Monitorovanie hladín povrchových vôd a prietokov v roku 2011 pokračovalo bez zmien. Pozorovania vodných hladín a merania prietokov boli uskutočnené v rovnakom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. Vyhodnotenie režimu povrchových vôd sa vzťahuje na hydrologický rok (obdobie od 1. novembra predchádzajúceho roka po 31. október hodnoteného roka). Pozorovania hladín povrchových vôd boli vykonané na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tabuľka 1-1). Merania prietokov a výpočty boli vykonané na 10 vodomerných staniciach na každej strane. Pozorovacia sieť je znázornená na Obr. 1-1a, Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode dohodli vzájomne si vymieňať údaje z týchto vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté časové rady údajov hladín a prietokov povrchových vôd. Tieto údaje tvoria bázu spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody.

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

Medzivládna Dohode, podpísaná 19. apríla 1995, stanovila dočasný vodohospodársky režim. Strany sa dohodli, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³.s^-1 v Dunaji na vodomernej stanici Bratislava - Devín by mal byť do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo prepustený priemerný ročný prietok 400 m³.s^-1. Aktuálne denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava - Devín, berúc do úvahy manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³.s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³.s^-1. Podľa špecifikácie dohodnutej v Spoločnej výročnej správe za rok 2004 v prípade prietokov nad 5400 m³.s^-1 sa množstvo vody nad 600 m³.s^-1 prepúšťané cez hať Čunovo neberie pri výpočte ročného priemeru do úvahy. V Dohode bolo dohodnuté, že do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála bude prepúšťaných ďalších 43 m³.s^-1 vody.

Vodomerná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní aktuálneho množstva vody, ktoré sa má prepúšťať do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny ročný prietok 1016 m³.s^-1 sa vyskytol 6. októbra 2011, keď priemerný denný prietok bol 1044 m³.s^-1. Najnižší priemerný denný prietok sa vyskytol 4. októbra 2011, keď dosiahol 1040 m³.s^-1. Najvyšší ročný prietok sa vyskytol 16. januára 2011, keď dosiahol 7214 m³.s^-1, s priemerným denným prietokom 6885 m³.s^-1. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2011 dosiahol 1782 m³.s^-1, čo patrí k podpriemerným prietokom na Dunaji a predstavuje tretí najnižší prietok od sprevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo (Tabuľka 1-2). Berúc do úvahy priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka 2011 je možné konštatovať, že sa nevyskytli mimoriadne hodnoty, avšak uprostred januára 2011 sa vyskytla jedna veľká povodeň. Priebeh počas roka nebol typický – v zimnom období sa vyskytla pomerne veľká povodeň; od polovice februára do polovice júla boli zaznamenávané prietoky väčšinou hlboko pod priemerom, bez výraznejších prietokových vĺn, len v auguste sa vyskytli vyššie prietoky, ktoré prekročili 3000 m³.s^-1. Mimoriadne suchými mesiacmi v hydrologickom roku 2011 boli apríl, máj a jún. Marec, júl, august a september 2011 patrili k suchým mesiacom. November 2010, a február 2011 boli priemerne vodnými mesiacmi, zatiaľ čo december 2010 a október 2011 patrili k vodným mesiacom. Január 2011 patril k mimoriadne vodným mesiacom.

Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

Ako bolo uvedené vyššie, prietokový režim na Dunaji nebol v hydrologickom roku 2011 typický - napr. prietoky v zimnom období kolísali okolo a nad dlhodobými priemernými dennými hodnotami; v januári sa vyskytla pomerne veľká povodeň; vodnosť „zimných mesiacov” (november 2010 - február 2011) sa pohybovala od priemerne vodných po mimoriadne vodné, zatiaľ čo jarné, letné a jesenné mesiace (marec 2011 - september 2011) boli suché alebo mimoriadne suché.

