V roku 2011 biologický monitoring pokračoval bez zmien. Monitorovanie dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane uskutočňovaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Rovnaké skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, boli v roku 2011 pozorované na 23 monitorovacích lokalitách na maďarskej strane (Obr. 7-1). Zoznam komplexných monitorovacích plôch na slovenskej strane a monitorovacích lokalít na maďarskej strane je uvedený v Tabuľke 7-1.

Tabuľka 7-1:  Zoznam komplexných monitorovacích plôch a monitorovacích lokalít v roku 2011

●     – údaje poskytnuté podľa Dohody                              x     – hodnotenie podľa metodiky RSV

-      – pozorovanie nerealizované

  

Legenda:    A   - fytocenológia (Braun-Blanquet)

                   B    - makrofyty (Kohler, na slovenskej strane aj Braun-Blanquet)

                   C    - ryby (Osteichtyes)

                   D   - suchozemské mäkkýše (Gastropoda)

                   E    - vodné mäkkýše (Mollusca)

                   F    - vážky (Odonata - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane larvy a exúviá)

                   G    - podenky a potočníky (Ephemeroptera a Trichoptera - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane larvy a exúviá)

                   H   - ostatné skupiny makrozoobentosu podľa požiadaviek RSV

                   I     - perloočky (Cladocera)

                   J     - veslonôžky (Copepoda)

Pre skupiny E, F, G, H (makrozoobentos) označené „x“ bola na maďarskej strane použitá metodika podľa RSV.

Z metodologického hľadiska boli v priebehu monitorovania na oboch stranách v niektorých monitorovacích metódach rozdiely. Niektoré rozdiely v súčasnosti vyplývajú aj z postupného zavádzania hodnotenia podľa Rámcovej smernice o vode, ktoré nie je na maďarskej a slovenskej strane v rovnakom štádiu.

Stručný popis klimatických a hydrologických podmienok v roku 2011, ktoré ovplyvnili vývoj sledovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja je uvedený v Časti 6 – Monitoring lesa.

7.1. Fytocenológia 

Ľavostranná ramenná sústava

Fytocenózy na monitorovacích plochách č. 2600, 2604, 2612 je možné považovať za stabilizované. Na ploche č. 2600 sa vyskytuje spoločenstvo najsuchšieho typu lužného lesa. Degradácia stromovej vrstvy v poslednom roku pokračovala a pokles letnej ekohodnoty fytocenózy je tiež negatívny. Absencia inváznych druhov bylín pretrváva. Na ploche č. 2604 je možné z hľadiska vývoja mäkkého lužného lesa konštatovať niekoľko pozitívnych zmien. Spolu s nitrofilnými druhmi dominuje aj jeden hygrofilný druh, po niekoľkoročnej absencii boli opäť zaregistrované viaceré druhy náročné na vlhkosť a prítomnosť inváznych druhov rastlín zostáva nepatrná alebo chýbajú. Druhové zloženie a hodnoty pokryvnosti jednotlivých etáží mäkkého lužného lesa na ploche č. 2612 sú v posledných rokoch podobné. Rozdiely v jednotlivých rokoch je možné, v závislosti od výskytu povodní, identifikovať len v bylinnej vrstve. Aj prirodzené zmladzovanie drevín svedčí o priaznivých podmienkach na tejto ploche. Na plochách č. 2603, 2608 a 2609 prebiehajú zmeny vyvolané ťažbou a následným opätovným zalesnením šľachtenými topoľmi. Mladý topoľový porast na ploche č. 2603 má už 14 rokov, avšak v hodnotenom roku neboli badateľné znaky jeho stabilizácie. Zapojenosť korún stromov bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia, krovinná vrstva bola výrazne rozvinutá. Negatívnou zmenou v bylinnej vrstve bola absencia indikačných druhov a dominancia inváznej netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera). Topoľové porasty na plochách č. 2608 a 2609 v súčasnosti vytárajú len krovinnú vrstvu, ktorá postupne zvyšuje svoju pokryvnosť. Niekoľko rokov po opätovnom zalesnení ruderálne a synantropné druhy v bylinnej vrstve na ploche č. 2608 vymizli a pozícia charakteristických nitrofilných a hygrofilných druhov sa upevňuje. Na ploche č. 2609 dominuje neofytná astra (Aster lanceolatus) a pôvodný močiarny (Leucojum aestivum) a nitrofilný druh. Šírenie sa inváznych druhov na týchto dvoch plochách nebolo badateľné.

