Údaje o kvalite povrchovej vody a kvalite sedimentu pre dohodnuté monitorovacie miesta a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v slovenskej a maďarskej Národnej ročnej správe z monitorovania prírodného prostredia za rok 2011 alebo v ich prílohách. Obrázky v Spoločnej správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov na vybraných miestach monitorovania. Na spoločne monitorovaných odberných miestach boli zohľadňované národné údaje. 

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

V závere tejto kapitoly boli výsledky z monitorovania kvality povrchovej vody na vybraných odberných miestach vyhodnotené podľa dohodnutých limitov uvedených v Tabuľke 2-2. Tieto limity boli prebraté zo „Smernice pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“, ktorú schválila Slovensko-maďarská Komisia hraničných vôd na svojom LXV. zasadnutí.

Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie (apríl 2007 v Győri) sa dohodlo, že spoločné vyhodnotenie vymenených údajov sa bude vzťahovať na jeden kalendárny rok a že sa monitorovanie hydrobiologických prvkov kvality bude uskutočňovať v súlade s metodikou dohodnutou v rámci Komisie hraničných vôd.

Maďarská strana vo svojej Národnej ročnej správe za rok 2011 uskutočnila hodnotenie dvoma spôsobmi. Na jednej strane zohľadnila systém hraničných hodnôt kvality vody s piatimi triedami (Tabuľka 2-2). Na druhej strane hodnotila ekologický stav povrchových vôd v zmysle Rámcovej smernice o vode podľa národných metodík a schém kvality, ktoré sú stručne popísané v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2011.

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho roka 

Rok 2011 patril z hľadiska vodnosti k suchým rokom. Mimoriadne suchými mesiacmi boli apríl, máj a jún. Priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch sa často pohybovali medzi 1000 až 2000 m³.s^-1. Veľká povodňová vlna sa vyskytla netypicky v zimnom období, s kulmináciou 16. januára, kedy prietok v Devíne dosiahol hodnotu 7214 m³.s^-1. Od februára do polovice júla sa prietoky prevažne pohybovali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami bez výskytu významnejšej prietokovej vlny typickej pre toto obdobie. Neskôr sa vplyvom výdatnejších zrážok vyskytli prietoky prekračujúce 3000 m³.s^-1 (v júli, auguste a októbri), avšak prevažná časť denných prietokov sa opäť pohybovala pod dlhodobými priemernými hodnotami. Koniec roka bol chudobný na zrážky a po prechode októbrovej prietokovej vlny prietoky postupne klesali k najnižším hodnotám, pod 1000 m³.s^-1 (v druhej polovici novembra a v decembri 2011). Teplota vzduchu sa prevažnú časť roka pohybovala nad dlhodobými priemernými dennými teplotami. V marci došlo k prudkému otepleniu s teplotami nad dlhodobými priemermi, ktoré s menšími prestávkami (na prelome apríla-mája a koncom júna) trvalo až do polovice júla. Dlhšie obdobie s teplotami pod dlhodobými priemermi sa vyskytlo iba v lete v dôsledku zrážok a trvalo od polovice júla do polovice augusta. Následne teploty vzduchu opäť vystúpili nad dlhodobé priemerné denné teploty a poklesli až koncom septembra. Potom až do konca roka kolísali okolo priemerných denných hodnôt. Vyššie uvedené hydrologické a klimatické podmienky ovplyvnili kvalitu povrchovej vody v hodnotenom roku.

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota vody

Priebeh nameraných hodnôt teploty vody vykazuje sezónny charakter a kolísanie ich hodnôt je na väčšine odberných miest podobné. Najvyššia teplota vody je meraná v letnom období. V roku 2011 boli maximálne teploty na jednotlivých odberných miestach v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie. Výnimkou boli priesakové kanále, kde boli zaznamenané mierne vyššie maximálne teploty. Výskyt maximálnych hodnôt teploty na jednotlivých odberných miestach súvisel s klimatickými a hydrologickými podmienkami daného roka. Vzhľadom na vyššie prietoky a ochladenie v období od polovice júla do polovice augusta sa maximálne hodnoty vyskytli buď začiatkom júna, koncom augusta alebo začiatkom septembra. Príklady sú znázornené na (Obr. 2-3). V júli sa maximálna hodnota vyskytla len na jednom odbernom mieste - v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141). Táto teplota (25,2 °C) predstavovala najvyššiu teplotu vody nameranú v roku 2011. Na všetkých sledovaných odberných miestach boli najnižšie hodnoty zaznamenané v januári. Teplota vody v Dunaji kolísala od 2,0 do 21,9 °C. V zdrži bol charakteristický väčší rozptyl hodnôt - od 1,8 do 24,9 °C. Najvyššia teplota v zdrži (24,9 °C) bola nameraná na odbernom mieste č. 308, podobne ako v predchádzajúcom roku. Teplota vody v Mošonskom Dunaji dosahovala na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku vyššie hodnoty (2,1-25,2 °C) ako na odbernom mieste č. 3529/0082 pri Čunove/Rajke (2,0 - 19,9 °C). Hodnoty teploty vody v ramennej sústave boli podobné hodnotám v dunajskej vode (1,2 - 21,4 °C). Najvyrovnanejšia teplota bola charakteristická pre vodu v priesakových kanáloch, kde kolísala od 6,1 do 17,7 °C. V hodnotenom roku sa vyššie teploty vody (nad 15 °C) na jednotlivých odberných miestach vyskytli od mája do septembra, na odberných miestach v Bratislave (č. 109), Medveďove (č. 112) a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (č. 3529/0082) aj začiatkom októbra. Teplota vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosahovala nielen nižšie maximá, ale aj vyššie minimá.

pH

V roku 2011 dosahovalo pH vyššie hodnoty ako v predchádzajúcom roku. Namerané hodnoty sa pohybovali v intervale od 7,40 do 8,80, na rozdiel od roku 2010, kedy kolísali od 6,71 do 8,53. Na odberných miestach v zdrži a v ľavostrannej ramennej sústave hodnoty pH kolísali v širšom intervale hodnôt ako v predchádzajúcom roku, kolísanie na ostatných odberných miestach bolo menšie. Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Masový rozvoj fytoplanktónu bol zaznamenaný v mesiacoch marec až jún a v týchto mesiacoch sa na väčšine odberných miest vyskytli maximálne hodnoty pH. Najvyššie hodnoty boli merané v zdrži a v ramennej sústave, kde pH kolísalo od 7,70 do 8,80. Najvyššie pH (8,80) bolo zaznamenané vo vzorke odobratej na odbernom mieste č. 308 v zdrži, kde bola dokumentovaná najvyššia abundancia fytoplanktónu a najrozsiahlejší rozvoj makrofýt. V súvislosti s prudkým poklesom fytoplanktónu v júni a začiatkom júla, na väčšine odberných miest výrazne klesli aj hodnoty pH. Následne bol vývoj hodnôt pH až do konca roku vyrovnaný, okrem niektorých lokalít. Na pravej strane zdrže, na odbernom mieste č. 309 v súvislosti s druhou vlnou rozvoja fytoplanktónu v tejto časti, stúplo v auguste pH na 8,50. Odlišný vývoj pH bol dokumentovaný v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberné miesto č. 1141) a v ramennej sústave (odberné miesto č. 1114 - Szigetské rameno). Pri Véneku bola začiatkom apríla zaznamenaná vysoká hodnota pH, ale maximálna hodnota sa vyskytla až v septembri. Rozptyl hodnôt pH na tejto lokalite bol širší (7,54-8,36) ako pri Čunove/Rajke (8,04-8,79). V dunajskej vode pH kolísalo od 7,72 do 8,72. O niečo širší interval bol zaznamenaný v pravostrannej ramennej sústave: 7,40-8,79. Najužší interval, 7,87-8,19, je charakteristický pre ľavostranný priesakový kanál (odberné miesto č. 317). Hoci hodnoty pH na spoločne monitorovaných odberných miestach vykazjú odlišnosti (Obr. 2-4), trend a časový priebeh meraných hodôt je podobný.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Má sezónny charakter; hodnoty sú vyššie v zimných mesiacoch, nižšie sa vyskytujú počas leta. Najnižšie hodnoty vodivosti sa vyskytujú v období povodňových vĺn a zvyčajne sú zaznamenávané v júni. V roku 2011 však typická júnová prietoková vlna chýbala, preto boli na väčšine odberných miest minimálne hodnoty zaznamenané v októbri v súvislosti s väčšou prietokovou vlnou na Dunaji. Na niektorých odberných miestach boli ročné minimá namerané v júli alebo v auguste. Najvyššie hodnoty vodivosti počas roka sú charakteristické pre odberné miesto č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. V roku 2011 hodnoty kolísali od 38,7 do 73 mS.m^-1 a boli nižšie ako v roku 2010 (35,6 - 80,6 mS.m^-1). Aj na ostatných odberných miestach bola vodivosť nižšia ako v predchádzajúcom roku. Priebeh mernej vodivosti na miestach vzorkovania v Dunaji, Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a aj v ramennej sústave sledoval hodnoty vodivosti na odbernom mieste v Bratislave (č. 109). Vodivosť kolísala medzi 30,4 a 55,0 mS.m^-1. V zdrži sa pohybovala v užšom intervale: 33,6 - 54,7 mS.m^-1. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch nemá sezónny charakter a je stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v úzkom intervale a najmenší rozptyl (44,0 - 50,9 mS.m^-1) bol typický pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317). V hodnotenom roku boli výraznejšie rozdiely v hodnotách meraných slovenskou a maďarskou stranou na spoločne monitorovaných miestach zaznamenané len na začiatku a na konci roka. V období apríl až september boli tieto hodnoty podobné. Vývoj vodivosti na vybraných lokalitách vzorkovania je znázornený na Obr. 2-5.

