. Na objektoch č. 116, 105 a 87 je počas sledovaného obdobia zrejmá mierna zostupná tendencia hodnôt síranov. Koncentrácie síranov na objektoch č. 467 a 872 vykazuje počas sledovaného obdobia mierne vzostupný trend. Na ostatných objektoch nedochádza v rámci hodnoteného obdobia k výraznejším zmenám.

Hodnoty katiónov a aniónov na hodnotených objektoch spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd.

Nutrienty (dusičnany, dusitany, amóniový dusík, fosforečnany)

Dusík spolu s fosforom patria medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky. Uplatňujú sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich vo vodách. Formy dusíka podliehajú vo vodách mnohým biochemickým premenách, z ktorých najdôležitejšia je biologická oxidácia a redukcia (nitrifikácia a denitrifikácia). Tieto procesy závisia od koncentrácie kyslíka, oxidu uhličitého, pH, teploty a prítomnosti niektorých organických a anorganických látok.

Dusičnany sa v malých koncentráciách vyskytujú takmer vo všetkých vodách. V prírodných vodách sa ich koncentrácia mení v závislosti od ročného obdobia. Maximálne koncentrácie sa vo vodách nachádzajú počas zimného obdobia a minimálne počas tzv. vegetačného obdobia kedy sú z vody odčerpávané vegetáciou. Koncentračné maximum dusičnanov v Dunaji pripadá na obdobie január-február a koncentračné minimum na júl-august. Obsah dusičnanov na objekte č. 3 sleduje sezónne kolísanie dunajskej vody. Nastáva tu časová zhoda sínusoidného priebehu teploty a koncentrácie kyslíka v Dunaji. Zvyšovanie koncentrácie dusičnanov vo vodách súvisí hlavne s intenzívnym obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy. Dusičnany sami o sebe nie sú nebezpečné. Môžu nepriamo škodiť po redukcii na toxickejšie dusitany za účinku baktérií v gastrointestinálnom trakte alebo niektorých potravinách. Pokiaľ dusičnany nie sú redukované na dusitany, sú pomerne rýchlo vylučované v moči. Koncentrácie dusičnanov na objektoch č. 116, 87, 105, 467, 2559 počas sledovaného obdobia majú klesajúcu tendenciu. Na objektoch č. 102, 872, 170 obsah dusičnanov po uvedení vodného diela mierne poklesol a ako pri iných ukazovateľoch prišlo v roku 1994 k stabilizácii hodnôt. Na objektoch č. 103 a 329 je počas sledovaného obdobia zrejmá mierna vzostupná tendencia hodnôt dusičnanov. Na ostatných objektoch neprišlo počas hodnoteného obdobia k výraznejším zmenách.

Dusitany sú veľmi nestále, tvoria len medziprodukt v dusíkovom cykle. Vo vode vznikajú hlavne biochemickou oxidáciou amoniakového dusíka alebo biochemickou redukciou dusičnanov. Dusitany sú ľahko oxidovateľné alebo redukovateľné, chemicky aj biochemicky. V nízkych koncentráciách sú hygienicky nevýznamné. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať methemogloginémiu. V kyslom prostredí zažívacieho traktu živočíchov sa predpokladá možná reakcia dusitanov so sekundárnymi amínmi a vznik N-nitrozoamínov. Dusitany patria medzi indikátory znečistenia podzemných vôd ak vznikli premenami organického dusíka viazaného v živočíšnych odpadoch. Dusitany pôsobia toxicky na ryby. Hodnoty dusitanov na všetkých sledovaných objektov okrem objektov č. 170, 234, 262 a 872 sa dlhodobo pohybujú zväčša pod detekčným limitom s ojedinelými hodnotami presahujúcimi detekčný limit maximálne do 0.05 mgl^-1 . Na objektoch č. 234, 262 a 872 kolíšu koncentrácie dusitanov zväčša do 0.05 mgl^-1 . Koncentrácie dusitanov na objekte č. 170 sú výrazne rozkolísané v intervale od 0 do 0.15 mgl^-1 .

Vo vode sa amoniak nachádza v podobe hydrátu NH₃.H₂O, ktorý priamo disociuje na NH₄⁺ a OH^- . Za anaeróbnych podmienok je veľmi nestály. Biochemickou oxidáciou (nitrifikáciou) prechádza na dusitany až dusičnany. Amoniakový ión je dôležitý pri tvorbe novej biomasy mikroorganizmov. Činnosťou rôznych mikróbov sa premieňa na dusík organicky viazaný. Amoniakový dusík je z hygienického hľadiska veľmi významný, pretože je jedným z primárnych produktov rozkladu organických dusíkatých látok. Je dôležitým indikátorom znečistenia podzemných vôd živočíšnymi odpadmi. Toxický vplyv NH₄⁺ na ryby je závislý na pH vody. Na všetkých sledovaných objektoch okrem pozorovacieho objektu č. 899 sa koncentrácie amónneho iónu pohybujú do 0.5 mgl^-1 . Na pozorovacom objekte č. 899 majú hodnoty počas sledovaného obdobia stúpajúcu tendencia a kolíšu v intervale do 0.6 mgl^-1 .