Pravostranná ramenná sústava

Na ploche č. 28b (Dunasziget - lúka) je v posledných rokoch, v dôsledku rozrastania sa vysokých bylín, registrovaný pokles rastlinných druhov. V hodnotenom roku dominovala zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Na ploche č. 28a (Dunasziget - les) neboli pozorované žiadne znaky zaplavenia. Z hľadiska stromovej vrstvy neboli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaregistrované žiadne zmeny. Významné zmeny neboli pozorované ani z hľadiska pokryvnosti bylinnej vrstvy, avšak počet druhov bol nižší. Topoľový porast na ploche č. 30 bol v priebehu hodnoteného roka vyťažený a plocha bola následne zalesnená dubovými sadenicami (Quercus robur). Prežívajúci bylinný podrast mal v porovnaní s predchádzajúcim rokom štyrikrát vyšší počet druhov pri dominancii burinných a ruderálnych druhov. V dubovo-hrabovom poraste na ploche č. 31 pokračuje ďalšie zosilňovanie krovinnej vrstvy, ktorá sa stáva vyššou. V jej tieni dosahujú bylinné druhy nižšiu pokryvnosť, ale z hľadiska počtu druhov nie je možné badať žiadne významné zmeny.

7.2. Suchozemské mäkkýše 

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvá suchozemských mäkkýšov sú na plochách č. 2600, 2604 a 2612 stabilizované. Malakocenóza plochy č. 2600 je typická pre najsuchšie varianty lužného lesa, s dominanciou mezo-hygrofilných a euryekných druhov. Spoločenstvo na ploche č. 2604 má výrazný mokraďný charakter a reprezentuje najvlhší variant lužného lesa. Nepriaznivý rastúci trend abundancie mezo-hygrofilných druhov bol v hodnotenom roku prerušený. Na ploche č. 2612 bola registrovaná malakocenóza typická pre prechodný lužný les s dominanciou lesných hygrofilných druhov a jedného priekopníckeho polyhygrofilného zástupcu. Malakocenózy na plochách č. 2603, 2608 a 2609 boli v predchádzajúcich rokoch výrazne degradované vyťažením lesného porastu. V súčasnosti sú v rôznych štádiách regenerácie. Na ploche č. 2603 sa pod mladým porastom zvyšuje zatienenie, ktoré v podraste poskytuje vlhšiu mikroklímu. Z tohto dôvodu narastá početnosť lesných hygrofilných druhov a antropogénne druhy ustupujú. Znaky degradácie v malakocenóze na ploche č. 2608 sú v treťom roku po ťažbe stále výrazné, zo vzoriek vymizlo niekoľko hygrofilných druhov. Napriek tomu sa v rámci nasledujúcich 5-10 rokov očakáva regenerácia spoločenstva. Predpoklady pre regeneráciu malakocenózy sú priaznivé aj na ploche č. 2609, kde je v piatom roku od ťažby registrovaný mierny nárast početnosti hygrofilných a polyhygrofilných druhov.

Pravostranná ramenná sústava

Hoci spoločenstvá suchozemských mäkkýšov v inundácii vykazujú určité kolísanie, nie je možné pozorovať žiadnu tendenciu zhoršovania. Fauna zostáva naďalej pomerne rôznorodá. Malakofauna tejto oblasti je skôr ohrozovaná lesohospodárskymi zásahmi (ťažbou), než zmenami hydrologického režimu. Malakofauna oblasti chránenej proti povodniam je v závislosti od lokálnych pomerov pomerne premenlivá, ale zraniteľná. Pás mladého lesa na brehu Dunaja (pri rkm 1824) je obývaný veľmi rôznorodou malakocenózou, ktorá môže hrať dôležitú úlohu pri regenerácii iných druhovo chudobných lokalít, kam sa druhy môžu rozširovať počas záplav.

