4. časť

Kvalita podzemných vôd 

Kvalita podzemných vôd na maďarskom a slovenskom území je hodnotená osobitne. Zoznam objektov zahrnutých do spoločného monitorovania je v Tabuľke 4-1 a 4-2 a ich situácia je znázornená na Obr. 4-1. Z monitorovaných objektov boli do hodnotenia v Spoločnej správe na oboch stranách vybraté reprezentatívne objekty pre sledovanie kvality podzemnej vody. Detailné vyhodnotenie kvality podzemnej vody na každom objekte zahrnutom do spoločného monitorovania bolo vykonané v slovenskej a maďarskej Národnej ročnej správe z monitorovania prírodného prostredia za rok 2011. Súčasťou národných správ sú údaje z monitorovania za rok 2011 v tabuľkovom tvare a dlhodobý grafický vývoj sledovaných ukazovateľov kvality za obdobie rokov 1992 až 2011. Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie konanom v roku 2007 sa dohodlo, že dusitany, celkový organický uhlík a kremičitany budú zo zoznamu ukazovateľov kvality podzemnej vody vynechané a že kvalita podzemnej vody bude hodnotená pre obdobie kalendárneho roka.

Údaje z monitorovaných objektov boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre hodnotenie kvality podzemnej vody v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995. Kvôli zmenám v národných legislatívach boli tieto limity upravené. Nové limity boli schválené poverenými zástupcami pre monitorovanie na rokovaní dňa 16. decembra 2011 a sú uvedené v Tabuľke 4-3.

4.1. Maďarské územie 

Predmet spoločného monitorovania kvality podzemnej vody na maďarskej strane pozostáva z 22 objektov, zložených zo 16 pozorovacích studní a 6 studní, ktoré sú používané na zásobovanie pitnou vodou (vodárenské zdroje). Kým pozorovacie studne majú perforácie situované vo vrchnej vrstve štrkových sedimentov, vodárenské studne čerpajú vodu z hlbších horizontov. Zoznam monitorovaných objektov je uvedený v Tabuľke 4-1.

Údaje zo studní používaných na zásobovanie pitnou vodou sú poskytované oblastnými vodárenskými spoločnosťami. Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach vykonáva Severozadunajská inšpekcia pre ochranu životného prostredia, ochranu prírody a vodné hospodárstvo. Frekvencia monitorovania v roku 2011 bola na 10 pozorovacích objektoch dvakrát za rok, na 6 pozorovacích objektoch raz za rok a na vodárenských zdrojoch 4 krát za rok.

V roku 2009 bolo pozorovanie kvality podzemnej vody na objekte č. 9435 kvôli technickým dôvodom zastavené. Tento objekt bol nahradený pozorovacím objektom č. 9544 pri Halászi, ktorý sa nachádza blízko pôvodného objektu.

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v objekte č. 9327 zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie určitých ukazovateľov kvality vody. Periodicita sa v prvom rade objavuje v zmenách teploty vody, pH a koncentráciách dusičnanov. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Znečistenie organickými látkami je ostatné štyri roky pomerne vyrovnané, v hodnotenom roku bolo o trochu vyššie ako v roku 2010. Koncentrácie však dlhodobo nepresahujú dohodnuté limity. V prípade koncentrácie fosforečnanového iónu je možné pozorovať mierny nárast. V obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Na rozdiel od roku 2010, obsah železa nepresiahol dohodnutý limit. Ale obsah mangánu v decembri výrazne prekročil limitnú hodnotu pre kvalitu podzemnej vody (0,29 mg.l^-1). 

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody je pomerne vyrovnaná a nie je výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Hodnoty vodivosti sa po dočasnom poklese (v období rokov 2001 - 2003) na určitej úrovni stabilizovali. V porovnaní s rokom 2010 boli hodnoty vodivosti vyššie a vyššie hodnoty boli zaznamenané aj v prípade koncentrácií chloridov, síranov a vápnika. Z dlhodobého hľadiska obsah vápnika pomerne často prekračuje 100 mg.l^-1, čo je limitná hodnota pre tento parameter. Obsah amónnych a fosforečnanových iónov a znečistenie organickými látkami sú dlhodobo pod limitnými hodnotami. V prípade dusičnanov bol mierny nárast zaznamenaný už v roku 2010 a v hodnotenom roku ich koncentrácia prekročila dohodnutý limit (54,2 mgl^-1). Podobné hodnoty sa vyskytli v rokoch 1997 až 2000. Mierne prekročenie limitnej hodnoty bolo zaznamenané aj u železa (0,23 mg.l^-1). Obsah mangánu v podzemnej vode je vysoký a namerané hodnoty dlhodobo prekračujú limitnú hodnotu pre tento ukazovateľ. Klesajúci trend pozorovaný v ostatných rokoch narušila koncentrácia 0,75 mg.l^-1 zaznamenaná v decembri 2011. 

