2. Povrchová voda - kvalita

2.1.  Metodika zberu dát

Hodnotenie kvality povrchových vôd za rok 1999 je opäť založené na údajoch o kvalite vody na 13-tich vybraných odberových miestach - profiloch, na ktorých sa kvalita povrchových vôd pravidelne sleduje. Na monitorovaní sa aj v hydrologickom roku 1999 podieľali Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), a Slovenský vodohospodársky podnik, o.z. Povodie Dunaja (PD).

Kvalita povrchových vôd v úseku medzi Bratislavou a Komárnom bola sledovaná na štyroch profiloch na Dunaji, na štyroch profiloch v zdrži, na dvoch profiloch v priesakových kanáloch v Hamuliakove a Čunove, ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ramennej sústavy na slovenskej strane v Dobrohošti (obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd bolo uskutočňované 12-krát do roka v mesačných intervaloch, len v pravostrannom priesakovom kanáli (3531) boli odbery redukované.

Zoznam profilov sledovaných v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky:

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂,
                          nerozpustené látky (sušené pri 105°C),
                          Na⁺ , K⁺ , Ca²⁺ , Mg²⁺ , Mn, Fe, NH₄⁺ , HCO₃^- , Cl^- , SO₄^2- , NO₃^- , NO₂^- ,
                          PO₄^3- , celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni,
                          CHSK_Mn, BSK₅, TOC, NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C)
                          index saprobity biosestónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie,
                          fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),
                          celkový počet baktérií,
4 krát ročne:     celkový počet rias, zooplanktón, perifytón,
1 krát ročne:     makrozoobentos, sedimenty

Analýzy odobratých vzoriek povrchovej vody boli uskutočnené v laboratóriách príslušných organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza je pri niektorých ukazovateľoch odlišný. Analytické postupy vychádzajú z normy STN 830530 Fyzikálno-chemický rozbor povrchových vôd. Mikrobiologické a biologické ukazovatele sú stanovované podľa noriem STN 830531 Mikrobiologický rozbor povrchovej vody a STN 830532 Biologický rozbor povrchovej vody. S modernizáciou laboratórií sa analytické metódy vyvíjajú a okrem slovenskej normy sa prechádza na medzinárodné normy. Pre úplnosť a porovnateľnosť výsledkov monitorovania stručný prehľad spracovania a analýzy vzoriek uvádzame v tabuľkovej prílohe tejto správy.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Povodie Dunaja (PD):

V teréne merané ukazovatele sú teplota vody, pH, rozpustený kyslík a merná vodivosť prístrojom WTW 320 LF. Fixujú sa vzorky na tenzidy - chloroformom, a fenoly - NaOH. Ostatné vzorky sa nefixujú a sú spracovávané v laboratóriu do 24 hodín. BSK₅ je stanovovaná z nefiltrovanej vzorky, pre ostatné ukazovatele sa pred analyzovaním vzorka vody filtruje.

VÚVH:

V teréne sa stanovuje len teplota vody, všetky ostatné ukazovatele sa stanovujú v laboratóriu do 24 hodín. Vzorky sú do laboratória transportované v prenosnej chladničke.

Fixácia vzoriek

• živiny : NH₄⁺ , NO₂^- , NO₃^- , PO₄^3- , a anionaktívne saponáty – chloroformom
• CHSK_Mn - H₂SO₄
• TOC - HNO₃
• celkové železo - H₂SO₄
• kyslík - zrážacou metódou (pridaním MnSO₄+KOH, KI), v laboratóriu sa zrazenina pred analyzovaním rozpustí v H₂SO₄
• fenoly – NaOH
• BSK₅, pH, nerozpustené látky – vzorky sa nefixujú, stanovuje sa v laboratóriu, vzorka je homogenizovaná
• pre všetky ostatné katióny a anióny sa vzorka filtruje

2.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody je v Národnej správe rozčlenené na nasledujúce časti:

1.)    Hodnotenie vybraných ukazovateľov za hydrologický rok 1999 na všetkých vymieňaných profiloch (Obr. 2-1).

Hodnotenie je založené na vzájomnom porovnaní 13 vybraných ukazovateľov, ktoré boli dohodnuté s maďarskou stranou, na všetkých profiloch v rámci hydrologického roku 1999. Monitorované profily sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

• profily na Dunaji : 109, 111, 112 a 1205
• profily v zdrži : 307, 308, 309 a 311
• profily na priesakových kanáloch : 3531 a 317
• profil 3529 na Mošonskom Dunaji, 3530 na odpadovom kanáli a profil 3376 na vstupe do ramennej sústave

Všetky vymieňané profily sú tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v tabuľkovej a grafickej prílohe tejto správy. Profil 3531 bol v hydrologickom roku 1999 vzorkovaný VÚVH len dvakrát ročne a je z hodnotenia vynechaný.

2.)    Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vody a prezentácia výsledkov

3.)    Hodnotenie kvality sedimentov a prezentácia výsledkov

4.)    Hodnotenie dlhodobých údajov (od 1.10.1992 do 31.10.1999) na štyroch reprezentatívnych profiloch (109, 112, 307 a 311) – zaradené ako súčasť príloh Národnej správy za rok 1999.

Reprezentatívne profily sú graficky spracované v 7 skupinách. Každá skupina obsahuje 5-7 ukazovateľov. Prvá skupina obsahuje základné fyzikálno-chemické ukazovatele, druhá skupina obsahuje ukazovatele kyslíkového režimu, tretia skupina obsahuje základné katióny, štvrtá a piata skupina obsahuje železo, mangán, základné anióny a nutrienty, šiesta skupina obsahuje ťažké kovy a siedma skupina obsahuje biologické resp. mikrobiologické ukazovatele.

