8. časť

 

8.1. Záverečné konštatovania

Na základe výsledkov monitoringu životného prostredia v roku 2010 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

1.       Vodočetná stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody, ktoré má byť prepúšťané do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2010 bol 2098 m3s-1, čo na Dunaji prislúcha priemernému prietoku. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2010 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty, na konci júna sa však vyskytla jedna veľká povodeň. Priebeh počas roka bol typický – nízke prietoky v zimnom období; vyššie prietoky na jar a povodeň v lete.

Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 414,4 m3.s-1. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2010 bol 472,9 m3.s-1. Podľa modifikovanej metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, bola uskutočnená redukcia prepúšťaných prietokov pre 5 dní (zníženie na 600 m3.s-1). Podľa tohoto priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja zodpovedal 449,0 m3.s-1, čo predstavuje 108,3 % z množstva požadovaného Dohodou. To znamená, že záväzok slovenskej strany bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja bol 37,91 m3.s-1, čo predstavuje 88,2 % dohodnutého množstva. Nižší priemerný ročný prietok prepustený do Mošonského ramena Dunaja v roku 2010 bol spôsobený dlhodobými technologickými prestávkami v dôsledku údržby a opravných prác na turbínach a nápustnom objekte. Berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti je možné konštatovať, že záväzok uvedený v Dohode bol splnený.

2.       Kvalita povrchovej vody bola v hodnotenom roku 2010 podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji a v ramenných sústavách v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody vykazuje v ostatných rokoch vysokú stabilitu. Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave prepojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne kolísanie a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. V prípade nutrientov boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenané mierne vyššie koncentrácie dusičnanov a celkového fosforu, avšak tieto nenarušili dlhodobý trend znižovania znečistenia. Kyslíkové podmienky boli v roku 2010 veľmi dobré; organické znečistenie vyjadrené CHSKMn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2009 nižšie, v prípade BSK5 bolo podobné alebo mierne vyššie. Pri analýze zmien v obsahu nerozpustených látok na vzorkovaných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže. Spomedzi ťažkých kovov boli najvyššie koncentrácie zaznamenané v prípade medi, najnižšie v prípade ortute, kadmia a olova. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod detekčným limitom použitých analytických metód.

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja pri Véneku (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah všetkých nutrientov na tomto odbernom mieste poklesol, aj keď ich koncentrácie v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring biologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom roku bol na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou uskutočnený podľa národných metodík pre jednotlivé biologické prvky kvality v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Podľa fytoplanktónu boli odberné miesta klasifikované I. až II. triedou, teda veľmi dobrým až dobrým stavom a podľa fytobentosu II. až III. triedou, teda dobrým až priemerným stavom. Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality a po zohľadnení výsledkov hodnotenia fyzikálno-chemických prvkov a hodnotenia ostatných špecifických znečisťujúcich látok (viď maďarská Národná ročná správa za rok 2010) bol ekologický stav vodných plôch na jednotlivých odberných miestach stanovený ako dobrý, teda II. trieda kvality

Hodnotenie odberných miest pozorovaných len slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Bol hodnotený makrozoobentos a fytoplanktón. Sapróbne indexy sa pohybovali v rozmedzí zodpovedajúcom beta-mezosaprobite, teda prostrediu, ktoré poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov. V roku 2010 bolo výnimkou len odberné miesto č. 311 v zdrži, kde sa v prípade sapróbneho indexu makrozoobentosu vyskytla beta-alfa-mezosaprobita

Vzhľadom na hodnotenie kvality sedimentov v roku 2010 je možné konštatovať, že množstvo analyzovaných mikroznečisťovateľov je v ovplyvnenom území nízke a väčšina nameraných hodnôt bola pod alebo kolísala blízko úrovne prahového účinku (TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedka. V prípade organického znečistenia na maďarskej strane boli všetky hodnoty nižšie než úroveň prahového účinku (TEL). Na slovenskej strane boli aj koncentrácie v rámci intervalu >TEL a < PEL, ale všetky kolísali blízko limitu TEL. V prípade anorganického znečistenia bolo na slovenskej a maďarskej strane nájdených niekoľko koncentrácií spadajúcich do intervalu >TEL a <PEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje ojedinele. Najvyššie koncentrácie sa vyskytli v prípade zinku, keď boli na odbernom mieste pri Véneku a v Ášváňskom ramene zaznamenané koncentrácie hodnoty blízko limitu PEL. Ostatné koncentrácie ťažkých kovov sa pohybovali blízko úrovne prahového účinku (TEL). Najvyššie koncentrácie ťažkých kovov sa vyskytli na odbernom mieste č. 311 v zdrži a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141).