Zlúčeniny fosforu majú dôležitú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Sú dôležité pre nižšie a vyššie organizmy, ktoré ich premieňajú na organicky viazaný fosfor. Fosforečnany sa významne uplatňujú pri raste zelených organizmov vo vode. Preto je ich obsah v zimnom období v povrchovej vode najvyšší a v lete ak prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia je ich obsah najmenší. Väčší obsah fosforečnanov v povrchových vodách je nežiadúci, pretože podporujú nadmerný rozvoj rias a siníc tzv. eutrofizáciu. V podzemných vodách sa fosfor nachádza obyčajne v nízkych koncentráciách, čo je spôsobené jednak selektívnym odberom fosforu rastlinami v pôdnom pokryve a tiež pri nižšom pH sorpciou na ílové materiály a hydratované oxidy Fe a Mn. Fosforečnany sa významne sorbujú na dnových sedimentoch. Koncentrácie fosforečnanov sa na vodných zdrojoch počas sledovaného obdobia pohybujú maximálne do 0.1 mgl^-1 . Na pozorovacích objektoch je situácia podobná, avšak vyskytujú sa tu aj ojedinelé koncentrácie nad 0.1 mgl^-1 , max. do 0.25  mgl^-1 . Na objektoch č. 102, 2559 a 906 je od roku 1997 zrejmá mierna vzostupná tendencia koncentrácie fosforečnanov, čo zrejme súvisí so vzostupnou tendenciou hodnôt fosforečnanov v dunajskej vode (profil č. 109) v roku 1996.

Hodnoty nutrientov na hodnotených objektoch spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd.

Ukazovatele kyslíkového režimu (rozpustený kyslík, CHSK_Mn, TOC)

Kyslík je najvýznamnejší z rozpustných plynov vo vode. Do vody sa dostáva difúziou z atmosféry, pri fotosyntetickej asimilácii vodných rastlín. Spotrebováva sa pri aeróbnom rozklade organických látok, pri oxidácii niektorých anorganických látok a respirácii prítomných organizmov. Koncentrácia kyslíka je preto hlavne v povrchových vodách dôležitým indikátorom čistoty tokov. Koncentrácia kyslíka počas dňa kolíše, čo súvisí s intenzitou fotosyntézy a so zmenami teploty počas dňa. Podzemné vody sú na kyslík oproti povrchovým vodám chudobnejšie. Rozpustený kyslík sa v infiltrujúcich vodách pri prechode pôdou a horninami spotrebováva chemickými a biochemickými pochodmi. Prítomnosť (oxické podmienky) alebo neprítomnosť (anoxické podmienky) kyslíka rozhoduje o tom, či budú prebiehať aeróbne alebo anaeróbne podmienky. Kyslík je dôležitý pre zaistenie aeróbnych pochodov pri samočistení vôd. Koncentrácie kyslíka sa na všetkých objektoch okrem objektov č. 87, 3 a vodných zdrojov situovaných na pravej strane Dunaja zväčša pohybujú do 1 mgl^-1 . Na objekte č. 87 sa dlhodobo pohybujú koncentrácie od 0 do 0.2 mgl^-1 . Koncentrácie kyslíka na objekte č. 3 sledujú kolísanie dunajskej vody. Hodnoty kyslíka na vodných zdrojoch situovaných na pravej strane Dunaja (objekty č. 102, 2559 a 906) kolíšu v intervale od 1-6 mgl^-1 .

CHSK_Mn je definovaná ako množstvo kyslíka, ktoré sa za presne definovaných podmienok spotrebuje na oxidáciu organických látok vo vode silným oxidačným činidlom. CHSK je mierou celkového obsahu organických látok vo vode a tým dôležitým ukazovateľom organického znečistenia vody. Na objektoch situovaných na pravej strane Dunaja a zdrže okrem objektov č. 467 a 485 je počas sledovaného obdobia zrejmá tendencia poklesu hodnôt CHSK. Na objektoch č. 116 a 87 a menej výrazne i na objektoch č. 103 a 105 majú počas sledovaného obdobia hodnoty CHSK vzostupnú tendenciu.