2.3.  Hodnotenie kvality povrchových vôd v roku 1999

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 1999 je založené na hodnotení 13 vybratých ukazovateľov dohodnutých s maďarskou stranou. Na profile 3531 (priesakový kanál – Čunovo) sledovaný VÚVH boli v hydrologickom roku 1999 vykonané len dva odbery a preto z hodnotenia je vynechaný.

V hydrologickom roku 1999 sa podobne ako v prechádzajúcich 2 rokoch, nevyskytovali extrémne hodnoty niektorých ukazovateľov (v porovnaní s rokom 1996) a dosahované maximálne hodnoty mimo vegetačného obdobia boli prevažne nižšie. Počas hydrologického roka 1999 oproti roku 1998 v priebehu sledovaných ukazovateľov nenastali výraznejšie zmeny, až na niektoré výnimky, a hodnoty sa pohybovali v rámci dlhodobých intervalov.

Teplota

Na všetkých sledovaných profiloch má teplota v hydrologickom roku 1999 sezónny charakter. Minimum dosahujú teploty v zimnom období a hodnoty sa zväčša vtedy pohybujú od 0 do 5 °C. V letnom období dosahujú hodnoty maximum od 17 do 27 °C. Na profile 317 (priesakový kanál) sa teploty pohybujú od 5 do 18 °C.

pH

Hodnoty pH sa na všetkých sledovaných profiloch (okrem 317) po celý hydrologický rok 1999 pohybovali prevažne v intervale od 8 do 8.5. Ojedinelo sa vyskytli hodnoty nad a pod hranice intervalu (min. 7.8, max. 9). Na prelome mesiacov február – marec sa na profiloch situovaných na Dunaji a tiež na profile 3529 (Mošonský Dunaj) vyskytlo maximum, ktoré dosahovalo hodnoty od 8.8–9. Hodnoty pH na priesakovom kanáli (317) sa v hydrologickom roku 1999 pohybovali v intervale od 7.6 do 8.2.

Merná vodivosť

Profily situované na Dunaji (109, 111, 112, 1205), odpadovom kanáli (3530) a Mošonskom Dunaji (3529) vykazujú počas hydrologického roka 1999 sezónne kolísanie. Hodnoty mernej vodivosti dosiahli maximum v zimnom období (41–46 mSm^–1 ) a minimum v letnom období (29–34 mSm^–1 ). Kolísanie hodnôt mernej vodivosti na profiloch situovaných v zdrži (307, 308, 309, 311) a na vstupe do ramennej sústavy (3376) vykázalo počas hydrologického roka 2 lokálne maximá a minimá. V období november 1998–január 1999 sa hodnoty pohybovali od 25–30 mSm^–1 , potom sa postupne zvýšili a v období február–máj dosiahli maximum (40–45 mSm^–1 ). V júni – júli 1999 došlo k zníženiu hodnôt (33–35 mSm^–1 ), ktoré sa od augusta opäť zvýšili (do 40 mSm^–1 ). Na priesakovom kanáli bola situácia až do mája podobná ako na profiloch situovaných v zdrži, pričom hodnoty od mája až do septembra postupne klesali z 45 na 40 mSm^–1 . V októbri je zrejmá tendencia mierneho vzostupu hodnôt.

Kyslík

Sezónny priebeh hodnôt rozpusteného kyslíka na profiloch 109, 111, 112 a 1205 (profily situované na Dunaji) a na profiloch 3529, 3530 a 3376 bol podobný. Hodnoty sa počas hydrologického roka 1999 pohybovali v intervale od 9 do 14 mgl^-1 . Na profiloch situovaných na Dunaji sa hodnoty počas zimnej kulminácie (február-marec) pohybovali od 11 do 14 mgl^-1 . Koncentrácie rozpusteného kyslíka sa počas letného minima pohybovali v intervale od 9 do 11 mgl^-1 . Na profile 3376 (vstup do ramennej sústavy), boli hodnoty o niečo vyššie ako v Dunaji. Hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka na profiloch situovaných v zdrži (č. 307, 308, 309 a 311) kolísali v intervale od 9 do 15 mgl^-1 , pričom sa nevyznačujú výrazným sezónnym priebehom. Počas hydrologického roka 1999 sa na profiloch v zdrži (okrem 307) vyskytli dve maximá – február a august 1999. Vo februári koncentrácie rozpusteného kyslíka na profiloch situovaných v zdrži (okrem 307 - kyneta) dosiahli zimné maximum (13–15 mgl^-1 ). V auguste 1999 sa vyskytlo druhé maximum (13–14 mgl^-1 ). Hodnoty počas letného obdobia postupne klesali a pohybovali sa v intervale od 9–12 mgl^-1 . Kolísanie kyslíka na profile 307 v zdrži je podobné ako na profiloch situovaných na Dunaji. Hodnoty kyslíka na profile 317 (priesakový kanál) sa pohybovali od 9 do 15 mgl^-1 , pričom v januári dosiahli maximum (15 mgl^-1 ), po ktorom hodnoty klesali.