7.3. Vodné makrofyty 

Dunaj

Vývoj makrofýt v starom koryte Dunaja je sledovaný na dvoch maďarských monitorovacích lokalitách, č. 2 pri rkm 1839 a č. 7 pri rkm 1828. V roku 2011 monitoring nebol realizovaný.

Ľavostranná ramenná sústava

Hydrologická situácia v sledovaných riečnych ramenách bola podstatne nepriaznivejšia než v predchádzajúcich rokoch. V predošlom roku bolo prietočné riečne rameno na ploche č. 2603 obývané druhovo bohatými makrofytmi. Vysoký počet druhov zostal zachovaný aj v hodnotenom roku, ale z hľadiska dominancie dosiahol dominantnú prítomnosť invázny druh vodomor Nuttalov (Elodea nuttallii). V mŕtvom ramene na ploche č. 2604 aj v aktuálnom roku dominovala pravá vodná vegetácia. Avšak obnaženie dna na jeseň na niekoľkých úsekoch zapríčinilo ich ústup. Táto lokalita je stále bohatá na vzácne druhy. Po troch rokoch priaznivých vodných stavov sa na monitorovacích plochách č. 2608 a 2612 v hodnotenom roku vyskytlo dlhodobé obnaženie dna riečneho ramena. Väčšina sledovaných úsekov riečnych ramien bola bohato osídlená močiarnymi druhmi a jednoročnými bylinami. Pozitívnou skutočnosťou je, že ani pri týchto podmienkach nenastalo na ploche č. 2608 výrazné šírenie sa inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea). Nepriaznivým faktom však je sústavné zarastanie otvorenej vodnej plochy na monitorovacej ploche č. 2612 inváznym vodomorom Nuttallovým (Elodea nuttallii).

Pravostranná ramenná sústava

Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody, čomu sa prispôsobilo i stabilizované druhové zloženie makrofýt. Hladina vody v Schislerovom ramene (lokalita č. 4) bola počas vzorkovania vysoká, vodná plocha bola pokrytá submerznými druhmi, hlavne inváznym vodomorom kanadským (Elodea canadensis) a červenavcom lesklým (Potamogeton lucens). Tieto druhy dominovali aj v Čákáňskom Dunaji (lokalita č. 9), pričom bola vodná plocha na oboch lokalitách pokrytá zelenými riasami (Cladophora).

Rastové podmienky v oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) boli podobné podmienkam v predchádzajúcich rokoch, čo súvisí s regulovateľným vodným režimom. Priemerný počet druhov makrofýt zostal nezmenený. Vodná hladina v Lipótskom močiari (lokalita č. 6) bola vysoká. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola prekvapujúca absencia kozmopolitného rožkatca ponoreného (Ceratophyllum demersum). Chýbalo aj niekoľko vzácnych druhov a opäť sa objavil invázny vodomor kanadský (Elodea canadensis). Avšak druhové zloženie z hľadiska nezakorenených makrofýt zostalo podobné. Makrofyty v Zátoňskom Dunaji (lokalita č. 8) boli výrazne podobné zloženiu v predošlom roku. Vodná plocha bola pokrytá veľkými fľakmi chránených druhov (lekno biele (Nymphaea alba), leknica žltá (Nuphar lutea), salvínia plávajúca (Salvinia natans)), z ponorených druhov boli hojné červenavce (Potamogeton) a rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum). Absencia invázneho vodomoru kanadského (Elodea canadensis) pretrváva.