Nerozpustené látky

Obsah nerozpustených látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách a vyššie hodnoty sú charakteristické hlavne pre letné obdobie. V dôsledku netypických hydrologických podmienok v roku 2011 bol obsah nerozpustených látok nízky. Najväčšia povodňová vlna v januári nebola vzorkovaním priamo zachytená. Počas roka sa vyskytlo viacero menších prietokových vĺn, maximálne do 3713 m³.s^-1 (v októbri). Realizované odbery však zachytili len dve alebo tri prietokové vlny, kedy boli zaznamenané najvyššie hodnoty. V Dunaji bola najvyššia hodnota 83 mg.l^-1 zaznamenaná koncom júla na odbernom mieste v Bratislave (č. 109). Súvisí s prietokovou vlnou, ktorá sa vyskytla na konci júla s kulmináciou 22. júla 2011 (3305 m³.s^-1). Odber bol uskutočnený 25. júla 2011 pri odznievaní prietokovej vlny. Najvyšší obsah nerozpustených látok v hodnotenom roku (98 mg.l^-1) sa vyskytol začiatkom septembra na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Obsahy v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (č. 3529/0082) sa pohybovali maximálne do 48 mg.l^-1. V starom koryte Dunaja a v ramennej sústave boli zvýšené obsahy namerané počas vyšších prietokov v októbri, s maximom 78 mg.l^-1 na odbernom mieste č. 1114 v Szigetskom ramene. V zdrži vodného diela sa koncentrácie nerozpustených látok pohybovali v pomerne úzkom intervale hodnôt (od 3,4 do 25,8 mg.l^-1). Vyššie koncentrácie sa tiež vyskytli počas zvýšených prietokov v októbri (do 38,2 mg.l^-1), ale najvyšší obsah 61,7 mg.l^-1 bol nameraný vo vzorke odobratej v kynete v júli na odbernom mieste č. 307. Vzhľadom na pôvod vody je pre priesakové kanále charakteristický nízky obsah nerozpustených látok. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) sa obsahy pohybovali od <2 do 8,9 mg.l^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli sa hodnoty pohybovali od 2 do 27 mg.l^-1. Okrem odberného miesta pri Véneku boli obsahy nerozpustených látok v hodnotenom roku nižšie ako v predchádzajúcom roku, na niektorých odberných miestach dosiahli len polovicu z hodnôt nameraných v roku 2010. Na rozdiel od iných rokov, v roku 2011 bol obsah nerozpustených látok nameraný pod zdržou (na odbernom mieste č. 112 pri Medveďove) vo viacerých prípadoch (od apríla po október) vyšší ako v Dunaji pri Bratislave (Obr. 2-6).

Železo

Množstvo nerozpustených látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode, preto sa vyšší obsah železa vyskytuje vo vzorkách odobratých počas vyšších prietokov. Podobne ako v prípade nerozpustených látok, aj obsahy železa boli na väčšine odberných miest v hodnotenom roku nižšie ako v roku 2010. V dunajskej vode, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a v ramennej sústave koncentrácie železa kolísali v rozmedzí od 0,01 do 0,90 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou 1,26 mg.l^-1, ktorá bola stanovená v aprílovom odbere na lokalite č. 0002 v starom koryte Dunaja pri Dunaremete. V zdrži koncentrácie železa korelujú na jednotlivých odberných miestach s obsahmi nerozpustených látok. Najvyššie hodnoty boli namerané v októbri, a v kynete (odberné miesto č. 307) v auguste. Celkovo sa koncentrácie železa v zdrži pohybovali v intervale od 0,05 do 0,75 mg.l^-1. Na rozdiel od ostatných odberných miest boli koncentrácie železa mierne vyššie ako v roku 2010. Najvyššie obsahy boli namerané na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde boli v júni a v júli zaznamenané hodnoty 2,05 a 1,34 mg.l^-1. Ostatné koncentrácie sa však pohybovali v intervale od 0,07 do 0,51 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu. Kolísali v úzkom intervale od 0,02 do0,13 mg.l^-1.

Mangán

Obsah mangánu bol v hodnotenom roku podobný ako v predchádzajúcom roku. V podobných intervaloch sa pohybovali aj namerané koncentrácie na jednotlivých lokalitách (od <0,005 do 0,11 mg.l^-1). Výnimkou bolo len odberné miesto č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde obsahy mangánu kolísali od <0,02 do 0,20 mg.l^-1. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa nevyskytli, okrem odberného miesta pri Véneku, žiadne výrazne vyššie hodnoty.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných útvarov. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a na odbernom mieste pri Véneku jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli zaznamenané nižšie maximálne hodnoty teploty vody (okrem priesakových kanálov) a tiež nižšie hodnoty mernej vodivosti. Naopak, reakcia vody (pH) dosahovala vyššie hodnoty v dôsledku masového rozvoja fytoplanktónu. Hodnoty pH v zdrži kolísali v širšom intervale, na ostatných monitorovaných odberných miestach v užšom intervale než v roku 2010. Koncentrácie železa a mangánu a obsah nerozpustených látok boli ovplyvnené aktuálnym hydrologickým režimom. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie železa a obsah nerozpustených látok nižšie (okrem odberného miesta pri Véneku) a na niektorých odberných miestach dosiahli len polovicu hodnôt nameraných v roku 2010. Koncentrácie mangánu sa pohybovali v podobných intervaloch, ale oproti predchádzajúcemu roku sa nevyskytli ojedinelé vyššie koncentrácie.

2.3. Katióny a anióny 

Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v hodnotenom roku 2011, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny vodivosti. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Vývoj koncentrácií katiónov a aniónov bol na jednotlivých miestach vzorkovania podobný. Vyšší obsah solí je charakteristický pre odberné miesto Vének na Mošonskom Dunaji, kvôli jeho prítokom a čistenej odpadovej vode z Győru. Priemerné hodnoty iónov sodíka, draslíka, chloridov a síranov pri Véneku prekročili priemerné hodnoty zaznamenané na ostatných odberných miestach. Nižšie hodnoty vodivosti v roku 2011 na niektorých odberných miestach boli spôsobené najmä nižšími obsahmi hydrogénuhličitanov, síranov, chloridov a sodíka. Najstabilnejšie iónové zloženie bolo charakteristické pre priesakovú vodu.