Porovnaním kvality vody vstupujúcej na ovplyvnené územie (miesto vzorkovania pri Bratislave) a kvality vody opúšťajúcej toto územie (miesto vzorkovania pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody je veľmi podobná.

3.       Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a najmä priemerných prietokov v Dunaji. Toto stúpnutie bolo v hornej časti územia Szigetközu a okolo zdrže v posledných dvoch rokoch zmenšené v dôsledku nepriaznivých zmien v transporte sedimentov Dunaja, ktoré pravdepodobne súvisia s úpravami realizovanými na rakúskom úseku Dunaja nad Bratislavou. Pre podmienky vysokých prietokov je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja, avšak v určitej vzdialenosti od starého koryta Dunaja neboli v oblasti inundácie pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemí Szigetközu bolo pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd. Vo všeobecnosti sa celková situácia v posledných dvoch rokoch v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne zhoršila a pravdepodobne bude potrebné prijať nejaké opatrenia v zdrži.

Výsledky monitorovania tiež zdôrazňujú potrebu vyriešenia dotácie vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane by mohlo byť riešené opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.

Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji nejakými opatreniami realizovanými v koryte rieky.

4.      Podľa výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu na väčšine pozorovaných objektov trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty (CHSK) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Keď analyzujeme údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných pre zásobovanie pitnou vodou je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Výnimkami sú vodárenské zdroje pri Bodíkoch a v Kalinkove. Vo vodárenskom zdroji Bodíky limit kvality prekračuje mangán pri každom odbere a ojedinele sa vyskytne aj vyššia koncentrácia železa (jedna hodnota aj v roku 2010). Vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove sa občas vyskytne obsah mangánu, ktorý nespĺňa príslušný limit. V prípade pozorovacích objektov je prekročenie limitných hodnôt častejšie a vyskytuje sa na viacerých objektoch. Podrobný popis je uvedený v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2010. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. V hodnotenom roku 2010 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve.

5.      Obsah pôdnej vlhkosti na začiatku vegetačného obdobia bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne nižší. Vo vrstvách do hĺbky 1 m výrazne stúpol vďaka vysoko nadpriemerným zrážkam, najmä v prvej polovici apríla a v máji. Silné zrážky sa vyskytli aj od júla do septembra, teda hodnoty pôdnej vlhkosti boli do konca roka v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Počas povodne bola podstatná časť inundačného územia zaplavená. Po prechode povodne pôdna vlhkosť dosiahla v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie hodnoty. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaznamenané po prechode povodňovej vlny, v druhej polovici júna a na začiatku júla. Hladina podzemnej vody dosiahla podobné úrovne ako v roku 2009. Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaregistrované buď koncom zimného obdobia alebo na konci roka. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že priemerná pôdna vlhkosť v roku 2010 bola podobná ako v predchádzajúcom roku Vo všeobecnosti sa pôdna vlhkosť v roku 2010 vyvíjala priaznivo.

Čo sa týka vývoja pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách v poľnohospodárskej oblasti na slovenskej strane je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti je počas celého obdobia sledovania stabilná. Od roku 2004 je v obsahu pôdnej vlhkosti možné pozorovať mierny nárast, zatiaľ čo pozícia a kolísanie hladiny podzemnej vody zostali nezmenené. V hydrologickom roku 2010 sa prirodzené zaplavenie inundácie vyskytlo v júni. Najvyšší prietok dosiahol 8071 m3s-1, čo znamená, že veľká časť inundačného územia bola úplne zaplavená. Obsah pôdnej vlhkosti bol na začiatku roka pomerne nízky, najmä vo vrstve v hĺbke pod 1 m. Vďaka množstvu zrážok v januári a v apríli a máji, ktoré boli vysoko nadpriemerné, obsah pôdnej vlhkosti výrazne stúpol. Najnižšie hodnoty vo vrstve do hĺbky 1 m boli väčšinou zaznamenané počas letných mesiacov. Najnižšie hodnoty v hĺbkovom intervale od 1 do 2 m boli väčšinou zaznamenané koncom roka. Maximálne hodnoty sa na väčšine monitorovaných lokalít vyskytli v júni po zaplavení, ale na niektorých v septembri, keď bol prietok do starého koryta Dunaja opäť zvýšený. Obsah pôdnej vlhkosti koncom roka dosiahol v porovnaní s počiatočným obsahom na začiatku roka vyššie hodnoty. Čo sa týka minimálnych a maximálnych hodnôt je možné vo všeobecnosti konštatovať, že minimálne hodnoty boli vyššie než v predchádzajúcom roku. Maximálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom na časti monitorovacích plôch vyššie, zatiaľ čo na ostatných boli nižšie.