7.4. Vodné mäkkýše 

Dunaj

Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené na údajoch poskytnutých slovenskou stranou (slovenské pozorovacie plochy č. 2600, 2608 a 2612). Na základe týchto údajov je celý úsek Dunaja v posledných rokoch charakterizovaný chudobnou malakofaunou, pričom zlomový pokles v počte druhov a abundancii bol zaregistrovaný v roku 2005. Tento pokles bol pravdepodobne spôsobený interakciou niekoľkých faktorov - hydrologických, trofických, fyzikálnych a chemických. V súčasnosti má v Dunaji pravidelný výskyt len nepôvodný invázny teodox európsky (Theodoxus fluviatilis) a ubikvistický druh kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha).

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na plochách č. 2603 a 2604. Na oboch plochách je v posledných rokoch možné registrovať deštrukciu malakocenózy, zanikanie populácií veľkých druhov a výrazný pokles abundancie menších druhov. Na ploche č. 2604 je to pravdepodobne spôsobené častým poklesom vodnej hladiny v letnom alebo jesennom období, čo má za následok podmienky s nedostatkom kyslíka vo vode. Avšak deštrukcia spoločenstva na ploche č. 2603 je registrovaná aj napriek heterogénnemu charakteru riečneho ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým podmienkam pre jeho rozvoj. V súčasnosti je malakocenóza stabilizovaná na 9-11 druhoch, ktoré dosahujú početnosť niekoľkých desiatok jedincov. Malakocenóza na ploche č. 2604 je podstatne chudobnejšia, pravidelnú prítomnosť má iba jeden ubikvistický druh s nízkou početnosťou.

Pravostranná ramenná sústava

Vodná malakofauna v oblasti Szigetközu má veľkú druhovú diverzitu, so schopnosťou regenerácie. Relatívne bohaté spoločenstvá vodnej malakofauny v inundácii nevykázali v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi významné zmeny; sú stabilné. Rozmanitosť malakofauny mokradí v oblasti chránenej proti povodniam nedosahuje rôznorodosť registrovanú v inundačnej oblasti. Zabezpečenie prírode-blízkych podmienok by umožnilo zlepšenie stavu spoločenstva mäkkýšov.

7.5. Vážky (Odonata) 

Ľavostranná ramenná sústava

Sledovanie spoločenstiev vážok bolo na plochách č. 2600 a 2608 presunuté z ramien do príbrežnej zóny starého koryta Dunaja, keďže vzorky odobraté v ramenách boli v ostatných rokoch veľmi chudobné. Zátočiny v starom koryte Dunaja sú zarastené makrofytmi, na ktoré je viazaný občasný výskyt prúdomilných až mierne prúdomilných vážok. Ich spoločenstvá sú však relatívne chudobné, hlavne na ploche č. 2608. Bohatšie odonatocenózy sa vyskytujú na plochách č. 2603, 2604 a 2612. Prúdenie vody v riečnom ramene na ploche č. 2603 vyhovuje reofilným prípadne semireofilným vážkam, pričom zarastené zátočiny sú obývané stagnikolnými druhmi. Rozmanité podmienky riečneho ramena sa približujú situácii pred prehradením. Druhovo bohatá odonatocenóza mŕtveho ramena na ploche č. 2604 je tvorená hlavne druhmi prehrievaných vôd, ktoré zvyčajne dosahujú len nízku početnosť. Aktuálne výsledky pravdepodobne indikujú zhoršovanie podmienok pre rozvoj vážok v riečnom ramene v dôsledku pravidelných nízkych vodných stavov na jeseň. Bolo by potrebné zabezpečiť umelé preplachovanie tohto riečneho ramena. Rôznorodé biotopy na ploche č. 2612 sú obývané stagnikolnými, eurytopnými a semireofilnými druhmi vážok.

Pravostranná ramenná sústava

V dôsledku rôznych zásahov sa odonatocenózy rôznych typov vodných útvarov v priebehu monitoringu vyvíjali rozdielne. Zvýšené prietoky do Mošonského Dunaja nemali významný vplyv na zloženie prítomnej odonatocenózy typickej pre tečúcu vodu. Avšak zvýšené množstvo vody dodávanej dotačným systémom zmenilo spoločenstvá husto zarastených ramien so stojatou vodou (Novácky kanál, Lipót - Žejkejský kanál). Počet vzácnych druhov v ich bohatých spoločenstvách poklesol, alebo boli nahradené druhmi so širšou toleranciou. Súčasne s tým bol zaregistrovaný pokles druhovej diverzity aj na iných lokalitách. Výsledky ostatných rokov však v prípade Nováckeho kanála naznačujú možnosť návratu k stavu pred prehradením.