2.4. Nutrienty 

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v roku 2011 nižšie ako v predchádzajúcom roku a ich priebeh bol vyrovnanejší. Vyššie hodnoty sa vyskytli najmä na začiatku roka. Po oteplení v marci obsahy prudko klesli, na mnohých odberných miestach až pod medze stanovenia. Maximálna koncentrácia (0,24 mg.l^-1) bola nameraná v januári na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, podobne ako v roku 2010. Namerané obsahy na tejto lokalite boli najvyššie, ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesli. Obsahy amónnych iónov v dunajskej vode kolísali v intervale od <0,02 do 0,155 mg.l^-1. Koncentrácie v pravostrannej ramennej sústave boli podobné ako v roku 2010 (<0,02-0,12 mg.l^-1). V ľavostrannej ramennej sústave boli nižšie, väčšinou pod medzou stanovenia (<0,051 mg.l^-1) a maximálne do 0,09 mg.l^-1. Podobne bola pod medzou stanovenia aj väčšina koncentrácií amónnych iónov na odberných miestach v zdrži. Vyššia početnosť takýchto hodnôt je spôsobená pomerne vysokou medzou stanovenia v prípade týchto odberných miest. Hodnoty nad medzou stanovenia boli v zdrži namerané začiatkom roka (január, február) a na jeseň (september, október), maximálne do 0,115 mg.l^-1. Koncentrácie amónnych iónov sa v priesakovej vode pohybovali v intervale <0,02 - 0,10 mg.l^-1 a boli tiež nižšie ako v predchádzajúcom roku.

Dusičnany

V prípade dusičnanov je charakteristické sezónne kolísanie meraných hodnôt, ktoré je v priesakových kanáloch menej zreteľné. V zimných mesiacoch na začiatku roka 2011 (január - marec) koncentrácie dusičnanov dosiahli najvyššie hodnoty. Na jar, po oteplení a s rozvojom fytoplanktónu, koncentrácie klesali k najnižším obsahom. Nízke koncentrácie boli zaznamenávané od mája do augusta a septembra. Od októbra obsah dusičnanov začal pomaly narastať. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a so spotrebou nutrientov vo vode. Vo vegetačnom období obsah nutrientov väčšinou klesá na polovicu zimného množstva. Priebeh koncentrácie dusičnanov na jednotlivých odberných miestach, okrem priesakových kanálov, bol v hodnotenom roku podobný. Vyššie obsahy sa vyskytli v dunajskej vode a v pravostrannej ramennej sústave, kde kolísali od 4,9 do 14,9 mg.l^-1. V zdrži boli namerané nižšie koncentrácie (maximálne do 13,4 mg.l^-1). V súvislosti s masovým rozvojom fytoplanktónu, zooplanktónu a makrofýt koncentrácie dusičnanov klesli na hodnoty nižšie ako v predchádzajúcich rokoch. Na odbernom mieste č. 308, kde bola v okolí zaregistrovaná najvyššia abundancia fytoplanktónu a zooplanktónu a najväčší rozvoj makrofýt, koncentrácie dusičnanov v júni, júli a v auguste klesli pod medzu stanovenia tohto parametra (pod 4 mg.l^-1). V Mošonskom Dunaji na oboch odberných miestach, Čunovo/Rajka (č. 3529/0082) a Vének (č. 1141), bol obsah dusičnanov podobný. Najnižšie koncentrácie dusičnanov boli charakteristické pre priesakovú vodu, kde sa pohybovali v úzkom intervale. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) od <4 do 8,7 mg.l^-1 a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (odberné miesto č. 3531/0084) od 2,1 do 10,3 mg.l^-1. Celkovo je možné konštatovať, že obsahy dusičnanov boli v hodnotenom roku nižšie a priebeh nameraných hodnôt bol vyrovnanejší ako v roku 2010. Priebeh koncentrácií dusičnanov na vybraných odberných miestach je znázornený na Obr. 2-7.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. V hodnotenom roku priebeh dusitanov na odberných miestach na Dunaji a v ramennej sústave vykazoval sezónne kolísanie podobné dusičnanom. Koncentrácie sa v dunajskej vode pohybovali v intervale od 0,006 do 0,118 mg.l^-1 a do 0,148 mg.l^-1 v ramennej sústave. Podobné koncentrácie ako v dunajskej vode boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (odberné miesto č. 3529/0082). Najvyššie hodnoty počas roka boli namerané na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku (0,034-0,150 mg.l^-1). Obsah dusitanov v zdrži kolísal od 0,02 do 0,09 mg.l^-1. Obsah dusitanov v priesakových kanáloch sa pohyboval v podobnom intervale (0,02-0,082 mg.l^-1). Celkovo je možné konštatovať, že obsah dusitanov bol v hodnotenom roku podobný alebo mierne nižší ako v roku 2010 v závislosti od odberného miesta.

Celkový dusík

Celkový dusík patrí k ukazovateľom kvality vody s významným sezónnym kolísaním. Maximá sú dosahované v chladnejších mesiacoch a minimá v teplejších mesiacoch a počas vegetačného obdobia. V roku 2011 obsah celkového dusíka kolísal v intervale 1,35-5,49 mg.l^-1. Najvyššia hodnota bola nameraná v aprílovej vzorke na odbernom mieste č. 0043 v starom koryte Dunaja, nad dnovou prehrádzkou. Obsahy celkového dusíka v zdrži boli o niečo nižšie, maximálna hodnota dosiahla 3,49 mg.l^-1. Na mieste vzorkovania č. 308 obsahy celkového dusíka v júli a v auguste klesli na 1,0 mg.l^-1. Tieto nízke hodnoty súvisia so spomínaným rozvojom fytoplanktónu, zooplanktónu a makrofýt v okolí miesta vzorkovania. Sezónne kolísanie v priesakových kanáloch je menej zreteľné a vzhľadom na pôvod vody je obsah celkového dusíka nižší (Obr. 2-8). V ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317) celkový dusík v hodnotenom roku kolísal v úzkom intervale od 1,01 do 2,28 mg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (spoločné odberné miesto č. 3531/0084) boli slovenskou a maďarskou stranou opäť dokumentované rozdielne intervaly hodnôt: 1,03-2,32 mg.l^-1 a 1,03-3,39mg.l^-1, v uvedenom poradí - Obr. 2-8. Podobné rozdiely v nameraných hodnotách je možné pozorovať aj na spoločne monitorovaných odberných miestach v Dunaji pri Medveďove (č. 112/2306) a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (č. 3529/0082). Obsahy celkového dusíka boli v hodnotenom roku nižšie ako v roku 2010 a v pravostrannej ramennej sústave sa podobne vysoké hodnoty ako v predchádzajúcom roku nevyskytli.

Fosforečnany

Vyššie hodnoty koncentrácií fosforečnanov sú charakteristické pre chladnejšie mesiace a počas vysokých prietokov. Najnižšie hodnoty sú typické pre vegetačné obdobie, kedy prebieha intenzívny rast rias. Medzi obsahom fosforečnanov a abundanciou fytoplanktónu existuje nepriamo úmerný vzťah. Nízke obsahy fosforečnanov sa v hodnotenom roku vyskytovali v období od marca do júna, kedy bol na väčšine odberných miest pozorovaný masový rozvoj fytoplanktónu a neskôr zooplanktónu, a v okolí odberného miesta č. 308 v zdrži aj makrofýt. Na tomto odbernom mieste bolo zaznamenané vyčerpanie zásob fosforečnanov aj v júli a auguste, čo bolo dokumentované nízkymi koncentráciami, ktoré dosiahli aj hodnoty pod medzou stanovenia. Aj druhá vlna rozvoja fytoplanktónu v auguste, ktorá bola pozorovaná najmä na pravej strane zdrže (odberné miesto č. 309) sa prejavila poklesom obsahu fosforečnanov pod medzu stanovenia. Obsahy fosforečnanov na ostatných odberných miestach v období od júla do konca roka neklesli pod 0,07 mg.l^-1 a ojedinelý výskyt vyšších hodnôt súvisel s vyššími prietokmi a ochladením. Priebeh koncentrácií fosforečnanov počas roka bol na jednotlivých odberných miestach podobný, okrem priesakových kanálov a odberného miesta č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Toto odberné miesto je ovplyvnené znečistením prichádzajúcim z prítokov a čističky odpadových vôd v Győri. Najnižšia koncentrácia tu bola nameraná začiatkom apríla a najvyššia začiatkom júla - 0,38 mg.l^-1, čo predstavuje najvyššiu hodnotu nameranú v roku 2011. Koncentrácie fosforečnanov v dunajskej vode kolísali v intervale od <0,02 do 0,24 mg.l^-1. Mierne nižšie obsahy boli zaznamenané v ramennej sústave - do 0,18 mg.l^-1. Obsahy v zdrži a v odpadovom kanáli sa pohybovali maximálne do 0,15 mg.l^-1. Vývoj obsahu fosforečnanov v roku 2011 v priesakových kanáloch bol v porovnaní s ostatnými lokalitami vyrovnanejší. V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (odberné miesto č. 3531/0084) kolísal obsah fosforečnanov v najužšom rozsahu hodnôt od <0,02 do 0,07 mg.l^-1. Vývoj obsahu fosforečnanov v roku 2011 na niektorých odberných miestach je dokumentovaný na Obr. 2-9. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie fosforečnanov nižšie, okrem odberného miesta č. 317 v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove.