Prietoky Dunaja boli v novembri 2010 vyrovnané a väčšinou kolísali na úrovni dlhodobých priemerných denných hodnôt. Začiatkom decembra 2010 prietoky mierne klesli, ale koncom prvej dekády sa vyskytla prietoková vlna, kedy priemerné denné prietoky prekročili 2700 m³.s^-1. Ďalšia prietoková vlna sa vyskytla koncom mesiaca, s priemerným denným prietokom 2300 m³.s^-1. Po miernom poklese začiatkom januára 2011 sa v dôsledku oteplenia a silných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí vyskytla na Dunaji výrazná povodňová vlna. Povodňová vlna kulminovala 16. januára 2011 pri 7214 m³.s^-1 (priemerný denný prietok bol 6885 m³.s^-1). Po kulminácii prietok až do konca mesiaca rýchlo klesal. Začiatkom februára prietok kolísal okolo 1700 m³.s^-1, ale v dôsledku oteplenia a miernych zrážok sa vyskytla prietoková vlna s prietokom prekračujúcim 2300 m³.s^-1. Prietoky po prechode prietokovej vlny nepretržite klesali až do polovice marca, kedy sa vyskytli najnižšie prietoky v zimnom období. Koncom druhej marcovej dekády sa vyskytla prietoková vlna s priemerným denným prietokom prekračujúcim 2500 m³.s^-1. Avšak okrem nej, prietoky kolísali výrazne pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Počas apríla prietoky pokračovali v poklese a koncom mesiaca kolísali na úrovni najnižších dlhodobých priemerných denných hodnôt pre tento mesiac. Pokles pokračoval aj v máji a prietoky do polovice mája dosahovali najnižšie dlhodobé priemerné denné hodnoty. Koncom mája sa vyskytla jedna prietoková vlna s priemernou dennou hodnotou 2700 m³.s^-1, avšak ani táto hodnota neprekročila dlhodobú priemernú dennú hodnotu. Prietoky vo všeobecnosti kolísali hlboko pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Podobný priebeh mali prietoky aj v prvej polovici júna, kedy opäť kolísali na úrovni najnižších dlhodobých priemerných denných prietokov. V tretej júnovej dekáde sa v dôsledku výdatných dažďov vyskytli dve prietokové vlny, kedy prietok prekročil 2500 m³.s^-1, ale nedosiahol hodnoty dlhodobého priemerného denného prietoku. V dôsledku zrážok prietok začiatkom júla opäť stúpol, ale po kulminácii do konca druhej dekády klesal na úroveň najnižších dlhodobých priemerných denných prietokov. V tretej dekáde júla sa v dôsledku silných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí vyskytla prietoková vlna, ktorá mala niekoľko vrcholov (priemerný denný prietok dosiahol 3305 m³.s^-1). Priemerné denné prietoky po prvýkrát vo vegetačnom období roku 2011 prekročili dlhodobé priemerné denné hodnoty. Po prechode prietokovej vlny prietoky klesli, ale vďaka silným dažďom sa koncom prvej augustovej dekády vyskytla ďalšia prietoková vlna s priemerným denným prietokom 3200 m³.s^-1. Následne prietoky klesali až do konca mesiaca a koncom mesiaca opäť kolísali na úrovni najnižších dlhodobých priemerných denných prietokov. V septembri prietoky stúpli dvakrát, ale iba druhé stúpnutie prekročilo hodnoty dlhodobých priemerných denných prietokov (priemerný denný prietok nad 2400 m³.s^-1). Po prechode prietokovej vlny prietoky na začiatku októbra klesli na úroveň najnižších dlhodobých priemerných hodnôt. Najnižší priemerný denný prietok sa vyskytol 4. októbra 2011 s hodnotou 1040 m³.s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo 6. októbra 2011 pri 1016 m³.s^-1. Na začiatku druhej októbrovej dekády sa v dôsledku zrážok v rakúskom povodí Dunaja vyskytla výrazná prietoková vlna, ktorá kulminovala 11. októbra 2011 pri 4386 m³.s^-1. Najvyššie priemerné denné prietoky sa vyskytli 12. a 14. októbra 2011, kedy prekročili 3700 m³.s^-1. Po prechode prietokovej vlny prietoky až do konca hydrologického roka nepretržite klesali.

Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2011 na vodomernej stanici č. 1250 – Bratislava - Devín je znázornený na Obr. 1-2.

1.1. Prietok do Dunaja pod haťou Čunovo 

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo bolo založené na priemerných denných prietokoch stanovených vo vodomerných staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3). Na týchto staniciach boli vykonávané spoločné merania prietoku na stanovenie prietoku dodávaného do starého koryta Dunaja.

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2011 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava - Devín v hydrologickom roku 2011 bol 1782 m³.s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode bola slovenská strana povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 352,0 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 424,4 m³.s^-1.