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda) 

Dunaj

Hodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je založené na výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, ktoré sa nachádzajú na odklonenom úseku Dunaja. Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú v posledných rokoch nestabilné a stávajú sa chudobnejšími. Je registrovaný pozvoľný ústup pelagických a nárast litorálnych druhov, ako aj pribúdanie inváznych perloočiek i veslonôžok. Nízke vodné stavy v hodnotenom roku mohli umožniť rozvoj spoločenstiev kôrovcov, ale výrazné obohatenie bolo pozorované len v prípade perloočiek na ploche č. 2608. Na rozdiel od predchádzajúceho trendu bol v oboch spoločenstvách zaznamenaný nárast podielu euplanktonických druhov.

Ľavostranná ramenná sústava

Z hľadiska vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok v riečnom ramene na ploche č. 2603 pokračuje trend z predchádzajúcich rokov. Spoločenstvá zooplanktónu v mediáli nie sú v dôsledku slabého rozvoja fytoplanktónu typické, čo súvisí s nízkym obsahom nutrientov vo vode. Spoločenstvá sú druhovo chudobné a dominujú tychoplanktonické druhy, ktoré sú vyplavované z bohato obývaného litorálu. Objavenie sa perloočiek typických pre temporálne vody v litoráli naznačuje pokles prepojenosti ramena s hlavným tokom.

Trend v rozvoji spoločenstiev perloočiek a veslonôžok v mŕtvom ramene na ploche č. 2604 naznačuje zhoršovanie trofických podmienok v ostatných rokoch. V dôsledku zanášania a intenzívneho rozvoja makrofýt, čo brzdí rozvoj fytoplanktónu, došlo k ochudobneniu zooplanktónu (filtrátorov). V oboch spoločenstvách je zaznamenávaný pokles počtu druhov pri masovom výskyte jedného druhu. Ekologická hodnota biotopu z hľadiska výskytu druhov perloočiek a veslonôžok klesá. Bolo by prospešné prepláchnutie riečneho ramena.

Spoločenstvá perloočiek na ploche č. 2608 boli v hodnotenom roku pomerne bohaté pri dominancii euplanktonických druhov v mediálnej i litorálnej časti riečneho ramena. V ramene boli zaznamenané aj viaceré vzácne druhy. Spoločenstvo veslonôžok bolo druhovo stredne bohaté, početnosť druhov bola nízka. Pri dominancii euplanktonických druhov je možné toto spoločenstvo klasifikovať ako typické pre parapotamál.

Spoločenstvá planktonických kôrovcov na ploche č. 2612 sú z dlhodobého hľadiska hodnotené ako vyvážené, typické pre riečne ramená typu plesiopotamál. V dôsledku nízkych vodných hladín bol v aktuálnom roku pozorovaný pokles počtu druhov perloočiek. V oboch spoločenstvách dominovali fytofilné druhy.

Pravostranná ramenná sústava

Počet zaznamenaných druhov planktonických kôrovcov v hodnotenom roku bol najnižší za pozorované obdobie (v porovnaní s predchádzajúcim rokom len polovičný). Najvyšší počet druhov a tiež najvyššia početnosť bola zaznamenaná v Schislerovom mŕtvom ramene, avšak tieto hodnoty boli z hľadiska celého obdobia pozorovania veľmi nízke. Typické druhy viazané na makrofyty sa vyskytovali len ojedinele, početnejšie boli dva druhy euplanktonických veslonôžok. Viac ako 85 % kôrovcov bolo tvorených veslonôžkami v rôznom štádiu vývoja (kopepodity a naupliá).