6.      Vývoj lesných porastov sa podľa výsledkov slovenskej strany v roku 2010 nevymykal od existujúceho trendu. Rastové charakteristiky sledovaných mladých a strednovekých porastov sú v podstate ustálené. Najlepšiu výškovú prirastavosť podľa výsledkov bonitného zatriedenia vykazujú porasty presahujúce vek 10 rokov a približujúce sa kulminačnému veku. Porasty s topoľovými klonmi „Pannonia“ vo veku 5-10 rokov sa vyznačujú stabilnou prirastavosťou na strednej úrovni. Prirastavosť mladých porastov topoľa „Pannonia“, ktoré nedosahujú vek 5 rokov je v prvých rokoch sledovania pomerne pomalá, avšak je registrované postupné zlepšovanie ich stavu a stabilizácia prírastkov. Podľa výsledkov týždenných hrúbkových prírastkov bol v roku 2010 vo všetkých hodnotených porastoch zaznamenaný výrazný pokles intenzity hrúbkovej prirastavosti a niekoľkokrát sa vyskytli nulové týždenné prírastky. Sledované porasty šľachtených topoľov boli zdravé. V dôsledku vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu po častých zrážkach bol už začiatkom leta zaznamenaný mierne zvýšený výskyt hubových ochorení takmer na všetkých plochách, ale ich rozšírenie bolo i napriek tomu ojedinelé. Výskyt listových škodcov bol v sledovaných porastoch počas celého rastového obdobia len ojedinelý. Aj keď hydrometeorologické podmienky ostatných rokov boli pomerne priaznivé, je potrebné prihliadať na efektívne využívanie existujúcich prehrádzok v ramennej sústave pre zabezpečenie umelých záplav pri absencii prírodných záplav. V oblasti Istragova je potrebné riešiť zásobovanie ramennej sústavy vodou. Pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála je potrebné monitorovať vplyv erózie koryta Dunaja.

Na základe podrobnej analýzy aktuálnych rastových charakteristík lesných porastov je možné konštatovať, že v doterajšom trende nebola registrovaná žiadna zmena. Rast stromov sa v hodnotenom roku vyvíjal priaznivo. Spomalenie rastu nebolo v hodnotenom roku zaznamenané ani v prípade pomaly rastúcich pôvodných druhov stromov. Týždenné obvodové prírastky boli nízke aj napriek vysokým zrážkovým úhrnom, čo je v súlade aj s výsledkami na slovenskej strane. Na odhalenie možných príčin by bola potrebná podrobná analýza.

7.      Hydrologické podmienky v hodnotenom roku boli priaznivé, bol dostatok zrážok a veľká časť dunajskej inundácie bola zaplavená. Fytocenózy na slovenskej strane je možné považovať za stabilizované, zmeny v niektorých mladých porastoch je možné prisúdiť postupnému zapájaniu sa korún. Fytocenózy pozorované v maďarskej inundácii boli ovplyvnené povodňou; pokryvnosť bylinnej vrstvy bola prechodne výrazne znížená.

Spoločenstvá terestrických mäkkýšov na veľkej časti slovenskej inundácie sú stabilizované na úrovniach typických pre rôzne varianty lužného lesa. Zmeny zaznamenané na určitých plochách s mladou vegetáciou (pokles hygrofilných druhov, nárast druhovej diverzity, prenikanie cudzích druhov) sú prisudzované vplyvu lesného hospodárstva. V prípade terestrickej malakocenózy na maďarskej strane je možné konštatovať, že ako v inundačnej oblasti, tak aj v oblasti chránenej proti povodniam je možné pozorovať určité kolísanie bez nejakého trendu. Fauna zostáva premenlivá.

Sledované riečne ramená boli v hodnotenom roku charakteristické zvýšenými hladinami vody. Vo všeobecnosti bola hydrologická situácia pre rozvoj pravej vodnej vegetácie (vrátane niektorých vzácnych druhov) priaznivá, čo potlačilo močiarne a ruderálne druhy. Nepriaznivým faktom je šírenie sa invázneho druhu vodomoru nuttalovho (Elodea nuttallii) na niektorých lokalitách. Rastové podmienky v maďarskej inundácii a na strane chránenej proti povodniam zostali v ostatných rokoch vďaka sústavnej dotácii vody nezmenené. Počet druhov v riečnych ramenách je vysoký, prítomnosť niekoľkých vzácnych a chránených druhov bola každý rok potvrdená. v podstate je druhové zloženie monitorovaných lokalít tiež ustálené. Šírenie sa inváznych druhov vodomorov (Elodea) nebolo významné.