Celkový fosfor

Zmeny obsahu celkového fosforu v čase len čiastočne sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Nárast jeho koncentrácie v povrchovej vode je často spôsobovaný fosforom viazaným na nerozpustené látky. Obsahy celkového fosforu sa v hlavnom toku pohybovali od 0,02 do 0,18 mg.l^-1. Obsahy na odberných miestach v starom koryte Dunaja a v pravostrannej ramennej sústave boli mierne vyššie (do 0,23 mg.l^-1). Najvyššie hodnoty na týchto odberných miestach boli zaznamenané v októbri a súviseli s októbrovou prietokovou vlnou. Aj v roku 2011 boli najvyššie koncentrácie celkového fosforu charakteristické pre odberné miesto č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde kolísali od 0,11 do 0,41 mg.l^-1. Obsahy celkového fosforu v zdrži sa pohybovali v podobnom intervale ako v roku 2010, teda od 0,02 do 0,17 mg.l^-1. Avšak ich vývoj sa kvôli odlišným hydrologickým a klimatickým podmienkam hodnoteného roka odlišoval. Nízke koncentrácie, do 0,10 mg.l^-1, sa vyskytli od januára do augusta. Od septembra obsahy neklesli pod 0,10 mg.l^-1. Najnižšie obsahy boli namerané v priesakových kanáloch (0,01 až 0,08 mg.l^-1) s jednou vyššou hodnotou 0,17 mg.l^-1 v decembri v ľavostrannom priesakovom kanáli. Podobne ako v prípade celkového dusíka, boli aj v koncentráciách celkového fosforu, nameraných slovenskou a maďarskou stranou, zaznamenané rozdiely v starom koryte Dunaja a najmä na spoločne monitorovaných odberných miestach v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke. Časový priebeh koncentrácie celkového fosforu v roku 2011 na vybraných lokalitách je znázornený na Obr. 2-10.

Nutrienty - zhrnutie

Jednotlivé nutrienty vykazujú sezónne kolísanie. Vyššie koncentrácie sú charakteristické pre chladnejšie mesiace, pokles hodnôt je zaznamenávaný na jar po oteplení. Sezónne kolísanie súvisí s biochemickými procesmi vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Sezónnosť bola v hodnotenom období zreteľnejšia v prípade dusičnanov, dusitanov a celkového dusíka, menej zreteľná bola v prípade amónnych iónov. Obsah fosforečnanov a celkového fosforu môže stúpať pri vyšších prietokoch, čo bolo v hodnotenom roku dokumentované zvýšenými koncentráciami v starom koryte Dunaja počas prietokovej vlny v októbri. Obsah nutrientov na jednotlivých odberných miestach zaznamenaný v roku 2011 bol nižší ako v predchádzajúcom roku a jeho priebeh bol vyrovnanejší. Výnimkou bol vyšší obsah fosforečnanov v ľavostrannom priesakovom kanáli. Najviac znečistenou vodou z hľadiska koncentrácií nutrientov sa javí povrchová voda v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde sa vyššie koncentrácie nutrientov vyskytujú počas roka častejšie a narúšajú sezónne kolísanie. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka 

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka v povrchovej vode je popri rozkladných procesoch organického znečistenia ovplyvňovaný hydrometeorologickými podmienkami a asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Obsah kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody. Nízke hodnoty boli v roku 2011 zaznamenané od júna-júla do septembra. Najvyššie hodnoty sa vyskytli najmä v marci, v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave aj v novembri. Vyššie koncentrácie na niektorých odberných miestach boli namerané aj v súvislosti s rozvojom fytoplanktónu a makrofytov v letnom období (napr. v zdrži na odbernom mieste č. 308 začiatkom júla a koncom augusta, v starom koryte Dunaja na odberných miestach č. 0043, 0042, 0002 a v pravostrannej ramennej sústave na odbernom mieste č. 1112 pri Helene v júni). Časové rady údajov kolísali v širšom intervale v porovnaní s predchádzajúcim rokom a vyskytlo sa viacero nižších hodnôt, najnižšia (4 mg.l^-1) bola zaznamenaná vo vzorke odobratej v Ášváňskom ramene v novembri (odberné miesto č. 1126). Koncentrácia rozpusteného kyslíka na sledovaných odberných miestach väčšinou kolísala v intervale od 6,4 do 14,7 mg.l^-1, v zdrži od 8,0 do 16,1 mg.l^-1. Nízke koncentrácie boli, okrem Ášváňskeho ramena, zaznamenané aj v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (odberné miesto č. 3531/0084), kde sa od júla do októbra pohybovali pod 7,0 mg.l^-1 (najnižší obsah bol 5,0 mg.l^-1). Napriek týmto nízkym hodnotám je možné kyslíkové podmienky podľa metodiky hodnotenia v danom roku klasifikovať ako veľmi dobré.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK_Mn a BSK₅ sú používané na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, kedy voda obsahuje vyššie množstvo prírodných organických látok.

Organické znečistenie vyjadrené ukazovateľom CHSK_Mn bolo v hodnotenom roku na monitorovaných odberných miestach nižšie než v predchádzajúcom roku. Maximálne hodnoty sa na jednotlivých odberných miestach vyskytli hlavne v októbri a súviseli s vyššími prietokmi v tomto období. Najvyššie hodnoty v pravostrannej ramennej sústave (Ášváňske rameno a odberné miesto pri Helene) boli stanovené v apríli, v Dunaji pri Bratislave a v Medveďove v marci. Najchudobnejšou vodou z hľadiska organického znečistenia bola voda priesakových kanálov, kde hodnoty CHSK_Mn kolísali v úzkom intervale, od <0,8 do 1,6 mg.l^-1 (odberné miesta č. 317 a 0084 - Obr. 2-11). V hlavnom koryte Dunaja, v zdrži a v Mošonskom Dunaji sa hodnoty CHSK_Mn pohybovali od 0,8 do 4,0 mg.l^-1. V ramennej sústave boli mierne vyššie (od 1,2 do 4,8 mg.l^-1), pričom vo vzorke odobratej na odbernom mieste č. 1112 pri Helene v apríli bola stanovená najvyššia hodnota v roku 2011 (12,2 mg.l^-1). Hodnoty v starom koryte Dunaja namerané slovenskou stranou na ľavom brehu sa pohybovali v intervale <0,8 do 3,3 mg.l^-1, zatiaľ čo pre pravý breh, ktorý je monitorovaný maďarskou stranou, boli charakteristické vyššie hodnoty, od 1,4 do 5,0 mg.l^-1. Najvyššie hodnoty CHSK_Mn boli počas roka zaznamenávané v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberné miesto č. 1141), kde sa pohybovali od 2,6 do 7,6 mg.l^-1 (Obr. 2-11).

V roku 2011 v prípade BSK₅ boli na odberných miestach v hlavnom toku Dunaja, na pravej strane starého koryta Dunaja, v Mošonskom Dunaji a v ľavostrannom priesakovom kanáli zaznamenané nižšie hodnoty ako v predchádzajúcom roku. Na ostatných miestach vzorkovania (ľavá strana starého koryta Dunaja, odpadový kanál, ľavostranná ramenná sústava a pravostranný priesakový kanál) boli hodnoty BSK₅ vyššie než v predchádzajúcom roku. Hodnoty BSK₅ sa v dunajskej vode pohybovali od 0,3 do 6,9 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji pri Rajke (odberné miesto č. 0082 ) boli hodnoty BSK₅ vyššie ako na odbernom mieste pri Véneku (č. 1141) - 1,9-5,7 mg.l^-1 oproti 0,8-5,4 mg.l^-1.