Stabilné ekologické podmienky v Lipótskom močiari sa prejavujú dlhodobým vyrovnaným počtom druhov kôrovcov, s výnimkou niektorých rokov, vrátane roku 2011. Najpočetnejšími sú najmä druhy typické pre stojatú vodu, viazané na makrofyty. Avšak ich aktuálny počet druhov a početnosť boli veľmi nízke.

Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji, ktorá sa nachádza v oblasti chránenej proti povodniam, boli v hodnotenom roku zaregistrované len tri druhy perloočiek a dva druhy veslonôžok s nízkou početnosťou (podobne ako v predchádzajúcom roku). V hodnotenom roku opäť chýbali aj typické fytofilné druhy, alebo sa vyskytovali ojedinele. Výsledky monitorovania z dlhodobého hľadiska však ukazujú vysokú druhovú rozmanitosť a stabilitu tohto biotopu s výskytom viacerých vzácnych druhov.

Slabá osídlenosť Čákáňskeho Dunaja môže súvisieť so silnejším prúdením vody, keďže riečne rameno tvorí súčasť systému dotácie vody do inundačnej oblasti. Po absencii zástupcov perloočiek a veslonôžok v roku 2009 bol v predchádzajúcom a v aktuálne hodnotenom roku prítomný len jediný druh veslonôžok.

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera) a ostatné skupiny makrozoobentosu 

Pokiaľ ide o monitorovanie podeniek, potočníkov, vážok a vodných mäkkýšov, maďarská strana od roku 2006 postupne zaviedla metodiku podľa Rámcovej smernice o vode. Tieto výsledky nie sú úplne porovnateľné s predchádzajúcimi maďarskými výsledkami alebo výsledkami slovenskej strany, ktorá pokračuje vo vykonávaní monitoringu v súlade s metodikou stanovenou v Dohode z roku 1995. Slovenská strana používa metodiku podľa RSV pri monitorovaní povrchových vôd (Časť 2 – Kvalita povrchových vôd).

Dunaj

Dunaj je podľa výsledkov slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600, 2603, 2608 a 2612) obývaný potočníkmi a podenkami sporadicky. Zaznamenané druhy sú väčšinou reofilné, avšak ich výskyt je v jednotlivých vzorkách a jednotlivých rokoch nepravidelný. Môže sa vyskytnúť aj pretrvávajúca absencia spoločenstiev vo vzorkách po dobu niekoľkých rokov.

Ľavostranná ramenná sústava

Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604, 2608 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov dlhodobo veľmi chudobné. Spoločenstvá podeniek v súčasnosti pozostávajú z 1-2 stagnikolných alebo semireofilných druhov dosahujúcich nízku početnosť a v priebehu roka väčšinou nepravidelnú prítomnosť. Výskyt potočníkov vo väčšine sledovaných riečnych ramien nebol zaznamenaný ani napriek zvýšenému počtu vzorkovaní uskutočnených na niektorých monitorovacích plochách. Iba v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2603 boli zaznamenané tri druhy potočníkov.

Pravostranná ramenná sústava

Výsledkom sledovania skupín makrozoobentosu podľa metodiky RSV je hodnotenie ekologického stavu monitorovaných vodných útvarov. Vzorkovanie makrozoobentosu podľa metodiky RSV maďarská strana vykonáva od roku 2006 na dvoch lokalitách: v Gázfűi Dunaji pri Dunaszigete - Galambos a v Mošonskom Dunaji pri Dunaszegu - Szilos (typ vodného útvaru: Dunaj, bočné ramená). Po vyhodnotení vývoja typovo-špecifických charakteristických druhov a ich hustoty a následnom výpočte indexu Q_BAP pre obdobie rokov 2006-2011 je možné konštatovať, že:

• ekologický stav Gázfűi Dunaja je v hodnotenom období priemerný, okrem roku 2006 (dobrý stav);

• ekologický stav Mošonského Dunaja je v hodnotenom období dobrý, okrem roku 2007 (veľmi dobrý stav).

