6. časť

Monitoring lesa 

Vývoj lesných spoločenstiev, ako aj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev hodnotených v Časti 7 – Monitoring bioty, bol na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ovplyvnený nepriaznivými hydrologickými a klimatickými podmienkami, ktoré je možné zhrnúť nasledovne:

• prietokový režim Dunaja nebol typický. Povodňová vlna sa vyskytla iba v januári, čo nemalo žiadny alebo len veľmi obmedzený vplyv na vegetáciu. Prietoky od februára do polovice leta kolísali výrazne pod dlhodobými priemernými hodnotami. Inundačné územie nebolo vo vegetačnom období zaplavené.

• priebeh hladiny podzemnej vody bol počas roka na väčšine monitorovacích plôch klesajúci;

• nepriaznivé vlhkostné podmienky sa vyššími zrážkovými úhrnmi v júni a v júli mierne zlepšili;

• priemerné denné teploty vzduchu sa počas jari pohybovali nad dlhodobými priemermi, ale nedosahovali extrémne hodnoty. Teploty vzduchu v júli klesli pod dlhodobé priemerné denné hodnoty, ale v auguste a septembri opäť kolísali nad dlhodobými priemernými dennými hodnotami.

6.1. Vyhodnotenie slovenského územia 

Monitorovacie lokality na slovenskej strane sa nachádzajú v inundačnej oblasti. Zoznam monitorovaných lokalít je uvedený v Tabuľke 6-1 a ich situácia je znázornená na Obr. 6-1. V súlade s medzivládnou Dohodou slovenská strana v hodnotenom roku pozorovala vývoj základných rastových parametrov, týždňové obvodové prírastky a zdravotný stav stromov terestrickým a leteckým prieskumom. Po spoločnom maďarsko-slovenskom hodnotení leteckých snímkov v roku 2008 bolo spoločne vyvinuté úsilie o ďalšie zlepšenie metodiky hodnotenia a o zvýšenie porovnateľnosti slovenských a maďarských výsledkov. Slovenská strana v hodnotenom roku zaviedla ďalšie zmeny s cieľom zlepšiť kvalitu snímok a ich interpretácie. Najvýznamnejšou zmenou je vytvorenie masky lesa pre každý snímok. Táto maska rozlišuje kategórie plôch s lesom a bez lesa na úrovni pixelov, pričom charakteristiky zdravotného stavu sú odvodzované iba z pixelov klasifikovaných ako les. Maďarská strana v hodnotenom roku letecké snímky neurobila, takže hodnotenie bolo vykonané iba na slovenskej strane.

V oblasti slovenskej inundácie sa sleduje vývoj porastov najproduktívnejších šľachtených topoľov. Topoľový klon Pannonia v súčasnosti už nahradil klony I-214 a Robusta, ako aj porast vŕby bielej na všetkých pôvodne sledovaných lokalitách. Na dvoch náhradných lokalitách sa dočasne sledujú týždenné obvodové prírastky topoľového klonu I-214. 

Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

* - na náhradných plochách označených písmenami „a” alebo „b” sa vykonáva iba dočasné meranie týždenného obvodového prírastku

Vývoj lesných porastov sa v hodnotenom roku sa napriek nepriaznivým hydro-meteorologickým podmienkam väčšinou nevymykal z doterajšieho trendu.

Bonitné zatriedenie výškovej prirastavosti na väčšine sledovaných lesných porastov zostalo nezmenené alebo sa mierne zlepšilo. Výrazné zlepšenie bolo zaregistrované na plochách č. 2685, 2687 a 2689. Prevažná väčšina porastov je charakterizovaná intenzívnym prírastkom dosahujúcim alebo prekračujúcim úroveň bonity 40 pre topoľ I-214. Výrazne nižší prírastok bol zaznamenaný na monitorovacích plochách č. 2681, 2683 a 2684. Je to prekvapujúce, keďže vlhkostné podmienky na týchto plochách sú pomerne priaznivé.

Merania týždňových obvodových prírastkov v mladých porastoch topoľa Pannonia sa začali v roku 2011 (monitorovacie plochy č. 2681, 2683, 2684, 2686). Meracie zariadenie bolo z náhradných monitorovacích lokalít odstránené (č. 4219, 4447, 4349 a 5504). Merania týždňových obvodových prírastkov na zostávajúcich náhradných monitorovacích lokalitách č. 5573 a 4436 pokračuje. V roku 2011 boli hodnoty kumulatívnych obvodových prírastkov mladých topoľových porastov v porovnaní s hodnotami zaznamenanými na náhradných lokalitách predchádzajúci rok výrazne vyššie. Avšak porovnateľnosť výsledkov je kvôli veku a odlišnému druhu topoľových klonov veľmi obmedzená. Oproti tomu, aktuálne hodnoty obvodového prírastku zaznamenaného na náhradných monitorovacích lokalitách č. 5573 a 4436 boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie.

Výskyt nulových týždňových obvodových prírastkov v mladých topoľových porastoch bol zriedkavý, okrem dvoch monitorovacích lokalít (č. 2681 a 5573), kde sa počas jarných mesiacov vyskytli častejšie. Od júla sa nulový týždňový prírastok vôbec nevyskytol. Kulminácia rastu nebola na väčšine sledovaných lokalít identifikovaná. Začiatok rastu bol pozorovaný v prvých dvoch aprílových týždňoch a výrazné prírastky boli ešte zaznamenané na konci septembra, keď boli merania ukončené.