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Podzemná voda v tomto objekte má stredný obsah solí. Teplota vody vykazovala v období sledovania mierne sezónne kolísanie. Elektrická vodivosť bola podobná vodivosti v predchádzajúcom roku. Hodnoty pH v rokoch 2010 a 2011 v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi mierne vzrástli. Obsah organických látok vykazuje sezónne kolísanie a dlhodobo sa nachádza pod limitnou hodnotou (3 mgl^-1). Pre fosforečnany a dusičnany sú dlhodobo charakteristické nízke koncentrácie. V prípade amónnych iónov nebola zaznamenaná žiadna významná zmena, ich obsah bol podobný obsahu v roku 2010 a bol nižší ako limitná hodnota. Koncentrácie železa a mangánu v podzemnej vode sú v tomto objekte vysoké a výrazne prekračujú limitné hodnoty. Z hľadiska dlhodobého vývoja obsahu mangánu je možné pozorovať mierny pokles. 

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a stabilnú teplotu vody s miernym sezónnym kolísaním. Z dlhodobého hľadiska má elektrická vodivosť mierne stúpajúcu tendenciu. Obsah organickej hmoty vyjadrený CHSK_Mn nevykazuje významné zmeny a je dlhodobo pod limitnou hodnotou. Stúpajúci trend koncentrácií amónnych iónov sa v roku 2008 zastavil a po miernom poklese sa stabilizovali. V ostatných troch rokoch kolíšu okolo 1,5 mgl^-1 a výrazne prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu (0,5 mgl^-1). Obsah dusičnanov a fosforečnanov je dlhodobo nízky. Podzemná voda má vysoký obsah železa a mangánu so sezónnym kolísaním. Koncentrácie týchto ukazovateľov v hodnotenom roku podstatne prekročili limitné hodnoty pre pitnú vodu, podobne ako v predchádzajúcom období sledovania.

Z vyššie uvedených výsledkov vyplýva, že podzemná voda v plytkých horizontoch štrkových sedimentov je obohatená o železo a mangán. Platí to aj pre ostatné pozorovacie objekty (studne), ktoré boli hodnotené v Národnej správe. Na niektorých objektoch sa vyskytujú aj zvýšené obsahy nutrientov a organického znečistenia, čo súvisí s lokálnym znečistením, ktoré je poľnohospodárskeho pôvodu, alebo v niektorých prípadoch pochádzajú z odkalísk odpadových vôd. Na objektoch v blízkosti zdrojov znečistenia (napr. zastaralý živočíšny chov), situovaných v smere prúdenia podzemnej vody, je možné dobre a citlivo pozorovať zmeny kvality podzemnej vody súvisiace so živočíšnym chovom. Zastaralé živočíšne chovy sa postupne likvidujú, čo sa odráža na zlepšení kvality podzemnej vody (napr. objekt č. 9458 pri Ásványráró).

Anorganické a organické mikroznečistenie je sledované na vybraných objektoch (č. 9379, 9413, 9536, 9456 a 9480). V roku 2011 bolo zistené v koncentráciách pod limitnými hodnotami pre hodnotenie kvality podzemnej vody (Tabuľka 4-3).

Kvalita podzemnej vody v hlbších horizontoch štrkových sedimentov Szigetközu je sledovaná prostredníctvom produkčných studní vo vodárenských zdrojoch. Studne v oblasti Győru majú v porovnaní s ostatnými monitorovanými studňami vyšší obsah amónnych iónov, organických látok, mangánu a železa. Koncentrácie mangánu a železa presahujú limitné hodnoty alebo sa k nim približujú. Koncentrácie sú nižšie v studniach, kde je voda čerpaná z väčšej hĺbky. Voda získavaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I, Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou.

Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

4.2. Slovenské územie

Monitoring kvality podzemnej vody na slovenskom území je uskutočňovaný na 18 objektoch (10 pozorovacích objektov a 8 vodárenských zdrojov). Ich zoznam je uvedený v Tabuľke 4-2. Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZsVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. (KSPV). Vyhodnotenie v Spoločnej správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. 

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Z vodárenských zdrojov sa tri nachádzajú na pravej strane Dunaja (č. 102, 2559 a 907) a päť na ľavej strane (č. 119, 105 103, 485 a 467), pričom posledné dva sú situované medzi starým korytom Dunaja a derivačným kanálom. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodárenský zdroj Bratislava - Pečniansky les (č 907) je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. Na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov väčšina ukazovateľov kolíše a vykazuje sezónnosť. Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch pri Rusovciach (č. 102) a Čunove (č. 2559) sa od prehradenia Dunaja zlepšila. Kvalita na vodárenských zdrojoch pri Kalinkove (č. 119) a Šamoríne (č. 105) je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zo zdrže. Kvalita podzemnej vody vo vodárenskom zdroji pri Gabčíkove (č. 103) sa odlišuje kvôli prevládajúcemu smeru prúdenia podzemnej vody, ktorá prichádza z vnútrozemia. Vo vodárenských zdrojoch pri Vojke (č. 467) a Bodíkoch (č. 485) je kvalita podzemnej vody významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami. 

Pravá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Rusovciach – č. 102 a pri Čunove – 2559

Kvalita vody sa po prehradení Dunaja zlepšila hlavne vo vodárenskom zdroji pri Rusovciach. V súčasnosti je podobná kvalite vody vo vodárenskom zdroji pri Čunove. Koncentrácie katiónov, aniónov a hodnoty vodivosti na obidvoch vodárenských zdrojoch kolíšu v úzkom intervale. Mierne rozdiely v ukazovateľoch je možné sledovať v prípade hydrogénuhličitanov, vápnika, horčíka, chloridov a ostatné tri roky aj síranov. Tieto ukazovatele dosahujú na vodárenskom zdroji pri Rusovciach vyššie hodnoty, mierne nižší je obsah draslíka a dusičnanov. Vyššie koncentrácie dusičnanov vo vodárenskom zdroji pri Čunove je možné pozorovať v priebehu celého obdobia monitorovania, od roku 2008 majú klesajúcu tendenciu. V porovnaní s limitnou hodnotou kvality podzemnej vody sú však nízke. Na oboch vodárenských zdrojoch sú dlhodobo nízke obsahy amónnych iónov a fosforečnanov a väčšinou sa pohybujú pod medzami ich stanovenia. Organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn, v ostatných troch rokoch pokleslo. Koncentrácie mangánu a železa sú dlhodobo nízke. Výnimkou je vysoká koncentrácia železa (0,31 mg.l^-1) zaznamenaná v hodnotenom roku, ktorá prekročila limitnú hodnotu. Podobná hodnota sa nevyskytla od začiatku monitoringu. Obsah rozpusteného kyslíka kolíše a v posledných piatich rokoch mierne stúpol. Ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody.

Vodárenský zdroj pri Bratislave – č. 907

S ohľadom na umiestnenie vodárenského zdroja Pečniansky les, v blízkosti Dunaja, je kvalita podzemnej vody na objekte č. 907 významne ovplyvnená zmenami a kolísaním chemických zložiek v dunajskej vode. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, teploty vody, obsahu rozpusteného kyslíka a koncentrácie dusičnanov v priebehu roka značne kolíšu. Obsah rozpusteného kyslíka, koncentrácie dusičnanov a hodnoty CHSK_Mn sú vyššie než na ostatných sledovaných objektoch. Hodnoty CHSK_Mn ostatné tri roky poklesli pod 1 mg.l^-1. Koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov sú dlhodobo pod medzami stanovenia použitých analytických metód alebo tesne nad nimi. V porovnaní s dlhodobými údajmi obsahy ostatných ukazovateľov v hodnotenom roku nevykazovali výraznejšie zmeny a vyhovovali dohodnutým limitom pre kvalitu podzemnej vody.