7.8. Ryby (Osteichtyes) 

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja a vo frekvencii monitorovania, čo znižuje porovnateľnosť výsledkov získaných oboma stranami.

Dunaj

Hodnotenie ichtyofauny v Dunaji je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10. a 11. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ichtyocenóza odkloneného úseku Dunaja je v posledných rokoch stabilizovaná s pomerne nízkou druhovou diverzitou a abundanciou, a s dominanciou eurytopných a nepôvodných inváznych zástupcov. Ich expanziu brzdia pôvodné reofilné druhy, ktoré pravdepodobne nachádzajú útočisko v nevzorkovanej mediálnej časti toku. Výsledky oboch strán však naznačujú, že registrovaná ichtyocenóza je kvôli malej rozlohe sledovaného územia pravdepodobne podhodnotená.

Ľavostranná ramenná sústava

Bohatšie a stabilizované ichtyocenózy sa vyskytujú v riečnych ramenách na monitorovacej ploche č. 2603 a nad prehrádzkou Foki na monitorovacej ploche č. 2608, keďže tieto ramená komunikujú s ostatnými riečnymi ramenami alebo s hlavným tokom Dunaja. Dominantnými druhmi ichtyocenózy sú eurytopné a indiferentné ryby. Na ploche č. 2608 nad prehrádzkou Foki, po obnovení spojenia s hlavným tokom Dunaja, bývajú početné aj reofilné druhy. V roku 2011 sa toto spojenie vyskytlo len v obmedzenom rozsahu. Expanzívne správanie sa inváznych druhov býčkov (Neogobius sp.) nie je na týchto plochách pozorované. Na oboch monitorovacích lokalitách je registrovaný pokles početnosti druhov.

Biotopy monitorovacích plôch č. 2604, 2608 - pod prehrádzkou Foki a na ploche č. 2612 sú v kontakte s ostatnými časťami ramennej sústavy alebo s Dunajom zriedkakedy, na krátky čas počas záplav, preto sú ich ichtyocenózy výrazne ochudobnené z hľadiska počtu i početnosti druhov. Mierne obohatenie ichtyocenóz po povodni v predchádzajúcom roku nebolo v hodnotenom roku zaznamenané. Na ploche č. 2604 sa s nízkou početnosťou vyskytovali druhy schopné prežívať pri vysokej teplote vody a nedostatku kyslíka. Limitujúcimi faktormi pre ichtyocenózu je vysoká letná teplota vody a zimné premŕzanie. Ichtyocenóza zaregistrovaná na ploche č. 2608 pod prehrádzkou Foki bola druhovo chudobná s nízkou početnosťou, bez výskytu reofilných druhov. Ichtyocenóza v zabahnenom a zarastenom riečnom ramene na ploche č. 2612 pozostáva z 3-4 druhov nenáročných na obsah kyslíka vo vode, dlhodobo dosahujúcich nízku početnosť.

Pravostranná ramenná sústava

Ichtyofauna je na maďarskej strane monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Na týchto lokalitách je v ostatných rokoch registrovaná stabilná ichtyofauna; podstatné zmeny v druhovej diverzite alebo početnosti neboli zaznamenané.

Z hľadiska ichtyofauny v Schislerovom ramene (monitorovacia lokalita č. 4) je možné konštatovať, že abundancia invázneho sumčeka čierneho (Ameiurus melas) je v hodnotenom roku zanedbateľná a nárast jeho početnosti bol prerušený. Tento druh sa v Gázfűi Dunaji (monitorovacia lokalita č. 12) v roku 2011 nevyskytol. Čákáňskom Dunaji bola zaregistrovaná zmena v dominancii, nenáročná belička európska (Alburnus alburnus) bola nahradená iným indiferentným druhom, ploticou červenookou (Rutilus rutilus).

Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalite č. 5 – Lipótsky močiar, pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Významná druhová bohatosť rybieho spoločenstva pretrváva. Početnosť invázneho sumčeka čierneho (Ameiurus melas) zostáva nízka.