3. Podzemná voda - kvantita

3.1.  Metodika zberu dát

Z celkového počtu 128 pozorovacích objektov zahrnutých do vzájomnej výmeny údajov sa 20 objektov nachádza na pravej strane Dunaja, 20 objektov v oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Ostatných 88 objektov je rovnomerne rozmiestnených po území Žitného ostrova (obr. 3). Hladiny podzemných vôd na pozorovacích objektoch zaradených do vzájomnej výmeny údajov sú merané dvojakým spôsobom - kontinuálne (101 objektov), automatickým registračným zariadením a ručne, pásmovým hladinomerom (27 objektov). Merania na všetkých objektoch zabezpečuje SHMÚ. V prípade kontinuálneho merania hladín podzemných vôd sa pri spracovaní údajov používajú priemerné denné hladiny, ktoré sa vyčísľujú ako priemerná hodnota okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu za deň. Merania vykonávané ručne sa vzťahujú ku dňu merania a  vykonávajú sa raz do týždňa, spravidla v stredu.

V hydrologickom roku 1998 a 1999 boli niektoré pozorovacie objekty nahradené novými objektmi, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti pôvodného objektu. Keďže sa jedná o nové objekty boli označené novým číslom, ktoré je v tabuľke so zoznamom pozorovacích objektov zvýraznené. Jedná sa o nasledovné objekty:

1917 = 4002, 1946 = 4003, 1951 = 4004, 2041 = 4007, 2043 = 4009, 1989 = 4011

Zoznam pozorovacích objektov zahrnutých do vzájomnej výmeny údajov:

Č. stanice

SHMÚ

Č. stanice

SHMÚ

Č. stanice

SHMÚ

1912

605

1978

674

2174

7151

1913

606

1979

675

2175

7152

1915

609

1980

676

2180

7157

1916

610

1981

677

2186

7163

4002

2611

1982

678

2188

7165

1922

616

1983

679

2205

7201

1924

618

1984

680

2207

7203

1925

619

1988

684

2208

7204

1927

621

4011

2685

2215

7211

1928

622

1991

687

2217

7213

1929

623

1992

688

2219

7215

1931

625

1993

689

2231

7227

1934

628

1995

691

2241

7237

1937

632

1996

692

2247

7243

1938

633

1997

693

2267

7263

1939

634

1998

694

2269

7265

1942

637

1999

695

2271

7267

1943

638

2000

696

2272

7268

4003

2642

2001

697

2274

7270

1948

644

2002

698

2279

7275

1949

645

2003

699

2293

7289

1950

646

2033

740

2318

7315

4004

2647

2035

742

2327

7324

1952

648

2038

791

2328

7325

1954

650

2039

792

2329

7326

1956

652

4007

2794

2343

7340

1957

653

4009

2796

2345

7342

1958

654

2044

797

2349

7346

1959

655

2045

798

2353

7350

1960

656

2046

799

2387

7384

1961

657

2067

2631

2401

7509

1963

659

2069

2658

2708

7515

1964

660

2070

2683

2709

7519

1965

661

2071

2700

2711

7522

1966

662

2109

6008

2712

 

1969

665

2123

6030

3129

7516

1970

666

2144

7121

3132

7524

1971

667

2148

7125

3136

7517

1972

668

2162

7139

3139

7518

1973

669

2165

7142

3147

7520

1974

670

2167

7144

3154

7521

1976

672

2169

7146

3163

7523

1977

673

2171

7148

 

 

3.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Namerané údaje hladín podzemných vôd boli graficky a tabuľkovo spracované (tabuľkové a grafické prílohy). Graficky boli spracované len vybrané pozorovacie objekty, ktoré charakterizujú režim podzemných vôd vo vymedzenej oblasti. Boli vykreslené hlavne objekty na pravej strane Dunaja a v ľavostrannej inundácii, ktoré mohli byť čiastočne ovplyvnené vzdutím nad prehrádzkou a zvýšeným prietokom v starom koryte Dunaja. Osobitne boli spracované priečne rezy s vybranými pozorovacími objektmi, ktoré dokumentujú vývoj hladín podzemných vôd za obdobie od októbra 1992 (obr. 3-1 až 3-7). Situácia priečnych profilov je znázornená na obr. 3-8. Priebeh hladín podzemných vôd na pozorovacích objektoch, kde sú vyčísľované priemerné denné hodnoty je znázornený na základe priemerných denných hodnôt. Na ostatných staniciach sú použité okamžité údaje.