Amóniový ión

Koncentrácie amóniového iónu na profiloch č. 109, 111, 112, 1205 na Dunaji a profiloch 3530 a 3529 mali počas hydrologického roka 1999 sezónny priebeh. Maximá sa vyskytli v období február–marec 1999 (0.35–0.45 mgl^-1 ). Od marca hodnoty klesali a v období apríl–október sa zväčša pohybovali od 0.1 do 0.2 mgl^-1 . V júni 1999 sa na profiloch 3529 a 3530 vyskytlo lokálne maximum cca 0.3 mgl^-1 . Kolísanie koncentrácií NH₄⁺ na profiloch 307, 308, 309, 311 situovaných v zdrži malo sezónny priebeh s maximálnymi hodnotami (február) pohybujúcimi sa v intervale 0.3–0.4 mgl^-1 na všetkých štyroch profiloch. Od marca hodnoty klesali a pohybovali sa od 0.15 do 0.2 mgl^-1 . Hodnoty amóniového iónu na profile 307 (priesakový kanál) sa pohybovali intervale od 0.05 do 0.15 mgl^-1 . Hodnoty koncentrácie NH₄⁺ na profile 3376, ktorý charakterizuje vodu vtekajúcu do ramennej sústavy, dosiahli maximum v novembri 1998 (0.43 mgl^-1 ), potom až do apríla 1999 rovnomerne klesali. V máji sa vyskytlo lokálne maximum (0.25 mgl^-1 ) a hodnoty opätovne klesli a do októbra sa pohybovali v intervale od 0.05 do 0.15 mgl^-1 .

Dusičnany

Z kolísania dusičnanov na všetkých profiloch (okrem 317) je zrejmý sezónny priebeh. Koncentrácie dusičnanov dosiahli maximum vo februári (od 15-18 mgl^-1 ), s postupným poklesom hodnôt do mája (kolísali okolo 6 mgl^-1 ). V období od mája do októbra hodnoty kolísali v úzkom intervale od 3 do 8 mgl^-1 . Situácia na profile 3376 bola až do mája podobná avšak v období máj-október hodnoty viac kolísali (1 do 8 mgl^-1 ). Na priesakovom kanáli hodnoty počas hydrologického roka 1999 do marca stúpali (max. 8 mgl^-1 ). V období apríl-júl je zrejmý pokles hodnôt (z 8 na 1 mgl^-1 ), a ku koncu hydrologického roka kolísali v intervale od 1-4 mgl^-1 .

Fosforečnany

Hodnoty fosforečnanov na profiloch č. 109, 111, 112, 1205 situovaných na Dunaji a profiloch č. 3529 a 3530 počas hydrologického roka vykazovali sezónny priebeh. Počas hydrologické roka 1999 sa vyskytli 2 maximá: prvé začiatkom novembra 1998 (0.2–0.32 mgl^-1 ) a druhé na prelome februára–marca (0.2–0.26 mgl^-1 ). V období december–február sa vyskytli 3 hodnoty, ktoré mali opačný trend ako hodnoty na zvyšných profiloch. Na profile 109 v decembri (0.38 mgl^-1 ), na profile 1205 v januári (0.4 mgl^-1 ) a na profile 3529 vo februári (0.36 mgl^-1 ). Hodnoty sa od apríla do augusta pohybovali v intervale 0.04 do 0.1 mgl^-1 . Od augusta došlo k postupnému zvyšovaniu hodnôt 0.12–0.2 mgl^-1 . Z kolísania hodnôt PO₄^3- na profiloch č. 307, 308, 309, 311 (situované v zdrži) a 3376 (vstup do ramennej sústavy) je zrejmý sezónny priebeh. Koncentrácie fosforečnanov dosiahli maximum v januári od 0.16 do 0.24 mgl^-1 , s postupne klesajúcimi hodnotami. V letnom období sa vyskytli najnižšie hodnoty a kolísali od 0.05 do 0.1 mgl^-1 . Hodnoty od augusta začali opätovne stúpať. Koncentrácia fosforečnanov na profile 317 (situovaný na priesakovom kanáli) sa pohybovali okolo hodnoty 0.05 mgl^-1 s dvoma hodnotami nad 0.05 mgl^-1 do 0.1 mgl^-1 .

Celkový fosfor

Hodnoty celkového fosforu na profiloch č. 109, 111, 112, 1205 situovaných na Dunaji sa počas hydrologického roku 1999 pohybovali v úzkom intervale od 0.05 do 0.11 mgl^-1 . V zimnom období sa vyskytli dve zvýšené hodnoty (november – profil 112 a február – profil 109 0.18 mgl^-1 ). Počas vegetačného obdobia hodnoty ešte mierne poklesli, v júni sa na profile 111 objavila jedna hodnota 0.14 mgl^-1 . Situácia na profiloch 3529 a 3530 je podobná ako na profiloch situovaných na Dunaji. K rozdielom dochádza počas vegetačného obdobia (máj–jún) kedy sa vyskytli zvýšené koncentrácie celkového fosforu (max. do 0.44 mgl^-1 ). Hodnoty celkového fosforu na profiloch č. 307, 308, 309, 311 situovaných v zdrži a 3376 (vstup do ramennej sústavy) kolísali v intervale od 0.05 do 0.1 mgl^-1 . V období máj–august sa na profiloch 307, 308 a 3376 vyskytli zvýšené hodnoty max. do 0.24 mgl^-1 . Na profile 317 (priesakový kanál) sa hodnoty pohybujú na hranici 0.05 mgl^-1 .

Celkový dusík

Počas hydrologického roka 1999 hodnoty celkového dusíka na všetkých profiloch vykazovali mierne sezónne kolísanie. Maximá sa vyskytli vo februári-marci (od 4 do 6.4 mgl^-1 ) s postupným poklesom hodnôt. Počas vegetačného obdobia (apríl-júl) hodnoty kolísali od 2 do 3 mgl^-1 . Od augusta je zrejmý opätovný rast hodnôt.