Stanovenie TOC je ďalšia nepriama metóda na zisťovanie koncentrácie celkového organického uhlíka. V porovnaní s metódou CHSK_Mn je citlivejšia a dochádza pri nej k úplnej oxidácii všetkých organických látok. Na vodných zdrojoch (objekty č. 116, 105 a 103) a pozorovacích objektoch č. 87 a 170 je v sledovanom období tendencia mierneho vzostupu hodnôt TOC. Na ostatných objektoch sa koncentrácie počas sledovaného obdobia výrazne nemenia (objekty č. 467, 485) a kolíšu do 2 mgl^-1 alebo mierne klesajú. Koncentrácie TOC vykazujú počas sledovaného obdobia na niektorých objektoch (č. 116, 105, 103, 87, 888, 899, 872 a 170) vzostupnú tendenciu, čo je zrejme dôsledkom zmien v kvalite dunajskej vody. Mierny vzostup hodnôt TOC je možné napríklad sledovať aj na profile Bratislava (č. 109), ktorý je umiestnený nad vodným dielom a charakterizuje kvalitu vody pritekajúcu na slovenské územie. Na ostatných objektoch nedochádza k výraznejším zmenám.

Rast hodnôt charakterizujúcich organické znečistenie môže súvisieť s kvalitou dunajskej vody, kde bol počas sledovaného obdobia 1992-1997 zaznamenaný trend mierneho zvyšovania hodnôt hlavne BSK₅, TOC i CHSK_Mn hlavne počas obdobia zvýšených prietokov v Dunaji. V rámci dlhodobých meraní (1989-1999) je zrejmý postupný mierny pokles organického zaťaženia dunajskej vody charakterizujúci organické znečistenie, súvisiaci pravdepodobne so znižovaním znečistenia odpadových vôd vypúšťaných nad našim územím.

Ukazovatele kyslíkového režimu na hodnotených objektoch spĺňajú dohodnuté limity klasifikácie kvality podzemných vôd.

Železo a mangán

Typickými zložkami podzemnej vody sú železo a mangán. Nie sú to znečisťujúce látky, sú súčasťou geologického zloženia zvodnenej vrstvy. Formy železa a mangánu vo vodách závisia od pH, redox potenciálu, prítomnosti komplexotvorných anorganických prípadne organických látok, prítomnosti mikroorganizmov. Hygienicky nie sú závadné, ovplyvňujú však organoleptické vlastnosti vody (farba, zákal, chuť) a preto je normou v pitnej vode koncentrácia železa limitovaná 0.3 mgl^-1 a koncentrácia mangánu na 0.1 mgl^-1 . Koncentrácia železa sa na všetkých objektoch okrem objektov č. 170, 262 a 234 pohybuje do 0.3 mgl^-1 . Vyššia koncentrácia železa na pozorovacích objektoch č. 170 a 234 môže súvisieť i s materiálom pažnice, ktorá je oceľová. Vyšší obsah železa sa vyskytuje na pozorovacom objekte č. 262, na všetkých úrovniach (objekty č. 263, 264) a pohybuje sa do 1 mgl^-1 . Koncentrácie mangánu sa na všetkých objektoch okrem objektov č. 485, 899, 116 pohybujú zväčša do 0.1 mgl^-1 . Na objektoch č. 485, 899 situovaných v pravej časti Dunaja a zdrže sa koncentrácie mangánu počas sledovaného obdobia 1992-1999 pohybujú od 0.2 do 0.8 mgl^-1 . Na objekte č. 116 a ojedinelo na všetkých pozorovacích objektoch situovaných na ľavej strane Dunaja a zdrže presahujú koncentrácie mangánu limitnú hodnotu 0.1 mgl^-1 a v sledovanom období sa pohybujú do 0.2 mgl^-1 max. do 0.3 mgl^-1 .

Kremičitany

V prírodných vodách sa pri pH do 9 kremík vyskytuje prevažne v rozpustenej monomérnej forme ako kyselina tetrahydrogénkremičitá. Pre niektoré vhodné organizmy sú zlúčeniny kremíka nevyhnutné na tvorbu bunečných stien. Zlúčeniny kremíka vo vodách sú hygienicky málo významné, ich koncentráciu sa doporučuje obmedziť na 15 mgl^-1 , pretože je možné, že negatívne pôsobí na zloženie stien tepien. Kremičitany môžu tvoriť mononukleárne aj polynukleárne, aniónové aj katiónové komplexy s Fe²⁺ a Mn²⁺ . Na pozorovacích objektoch č. 87 a 329, hodnoty počas sledovaného obdobia kolíšu od 4 do 6 mgl^-1 a na objekte č. 103 od 6 do 10 mgl^-1 . Na ostatných pozorovacích objektoch koncentrácie kremičitanov kolíšu od 2 do 16 mgl^-1 . Na objektoch č. 872, 888, 899 a 170 je zrejmý klesajúci trend koncentrácií.

Obr. 4 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie kvality podzemných vôd