3. Podzemná voda - kvantita

3.1.  Metodika zberu dát

Z celkového počtu 128 pozorovacích objektov zahrnutých do vzájomnej výmeny údajov sa 20 objektov nachádza na pravej strane Dunaja, 20 objektov v oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Ostatných 88 objektov je rovnomerne rozmiestnených po území Žitného ostrova (obr. 3). Hladiny podzemných vôd na pozorovacích objektoch zaradených do vzájomnej výmeny údajov sú merané dvojakým spôsobom - kontinuálne (101 objektov), automatickým registračným zariadením a ručne, pásmovým hladinomerom (27 objektov). Merania na všetkých objektoch zabezpečuje SHMÚ. V prípade kontinuálneho merania hladín podzemných vôd sa pri spracovaní údajov používajú priemerné denné hladiny, ktoré sa vyčísľujú ako priemerná hodnota okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu za deň. Merania vykonávané ručne sa vzťahujú ku dňu merania a  vykonávajú sa raz do týždňa, spravidla v stredu.

V hydrologickom roku 1998 a 1999 boli niektoré pozorovacie objekty nahradené novými objektmi, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti pôvodného objektu. Keďže sa jedná o nové objekty boli označené novým číslom, ktoré je v tabuľke so zoznamom pozorovacích objektov zvýraznené. Jedná sa o nasledovné objekty:

1917 = 4002, 1946 = 4003, 1951 = 4004, 2041 = 4007, 2043 = 4009, 1989 = 4011

Zoznam pozorovacích objektov zahrnutých do vzájomnej výmeny údajov:

3.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Namerané údaje hladín podzemných vôd boli graficky a tabuľkovo spracované (tabuľkové a grafické prílohy). Graficky boli spracované len vybrané pozorovacie objekty, ktoré charakterizujú režim podzemných vôd vo vymedzenej oblasti. Boli vykreslené hlavne objekty na pravej strane Dunaja a v ľavostrannej inundácii, ktoré mohli byť čiastočne ovplyvnené vzdutím nad prehrádzkou a zvýšeným prietokom v starom koryte Dunaja. Osobitne boli spracované priečne rezy s vybranými pozorovacími objektmi, ktoré dokumentujú vývoj hladín podzemných vôd za obdobie od októbra 1992 (obr. 3-1 až 3-7). Situácia priečnych profilov je znázornená na obr. 3-8. Priebeh hladín podzemných vôd na pozorovacích objektoch, kde sú vyčísľované priemerné denné hodnoty je znázornený na základe priemerných denných hodnôt. Na ostatných staniciach sú použité okamžité údaje.

3.3.  Hodnotenie režimu podzemných vôd

Režim podzemných vôd v ovplyvnenej oblasti závisí predovšetkým od režimu povrchových vôd, a to ako od kolísania tak aj od výšky hladiny povrchových vôd. Dôležitým faktorom sú aj klimatické pomery (zrážky, výpar), ktorých vplyv so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Dunaja rastie. Pozorovacie objekty zaradené do vzájomnej výmeny údajov je možné na základe ich rozmiestnenia rozčleniť na tri základné skupiny:

• pozorovacie objekty na pravom brehu Dunaja
• pozorovacie objekty medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja (včítane ľavostrannej inundácie)
• pozorovacie objekty rovnomerne rozmiestnené na Žitnom ostrove

Pravá strana Dunaja

Kolísanie hladín podzemných vôd na pravej strane Dunaja bolo v hydrologickom roku 1999 mierne a prevažne sa pohybovalo v rozmedzí do 0.3 m. Väčšie kolísanie bolo len na objektoch nachádzajúcich sa blízko Dunaja. Hladina podzemnej vody po vyšších stavoch v novembri 1998 postupne poklesávala a vo februári boli na väčšine objektov zaznamenané ročné minimálne stavy. So stúpajúcimi prietokmi na Dunaji začali stúpať aj hladiny podzemných vôd, avšak aj napriek dlhotrvajúcim vyšším prietokom, hladiny podzemných vôd vo väčšine prípadov nepresiahli hladiny, ktoré boli zaznamenané začiatkom hydrologického roka v novembri 1998. Po stúpnutí koncom mája, začiatkom júna hladiny podzemných poklesávali a na väčšine objektov tento pokles pretrvával až do konca hydrologického roka (objekt č. 2171, obr. 3-9b). Výnimkou boli objekty, ktoré sa nachádzali v hornej časti územia a v blízkosti Dunaja, kde hladiny striedavo mierne stúpali a klesali v závislosti od prietokov ale aj od manipulácie s hladinou vody v zdrži (objekt č. 2123, obr. 3-10). Vo vzťahu k vzdutiu spôsobenému uvedením dnovej prehrádzky do prevádzky v júni 1995 a jej prevádzkovaniu je možné konštatovať, že vplyv vzdutia a prevádzkovania dnovej prehrádzky nie je ani na jednom pozorovacom objekte pozorovateľný.

