ÚVOD

 

Predchádzajúce udalosti

19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch v Dunaji a v Mošonskom ramene Dunaja[1] (Príloha A.1) – ďalej Dohoda. Dohoda predpisuje monitorovanie vplyvov realizovaných opatrení, zvýšených prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy na životné prostredie. Činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie súvisiace s uskutočňovaním monitorovania životného prostredia v ovplyvnenom území sú uvedené v Štatúte[2], podpísanom 29. mája 1995 v Gabčíkove (Príloha A.2).

Dohoda mala pôvodne vypršať po rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. 23. októbra 1997 Slovenská republika, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, informovala Maďarskú republiku o svojej pripravenosti predĺžiť platnosť Dohody z 19. apríla 1995 dovtedy, kým bude dosiahnutá dohoda o implementácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, vynesenom 25. septembra 1997. Maďarská republika navrhované predĺženie prijala uznesením maďarskej vlády zo 17. decembra 1997.

25. apríla 2007 sa Poverení zástupcovia pre monitorovanie dohodli na modifikácii Štatútu (Príloha A.3). Dohodnutá úprava odráža zmeny v monitorovaní kvality vôd podľa Rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a stanovuje zmeny v harmonograme pre vypracovanie Národných a Spoločnej správy. Boli tiež dohodnuté zmeny v monitorovacích lokalitách, pozorovaných ukazovateľoch a frekvencii meraní.

Slovenská strana sa podľa medzivládnej Dohody zaviazala prepúšťať do Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 400 m³s^-1 a 43 m³s^-1 do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody. Maďarská strana, podľa Dohody, vybudovala v rkm 1843 spoločného úseku Dunaja dnovú prehrádzku a v júni 1995 ju uviedla do prevádzky. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu vody (až do 250 m³s^-1) do riečnych ramien v inundačnej oblasti na maďarskej strane. Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie Mošonského Dunaja a ramien v oblasti chránenej proti povodniam na maďarskej strane.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním životného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku v Dunaji a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania životného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte (Prílohy A.2 a A.3) a v príslušných dokumentoch.

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením tvoria Národné ročné správy, vypracované Stranami samostatne podľa Článku 3 Dohody. Táto Spoločná výročná správa bola vypracovaná spoločne a je založená na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných ročných správach.

Súčasná správa je sedemnástou Spoločnou výročnou správou z monitorovania životného prostredia a podáva hodnotenie týkajúce sa roku 2011. Hodnotenie slovenskej strany je založené na údajoch zhromažďovaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ), Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského (PriF UK), Slovenskou akadémiou vied, Národným lesníckym centrom (NLC-LVÚ), Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (ZsVS), Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS), Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP-BA), Výskumným ústavom vodného hospodárstva (VÚVH) a Konzultačnou skupinou Podzemná voda spol. s r. o. (KSPV.) Výmena údajov a vyhodnotenie monitoringu v rámci spoločného monitorovania boli koordinované Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch zhromažďovaných Severozadunajskou inšpekciou pre ochranu životného a prírodného prostredia a vodné hospodárstvo (ÉDUKTVF), Severozadunajským riaditeľstvom  vodného hospodárstva (ÉDUVIZIG), Oblastnými organizáciami vodárenských zdrojov, Lesníckym výskumným ústavom (ERTI), Západomaďarskou univerzitou, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránda. Výmena údajov a vyhodnotenie monitorovania boli koordinované štátnym tajomníkom pre životné prostredie a vodné hospodárstvo maďarského Ministerstva pre rozvoj vidieka. 

Ciele spoločného monitorovania 

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s medzivládnou Dohodou je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vodných útvarov a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a dotáciou vody. Dotácia vody do riečnych ramien na maďarskej strane je zabezpečovaná dnovou prehrádzkou, ktorá vzdúva hladinu vody v Dunaji nad prehrádzkou.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny kvality povrchovej a podzemnej vody, zmeny v pôdnej vlhkosti a zmeny v lesných porastoch a biote.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovať informácie o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o environmentálnych zmenách na ovplyvnenom území jednotlivých Strán. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy je predložiť spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného prostredia príslušným vládam.

Aktivity spoločného monitorovania v roku 2011 

Monitorovacie aktivity v roku 2011 na oboch stranách väčšinou pokračovali v súlade s medzivládnou Dohodou a Štatútom, pozmeneným 25. apríla 2007. Na rozdiel od plánovaného spoločného leteckého prieskumu zdravotného stavu lesa, ktorý sa koná raz za tri roky, bolo letecké snímkovania a vyhodnotenie zdravotného stavu lesa v roku 2011 uskutočnené iba na slovenskej strane. Monitorovanie v roku 2011 pozostávalo z pozorovaní režimu povrchových a podzemných vôd, monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd a meraní obsahu pôdnej vlhkosti, monitoringu lesa a pozorovaní fauny a flóry.

17. marca 2011 sa v Bratislave uskutočnilo schválenie a podpis Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia za rok 2009. V súlade so Štatútom monitorovania slovenská strana 31. marca 2011 v Győri odovzdala úplnú sadu údajov z monitorovania za rok 2010. Maďarská strana odovzdala údaje z monitorovania za rok 2010 27. mája 2011 v  Bratislave. Vzájomná výmena Národných ročných správ z monitorovania prírodného prostredia v roku 2010 sa realizovala 30. júna 2011 v Budapešti. Schválenie a podpis Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2010 sa uskutočnilo 16. decembra 2011 v Budapešti. Čo sa týka vypracovania aktuálnej Spoločnej výročnej správy slovenská strana odovzdala údaje z monitorovania za rok 2011 2. apríla 2012 v Győri. Maďarská strana odovzdala údaje za rok 2011 16. júla 2012 v Bratislave. Slovenská národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia v roku 2011 bola odovzdaná maďarskej strane 3. mája 2012 v Budapešti, Maďarská národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia v roku 2011 bola slovenskej strane odovzdaná 19. júla 2012 v Budapešti.

Plnenie odporúčaní zo Spoločnej výročnej správy za rok 2010 

1.       Odborníci maďarskej strany navrhujú prerokovať miernu úpravu metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, ktorá by uvažovala s okolnosťami, ktoré nastali v hydrologickom roku 2010.

Slovenskí a maďarskí odborníci sa dohodli na miernej úprave metódy pre výpočet priemerného ročného prietoku v súvislosti s vyšším množstvom vody prepúšťaným do starého koryta Dunaja v prípade udržiavacích prác vykonávaných na elektrárni. V tomto prípade bude použitý podobný princíp ako počas povodňových vĺn. Vyššie prietoky prepustené cez hať Čunovo počas udržiavacích prác budú znížené na množstvo zodpovedajúce prietokom definovaným v prevádzkovom poriadku v Prílohe 2 medzivládnej Dohody. Ako základ bude použitý priemerný denný prietok vo vodomernej stanici Bratislava - Devín a vyššie prietoky do starého koryta Dunaja budú nahradené dolnou hranicou príslušného prietokového intervalu.

2.       Vzhľadom na odlišnosti hodnotenia kvality povrchových vôd podľa národných metodík odborníci slovenskej strany navrhujú prediskutovať a znovu zvážiť spôsob hodnotenia kvality povrchových vôd dohodnutého oboma stranami na rokovaní zástupcov pre monitorovanie 25. apríla 2007.

Rokovania stále pokračujú a budú pokračovať aj v prvej polovici roka 2013..

---