Nerozpustné látky

Koncentrácie nerozpustných látok sa na profiloch situovaných na Dunaji (profily č. 109, 111, 112, 1205) pohybovali od 2 do 40 mgl^-1 . Začiatkom hydrologického roka 1999 sa vyskytli zvýšené hodnoty nerozpustených látok (50–70 mgl^-1 ) a taktiež v máji–júli kedy sa pohybovali od 170 do 225 mgl^-1 . Zvýšené hodnoty nerozpustených látok súvisia so zvýšenými prietokmi v Dunaji v týchto obdobiach. Hodnoty nerozpustných látok na profiloch situovaných v zdrži a profile 3376 (vstup do ramennej sústavy) sa pohybovali od 5 do 20 mgl^-1 . V období máj–júl sa aj na týchto profiloch prejavilo zvýšenie hodnôt, ktoré sa v tomto období pohybovali od 25 do 46 mgl^-1 . Na profiloch 3529 a 3530 hodnoty počas hydrologického roka 1999 kolísali od 2 do 40 mgl^-1 , s ojedinelými hodnotami aj nad 40 mgl^-1 max. do 60 mgl^-1 . Na priesakovom kanáli 317 hodnoty nerozpustných látok kolísali od 4 do 17 mgl^-1 , od marca 1999 s postupne klesajúcim trendom.

Koliformné baktérie

Na profiloch č. 109, 111, 112, 1205 situovaných na Dunaji a profiloch č. 3529 a 3530 počty koliformných baktérií kolísali od 1 do 140 KTJml^-1 . Najnižšie hodnoty boli zaznamenané na profiloch 112, 111 a 3529 a 3530. Hodnoty na týchto profiloch kolísali od 1 do 100 KTJml^-1 . Na profiloch 109 a 1205 hodnoty kolísali v intervale od 20 do 140 KTJml^-1 . Počet koliformných baktérií na profiloch č. 307, 308, 309, 311 situovaných v zdrži a profile 3376 (vstup do ramennej sústavy) sa pohybovali od 1 do 30 KTJml^-1 . Počet koliformných baktérií na profile 317 sa v hydrologickom roku 1999 pohyboval od 1 do 20 KTJml^-1 .

CHSK_Mn

Hodnoty CHSK_Mn mali na všetkých profiloch situovaných na Dunaji a profiloch 3529 a 3530 podobný priebeh. Hodnoty sa pohybovali od 2 do 4 mgl^-1 . Zvýšené hodnoty (max. 7 mgl^-1 ) CHSK v novembri, marci a júni súvisia so zvýšenými prietokmi na Dunaji v tomto období. Koncentrácie CHSK na profiloch situovaných v zdrži a profile 3376 (vstup do ramennej sústavy) sa pohybovali od 2 do 5 mgl^-1 s miernym rastom v období marec až august. Na priesakovom kanáli 317 sa hodnoty CHSK_Mn pohybovali od 1 do 2 mgl^-1 .

Chlorofyl-a

Koncentrácia chlorofylu-a mali na profiloch situovaných na Dunaji (profily č. 109, 111, 112, 1205) a na profiloch č. 3529 a 3530 podobný priebeh. V zimnom období dosiahli minimálne hodnoty s postupným vzrastom a dvoma kulmináciami v apríli 1999, keď bola nameraná hodnota chlorofylu-a od 13 do 20 mgm^-3 a v júli–auguste kedy bola nameraná maximálna hodnota chlorofylu-a od 34 do 48 mgm^-3 . Od septembra hodnoty chlorofylu-a do konca hydrologického roka 1999 mierne klesali. Koncentrácie chlorofylu-a na profiloch v zdrži a profile 3376 (vstup do ramennej sústavy) v zimnom období dosiahli minimálne hodnoty s postupným vzrastom, pričom kulminačné vlny v dunajskej vode sa tu tiež prejavili. Hodnoty sa pohybovali od 1 do 28 mgm^-3 . Na priesakovom kanáli sa stanovoval chlorofyl-a od júna 1999. Od tohto obdobia má klesajúcu tendenciu z 13 mgm^-3 na 2 mgm^-3 v októbri 1999.

2.4. Hodnotenie biologických ukazovateľov kvality vôd

V prílohe Národnej správy za rok 1999 je spracovaná základná charakterizácia biologických ukazovateľov kvality povrchových vôd. V prílohe Národnej správy za rok 1999 sú taktiež uvedené presné metodiky odberu a stanovenia fytoplanktónu a zooplanktónu a taxonomické druhy fytoplanktónu nájdené na reprezentatívnych profiloch.

Vývoj metód stanovenia a vyhodnocovania saprobity je poznamenaný veľkou rôznorodosťou prístupov, koncepcií a subjektívnych názorov a nie je definitívne ukončený. Z ekologického hľadiska sa makrozoobentos tečúcich vôd ukázal pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Je relatívne ľahko prístupný a rýchlo spracovateľný. Rastlinné organizmy sú väčšinou v existenčných požiadavkách veľmi prispôsobivé a rozšírené vo veľkom rozmedzí organického zaťaženia toku. Bakteriálne nárasty poskytujú vierohodné výsledky, vyžadujú však dlhšiu dobu ku spracovaniu a náročnejšie laboratórne vybavenie.