Ľavá strana Dunaja - inundácia

Táto oblasť je vymedzená starým korytom Dunaja a prívodným kanálom. Z hľadiska vplyvu kolísania hladiny vody v koryte Dunaja a z hľadiska vplyvu umelých záplav na režim podzemných vôd je možné túto oblasť rozdeliť na tri časti.

V hornej časti (rkm 1842-1839) je kolísanie a výška hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá na výške hladiny v starom koryte Dunaja a bezprostredne odráža kolísanie hladiny v starom koryte Dunaja (obr. č. 3-11, 3-12). V období od sprevádzkovania dnovej prehrádzky je na pozorovacích objektoch v tejto časti možné pozorovať kolísanie hladiny v rozmedzí do 1 m, pri neuvažovaní občasných zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja pri prevádzaní povodní. Toto kolísanie je pod bezprostredným vplyvom režimu prepúšťania prietokov v zmysle Dohody z apríla 1995 v rozmedzí 250-600 m³ s^-1 , a dôsledkom toho aj zvýšenej hladiny v starom koryte Dunaja. Počas prepúšťania povodní (napr. v októbri 1996, v júli 1997 a v novembri 1998) je možné vidieť, že zvýšenie prietoku na cca 1500 m³ s^-1 v profile Dobrohošť vyvolalo stúpnutie hladiny v starom koryte Dunaja čo sa v podzemnej vode prejavilo stúpnutím hladiny o 0.5-1 m. Na objektoch, ktoré sa nachádzajú pod nápustným objektom v Dobrohošti, sú zreteľné vplyvy umelých záplav inundácie na prelome júla a augusta 1995, začiatkom mája 1997 a najmä jarnú záplavu v máji 1998 a menej výrazne aj letnú záplavu v auguste 1998. Na objektoch nachádzajúcich sa nad nápustným objektom sa vplyv týchto umelých záplav výrazne neprejavil. V roku 1999 sa umelá záplava neuskutočnila.

V strednej časti (rkm 1839-1820) výška a kolísanie hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závisí aj od hladinového a prietokového režimu v ramennej sústave. Aj v tejto oblasti sa v príbrežnom pásme prejavuje drenážny účinok starého koryta Dunaja a kolísanie hladiny podzemnej vody v tomto pásme je závislé v prevažnej miere na kolísaní hladiny povrchovej vody v Dunaji. Na všetkých pozorovacích objektoch, od objektu č. 1989 až po objekt č. 3154, je možné vidieť vplyv umelých záplav. V hydrologickom roku 1999 sa umelá záplava neuskutočnila. Na grafoch je však výrazne vidieť vplyv zvýšených prietokov v Dunaji, ako aj odraz prirodzených povodňových prietokov. Pri týchto prietokoch hladiny podzemných vôd vo vrtoch okolo Dunaja stúpli o 0.2-0.3 m. V oblasti okolo Bodíkov a nad Bodíkmi je z priebehu hladiny podzemnej vody vidieť, že po napustení ramennej sústavy vodou v máji 1993 nastalo výrazné stúpnutie hladín (objekty č. 1977, 2329 - obr. č. 3-13, 3-14). Po prechodnom poklese sa výška a kolísanie hladiny ustálila podľa režimu hladín v starom koryte Dunaja. Ako už bolo vyššie uvedené, výška hladiny podzemnej vody v strednej časti inundácie odráža hladinový režim v starom koryte Dunaja. Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ režimom v Dunaji sa na hladine podzemných vôd odzrkadľuje rozdielom vo výške 0.3-0.4 m. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska dynamiky podzemných vôd sa uskutočňovanie umelých záplav javí ako veľmi významné. V dolnom úseku strednej časti sa zvýšenie priemerných prietokov v starom koryte Dunaja prejavilo zvýšením hladín podzemných vôd (objekt č. 2345 - obr. č. 3-15). Kolísanie hladín sa pohybuje v rozmedzí do 2 m a vyjadruje hladinový režim Dunaja v dolnej časti, kde je silne ovplyvnený hladinovým, resp. prietokovým režimom v odpadovom kanáli a spätným vzdutím. V tejto oblasti je vplyv umelých záplav zanedbateľný.