Počas hydrologického roka 2011 bolo potrebné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody prekračujúce 600 m³.s^-1 kvôli povodňovej vlne v januári 2011. Vyššie prietoky boli prepúšťané v období od 14. do 18. januára 2011 (5 dní). Prietoky nad 600 m³.s^-1 boli prepúšťané aj v septembri 2011 (4 dni), kedy sa vykonávala technická údržba na elektrárni. Podľa modifikovanej metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia v roku 2004, redukcia prietoku prepusteného do starého koryta Dunaja bola vykonaná pre 4 dni (zníženie na 600 m³.s^-1). Podľa tohto priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja zodpovedal 409,2 m³.s^-1, čo predstavuje 116,3 % množstva vyžadovaného Dohodou. Keby sme redukovali aj prietok v septembri, pretože prepúšťanie vyššieho prietoku bolo realizované v dôsledku udržiavacích prác na elektrárni (redukcia pre 4 dni), priemerný ročný prietok v starom koryte by bol 404,0 m³.s^-1, čo je tiež výrazne vyššie, než množstvo predpísané medzivládnou Dohodou (114,8 %). Priemerné ročné minimum 232,5 m³.s^-1 v starom koryte Dunaja bolo namerané 28. októbra 2011; priemerné ročné maximum 2789 m³.s^-1 bolo zaznamenané 16. januára 2011.

Na základe vyššie uvedeného hodnotenia množstva vody prepusteného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Berúc do úvahy minimálne hodnoty predpísané v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³.s^-1, vo vegetačnom období aspoň 400 m³.s^-1) je možné konštatovať, že s ohľadom na presnosť meraní (±7 %) sa prietoky pod 250 m³.s^-1 v zimnom období nevyskytli a prietok pod 400 m³.s^-1 v letnom období sa vyskytol raz na začiatku apríla. Na druhej strane prietoky nad 600 m³.s^-1 v letnom období sa vyskytli niekoľko krát v júni, v júli a v auguste.

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja 

Podľa medzivládnej Dohody by prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, mal byť 43 m³.s^-1. Merania prietokov sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a tiež nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. V tomto vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2011 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 39,54 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 22,70 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 44,77 m³.s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II v hydrologickom roku 2011 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 2,05 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 1,08 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 3,18 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2011, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody tečúceho v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 41,40 m³.s^-1, čo predstavuje 96,3 % dohodnutého množstva. Minimálny priemerný denný prietok bol 24,50 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 46,77 m³.s^-1.

Berúc do úvahy udržiavacie práce na turbínach je možné konštatovať, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena Dunaja uvedené v Dohode bolo splnené.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečiť nepretržité zásobovanie riečnych ramien v oblasti inundácie, riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a Mošonského Dunaja vodou. Maďarská strana stanovovala aktuálne rozdelenie vody na základe prietoku prichádzajúceho do profilu Bratislava - Devín a v závislosti od ročného obdobia, ako je to uvedené v Prevádzkovom poriadku pre delenie vody. 

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Riečne ramená v oblasti inundácie na maďarskej strane môžu byť zásobované vodou z dvoch zdrojov:

a)       cez tri otvory v brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti.   Celkový vtekajúci prietok je meraný na vodomernej stanici Helena.

b)      z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Na získanie celkového množstva sú tieto dva zdroje sčítavané.

Kritériá pre distribúciu vody boli nastavené pri plánovaní revitalizácie pravostrannej ramennej sústavy. Referenčný stav bol stanovený na koniec deväťdesiatych rokov za účasti zainteresovaných osôb. Berúc do úvahy rôzne potreby, delenie vody odzrkadľuje hydrologický režim päťdesiatych rokov. Cieľom v riečnych ramenách v oblasti inundácie boli vodné hladiny charakteristické pre toto obdobie. Aktuálny denný prietok bol stanovený ako funkcia prietoku prichádzajúceho do profilu Bratislava - Devín. Environmentálny stav Szigetközu v referenčnom období bol určený ako najviac podobný stavu, ktorý môže byť dlhodobo udržateľný a poskytuje postačujúce informácie o riečnej morfológii a hydrogeologickom režime pre stanovenie referenčného stavu. To je plne v súlade s odporúčaniami Rámcovej smernice o vode a cieľmi manažmentu povodia.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami uskutočňované na vodomernej stanici Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov vo vodomernej stanici Helena v hydrologickom roku 2011 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 64,85 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 7,78 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 349,0 m³.s^-1. 

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2011 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 14,23 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 32,30 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2011 (Obr. 1-5), pozostávajúceho z množstva vody pretekajúceho cez profil Helena a množstva vody pretekajúceho cez stavidlo č. V v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné (založené na priemerných denných údajoch):

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do riečnych ramien v oblasti inundácie bol 79,08 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 37,52 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 349,0 m³.s^-1.