V rámci hodnotenia biologického stavu akosti vôd sa stanovujú nasledujúce sapróbne indexy a ukazovatele:

SI perifytónu t.j. nárasty na kameňoch, kmeňoch a iných podkladoch vo vode, ktoré indikujú zmeny v akosti vody 2-3 týždňového charakteru

SI makrozoobentosu t.j. spoločenstvá na dne riek, nádrží, ktoré indikujú zmeny polročného charakteru

SI fytoplanktónu, abundancia a taxóny fytoplanktónu a zooplanktónu, biomasa fytoplanktónu

2.4.1. Sledovanie perifytónu v koryte Dunaja

Aj v roku 1999 sa pri analýzach perifytónu - nárastov, ktoré rastú na kameňoch, kôre stromov a iných podkladoch vo vode, sledovala len riasová zložka perifytónu, avšak vzorky boli spracované inou metodikou ako po minulé roky. Pred determináciou boli tzv. "vypaľované" peroxidom vodíka. Cieľom bolo odstrániť protoplast rozsievkových spoločenstiev, ktoré tvoria nárasty. Určované boli tak schránky týchto organizmov, ktoré sú nositeľmi determinačných znakov tejto skupiny. Vzhľadom na túto skutočnosť prirodzene nie sú v zozname zahrnuté organizmy nevytvárajúce pevné (anorganické) časti tiel. Odbery vzoriek sa uskutočnili podobne ako v predchádzajúcom roku 3 razy do roka, pričom nie na všetkých vybraných profiloch sa našli nárasty. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2-1.

Tab. 2-1: Sapróbny index (SI) nárastov podľa Pantleho a Bucka v roku 1999 spolu
                                      s počtom druhov (PD)

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že sapróbne indexy nárastov všetkých sledovaných profilov Dunaja sa pohybovali v roku 1999 v oblasti lepšej b-mezosaprobity (pod 2.0). Indexy boli v intervale 1.63 (Bratislava) – 1.94 (Hrušov). Tieto hodnoty boli o niečo nižšie ako v minulom roku. Prejavuje sa mierne zvyšovanie saprobity, t.j. organického zaťaženia v pozdĺžnom profile toku od Bratislavy po Komárno.

Z hľadiska druhovej diverzity rozsievkovej zložky perifytónu sa často vyskytovali rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria), rody skupiny Achnanthaceae (Achanathes, Cocconeis), ale najviac bolo rozsievok zo skupiny Naviculaceae (Cymbella, Gomphonema, Navicula, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia), ale aj rod Surirella. Druhovo najpočetnejšie boli rody Navicula a Nitzschia

Zoznam druhov rias perifytónu zistených v Dunaji v roku 1999 v odberových miestach je uvedený v prílohe Národnej ročnej správy za rok 1999.

 2.4.2. Sledovanie makrozoobentosu v zdrži VDG

Sapróbny index makrozoobentosu bol za rok 1999 zisťovaný jednorazovo v mesiaci október (11. a 12.10.1999).

Miesta odberu makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu sú vypočítané hodnoty sapróbneho indexu nasledovné:

Zistené jednorazové hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu naznačujú, že saprobita vody pri dne na sledovaných profiloch dosahuje stupeň b-mezosaprobity až a-mezosaprobity, čo na väčšine profilov predstavuje III. triedu kvality (STN 75 7221).

2.4.3. Sledovanie fytoplanktónu a zooplanktónu v zdrži VDG

Rozvoj fytoplanktónu závisí hlavne na prísune energie a zásobe živín vo vode. V povrchových vodách má fytoplanktón význam ako producent organickej hmoty. Mení a ovplyvňuje fyzikálno-chemické vlastnosti vody a dodáva do vody veľké množstvo rozpustených organických látok. Životnými prejavmi fytoplanktónu je ovplyvňovaná priehľadnosť, zákal a farba vody. Činnosť fytoplanktónu podmieňuje aj pH vody, ktoré sa môže posúvať až do alkalickej oblasti. Rozpad organizmov a dýchanie môže spôsobovať posun hodnôt pH do kyslej oblasti. Spotrebou CO₂ zasahuje fytoplanktón rovnovážny systém kyseliny uhličitej, ovplyvňuje obsah kyslíka vo vode, mení množstvo niektorých prvkov (podieľajúcich sa na stavbe buniek siníc a rias Mg, K, Na, Al + stopové prvky) a látok rozpustených vo vode, atď.

Zástupcovia zooplanktónu sú konzumentmi prvého stupňa, pričom ako potrava im slúži predovšetkým fytoplanktón. Zooplanktón sa filtráciou a konzumáciou fytoplanktónu významne podieľa na spomaľovaní negatívnych procesov eutrofizácie a taktiež sám tvorí trofickú bázu pre planktonofágne spoločenstvá rýb a vodných vtákov. Najmä vo výžive juvenilných štádií rýb hrá nezastupiteľnú úlohu a priamo determinuje rozvoj osádok rýb.

Z výsledkov stanovenia abundancie, taxónov, chlorofylu-a a základných fyzikálno-chemických ukazovateľov sa dá predpokladať na vznik rozvoja eutrofizácie až vodného kvetu (tvorí sa hlavne zo siníc).