3.3.  Hodnotenie režimu podzemných vôd

Režim podzemných vôd v ovplyvnenej oblasti závisí predovšetkým od režimu povrchových vôd, a to ako od kolísania tak aj od výšky hladiny povrchových vôd. Dôležitým faktorom sú aj klimatické pomery (zrážky, výpar), ktorých vplyv so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Dunaja rastie. Pozorovacie objekty zaradené do vzájomnej výmeny údajov je možné na základe ich rozmiestnenia rozčleniť na tri základné skupiny:

  • pozorovacie objekty na pravom brehu Dunaja
  • pozorovacie objekty medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja (včítane ľavostrannej inundácie)
  • pozorovacie objekty rovnomerne rozmiestnené na Žitnom ostrove

Pravá strana Dunaja

Kolísanie hladín podzemných vôd na pravej strane Dunaja bolo v hydrologickom roku 1999 mierne a prevažne sa pohybovalo v rozmedzí do 0.3 m. Väčšie kolísanie bolo len na objektoch nachádzajúcich sa blízko Dunaja. Hladina podzemnej vody po vyšších stavoch v novembri 1998 postupne poklesávala a vo februári boli na väčšine objektov zaznamenané ročné minimálne stavy. So stúpajúcimi prietokmi na Dunaji začali stúpať aj hladiny podzemných vôd, avšak aj napriek dlhotrvajúcim vyšším prietokom, hladiny podzemných vôd vo väčšine prípadov nepresiahli hladiny, ktoré boli zaznamenané začiatkom hydrologického roka v novembri 1998. Po stúpnutí koncom mája, začiatkom júna hladiny podzemných poklesávali a na väčšine objektov tento pokles pretrvával až do konca hydrologického roka (objekt č. 2171, obr. 3-9b). Výnimkou boli objekty, ktoré sa nachádzali v hornej časti územia a v blízkosti Dunaja, kde hladiny striedavo mierne stúpali a klesali v závislosti od prietokov ale aj od manipulácie s hladinou vody v zdrži (objekt č. 2123, obr. 3-10). Vo vzťahu k vzdutiu spôsobenému uvedením dnovej prehrádzky do prevádzky v júni 1995 a jej prevádzkovaniu je možné konštatovať, že vplyv vzdutia a prevádzkovania dnovej prehrádzky nie je ani na jednom pozorovacom objekte pozorovateľný.

Ľavá strana Dunaja - inundácia

Táto oblasť je vymedzená starým korytom Dunaja a prívodným kanálom. Z hľadiska vplyvu kolísania hladiny vody v koryte Dunaja a z hľadiska vplyvu umelých záplav na režim podzemných vôd je možné túto oblasť rozdeliť na tri časti.

V hornej časti (rkm 1842-1839) je kolísanie a výška hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá na výške hladiny v starom koryte Dunaja a bezprostredne odráža kolísanie hladiny v starom koryte Dunaja (obr. č. 3-11, 3-12). V období od sprevádzkovania dnovej prehrádzky je na pozorovacích objektoch v tejto časti možné pozorovať kolísanie hladiny v rozmedzí do 1 m, pri neuvažovaní občasných zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja pri prevádzaní povodní. Toto kolísanie je pod bezprostredným vplyvom režimu prepúšťania prietokov v zmysle Dohody z apríla 1995 v rozmedzí 250-600 m3 s-1 , a dôsledkom toho aj zvýšenej hladiny v starom koryte Dunaja. Počas prepúšťania povodní (napr. v októbri 1996, v júli 1997 a v novembri 1998) je možné vidieť, že zvýšenie prietoku na cca 1500 m3 s-1 v profile Dobrohošť vyvolalo stúpnutie hladiny v starom koryte Dunaja čo sa v podzemnej vode prejavilo stúpnutím hladiny o 0.5-1 m. Na objektoch, ktoré sa nachádzajú pod nápustným objektom v Dobrohošti, sú zreteľné vplyvy umelých záplav inundácie na prelome júla a augusta 1995, začiatkom mája 1997 a najmä jarnú záplavu v máji 1998 a menej výrazne aj letnú záplavu v auguste 1998. Na objektoch nachádzajúcich sa nad nápustným objektom sa vplyv týchto umelých záplav výrazne neprejavil. V roku 1999 sa umelá záplava neuskutočnila.

V strednej časti (rkm 1839-1820) výška a kolísanie hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závisí aj od hladinového a prietokového režimu v ramennej sústave. Aj v tejto oblasti sa v príbrežnom pásme prejavuje drenážny účinok starého koryta Dunaja a kolísanie hladiny podzemnej vody v tomto pásme je závislé v prevažnej miere na kolísaní hladiny povrchovej vody v Dunaji. Na všetkých pozorovacích objektoch, od objektu č. 1989 až po objekt č. 3154, je možné vidieť vplyv umelých záplav. V hydrologickom roku 1999 sa umelá záplava neuskutočnila. Na grafoch je však výrazne vidieť vplyv zvýšených prietokov v Dunaji, ako aj odraz prirodzených povodňových prietokov. Pri týchto prietokoch hladiny podzemných vôd vo vrtoch okolo Dunaja stúpli o 0.2-0.3 m. V oblasti okolo Bodíkov a nad Bodíkmi je z priebehu hladiny podzemnej vody vidieť, že po napustení ramennej sústavy vodou v máji 1993 nastalo výrazné stúpnutie hladín (objekty č. 1977, 2329 - obr. č. 3-13, 3-14). Po prechodnom poklese sa výška a kolísanie hladiny ustálila podľa režimu hladín v starom koryte Dunaja. Ako už bolo vyššie uvedené, výška hladiny podzemnej vody v strednej časti inundácie odráža hladinový režim v starom koryte Dunaja. Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ režimom v Dunaji sa na hladine podzemných vôd odzrkadľuje rozdielom vo výške 0.3-0.4 m. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska dynamiky podzemných vôd sa uskutočňovanie umelých záplav javí ako veľmi významné. V dolnom úseku strednej časti sa zvýšenie priemerných prietokov v starom koryte Dunaja prejavilo zvýšením hladín podzemných vôd (objekt č. 2345 - obr. č. 3-15). Kolísanie hladín sa pohybuje v rozmedzí do 2 m a vyjadruje hladinový režim Dunaja v dolnej časti, kde je silne ovplyvnený hladinovým, resp. prietokovým režimom v odpadovom kanáli a spätným vzdutím. V tejto oblasti je vplyv umelých záplav zanedbateľný.

