8. časť

 

8.1. Záverečné konštatovania

Na základe výsledkov monitoringu životného prostredia v roku 2011 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

  1. Vodočetná stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní aktuálneho množstva vody, ktoré má byť prepúšťané do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2011 dosiahol 1782 m3.s-1. Tento prietok patrí na Dunaji k podpriemerným prietokom a predstavuje tretí najnižší prietok od sprevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietokov počas hydrologického roka 2011 je možné konštatovať, že sa nevyskytli mimoriadne hodnoty, v polovici januára sa však vyskytla jedna veľká povodeň. Priebeh počas roka nebol typický – v zimnom období sa vyskytla pomerne veľká povodeň, prietoky zaznamenávané od polovice februára do polovice júla boli väčšinou podpriemerné, bez výraznejších prietokových vĺn.

Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 352,0 m3.s-1. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2011 bol 424,4 m3.s-1. Na základe modifikovanej metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, bola uskutočnená redukcia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja pre 4 dni (zníženie na 600 m3.s-1). Podľa tohoto priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja zodpovedal 409,2 m3.s-1, čo predstavuje 116,3 % z množstva požadovaného Dohodou. Ak podľa navrhovanej úpravy znížime prietok aj v septembri, pretože vyšší prietok bol prepúšťaný kvôli údržbárskym prácam na elektrárni (redukcia pre 4 dni), priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja bude 404,0 m3.s-1, čo predstavuje 114,8 % z množstva požadovaného Dohodou. To znamená, že záväzok slovenskej strany bol splnený. Celkový priemerný ročný prietok do Mošonského ramena Dunaja bol 41,40 m3.s-1, čo predstavuje 96,3 % dohodnutého množstva. Berúc do úvahy údržbárske práce je možné konštatovať, že záväzok uvedený v Dohode bol tiež splnený.

  1. Kvalita povrchovej vody bola v hodnotenom roku 2011 podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na špecifické hydrologické a klimatické podmienky roku 2011 boli časové rady údajov sledovaných ukazovateľov vyrovnanejšie, s nižšou frekvenciou vyšších hodnôt. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v dunajskej vode súviseli s vyššími prietokmi. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody vykazuje v ostatných rokoch vysokú stabilitu. V prípade nutrientov boli väčšinou registrované nižšie alebo podobné obsahy ako v roku 2010. Kyslíkové podmienky boli v roku 2011 veľmi dobré; organické znečistenie vyjadrené CHSKMn bolo v porovnaní s rokom 2010 nižšie, v prípade BSK5 boli na niektorých miestach vzorkovania zaznamenané nižšie a na iných miestach vzorkovania vyššie hodnoty. Pri analýze zmien v obsahu nerozpustených látok na vzorkovaných miestach v Dunaji, je možné vo všeobecnosti konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou (na mieste vzorkovania pri Medveďove) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji pri Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov v roku 2011 bol obsah nerozpustených látok meraný pod zdržou (na mieste vzorkovania pri Medveďove) vyšší než v Dunaji v Bratislave. Spomedzi ťažkých kovov boli najvyššie koncentrácie zaznamenané v prípade medi, najnižšie v prípade kadmia a olova. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod detekčným limitom použitých analytických metód.

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja pri Véneku (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Z hľadiska dlhodobého vývoja znečistenie na tomto odbernom mieste pokleslo, aj keď obsah nutrientov a hodnoty CHSKMn v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring biologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom roku bol na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou uskutočnený podľa národných metodík pre jednotlivé biologické prvky kvality v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Podľa fytoplanktónu boli odberné miesta klasifikované I. až II. triedou, teda veľmi dobrým až dobrým stavom a podľa fytobentosu II. triedou, teda dobrým stavom. Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality a s ohľadom na hodnotenie fyzikálno-chemických prvkov a hodnotenie ostatných špecifických znečisťujúcich látok bol ekologický stav povrchovej vody na jednotlivých odberných miestach stanovený ako dobrý, teda II. trieda kvality.