Opäť boli zaregistrované rozdiely v údajoch BSK₅ meraných maďarskou a slovenskou stranou. Na odberných miestach v starom koryte Dunaja monitorovaných maďarskou stranou (pravý breh) hodnoty BSK₅ kolísali v širšom intervale (od 0,3 do 6,6 mg.l^-1) v porovnaní s ľavým brehom, ktorý monitoruje slovenská strana (od <0,85 do 4,0 mg.l^-1). Rozdiely v nameraných hodnotách je možné vidieť najmä na spoločne monitorovaných odberných miestach v Dunaji pri Medveďove, v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke. Rozdiely sú výraznejšie ako v roku 2010. V niektorých prípadoch sú maďarské údaje 2-3-násobne vyššie ako slovenské údaje (Obr. 2-12).

Mierne vyššie hodnoty ako v roku 2010 boli zaregistrované na odberných miestach v zdrži, kde sa pohybovali od <0,85 do 4,0 mg.l^-1 (v predchádzajúcom roku sa pohybovali od <0,85 do 3,8 mg.l^-1). Podobne ako v predchádzajúcom roku je pre ľavostrannú ramennú sústavu charakteristický užší interval hodnôt (<0,85-3,5 mg.l^-1), než pre pravostrannú ramennú sústavu (0,2-7,2 mg.l^-1). Najnižšie znečistenie je charakteristické pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317), kde sa hodnoty BSK₅ pohybovali v úzkom intervale od <0,85 do 1,4 mg.l^-1.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov. Aj keď sa vyskytlo viacero nižších koncentrácií ako v roku 2010, kyslíkové pomery je možné hodnotiť ako veľmi dobré. Platí to aj pre najznečistenejšie odberné miesto v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Obsah rozpusteného kyslíka sa pohyboval v širších intervaloch a v porovnaní s rokom 2010 sa hodnoty pod 7 mg.l^-1 (čo je hranica pre I. triedu kvality podľa Tabuľky 2-2) vyskytli častejšie. Na základe výsledkov monitorovania je možné konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn nižšie, zatiaľ čo hodnoty BSK₅ boli na niektorých lokalitách nižšie a na iných vyššie. Aj v roku 2011 boli v hodnotách BSK₅ na spoločne monitorovaných odberných miestach zaznamenané rozdiely medzi slovenskou a maďarskou stranou. Hodnoty získané maďarskou stranou boli vyššie. Voda v priesakových kanáloch zostala najčistejšia. Najznečistenejšou vodou zostáva voda v Mošonskom Dunaji pri Véneku, aj keď hodnoty BSK₅ v danom roku nepatrili k najvyšším a boli nižšie ako v roku 2010.

Ukazovatele kyslíkového režimu v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a oxidačné procesy organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2011) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v Bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja.

2.6. Ťažké kovy 

Z ťažkých kovov spoločný monitoring zahŕňa sledovanie obsahu zinku, ortute, arzénu, medi, chrómu, kadmia, niklu a olova. V roku 2011 neboli ťažké kovy monitorované na troch odberných miestach (č. 3376 v ľavostrannej ramennej sústave pri Dobrohošti, č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove, č. 3529 v Mošonskom Dunaji pri Čunove) a v Dunaji pri Medveďove (odberné miesto č. 112) boli monitorované len chróm, meď, nikel a zinok.

V hodnotenom roku boli nízke koncentrácie namerané v prípade zinku, ortute, arzénu, chrómu, kadmia a olova, väčšina hodnôt bola pod medzami stanovenia.

V prípade zinku bol najvyšší obsah v roku 2011 (24,4 µg.l^-1) stanovený vo vzorke odobratej v auguste v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317). Ostatné obsahy kolísali pod 20 µg.l^-1 (čo je nová medza stanovenia v prípade analýz uskutočňovaných VÚVH). Množstvo hodnôt bolo pod medzami stanovenia; teda <10 µg.l^-1 v prípade maďarských údajov a <1 µg.l^-1 v prípade analýz uskutočňovaných SVP-BA.

Ortuť bola v hodnotenom roku na všetkých sledovaných miestach vzorkovania, okrem odberného miesta č. 109 v Bratislave, pod hodnotami medze stanovenia, teda pod 0,05 µg.l^-1 (slovenské údaje) alebo 0,02 µg.l^-1 (maďarské údaje). Koncentrácie v Bratislave dosiahli vyššie hodnoty ako v roku 2010 a pohybovali sa od <0,01 do 0,17 µg.l^-1 (maximum v roku 2010 bolo 0,062 µg.l^-1).

Koncentrácie arzénu sa pohybovali pod 5,0 µg.l^-1, čo je medza stanovenia v prípade analýz uskutočňovaných SVP-BA. Na odberných miestach monitorovaných VÚVH alebo maďarskou stranou koncentrácie arzénu kolísali v intervale od <0,9 do 3,9 µg.l^-1. Väčšina hodnôt bola pod medzami stanovenia. Najvyššia koncentrácia bola stanovená na odbernom mieste č. 2306 v Dunaji pri Medveďove v novembri. Na odbernom mieste pri Véneku (č. 1114) neboli také vysoké obsahy ako v roku 2010.

Všetky koncentrácie chrómu merané slovenskou stranou boli pod medzami stanovenia (0,2 µg.l^-1 alebo 2 µg.l^-1 (od júla) v prípade analýz uskutočňovaných VÚVH a 0,6 µg.l^-1 v prípade analýz uskutočňovaných SVP-BA). Maďarská strana namerala deväť hodnôt prekračujúcich medzu stanovenia 1,7 µg.l^-1. Najvyšší obsah 11,5 µg.l^-1 bol zaznamenaný na odbernom mieste č. 0042 pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti v máji.

Kadmium sa na všetkých monitorovaných odberných miestach nachádzalo v koncentráciách pod medzou stanovenia. Iba jedna hodnota nameraná v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 0002 pri Dunaremete dosiahla hodnotu medze stanovenia, teda 0,1 µg.l^-1.

Nízke obsahy v roku 2011 boli charakteristické aj pre olovo, pohybovali sa pod medzou stanovenia, len tri hodnoty na odberných miestach na maďarskom území mierne prekročili medznú hodnotu (0,7 µg.l^-1). Maximum bolo 0,9 µg.l^-1. Avšak táto hodnota je nižšia než hodnoty medze stanovenia používané slovenskou stranou (1,0 µg.l^-1 pre VÚVH a 1,5 µg.l^-1 v prípade SVP-BA).

Najvyššie koncentrácie z ťažkých kovov boli charakteristické pre meď. Koncentrácie medi kolísali od <0,7 µg.l^-1 do 10,2 µg.l^-1. Najvyššia hodnota bola nameraná na odbernom mieste č. 0042 pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti v máji. Najvyššia hodnota zaznamenaná slovenskou stranou dosiahla 3,0 µg.l^-1 (odberné miesto č. 112 v Dunaji pri Medveďove). Na spoločne monitorovaných odberných miestach boli vyššie koncentrácie namerané maďarskou stranou, ale rozdiely neboli také veľké ako v predchádzajúcom období.

Obsah niklu v povrchovej vode bol v hodnotenom roku o trochu vyšší ako v predchádzajúcom roku. Pohyboval sa v intervale od <0,7 do 4,2 µg.l^-1 (v roku 2010 do 3,34 µg.l^-1). Na slovenskom území boli namerané len dve koncentrácie v zdrži (1,41 a 1,74 µg.l^-1), ktoré prekročili medzu stanovenia.

Súhrnne je možné konštatovať, že koncentrácie ťažkých kovov, ktoré boli stanovované z filtrovanej vzorky, boli počas hodnoteného roka nízke, s ojedinelým výskytom vyšších hodnôt. Veľká časť nameraných hodnôt bola pod medzou stanovenia použitých analytických metód. Nízke koncentrácie boli charakteristické pre zinok, ortuť, arzén, chróm, kadmium a olovo. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre meď. V porovnaní s rokom 2010 boli koncentrácie zinku, medi, kadmia a olova podobné alebo mierne nižšie. Koncentrácie ortute, arzénu, chrómu a niklu boli mierne vyššie. Medze stanovenia jednotlivých ťažkých kovov často zodpovedajú II., III. alebo IV. triede kvality povrchovej vody podľa Tabuľky 2-2. Medze stanovenia sa líšia v závislosti od laboratória. Vyhodnotenie ťažkých kovov podľa dohodnutých limitov (Tabuľka 2-2) na vybraných odberných miestach je uvedené v Tabuľke 2-6.