Miesta odberu fytoplanktónu a zooplanktónu

Zhodnotenie sledovania fytoplanktónu

Na oživenie kumulovanej vody v zdrži vodného diela má vplyv hlavne kvalita pritekajúcej vody. Pri prognóze rozvoja fytoplanktónu v zdrži sa predpokladalo pomnoženie fytoplanktónu v niektorých jej častiach, hlavne v plytkých preteplených miestach. Pri hodnotení eutrofizácie si treba uvedomiť, že rozvoj fytoplanktónu okrem zodpovedajúceho obsahu živín súvisí hlavne s hydrologickými pomermi v zdrži. Kalinkovská a šamorínska časť zdrže sa v hydrologických podmienkach od seba významne odlišujú hĺbkou vody, dobou zdržania vody, rýchlosťou prúdenia, priehľadnosťou vodného stĺpca atď. To sú faktory, ktoré majú  podstatný vplyv na rozvoj mikroskopických rias pri približne rovnakom obsahu živín vo vode zdrže. Sezónne rozdiely v počtoch rias počas roka sú spôsobené zmenami klimatických a prietokových pomerov v zdrži (teplota vody, intenzita slnečnej radiácie, zmeny prietokov a s nimi spojenej priehľadnosti vody, atď.).

Obrázky 2A, 2B a 2C uvádzajú zmeny abundancie, hodnoty biomasy (vyjadrené ako obsah chlorofylu-a), spolu s teplotou vody a koncentráciou celkového dusíka stanovených na profiloch, fytoplanktónu v kalinkovskej časti zdrže v roku 1999.

Obrázky 2D, 2E a 2F uvádzajú zmeny abundancie, hodnoty biomasy (vyjadrené ako obsah chlorofylu-a), spolu s teplotou vody a koncentráciou celkového dusíka stanovených na profiloch, fytoplanktónu v šamorínskej časti zdrže v roku 1999.

Závery zo sledovania abundancie fytoplanktónu

• Podľa očakávania sú výrazné rozdiely v abundancii rias v rôznych častiach zdrže.
• K masovému rozvoju rias v zdrži dochádza hlavne na jar (apríl), v septembri a v letných mesiacoch (júl, august).
• Od októbra nastáva silná prirodzená sezónna depresia, ktorá trvá celé mimovegetačné obdobie.
• Sezónne zmeny abundancie sú ovplyvnené hlavne teplotou vody, intenzitou slnečnej radiácie, prietokmi a zákalom vody. Lokálne rozdiely v abundancii rias sú závislé od rýchlosti prúdenia vody a doby zdržania, hĺbky a priehľadnosti vody, pričom obsah biogénnych prvkov je približne rovnaký v celej zdrži.
• Limitujúcim faktorom masového rozvoja rias v zdrži je obsah fosforečnanového fosforu, za hranicu masového rozvoja rias sa pokladá koncentrácia 0.01 mgl^-1 .
• V roku 1999 maximálne hodnoty abundancie rias nepresiahli 16 000 jedincov v 1 ml vody, čo je výrazne menej ako v dvoch minulých rokoch.
• Masový rozvoj rias v niektorých miestach zdrže VDG nemá nepriaznivý vplyv na oživenie vôd Dunaja biosestónom.

Zoznam druhov fytoplanktónu stanovených na profiloch 308, 309 a 311 je uvedený v prílohe Národnej správy za rok 1999.

Grafické spracovanie abundancie zooplanktónu

Abundancia zooplanktónu v zdrži VDG na profile 308 (8013)

Abundancia zooplanktónu v zdrži VDG na profile 309 (8014)

Abundancia zooplanktónu v zdrži VDG na profile 311 (8016)

Závery zo sledovania abundancie zooplanktónu

• Priemerná abundancia zooplanktónu v sledovaných miestach odberov v zdrži VDG, priesakových kanáloch, ramennej sústave a starom koryte Dunaja sa v roku 1999 pohybovala od 9.9.10⁶ po 109.1.10⁶ jedincov v m³ .
• Z hľadiska sezónnej dynamiky boli hodnoty abundancie zooplanktónu na všetkých sledovaných miestach s výnimkou odberného miesta 317 (8022) Hamuliakovo najvyššie v mesiaci august a najnižšie na začiatku (máj) a ku koncu sledovania (október).
• Na abundancii zooplanktónu sa najvýznamnejšie podieľali vírniky (Rotatoria), ktoré sa hojne vyskytovali vo všetkých sledovaných odberných miestach. Menej významnými skupinami boli prvoky (Protozoa), ktoré sa hojnejšie vyskytovali v pravej dolnej časti zdrže 309 (8014), ďalej veslonôžky (Copepoda), ktoré dominovali hlavne v ľavej, plytkej kalinkovskej časti zdrže 308 (8013).
• Na diverzite zooplanktónu, ktorá sa pohybovala od 10 taxónov v ľavobrežnom priesakovom kanáli 317 (8022) po 19 taxónov v ľavej plytkej kalinkovskej časti zdrže 308 (8013), sa najvýznamnejšie podieľali skupiny Cladocera a Rotatoria s 13 resp. 9 taxónmi. Z hľadiska podielu na abundancii zooplanktónu boli najvýznamnejšie z vírnikov (Rotatoria) druhy rodov Keratella, Brachionus, Polyarthra, z perloočiek (Cladocera) druhy rodov Daphnia, Bosmina a z veslonôžok (Copepoda) juvenilné štádiá druhov z čeľade Cyclopidae.

2.5. Hodnotenie kvality sedimentov

V prílohe Národnej správy za rok 1999 je spracovaná metodika odberu a spracovania sedimentov, metodika hodnotenia sedimentov.

Miesta odberu dnových sedimentov

Vyšrafované profily sa sledujú v rámci Dohody, pričom zvýraznené profily boli vybrané ako reprezentatívne profily hodnotenia akosti kvality povrchovej vody v rámci monitoringu podľa Dohody.