Hodnotenie odberných miest pozorovaných len slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Sapróbne indexy sa pohybovali v rozmedzí zodpovedajúcom beta-mezosaprobite, teda prostrediu, ktoré poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov. Podobne ako v roku 2010 bolo výnimkou odberné miesto č. 311 v zdrži, kde sa v prípade sapróbneho indexu makrozoobentosu vyskytla beta-alfa-mezosaprobita. V súvislosti s nezvyklými hydrologickými a klimatickými podmienkami, hlavne vo vegetačnom období, abundancia fytoplanktónu v hodnotenom roku niekoľkokrát prekročila limit pre masový rozvoj. V porovnaní s rokom 2010 dosiahli priemerné ročné hodnoty abundancie fytoplanktónu vyššie hodnoty na všetkých monitorovaných odberných miestach.

Vzhľadom na hodnotenie kvality sedimentov v roku 2011 je možné konštatovať, že množstvo analyzovaných mikroznečisťovateľov je v ovplyvnenom území nízke a väčšina nameraných hodnôt bola pod alebo kolísala blízko úrovne prahového účinku (TEL). Avšak počet prekročení úrovne prahového účinku monitorovaných ukazovateľov bol mierne vyšší než v roku 2010. Tieto koncentrácie sa pohybovali v rámci intervalu >TEL - < PEL, čo zodpovedá stavu kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje ojedinele. Na rozdiel od predchádzajúceho roka sa v hodnotenom roku vyskytli vyššie koncentrácie zinku (na dvoch odberných miestach) a lindánu (na troch odberných miestach), ktoré prekročili limitné hodnoty úrovne pravdepodobného účinku (PEL). Keď je prekročená limitná hodnota PEL, nepriaznivý účinok na biologický život sa môže vyskytovať často. Najvyššie koncentrácie anorganického a organického znečistenia sa vyskytli na odbernom mieste č. 311 v zdrži a na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene.

Na základe porovnania kvality vody vstupujúcej na ovplyvnené územie (miesto vzorkovania pri Bratislave) a kvality vody, ktorá toto územie opúšťa (miesto vzorkovania pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody, ktorá systém opúšťa je veľmi podobná kvalite pritekajúcej vody.

  1. Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a najmä priemerných prietokov v Dunaji. Stúpnutie je v hornej časti územia Szigetközu a okolo zdrže redukované v dôsledku poklesu priepustnosti dna zdrže. Určitý vplyv mali aj nepriaznivé zmeny v režime transportu sedimentov, ktoré pravdepodobne súvisia s opatreniami na rakúskom úseku Dunaja tesne nad Bratislavou realizovanými v posledných rokoch. Pre podmienky vysokých prietokov je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja, avšak v určitej vzdialenosti od starého koryta Dunaja neboli v oblasti inundácie pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemskej oblasti Szigetközu bolo pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd.

Výsledky monitorovania tiež zdôrazňujú potrebu vyriešenia dotácie vody v dolnej časti inundačného územia na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane by mohlo byť riešené opatreniami realizovanými v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.

Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji nejakými opatreniami realizovanými v koryte rieky.

  1. Na základe výsledkov dlhodobého monitorovania kvality podzemnej vody na maďarskom území je možné konštatovať, že podzemná voda v hornej časti štrkových sedimentov v Szigetköze je charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsahy železa a mangánu na väčšine pozorovacích objektov trvale prekračujú limity pre kvalitu podzemnej vody. Na týchto objektoch sú vyššie aj koncentrácie ukazovateľov, ktoré odrážajú lokálne znečistenie. Lokálne znečistenie je poľnohospodárskeho pôvodu alebo pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody. Obsah nutrientov a organických látok v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil.

Kvalita podzemnej vody v hlbších horizontoch v Szigetköze je monitorovaná studňami používanými pre zásobovanie pitnou vodou. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie v studniach, ktoré čerpajú vodu z väčšej hĺbky. V oblasti Győru obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. V týchto studniach sú vyššie aj koncentrácie amónneho iónu a obsahy organických látok. Voda čerpaná v severnej časti Szigetközu je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Výnimkami sú vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Kalinkove. Vo vodárenskom zdroji Bodíky limit kvality prekračuje mangán pri každom odbere a ojedinele sa vyskytne aj vyššia koncentrácia železa. Vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove sa občas vyskytne obsah mangánu, ktorý nespĺňa príslušný limit. V prípade pozorovacích objektov je prekročenie limitných hodnôt častejšie a vyskytuje sa na viacerých objektoch. Na základe dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie počas sledovaného obdobia pokleslo. Nutrienty sa na monitorovaných objektoch dlhodobo vyskytujú v nízkych koncentráciách. V súčasnosti sú väčšinou pod medzami stanovenia použitých analytických metód. V hodnotenom roku 2011 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Anorganické a organické mikroznečistenie podzemnej vody v roku 2011, monitorované na vybraných pozorovacích objektoch, bolo zistené v koncentráciách pod limitnými hodnotami pre hodnotenie kvality podzemnej vody. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve.