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Kalinkove – č. 119 a pri Šamoríne – č. 105

Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do takej miery ako kvalita na vodárenských zdrojoch na pravej strane. Chemizmus podzemnej vody vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove (č. 119) a pri Šamoríne (č. 105) je podobný a priebeh a zmeny väčšiny ukazovateľov kvality podzemnej vody sú tiež podobné. Mierne vyššie hodnoty vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove sa vyskytujú v prípade draslíka, mangánu a amónneho iónu. Obsahy mangánu občas prekročia dohodnutú limitnú hodnotu pre tento ukazovateľ. V hodnotenom roku sa to vyskytlo v novembri, kedy koncentrácia mangánu dosiahla 0,055 mg.l^-1, čo bolo mierne nad limitnou hodnotou. Obsah mangánu vo vodárenskom zdroji pri Šamoríne sa väčšinou vyskytuje pod medzou stanovenia (0,007 mg.l^-1). Obsahy rozpusteného kyslíka majú od roku 2007 stúpajúcu tendenciu a v hodnotenom roku na oboch vodárenských zdrojoch dosiahli maximálne hodnoty za celé obdobie monitorovania (9,22 mg.l^-1 v Kalinkove a 8.59 mg.l^-1 v Šamoríne). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sú hodnoty pH v ostatných štyroch rokoch na oboch vodárenských zdrojoch mierne vyššie a pohybujú sa nad hodnotou 7,5. Vodivosť v hodnotenom roku mierne poklesla. Koncentrácie dusičnanov oscilujú okolo 6 mg.l^-1 a fosforečnany sa vyskytujú iba v koncentráciách nižších ako medza stanovenia (0,1 mg.l^-1). Znečistenie organickými látkami je nízke. V roku 2011 všetky sledované ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch, okrem jednej koncentrácie mangánu v Kalinkove, splnili limity kvality podzemnej vody pre pitné účely.

Vodárenský zdroj pri Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody vo vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa odlišuje od kvality podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Stúpnutie obsahu síranov a chloridov poukazuje na to, že väčšia časť vody priteká k vodárenskému zdroju z vnútrozemskej časti Žitného ostrova. Teplota vody je na tomto vodárenskom zdroji vyrovnanejšia. Hodnoty pH po dočasnom stúpnutí v období rokov 2006-2008 poklesli a vrátili sa na úroveň rokov 2000-2004. Obsahy rozpusteného kyslíka sú jedny z najnižších. Koncentrácie dusičnanov ostatné štyri roky oscilujú okolo 4 mg.l^-1, podobne ako v období rokov 2002-2005 (údaje z rokov 2005-2007 je potrebné považovať za menej reprezentatívne, vzhľadom na nastavovanie a kalibráciu nového prístroja). Koncentrácie sodíka, draslíka a chloridov patria medzi najnižšie zo všetkých pozorovaných objektov, koncentrácie sodíka a draslíka dosahujú len polovicu hodnôt zaznamenávaných na vodárenských zdrojoch pri Šamoríne alebo Kalinkove. Organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn, je od roku 2002 pod medzou stanovenia. Dlhodobo nízke sú obsahy amónneho iónu, fosforečnanov, železa a mangánu, ktoré väčšinou oscilujú na úrovni medzí stanovenia použitých analytických metód.

Vodárenské zdroje pri Vojke – č. 467 a pri Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je na oboch vodárenských zdrojoch podobné, viditeľne sa líši len v niekoľkých zložkách. Mierne rozdiely sa vyskytujú u síranov, dusičnanov a občasne aj chloridov, ktoré sú na vodárenskom zdroji pri Vojke vyššie. Namerané hodnoty dusičnanov v období rokov 2005-2007 sú kvôli vyššie uvedeným dôvodom (zmena prístroja na stanovovanie dusičnanov) považované za menej reprezentatívne. Pre vodárenský zdroj pri Bodíkoch sú charakteristické vyššie koncentrácie amónnych iónov, hydrogénuhličitanov a hodnoty teploty vody. Dlhodobo výrazne vyššie sú koncentrácie mangánu. Tieto prekračujú dohodnutý limit pri každom stanovení, čo sa potvrdilo aj v roku 2011. Obsah rozpusteného kyslíka je na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo nízky, a pri Bodíkoch je najnižší zo všetkých hodnotených vodárenských zdrojov. Mierne zlepšenie oxidačno-redukčných podmienok bolo zaznamenané v období rokov 2007-2011 na vodárenskom zdroji pri Vojke (č. 467), kde obsah rozpusteného kyslíka mierne stúpol. Koncentrácie mangánu, amónnych iónov, fosforečnanov a železa sú vo Vojke nízke a väčšinou sa pohybujú pod medzami stanovenia. Také nízke koncentrácie sú v Bodíkoch charakteristické len pre fosforečnany a ojedinele pre železo. Hodnoty CHSK_Mn sú na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo nízke a od roku 2003 často pod medzou stanovenia.