Sledované porasty šľachtených topoľov (klony Pannonia a Gigant) boli zdravé a vitálne. Výskyt chorôb a škodcov bol počas celého vegetačného obdobia sporadický. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaregistrovaný návrat hubových ochorení, ich slabé šírenie sa bolo na niekoľkých monitorovacích lokalitách pozorované iba počas augusta. Aj výskyt listových škodcov bol v auguste častejší.

Na základe vyhodnotenia leteckých snímok je možné konštatovať, že podiel zdravých porastov v záujmovom území dlhodobo prekračuje 60 % (v súčasnosti 72 % - Obr. 6-2), čo potvrdzuje vhodnosť a vitalitu stromov. Skupiny poškodených stromov sa nachádzajú v hornej časti inundačného územia, pod obcou Dobrohošť. Poloha hladiny podzemnej vody v tejto oblasti, kvôli silnému drenážnemu účinku starého koryta Dunaja, nie je vhodná pre zdravý vývoj lesných porastov a očakávanú produkciu dreva. V záujme zabezpečenia zvýšenia hladiny podzemnej vody by bola potrebná úprava regulačných objektov. Z hľadiska lesného hospodárstva by bola možná prestavba drevinovej skladby v existujúcich porastoch smerom k spoločenstvám tvrdých lužných lesov. Vyšší výskyt poškodených stromov bol zaregistrovaný aj medzi materiálovou jamou „B” a obcou Bodíky a pozdĺž odpadového kanála po sútok so starým korytom Dunaja. V týchto oblastiach však výsledky čiastočne odrážajú aj vyšší vek porastov. Hypotéza veľkoplošného nepriaznivého vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na zdravotný stav lesných porastov sa nepotvrdila. V porovnaní s výsledkami vyhodnotenia leteckých snímkov z roku 2008 je možné konštatovať, že zdravotný stav 38 % porastov sa nezmenil, nesignifikantné zhoršenie bolo zaregistrované v prípade 25 % a zlepšenie v prípade 23 % porastov. Významné zhoršenie zdravotného stavu bolo identifikované pre 8 % a zlepšenie pre 6 % lesných porastov. Zdravotný stav lesných porastov v záujmovom území je naďalej veľmi dobrý a stabilný.

Je potrebné zdôrazniť pretrvávajúci výskyt inváznych druhov rastlín, netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera) a zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea), v rastlinnej vrstve sledovaných lesných porastov. Pokiaľ prietokový režim v ramennej sústave, podobný ako v roku 2011, zostane nezmenený, je možné v oblasti inundácie očakávať ďalšie šírenie sa inváznych druhov. Najzraniteľnejšou časťou je oblasť s nepriaznivým hydrologickým režimom (monitorovacie lokality č. 2681 a 2690) v hornej časti inundácie. Ich zvýšený výskyt je možné očakávať aj v iných častiach inundačného územia, ak bude klesanie hladín podzemných vôd pokračovať. V predchádzajúcich rokoch (2009 a 2010), keď bola inundácia opakovane zaplavená, bol zaregistrovaný ústup alebo dokonca vymiznutie inváznych druhov rastlín. Je možné predpokladať, že aj zvýšené prietoky do inundačného územia realizované v rokoch 2005-2009 prispievali k stabilizácii alebo obmedzeniu šírenia sa inváznych druhov rastlín.

Na záver je potrebné poukázať na to, že celkový trend hladín podzemných vôd je na väčšine pozorovaných lokalít v posledných rokoch klesajúci. Z tohto dôvodu je potrebné zdôrazniť efektívne využívanie existujúcich prehrádzok v ramennej sústave pre elimináciu poklesu hladiny podzemnej vody a na zabezpečenie každoročného umelého zaplavenia územia. Rovnako je potrebné zabezpečiť skoršie zvýšenie prietokov do ramennej sústavy, ešte pred začiatkom vegetačného obdobia. Výsledky z monitorovania lesa musia byť zohľadnené pri návrhoch hydrotechnických, lesníckych a ekologických opatrení.

6.2. Vyhodnotenie maďarského územia 

Dendrometrické charakteristiky a zdravotný stav lesných porastov monitorovaných na maďarskej strane v roku 2011 boli v rámci monitorovania lesa sledované na 14 monitorovacích plochách, ktoré sa nachádzajú v inundačnom území (Obr. 6-1) a sú uvedené v Tabuľke 6-2. Okrem toho sú v Tabuľke 6-2 uvedené plochy, kde sa sledujú týždenné obvodové prírastky (Dunasziget 16A, Lipót 4A/4, Dunasziget 22C). Letecký prieskum zdravotného stavu lesa nebol na maďarskej strane v roku 2011 realizovaný.

Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

 Na základe podrobnej analýzy aktuálnych rastových charakteristík lesných porastov je možné konštatovať, že v doterajšom rastovom trende nebola registrovaná žiadna zmena. Rast stromov sa v hodnotenom roku opäť vyvíjal priaznivo.

Na monitorovaných plochách dominujú topoľové porasty, čo zodpovedá súčasnému zloženiu stromov v oblasti Szigetközu. Šľachtený topoľ „Pannonia“ tvorí najväčšiu časť lesných porastov. Ich rast je možné pri súčasných prietokoch považovať za uspokojivý. Spomalenie nebolo v hodnotenom roku zaznamenané ani v prípade pomaly rastúcich pôvodných druhov stromov.

Týždenné obvodové prírastky boli vo všetkých štyroch sledovaných porastoch nízke aj napriek vysokým zrážkovým úhrnom. V prípade topoľového porastu na ploche Lipót 4A by to bolo možné vysvetliť vysokým vekom stromov, avšak v prípade ostatných plôch by bola potrebná podrobnejšia analýza.  

Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov  dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 6-2 Mapa defoliácie v roku 2011