Na základe porovnania koncentrácií ťažkých kovov s limitmi podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality, podľa limitných hodnôt prijatých na 88. zasadnutí subkomisie pre ochranu kvality vôd Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd a podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z.z. (Príloha č. 1 Časť B) je možné konštatovať, že v roku 2011, boli všetky koncentrácie ťažkých kovov, okrem ortute, v súlade s environmentálnymi normami kvality. V prípade ortute bol na odbernom mieste č. 109 pri Bratislave zaregistrovaný mierny nesúlad s najvyššou prípustnou koncentráciou, ale požiadavka pre ročný priemer bola splnená.

2.7. Biologické ukazovatele 

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Množstvo chlorofylu-a je ovplyvňované prietokovými a teplotnými podmienkami hodnoteného roka a kolísaním obsahu nutrientov. V súvislosti s odlišnými hydrologickými a klimatickými pomermi sa vývoj chlorofylu-a v hodnotenom roku, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, odlišoval. V roku 2011 boli zaznamenané vyššie hodnoty chlorofylu-a ako v roku 2010. Vysoké hodnoty boli zaznamenávané od marca do júna, kedy sa priemerné denné prietoky pohybovali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami a teplota vzduchu kolísala nad dlhodobými priemermi. V tomto období bol pozorovaný aj vývoj fytoplanktónu, ktorý viackrát dosiahol hodnotu masového výskytu. Po vyčerpaní živín a ochladení koncom júna a začiatkom júla, klesla abundancia fytoplanktónu a klesli aj hodnoty chlorofylu-a a na niektorých lokalitách dosiahli minimálne hodnoty. Následne obsahy chlorofylu-a dosahovali nízke hodnoty (do 6 mg.m^-3) až do konca roka. Výnimkou bolo len mierne zvýšenie (maximálne do 20,9 mg.m^-3), ktoré sa vyskytlo v auguste na odberných miestach v starom koryte Dunaja (č. 4016, 4025, 3739) a hlavne v zdrži (na č. 309). Toto zvýšenie súviselo s druhou vlnou rozvoja fytoplanktónu na týchto lokalitách. Vývoj chlorofylu-a v roku 2011 na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku sa od ostatných odberných miest odlišoval. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v júni, septembri a maximálna hodnota 17,8 mg.m^-3 sa vyskytla v októbri. Maximálna hodnota bola mierne vyššia ako v roku 2010, kedy boli na tomto odbernom mieste zdokumentované najnižšie merané koncentrácie chlorofylu-a (<2-11,8 mg.m^-3) od začiatku monitoringu.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol obsah chlorofylu-a na odberných miestach v zdrži, na ľavej strane starého koryta Dunaja a v ľavostrannej ramennej sústave dva až trikrát vyšší. V roku 2011 sa pohyboval od <6 do 55,1 mg.m^-3. Obsahy na odberných miestach na maďarskom území, v pravostrannej ramennej sústave a na pravej strane starého koryta Dunaja, boli výrazne nižšie. Pohybovali sa v intervale od <2 do 26 mg.m^-3, a boli dokonca nižšie než v roku 2010. V hlavnom toku Dunaja chlorofyl-a kolísal v rozmedzí od 1,2 do 41,9 mg.m^-3. Na spoločne monitorovanom odbernom mieste č. 112/2306 pri Medveďove boli zaznamenané výrazné rozdiely v nameraných hodnotách. Zatiaľ čo slovenská strana zaznamenala obsah chlorofylu-a v rozpätí 1,2-41,9 mg.m^-3, obsah zaznamenaný maďarskou stranou sa pohyboval v intervale <2-18,9 mg.m^-3. Podobný rozdiel bol dokumentovaný aj na spoločne sledovanom odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (č. 3529/0082). Maximálna hodnota v roku 2011 (55,1 mg.m^-3) bola nameraná v zdrži na odbernom mieste č. 311. Obsah chlorofylu-a v priesakových kanáloch bol nízky (do 7,1 mg.m^-3), bez výraznejších výkyvov. Celkovo je možné konštatovať, že obsahy chlorofylu-a v hodnotenom roku zaznamenané slovenskou stranou boli vyššie ako obsah nameraný maďarskou stranou, čo je znázornené vývojom tohto parametra na vybraných odberných miestach na Obr. 2-13.

Ostatné biologické ukazovatele

Vyhodnotenie biologických prvkov kvality v roku 2011 na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou sa uskutočnilo v rámci hodnotenia ekologického stavu vôd v súlade s metodikou odsúhlasenou v rámci Komisie hraničných vôd, čo zahŕňalo hodnotenie miest vzorkovania, nie vodných útvarov. Slovenská strana bude ekologický stav na spoločne monitorovaných odberných miestach vyhodnocovať každých šesť rokov. Na lokalitách monitorovaných Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP-BA) pokračovalo hodnotenie používané v predchádzajúcom období.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou

Z biologických prvkov kvality maďarská strana v roku 2011 sledovala fytoplanktón, fytobentos a na odberných miestach pri Rajke, Medveďove a Véneku (Mošonský Dunaj) aj makrozoobentos. Počas monitorovania fytoplanktónu bola najvyššia hustota rias zaznamenaná vo vzorkách odobratých na jar, kedy boli najpočetnejšími cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli hodnoty podobné. V ramennej sústave bol silnejší rozvoj rias zdokumentovaný v apríli a máji v ramene pri Helene a v Ášváňskom ramene. Dominantnými druhmi fytoplanktónu boli väčšinou tie isté druhy ako v dunajskej vode, ale druhová diverzita bola vyššia. Kvantitatívne zmeny fytoplanktónu v Mošonskom Dunaji pri Rajke sledovali zmeny v hlavnom koryte. Vývoj fytoplanktónu pri Véneku bol ovplyvnený hydromorfologickými osobitosťami a hojnosťou živín, ktoré sa do rieky dostávajú s odpadovými vodami. V tomto úseku boli hojnejšie druhy obľubujúce eutrófne vody. Nižšia početnosť druhov, ako aj jedincov je počas celého roka charakteristická pre priesakovú vodu. Prehľad výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality je uvedený v Tabuľke 2-3.

Na základe výsledkov získaných z monitorovania biologických prvkov kvality je možné konštatovať, že podľa fytoplanktónu bola na väčšine odberných miest stanovená I. trieda kvality, čo zodpovedá veľmi dobrej kvalite. II. trieda, teda dobrá kvalita bola stanovená v priesakovej vode, v riečnom ramene pri Helene a v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Z hľadiska fytobentosu bola na všetkých miestach vzorkovania stanovená dobrá kvalita (II. trieda). Makrozoobentos bol sledovaný len na troch odberných miestach (Tabuľka 2-3). Kvalita podľa tohto ukazovateľa bola na dvoch z nich (v Dunaji pri Rajke a pri Medveďove) dobrá a v Mošonskom Dunaji pri Véneku bola zlá. Systém hodnotenia pre makrozoobentos však nie je definitívny, jeho medzinárodná kalibrácia ešte nebola dokončená.

 Tabuľka 2-3: Triedy kvality pre vybrané biologické prvky na maďarskej strane

Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality a po zohľadnení výsledkov hodnotenia fyzikálno-chemických prvkov a hodnotenia ostatných špecifických znečisťujúcich látok (viď maďarská Národná ročná správa za rok 2011) bol ekologický stav povrchovej vody na jednotlivých odberných miestach stanovený ako dobrý, teda II. trieda kvality. Výsledky z monitorovania makrozoobentosu neboli do výsledného hodnotenia zahrnuté. 

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných slovenskou stranou

Monitorovanie a hodnotenie biologických prvkov kvality bolo uskutočnené podľa metodiky uplatňovanej v predchádzajúcich rokoch.