V dolnej časti (rkm 1820-1811), pod zaústením ľavostrannej ramennej sústavy do Dunaja je kolísanie hladín podzemných vôd závislé výlučne od kolísania hladiny vody v odpadovom kanáli a kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Na objektoch 2711, 3163 (obr. č. 3-16, 3-17) je vidieť bezprostrednú závislosť na prietoku cez elektráreň, ktorý ovplyvňuje výšku hladiny v starom koryte Dunaja spätným vzdutím. Vo vzťahu k obdobiu pred prehradením Dunaja a prehĺbeniu odpadového kanála je na priebehu hladiny podzemnej vody na objekte č. 2353 (obr. č. 3-18) možné vidieť, že nízke stavy postupne poklesli až o cca 2 m. Dynamika podzemných vôd tejto oblasti ostala zachovaná, závisí na prietoku v Dunaji a zmeny hladín dosahujú 3-3.5 m.

Pozorovacie objekty na Žitnom ostrove

Do tejto skupiny patria objekty rovnomerne rozmiestnené na Žitnom ostrove mimo oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Tieto objekty boli do vzájomnej výmeny údajov zaradené pre potreby konštrukcie spoločných izolínií po oboch stranách Dunaja pri príprave Spoločnej výročnej správy.

V hornej časti Žitného ostrova pod Bratislavou sa maximálne hladiny vyskytli hneď začiatkom hydrologického roka (november 1998), potom postupne klesali a vo februári 1999 dosiahli ročné minimálne stavy. Hladiny potom veľmi mierne stúpali a letné maximá dosiahli v júli a auguste. Potom do konca roka opäť mierne klesali. Rozkyv hladín bol do 0.3-0.5 m. Hladiny v priebehu celého roka odzrkadľovali tlmiaci účinok zdrže, ktorý v hornej časti Žitného ostrova siaha takmer po Malý Dunaj. V strednej časti Žitného ostrova (približne od Šamorína po Gabčíkovo) hladiny podzemných vôd sú viac rozkolísané a zodpovedajú zmenám prietokov na Dunaji, ale odrážajú aj manipuláciu s hladinami vôd na kanáloch Žitného ostrova.

Režim podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova sa oproti stavu pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky takmer nezmenil. Kolísanie hladín zodpovedá priebehu prietokov na Dunaji a výrazne sa prejavuje aj manipulácia na kanáloch Žitného ostrova. Najväčšie kolísanie od 1 do 3 m je na objektoch bezprostredne okolo Dunaja a dolnej časti Váhu. Na ostatných objektoch je kolísanie prevažne v rozmedzí 0.3-0.8 m. Pre hodnotenie vplyvu dnovej prehrádzky tieto objekty nie sú relevantné.

   
Obr. 3 Sieť pozorovacích objektov pre sledovanie režimu podzemných vôd   Obr. 3-1 Hladina podzemnej vody - Profil č. 1   Obr. 3-1b Hladina podzemnej vody - Profil č. 1
         
   
Obr. 3-2 Hladina podzemnej vody - Profil č. 1´   Obr. 3-2b Hladina podzemnej vody - Profil č. 1´   Obr. 3-3 Hladina podzemnej vody - Profil č. 2
         
   
Obr. 3-3b Hladina podzemnej vody - Profil č. 2   Obr. 3-4 Hladina podzemnej vody - Profil č. 3   Obr. 3-4b Hladina podzemnej vody - Profil č. 3
         
   
Obr. 3-5 Hladina podzemnej vody - Profil č. 4   Obr. 3-5b Hladina podzemnej vody - Profil č. 4   Obr. 3-6 Hladina podzemnej vody - Profil č. 5
         
   
Obr. 3-6b Hladina podzemnej vody - Profil č. 5   Obr. 3-7 Hladina podzemnej vody - Profil č. 6   Obr. 3-7b Hladina podzemnej vody - Profil č. 6