Podľa údajov z monitorovania je v posledných rokoch celý úsek Dunaja charakterizovaný chudobnou malakofaunou. Dôvod ústupu pôvodných druhov z Dunaja nie je doteraz jasný. Pravdepodobne je to interakcia niekoľkých faktorov – hydrologického, trofického, fyzikálneho a chemického. V ramennej sústave na slovenskej strane je možné registrovať deštrukciu malakocenózy aj napriek heterogénnemu charakteru riečneho ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým podmienkam pre jeho rozvoj. V riečnych ramenách na oboch stranách sa začínajú ukazovať znaky nestability a zraniteľnosti. Relatívne bohaté spoločenstvá vodnej malakofauny na maďarskej strane nevykázali v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi významné zmeny; sú stabilné a závisia od aktuálnych lokálnych podmienok

Monitoring spoločenstva vážok na maďarskej strane ukazuje pomerne bohaté spoločenstvo. Odonatocenózy rôznych typov vodných útvarov sa v dôsledku rôznych zásahov vyvíjali rozdielne, ale podstatné – trendové zmeny neboli zaregistrované. Výsledky slovenskej strany naďalej vykazujú prítomnosť chudobnejších spoločenstiev. Úseky riečnych ramien s tečúcou vodou sú vhodné pre reofilné a semireofilné druhy, zatiaľ čo zarastené zátočiny sú obývané stagnofilnými druhmi.

Vo väčšine slovenských riečnych ramien sa vyskytujú bohaté a stabilizované spoločenstvá perloočiek a veslonôžok (Cladocera a Copepoda) s dominanciou fytofilných druhov. Vzorkovanie planktonických kôrovcov na maďarskej strane bolo vykonané len raz za rok, preto je počet zaznamenaných druhov pomerne nízky. V hodnotenom roku boli registrované aj viaceré zriedkavé druhy Najvyššia druhová rôznorodosť bola opakovane zaregistrovaná v Lipótskom močiari, a v hodnotenom roku sa toto miesto vyznačovalo aj najvyššou početnosťou zástupcov. Výsledky získané z monitorovacích lokalít na strane chránenej proti povodniam z dlhodobého hľadiska ukazujú vysokú rozmanitosť a stabilitu biotopov.

Vyhodnotenie spoločenstiev podeniek a potočníkov slovenská strana uskutočnila podľa metodiky stanovenej v medzivládnej Dohode z roku 1995, zatiaľ čo maďarská strana hodnotila tieto spoločenstvá v rámci makrozoobentosu podľa Rámcovej smernice o vode. Podľa slovenských výsledkov zostáva výskyt podeniek a potočníkov v Dunaji, ako aj v celom inundačnom území trvale nízky. Druhy zaznamenané v Dunaji sú väčšinou reofilné. Je však možné predpokladať prežívanie početnejších spoločenstiev v ťažšie dostupných úsekoch mediálu toku. Spoločenstvá podeniek pozostávali z 2-3 druhov, spoločenstvá potočníkov sú ešte chudobnejšie, na väčšine plôch nebol zaznamenaný žiadny zástupca.

Ichtyofauna v riečnych ramenách na slovenskej strane je pomerne stabilná, druhovo a početnostne bohatá, najmä v riečnych ramenách spojených s Dunajom. Spoločenstvo rýb sa skladá z eurytopných a indiferentných druhov, s výskytom viacerých reofilných druhov. Ichtyocenóza v izolovaných ramenách je chudobnejšia. Druhovo bohatá ichtyofauna bola zaznamenaná aj na maďarskej strane. Druhová bohatosť je stabilná a počas posledných niekoľkých rokov bola vyrovnaná, podstatné zmeny v druhovom zložení neboli zaznamenané. Najčastejšie boli eurytopné a limnofilné druhy, ale v riečnych ramenách využívaných na zásobovanie vodou boli prítomné aj reofilné druhy rýb. Na niekoľkých lokalitách bol potvrdený pretrvávajúci výskyt invázneho sumčeka čierneho (Ameiurus melas).

Na základe výsledkov slovenských a maďarských pozorovaní je ichtyocenóza odkloneného úseku Dunaja v ostatných rokoch stabilizovaná, s relatívne nízkou druhovou diverzitou a početnosťou, a s dominanciou eurytopných a nepôvodných zástupcov. Ich expanzia je brzdená pôvodnými reofilnými druhmi, ktoré nachádzajú útočisko v mediálnej časti rieky.

8.2. Odporúčania

Odporúčania uvedené v tejto kapitole budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

  1. Odborníci maďarskej strany navrhujú prerokovať miernu úpravu metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, ktorá by uvažovala s okolnosťami, ktoré nastali v hydrologickom roku 2010.

  2. Vzhľadom na odlišnosti hodnotenia kvality povrchových vôd podľa národných metodík odborníci slovenskej strany navrhujú prediskutovať a znovu zvážiť spôsob hodnotenia kvality povrchových vôd dohodnutého oboma stranami na rokovaní zástupcov pre monitorovanie 25. apríla 2007.