  1. V roku 2011 bolo na maďarskej strane realizovaných 14 cyklov meraní pôdnej vlhkosti. Merania boli uskutočnené na lesných monitorovacích plochách v oblasti inundácie a na poľnohospodárskych monitorovacích plochách v oblasti chránenej proti povodniam. Obsah pôdnej vlhkosti na konci marca bol v porovnaní s rokom 2010 mierne nižší. Počiatočný obsah pôdnej vlhkosti kvôli nedostatočným zrážkam v priebehu roka nepretržite klesal. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti boli väčšinou zaznamenané na začiatku meraní v marci. Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaregistrované na konci vegetačného obdobia. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že priemerný obsah pôdnej vlhkosti v roku 2011 bol v oboch hĺbkových intervaloch nižší ako v predošlom roku.

Čo sa týka vývoja pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách situovaných na slovenskej strane je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách v poľnohospodárskej oblasti je počas celého obdobia sledovania stabilný. V roku 2011 kolísanie pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch záviselo od klimatických podmienok. Pôdna vlhkosť v inundačnom území je, popri hladine podzemnej vody a zrážkach, vysoko závislá na prirodzených alebo umelých záplavách. Obsah pôdnej vlhkosti na začiatku roka bol pomerne vysoký, vďaka povodňovej vlne v januári, ale vo všeobecnosti bol nižší než v predošlom roku. Maximálne priemerné hodnoty sa väčšinou vyskytovali v období od januára do marca. Avšak na monitorovacích lokalitách ovplyvňovaných kolísaním hladiny vody v Dunaji sa maximálne priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti vyskytli počas prietokových vĺn v júli a auguste, najmä vo vrstve v hĺbke pod 1 m. Najnižšie priemerné hodnoty v oboch vrstvách, vo vrstve do hĺbky 1 m a pod hĺbkou 1 m, boli väčšinou zaznamenané koncom roka od októbra do decembra. Pokiaľ ide o minimálne a maximálne priemerné hodnoty je možné vo všeobecnosti konštatovať, že na väčšine monitorovacích lokalít boli nižšie než v predchádzajúcom roku.

  1. V hodnotenom roku sa vývoj lesných porastov podľa výsledkov slovenskej strany v roku 2011, napriek nepriaznivým hydro-meteorologickým podmienkam väčšinou nevymykal od existujúceho trendu. Bonitné zatriedenie výškových prírastkov na väčšine sledovaných lesných porastov zostalo nezmenené alebo sa mierne zlepšilo. Veľká väčšina porastov je charakterizovaná intenzívnym prírastkom dosahujúcim alebo prekračujúcim úroveň bonity 40 pre topoľ I-214. Avšak na niektorých monitorovacích plochách boli zaznamenané výrazne nižšie prírastky napriek pomerne priaznivým vlhkostným podmienkam na týchto plochách. V roku 2011 sa v mladých topoľových porastoch na štyroch pôvodných monitorovacích plochách začali merania týždenných obvodových prírastkov. Merania na dvoch náhradných monitorovacích lokalitách naďalej pokračujú. Hodnoty kumulatívneho obvodového prírastku mladých topoľových porastov boli v porovnaní s hodnotami zaznamenanými na náhradných lokalitách v predchádzajúcom roku výrazne vyššie. Porovnateľnosť výsledkov je však kvôli veku a odlišnému druhu topoľových klonov veľmi obmedzená. Napriek tomu, aktuálne hodnoty obvodového prírastku zaznamenaného na náhradných monitorovacích plochách boli v porovnaní s predošlým rokom nižšie. Výskyt nulových týždenných obvodových prírastkov bol v mladých topoľových porastoch zriedkavý. Rastové obdobie v hodnotenom roku bolo pomerne dlhé, podobne obdobiu v predchádzajúcom roku. Iniciácia rastu bola zaregistrovaná v prvých dvoch aprílových týždňoch a výrazné prírastky boli zaznamenávané ešte koncom septembra, keď sa merania končili. Monitorované porasty šľachtených topoľov (Pannonia a Gigant) boli zdravé a vitálne. Výskyt chorôb a škodcov bol počas celého rastového obdobia ojedinelý.