V roku 2011 umelé zaplavenie inundačného územia na oboch stranách nebolo realizované. Prirodzená povodeň sa vyskytla uprostred januára. Množstvo vody distribuované v maďarskej ramennej sústave vytvorilo vodné stavy zodpovedajúce referenčnému stavu v hornej časti inundačného územia – v ramennej sústave pri obci Tejfalusziget. V strednej časti – ramenné sústavy pri obciach Cikola a Bodak, boli hladiny vody mierne nad referenčným stavom. Vodné stavy v Ášváňskej ramennej sústave, zodpovedajúce referenčnému stavu, je možné dosiahnuť iba technickými opatreniami realizovanými v systéme dotácie vody alebo v starom koryte Dunaja.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že pre obdobie nízkych a priemerných prietokov boli cieľové hodnoty referenčného stavu celkom dobre dosiahnuté. Avšak v dolnej časti ramennej sústavy referenčné hladiny vody nie je možné dosiahnuť, na dosiahnutie požadovaného stavu sú potrebné technické opatrenia. 

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2011 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov): 

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 25,07 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 9,78 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 41,00 m³.s^-1.

Režim zásobovania vodou je regulovaný manipulačným poriadkom a sleduje vodný režim Dunaja. V mimovegetačnom období bolo na Mošonskom Dunaji simulované obdobie malej vody. Toto bolo uskutočnené presmerovaním väčšej časti vody do inundačného územia.

1.4. Charakteristiky hladiny vody Dunaja na úseku Čunovo - Vámosszabadi 

Úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi môže byť podľa prevažujúceho vplyvu rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky je možné charakterizovať údajmi získavanými z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristiky štyroch sekcií na úseku Čunovo - Vámosszabadi v hydrologickom roku 2011 sú nasledovné:

a)      Úsek Čunovo - Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek dodáva vodu do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Od uvedenia dnovej prehrádzky do prevádzky je hladina vody udržiavaná v koryte strednej vody. Rýchlosti prúdenia merané počas meraní prietokov kolísali v intervale medzi 0,31-2,17 m.s^-1 (233-3077 m³.s^-1). V hydrologickom roku 2011 boli prietoky prekračujúce 600 m³.s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja pri dvoch príležitostiach: počas povodňovej vlny v polovici januára 201 a počas technickej údržby vodného diela v septembri 2011, maximálny priemerný denný prietok bol 2789 m³.s^-1.   
Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,50 do 125,86 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,04 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,60 do 125,43 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,00 m n. m. (Obr. 1-7). V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli minimálne hladiny vody v hydrologickom roku 2011 nižšie o 0,08 a 0,07 m, a maximálne hladiny vody boli nižšie o 0,614 a 0,64 m v uvedenom poradí. Priemerné ročné hladiny vody boli mierne nižšie o 0,10 a 0,06 m v uvedenom poradí.

b)      Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku rieky. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie ako je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v intervale od 117,06 do 122,60 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,68 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,41 do 118,46 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 113,97 m n. m. (Obr. 1-8). Rýchlosti prúdenia merané počas merania prietokov kolísali v intervale medzi 0,12 - 2,01 m.s^-1 (209-2526 m³.s^-1). V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli minimálne hladiny vody nižšie o 0,10 a 0,04 m, a maximálne hladiny vody boli nižšie o 0,50 a 0,49 m v uvedenom poradí. Priemerné ročné hladiny vody boli nižšie o 0,15 a 0,13 m v uvedenom poradí.

c)      Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho delenia prietoku medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri bežnej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie pri prietokoch nad 2500 m³.s^-1 v Medveďove dosahuje k profilu Dunaremete (rkm 1825,5). Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v intervale od 111,56 do 116,47 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,21 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja môže v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne dosiahnuť cca 0,20 m. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola minimálna hladina vody nižšia o 0,08 m a maximálna hladina vody bola nižšia o 0,548 m. Priemerná ročná hladina vody bola nižšia o 0,17 m.

d)      Úsek Sap - Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 0,30 m) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá môže byť uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi - Medveďov v roku 2011 bol 1701 m³.s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v intervale od 108,36 do 114,49 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 109,69 m n. m. (Obr. 1-10). Rýchlosti prúdenia merané počas merania prietokov kolísali v rozmedzí 0,86 – 1,52 m.s^-1 (767-6260 m³.s^-1). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola minimálna hladina vody nižšia o 0,11 m a maximálna hladina vody bola nižšia o 0,79 m. Priemerná ročná hladina vody bola nižšia o 0,52 m.