Fytoplanktón

V období medzi marcom a októbrom 2011 bolo na monitorovaných odberných miestach odobratých dvanásť vzoriek fytoplanktónu (Tabuľka 2-4). V porovnaní s rokom 2010 boli na všetkých odberných miestach dosiahnuté vyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu. Vysoké hodnoty abundancie fytoplanktónu boli prvýkrát zaznamenané v marci a na odberných miestach č. 309 v zdrži a 3376 v ramennej sústave predstavovali maximálne hodnoty namerané na týchto lokalitách v roku 2011. Na ostatných odberných miestach boli maximá zaznamenané v máji (č. 311, 3739, 3530) alebo v júni (č. 307, 308). Najvyššia abundancia fytoplanktónu (28434 jedincov.ml^-1) bola zaregistrovaná na odbernom mieste č. 308 v hornej časti zdrže pri Kalinkove v dôsledku masového rozvoja cyklických rozsievok. V druhej polovici júna abundancia výrazne klesala v dôsledku vyčerpania živín a odznení tradičného jarného rozvoja rozsievok. Pokles v dolnej časti zdrže pri Šamoríne bol mierny, pravdepodobne v dôsledku chýbajúcej júnovej povodňovej vlny. Najvýraznejší pokles abundancie bol zaznamenaný na odbernom mieste č. 308, kde mal na poklese významný vplyv aj rozvoj makrofýt. Minimálna abundancia fytoplanktónu tu bola zaznamenaná v júli, na rozdiel od ostatných odberných miest, kde boli minimá zaregistrované až v októbri. Druhý, miernejší rozvoj fytoplanktónu v roku 2011 bol na sledovaných odberných miestach pozorovaný v auguste, okrem odberného miesta č. 308.

Abundancia fytoplanktónu sa v roku 2011 pohybovala od 58 do 28434 jedincov.ml^-1. Okrem priesakového kanála, bola hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu na ostatných monitorovaných odberných miestach v období od marca do júna prekročená dva až päťkrát (v predchádzajúcom roku hranica 10000 jedincov.ml^-1 bola prekročená len raz na odbernom mieste č. 309). V porovnaní s rokom 2010 boli na všetkých miestach vzorkovania zaznamenané vyššie priemerné hodnoty abundancie fytoplanktónu, maximálne hodnoty boli tiež vyššie. Najvyššia hodnota ročného priemeru (7870 jedincov.ml^-1) bola, podobne ako v roku 2010, zaznamenaná na odbernom mieste č. 309 v dolnej časti zdrže pri Šamoríne.

Podobne predchádzajúcemu obdobiu, najpočetnejšími v starom koryte Dunaja, v zdrži, v odpadovom kanáli pri Sape a v ramennej sústave boli cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) podstatnú časť fytoplanktónu tvorili sinice (Cyanophyceae), z rozsievok mali vo fytoplanktóne významnejší podiel penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales).

Zloženie fytoplanktónu podstatne determinuje sapróbny index biosestónu. Sapróbny index sa v roku 2011 pohyboval od 1,46 do 2,36 (Tabuľka 2-4). Kolísal v intervale, ktorý zodpovedá beta-mezosaprobite. Takéto prostredie poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov s vysokou druhovou diverzitou. Priemerné hodnoty sapróbneho indexu boli na siedmych odberných miestach nižšie ako v roku 2010, na troch odberných miestach boli rovnaké (Tabuľka 2-4). 

Tabuľka 2-4: Hodnoty sapróbneho indexu biosestónu v roku 2011

 Čo sa týka abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinantu sapróbneho indexu, je možné konštatovať, že vodné dielo ani v roku 2011 nemalo negatívny vplyv na úroveň saprobity.

Makrozoobentos

Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu v tečúcich vodných útvaroch zdá byť najvhodnejšou metódou pre bioindikáciu. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. V roku 2010 boli vzorky makrozoobentosu odobraté v apríli, auguste a októbri na monitorovacích miestach uvedených v Tabuľke 2-5. V úsekoch s rýchlo tečúcou vodou so štrkovým a kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025) prevládajú reofilné a oxybiontné druhy makrozoobentosu indikujúce beta-mezosaprobitu. Na tomto odbernom mieste v roku 2011 dominovali druhy Lumbricidae g. sp. div., Chironomus sp., Dikerogammarus villosus, Theodoxus danubialis, Jaera istri, Corophium curvispinum a Cricotopus sp.. V úsekoch s pomaly tečúcou vodou sa objavujú stagnofilné a oligooxybiontné druhy, ktoré sú odolné voči slabšiemu znečisteniu. Na týchto úsekoch sa vyskytuje piesčité a bahnité dno – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dobrohošti a č. 3739 pri Sape, kde v hodnotenom roku dominovali Lumbricidae g. sp. div. a Dikerogammarus villosus. Pri Dobrohošti aj Theodoxus danubialis, Hydropsyche contubernalis a Eukiefferiella sp., pri Sape tiež Limnomysis benedeni, Lithoglyphus naticoides a Corophium curvispinum.

V zdrži sa nachádzajú miesta s rozdielnymi rýchlosťami prúdenia. V závislosti od rýchlosti prúdenia existujú rôzne typy dnových substrátov. Piesčitý a štrkovitý substrát (odberné miesto č. 307) sa na miestach s pomalou rýchlosťou prúdenia postupne mení na bahnitý substrát (odberné miesta č. 308, 309 a 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži v roku 2011 boli Lumbricidae g. sp. div., Hypania invalida a Potamopyrgus antipodarum. V hornej časti zdrže na odbernom mieste č. 308 pri Kalinkove aj Cricotopus sp., Limnomysis benedeni a Corophium curvispinum. Na odberných miestach v dolnej časti zdrže pri Šamoríne (odberné miesta č. 309, 311) tiež Chironomus plumosus, Pisidium henslowanum, Pisidium sp. a Plumatella repens. V ramennej sústave dominovali druhy Lumbricidae g. sp. div., Hydatophylax infumatus, Dikerogammarus villosus, Chironomus sp., Potamopyrgus antipodarum a Theodoxus fluviatilis.

Na základe stanovených druhov boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu, ktoré kolísali v intervale od 1,85 do 2,89 (Tabuľka 2-5). Hodnoty v starom koryte Dunaja sa pohybovali od 1,85 do 2,20, čo zodpovedá beta-mezosaprobite. Sapróbny index v zdrži dosahoval hodnoty od 2,02 do 2,89, čo zodpovedá beta a alfa-mezosaprobite v závislosti od umiestnenia odberného miesta. Z hľadiska sezónnych zmien sapróbny index makrozoobentosu v porovnaní s predchádzajúcim rokom vykázal nepatrné zlepšenie v jarnom a jesennom období. V letnom období nastalo zhoršenie, ktoré súviselo so zvýšenou eutrofizáciou.

Tabuľka 2-5: Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu v roku 2011

 Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty, kde je možné nájsť podrobnejšie hodnotenie pre perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda), mäkkýše (Mollusca), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera) a potočníky (Trichoptera).

2.8. Kvalita sedimentov

V hodnotenom roku 2011, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, slovenská a maďarská strana uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)).

Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané v septembri 2011 na šiestich odberných miestach. Maďarská strana vzorkovala sedimenty v máji a októbri 2011 na siedmych odberných miestach. Situácia miest vzorkovania je znázornená na Obr. 2-2. Zoznam analyzovaných ukazovateľov bol rovnaký ako v roku 2010. Popri anorganických a organických mikroprvkoch maďarská strana analyzovala aj obsahy celkového fosforu a celkového dusíka.

Koncentrácie ťažkých kovov v sedimentoch odobratých na odberných miestach na slovenskom území boli nízke. Najnižší obsah bol charakteristický pre ortuť a olovo, keďže ani jedna hodnota nedosiahla úroveň prahovej koncentrácie TEL (Threshold Effect Level). Pri takýchto koncentráciách sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo a zodpovedajú nekontaminovanému prírodnému prostrediu. Obsahy ostatných monitorovaných ťažkých kovov len mierne prekročili limitnú hodnotu pre TEL (chróm na troch miestach vzorkovania, meď, zinok a arzén na piatich miestach vzorkovania a kadmium na každom monitorovanom odbernom mieste).

Vo vzorkách sedimentov odobratých na maďarskom území sa vyskytol menší počet koncentrácií nad úrovňou prahových hodnôt pre ťažké kovy. Najnižšie obsahy (nižšie ako TEL) boli dokumentované v prípade olova, kadmia a v máji aj v prípade arzénu. Najviac prekročení TEL a najvyššie obsahy boli zaznamenané v prípade zinku. Na dvoch odberných miestach (č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku a č. 1112 v ramennej sústave pri Helene) v októbrovom odbere prekročili úroveň pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často. Najvyššia koncentrácia zinku (358 mg.kg^-1) bola zaznamenaná pri Véneku. Sediment z tohto miesta vzorkovania bol najviac obohatený ťažkými kovmi v máji aj v októbri. Najnižšie koncentrácie ťažkých kovov sú charakteristické pre sediment z priesakového kanála pri Rajke.