Na základe hodnotenia leteckých snímkov je možné konštatovať, že podiel zdravých porastov v záujmovom území dlhodobo prekračuje 60 % (v súčasnosti 72 %), čo potvrdzuje vhodnosť a vitalitu stromov. Skupiny poškodených stromov sa nachádzajú v hornej časti inundačného územia, pod obcou Dobrohošť. Poloha hladiny podzemnej vody v tejto oblasti, kvôli silnému drenážnemu účinku starého koryta Dunaja, nie je vhodná pre zdravý vývoj lesných porastov a očakávanú produkciu dreva. V záujme zabezpečenia zvýšenia hladiny podzemnej vody by bola potrebná úprava regulačných objektov. Hypotéza veľkoplošného nepriaznivého vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na zdravotný stav lesných porastov sa nepotvrdila. V porovnaní s výsledkami vyhodnotenia leteckých snímkov z roku 2008 je možné konštatovať, že zdravotný stav 38 % porastov sa nezmenil, nesignifikantné zhoršenie bolo zaregistrované v prípade 25 % a zlepšenie v prípade 23 % porastov. Významné zhoršenie zdravotného stavu bolo identifikované pre 8 % a zlepšenie pre 6 % lesných porastov. Zdravotný stav lesných porastov v záujmovom území je naďalej veľmi dobrý a stabilný.

Dendrometrické charakteristiky a zdravotný stav lesných porastov monitorovaných na maďarskej strane v roku 2011 bol v rámci spoločného monitorovania sledovaný na 14 monitorovacích lokalitách, ktoré sa nachádzajú v inundačnom území. Letecký prieskum zdravotného stavu porastov na maďarskej strane nebol v roku 2011 realizovaný. Na základe podrobnej analýzy aktuálnych rastových charakteristík lesných porastov je možné konštatovať, že v doterajšom rastovom trende nebola registrovaná žiadna zmena. Rast stromov sa v hodnotenom roku opäť vyvíjal priaznivo. Na monitorovaných plochách prevažujú topoľové porasty, čo zodpovedá súčasnému zloženiu stromov v oblasti Szigetközu. Ich rast je možné pri súčasných prietokoch považovať za uspokojivý. Spomalenie nebolo v hodnotenom roku zaznamenané ani v prípade pomaly rastúcich pôvodných druhov stromov. Týždenné obvodové prírastky boli vo všetkých štyroch sledovaných porastoch nízke aj napriek vysokým zrážkovým úhrnom. V prípade niektorých porastov by to bolo možné vysvetliť vysokým vekom stromov, avšak v prípade ostatných plôch by bola potrebná podrobnejšia analýza.

  1. V roku 2011 pokračoval monitoring bioty bez zmien. Hydrologické a klimatické podmienky v hodnotenom roku neboli priaznivé, najmä kvôli nízkym prietokom v Dunaji počas vegetačného obdobia. Hladina podzemnej vody klesala a klesala aj súvisiaca pôdna vlhkosť. Nepriaznivé podmienky pôdnej vlhkosti sa mierne zlepšili po vyšších zrážkových úhrnoch v júni a júli. Zaplavenie územia inundácie sa počas vegetačného obdobia nevyskytlo. Fytocenózy na slovenskej strane je možné považovať za stabilizované. Zmeny v mladších porastoch boli v hodnotenom roku väčšinou pozitívne, ruderálne a synantropné druhy postupne miznú a pozícia charakteristických nitrofilných a hygrofilných druhov sa upevňuje, prítomnosť inváznych druhov rastlín ostáva zanedbateľná alebo chýbajú. Na niektorých monitorovacích plochách však invázne druhy dominujú. Fytocenózy v maďarskej inundácii nevykazujú z hľadiska stromovej vrstvy žiadne zmeny a žiadne významné zmeny neboli pozorované ani z hľadiska pokryvnosti bylinnej vrstvy, ale počet druhov bol nižší. Prežívajúci bylinný podrast na monitorovacej lokalite s vyťaženým topoľovým porastom mal v porovnaní s predošlým rokom štyrikrát vyšší počet druhov, pri dominancii burinných a ruderálnych druhov.