Miesta odberu dnových sedimentov (obr. 2b) boli rozmiestnené v oboch rozšírených častiach zdrže, v prívodnom kanáli a v odpadovom kanáli a v starom koryte Dunaja pri Sape, na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich. Odberné miesta sú rozmiestnené do miest zdrže s rozličnými rýchlosťami prúdenia vody a teda rôznou rýchlosťou sedimentácie a rôznou štruktúrou sedimentov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia.

Hodnotenie zloženia sedimentov

Výsledky z analýzy dnových sedimentov VDG sú uvedené v tabuľkách č.2-3, 2-4.

Terajšie rozmiestnenie miest odberov vzoriek dnových sedimentov malo zdokumentovať miesta s možnou rôznou mierou sorbcie škodlivín organického i anorganického pôvodu na ne. Najviac odberných miest je lokalizovaných do zdrže vodného diela, kde sa oprávnene predpokladá najintenzívnejší sedimentačný proces a do miest, kde by sorbciu škodlivín mohlo ovplyvniť vypúšťanie odpadových vôd predovšetkým z bodových zdrojov znečistenia prevádzkujúcich chemickú výrobu – napr. z Istrochemu a Slovnaftu, teda na ľavú stranu zdrže (profily S5–8013, S6–2006, S7–2004).

Všeobecne je potrebné povedať, že všetky vzorky sedimentov aj v tomto roku rovnako ako v minulých rokoch mali veľmi nízky obsah organickej hmoty i TOC, najčastejšie nižší ako 1%, len vo vzorkách z miest S10-2008, S13-2010, S14-8016 a S15-2011 bola organická hmota nad 1%. Všetky tieto miesta odberov sú lokalizované do dolnej časti zdrže s vyššou hladinou vody a dva z nich sú za smernými hrádzkami na pravej strane (tab.2-3).

Vo všetkých vzorkách sedimentov odobratých v roku 1999 bol stanovený vysoký obsah prachovito-ílovitej zložky, pohyboval sa od 66 do 99%. Koncentrácie NEL sa pohybovali od 63 do 389 mgkg^-1 sušiny sedimentu, pričom vyššie koncentrácie boli zisťované s použitím UV koncovky merania a najvyššie koncentrácie sme stanovili v mieste S1-8028 (staré koryto Dunaja Sap, rkm 1810.5), S10–2008 (pravá strana zdrže Šamorín) a v kynete Kalinkovo S17–8012. Z vyšších absorbancií v UV časti spektra vyplýva, že NEL obsahujú viac aromatických ako alifatických zlúčenín.

Namerané koncentrácie sulfidickej síry (AVS) sa pohybovali od 0.93 mgkg^-1 sušiny v mieste S5–8013 (plytká ľavá časť zdrže v oblasti Kalinkova) po 30.1 mgkg^-1 v mieste S13–2010 (posledný profil v šamorínskej časti za vtáčím ostrovom).

Úvodom k hodnoteniu chemického zloženia sedimentov a k zisteným koncentráciám jednotlivých prvkov zo skupiny ťažké kovy či k obsahu organického mikroznečistenia a k výsledkom ich porovnávania s tzv. limitnými hodnotami pre jednotlivé skupiny potenciálneho rizika hroziaceho z prípadného znečistenia sedimentov je treba uviesť záver z výsledkov testov toxicity sedimentov cez sledovanie toxicity vodných výluhov sedimentov a cez pórovú vodu, získanú centrifugáciou zo sedimentov. Toto hodnotenie je nevyhnutným doplnkom konštatovaní o chemickom zložení sedimentov, uvedených ďalej. Z výsledkov ekotoxikologických testov akútnej toxicity sedimentov (pórovej vody získanej z nich), uvedených v tabuľke 3 a základného zloženia tejto vody v tabuľke 4  (zaradených v prílohe Národnej správy za rok 1999) vyplýva, že intersticiálna (pórová) voda zo sedimentov mala na bioluminiscenčné baktérie vo všetkých prípadoch pomerne silné stimulačné účinky od 3.9 až po 77 % v mieste odberu S6–2006 (kyneta Kalinkovo). Pri perloočkách nedošlo ani raz k ich úhynu, nezaznamenali sme ani iné škodlivé prejavy na vitálne funkcie a pohyb perloočiek. U rýb sme taktiež nezistili badateľné zmeny v ich správaní oproti kontrolnej vzorke a výsledky všetkých testov toxicity vodných výluhov sedimentov boli negatívne. Rovnako ekotoxikologické testy na mladých rybkách priamo s pórovou vodou po jej nasýtení kyslíkom boli negatívne.

Obsah kyslíka v intersticiálnej vode sa pohyboval v rozsahu od 1.4 mgl^-1 po 6.7 mgl^-1 . Najnižšie koncentrácie boli namerané v mieste S13–2010 (posledné miesto odberu za vtáčím ostrovom v šamorínskej časti zdrže s najvyššou nameranou hodnotou síry  zo všetkých vzoriek sedimentov) a S14–8016 (ľavá strana šamorínskej časti zdrže). Najvyšší obsah rozpusteného kyslíka bol v sedimente v hornej rejde.