Na základe vyššie uvedeného hodnotenia je možné konštatovať, že kvalita podzemnej vody v monitorovaných vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre pitnú vodu. Prekročenie dohodnutých limitov sa vyskytuje v prípade mangánu a železa. Obsah mangánu prekračuje dohodnutý limit v Bodíkoch pri každom stanovení a ojedinele aj vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove. V roku 2011 bola len jedna koncentrácia mangánu v Kalinkove mierne nad limitnou hodnotou. Jedna koncentrácia železa nameraná vo vodárenskom zdroji pri Rusovciach tiež prekročila limitnú hodnotu. Podobná hodnota sa tu nevyskytla od začiatku monitoringu.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch, ktoré sú hodnotené v Národnej správe, je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitorovania ukazujú, že dohodnuté limity sú v porovnaní s vodárenskými zdrojmi prekračované častejšie. Prekročenia sa vyskytujú v prípade amónneho iónu, mangánu a železa. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch v roku 2011 spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu pitnej vody.

4.3. Závery 

Na základe výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality podzemnej vody na maďarskom území je možné konštatovať, že podzemná voda vo vrchnej časti štrkových sedimentov v Szigetköze je charakteristická vyšším obsahom mangánu a železa. Obsahy mangánu a železa na väčšine pozorovacích objektov trvale prekračujú limity pre kvalitu podzemnej vody. Na týchto objektoch sú vyššie aj koncentrácie ukazovateľov indikujúcich lokálne znečistenie (ukazovatele dusíkových foriem a organickej hmoty vyjadrenej CHSK_Mn). Lokálne znečistenie je poľnohospodárskeho pôvodu, alebo pochádza z odkalísk odpadovej vody. V porovnaní s predchádzajúcim rokom obsahy nutrientov a organických látok poklesli alebo sa nezmenili.

Anorganické a organické mikroznečistenie podzemnej vody v roku 2011, sledované na vybraných pozorovacích objektoch, bolo zistené v koncentráciách pod limitnými hodnotami pre hodnotenie kvality podzemnej vody (Tabuľka 4-3).

Kvalita podzemnej vody v hlbších horizontoch v Szigetköze je sledovaná studňami na zásobovanie pitnou vodou. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie v studniach, kde sa voda čerpá z väčšej hĺbky. V oblasti Győru obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. V týchto objektoch sú vyššie aj koncentrácie amónneho iónu a obsah organickej hmoty. Voda čerpaná v severnej časti Szigetközu (vodárenské zdroje Dunakiliti I, Feketeerdő T-II a Darnózseli I) je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tabuľka 4-3). Výnimkami sú vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Kalinkove. Vo vodárenskom zdroji Bodíky mangán prekračuje limit kvality pri každom odbere a ojedinele sa vyskytne aj vyššia koncentrácia železa. Vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove sa občas vyskytne obsah mangánu, ktorý nespĺňa príslušný limit (v roku 2011 raz). V prípade pozorovacích objektov je prekročenie limitných hodnôt častejšie a vyskytuje sa na viacerých objektoch.

Na základe dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn, v priebehu pozorovaného obdobia kleslo. Spomedzi nutrientov sa fosforečnany a amónny ión na monitorovaných objektoch dlhodobo vyskytujú v nízkych koncentráciách. V súčasnosti sú väčšinou pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Len pri Bodíkoch a Kalinkove dosahujú vyššie koncentrácie, ktoré neprekračujú limitné hodnoty dohodnuté pre tieto ukazovatele kvality podzemnej vody. Obsah dusičnanov je nízky a mierne stúpajúci trend pozorovaný od roku 2000 sa zastavil. Vo vodárenskom objekte pri Čunove bol pozorovaný pokles dusičnanov na úroveň rokov 1999 až 2000.

V hodnotenom roku 2011 neboli zaregistrované žiadne významné zmeny kvality podzemnej vody. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely používané na hodnotenie v rámci spoločného monitorovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: 

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely 

Základné ukazovatele – fyzikálno-chemické ukazovatele

Doplňujúce ukazovatele – anorganické a organické mikropolutanty

HCH – hexachlórcyklohexány