Spoločenstvá terestrických mäkkýšov na veľkej časti slovenskej inundačného územia sú stabilizované na úrovniach typických pre rôzne varianty lužného lesa. Malakocenózy na plochách postihnutých vyťažením lesných porastov v predchádzajúcich rokoch sa v súčasnosti nachádzajú v rôznych štádiách regenerácie. Na maďarskej strane v inundácii vykazujú spoločenstvá terestrických mäkkýšov určité kolísanie, ale nie je možné pozorovať žiadnu tendenciu zhoršovania. Fauna zostáva pomerne rôznorodá. Malakofauna tejto oblasti je skôr ohrozovaná lesným hospodárstvom, než zmenami hydrologického režimu. Malakofauna oblasti chránenej proti povodniam je v závislosti od miestnych podmienok pomerne premenlivá, ale zraniteľná.

Hydrologická situácia v sledovaných riečnych ramenách na slovenskej strane bola podstatne menej priaznivejšia než v predošlých rokoch. V riečnych ramenách s otvorenou vodnou plochou zostal vysoký počet druhov makrofytov zachovaný aj v hodnotenom roku, ale nepriaznivou skutočnosťou je šírenie sa invázneho vodomoru Nuttallovho (Elodea nuttallii). Počas hodnoteného roka bolo dno plytkých ramien obnažené a tieto úseky boli bohato osídlené močiarnymi druhmi a jednoročnými bylinami. Prietoky dodávané do aktívnej inundácie na maďarskej strane boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody, ktorej sa prispôsobilo stabilné druhové zloženie makrofýt. Otvorená vodná plocha bola pokrytá submerznými druhmi spolu so zelenými riasami. Rastové podmienky v oblasti chránenej proti povodniam boli podobné podmienkam v predchádzajúcich rokoch, čo súvisí s regulovateľným vodným režimom. Priemerný počet druhov makrofýt sa nezmenil. Počet druhov v riečnych ramenách je vysoký, prítomnosť niekoľkých vzácnych alebo chránených druhov bola každý rok potvrdená. Šírenie sa invázneho vodomoru Nuttallovho (Elodea nuttallii) nebolo významné.

Podľa údajov z monitorovania je v posledných rokoch celý úsek Dunaja charakterizovaný chudobnou malakofaunou. Tento úbytok bol pravdepodobne spôsobený interakciou niekoľkých faktorov – hydrologických, trofických, fyzikálnych a chemických. V súčasnosti má v Dunaji pravidelnú prítomnosť len nepôvodný druh Theodoxus fluviatilis a ubikvistický druh Dreissena polymorpha. V ramennej sústave na slovenskej strane je možné v posledných rokoch registrovať deštrukciu malakocenózy, ústup populácií veľkých druhov a výrazný pokles abundancie malých druhov, aj napriek heterogénnemu charakteru riečneho ramena, dostatočnej veľkosti habitatov a dobrým podmienkam pre jej rozvoj. V súčasnosti je malakocenóza stabilizovaná na 9-11 druhoch, ktoré dosahujú početnosť niekoľkých desiatok jedincov. Vodná malakofauna v oblasti Szigetközu má veľkú druhovú diverzitu, so schopnosťou regenerácie. Relatívne bohaté spoločenstvá vodnej malakofauny v inundácii nevykázali v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi významné zmeny; sú stabilné. Rozmanitosť malakofauny mokradí v oblasti chránenej proti povodniam nedosahuje rôznorodosť registrovanú v inundačnej oblasti.

Výsledky slovenskej strany trvale ukazujú prítomnosť menej bohatých spoločenstiev vážok. Úseky v riečnych ramenách  tečúcou vodou sú vhodné pre reofilné a semireofilné druhy, zatiaľ čo zarastené zátočiny sú obývané stagnikolnými druhmi. Monitoring spoločenstva vážok na maďarskej strane ukazuje pomerne bohaté spoločenstvo. Odonatocenózy rôznych typov vodných útvarov sa v dôsledku rôznych zásahov vyvíjali rozdielne. Zvýšené prietoky do Mošonského Dunaja nemali podstatný vplyv na zloženie prítomnej odonatocenózy, typickej pre tečúcu vodu. Avšak zvýšené množstvo vody dodávanej do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam zmenilo spoločenstvá husto zarastených ramien so stojatou vodou.

Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú v posledných rokoch nestabilné a stávajú sa chudobnejšími. Je registrovaný pozvoľný ústup pelagických a nárast litorálnych druhov. Vo väčšine slovenských riečnych ramien bol v oboch spoločenstvách, kvôli nepriaznivým hydrologickým podmienkam v hodnotenom roku, zaregistrovaný pokles počtu a početnosti druhov. Na niektorých monitorovacích plochách sa však vyskytujú pomerne bohaté spoločenstvá s dominanciou euplanktonických alebo fytofilných druhov. Počet zaznamenaných druhov planktonických kôrovcov na maďarskej strane bol v hodnotenom roku najnižší za pozorované obdobie (v porovnaní s predchádzajúcim rokom len polovičný). Stabilné ekologické podmienky v Lipótskom močiari sa prejavujú dlhodobým vyrovnaným počtom druhov kôrovcov, avšak ich aktuálny počet druhov a početnosť boli veľmi nízke. Podobná situácia sa vyskytla aj v oblasti chránenej proti povodniam. Výsledky dlhodobého pozorovania ukazujú vysokú druhovú rozmanitosť a stabilitu, s výskytom viacerých vzácnych druhov, ale v hodnotenom roku bol zaregistrovaný nízky počet druhov a nízka početnosť.

Vyhodnotenie spoločenstiev podeniek a potočníkov slovenská strana uskutočnila podľa metodiky stanovenej v medzivládnej Dohode z roku 1995, zatiaľ čo maďarská strana hodnotila tieto spoločenstvá v rámci hodnotenia makrozoobentosu podľa Rámcovej smernice o vode. Podľa slovenských výsledkov zostáva výskyt podeniek a potočníkov v Dunaji, ako aj v celom inundačnom území trvale nízky. Druhy zaznamenané v Dunaji sú väčšinou reofilné, avšak ich výskyt je v jednotlivých vzorkách a jednotlivých rokoch nepravidelný. Spoločenstvá podeniek v ramennej sústave pozostávali z 1-2 stagnikolných alebo semireofilných druhov dosahujúcich nízku početnosť a počas roka väčšinou nepravidelný výskyt. Podľa maďarských výsledkov je ekologický stav sledovaných riečnych ramien v hodnotenom období priemerný a ekologický stav Mošonského Dunaja je v hodnotenom období dobrý.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ichtyofauna odkloneného úseku Dunaja je v posledných rokoch stabilizovaná, s relatívne nízkou druhovou diverzitou a početnosťou, s dominanciou eurytopných a nepôvodných inváznych zástupcov. Ich šírenie sa je brzdené pôvodnými reofilnými druhmi, ktoré pravdepodobne nachádzajú svoje úkryty v nevzorkovanej mediálnej časti rieky. Výsledky oboch strán však indikujú, že registrovaná ichtyocenóza je v dôsledku malého rozsahu sledovaného územia pravdepodobne podhodnotená. Ichtyofauna v riečnych ramenách na slovenskej strane je pomerne stabilná, druhovo bohatá s vysokou abundanciou, najmä v riečnych ramenách spojených s Dunajom. Spoločenstvo rýb sa skladá z eurytopných a indiferentných druhov, s výskytom viacerých reofilných druhov. Ichtyocenóza v izolovaných ramenách je chudobnejšia. Ichtyofauna na maďarskej strane, ako v inundácii, tak aj v území chránenom proti povodniam je v posledných rokoch stabilizovaná, podstatné zmeny v druhovej diverzite alebo početnosti neboli zaznamenané. Najčastejšie boli eurytopné a limnofilné druhy, ale v riečnych ramenách využívaných na zásobovanie vodou boli prítomné aj reofilné druhy rýb. Abundancia invázneho sumčeka čierneho (Ameiurus melas) bola v hodnotenom roku zanedbateľná.

8.2. Odporúčania 

Odporúčania uvedené v tejto kapitole budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

  1. Slovenskí a maďarskí odborníci odporúčajú vykonať dlhodobé hodnotenie výsledkov monitorovania, s cieľom optimalizácie monitorovaných ukazovateľov a frekvencie monitoringu. Optimalizácia by sa mala týkať najmä kvantity a kvality povrchových a podzemných vôd, ako aj metód hodnotenia. Dlhodobé vyhodnotenie a optimalizácia monitoringu sa musí uskutočniť mimo rámca existujúceho hodnotenia.

  2. Slovenskí a maďarskí odborníci sa dohodli na pokračovaní rokovaní o slovenskom návrhu na prehodnotenie metodiky hodnotenia kvality povrchových vôd, ktorá bola dohodnutá oboma stranami na rokovaní zástupcov pre monitorovanie 25. apríla 2007.