Ani v jednom z odberných miest sedimentov nebol v roku 1999 zistený vyšší obsah chrómu, niklu, medi, zinku, arzénu, kadmia, olova a ortuti ako je určená tzv. cieľová hodnota (TV) predstavujúca zanedbateľné riziko pre ekosystém a koncentrácie blízke prírodnému pozadiu. Teda z hľadiska obsahu ťažkých kovov sú sedimenty bez účinku na vodný ekosystém. Po prepočte nameraných koncentrácii ťažkých kovov v sedimentoch na molárne koncentrácie a ich porovnaní s molárnou koncentráciou síry – AVS sme zistili, že aj tieto nízke obsahy ťažkých kovov sú v sedimentoch viazané do stabilných sulfidov, teda kovy sú zo sedimentov biologicky ťažko dostupné až nedostupné a molárny pomer sumy kovov ku síre je vo všetkých prípadoch menší ako 1. Vypočítané molárne pomery sú uvedené v posledných stĺpcoch tabuľky č.2-3. V prvom stĺpci molárneho pomeru sú uvedené výsledky zo zisťovania vzájomného molárneho pomeru sumy všetkých kovov ku obsahu síry a, v druhom stĺpci sú zo sumy molárneho množstva kovov odpočítané molárne množstvá chrómu a arzénu, ktoré dvojité mocenstvo netvoria. Aj tieto molárne pomery sú všetky menšie ako 1.

Prekračovanie limitných hodnôt organického mikroznečistenia (tab. č. 2-4) sa vyskytovalo v približne rovnakej škále ukazovateľov ako v minulom roku a približne v tých istých profiloch. V metodickom pokyne MŽP SR č. 549/98–2 nie sú určené limity pre Delor 103, Delor 106, metoxychlór, atrazín, desetylatrazín, acenaftylén, acenaftén, pyrén, sumu PAU a teda ich obsah v sedimentoch nevieme posúdiť.

Limity MPC (maximálne prípustných koncentrácii) hodnôt neboli prekročené ani v jednej vzorke sedimentu po stanovení obsahu fluorénu, benzo-a-pyrénu, PCB, HCB, lindanu, heptachlóru a DDT. Ich koncentrácie boli blízke limitom hodnôt pozadia TV. Cieľové koncentrácie TV ostatných stanovovaných látok zo skupiny organického mikroznečistenia boli v niektorých alebo vo všetkých vzorkách prekračované najčastejšie látkami zo skupiny PAU, predovšetkým antracénom, fluoranténom a fenantrénom, chryzénom a BZA.

Pri chryzéne vo všetkých vzorkách sedimentov boli prekročené hodnoty TV limitu, ale neboli prekročené hodnoty MPC. Obsah BZA v sedimente odobratom na mieste S2–2001 prekročil dvojnásobne limit MPC, vo vzorkách z odberových miest S5–8013 a S14–8016 bolo prekročenie MPC len minimálne, o jednu stotinu mg/kg.

Pri antracéne boli vo všetkých vzorkách sedimentov odobratých z vodného diela namerané koncentrácie vyššie ako je MPC (maximálna prípustná koncentrácia), ale boli nižšie ako TVd.

Koncentrácie fluoranténu (FLUT) boli namerané vo všetkých vzorkách vyššie ako TV hodnoty pozadia, ale nižšie ako limity maximálnej prípustnej koncentrácie MPC.

Posledný ukazovateľ zo skupiny PAU, pri ktorom boli prekračované maximálne prípustné koncentrácie je fenantrén. Limit MPC bol prekročený v miestach odberov v kalinkovskej časti zdrže S2–2001, S5–8013, S6–2006, S7–2004 a v šamorínskej časti zdrže v miestach S9–2007, S12–2009, S14–8016, S16–horná rejda, S17–8012, S18–Dunaj rkm 1843.

Na základe uvedeného, s ohľadom na negatívne výsledky ekotoxikologických testov a závery zistené zo sledovania makrozoobentosu je možné predpokladať, že niektoré látky zo skupiny organického mikroznečistenia PAU, teda tie, ktoré mali koncentrácie vyššie alebo rovné MPC môžu byť potencionálnym rizikom pre vodný ekosystém v zmysle metodického pokynu MŽP SR č.549/98–2 na Hodnotenie rizík zo znečistených sedimentov.

Výsledky analýz dnových sedimentov

Výsledky z analýzy dnových sedimentov VDG sú v tabuľke č. 2-3 a 2-4. Prvé dva stĺpce tabuľky sú čísla miest odberov vzoriek sedimentov – preberajú čísla profilov povrchových vôd tam, kde sú odberné miesta vzoriek vôd a sedimentov totožné. Na rýchle porovnanie s nameranými hodnotami sú vo zvýraznených riadkoch hlavičky uvedené aj tzv. limitné koncentrácie vybraných ukazovateľov znečistenia sedimentov podľa prílohy č.1 k metodickému pokynu MŽP č.549/98-2. Výplňou políčka príslušnej vzorky sú zvýraznené hodnoty vyššie ako MPC resp. TVd. V tabuľke sú uvedené koncentrácie zistené analýzou po prepočítaní na tzv. štandardizovaný sediment s obsahom 10% organickej hmoty a 25% ílovito-prachovitej zložky.

Tabulka 2-3 : Koncentrácie vybraných ukazovateľov znečistenia sedimentov za rok 1999 ( súbor GIF - 266kB )

Tabulka 2-4 : Koncentrácie vybraných ukazovateľov znečistenia sedimentov VDG počítané na štandardizovaný sediment - rok 1999 ( súbor GIF - 430kB )

 

Obr. 2a Sieť pozorovacích lokalít pre sledovanie kvality povrchových vôd		Obr. 2b Sieť pozorovacích miest pre sledovanie kvality sedimentov