Organické znečistenie sedimentov odobratých na maďarskom území bolo veľmi nízke, len tri koncentrácie mierne prekročili limitnú hodnotu pre TEL a žiadna koncentrácia neprekročila limitnú hodnotu pre PEL. V sedimentoch odobratých na slovenskom území sa vyskytli viaceré vyššie koncentrácie. Obsah benzo(a)pyrénu prekročil hodnotu TEL na šiestich odberných miestach, obsah chryzénu, fluoranténu, fenantrénu a lindánu na piatich odberných miestach. V prípade lindánu bola na troch odberných miestach v zdrži (č. 307, 308 a 309) prekročená limitná hodnota pre PEL. Na odbernom mieste č. 309 bola nameraná aj jediná vyššia koncentrácia heptachlóru, ktorá bola blízko k limitnej hodnote PEL. Ostatné koncentrácie organického mikroznečistenia z intervalu >TEL - <PEL sa pohybovali bližšie k hodnote TEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život prejavuje zriedkavo a reprezentujú potenciálny ekotoxikologický účinok.

Najvyššie koncentrácie anorganického aj organického znečistenia boli zaregistrované na odbernom mieste č. 311 v zdrži a č. 1126 v Ášváňskom ramene.

Maďarskou stranou bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa v roku 2011 pohyboval v intervale od 284 do 1599 mg.kg^-1 a koncentrácie celkového dusíka sa pohybovali v rozmedzí od 350 do 1366 mg.kg^-1. Najnižšie obsahy pre oba ukazovatele boli zaznamenané na odbernom mieste č. 0084 v priesakovom kanáli pri Rajke. Najvyššie obsahy celkového fosforu sa vyskytli v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberné miesto č. 1141) a maximálne hodnoty celkového dusíka boli dosiahnuté v Ášváňskom ramene (odberné miesto č. 1126). V porovnaní s rokom 2010 boli obsahy celkového fosforu a celkového dusíka výrazne nižšie.

2.9. Závery 

Kvalita povrchovej vody v hodnotenom roku 2011 bola podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na špecifické hydrologické a klimatické pomery roku 2011 boli časové rady sledovaných ukazovateľov vyrovnanejšie, s menšou početnosťou vyšších hodnôt. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v dunajskej vode súviseli s vyššími prietokmi. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v ostatných rokoch vykazuje vysokú stabilitu. V prípade nutrientov boli zaregistrované väčšinou nižšie alebo podobné obsahy ako v roku 2010. Kyslíkové pomery v roku 2011 boli veľmi dobré; organické znečistenie reprezentované CHSK_Mn bolo v porovnaní s rokom 2010 nižšie, v prípade BSK₅ boli na niektorých odberných miestach zaznamenané nižšie hodnoty a na iných odberných miestach vyššie obsahy. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok na odberných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou (na odbernom mieste Medveďov) je počas povodňových vĺn zvyčajne nižší než v Dunaji pri Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný efekt zdrže. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, v roku 2011 bol obsah nerozpustených látok nameraný pod zdržou (na odbernom mieste č. 112 v Medveďove) vyšší ako v Dunaji pri Bratislave. Najvyššie koncentrácie z ťažkých kovov boli zaznamenané v prípade medi, najnižšie v prípade kadmia a olova. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Pri vyhodnotení znečistenia povrchovej vody ťažkými kovmi podľa platných predpisov na slovenskej a maďarskej strane bol zistený súlad s limitmi pre kvalitu povrchovej vody, okrem ortute na odbernom mieste v Bratislave. V prípade ortute v Bratislave bol zistený mierny nesúlad s najvyššou prípustnou koncentráciou, ale požiadavka pre ročný priemer bola splnená.

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja pri Véneku (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Z dlhodobého hľadiska znečistenie na tomto odbernom mieste pokleslo, aj keď obsah nutrientov a hodnoty CHSK_Mn v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring biologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom roku bol na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou uskutočnený podľa národných metodík pre jednotlivé biologické prvky kvality v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Bol hodnotený fytoplanktón a fytobentos. Podľa fytoplanktónu boli odberné miesta klasifikované I. až II. triedou, teda veľmi dobrým až dobrým stavom, a podľa fytobentosu II. triedou, teda dobrým stavom. Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality a po zohľadnení hodnotenia fyzikálno-chemických prvkov a hodnotenia ostatných špecifických znečisťujúcich látok (viď maďarská Národná ročná správa za rok 2011) bol ekologický stav povrchovej vody na jednotlivých odberných miestach stanovený ako dobrý, teda II. trieda kvality.

Hodnotenie odberných miest pozorovaných len slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Bol hodnotený makrozoobentos a fytoplanktón. Sapróbne indexy sa pohybovali v rozmedzí zodpovedajúcom beta-mezosaprobite, teda prostrediu, ktoré poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov. Podobne ako v roku 2010, bolo výnimkou odberné miesto č. 311 v zdrži, kde sa v prípade sapróbneho indexu makrozoobentosu vyskytla v letnom období alfa-mezosaprobita. Abundancia fytoplanktónu v hodnotenom roku viackrát prekročila hranicu pre masový rozvoj. Najvyššia hodnota 28434 jedincov.ml^-1 bola zaznamenaná v hornej časti zdrže na odbernom mieste č. 308 pri Kalinkove. V porovnaní s rokom 2010 boli na všetkých odberných miestach zaznamenané vyššie maximálne hodnoty a priemerné hodnoty abundancie fytoplanktónu boli tiež vyššie. Najvyššia hodnota ročného priemeru (7870 jedincov.ml^-1) bola, podobne ako v roku 2010, zaznamenaná na odbernom mieste č. 309 v dolnej časti zdrže pri Šamoríne.

Kvalita sedimentov bola hodnotená podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ zverejnenej v roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)). V roku 2011 bola početnosť prekročení prahovej koncentrácie monitorovaných ukazovateľov mierne vyššia než v roku 2010. Tieto koncentrácie v intervale >TEL -<PEL predstavujú stav, kedy sa nepriaznivý vplyv na biologický život vyskytuje občasne. Avšak na rozdiel od predchádzajúceho roku, sa v hodnotenom roku vyskytli vyššie koncentrácie zinku (na dvoch miestach vzorkovania) a lindánu (na troch miestach vzorkovania), ktoré prekročili limitné hodnoty úrovne pravdepodobného účinku (PEL). Pri prekročení limitu PEL sa nepriaznivý vplyv na biologický život vyskytuje často. Koncentrácie monitorovaných ukazovateľov z intervalu >TEL - <PEL, okrem zinku a arzénu nameraných na maďarským miestach vzorkovania, boli bližšie k limitným hodnotám TEL. Najvyššie koncentrácie anorganického aj organického znečistenia sa vyskytli na odbernom mieste č. 311 v zdrži a na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene.

V Tabuľke 2-6 bola vykonaná orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania a vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody. Orientačná klasifikácia bola realizovaná použitím limitných hodnôt päťtriedneho systému podľa klasifikácie kvality hraničných vôd prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd na jej LXV. zasadnutí a uvedenej v „Smernici pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji”.

Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, čo následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality. V prípade, že je uvedený interval (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo ich závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality v zátvorke znamená, že nameraná hodnota sa v hodnotenom období vyskytla raz alebo dvakrát (väčšinou počas vysokých prietokov alebo povodňových vĺn). Interval s hviezdičkami (napr. I^*-II^*) predstavuje situáciu, kedy bola každá zaznamenaná hodnota pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ale obe strany majú odlišné medze stanovenia.

Na základe porovnania kvality vody pritekajúcej do ovplyvneného územia (odberné miesto pri Bratislave) a kvality vody, ktorá ovplyvnené územie opúšťa (odberné miesto pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná. 

Tabuľka 2-6:  Orientačná klasifikácia ukazovateľov kvality povrchovej vody podľa dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality povrchovej vody

*        všetky údaje pod medzou stanovenia

**     väčšina údajov pod medzou stanovenia