V dolnej časti (rkm 1820-1811), pod zaústením ľavostrannej ramennej sústavy do Dunaja je kolísanie hladín podzemných vôd závislé výlučne od kolísania hladiny vody v odpadovom kanáli a kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Na objektoch 2711, 3163 (obr. č. 3-16, 3-17) je vidieť bezprostrednú závislosť na prietoku cez elektráreň, ktorý ovplyvňuje výšku hladiny v starom koryte Dunaja spätným vzdutím. Vo vzťahu k obdobiu pred prehradením Dunaja a prehĺbeniu odpadového kanála je na priebehu hladiny podzemnej vody na objekte č. 2353 (obr. č. 3-18) možné vidieť, že nízke stavy postupne poklesli až o cca 2 m. Dynamika podzemných vôd tejto oblasti ostala zachovaná, závisí na prietoku v Dunaji a zmeny hladín dosahujú 3-3.5 m.

Pozorovacie objekty na Žitnom ostrove

Do tejto skupiny patria objekty rovnomerne rozmiestnené na Žitnom ostrove mimo oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Tieto objekty boli do vzájomnej výmeny údajov zaradené pre potreby konštrukcie spoločných izolínií po oboch stranách Dunaja pri príprave Spoločnej výročnej správy.

V hornej časti Žitného ostrova pod Bratislavou sa maximálne hladiny vyskytli hneď začiatkom hydrologického roka (november 1998), potom postupne klesali a vo februári 1999 dosiahli ročné minimálne stavy. Hladiny potom veľmi mierne stúpali a letné maximá dosiahli v júli a auguste. Potom do konca roka opäť mierne klesali. Rozkyv hladín bol do 0.3-0.5 m. Hladiny v priebehu celého roka odzrkadľovali tlmiaci účinok zdrže, ktorý v hornej časti Žitného ostrova siaha takmer po Malý Dunaj. V strednej časti Žitného ostrova (približne od Šamorína po Gabčíkovo) hladiny podzemných vôd sú viac rozkolísané a zodpovedajú zmenám prietokov na Dunaji, ale odrážajú aj manipuláciu s hladinami vôd na kanáloch Žitného ostrova.

Režim podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova sa oproti stavu pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky takmer nezmenil. Kolísanie hladín zodpovedá priebehu prietokov na Dunaji a výrazne sa prejavuje aj manipulácia na kanáloch Žitného ostrova. Najväčšie kolísanie od 1 do 3 m je na objektoch bezprostredne okolo Dunaja a dolnej časti Váhu. Na ostatných objektoch je kolísanie prevažne v rozmedzí 0.3-0.8 m. Pre hodnotenie vplyvu dnovej prehrádzky tieto objekty nie sú relevantné.

Obr. 3 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie režimu podzemných vôd		Obr. 3-1 Hladina podzemnej vody - Profil č. 1		Obr. 3-1b Hladina podzemnej vody - Profil č. 1
Obr. 3-2 Hladina podzemnej vody - Profil č. 1´		Obr. 3-2b Hladina podzemnej vody - Profil č. 1´		Obr. 3-3 Hladina podzemnej vody - Profil č. 2
Obr. 3-3b Hladina podzemnej vody - Profil č. 2		Obr. 3-4 Hladina podzemnej vody - Profil č. 3		Obr. 3-4b Hladina podzemnej vody - Profil č. 3
Obr. 3-5 Hladina podzemnej vody - Profil č. 4		Obr. 3-5b Hladina podzemnej vody - Profil č. 4		Obr. 3-6 Hladina podzemnej vody - Profil č. 5
Obr. 3-6b Hladina podzemnej vody - Profil č. 5		Obr. 3-7 Hladina podzemnej vody - Profil č. 6		Obr. 3-7b Hladina podzemnej vody - Profil č. 6